Bože, príď mi na pomoc.
Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.
Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.
HYMNUS
I. Ak je posvätné čítanie v noci alebo včasráno:
Najlepší sveta Stvoriteľ,
Vladár náš, chráň si stvorenia.
Nás pohrúžených do snenia
zbav škodlivého hlivenia.
Presvätý Kriste, prosíme:
odpusť nám viny, vyslyš nás;
vstávame, by sme modlitbou
posväcovali nočný čas.
Myseľ i ruky dvíhame,
ako nám prorok prikázal,
a v noci k chvále vstávame,
ako nám príklad Pavol dal.
Vidíš zlo, čo sme spáchali,
tajnosti sme ti zjavili,
vzlyk prosieb z mysle leje sa,
odpusť nám, čo sme zhrešili.
Kriste, kráľ dobrý, láskavý,
buď sláva tebe, Otcovi
i Duchu, ktorý bráni nás
teraz i večne, v každý čas. Amen.
II. Ak je posvätné čítanie cez deň:
Ty, Pane, Kriste, všetko vieš;
tebe česť, sláva, veleba.
Ty poznáš srdca tajnosti,
pomôž nám svojou milosťou.
Najlepší Pastier, pasieš nás,
stratené ovce vyhľadáš,
v tých najžírnejších pastvinách
nás pripoj k stádu svätému.
Zmierni hnev, Sudca, utíš strach,
záhube večnej nedaj nás,
lež nech na večných pastvinách
pri tebe máme večnú slasť.
Buď sláva tebe, Spasiteľ,
i úcta, moc a víťazstvo,
ty dobre vládneš nad všetkým
teraz a večne, naveky. Amen.
PSALMÓDIA
Ant. 1 Milujem ťa, Pane, moja sila. †
Milujem ťa, Pane, moja sila; *
† Pane, opora moja, útočište moje, osloboditeľ môj.
Bože môj, moja pomoc, tebe dôverujem; *
ty si môj štít, sila mojej spásy a môj ochranca.
Vzývať budem Pána, lebo jemu patrí chvála, *
a budem zachránený pred nepriateľmi.
Obkľúčilo ma smrtiace vlnobitie *
a vydesili zlostné prívaly.
Ovinuli ma povrazy záhrobia, *
zovreli ma osídla smrti.
V úzkosti som vzýval Pána *
a volal som k svojmu Bohu.
Zo svojho chrámu počul môj hlas *
a moje volanie pred jeho tvárou preniklo k jeho sluchu.
Ant. Milujem ťa, Pane, moja sila.
Ant. 2 Pán ma zachránil, lebo si ma obľúbil.
Zem sa pohýbala a zachvela; †
vrchy sa otriasli a pohli v základoch, *
lebo vzplanul hnevom.
Dym sa mu valil z nozdier †
a spaľujúci oheň z jeho úst, *
vyletúvali z neho žeravé uhlíky.
Znížil nebesia a zostúpil: *
čierne mračno pod jeho nohami.
Zasadol na cheruba a vzlietol, *
vznášal sa na krídlach vetrov.
Temnotami sa celkom zahalil *
a stánok si urobil z čierňavy vôd a oblakov.
Pred žiarou jeho tváre mraky lietali, *
ľadovec a žeravé uhlie.
Pán z neba zahrmel †
a zaznel hlas Najvyššieho: *
ľadovec a žeravé uhlie.
Vyslal šípy a rozprášil ich, *
vrhol blesky a zmietol ich.
Otvorili sa hlbočiny vôd *
a základy zeme sa odkryli.
Pred tvojou hrozbou, Pane, *
pred víchricou tvojho hnevu.
Z výsosti čiahol rukou a chytil ma *
a vyzdvihol ma zo stredu hlbokých vôd.
Vytrhol ma z rúk mojich premocných nepriateľov, †
z rúk tých, čo ma nenávideli *
a boli silnejší ako ja.
Napadli ma v môj deň nešťastný, *
ale Pán mi bol podperou.
Vyviedol ma na miesto priestranné, *
zachránil ma, lebo si ma obľúbil.
