Posvätné čítanie
Bože, príď mi na pomoc.
Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.
Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.
HYMNUS
Nebeské Slovo, prúdiace
z Otca jak svetlo, Boží jas,
stáva sa telom a ide
v plnosti času spasiť nás.
Dušu nám svetlom rozjasni,
nech plameň lásky v srdci je;
správa o tvojej blízkosti
nech všetko nízke zaženie.
Keď ako sudca prídeš raz,
hlbiny srdca odhalíš:
hriešnikom tresty vymeriaš,
kráľovstvom dobrých odmeníš.
Nech srdce úzkosť nezovrie
pred večným trestom za viny,
lež odpusť nám a prijmi nás
do večnej Božej otčiny.
Sláva buď, Kriste, Kráľ dobrý,
tebe i Bohu Otcovi,
na večné veky sláva buď
aj Duchu Tešiteľovi. Amen.
PSALMÓDIA
Ant. 1 My sami vo svojom vnútri vzdycháme a očakávame vykúpenie svojho tela.
Povedal som: „Budem dávať pozor na svoje správanie, *
aby som nezhrešil jazykom.
K svojim ústam postavím stráž, *
dokiaľ je hriešnik predo mnou.“
Ako nemý som zatíchol a zamĺkol, šťastia zbavený, *
bolesť sa mi však znova ozvala.
Srdce sa mi rozpálilo v hrudi *
a pri rozjímaní vzplanul vo mne oheň.
A môj jazyk preriekol: *
„Daj mi poznať, Pane, môj koniec
i aký je ešte počet mojich dní; *
nech si uvedomím, aký je krátky môj život.“
Hľa, na pár piadí si mi dní nameral *
a dĺžka môjho žitia je ako nič pred tebou.
Veru, len zdaním je bytie človeka, *
každý sa mihne ako vidina.
Naozaj len nadarmo sa pachtí a lopotí, *
poklady zháňa, hoc nevie, kto ich zoberie.
Ant. My sami vo svojom vnútri vzdycháme a očakávame vykúpenie svojho tela.
Ant. 2 Pane, vyslyš moju modlitbu, pozri na moje slzy.
A teraz, Pane, ešte čo mám čakať? *
Ty si moja nádej.
Zo všetkých mojich neprávostí ma vysloboď *
a nevystav ma hlupákovi na posmech.
Onemel som, neotvorím ústa, *
lebo si to ty urobil.
Odním odo mňa svoje tresty, *
bo hyniem pod úderom tvojej ruky.
Trestami za hriechy naprávaš človeka. †
Ako moľ ničíš, čo má najcennejšie; *
veru, každý človek je len márna vidina.
Pane, vyslyš moju modlitbu, *
nakloň sluch k môjmu volaniu.
Nebuď mlčanlivý k mojim slzavým nárekom; †
veď u teba som iba hosť, *
len pútnik, ako všetci moji otcovia.
Odvráť odo mňa svoj prísny pohľad, aby som pookrial, *
skôr, než odídem a než ma viac nebude.
Ant. Pane, vyslyš moju modlitbu, pozri na moje slzy.
Ant. 3 Ja stále úfam v Božie milosrdenstvo.
Prečo sa ešte vystatuješ zlobou ty, *
čo sa zmôžeš iba na ničomnosť?
Úklady strojíš deň čo deň, *
jazyk máš ostrý ako britva, ty podvodník.
Zlo miluješ viacej než dobro, †
lož väčšmi ako pravdu. *
Najmilšie sú ti reči zhubné, ty jazyk úlisný.
Preto ťa Boh navždy zničí, †
odstráni ťa, vyženie ťa zo stanu, *
vytrhne ti korene z krajiny žijúcich.
Spravodliví to uvidia a zľaknú sa, *
ale z neho sa vysmejú:
„Pozrite človeka, čo sa neutiekal k Bohu, †
lež zakladal si na veľkom bohatstve *
a domohol sa moci svojimi úskokmi.“
Ja som však ako zelená oliva v Božom dome. †
Úfam v Božie milosrdenstvo *
navždy a naveky.
Ustavične ťa chcem velebiť za to, čo si urobil, †
a s tvojimi svätými sa chcem spoliehať *
na tvoje meno, lebo je dobré.
Ant. Ja stále úfam v Božie milosrdenstvo.
Pane, Bože náš, obnov nás.
Rozjasni svoju tvár a budeme spasení.
PRVÉ ČÍTANIE
Z Knihy proroka Izaiáša
25, 6 – 26, 6
Božia hostina. Pieseň vykúpených
Pán zástupov vystrojí
na tomto vrchu všetkým národom
hostinu s mnohými jedlami:
hostinu s výborným vínom,
so šťavnatými jedlami,
s vínom najjemnejším.
Strhne na tomto vrchu
závoj, ktorý zahaľoval všetkých ľudí,
a prikrývku, čo zakrývala všetky národy.
Zničí smrť navždy;
zotrie Pán, Boh, slzu z každej tváre
a hanbu svojho ľudu odstráni z celej zeme,
lebo Pán prehovoril.
