22. máj 2026

Sv. Rity z Cascie, rehoľníčky
ľubovoľná spomienka

Sv. Rita z Cascie sa narodila v Roccaporene pri Spolete v Taliansku v roku 1381. Jej meno je vlastne skrátené z mena Margherita, Margaréta. Už od útleho veku nosila v srdci túžbu stať sa mníškou. Jej rodičia na ňu však naliehali, aby sa vydala za muža, ktorý však – ako sa ukázalo neskôr – bol k nej veľmi krutý. Mala vtedy len dvanásť rokov. Následne prežila osemnásť veľmi smutných a namáhavých rokov. Mala dvoch synov. Nakoniec ovdovela, jej muž bol zavraždený v bitke. Obaja synovia taktiež zomreli. Ona v srdci stále mala túžbu z detstva, a tak zašla do augustiniánskeho kláštora v Cascii. Neprijali ju však, kvôli tomu, že bola už vdova. Mali totiž požiadavku, že sestry musia byť panny. Naveľa však spravili výnimku a v roku 1413 Rita mohla vstúpiť do kláštora. Čoskoro sa stala známou kvôli tomu, že žila prísnym životom, modlila sa a pomáhala v rámci svojich síl každému, kto to potreboval. Trpela však chronickou chorobou. Znášala to všetko ako obetu Bohu. Uprostred utrpenia mala viaceré zjavenia. Dostala rany po tŕňovej korune. Zomrela 22. mája 1457 v Cascii. Na jej príhovor sa stalo veľa zázrakov. Kanonizovaná bola v roku 1900. Uctieva sa ako patrónka v beznádejných situáciách. Cascia patrí k najväčším pútnickým miestam v Taliansku, dnes je centrom úcty sv. Rity a miestom zmierenia. Je tam stála spovedná služba, ktorú hojne využívajú pútnici z celého Talianska.
Pracovný preklad podľa oficiálneho latinského znenia Liturgie hodín:
V Umbrii rozkvitla v pätnástom storočí. Najprv vydatá za muža – búrliváka trpezlivo znášala jeho hrubosť a zblížila ho Bohu a potom po strate manžela a synov vstúpila ako rehoľníčka do kláštora rádu svätého Augustína, kde všetkým poskytla vznešený príklad trpezlivosti a kajúcnosti. Tu aj umrela pred rokom 1457.

Posvätné čítanie

Bože, príď mi na pomoc.

Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky i na veky vekov. Amen. Aleluja.

Tento úvod sa vynecháva, ak sa čítanie začína invitatóriom.

HYMNUS

Svätica, hodna pochvaly,

zdobia ťa toľké zásluhy!

Tu svietila si príkladom,

tam skvieš sa krajšie od dúhy.

Svetlo si v srdci nosila,

modlitbu s prácou spájala,

myseľ ti s Kristom bedlila

a pôstom si sa kajala.

Keď slávou svet ťa pokúšal,

mysľou si vozvýš letela,

bo dušu túžba povznáša,

jak svätosť nesie anjela.

Čnosťami dom si zdobila,

vítala dennú úlohu,

Boh presadil ťa zo zeme

a teraz zdobíš oblohu.

Ó, Trojjediný, sláva ti!

Po žití tebe oddanom,

na prosby svojej svätice

zaraď nás k rajským občanom! Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Ustatý som od volania; unavili sa mi oči, čo tak vyzerám svojho Boha. Aleluja.

Žalm 69, 2-22. 30-37
Nadšenie pre Boží dom
Dali mu piť víno zmiešané so žlčou. (Mt 27, 34)
I

Zachráň ma, Bože, *

lebo voda mi vystúpila až po krk.

V bezodnom bahne viaznem a nemám pevnej pôdy pod nohami, *

dostal som sa do hlbín vôd a zalieva ma príval.

Ustatý som od volania, hrdlo mi zachríplo. *

Unavili sa mi oči, čo tak vyzerám svojho Boha.

Viac než mám vlasov na hlave, *

je tých, čo ma bez príčiny nenávidia.

Mocnejší sú tí, čo ma prenasledujú, sú to nepriatelia klamárski; *

musel som vrátiť, čo som neulúpil.

Bože, ty poznáš moju pochabosť *

a moje poklesky nie sú ti skryté.

Nech sa nemusia pýriť pre mňa tí, čo dúfajú v teba, *

Pane, Bože zástupov.

Nech sa nemusia hanbiť pre mňa tí, *

čo ťa hľadajú, Bože Izraela.

Pre teba znášam potupu *

a hanba mi pokrýva tvár.

Svojim bratom som sa stal cudzincom *

a synom svojej matky neznámym.

Stravuje ma horlivosť za tvoj dom, *

padajú na mňa urážky tých, čo ťa urážajú.