Ant. Pán ma zachránil, lebo si ma obľúbil.
Ant. 3 Ty, Pane, zapáľ moju pochodeň; rozjasníš vo mne temnoty.
Za moju spravodlivosť ma Pán odmení, *
za to, že moje ruky sú čisté,
lebo som kráčal po cestách Pánových *
a od svojho Boha som neodstúpil bezbožne.
Pred očami som mal všetky jeho príkazy *
a jeho zákony som neodvrhol.
S ním som bol bez úhony *
a uchránil som sa zločinu.
Za moju spravodlivosť ma Pán odmenil, *
lebo videl, že moje ruky sú čisté.
Voči svätému si svätý, *
voči šľachetnému šľachetný,
voči úprimnému úprimný, *
voči zvrhlému si neúprosný.
Pokorný ľud chrániš pred zánikom *
a ponižuješ oči pyšných.
Ty, Pane, zapaľuješ moju pochodeň; *
môj Boh rozjasňuje vo mne temnoty.
Na šíky nepriateľov zaútočím s tvojou pomocou; *
a s pomocou svojho Boha hradby preskočím.
Ant. Ty, Pane, zapáľ moju pochodeň; rozjasníš vo mne temnoty.
Všetci sa divili milým slovám.
Čo vychádzali z jeho úst.
PRVÉ ČÍTANIE
Z Listu Galaťanom
3, 15 – 4, 7
O úlohe zákona
Bratia, hovorím to po ľudsky: Už potvrdený ľudský závet nik neruší, ani k nemu nič nepridáva. Prisľúbenia boli dané Abrahámovi a jeho potomstvu. Nehovorí: „A potomkom,“ akoby šlo o mnohých, ale o jedného: „A tvojmu potomstvu,“ a ním je Kristus. Ale hovorím toto: Zmluvu potvrdenú Bohom neruší zákon, vydaný po štyristotridsiatich rokoch, aby tak zmaril prisľúbenie. Lebo ak je dedičstvo zo zákona, už nie je z prisľúbenia. Ale Abrahámovi ho Boh daroval skrze prisľúbenie.
Načo je teda zákon? Bol pridaný pre priestupky, kým nepríde potomstvo, ktorému bolo dané prisľúbenie, a bol vyhlásený skrze anjelov rukou prostredníka. Ale niet prostredníka tam, kde ide o jedného; a Boh je jeden. Je teda zákon proti Božím prisľúbeniam? Vôbec nie! Veď keby bol býval daný zákon, ktorý by mohol oživovať, potom by spravodlivosť bola naozaj zo zákona. Ale Písmo uzavrelo všetko pod hriech, aby veriaci dostali prisľúbenie z viery v Ježiša Krista.
No kým neprišla viera, boli sme zajatci pod dozorom zákona pre tú vieru, ktorá sa mala zjaviť. A tak bol zákon naším vychovávateľom pre Krista, aby sme boli ospravedlnení z viery. Ale keď prišla viera, už nepodliehame vychovávateľovi. Veď skrze vieru v Kristovi Ježišovi ste všetci Božími synmi. Lebo všetci, čo ste pokrstení v Kristovi, Krista ste si obliekli. Už niet Žida ani Gréka, niet otroka ani slobodného, niet muža a ženy, lebo vy všetci ste jeden v Kristovi Ježišovi. A keď ste Kristovi, ste Abrahámovým potomstvom a podľa prisľúbenia dedičmi.
Hovorím však: Kým je dedič maloletý, ničím sa nelíši od otroka, hoci je pánom všetkého. Je pod poručníkmi a správcami až do času, ktorý určil otec. Tak aj my, keď sme boli maloletí, slúžili sme podriadení živlom sveta. Ale keď prišla plnosť času, Boh poslal svojho Syna, narodeného zo ženy, narodeného pod zákonom, aby vykúpil tých, čo boli pod zákonom, a aby sme dostali adoptívne synovstvo. Pretože ste synmi, poslal Boh do našich sŕdc Ducha svojho Syna a on volá: „Abba, Otče!“ A tak už nie si otrok, ale syn; a keď syn, tak skrze Boha aj dedič.
