Z Knihy Deuteronómium

24, 1 – 25, 4

Povinnosti voči blížnemu

V tých dňoch Mojžiš povedal ľudu:

„Ak si niekto vezme ženu a ožení sa s ňou, potom sa mu však znepáči pre nejakú mrzkosť, napíše priepustný list, dá jej ho do ruky a pošle ju preč zo svojho domu a ona odíde a vydá sa za iného, ale aj on ju znenávidí, dá jej priepustný list a pošle ju preč zo svojho domu, alebo zomrie, prvý manžel si ju nemôže znova vziať za manželku, lebo je poškvrnená. Bola by to ohavnosť pred Pánom. Nepoškvrň hriechom svoju krajinu, ktorú ti dá Pán, tvoj Boh, do vlastníctva.

Ak sa niekto práve oženil, nech nechodí na vojnu, ani nech sa mu neukladá nijaká verejná povinnosť, ale bude voľný pre svoju domácnosť, aby sa jeden rok tešil so svojou manželkou.

Nevezmeš na záloh mlynec ani vrchný mlynský kameň, lebo by založil u teba svoj život.

Ak bude niekto pristihnutý, že sa zmocnil jedného zo svojich bratov, synov Izraela, a predal ho za peniaze, bude usmrtený; tak odstrániš zlo spomedzi seba.

Ak ťa postihne rana malomocenstva, svedomite zachovávaj všetko, čo vás budú učiť kňazi z levitského rodu. Úzkostlivo plňte, čo som im prikázal. Pamätaj, čo urobil Pán, tvoj Boh, Márii na ceste, keď ste vyšli z Egypta.

Keď svojmu blížnemu požičiaš nejakú vec, nevojdeš do jeho domu, aby si si vzal záloh, ale budeš stáť vonku a on ti prinesie na záloh, čo bude mať. A keby bol chudobný, záloh nezostane u teba cez noc, ale hneď mu ho vrátiš pri západe slnka, aby spal vo svojom odeve a blahorečil ti. A ty budeš mať spravodlivosť pred Pánom, svojím Bohom.

Neodoprieš mzdu núdznemu a chudobnému zo svojich bratov ani z cudzincov, čo s tebou bývajú v krajine a v tvojich bránach, ale ešte v ten deň pred západom slnka mu vyplatíš mzdu za jeho prácu, lebo je chudobný a jeho duša po nej túži; aby nevolal proti tebe k Pánovi a započítalo by sa ti to za hriech.

Nebudú otcovia zabíjaní za synov ani synovia za otcov, ale každý zomrie za svoj hriech.

Neprekrúcaj právo cudzinca a siroty a neber do zálohu šaty vdovy. Pamätaj, že si bol otrokom v Egypte a Pán, tvoj Boh, ťa odtiaľ vyslobodil. Preto ti prikazujem, aby si toto robil: Keď budeš kosiť obilie na svojom poli a zabudneš tam snop, nevracaj sa vziať si ho, ale nechaj, nech si ho vezme cudzinec, sirota a vdova, aby ťa požehnal Pán, tvoj Boh, v každom diele tvojich rúk. Keď budeš oberať plody z olív, nevráť sa obrať, čo ostalo na stromoch, ale nechaj to pre cudzinca, sirotu a vdovu. Keď budeš oberať svoju vinicu, nezbieraj zanechané strapce, ale nechaj ich pre cudzinca, sirotu a vdovu. Pamätaj, že aj ty si bol otrokom v Egypte, a preto ti prikazujem, aby si toto robil.

Ak medzi niektorými ľuďmi vznikne spor a obrátia sa na sudcov, oni dajú palmu spravodlivosti tomu, o kom sa presvedčia, že je nevinný; vinníka bez ľútosti odsúdia. No ak sudca uzná, že si vinník zasluhuje bitku, dá ho vystrieť a vo svojej prítomnosti zbiť. Výmer rán bude podľa miery previnenia, ale tak, že neprekročia počet štyridsať, aby tvoj brat neodchádzal pred tvojimi očami veľmi zbitý a mrzko doráňaný.