V pôstoch som si dušu vyplakal, *

no aj to mi bolo na potupu.

I vrecovinu som si obliekol *

a príslovečným som sa stal.

Utŕhajú si zo mňa tí, čo vysedávajú v bráne, *

a pri víne pospevujú o mne pijani.

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Ant. Ustatý som od volania; unavili sa mi oči, čo tak vyzerám svojho Boha. Aleluja.

Ant. 2 Do jedla mi dali žlče a keď som bol smädný, napojili ma octom.

II

Ale ja, Pane, obraciam sa modlitbou k tebe *

v tomto čase milosti.

Vypočuj ma, Bože, pre svoju veľkú dobrotu, *

pre svoju vernosť mi pomôž.

Vytrhni ma z bahna, aby som sa nepohrúžil doň, †

a budem vytrhnutý z moci svojich nenávistníkov *

i z hlbokých vôd.

Nech ma nezatopí príval vôd, †

nech ma nepohltí hlbina *

a priepasť nezavrie nado mnou pažerák.

Vyslyš ma, Pane, veď si dobrotivý a láskavý; *

pre svoje veľké milosrdenstvo pohliadni na mňa.

Neodvracaj tvár od svojho služobníka, *

veď, hľa, trpím; čím skôr ma vyslyš.

Príď ku mne a zachráň ma, *

so zreteľom na mojich nepriateľov ma vysloboď.

Ty poznáš moju potupu, *

moju hanbu i moje zneuctenie.

Ty vidíš všetkých, čo ma sužujú. *

Potupa mi zlomila srdce a ochabol som.

Čakal som, že dakto bude mať so mnou súcit, no takého som nestretol; *

čakal som, že dakto ma poteší, ale taký sa nenašiel.

Do jedla mi dali žlče *

a keď som bol smädný, napojili ma octom.

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Ant. Do jedla mi dali žlče a keď som bol smädný, napojili ma octom.

Ant. 3 Hľadajte Boha a srdce vám oživne. Aleluja.

III

Som úbožiak, plný bolesti; *

tvoja pomoc, Bože, ma pozdvihne.

Piesňou chcem Božie meno osláviť *

a velebiť ho chválospevmi.

A Pánovi to bude milšie, ako keby som obetoval býka, *

ako keby som obetoval junca, ktorému rastú rožky a ratice.

Nech zvedia o tom ponížení a nech sa potešia; *

hľadajte Boha a srdce vám oživne.

Lebo Pán vypočuje chudobných *

a nepohŕda svojimi, keď sú v zajatí.

Nech ho chvália nebesia i zem, *

moria a všetko, čo sa hýbe v nich.

Lebo Boh zachráni Sion †

a vybuduje mestá Júdove; *

usadia sa tam a budú ich majetkom.

A zdedia ho potomci jeho služobníkov *

a tí, čo milujú jeho meno, budú v ňom prebývať.

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Ant. Hľadajte Boha a srdce vám oživne. Aleluja.

Z tvojho zmŕtvychvstania, Kriste. Aleluja.

Raduje sa nebo i zem. Aleluja.

PRVÉ ČÍTANIE

Druhý list svätého apoštola Jána

1-13

Kto ostáva v učení, ten má aj Otca, aj Syna

Ja, starší, vyvolenej panej a jej deťom, ktoré v pravde milujem, — a nielen ja sám, ale aj všetci, čo poznali pravdu —, kvôli pravde, ktorá v nás zostáva a bude s nami naveky. Bude s nami milosť, milosrdenstvo a pokoj od Boha Otca i od Ježiša Krista, Otcovho Syna, v pravde a láske.

Veľmi som sa zaradoval, keď som našiel medzi tvojimi deťmi také, čo žijú v pravde, ako sme dostali prikázanie od Otca. A teraz ťa, pani, prosím — ale nie akoby som ti písal nové prikázanie, len to, ktoré sme mali od začiatku —, aby sme jeden druhého milovali. A to je láska: žiť podľa jeho prikázaní. To je to prikázanie, ktoré ste počuli od začiatku, aby ste podľa neho žili.

Lebo vyšlo do sveta mnoho zvodcov, ktorí nevyznávajú, že Ježiš Kristus prišiel v tele. To je zvodca a antikrist. Dávajte si pozor, aby ste neprišli o to, na čom ste pracovali, ale aby ste dostali plnú odmenu. Ktokoľvek zachádza ďalej a neostáva v Kristovom učení, nemá Boha. Kto ostáva v jeho učení, ten má aj Otca, aj Syna.

Ak niekto prichádza k vám a neprináša toto učenie, neprijímajte ho do domu, ani ho nepozdravujte. Lebo kto ho pozdraví, má účasť na jeho zlých skutkoch.

