Posvätné čítanie
Bože, príď mi na pomoc.
Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.
Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky i na veky vekov. Amen. Aleluja.
HYMNUS
Raduj sa, svätý mučeník,
zo svojej dnešnej slávnosti;
veď svojou krvou získal si
korunu večnej radosti.
Z tmy sveta teba tento deň,
keď si nad katom zvíťazil,
povzniesol k svätým výšinám,
aby si s Kristom večne žil.
Teraz sa medzi anjelmi
skvieš v rúchu bielom, plnom cti,
ktoré si ako mučeník
v kúpeli krvi očistil.
Oroduj za nás, pri nás stoj;
nech Kristus je k nám láskavý,
za hriechy nech nás netrestá,
nech naše srdcia napraví.
Láskavo príď nám na pomoc
prines nám milosť Kristovu;
nech zmysly hriechom ranené
pocítia pokoj, úľavu.
Otcovi sláva, Synovi
i Duchu Tešiteľovi
za to, že večnou slávou ťa
v nebeskom raji ozdobil. Amen.
PSALMÓDIA
Ant. 1 Zhliadni, Pane, a pozri na našu pohanu.
A predsa si ho odmietol a zavrhol, *
nahneval si sa na svojho pomazaného.
Rozlomil si zmluvu so svojím sluhom, *
do prachu si zhodil jeho korunu,
všetky jeho múry si rozbúral *
a na trosky si premenil jeho pevnosti.
Plienili ho všetci, čo išli okolo, *
a na posmech vyšiel u susedov.
Povýšil si pravicu jeho utláčateľov, *
všetkým nepriateľom si spôsobil radosť.
Ostrie jeho meča si otupil *
a nepomáhal si mu pri boji.
Jeho lesku si urobil koniec *
a na zem si povalil jeho trón.
Skrátil si dni jeho mladosti, *
zahrnul si ho hanbou.
Sláva Otcu i Synu *
i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *
i na veky vekov. Amen.
Ant. Zhliadni, Pane, a pozri na našu pohanu.
Ant. 2 Ja som koreň z rodu Dávida, žiarivá ranná hviezda. Aleluja.
Ako dlho ešte, Pane? Navždy sa budeš ukrývať? *
Tvoj hnev bude blčať sťa oheň?
Spomeň si, aké krátke je moje trvanie, *
akých pominuteľných si utvoril všetkých synov ľudských!
Ktorýže človek môže žiť naveky a smrť neuzrieť, *
kto môže vyviaznuť z pazúrov smrti?
Kdeže sa, Pane, podela tvoja dávna priazeň, *
ako si prisahal Dávidovi vo svojej vernosti?
Spomeň si, Pane, na potupu svojich služobníkov, *
ktorá sa nakopila v mojom lone od mnohých národov,
ktorou, Pane, potupovali tvoji nepriatelia, *
ktorou potupovali kročaje tvojho pomazaného.
Nech je zvelebený Pán naveky. *
Staň sa. Amen.
Sláva Otcu i Synu *
i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *
i na veky vekov. Amen.
Ant. Ja som koreň z rodu Dávida, žiarivá ranná hviezda. Aleluja.
Ant. 3 Naše roky vädnú ako tráva; ty, Bože, si od vekov. Aleluja.
Pane, stal si sa nám útočišťom *
z pokolenia na pokolenie.
Prv než sa vrchy zrodili †
a povstali zem i svet, *
ty, Bože, si od vekov až naveky.
Človeka vraciaš do prachu *
a hovoríš: „Vráťte sa, synovia človeka!“
Veď tisíc rokov je u teba ako deň včerajší, čo sa pominul, *
a ako jedna nočná stráž.
Uchvacuješ ich: sú ako ranný sen; *
sú ako bylina v rozpuku:
ráno kvitne a rastie, *
večer vädne a usychá.
Hynieme vskutku pre tvoj hnev *
a desí nás tvoje rozhorčenie.
Naše neprávosti si postavil pred svoj zrak *
a pred jas svojej tváre naše tajné chyby.
V tvojom hneve sa nám míňajú všetky dni *
a naše roky plynú ako vzdych.
Vek nášho žitia je sedemdesiat rokov *
a ak sme pri sile, osemdesiat.
No zväčša sú len trápením a trýzňou, *
ubiehajú rýchlo a my odlietame.
