Bože, príď mi na pomoc.
Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.
Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.
HYMNUS
I. Ak je posvätné čítanie v noci alebo včasráno:
Po spánku s údmi sviežimi
ochotne z lôžka vstávame;
buď, Otče, s nami bdiacimi,
keď pieseň tebe spievame.
Prvého teba jazyk nech
ospieva, srdce velebí;
nech všetko naše úsilie,
Presvätý, z teba pramení.
Tma, ustúp svetlu dennému,
noc, prepusť miesto úsvitu;
nech Božie svetlo zaplaví
dušu z vín noci umytú.
Ešte ťa vrúcne prosíme,
odstráň z nás všetko škodlivé,
aby ťa večne chválili
ústa i srdcia bedlivé.
Vyslyš nás, Otče láskavý,
pomôž nám, Kriste, Kráľ slávy,
s Otcom i Duchom Boh pravý,
a vládni, kraľuj nad nami. Amen.
II. Ak je posvätné čítanie cez deň:
Mocný Boh, večne žijúci,
jediný v svätej Trojici;
my úbohí ťa vzývame
a ruky k tebe spíname.
Veríme v Otca večného
i v jeho Syna milého
i v Ducha, ktorý Láska je
a s Otcom Syna spojuje.
Ty pravda, láska vznešená,
náš cieľ a naša odmena,
nám vieru, nádej, lásku daj
a láskou získať večný raj.
Počiatok i cieľ stvorení,
len z teba život pramení;
ty potechou si trpiacich
a istá nádej veriacich.
Ty všetko dobré pôsobíš
a všetkým len sám postačíš,
ty sám si svetlo stvorenia
a dúfajúcim odmena.
Vzývajme Krista, Otca s ním
vedno s ich Duchom spoločným:
jediný Bože v Trojici,
ty mocný, chráň nás prosiacich. Amen.
PSALMÓDIA
Ant. 1 Náš Boh prichádza a už nemlčí.
Zvrchovaný Boh, Pán, prehovoril *
a vyzval zem od východu slnka až po jeho západ.
Zo Siona plného nádhery zažiaril Boh; *
náš Boh prichádza a už nemlčí:
pred ním je žeravý oheň *
a vôkol neho búrka mohutná.
On nebo i zem volá z výšavy *
na súd nad svojím národom:
„Zhromaždite mi mojich svätých, *
čo zmluvu so mnou spečatili obetou.“
A nebesia zvestujú jeho spravodlivosť, *
veď sudcom je sám Boh.
Ant. Náš Boh prichádza a už nemlčí.
Ant. 2 Obetuj Bohu obetu chvály.
„Počuj, ľud môj, chcem hovoriť; †
teba, Izrael, idem usvedčiť *
ja, Boh, čo tvojím Bohom som.
Neobviňujem ťa pre tvoje obety, *
veď tvoje žertvy stále sú predo mnou.
Viac z tvojho domu býčky neprijmem *
ani capov z tvojich čried.
Lebo mne patrí všetka lesná zver, *
tisícky horskej zveriny.
Poznám všetko vtáctvo lietavé, *
moje je i to, čo sa hýbe na poli.
Aj keď budem hladný, nebudem pýtať od teba; *
veď moja je zem i s tým, čo ju napĺňa.
Vari ja hovädzie mäso jedávam *
alebo pijem krv kozľaciu?
Obetuj Bohu obetu chvály *
a Najvyššiemu svoje sľuby splň.
A vzývaj ma v čase súženia: *
ja ťa zachránim a ty mi úctu vzdáš.“
Ant. Obetuj Bohu obetu chvály.
Ant. 3 Milosrdenstvo chcem, a nie obetu; poznanie Boha viac ako zápalnú obetu.
No hriešnikovi Boh hovorí: †
„Prečo odriekaš moje príkazy *
a moju zmluvu v ústach omieľaš?
Veď ty nenávidíš poriadok *
a moje slovo odmietaš.
Keď vidíš zlodeja, pridávaš sa k nemu *
a s cudzoložníkmi sa spolčuješ.
Zo svojich úst vypúšťaš zlo *
a klamstvá snuje tvoj jazyk.
Vysedávaš si a ohováraš svojho brata, *
syna svojej matky potupuješ.
Toto páchaš, a ja by som mal mlčať? †
Myslíš si, že ja som ako ty: *
teraz ťa obviňujem a hovorím ti to do očí.
Pochopte to, vy, čo zabúdate na Boha, *
inak vás zahubím a nik vám nepomôže.
Kto prináša obetu chvály, ten ma ctí; †
a kto kráča bez úhony, *
tomu ukážem Božiu spásu.“
Ant. Milosrdenstvo chcem, a nie obetu; poznanie Boha viac ako zápalnú obetu.
Počúvaj, ľud môj, chcem hovoriť.
Ja, Boh, čo tvojím Bohom som.
PRVÉ ČÍTANIE
Z Knihy proroka Ozeáša
14, 2-10
Výzva na obrátenie. Prísľub záchrany
Toto hovorí Pán:
„Vráť sa, Izrael, k Pánovi, svojmu Bohu,
lebo si uviazol vo svojej neprávosti.
Pripravte si slová,
vráťte sa k Pánovi
a povedzte mu: ‚Odpusť všetku vinu,
prijmi, čo je dobré,
chceme splácať plodom svojich perí.