Mnoho by som vám mal písať; nechcel som to urobiť na papieri a atramentom, lebo dúfam, že sa dostanem k vám a povieme si to ústne, aby naša radosť bola úplná.

Pozdravujú ťa deti tvojej vyvolenej sestry.

RESPONZÓRIUM

Porov. 2 Jn 5. 4b; Dt 5, 33

Toto je prikázanie, ktoré sme dostali od Otca, nie ako nové, len to, ktoré sme mali od začiatku. * Žite v pravde a láske. Aleluja.

Pôjdete cestou, ktorú vám prikázal Pán, váš Boh, aby ste žili. * Žite v pravde a láske. Aleluja.

DRUHÉ ČÍTANIE

Pracovný preklad:

Z Traktátov svätého biskupa Augustína na Jánovo evanjelium

(Tract. 81, 4: CCL 36, 531-532)

Kristove slová zostávajú v nás

„Ak ostanete vo mne – hovorí – a moje slová ostanú vo vás, proste, o čo chcete, a splní sa vám to.“ Ostávajúc, pravda, v Kristovi, čo môžeme chcieť než to, čo je primerané Kristovi? Čo môžeme chcieť, ostávajúc v Spasiteľovi, než to, čo nie je cudzie spáse? Iné totiž chceme, pretože sme v Kristovi, a iné chceme, pretože sme doteraz v tomto svete. Lebo zo zotrvávania v tomto svete sa nám niekedy vkradne, aby sme si žiadali to, o čom nevieme, že nám neosoží. Ale nech je ďaleko od nás, aby sa nám stalo, ak ostávame v Kristovi, ktorý, keď ho prosíme, urobí iba to, čo nám osoží.

Ostávame teda v ňom, keď jeho slová ostávajú v nás. Čokoľvek budeme chcieť, prosme a splní sa nám. Lebo ak prosíme a nesplní sa, nie to prosíme, čo má zotrvávanie v ňom, ani to, čo obsahujú slová, ktoré ostávajú v nás, ale to, čo má v sebe žiadostivosť a slabosť tela, čo nie je v ňom a v čom neostávajú jeho slová. Lebo naozaj k jeho slovám patrí tá modlitba, ktorú nás naučil, kde hovoríme: „Otče náš, ktorý si na nebesiach.“ Od slov a zmyslov tejto modlitby neustúpme kvôli našim žiadostiam, a potom čokoľvek budeme prosiť, splní sa nám.

Vtedy totiž treba povedať, že jeho slová ostávajú v nás, keď robíme, čo prikázal, a milujeme, čo prisľúbil; keď však jeho slová ostávajú len v pamäti a nenachádzajú sa v živote, nepočíta sa, že ratolesť je na viniči, pretože neberie život z koreňa. Pre túto rozdielnosť platí, ako je napísané: Sú v pamäti tí, čo zachovávajú jeho príkazy, aby ich plnili. Mnohí totiž ich majú v pamäti, aby nimi pohrdli alebo sa im vysmiali a napádali ich. V tých, ktorí ich určitým spôsobom vnímajú, ale sa ich nedržia, neostávajú Kristove slová; a preto im nebudú na dobrodenie, ale svedčiť budú proti nim. A pretože nie sú v nich tak, aby ostávali v nich, budú ich držať v tom, aby nimi boli súdení.

RESPONZÓRIUM

Porov. Kaz 4, 17ac

Daj pozor na svoje kroky, keď ideš do domu Božieho. * A pristúp bližšie, aby si počul. Aleluja.

Lepšia je poslušnosť ako obety pochabých. * A pristúp bližšie, aby si počul. Aleluja.

MODLITBA

Modlime sa.

Prosíme ťa, Pane, uštedri nám múdrosť a silu kríža, ktorými si milostivo obdaril svätú Ritu, aby sme v súženiach trpeli s Kristom, a tak mohli mať hlbokú účasť na jeho veľkonočnom tajomstve. Lebo on je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.

Amen.

Potom, aspoň pri spoločnom recitovaní, sa dodá:

Dobrorečme Pánovi.

Bohu vďaka.

V predĺženom slávení vigílie v nedeľu a na slávnosti pred hymnom Te Deum sa recitujú chválospevy a číta sa evanjelium, ako je to naznačené v Dodatku (online zatiaľ nie je spracovaný).

Ak sa ofícium posvätného čítania koná bezprostredne pred inou hodinou, vtedy sa na začiatku čítania môže brať hymnus z tej liturgickej hodiny; na konci čítania sa vynechá záverečná modlitba aj zvolanie a na začiatku nasledujúcej hodiny sa vynechá úvodný verš so Sláva Otcu.

Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.

© 1999-2026 J. Vidéky