Bože, príď mi na pomoc.
Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.
Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky i na veky vekov. Amen. Aleluja.
HYMNUS
I. Ak je posvätné čítanie v noci alebo včasráno:
Po spánku s údmi sviežimi
ochotne z lôžka vstávame;
buď, Otče, s nami bdiacimi,
keď pieseň tebe spievame.
Prvého teba jazyk nech
ospieva, srdce velebí;
nech všetko naše úsilie,
Presvätý, z teba pramení.
Tma, ustúp svetlu dennému,
noc, prepusť miesto úsvitu;
nech Božie svetlo zaplaví
dušu z vín noci umytú.
Ešte ťa vrúcne prosíme,
odstráň z nás všetko škodlivé,
aby ťa večne chválili
ústa i srdcia bedlivé.
Vyslyš nás, Otče láskavý,
pomôž nám, Kriste, Kráľ slávy,
s Otcom i Duchom Boh pravý,
a vládni, kraľuj nad nami. Amen.
II. Ak je posvätné čítanie cez deň:
Mocný Boh, večne žijúci,
jediný v svätej Trojici;
my úbohí ťa vzývame
a ruky k tebe spíname.
Veríme v Otca večného
i v jeho Syna milého
i v Ducha, ktorý Láska je
a s Otcom Syna spojuje.
Ty pravda, láska vznešená,
náš cieľ a naša odmena,
nám vieru, nádej, lásku daj
a láskou získať večný raj.
Počiatok i cieľ stvorení,
len z teba život pramení;
ty potechou si trpiacich
a istá nádej veriacich.
Ty všetko dobré pôsobíš
a všetkým len sám postačíš,
ty sám si svetlo stvorenia
a dúfajúcim odmena.
Vzývajme Krista, Otca s ním
vedno s ich Duchom spoločným:
jediný Bože v Trojici,
ty mocný, chráň nás prosiacich. Amen.
PSALMÓDIA
Ant. 1 Spas ma, Pane, veď si milosrdný.
Pane, nekarhaj ma v svojom hneve, *
netrestaj ma v svojom rozhorčení.
Zľutuj sa, Pane, nado mnou, lebo som nevládny, *
uzdrav ma, Pane, lebo sa mi kosti chvejú.
Aj dušu mám už celkom zdesenú. *
Ale ty, Pane, dokedy...?
Obráť sa, Pane, zachráň mi dušu. *
Spas ma, veď si milosrdný.
Veď medzi mŕtvymi nik nemyslí na teba. *
A kto ťa môže chváliť v podsvetí?
Už ma vyčerpalo vzlykanie, †
lôžko mi noc čo noc vlhne od plaču, *
slzami máčam svoju posteľ.
Od náreku sa mi oko zahmlilo *
a uprostred všetkých mojich nepriateľov som zostarol.
Odíďte odo mňa, všetci, čo páchate neprávosť, *
lebo Pán vyslyšal môj hlasný plač.
Pán moju prosbu vyslyšal, *
Pán prijal moju modlitbu.
Všetci moji nepriatelia nech sa zahanbia a nech sa zdesia náramne *
a zahanbení nech sa ihneď stratia.
Sláva Otcu i Synu *
i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *
i na veky vekov. Amen.
Ant. Spas ma, Pane, veď si milosrdný.
Ant. 2 Pán sa stal bedárovi útočišťom v súžení.
Oslavovať ťa budem, Pane, celým svojím srdcom *
a vyrozprávam všetky tvoje diela zázračné.
V tebe sa budem tešiť a radovať, *
ospevovať budem tvoje meno, Najvyšší.
Veď moji nepriatelia dávajú sa na útek, *
pred tvojou tvárou slabnú a hynú.
Lebo ty si sa ujal môjho súdu a rozriešil si môj spor, *
zasadol si na trón ako spravodlivý sudca.
Zahriakol si pohanov a vyničil si rod bezbožný, *
ich meno si vyhladil navždy, naveky.
Nepriatelia zhynuli, navždy umĺkli; †
zboril si ich mestá, *
niet po nich ani pamiatky.
Ale Pán tróni naveky, *
už si pripravil stolec sudcovský.
A spravodlivo bude súdiť svet, *
podľa práva bude súdiť národy.
Pán bude utláčanému útočišťom, *
príhodným útočišťom v časoch súženia.
Na teba sa spoľahnú tí, čo tvoje meno poznajú, *
veď ty, Pane, neopúšťaš tých, čo ťa hľadajú.
Sláva Otcu i Synu *
i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *
i na veky vekov. Amen.
Ant. Pán sa stal bedárovi útočišťom v súžení.
