Posvätné čítanie
Bože, príď mi na pomoc.
Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.
Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.
HYMNUS
I. Ak je posvätné čítanie v noci alebo včasráno:
Účastník svetla Otcovho,
ty sám si svetlo svetla, deň,
keď v noci na spev vstávame,
stoj pri nás ako pochodeň.
Nech zmizne z mysle temrava,
démonov zberbu odožeň,
nech údy nie sú ťarbavé,
nech opustí nás nočný sen.
Nám, Kriste, milostivý buď,
nám, ktorí v teba veríme,
nech telu, duši osoží,
o čo ťa v piesňach prosíme.
Sláva buď, Kriste, kráľ dobrý,
tebe i Bohu Otcovi,
na večné veky sláva buď
aj Duchu Tešiteľovi. Amen.
II. Ak je posvätné čítanie cez deň:
Blažená Svätá Trojica,
ty všetko tvoríš, spravuješ;
na práce deň nám darúvaš
a noc na spánok určuješ.
Preto ti ráno, večer tiež
aj vo dne, v noci spievame;
nech tvoja sláva, dobrota
naveky s nami zostane.
Hľa, koríme sa v pokore
pred tebou trošku nesmelí,
spoj naše spevy so spevmi,
čo v nebi nôtia anjeli.
Vyslyš nás, Otče láskavý,
pomôž nám, Kriste, Kráľ slávy,
s Otcom i Duchom Boh pravý,
a vládni, kraľuj nad nami. Amen.
PSALMÓDIA
Ant. 1 Boh vstáva a spred jeho tváre utekajú tí, čo ho nenávidia.
Boh vstáva a jeho nepriatelia sa tratia, *
spred jeho tváre utekajú tí, čo ho nenávidia.
Ako sa rozplýva dym, tak ich rozháňa; †
ako sa vosk roztápa ohňom, *
tak spred Božej tváre miznú hriešnici.
Ale spravodliví sa môžu tešiť a jasať pred Božou tvárou *
a v radosti sa veseliť.
Spievajte Bohu a jeho meno žalmom velebte. †
Pripravte cestu tomu, čo sa vznáša nad oblakmi: *
jeho meno je Pán.
Plesajte pred ním; †
on je otec sirôt a záchranca vdov, *
on je Boh vo svojom svätom príbytku.
On je Boh, čo opusteným dáva prebývať v domoch, †
väzňov privádza k šťastiu, *
no odbojníci zostanú v zemi pustej.
Bože, keď si kráčal na čele svojho ľudu *
a prechádzal púšťou, zem sa zatriasla.
Pred tvárou Boha zo Sinaja sa rozpršala aj obloha, *
pred tvárou Boha Izraela.
Zoslal si, Bože, zúrodňujúci dážď *
a vzpružil si svoju ochabnutú krajinu.
Prebývajú v nej tvoje tvory, *
pre chudobného si ju pripravil vo svojej dobrote, Bože.
Ant. Boh vstáva a spred jeho tváre utekajú tí, čo ho nenávidia.
Ant. 2 Náš Boh je Boh spásy, on je Pán, čo zo smrti dáva uniknúť.
Pán vyslovuje slovo; *
nesmierny zástup panien ohlasuje dobrú zvesť:
„Utekajú králi, utekajú s vojskami *
a korisť delí krásavica domu.
Kým ste vy spali uprostred košiara, *
striebrom sa zaskveli krídla holubice a jej pierka žltým zlatom.
Keď tam Všemohúci rozháňal kráľov, *
snehom sa zabelel Selmon.“
Vrch bášanský je vrch Boží, *
pohorie Bášanu má veľa štítov.
Prečo vy, strmé štíty, závidíte vrchu, †
na ktorom sa Bohu zapáčilo prebývať? *
Veď Boh tam bude bývať naveky.
Božích vozov sú desaťtisíce tisícov: *
Pán tiahne zo Sinaja do svätyne.
Do výšav si vystúpil, so sebou si vzal zajatcov, †
ľudí si prijal do daru, *
aby u Pána Boha mohli bývať aj buriči.
Nech je velebený Pán deň čo deň; *
nesie nás Boh, naša spása.
Náš Boh je Boh spásy, *
on je Pán, čo zo smrti dáva uniknúť.
Veď Boh rozbíja hlavy svojim nepriateľom *
aj vlasaté temeno tým, čo zotrvávajú v hriechoch.
