5. jún 2024

Sv. Bonifáca, biskupa a mučeníka
spomienka

Narodil sa v Anglicku okolo roku 673. V exeterskom kláštore zložil rehoľné sľuby a roku 719 odišiel do Nemecka ohlasovať vieru. V tejto práci dosiahol veľké úspechy. Keď ho vysvätili za biskupa, spravoval Mohučskú diecézu. Zhromaždil okolo seba spoločníkov a s ich pomocou založil alebo obnovil mnoho diecéz v Bavorsku, Durínsku a Fransku. Zvolával aj snemy a vydával zákony. Pri hlásaní evanjelia Frízom ho roku 754 pohania zabili. Jeho telo je uložené vo fuldskom kláštore.

Posvätné čítanie

Bože, príď mi na pomoc.

Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.

HYMNUS

I. Ak je posvätné čítanie v noci alebo včasráno:

Najlepší sveta Stvoriteľ,

Vladár náš, chráň si stvorenia.

Nás pohrúžených do snenia

zbav škodlivého hlivenia.

Presvätý Kriste, prosíme:

odpusť nám viny, vyslyš nás;

vstávame, by sme modlitbou

posväcovali nočný čas.

Myseľ i ruky dvíhame,

ako nám prorok prikázal,

a v noci k chvále vstávame,

ako nám príklad Pavol dal.

Vidíš zlo, čo sme spáchali,

tajnosti sme ti zjavili,

vzlyk prosieb z mysle leje sa,

odpusť nám, čo sme zhrešili.

Kriste, kráľ dobrý, láskavý,

buď sláva tebe, Otcovi

i Duchu, ktorý bráni nás

teraz i večne, v každý čas. Amen.

II. Ak je posvätné čítanie cez deň:

Ty, Pane, Kriste, všetko vieš;

tebe česť, sláva, veleba.

Ty poznáš srdca tajnosti,

pomôž nám svojou milosťou.

Najlepší Pastier, pasieš nás,

stratené ovce vyhľadáš,

v tých najžírnejších pastvinách

nás pripoj k stádu svätému.

Zmierni hnev, Sudca, utíš strach,

záhube večnej nedaj nás,

lež nech na večných pastvinách

pri tebe máme večnú slasť.

Buď sláva tebe, Spasiteľ,

i úcta, moc a víťazstvo,

ty dobre vládneš nad všetkým

teraz a večne, naveky. Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Milujem ťa, Pane, moja sila. 

Žalm 18, 2-30
Poďakovanie za záchranu a víťazstvo
V tú hodinu nastalo veľké zemetrasenie. (Zjv 11, 13)
I

Milujem ťa, Pane, moja sila; *

 Pane, opora moja, útočište moje, osloboditeľ môj.

Bože môj, moja pomoc, tebe dôverujem; *

ty si môj štít, sila mojej spásy a môj ochranca.

Vzývať budem Pána, lebo jemu patrí chvála, *

a budem zachránený pred nepriateľmi.

Obkľúčilo ma smrtiace vlnobitie *

a vydesili zlostné prívaly.

Ovinuli ma povrazy záhrobia, *

zovreli ma osídla smrti.

V úzkosti som vzýval Pána *

a volal som k svojmu Bohu.

Zo svojho chrámu počul môj hlas *

a moje volanie pred jeho tvárou preniklo k jeho sluchu.

Ant. Milujem ťa, Pane, moja sila.

Ant. 2 Pán ma zachránil, lebo si ma obľúbil.

II

Zem sa pohýbala a zachvela; †

vrchy sa otriasli a pohli v základoch, *

lebo vzplanul hnevom.

Dym sa mu valil z nozdier †

a spaľujúci oheň z jeho úst, *

vyletúvali z neho žeravé uhlíky.

Znížil nebesia a zostúpil: *

čierne mračno pod jeho nohami.

Zasadol na cheruba a vzlietol, *

vznášal sa na krídlach vetrov.

Temnotami sa celkom zahalil *

a stánok si urobil z čierňavy vôd a oblakov.

Pred žiarou jeho tváre mraky lietali, *

ľadovec a žeravé uhlie.

Pán z neba zahrmel †

a zaznel hlas Najvyššieho: *

ľadovec a žeravé uhlie.

Vyslal šípy a rozprášil ich, *

vrhol blesky a zmietol ich.