Kto pozná silu tvojho hnevu *
a s bázňou prijme tvoje rozhorčenie?
A tak nás nauč rátať naše dni, *
aby sme našli múdrosť srdca.
Obráť sa k nám, Pane; dokedy budeš meškať? *
Zľutuj sa nad svojimi služobníkmi.
Hneď zrána nás naplň svojou milosťou *
a budeme jasať a radovať sa po všetky dni života.
Rozveseľ nás za dni, keď si nás ponížil, *
za roky, keď sme okusovali nešťastie.
Nech sa tvoje dielo zjaví tvojim služobníkom *
a ich deťom tvoja nádhera.
Nech je nad nami dobrotivosť Pána, nášho Boha; †
upevňuj dielo našich rúk, *
dielo našich rúk upevňuj!
Sláva Otcu i Synu *
i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *
i na veky vekov. Amen.
Ant. Naše roky vädnú ako tráva; ty, Bože, si od vekov. Aleluja.
Boh aj Pána vzkriesil. Aleluja.
A vzkriesi aj nás svojou mocou. Aleluja.
PRVÉ ČÍTANIE
Z Knihy zjavenia svätého apoštola Jána
9, 13-21
Rana vojny
Ja, Ján, som videl: Zatrúbil šiesty anjel. A počul som hlas od rohov zlatého oltára, ktorý je pred Bohom; hovoril šiestemu anjelovi, čo mal poľnicu: „Odviaž štyroch anjelov spútaných pri veľkej rieke Eufrat.“ Tu boli odviazaní štyria anjeli, čo boli pripravení na hodinu, deň, mesiac a rok, aby pobili tretinu ľudí. A počet jazdeckého vojska bol dvadsaťtisíckrát desaťtisíc; počul som ich počet. A vo videní som takto videl kone a tých, čo sedeli na nich: mali ohnivé, hyacintové a sírové panciere a hlavy koní boli ako hlavy levov a z ich tlám vychádzal oheň, dym a síra. Od týchto troch rán zahynula tretina ľudí; od ohňa, dymu a síry, čo vychádzali z ich tlám. Moc koní bola totiž v ich tlamách a v ich chvostoch; lebo ich chvosty sa podobali hadom: mali hlavy a nimi škodili.
A ostatní ľudia, ktorých nezahubili tieto rany, ani pokánie nerobili za skutky svojich rúk a neprestali sa klaňať zlým duchom a zlatým, strieborným, medeným, kamenným a dreveným modlám, ktoré nemôžu ani vidieť, ani počuť, ani chodiť. A nerobili pokánie ani za svoje vraždy, ani za svoje čary, ani za svoje smilstvo, ani za svoje krádeže.
RESPONZÓRIUM
Porov. Sk 17, 30. 31; Joel 1, 13. 14
Nech všetci a všade robia pokánie, * Lebo Boh určil deň, keď bude spravodlivo súdiť zemekruh. Aleluja.
Boží služobníci, zhromaždite všetkých obyvateľov krajiny a volajte k Pánovi. * Lebo Boh určil deň, keď bude spravodlivo súdiť zemekruh. Aleluja.
DRUHÉ ČÍTANIE
Z legendy Quattuor Immensi, ktorú napísal pravdepodobne svätý Radim roku 999
Kiež nás na jeho príhovor Kristus chráni
Veriacim v Krista všetkým
v ňom veľké svietilo svetlo,
nie skryté pod mericou,
lež žiariace naplno zjavne.
Nespočetný zástup úbohých chudákov
sám živil zo svojho,
viac než dosť,
až hojnosť ich potrebám poskytol vecí.
Jeho však samého zriedka len
– mimo dní sviatočných –
sýteho zastihlo slnko a spať ho nevídala noc.
Nikdy sa nenaspal nadostač,
cestou i necestou chodil,
tu žalmy prednášal,
tam almužnu dával chudobným,
chorých navštevoval,
alebo v putách kvíliacich vinníkov.
Starosť o jedlo, o spánok nikdy mu nebránila
v modlitbách stráviť aj celé hodiny dlhé.
Keď skončil večernú modlitbu,
bol ticho až do prvej rannej;
mlčanie nočné u mníchov zvyčajné
zachovával vždycky.
Po rannej modlitbe išiel prehliadnuť zástupy ľudu;
pýtal sa, kto si čo praje a prečo prišiel k nemu.
