Posvätné čítanie
Bože, príď mi na pomoc.
Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.
Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky i na veky vekov. Amen. Aleluja.
HYMNUS
Raduj sa, svätý mučeník,
zo svojej dnešnej slávnosti;
veď svojou krvou získal si
korunu večnej radosti.
Z tmy sveta teba tento deň,
keď si nad katom zvíťazil,
povzniesol k svätým výšinám,
aby si s Kristom večne žil.
Teraz sa medzi anjelmi
skvieš v rúchu bielom, plnom cti,
ktoré si ako mučeník
v kúpeli krvi očistil.
Oroduj za nás, pri nás stoj;
nech Kristus je k nám láskavý,
za hriechy nech nás netrestá,
nech naše srdcia napraví.
Láskavo príď nám na pomoc
prines nám milosť Kristovu;
nech zmysly hriechom ranené
pocítia pokoj, úľavu.
Otcovi sláva, Synovi
i Duchu Tešiteľovi
za to, že večnou slávou ťa
v nebeskom raji ozdobil. Amen.
PSALMÓDIA
Ant. 1 Ustatý som od volania; unavili sa mi oči, čo tak vyzerám svojho Boha. Aleluja.
Zachráň ma, Bože, *
lebo voda mi vystúpila až po krk.
V bezodnom bahne viaznem a nemám pevnej pôdy pod nohami, *
dostal som sa do hlbín vôd a zalieva ma príval.
Ustatý som od volania, hrdlo mi zachríplo. *
Unavili sa mi oči, čo tak vyzerám svojho Boha.
Viac než mám vlasov na hlave, *
je tých, čo ma bez príčiny nenávidia.
Mocnejší sú tí, čo ma prenasledujú, sú to nepriatelia klamárski; *
musel som vrátiť, čo som neulúpil.
Bože, ty poznáš moju pochabosť *
a moje poklesky nie sú ti skryté.
Nech sa nemusia pýriť pre mňa tí, čo dúfajú v teba, *
Pane, Bože zástupov.
Nech sa nemusia hanbiť pre mňa tí, *
čo ťa hľadajú, Bože Izraela.
Pre teba znášam potupu *
a hanba mi pokrýva tvár.
Svojim bratom som sa stal cudzincom *
a synom svojej matky neznámym.
Stravuje ma horlivosť za tvoj dom, *
padajú na mňa urážky tých, čo ťa urážajú.
V pôstoch som si dušu vyplakal, *
no aj to mi bolo na potupu.
I vrecovinu som si obliekol *
a príslovečným som sa stal.
Utŕhajú si zo mňa tí, čo vysedávajú v bráne, *
a pri víne pospevujú o mne pijani.
Sláva Otcu i Synu *
i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *
i na veky vekov. Amen.
Ant. Ustatý som od volania; unavili sa mi oči, čo tak vyzerám svojho Boha. Aleluja.
Ant. 2 Do jedla mi dali žlče a keď som bol smädný, napojili ma octom.
Ale ja, Pane, obraciam sa modlitbou k tebe *
v tomto čase milosti.
Vypočuj ma, Bože, pre svoju veľkú dobrotu, *
pre svoju vernosť mi pomôž.
Vytrhni ma z bahna, aby som sa nepohrúžil doň, †
a budem vytrhnutý z moci svojich nenávistníkov *
i z hlbokých vôd.
Nech ma nezatopí príval vôd, †
nech ma nepohltí hlbina *
a priepasť nezavrie nado mnou pažerák.
Vyslyš ma, Pane, veď si dobrotivý a láskavý; *
pre svoje veľké milosrdenstvo pohliadni na mňa.
Neodvracaj tvár od svojho služobníka, *
veď, hľa, trpím; čím skôr ma vyslyš.
Príď ku mne a zachráň ma, *
so zreteľom na mojich nepriateľov ma vysloboď.
Ty poznáš moju potupu, *
moju hanbu i moje zneuctenie.
Ty vidíš všetkých, čo ma sužujú. *
Potupa mi zlomila srdce a ochabol som.
Čakal som, že dakto bude mať so mnou súcit, no takého som nestretol; *
čakal som, že dakto ma poteší, ale taký sa nenašiel.
