5. marec 2024

Utorok, Pôstne obdobie, 3. týždeň
3. týždeň žaltára

Posvätné čítanie

Bože, príď mi na pomoc.

Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Sláva Otcu. Ako bolo.

HYMNUS

Nastal nám milostivý čas,

Boh nám ho dal a lieči nás:

lieči svet z mdloby, slabosti

zdravý liek zdržanlivosti.

Žiari deň, čo nás obnoví,

venčený svetlom Kristovým,

v ňom srdce, choré vinami,

pôst uzdraví a zachráni.

Nech očistí pôst vinníka

a túžba nech ho preniká:

za Kristom verne putovať

a večnú slávu v nebi mať.

Nech celé tvorstvo korí sa

tebe, láskavá Trojica;

my, obnovení milosťou,

spievajme pieseň s radosťou. Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Boh vstáva a spred jeho tváre utekajú tí, čo ho nenávidia.

Žalm 68
Pán vchádza ako víťaz
Do výšav vystúpil, so sebou vzal zajatcov, ľuďom dal dary. (Ef 4, 8)
I

Boh vstáva a jeho nepriatelia sa tratia, *

spred jeho tváre utekajú tí, čo ho nenávidia.

Ako sa rozplýva dym, tak ich rozháňa; †

ako sa vosk roztápa ohňom, *

tak spred Božej tváre miznú hriešnici.

Ale spravodliví sa môžu tešiť a jasať pred Božou tvárou *

a v radosti sa veseliť.

Spievajte Bohu a jeho meno žalmom velebte. †

Pripravte cestu tomu, čo sa vznáša nad oblakmi: *

jeho meno je Pán.

Plesajte pred ním; †

on je otec sirôt a záchranca vdov, *

on je Boh vo svojom svätom príbytku.

On je Boh, čo opusteným dáva prebývať v domoch, †

väzňov privádza k šťastiu, *

no odbojníci zostanú v zemi pustej.

Bože, keď si kráčal na čele svojho ľudu *

a prechádzal púšťou, zem sa zatriasla.

Pred tvárou Boha zo Sinaja sa rozpršala aj obloha, *

pred tvárou Boha Izraela.

Zoslal si, Bože, zúrodňujúci dážď *

a vzpružil si svoju ochabnutú krajinu.

Prebývajú v nej tvoje tvory, *

pre chudobného si ju pripravil vo svojej dobrote, Bože.

Ant. Boh vstáva a spred jeho tváre utekajú tí, čo ho nenávidia.

Ant. 2 Náš Boh je Boh spásy, on je Pán, čo zo smrti dáva uniknúť.

II

Pán vyslovuje slovo; *

nesmierny zástup panien ohlasuje dobrú zvesť:

„Utekajú králi, utekajú s vojskami *

a korisť delí krásavica domu.

Kým ste vy spali uprostred košiara, *

striebrom sa zaskveli krídla holubice a jej pierka žltým zlatom.

Keď tam Všemohúci rozháňal kráľov, *

snehom sa zabelel Selmon.“

Vrch bášanský je vrch Boží, *

pohorie Bášanu má veľa štítov.

Prečo vy, strmé štíty, závidíte vrchu, †

na ktorom sa Bohu zapáčilo prebývať? *

Veď Boh tam bude bývať naveky.

Božích vozov sú desaťtisíce tisícov: *

Pán tiahne zo Sinaja do svätyne.

Do výšav si vystúpil, so sebou si vzal zajatcov, †

ľudí si prijal do daru, *

aby u Pána Boha mohli bývať aj buriči.

Nech je velebený Pán deň čo deň; *

nesie nás Boh, naša spása.

Náš Boh je Boh spásy, *

on je Pán, čo zo smrti dáva uniknúť.

Veď Boh rozbíja hlavy svojim nepriateľom *

aj vlasaté temeno tým, čo zotrvávajú v hriechoch.

I povedal Pán: „Z vrchov Bášanu ich privediem, *

vyvediem ich z morských hlbín,

aby sa tvoja noha zmáčala v krvi *

a jazyky tvojich psov aby dostali podiel z nepriateľov.“

Ant. Náš Boh je Boh spásy, on je Pán, čo zo smrti dáva uniknúť.

Ant. 3 Spievajte Bohu, zemské kráľovstvá, na harfách hrajte Pánovi.

III

Prizerajú sa, Bože, ako vstupuješ, *

ako ty, môj Boh a kráľ, vstupuješ do svätyne.

Na čele idú speváci, †

na konci zasa harfisti *

a uprostred dievčatá bijúce na bubny.