Ant. 3 V bránach dcéry sionskej budem hlásať tvoje skutky preslávne.
Spievajte a hrajte Pánovi, čo na Sione prebýva, *
ohlasujte jeho skutky medzi národmi.
Lebo on, čo pomstí krv, na nich pamätá, *
nezabúda na nárek bedárov.
Zmiluj sa, Pane, nado mnou, †
pozri, ako ma nepriatelia sužujú, *
vytrhni ma z brán ríše smrti,
aby som v bránach dcéry sionskej hlásal všetky tvoje skutky preslávne *
a plesal, že si mi pomohol.
Pohania padli do jamy, ktorú kopali, †
a v tom osídle, čo nastrojili, *
chytila sa im vlastná noha.
Pán sa zjavil a konal súd. *
Hriešnik sa zamotal do diela svojich rúk.
Do pekla pôjdu hriešnici, *
všetci pohania, čo zabúdajú na Boha.
Lež na úbožiaka on nezabudne naveky, *
ani nádej úbožiakov navždy márna nebude.
Povstaň, Pane, nech sa nevyvyšuje človek; *
a národy si na súd predvolaj.
Pane, hrôzou ich zasiahni; *
nech pohania pochopia, že sú iba ľuďmi.
Sláva Otcu i Synu *
i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *
i na veky vekov. Amen.
Ant. V bránach dcéry sionskej budem hlásať tvoje skutky preslávne.
Daj mi chápavosť a ja tvoj zákon zachovám.
A celým srdcom sa ho budem pridŕžať.
PRVÉ ČÍTANIE
Z Listu Galaťanom
1, 13 – 2, 10
Pavlovo povolanie a apoštolát
Bratia, počuli ste, ako som si kedysi počínal v židovstve: že som veľmi prenasledoval Božiu Cirkev a nivočil som ju. V židovstve som prevýšil mnohých vrstovníkov vo svojom rode, lebo som viac horlil za obyčaje svojich otcov. Ale keď sa Bohu, ktorý si ma už v lone matky vybral a svojou milosťou povolal, zapáčilo zjaviť vo mne svojho Syna, aby som ho zvestoval medzi pohanmi, už som sa neradil s telom a krvou, ani som nešiel do Jeruzalema za tými, čo boli apoštolmi prv ako ja, ale odišiel som do Arábie a opäť som sa vrátil do Damasku.
Až po troch rokoch som šiel do Jeruzalema, aby som videl Kéfasa, a zostal som uňho pätnásť dní. Iného z apoštolov som nevidel, iba Jakuba, Pánovho brata. A čo vám píšem, hovorím pred Bohom, že neklamem. Potom som išiel do končín Sýrie a Cilície. Ale Kristovým cirkvám v Judei som bol osobne neznámy, ibaže počuli: „Ten, čo nás kedysi prenasledoval, teraz hlása vieru, ktorú predtým nivočil,“ a oslavovali Boha za mňa.
Potom po štrnástich rokoch som znova šiel s Barnabášom do Jeruzalema a vzal som so sebou aj Títa. Išiel som ta pohnutý zjavením a predložil som im evanjelium, ktoré hlásam medzi pohanmi; ale v súkromí tým, čo niečo znamenali, či nebežím alebo či som nebežal nadarmo. Ale ani Títus, ktorý bol so mnou, hoci bol Grék, nebol donútený dať sa obrezať. A to pre falošných bratov, votrelcov, čo sa vlúdili špehovať našu slobodu, ktorú máme v Kristovi Ježišovi, aby nás zotročili. Ani na chvíľu sme im neustúpili a nepodriadili sme sa, aby sa vám zachovala pravda evanjelia.
A od tých, čo boli niečím – akí boli kedysi, to ma nezaujíma; Boh nenadŕža nijakému človekovi –, tí teda, čo niečo znamenali, nič iné mi nepridali, ale naopak, keď videli, že mne je zverené evanjelium pre neobrezaných, tak ako Petrovi pre obrezaných – veď ten, ktorý pomáhal Petrovi v apoštoláte medzi obrezanými, pomáhal aj mne medzi pohanmi –, a keď poznali milosť, ktorú som dostal, Jakub, Kéfas a Ján, ktorých pokladali za stĺpy, podali mne a Barnabášovi pravicu na znak spoločenstva, že my pôjdeme medzi pohanov a oni medzi obrezaných. Len aby sme pamätali na chudobných, čo som sa aj usiloval robiť.
RESPONZÓRIUM
Porov. 1 Kor 15, 10; Gal 2, 8
Z Božej milosti som tým, čím som, * A jeho milosť nebola vo mne márna, ale stále ostáva vo mne.