Do jedla mi dali žlče *
a keď som bol smädný, napojili ma octom.
Sláva Otcu i Synu *
i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *
i na veky vekov. Amen.
Ant. Do jedla mi dali žlče a keď som bol smädný, napojili ma octom.
Ant. 3 Hľadajte Boha a srdce vám oživne. Aleluja.
Som úbožiak, plný bolesti; *
tvoja pomoc, Bože, ma pozdvihne.
Piesňou chcem Božie meno osláviť *
a velebiť ho chválospevmi.
A Pánovi to bude milšie, ako keby som obetoval býka, *
ako keby som obetoval junca, ktorému rastú rožky a ratice.
Nech zvedia o tom ponížení a nech sa potešia; *
hľadajte Boha a srdce vám oživne.
Lebo Pán vypočuje chudobných *
a nepohŕda svojimi, keď sú v zajatí.
Nech ho chvália nebesia i zem, *
moria a všetko, čo sa hýbe v nich.
Lebo Boh zachráni Sion †
a vybuduje mestá Júdove; *
usadia sa tam a budú ich majetkom.
A zdedia ho potomci jeho služobníkov *
a tí, čo milujú jeho meno, budú v ňom prebývať.
Sláva Otcu i Synu *
i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *
i na veky vekov. Amen.
Ant. Hľadajte Boha a srdce vám oživne. Aleluja.
Z tvojho zmŕtvychvstania, Kriste. Aleluja.
Raduje sa nebo i zem. Aleluja.
PRVÉ ČÍTANIE
Z Knihy zjavenia svätého apoštola Jána
10, 1-11
Potvrdenie vidcovho povolania
Ja, Ján, videl som zostupovať z neba iného mocného anjela, zahaleného do oblaku a s dúhou na hlave. Jeho tvár bola ako slnko, jeho nohy ako ohnivé stĺpy a v ruke mal otvorenú knižku. Pravou nohou si stal na more, ľavou na zem a zvolal mohutným hlasom, ako keď reve lev. A keď zvolal, sedem hromov prehovorilo svojím hlasom. A keď dohovorilo sedem hromov, chcel som písať, ale počul som hlas z neba, ktorý hovoril: „Zapečať, čo hovorilo sedem hromov, a nepíš to!“
Tu anjel, ktorého som videl stáť na mori i na zemi, zdvihol k nebu svoju pravú ruku a zaprisahal sa na Žijúceho na veky vekov, ktorý stvoril nebo a čo je v ňom, zem a čo je na nej, i more a čo je v ňom: „Času už nebude!“ Ale v dňoch hlasu siedmeho anjela, keď začne trúbiť poľnica, zavŕši sa Božie tajomstvo, ako zvestoval svojim služobníkom prorokom.
A hlas, ktorý som počul z neba, znova ku mne prehovoril: „Choď, vezmi otvorenú knihu z ruky anjela, ktorý stojí na mori i na zemi.“ Šiel som k anjelovi a povedal som mu, aby mi dal knižku. On mi odpovedal: „Vezmi si ju a zjedz ju! V žalúdku ti zhorkne, ale v ústach ti bude sladká ako med.“ Vzal som teda z anjelovej ruky knižku a zjedol som ju. V ústach mi bola sladká ako med, no len čo som ju prehltol, žalúdok sa mi naplnil horkosťou. Tu mi povedali: „Musíš znova prorokovať o ľuďoch, národoch, jazykoch a o mnohých kráľoch.“
RESPONZÓRIUM
Zjv 10, 7; Mt 24, 30
Keď začne trúbiť poľnica, zavŕši sa Božie tajomstvo, * Ako zvestoval svojim služobníkom prorokom. Aleluja.
Vtedy sa na nebi zjaví znamenie Syna človeka a uvidia Syna človeka na nebeských oblakoch s mocou a veľkou slávou. * Ako zvestoval svojim služobníkom prorokom. Aleluja.