RESPONZÓRIUM
Gal 3, 27. 28; Ef 4, 24
Všetci, čo ste pokrstení v Kristovi, Krista ste si obliekli. Už niet Žida ani Gréka, * Lebo vy všetci ste jeden v Kristovi Ježišovi.
Oblečte si nového človeka, ktorý je stvorený podľa Boha v spravodlivosti a pravej svätosti. * Lebo vy.
DRUHÉ ČÍTANIE
Z Listov svätého biskupa Ambróza
(Ep. 35, 4-6. 13: PL 16 [ed. 1845], 1078-1079. 1081)
Sme Boží dedičia a Kristovi spoludedičia
Apoštol hovorí, že kto duchom umŕtvuje skutky tela, bude žiť. A nie div, že bude žiť, lebo ten, kto má Božieho Ducha, stáva sa Božím synom. Tak je Božím synom, že nedostal ducha otroctva, ale ducha adoptívneho synovstva. Až tak, že Svätý Duch dosvedčuje nášmu duchu, že sme Božie deti. A svedectvo Ducha Svätého je v tom, že on volá v našich srdciach: „Abba, Otče,“ ako je napísané v Liste Galaťanom. Ale aj to je veľké svedectvo, že sme Božie deti: Sme „Boží dedičia a Kristovi spoludedičia“. Ale jeho spoludedičom je ten, kto je s ním oslávený. A s ním je oslávený ten, kto zaňho trpí a tým trpí spolu s ním.
Aby nás povzbudil k utrpeniu, dodáva, že všetko, čo trpíme, je malé a nehodné takej veľkej odmeny budúcich dobier, aká sa dáva za námahy a ktorá sa na nás má zjaviť. Až budeme pretvorení na Boží obraz, budeme smieť hľadieť z tváre do tváre na jeho slávu.
A aby vyzdvihol veľkosť budúceho zjavenia, dodáva, že aj stvorenie očakáva zjavenie Božích synov, lebo teraz bolo podrobené márnosti, a nie z vlastnej vôle, ale v nádeji. Preto dúfa, že od Krista dostane milosť pre svoju službu a že aj samo bude vyslobodené z otroctva skazy, aby dostalo účasť na slobode a sláve Božích detí, aby bola iba jedna sloboda stvorenia i Božích detí, keď sa zjaví ich sláva. Teraz však, kým sa toto zjavenie odďaľuje, celé stvorenie spoločne vzdychá a očakáva slávu nášho adoptívneho synovstva a vykúpenia, už rodí toho ducha spásy a chce byť vyslobodené z otroctva márnosti.
Zmysel však je zrejmý v tom, že tí, čo majú prvotiny Ducha, vzdychajú a očakávajú adoptívne synovstvo. Toto adoptívne synovstvo je vykúpenie celého tela, keď bude z tváre do tváre ako Boží syn na základe adoptovania vidieť to božské a večné dobro. Adoptívne synovstvo je už v Pánovej Cirkvi, keď Duch volá: „Abba, Otče!“, ako to máš v Liste Galaťanom. Ale dokonalé bude, keď všetci, čo si zaslúžia vidieť Božiu tvár, vstanú neporušiteľní, krásni a slávni. Potom bude ľudská prirodzenosť naozaj vykúpená. Preto sa Apoštol chváli: „Lebo v nádeji sme spasení.“ Lebo nádej zachraňuje takisto ako viera, o ktorej sa hovorí: „Tvoja viera ťa uzdravila.“
RESPONZÓRIUM
Rim 8, 17b; 5, 9
Sme Boží dedičia a Kristovi spoludedičia; * Pravda, ak s ním trpíme, aby sme s ním boli aj oslávení.
Skrze neho sa zachránime od hnevu, keď sme už ospravedlnení jeho krvou. * Pravda, ak
MODLITBA
Modlime sa.
Prosíme ťa, Pane, neprestajne ochraňuj svoju rodinu, ktorá vkladá nádej iba do nebeskej milosti, aby sme boli vždy v bezpečí pod tvojou ochranou. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.
Amen.
Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.
© 1999-2023 J. Vidéky