17. január 2026

Sv. Antona, opáta
spomienka

Slávny otec mníchov narodil sa v Egypte okolo roku 250. Po smrti rodičov rozdal majetok chudobným a utiahol sa na púšť, kde začal viesť kajúci život. Mal mnoho žiakov. O Cirkev sa zaslúžil tým, že za Diokleciánovho prenasledovania pomáhal vyznávačom a podporoval svätého Atanáza proti ariánom. Zomrel roku 356.

Posvätné čítanie

Bože, príď mi na pomoc.

Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky i na veky vekov. Amen. Aleluja.

Tento úvod sa vynecháva, ak sa čítanie začína invitatóriom.

HYMNUS

Ježišu, Vykupiteľ náš,

koruna slávy v nebesiach,

v tento deň láskavejšie čuj

prosiacich sluhov zbožný hlas.

Dnes vyznávač tvoj vznešený

sa zaskvel novou jasnosťou,

dnes spomíname naňho my,

tvoj ľud, výročnou slávnosťou.

Cez všetko, čo svet sľuboval,

on prešiel čistou šľapajou,

na cestu spásy vydal sa

a verne kráčal za tebou.

Správne a múdro pohrdol

rozkošou sveta prchavou

a dostal za to odmenu

uprostred svätých anjelov.

A preto, Pane, pomôž nám

ísť za ním v jeho šľapajach,

na jeho prosby odpusť nám

hriechy a zažeň každý strach.

Kriste, Kráľ dobrý, láskavý,

buď sláva tebe, Otcovi

i Duchu, ktorý bráni nás,

teraz i večne, v každý čas. Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Kto sa poníži ako dieťa, ten je najväčší v nebeskom kráľovstve.

Žalm 131
Detská dôvera v Pána
Učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom. (Mt 11, 29)

Pane, moje srdce sa nevystatuje, *

moje oči nehľadia povýšene.

Neženiem sa za veľkými vecami *

ani za divmi pre mňa nedosiahnuteľnými.

Ale ja som svoju dušu *

upokojil a utíšil.

Ako nasýtené dieťa v matkinom náručí, *

ako nasýtené dieťa, tak je moja duša vo mne.

Dúfaj, Izrael, v Pána *

odteraz až naveky.

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Ant. Kto sa poníži ako dieťa, ten je najväčší v nebeskom kráľovstve.

Ant. 2 Môj Bože, v úprimnosti srdca som s radosťou obetoval všetko.

Žalm 132
Božie prisľúbenie Dávidovmu domu
Pán, Boh, mu dá trón jeho otca Dávida. (Lk 1, 32)
I

Pane, pamätaj na Dávida *

a na jeho veľkú ochotu,

že prisahal Pánovi *

a mocnému Bohu Jakubovmu zložil sľub:

„Do príbytku svojho domu nevkročím, *

ani sa neuložím na svoje lôžko;

svojim očiam nedoprajem spánku *

ani svojim viečkam zdriemnutia,

kým nenájdem miesto pre Pána, *

príbytok pre mocného Jakubovho Boha.“

Počuli sme, že archa je v Efrate, *

a našli sme ju na jaarských nivách.

Vstúpme teda do Pánovho príbytku *

a padnime k podnožke jeho nôh.

Zaujmi, Pane, miesto svojho odpočinku, *

ty a archa tvojej všemoci.

Tvoji kňazi nech sa odejú do spravodlivosti *

a tvoji svätí nech plesajú.

Pre svojho služobníka Dávida *

neodmietaj tvár svojho pomazaného.

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Ant. Môj Bože, v úprimnosti srdca som s radosťou obetoval všetko.

Ant. 3 Dávidovi sa Pán zaviazal prísahou; je pravdivá: upevnil jeho kráľovstvo naveky.

II

Dávidovi sa Pán zaviazal prísahou; *

je pravdivá, nikdy ju neodvolá:

„Potomka z tvojho rodu *

posadím na tvoj trón.