DRUHÉ ČÍTANIE
Oslavná reč na svätého kňaza a mučeníka Fidéla
Muž menom i v skutočnosti Verný (Fidelis)
Pápež Benedikt Štrnásty oslávil obhajcu katolíckej viery svätého Fidéla týmito slovami:
„Svoju veľkú lásku zameral na uľahčenie a pomoc blížnym v krajnej biede. Všetkých, ktorých stihlo nešťastie, bral do svojho otcovského náručia a z almužien zozbieraných zo všetkých strán živil početné zástupy chudobných.
Pomáhal sirotám a vdovám v ich osamelosti a sprostredkúval im pomoc mocných a kniežat. Pomáhal všetkým väzňom, ktorým mohol, duchovnými i hmotnými prostriedkami. Horlivo navštevoval akýchkoľvek chorých, ošetroval ich, a keď ich zmieril s Bohom, pripravoval ich na posledný zápas.
V tejto činnosti nemal nikdy takú bohatú žatvu na zásluhy, ako keď sa v rétskom kraji utáborilo rakúske vojsko a skoro celé ho zachvátila epidémia, takže sa stalo poľutovaniahodnou korisťou choroby a smrti.“
Popri tejto láske, muž menom i v skutočnosti Verný, vynikal aj ako horlivý obhajca katolíckej viery. Neúnavne ju hlásal a niekoľko dní predtým, ako ju potvrdil svojou krvou, zanechal vo svojej poslednej kázni akoby testament týmito slovami:
„Katolícka viera, aká si stála, aká si pevná, ako hlboko si zakorenená, aké dobré základy máš na pevnej skale! Nebo a zem sa pominú, ale ty sa nemôžeš nikdy pominúť. Celý svet od počiatku ti protirečil, ale ty si mocnejšia a víťazíš nad všetkými.
‚Tým víťazstvom, ktoré premohlo svet, je naša viera.‘ Ona podmanila Kristovej vláde najmocnejších kráľov, ona odovzdala Kristovi poslušné národy.
Čo dalo svätým apoštolom a mučeníkom silu podstúpiť hrozné agónie a kruté muky, ak nie viera, najmä v zmŕtvychvstanie?!
Čo pohlo pustovníkov, že opovrhli rozkošami, odmietli pocty, pohrdli bohatstvom a žili v samote panenským životom, ak nie živá viera?!
Čo dnes podnecuje pravých kresťanov, že sa vzdávajú pohodlia, zriekajú sa pôžitkov, znášajú útrapy a podoberajú sa na ťažké úlohy?!
Je to živá viera, činná skrze lásku. Ona je schopná v nádeji na budúce dobrá opúšťať terajšie a terajšie zamieňať za budúce.“
RESPONZÓRIUM
2 Tim 4, 7-8a; Flp 3, 8b. 10
Dobrý boj som bojoval, beh som dokončil, vieru som zachoval. * Už mám pripravený veniec spravodlivosti. Aleluja.
Všetko pokladám za stratu, aby som poznal Krista a účasť na jeho utrpení tým, že sa mu pripodobním v smrti. * Už mám pripravený veniec spravodlivosti. Aleluja.
MODLITBA
Modlime sa.
Bože, ty si ozdobil palmou mučeníctva svätého Fidéla, ktorý zapálený láskou k tebe šíril vieru; prosíme ťa, na jeho príhovor dopraj, aby sme sa upevnili v láske a spolu s ním si zaslúžili spoznať silu Kristovho zmŕtvychvstania. Lebo on je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.
Amen.
Potom, aspoň pri spoločnom recitovaní, sa dodá:
Dobrorečme Pánovi.
Bohu vďaka.
V predĺženom slávení vigílie v nedeľu a na slávnosti pred hymnom Te Deum sa recitujú chválospevy a číta sa evanjelium, ako je to naznačené v Dodatku (online zatiaľ nie je spracovaný).
Ak sa ofícium posvätného čítania koná bezprostredne pred inou hodinou, vtedy sa na začiatku čítania môže brať hymnus z tej liturgickej hodiny; na konci čítania sa vynechá záverečná modlitba aj zvolanie a na začiatku nasledujúcej hodiny sa vynechá úvodný verš so Sláva Otcu.
Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.
© 1999-2026 J. Vidéky