Ten, ktorý pomáhal Petrovi v apoštoláte medzi obrezanými, pomáhal aj mne medzi pohanmi. * A jeho milosť nebola vo mne márna, ale stále ostáva vo mne.
DRUHÉ ČÍTANIE
Z Brevilokvia svätého biskupa Bonaventúru
(Prologus: Opera omnia 5, 201-202)
Z poznania Ježiša Krista
vyviera pochopenie celého Svätého písma
Sväté písmo nemá svoj pôvod v ľudskom bádaní, ale v Božom zjavení, ktoré prúdi „od Otca svetiel“, „od ktorého má meno každé otcovstvo na nebi i na zemi“. Z neho skrze jeho Syna Ježiša Krista prýšti na nás Duch Svätý a skrze Ducha Svätého, ktorý rozdeľuje a rozdáva dary každému, ako chce, dostávame vieru a „skrze vieru prebýva Kristus v našich srdciach“. Toto je poznanie Ježiša Krista, z ktorého ako z prameňa vyviera sila a pochopenie celého Svätého písma. Preto ani nie je možné, aby doň niekto vnikol, ak v sebe nemá najprv vliatu vieru v Krista ako lampu, bránu a základ celého Písma. Veď kým sme vzdialení od Pána, iba viera je pevným základom, vedúcou lampou a vstupnou bránou k všetkému nadprirodzenému svetlu. Podľa jej miery treba merať aj múdrosť, ktorú sme dostali od Boha, aby si nik nemyslel o sebe „viac ako myslieť treba, ale triezvo, každý podľa stupňa viery, aký mu udelil Boh“.
Postavenie alebo ovocie Svätého písma nie je hocaké, ale je to plnosť večného šťastia. Veď v tomto Písme sú slová večného života a nebolo napísané iba preto, aby sme verili, ale aby sme dosiahli aj večný život, kde budeme vidieť a milovať a kde sa vyplnia všetky naše túžby. A keď sa vyplnia, vtedy naozaj spoznáme „lásku presahujúcu každé poznanie“, a tak nás naplní „Božia plnosť celá“. A Sväté písmo sa usiluje voviesť nás do tejto plnosti, podľa pravdy uvedeného Apoštolovho výroku. Teda z tohto dôvodu a s týmto zámerom treba Sväté písmo skúmať, učiť i počúvať.
Aby sme toto ovocie a tento cieľ dosiahli správnym postupom po správnej ceste Písma, treba nám začať od začiatku. To znamená, že musíme s čistou vierou pristupovať k Otcovi svetiel a zohnúť kolená svojho srdca, aby nám on skrze svojho Syna v Duchu Svätom dal pravé poznanie Ježiša Krista a s poznaním lásku k nemu. Keď ho budeme takto poznať a milovať, keď budeme upevnení vo viere a zakorenení v láske, budeme môcť poznať aj „šírku, dĺžku, výšku a hĺbku“ Svätého písma a týmto poznaním dospieť k najlepšiemu poznaniu a k nesmiernej láske najsvätejšej Trojice, kam smerujú túžby svätých a kde je stav a naplnenie celej pravdy a všetkého dobra.
RESPONZÓRIUM
Lk 24, 27. 25b
Ježiš im, počnúc od Mojžiša a všetkých Prorokov, vykladal, * Čo sa naňho v celom Písme vzťahovalo.
Vy nechápaví a ťarbaví srdcom uveriť všetko, čo hovorili proroci! * Čo sa naňho v celom Písme vzťahovalo.
MODLITBA
Modlime sa.
Prosíme ťa, Pane, neprestajne ochraňuj svoju rodinu, ktorá vkladá nádej iba do nebeskej milosti, aby sme boli vždy v bezpečí pod tvojou ochranou. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.
Amen.
Potom, aspoň pri spoločnom recitovaní, sa dodá:
Dobrorečme Pánovi.
Bohu vďaka.
V predĺženom slávení vigílie v nedeľu a na slávnosti pred hymnom Te Deum sa recitujú chválospevy a číta sa evanjelium, ako je to naznačené v Dodatku (online zatiaľ nie je spracovaný).
Ak sa ofícium posvätného čítania koná bezprostredne pred inou hodinou, vtedy sa na začiatku čítania môže brať hymnus z tej liturgickej hodiny; na konci čítania sa vynechá záverečná modlitba aj zvolanie a na začiatku nasledujúcej hodiny sa vynechá úvodný verš so Sláva Otcu.
Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.
© 1999-2026 J. Vidéky