„Na zhromaždeniach Boha velebte, *

velebte Pána, potomci Izraela.“

Vpredu ich vedie mladučký Benjamín, †

kniežatá Júdove v šíku bojovom, *

kniežatá Zabulonove, kniežatá Neftaliho.

Prejav, Bože, svoju moc, *

upevni, Bože, čo si v nás vykonal.

Nech pre tvoj chrám v Jeruzaleme *

králi prinášajú dary.

Zažeň obludu, čo sa skrýva v tŕstí, †

čriedu býkov s teľcami národov; *

nech sa ti s prútmi striebra pokoria.

Rozplaš národy, čo bažia za vojnou. †

Z Egypta prídu veľmoži, *

Etiópia vystrie svoje ruky k Bohu.

Spievajte Bohu, zemské kráľovstvá, na harfách hrajte Pánovi, †

hrajteže Bohu, čo sa nesie na odvekých nebesiach k východu; *

hľa, dvíha svoj hlas, svoj mocný hlas.

Uznajte Božiu moc. †

Nad Izraelom jeho veleba *

a jeho moc až nad oblaky.

Vznešený si, Bože, vo svojej svätyni. †

Boh Izraela sám dáva silu i statočnosť svojmu ľudu. *

Zvelebený buď, Bože.

Ant. Spievajte Bohu, zemské kráľovstvá, na harfách hrajte Pánovi.

Hľa, teraz je milostivý čas.

Teraz je deň spásy.

PRVÉ ČÍTANIE

Z Knihy Exodus

32, 1-20

Zlaté teľa

V tých dňoch: Keď ľud videl, že Mojžiš už dlho nezostupuje z vrchu, zhromaždil sa k Áronovi a hovoril: „Poď a urob nám bohov, ktorí pôjdu pred nami; lebo nevieme, čo sa stalo s Mojžišom, mužom, ktorý nás vyviedol z egyptskej krajiny.“ Áron im vravel: „Postŕhajte zlaté náušnice z uší svojich žien, synov a dcér a prineste mi ich.“

Všetok ľud urobil, ako rozkázal, a naznášal Áronovi náušníc. On ich vzal, rydlom vyhotovil formu a urobil z nich liate teľa. A oni povedali: „Toto sú tvoji bohovia, Izrael, ktorí ťa vyviedli z egyptskej krajiny!“ Keď to Áron videl, postavil pred ním oltár a vyvolával: „Zajtra je Pánova slávnosť.“ Na druhý deň ráno vstali a priniesli zápalné a pokojné obety. Potom si ľud sadol, jedol a pil a vstali sa zabávať.

Pán povedal Mojžišovi: „Choď, zostúp, lebo tvoj ľud, ktorý si vyviedol z egyptskej krajiny, sa skazil. Veľmi rýchlo odbočili z cesty, ktorú som im určil. Urobili si z kovu teľa a klaňali sa mu, priniesli mu obetu a povedali: ‚Toto sú tvoji bohovia, Izrael, čo ťa vyviedli z egyptskej krajiny.‘“ Potom Pán povedal Mojžišovi: „Vidím, že tento ľud má nepoddajnú šiju. Nechaj ma, nech vzplanie môj hnev proti nim, vyhubím ich a z teba urobím veľký národ.“

Ale Mojžiš prosil Pána, svojho Boha, a hovoril: „Pane, prečo planie tvoj hnev proti tvojmu ľudu, ktorý si veľkou silou a mocnou rukou vyviedol z egyptskej krajiny? Nech, prosím, nepovedia Egypťania: ‚Podvodne ich vyviedol, aby ich pozabíjal na horách a vyničil zo zemského povrchu.‘ Nech utíchne tvoj hnev a odpusť zločin svojho ľudu! Spomeň si na Abraháma, Izáka a Izraela, svojich služobníkov, ktorým si na seba samého prisahal a vyhlásil: ‚Rozmnožím vaše potomstvo ako hviezdy na nebi a celú túto krajinu, o ktorej som hovoril, dám vášmu potomstvu a budete ju mať navždy.‘“ A Pán sa zriekol svojho zámeru a nedopustil skazu, ktorú vyhlásil svojmu ľudu.

Mojžiš sa vrátil z vrchu; v ruke niesol dve tabule svedectva, popísané z oboch strán. Boli Božím dielom. Aj písmo, vryté do tabúľ, bolo Božie. Keď Jozue počul krik jasajúceho ľudu, povedal Mojžišovi: „Z tábora počuť bojové výkriky.“ On odvetil:

„To nie je krik víťazov

ani krik porazených,

ja počujem hlas spevákov.“

Keď sa Mojžiš priblížil k táboru, videl teľa a tanec; pochytil ho hnev, hodil tabule, čo mal v ruke, a rozbil ich na úpätí vrchu. Potom chytil teľa, ktoré si urobili, spálil ho na ohni a rozdrvil na prach; ten vysypal do vody a dal ju Izraelitom piť.