Ak tvoji synovia dodržia moju zmluvu *

a moje príkazy, ktoré ich naučím,

aj ich synovia *

budú sedieť na tvojom tróne naveky.“

Lebo Pán si vyvolil Sion, *

želal si mať ho za svoj príbytok:

„To je miesto môjho odpočinku naveky; *

tu budem bývať, lebo som túžil za ním.

Štedro požehnám jeho komory, *

chlebom nasýtim jeho chudobných.

Jeho kňazov odejem do rúcha spásy *

a svätí budú plesať v radosti.

Tu Dávidovej moci dám vypučať, *

svojmu pomazanému pripravím svetlo.

Jeho nepriateľov hanbou zakryjem, *

no na jeho hlave zažiari diadém.“

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Ant. Dávidovi sa Pán zaviazal prísahou; je pravdivá: upevnil jeho kráľovstvo naveky.

Poďte a pozrite na diela Pánove.

On vykonal úžasné veci na zemi.

PRVÉ ČÍTANIE

Z Knihy Sirachovho syna

44, 1b-2. 16 – 45, 6

Chváľme otcov od Henocha po Mojžiša

Chváliť nám treba slávnych mužov,

našich otcov, ako nasledovali po sebe.

Pán ukázal veľkú slávu,

svoju vznešenosť od vekov.

Henoch sa páčil Bohu a bol prenesený do raja,

aby dal národom príklad pokánia.

Ukázalo sa, že Noe bol dokonale spravodlivý

a v čase hnevu stal sa zmierením.

Kvôli nemu bol zachránený zvyšok na zemi,

keď nastala potopa.

Bola s ním uzavretá večná zmluva,

aby už nijaké telo nemohlo byť zničené potopou.

Abrahám bol veľký otec mnohých národov

a ani škvrny sa na jeho sláve nenašlo;

zachoval zákon Najvyššieho

a uzavrel zmluvu s ním.

Túto zmluvu potvrdil na vlastnom tele

a v skúške sa ukázal verným.

Preto mu prisľúbil s prísahou,

že v jeho potomstve požehná národy

a dá mu narásť ako kopcu zeme

a jeho potomstvo ako hviezdy povýši

a dá im dedičstvo od mora až k moru

a od Rieky až na kraj zeme.

Aj s Izákom si takisto počínal

pre jeho otca Abraháma.

Pán mu dal požehnanie pre všetky národy

a potvrdil zmluvu nad Jakubovou hlavou.

Priznal mu jeho požehnania

a dal mu dedičstvo

a rozdelil jeho podiel medzi dvanásť kmeňov.

Z neho vyviedol milosrdného človeka,

ktorý našiel milosť v očiach všetkých ľudí

a bol milý Bohu aj ľuďom:

Mojžiša, ktorého pamiatka je požehnaná.

V sláve ho pripodobnil svätým,

urobil ho veľkým na postrach nepriateľom

a na jeho slovo urýchlil znamenia.

Oslávil ho pred očami kráľov

a dal mu moc nad svojím ľudom

a ukázal mu svoju slávu.

Pre jeho vernosť a tichosť ho posvätil

a vyvolil ho spomedzi všetkých ľudí.

Dal mu počuť svoj hlas

a zaviedol ho do oblaku.

Do rúk mu dal prikázania

a zákon života a múdrosti,

aby poúčal Jakuba

o svojej zmluve

a Izraela o svojich nariadeniach.

RESPONZÓRIUM

Porov. Dt 6, 3a; 7, 9; 6, 5

Počúvaj, Izrael, a svedomite zachovávaj Pánove príkazy. * A vedz, že Pán, tvoj Boh, je jediný Boh; on je verný Boh a zachová svoju zmluvu a lásku s tými, čo ho milujú.

Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým svojím srdcom, celou svojou dušou a celou svojou silou. * A vedz, že Pán, tvoj Boh, je jediný Boh; on je verný Boh a zachová svoju zmluvu a lásku s tými, čo ho milujú.