Otvorili sa hlbočiny vôd *

a základy zeme sa odkryli.

Pred tvojou hrozbou, Pane, *

pred víchricou tvojho hnevu.

Z výsosti čiahol rukou a chytil ma *

a vyzdvihol ma zo stredu hlbokých vôd.

Vytrhol ma z rúk mojich premocných nepriateľov, †

z rúk tých, čo ma nenávideli *

a boli silnejší ako ja.

Napadli ma v môj deň nešťastný, *

ale Pán mi bol podperou.

Vyviedol ma na miesto priestranné, *

zachránil ma, lebo si ma obľúbil.

Ant. Pán ma zachránil, lebo si ma obľúbil.

Ant. 3 Ty, Pane, zapáľ moju pochodeň; rozjasníš vo mne temnoty.

III

Za moju spravodlivosť ma Pán odmení, *

za to, že moje ruky sú čisté,

lebo som kráčal po cestách Pánových *

a od svojho Boha som neodstúpil bezbožne.

Pred očami som mal všetky jeho príkazy *

a jeho zákony som neodvrhol.

S ním som bol bez úhony *

a uchránil som sa zločinu.

Za moju spravodlivosť ma Pán odmenil, *

lebo videl, že moje ruky sú čisté.

Voči svätému si svätý, *

voči šľachetnému šľachetný,

voči úprimnému úprimný, *

voči zvrhlému si neúprosný.

Pokorný ľud chrániš pred zánikom *

a ponižuješ oči pyšných.

Ty, Pane, zapaľuješ moju pochodeň; *

môj Boh rozjasňuje vo mne temnoty.

Na šíky nepriateľov zaútočím s tvojou pomocou; *

a s pomocou svojho Boha hradby preskočím.

Ant. Ty, Pane, zapáľ moju pochodeň; rozjasníš vo mne temnoty.

Všetci sa divili milým slovám.

Čo vychádzali z jeho úst.

PRVÉ ČÍTANIE

Z Knihy Jób

32, 1-6; 33, 1-22

Eliu hovorí o Božom tajomstve

Títo traja mužovia prestali odpovedať Jóbovi, lebo bol presvedčený, že je spravodlivý. Tu sa však nahneval a rozhorčil Barachelov syn Buzita Eliu z Ramovho príbuzenstva. Nahneval sa na Jóba za to, že sa nazval spravodlivým pred Bohom. A rozhorčil sa aj na jeho priateľov, že nenašli odpoveď a iba odsúdili Jóba. Eliu čakal, kým hovoril Jób, lebo tí, čo hovorili, boli starší. Keď však Eliu videl, že tí traja už nevedia, čo povedať, veľmi sa nahneval. A Barachelov syn Buzita Eliu povedal:

„Vekom som mladší,

vy ste starší.

Preto som sa ostýchal a bál

povedať vám svoj názor.

Počuj, teda, Jób, moje výroky

a vypočuj všetky moje reči.

Nuž otvoril som svoje ústa,

nech teda hovorí môj jazyk v mojich ústach.

Moje slová vychádzajú z úprimného srdca

a moje pery budú čistú pravdu hovoriť.

Boží duch ma utvoril

a dych Všemohúceho ma oživil.

Ak môžeš, odpovedz mi,

priprav sa predo mňa a postav sa.

Hľa, ja som pred Bohom tak ako ty

a aj ja som odtrhnutý z tej istej hliny.

No moja hrozba nech ťa nedesí

a moje bremeno nech ťa neťaží.

Ale povedal si mi do uší,

počul som hlas tvojich slov:

‚Ja som čistý a bez viny;

som nepoškvrnený a neprávosti na mne niet,

ale hľadá proti mne zámienky,

a preto si myslí, že som jeho nepriateľ.

Vložil moje nohy do klady,

dáva pozor na všetky moje chodníky.‘

Toto je teda, v čom nie si spravodlivý; poviem ti to,

lebo Boh je väčší ako človek.

Prečo sa s ním prieš,

že ti neodpovedal na všetky slová?

Boh raz hovorí

a druhý raz to isté neopakuje.

Vo sne, v nočnom videní,

keď dolieha tvrdý spánok na ľudí

a spia na lôžku,

vtedy otvára ľuďom uši

a naháňa im strach vo videniach,

aby odvrátil človeka od toho, čo robí,

a oslobodil ho od pýchy,

chráni jeho dušu pred jamou

i jeho život, aby neprešiel cez priekopu smrti.