RESPONZÓRIUM

Ž 106, 20. 21. 22; porov. Rim 1, 21. 23

Zamenili Pánovu slávu za podobu býka, ktorý trávu požiera. * Zabudli na Boha, svojho záchrancu, ktorý vykonal veľké divy v Egypte, v Červenom mori skutky úžasné.

Ich nerozumné srdce sa zatemnilo; slávu nesmrteľného Boha zamenili za smrteľné podoby. * Zabudli.

DRUHÉ ČÍTANIE

Z Rečí svätého biskupa Petra Chryzológa

(Sermo 43: PL 52, 320. 322)

O čo modlitba klope, to pôst dosahuje a milosrdenstvo dostáva

Tri veci, bratia, tri veci podopierajú vieru, prehlbujú nábožnosť a udržujú čnosť: modlitba, pôst a milosrdenstvo. O čo modlitba klope, to pôst dosahuje a milosrdenstvo dostáva. Modlitba, milosrdenstvo a pôst: tieto tri veci sú jedno a navzájom si dávajú život.

Lebo dušou modlitby je pôst a životom pôstu milosrdenstvo. Nech ich nik netrhá, nedajú sa oddeliť. Kto má z nich len jedno, alebo kto ich nemá súčasne, nemá nič. Preto kto sa modlí, nech sa aj postí, a kto sa postí, nech sa zmilúva. Nech počuje prosebníka, kto chce, aby jeho počuli, keď bude sám prosiť. Kto si nezatvára sluch pred prosebníkom, otvára si sluch Boží.

Ten, kto sa postí, má vedieť, čo je pôst; má mať súcit s hladujúcim, kto chce, aby mal Boh súcit s ním, keď je hladný; nech sa zmilúva, kto očakáva milosrdenstvo; kto hľadá láskavosť, nech ju sám preukazuje; kto chce dostať, nech dáva. Je zlý prosebník, kto pre seba požaduje, čo odopiera inému.

Človeče, ukáž, aké milosrdenstvo si zaslúžiš; čiže ako chceš, v akej miere chceš a ako rýchlo chceš dosiahnuť milosrdenstvo, tak rýchlo, v takej miere a tak sa aj ty zľutúvaj.

Teda modlitba, milosrdenstvo a pôst nech sú našou jedinou záštitou u Boha, nech sú našou jedinou obhajobou, nech sú našou jedinou modlitbou v troch podobách.

Preto čo sme pohŕdaním stratili, nadobúdajme pôstom. Pôstom obetujeme svoje duše, lebo nemáme nič lepšie, čo by sme mohli Bohu obetovať, ako potvrdzuje aj prorok, keď hovorí: „Obetou Bohu milou je duch skrúšený; Boh nepohŕda srdcom skrúšeným a poníženým.“

Človeče, obetuj Bohu svoju dušu, prinášaj obetu pôstu ako čistú a svätú obetu, živú žertvu, ktorá zostane aj tebe a bude patriť aj Bohu. Kto toto nedá Bohu, nebude mať výhovorky, lebo nemôže nemať, kto sa sám daruje.

Ale aby toto bolo milé, musí byť pri tom milosrdenstvo. Pôst nevzklíči, ak ho nebude zavlažovať milosrdenstvo. Ak vyschne milosrdenstvo, vyschne aj pôst. Čím je dážď pre zem, tým je pre pôst milosrdenstvo. Aj keď si ten, kto sa postí, zošľachťuje srdce, očisťuje telo, vykoreňuje neresti a sadí čnosti, ak neprivedie prúdy milosrdenstva, ovocie zberať nebude.

Ty, čo sa postíš, vedz, že tvoje pole sa postí, ak mu chýba milosrdenstvo. Ty, čo sa postíš, len to, čo rozdáš z milosrdenstva, pribudne do tvojej sýpky. Preto, človeče, nestrácaj schovávaním, ale zbieraj rozdávaním. Dávaj sebe tým, že daruješ chudobnému; lebo čo nenecháš inému, to mať nebudeš.

RESPONZÓRIUM

Tob 12, 8. 9

Dobrá je modlitba, pôst a almužna; * Lebo ona očisťuje od každého hriechu.

Tí, čo dávajú almužnu, budú prekypovať životom. * Lebo ona.

MODLITBA

Modlime sa.

Prosíme ťa, Pane, ustavične nás sprevádzaj svojou milosťou a poskytuj nám svoju pomoc, aby sme oddane zotrvali v tvojej svätej službe. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.

Amen.

Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.

© 1999-2023 J. Vidéky