DRUHÉ ČÍTANIE

Zo Životopisu svätého Antona, ktorý napísal svätý biskup Atanáz

(Cap. 2-4: PG 26, 842-846)

Povolanie svätého Antona

Po smrti rodičov zostal Anton sám iba s malou sestrou. Mal vtedy osemnásť alebo dvadsať rokov a staral sa o dom a o sestru.

Neprešlo ani celých šesť mesiacov od smrti rodičov, keď šiel ako zvyčajne do Pánovho domu a v duchu sa zaoberal myšlienkou, ako apoštoli opustili všetko a išli za Spasiteľom a ako tí v Skutkoch apoštolov predávali majetok a čo zaň utŕžili, prinášali apoštolom k nohám, aby sa to rozdelilo núdznym, a potom akú veľkú nádej majú uloženú v nebi. Tým zaujatý vošiel do kostola a práve sa čítalo evanjelium. Tu počul, ako Pán vravel onomu boháčovi: „Ak chceš byť dokonalý, choď, predaj všetko, čo máš, a rozdaj chudobným; potom príď a nasleduj ma a budeš mať poklad v nebi.“

Antonovi bolo, akoby mu Boh pripomenul tieto sväté veci, akoby sa to čítalo iba kvôli nemu. Rýchlo vyšiel z Pánovho domu a majetok, čo mal po predkoch (mal tristo jutár úrodnej a veľmi peknej pôdy), daroval dedinčanom, aby nebol na ťarchu ani jemu, ani jeho sestre. Všetok hnuteľný majetok predal a veľa peňazí, čo zaň získal, rozdelil chudobným, iba niečo ponechal pre svoju sestru.

A keď opäť prišiel do Pánovho domu, počul, ako Pán hovorí v evanjeliu: „Nebuďte ustarostení o zajtrajšok.“ Nemohol tam ďalej vydržať, vyšiel von a rozdal bedárom aj to málo, čo mal. Sestru zveril známym, spoľahlivým pannám na Parthenóne, aby ju vychovávali, a sám sa oddal pred svojím domom asketickému životu: bdel nad sebou a vytrvalo viedol prísny spôsob života.

A tak pracoval vlastnými rukami, lebo počul: „Kto by zaháľal, nech ani neje.“ Z časti toho, čo zarobil, kupoval si chlieb, druhú časť rozdával bedárom.

Často sa modlil, lebo sa naučil, že sa treba „bez prestania modliť“ v samote. A čítal tak pozorne, že mu neuniklo nič, a zapamätal si všetko, čo bolo napísané, takže mu neskôr pamäť nahrádzala knihy.

Všetci obyvatelia dediny a dobromyseľní muži, s ktorými sa stýkal, volali ho Božím priateľom, lebo videli, aký je to človek. Jedni ho milovali ako syna, iní ako brata.

RESPONZÓRIUM

Mt 19, 21; Lk 14, 33b

Ak chceš byť dokonalý, choď, predaj, čo máš, rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebi. * Potom príď a nasleduj ma.

Kto sa nezriekne všetkého, čo má, nemôže byť mojím učeníkom. * Potom príď a nasleduj ma.

MODLITBA

Modlime sa.

Bože, ty si vnukol svätému opátovi Antonovi, aby ti na púšti slúžil v nevšednom spoločenstve s tebou; prosíme ťa, na jeho príhovor nám dopraj, aby sme sa zriekali samých seba a bez prestania ťa nadovšetko milovali. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.

Amen.

Potom, aspoň pri spoločnom recitovaní, sa dodá:

Dobrorečme Pánovi.

Bohu vďaka.

V predĺženom slávení vigílie v nedeľu a na slávnosti pred hymnom Te Deum sa recitujú chválospevy a číta sa evanjelium, ako je to naznačené v Dodatku (online zatiaľ nie je spracovaný).

Ak sa ofícium posvätného čítania koná bezprostredne pred inou hodinou, vtedy sa na začiatku čítania môže brať hymnus z tej liturgickej hodiny; na konci čítania sa vynechá záverečná modlitba aj zvolanie a na začiatku nasledujúcej hodiny sa vynechá úvodný verš so Sláva Otcu.

Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.

© 1999-2026 J. Vidéky