V ten deň povedia: „Hľa, náš Boh,
v neho sme dúfali a on nás spasí.
On je Pán, v ktorého sme dúfali.
Jasajme a radujme sa z jeho spásy.
Pánova ruka spočinie na tomto vrchu.“
A Moab bude rozšliapaný na svojom mieste,
ako sa zašľapujú plevy do hnojiska;
bude v ňom rozťahovať ruky,
ako ich plavec rozťahuje pri plávaní.
Pokorená bude jeho pýcha
i obratnosť jeho rúk.
On zborí tvoje opevnené múry,
zvalí, strhne ich na zem, až do prachu.
V ten deň sa bude v judejskej krajine
spievať táto pieseň:
„Pevné mesto máme, v ňom sa zachránime;
Pán ho obohnal valom a hradbami.
Otvorte brány, nech vstúpi spravodlivý ľud,
ľud, ktorý zachováva vernosť.
Má ducha pevného;
zaistíš mu pokoj,
veď dúfa v teba.
Dúfajte v Pána stále,
lebo Pán je skala naveky.
Zvrhol tých, čo bývajú na výšinách,
ponížil neprístupné mesto;
ponížil ho až po zem,
zrazil ho do prachu.
Šliape po ňom noha, nohy chudobných,
kroky bedárov.“
RESPONZÓRIUM
Zjv 21, 3; Iz 25, 8
Počul som veľký hlas od trónu hovoriť: Hľa, Boží stánok je medzi ľuďmi a bude medzi nimi prebývať; * Oni budú jeho ľudom a sám Boh – ich Boh – bude s nimi.
Pán, Boh, zničí smrť navždy, zotrie slzu z každej tváre. * Oni budú.
DRUHÉ ČÍTANIE
Z Traktátu svätého biskupa Augustína proti Faustovi
(Lib. 20, 21; CSEL 25, 562-563)
Mučeníkov si uctievame láskou a spoločenstvom
Kresťanský ľud uctieva pamiatku mučeníkov posvätnou slávnosťou, aby sa povzbudil k ich nasledovaniu, aby mal účasť na ich zásluhách a podporu ich modlitby. Ale nijakému mučeníkovi nestaviame oltáre, iba na pamiatku mučeníkov.
Kedy ktorý kňaz pri oltári, v ktorom sú telesné pozostatky svätých, povedal: Obetujem ti, Peter alebo Pavol, alebo Cyprián? Čo sa obetuje, obetuje sa Bohu, ktorý korunoval mučeníkov, na miestach, kde sa koná spomienka na tých, ktorých korunoval. A tieto miesta nás napomínajú a povzbudzujú k vrúcnejšej láske aj k tým, ktorých môžeme nasledovať, aj k tomu, s pomocou ktorého ich môžeme nasledovať.
Preto si mučeníkov uctievame takou láskou a spoločenstvom, akým uctievame za živa svätých Božích ľudí, u ktorých cítime, že majú srdce ochotné podstúpiť aj muky za pravdu evanjelia. Ale mučeníkov si ctíme o to vrúcnejšie, že majú všetky zápasy bezpečne a víťazne za sebou. Veď víťazov v blaženom živote môžeme oslavovať oveľa smelšie než tých, čo ešte zápasia v tomto živote.
No neuctievame ich, ani ich neprikazujeme uctievať klaňaním (po grécky „latria“), lebo to je povinná služba vyhradená výlučne Božstvu, a takto si uctievame jedine Boha.
A pretože k tejto úcte patrí prinášanie obety, hovoríme o idololatrii, ak niekto prináša obetu idolom. A my v nijakom prípade nič také neprinášame, ani prinášať neprikazujeme ani jednému mučeníkovi, ani jednej svätej duši, ani anjelovi. A keby niekto upadol do tohto bludu, podľa zdravej náuky ho pokarháme, buď aby sa napravil, alebo aby sa toho chránil.
Veď ani sami svätí ako ľudia nechcú, aby im niekto prejavoval takú úctu, aká prináleží iba Bohu. Toto zjavne vidno na Pavlovi a Barnabášovi, keď im chceli Lykaončania obetovať ako bohom, pohnutí zázrakmi, ktoré u nich urobili. Roztrhli si šaty, pričom vyhlasovali a presviedčali ich, že nie sú bohmi, a zakazovali im to robiť.
Lenže iné je, čo učíme, a iné, čo musíme strpieť. Iné je, čo sme povinní hlásať, a iné, čo treba napraviť, ale dokiaľ to nenapravíme, musíme to trpieť.
RESPONZÓRIUM
Ž 116, 15; 34, 21; porov. Jdt 10, 3
V Pánových očiach má veľkú cenu smrť jeho svätých. * Všetky kosti im ochraňuje, ani jedna sa im nezlomí.
Pán ich obliekol do rúcha radosti. * Všetky.
MODLITBA
Modlime sa.
Pane, svätý pápež Damaz bol veľkým ctiteľom mučeníkov a horlivo šíril ich úctu; daj, prosíme, aby sme podľa jeho príkladu aj my oslavovali ich hrdinské skutky. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.
Amen.
Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.
© 1999-2023 J. Vidéky