Všetkých uzmieroval, nikoho neodsúdil nikdy.
A keď už konečne voľný bol,
zbavený takýchto vecí,
ľúbezné hymny horlivo spieval
v Ježišovi Kristovi,
až ho k slúženiu omše odviedla
príslušná chvíľa.
A omšu keď skončil, nesýtil telo potravou,
lež s milými duchovnými
a znalcami svätého Zákona
prečítal mnohé knihy,
v ktorých je obsiahnutý Zákon,
rozprával o nich a radil,
čo robiť kážu.
Taký mal životný cieľ, tak pracoval, o to sa staral.
Zatiaľ však z perí mu neprestávala
plynúť reč k národu,
keď učil, čo robiť a čoho sa chrániť;
nespravodlivým trest, odmenu riadnym sľuboval,
že Krista naveky z tváre do tváre vidieť budú.
V slovách bol šetrný, v nábožnosti vážny a prísny.
Vľúdny k poddaným všetkým,
lež k pyšným občas aj tvrdý.
Opatrný sťa had,
však skvel sa i prostotou holubíc bielych.
Ale zmyselné stádo sa vzpiera konať, čo pastier
duchovný na srdce kladie, a kráča stále a stále
ta, kde k obžerstvu láska a jalové vášne ho vábia.
O Božom zákone mu on a o večnom živote káže,
ľud sa však rúti do smrti a na nijaký zákon nedbá.
Videl tu svätý biskup, že nikto chápať nechce
to, čo príkazy velia, a to, čím jeho slová znejú,
nevidel nijaký úspech,
len zmar únavnej svojej práce.
A vtedy plakal nad skazou národa,
nad množstvom hriechov.
Napokon presmutný a horko si ťažkajúc na všetko,
rozhodol sa, že radšej pery zavrie,
než by mal márniť prácu
v národe zaslepenom,
čo zlom sa akoby dobrom riadil.
Pluhom spásneho slova je odhodlaný stále a stále zorávať
v Ježišovi Kristovi
neplodný úhor všetkých duší;
a hneď nastúpil svoju púť a uznal
za výhodnejšie
rozsievať medzi Prusmi
semeno života večného.
A bol to deviaty deň, ako je známe,
pred prvým májom,
čo náš biskup Vojtech bol umučený
pre Krista Pána.
Kiež nás na jeho ustavičný príhovor
presvätý Kristus chráni
po všetky veky a nad to i po smrti ďalej!
RESPONZÓRIUM
2 Tim 4, 7-8a; Flp 3, 8b. 10
Dobrý boj som bojoval, beh som dokončil, vieru som zachoval. * Už mám pripravený veniec spravodlivosti. Aleluja.
Všetko pokladám za stratu, aby som poznal Krista a účasť na jeho utrpení tým, že sa mu pripodobním v smrti. * Už mám pripravený veniec spravodlivosti. Aleluja.
MODLITBA
Modlime sa.
Bože, ty si svätého biskupa Vojtecha korunoval mučeníctvom pre jeho horlivosť za duše; na jeho mocný príhovor dopraj, aby veriaci poslúchali svojich pastierov a kňazi vynikali duchovnou starostlivosťou o veriacich. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.
Alebo:
Bože, ty si svätého biskupa Vojtecha, muža plného viery a Ducha Svätého, poslal šíriť evanjelium medzi slovanské kmene; prosíme ťa, pomáhaj nám, aby sme aj my slovom a dobrým príkladom zveľaďovali vieru, ktorú on tak horlivo ohlasoval. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.
Amen.
Potom, aspoň pri spoločnom recitovaní, sa dodá:
Dobrorečme Pánovi.
Bohu vďaka.
V predĺženom slávení vigílie v nedeľu a na slávnosti pred hymnom Te Deum sa recitujú chválospevy a číta sa evanjelium, ako je to naznačené v Dodatku (online zatiaľ nie je spracovaný).
Ak sa ofícium posvätného čítania koná bezprostredne pred inou hodinou, vtedy sa na začiatku čítania môže brať hymnus z tej liturgickej hodiny; na konci čítania sa vynechá záverečná modlitba aj zvolanie a na začiatku nasledujúcej hodiny sa vynechá úvodný verš so Sláva Otcu.
Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.
© 1999-2026 J. Vidéky