Nezaviažeš papuľu volovi mlátiacemu na humne tvoje obilie.“

RESPONZÓRIUM

Porov. Mk 12, 32-33; Sir 35, 4b-5a

Správne si povedal, Učiteľ, že jediný je Boh a milovať ho z celého srdca * A milovať blížneho ako seba samého je viac ako všetky zápalné a ostatné obety.

Kto dáva almužnu, prináša obetu chvály. Pánovi sa páči, keď niekto zanechá neprávosť. * A milovať blížneho ako seba samého je viac ako všetky zápalné a ostatné obety.

Z Homílií svätého biskupa Jána Zlatoústeho

(Hom. 2 de laudibus sancti Pauli: PG 50, 480-484)

Dobrý boj som bojoval

Pavol bol sputnaný v žalári, ale bol ako v nebi. S väčšou radosťou prijímal údery a rany, ako iní berú čestné ceny. A bolesti nemiloval menej ako odmeny, ba samy bolesti pokladal za odmeny, a preto ich nazýval milosťou. Uváž do dôsledkov toto zmýšľanie. Určite bolo odmenou „zomrieť a byť s Kristom“, kým zostať v tele znamenalo boj. Ale z túžby po Kristovi odďaľoval odmeny a dychtil po boji, lebo ho pokladal za potrebnejší.

Už byť odlúčený od Krista bol boj a bolesť a horší ako akýkoľvek iný boj a ako akákoľvek iná bolesť. A zasa byť s Kristom bola tá najlepšia odmena. Pavol si kvôli Kristovi vyvolil radšej tamto ako toto.

Iste tu niekto povie, že toto všetko vyhlasoval za príjemné vzhľadom na Krista. To rozhodne uznávam aj ja, lebo to, čo je nám príčinou smútku, jemu pôsobilo najväčšiu slasť. A čo ja hovorím o nebezpečenstvách a útrapách?! Veď on žil vo veľmi veľkom zármutku, a preto hovoril: „Kto je slabý, aby som nebol slabý aj ja? Kto je vystavený pohoršeniu, aby to aj mňa nepálilo?“

Vás však prosím, aby ste nielen obdivovali, ale aj napodobňovali tento skvelý príklad čnosti; veď iba tak budeme môcť mať účasť aj na jeho víťazných vencoch.

Ak sa niekto čuduje, že sme povedali, že každý, kto bude mať Pavlove zásluhy, dostane aj takú istú odmenu, nech počúva, čo on sám hovorí: „Dobrý boj som bojoval, beh som dokončil, vieru som zachoval. Už mám pripravený veniec spravodlivosti, ktorý mi v onen deň dá Pán, spravodlivý sudca; a nielen mne, ale aj všetkým, čo milujú jeho príchod.“ Nevidíš jasne, ako volá všetkých do spoločenstva tej istej slávy?

Keď sa teda všetkým ponúka ten istý veniec slávy, usilujme sa všetci zaslúžiť si tieto prisľúbené dobrá.

Nemáme vidieť iba veľkosť a vznešenosť jeho čností a onú pohotovú a silnú rozhodnosť ducha, ktorou si zaslúžil dosiahnuť takú veľkú milosť, ale aj spoločenstvo prirodzenosti, cez ktoré má s nami podiel vo všetkom. Potom aj to, čo je veľmi ťažké, bude sa nám zdať ľahké a uskutočniteľné, budeme sa v tomto krátkom čase namáhať a odnesieme si onen neporušiteľný a nesmrteľný veniec z milosti a milosrdenstva nášho Pána Ježiša Krista; jemu patrí sláva a moc teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.

RESPONZÓRIUM

1 Tim 6, 11-12a; Tít 2, 1

Ty, Boží človek, usiluj sa o spravodlivosť, nábožnosť, vieru, lásku, trpezlivosť, miernosť. * Bojuj dobrý boj viery a zmocni sa večného života.

Hovor, čo zodpovedá zdravému učeniu. * Bojuj dobrý boj viery a zmocni sa večného života.