Asýrsko nás nezachráni;
už nevysadneme na koňa
a už nebudeme hovoriť
o dielach svojich rúk: Naši bohovia,
lebo sirota u teba nájde milosrdenstvo.‘
‚Vyliečim ich nevernosť,
úprimne ich budem milovať,
lebo sa môj hnev od nich odvrátil.
Budem pre Izrael ako rosa,
kvitnúť bude ako ľalia,
korene zapustí ako Libanon.
Jeho konáre sa rozrastú,
nádherný bude ako oliva
a voňať bude ako Libanon.
Vrátia sa a v mojej tôni sa usadia,
pestovať budú pšenicu
a rozkvitnú ako vinica,
ktorá má chýr ako víno z Libanonu.
Efraim, čo chce ešte s modlami?
Ja ho vyslyším a zhliadnem na neho.
Ja som ako jedľa stále zelená.
Odo mňa pochádza tvoje ovocie.‘
Kto je múdry, nech to pochopí,
kto je rozumný, nech to rozpozná!
Lebo priame sú cesty Pánove
a spravodliví po nich kráčajú;
no vzbúrenci na nich zahynú.“
RESPONZÓRIUM
Oz 14, 5. 6ab
Vyliečim ich nevernosť, úprimne ich budem milovať, * Lebo sa môj hnev od nich odvrátil.
Budem pre Izrael ako rosa, kvitnúť bude ako ľalia. * Lebo.
DRUHÉ ČÍTANIE
Z traktátu biskupa Teodoreta Cyrénskeho O Pánovom vtelení
(Nn. 26-27: PG 75, 1466-1467)
Vyliečim ich nevernosť
Ježiš ide dobrovoľne v ústrety utrpeniu, o ktorom hovorilo Písmo a ktoré často predpovedal svojim učeníkom. Petra aj pokarhal, keď nechcel prijať zvesť o utrpení, a potom dokazoval, že prostredníctvom neho sa uskutoční spása sveta. Preto sa dal aj poznať tým, čo prišli po neho: „Ja som ten, koho hľadáte.“ Keď naň žalovali, neodpovedal, a keď sa mohol skryť, nechcel, hoci inokedy neraz unikol, keď sa ho chceli zmocniť.
Okrem toho plače nad Jeruzalemom, ktorý si svojou neverou pripravoval záhubu, a kedysi taký slávny chrám vydáva na úplnú skazu. Trpezlivo znáša, aj keď ho dvojnásobný otrok bije po hlave. Fackali ho, opľúvali, potupovali, mučili, bičovali a nakoniec ho odviedli na kríž, pričom dovolil, aby spoločníkmi jeho umučenia boli z oboch strán zločinci. Započítali ho medzi vrahov a zločincov, prijal ocot a žlč zo zlého viniča, korunovali ho tŕním namiesto palmových ratolestí a hrozna, na posmech ho odeli do purpuru a bili trstinou, kopijou mu prebodli bok a napokon ho uložili do hrobu.
Toto vytrpel v úsilí o našu spásu. Lebo tých, čo slúžili hriechu, čakal trest za hriech a on jediný čistý od akéhokoľvek hriechu, pôvodca každej spravodlivosti, podstúpil muky hriešnikov a svojím krížom zničil rozsudok starej kliatby. Pavol hovorí: „Kristus nás vykúpil spod kliatby zákona tým, že sa za nás stal kliatbou, lebo je napísané: Prekliaty je každý, kto visí na dreve.“ Tŕňová koruna ukončila Adamov trest, lebo on po hriechu počul: „Nech je prekliata zem pri tvojich prácach: tŕnie a bodľač ti bude rodiť.“
Žlčou prijal do seba horčinu a ťarchu ľudského smrteľného a bolestného života. Octom pripočítal sebe úpadok ľudí k horšiemu a umožnil návrat k lepšiemu. Purpurom naznačil kráľovstvo, trstinou potvrdil slabosť a vratkosť diablovej moci, facka ohlásila našu slobodu tým, že on znášal urážky, tresty a rany, ktoré sme si zaslúžili my.
Jeho bok otvorili podobne ako Adamov. Nevyšla však z neho žena, ktorá svojou chybou splodila smrť, ale prameň života, ktorý dvoma prúdmi oživuje svet. Jeden z nich nás v krstiteľnici obnovuje a oblieka do rúcha nesmrteľnosti, druhý živí takto narodených pri Božom stole ako mlieko deti.
RESPONZÓRIUM
Iz 53, 5; 1 Pt 2, 24
Bol prebodnutý pre naše neprávosti, pre naše zločiny strýznený. On pre náš pokoj znášal trest * A jeho rany nás uzdravili.
Sám vyniesol naše hriechy na svojom tele na drevo, aby sme zomreli hriechu a žili pre spravodlivosť. * A jeho rany.
MODLITBA
Modlime sa.
Všemohúci a večný Bože, pod vedením Ducha Svätého sa osmeľujeme volať ťa Otcom; rozhojňuj v našich srdciach ducha adoptívneho synovstva, aby sme raz dosiahli prisľúbené dedičstvo. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.
Amen.
Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.
© 1999-2023 J. Vidéky