Aké milé sú tvoje príbytky, Pane zástupov; *

túži a zmiera moja duša po nádvoriach Pánových.

Moje srdce i moje telo *

vznášajú sa k Bohu živému.

Veď aj vrabec si nájde príbytok †

a lastovička hniezdo, kde vkladá svoje mláďatá: *

tvoje oltáre, Pane zástupov, môj kráľ a môj Boh.

Blažení tí, čo bývajú v tvojom dome *

a bez prestania ťa velebia.

Blažený človek, ktorému ty pomáhaš, *

keď sa chystá na svätú púť.

Až pôjdu vyprahnutým údolím, premenia ho na prameň, *

lebo ranný dážď ho odeje požehnaním.

Stúpajú a síl im stále pribúda, *

až na Sione uvidia Boha najvyššieho.

Pane, Bože zástupov, čuj moju modlitbu, *

vypočuj ma, Bože Jakubov.

Bože, náš ochranca, pohliadni *

a pozri na tvár svojho pomazaného.

Jeden deň v tvojich nádvoriach je lepší než iných tisíce. †

Radšej chcem stáť na prahu domu svojho Boha *

ako prebývať v stanoch hriešnikov.

Lebo Pán, Boh, je slnko a štít, †

milosť a slávu udeľuje Pán; *

neodoprie dobro tým, čo kráčajú v nevinnosti.

Pane zástupov, *

blažený človek, čo sa spolieha na teba.

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Iz 2, 2-5

Stane sa v ostatných dňoch: †

Vrch s Pánovým domom *

bude stáť pevne na temene hôr

a bude vyčnievať nad pahorky. *

Budú k nemu prúdiť všetky národy,

prídu k nemu mnohé kmene a povedia: †

„Poďme, vystúpme na Pánov vrch, *

do domu Jakubovho Boha!

Nech nás poučí o svojich cestách *

a my budeme kráčať po jeho chodníkoch.“

Lebo zo Siona vzíde zákon *

a z Jeruzalema Pánovo slovo.

On bude súdiť národy *

a naprávať početné kmene,

takže ony si zo svojich mečov ukujú radlice *

a zo svojich kopijí kosáky.

Národ proti národu nezodvihne meč *

a nebudú sa priúčať boju.

Hor’ sa, dom Jakubov, *

kráčajme vo svetle Pánovom!

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Spievajte Pánovi pieseň novú; *

spievaj Pánovi, celá zem!

Spievajte Pánovi, velebte jeho meno. *

Zvestujte jeho spásu deň čo deň.

Zvestujte jeho slávu pohanom *

a jeho zázraky všetkým národom.

Lebo veľký je Pán a veľkej chvály hoden, *

viac ako všetkých bohov treba sa ho báť.

Lebo ničoty sú všetci bohovia pohanov, *

ale Pán stvoril nebesia.

Vznešenosť a krása pred jeho tvárou, *

moc a veleba v jeho svätyni.

Vzdávajte Pánovi, rodiny národov, †

vzdávajte Pánovi slávu a česť, *

vzdávajte Pánovi slávu hodnu jeho mena.

Prineste obetné dary a vstúpte do jeho nádvorí, *

klaňajte sa Pánovi v posvätnom rúchu.

Chvej sa pred ním, celá zem, *

hlásajte medzi pohanmi: „Pán kraľuje!“

Upevnil zemekruh, nepohne sa; *

a spravodlivo súdi národy.

Tešte sa, nebesia, plesaj, zem; †

nech more zahučí a čo ho napĺňa, *

nech plesá pole a všetko, čo je na ňom.

I zajasajú všetky stromy lesa †

pred tvárou Pána, že prichádza, *

že prichádza súdiť zem.

Spravodlivo bude súdiť zemekruh *

a národy podľa svojej pravdy.

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Lk 1, 68-79

Nech je zvelebený Pán, Boh Izraela, *

lebo navštívil a vykúpil svoj ľud

a vzbudil nám mocného Spasiteľa *

z rodu Dávida, svojho služobníka,

ako odpradávna hovoril *

ústami svojich svätých prorokov,

že nás oslobodí od našich nepriateľov *

a z rúk všetkých, čo nás nenávidia.

Preukázal milosrdenstvo našim otcom *

a pamätá na svoju svätú zmluvu,

na prísahu, ktorou sa zaviazal nášmu otcovi Abrahámovi, *

že nás vyslobodí z rúk nepriateľov,

aby sme mu *

bez strachu slúžili

vo svätosti a spravodlivosti pred jeho tvárou *

po všetky dni nášho života.

A ty, chlapček, budeš sa volať prorokom Najvyššieho: *

pôjdeš pred tvárou Pána, pripravíš mu cestu

a poučíš jeho ľud o spáse, *

že mu náš Boh z hĺbky svojho milosrdenstva odpustí hriechy.

Tak nás Vychádzajúci z výsosti navštívi *

a zažiari tým, čo sedia vo tme a v tôni smrti,

a naše kroky *

upriami na cestu pokoja.

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.