Karhá ho aj bolesťou na lôžku

a jeho kosti sa stále chvejú.

Chlieb sa mu stáva v jeho živote odporným

a jeho duši pokrm predtým obľúbený.

Jeho telo očividne chradne

a ukazujú sa kosti, ktoré vidieť nebolo.

Priblížil sa k jame zániku

a jeho život k obydliu smrti.“

RESPONZÓRIUM

Rim 11, 33-34

Aká hĺbka Božieho bohatstva, múdrosti a vedomosti! * Aké nepochopiteľné sú jeho súdy a nevyspytateľné jeho cesty!

Veď kto poznal Pánovo zmýšľanie? Alebo kto bol jeho radcom? * Aké.

DRUHÉ ČÍTANIE

Z Listov svätého biskupa a mučeníka Bonifáca

(Ep. 78: MGH, Epistolæ, 3, 352. 354)

Starostlivý pastier bdie nad Kristovým stádom

Cirkev, ktorá sa plaví ako veľká loď po mori tohto sveta a dorážajú na ňu v tomto živote vlny rozličných protivenstiev, neslobodno opustiť, ale ju treba riadiť.

Príklad máme u prvých Otcov, ako sú Klement a Kornélius a mnohí iní v Ríme, Cyprián v Kartágu, Atanáz v Alexandrii. Oni riadili Kristovu loď, jeho milovanú nevestu Cirkev, za pohanských vladárov: učili, bránili, pracovali a trpeli až po vyliatie krvi.

Keď som o nich a im podobných uvažoval, popadal ma strach. „Úzkosť a triaška idú na mňa a takmer sa ma zmocňujú temnoty“ mojich hriechov. A najradšej by som bol opustil kormidlo Cirkvi, ktoré som prevzal, keby som bol mohol nájsť na to príklad u Otcov alebo vo Svätom písme.

A pretože je to všetko tak a pravdu možno prenasledovať, ale nemožno ju zničiť ani oklamať, nech sa naša unavená myseľ utieka k tomu, ktorý prostredníctvom Šalamúna hovorí: „Z celého svojho srdca dôveruj Pánovi a nespoliehaj sa na svoju rozumnosť. Na všetkých svojich cestách mysli na neho a on bude riadiť tvoje kroky.“ A inde: „Pánovo meno je pevná veža, spravodlivý sa k nej utieka a bude zachránený.“

Stojme pevne v spravodlivosti a pripravujme si dušu na pokušenie, aby sme využili Božiu pomoc a povedali mu: „Pane, stal si sa nám útočišťom z pokolenia na pokolenie.“

Dôverujme tomu, ktorý na nás položil bremeno. Čo nemôžeme uniesť vlastnými silami, nesme s pomocou toho, ktorý je všemohúci a hovorí: „Moje jarmo je príjemné a moje bremeno ľahké.“

Stojme pevne v boji pre Pánov deň, lebo prišli na nás „dni úzkosti a súženia“. „Zomrime“, ak to bude Boh chcieť, „za sväté zákony našich otcov“, aby sme si zaslúžili dosiahnuť s nimi večné dedičstvo.

Nebuďme nemí psi, nebuďme mlčiaci strážcovia, nebuďme nájomníci, ktorí utekajú pred vlkom, ale starostliví pastieri, ktorí bdejú nad Kristovým stádom a ohlasujú veľkému i malému, bohatému i chudobnému Božiu vôľu celú, ľuďom každého postavenia a veku podľa toho, koľko nám Boh dá sily, vhod i nevhod, tak, ako o tom píše svätý Gregor v Knihe o pastorácii.

RESPONZÓRIUM

1 Sol 2, 8; Gal 4, 19

Najradšej by sme vám boli odovzdali nielen Božie evanjelium, ale aj vlastný život; * Takými drahými ste sa nám stali.

Deti moje, znovu vás v bolestiach rodím, kým vo vás nebude stvárnený Kristus. * Takými.

MODLITBA

Modlime sa.

Bože, na orodovanie svätého mučeníka Bonifáca nám pomáhaj, aby sme pevne vyznávali a životom dosvedčovali vieru, ktorú on neohrozene hlásal a spečatil svojou krvou. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.

Amen.

Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.

© 1999-2023 J. Vidéky