I povedal Pán: „Z vrchov Bášanu ich privediem, *
vyvediem ich z morských hlbín,
aby sa tvoja noha zmáčala v krvi *
a jazyky tvojich psov aby dostali podiel z nepriateľov.“
Ant. Náš Boh je Boh spásy, on je Pán, čo zo smrti dáva uniknúť.
Ant. 3 Spievajte Bohu, zemské kráľovstvá, na harfách hrajte Pánovi.
Prizerajú sa, Bože, ako vstupuješ, *
ako ty, môj Boh a kráľ, vstupuješ do svätyne.
Na čele idú speváci, †
na konci zasa harfisti *
a uprostred dievčatá bijúce na bubny.
„Na zhromaždeniach Boha velebte, *
velebte Pána, potomci Izraela.“
Vpredu ich vedie mladučký Benjamín, †
kniežatá Júdove v šíku bojovom, *
kniežatá Zabulonove, kniežatá Neftaliho.
Prejav, Bože, svoju moc, *
upevni, Bože, čo si v nás vykonal.
Nech pre tvoj chrám v Jeruzaleme *
králi prinášajú dary.
Zažeň obludu, čo sa skrýva v tŕstí, †
čriedu býkov s teľcami národov; *
nech sa ti s prútmi striebra pokoria.
Rozplaš národy, čo bažia za vojnou. †
Z Egypta prídu veľmoži, *
Etiópia vystrie svoje ruky k Bohu.
Spievajte Bohu, zemské kráľovstvá, na harfách hrajte Pánovi, †
hrajteže Bohu, čo sa nesie na odvekých nebesiach k východu; *
hľa, dvíha svoj hlas, svoj mocný hlas.
Uznajte Božiu moc. †
Nad Izraelom jeho veleba *
a jeho moc až nad oblaky.
Vznešený si, Bože, vo svojej svätyni. †
Boh Izraela sám dáva silu i statočnosť svojmu ľudu. *
Zvelebený buď, Bože.
Ant. Spievajte Bohu, zemské kráľovstvá, na harfách hrajte Pánovi.
Budem počúvať, čo povie Pán, Boh.
On ohlási pokoj svojmu ľudu.
PRVÉ ČÍTANIE
Z Prvej knihy Machabejcov
2, 1. 15-28. 42-50. 65-70
Matatiášova vzbura a smrť
V tých dňoch povstal Matatiáš, syn Jána, syna Simeona, kňaz z Joaribových synov z Jeruzalema, a usadil sa v Modine.
Do mesta Modin prišli kráľovskí posli a nútili k odpadu a k modloslužbe. Zhromaždilo sa k nim mnoho Izraelitov. Prišli aj Matatiáš a jeho synovia. Kráľovskí posli sa ujali slova a povedali Matatiášovi: „Si v tomto meste význačný a vážený hodnostár, podporujú ťa tvoji synovia i bratia. Preto pristúp prvý a splň kráľov rozkaz, ako ho splnili všetky národy aj Júdovci a tí, čo zostali v Jeruzaleme. Potom budeš ty aj tvoji synovia patriť medzi kráľových priateľov a budete, ty aj tvoji synovia, poctení zlatom, striebrom a mnohými darmi.“
Matatiáš odpovedal zvýšeným hlasom: „Aj keď kráľa poslúchajú všetky národy v kráľovej ríši a odpadávajú od náboženstva svojich otcov a podriaďujú sa jeho nariadeniam, ja, moji synovia a moji bratia, my budeme kráčať podľa zmluvy našich otcov. Nech nám je Pán milostivý, aby sme neopustili zákon a ustanovenia. Kráľov rozkaz neposlúchneme a od nášho náboženstva sa neodchýlime ani napravo, ani naľavo.“ Len čo to dopovedal, pred očami všetkých vystúpil akýsi Žid obetovať na oltári v Modine podľa kráľovho rozkazu. Keď to Matatiáš videl, rozhorčením sa mu zachvelo vnútro, vzplanul spravodlivým hnevom, vrhol sa na neho a zabil ho pri oltári. Zabil aj kráľovho posla, ktorý nútil k obete, a oltár rozbúral. Horlil za zákon ako kedysi Finés proti Zambrimu, Salomovmu synovi. Potom Matatiáš volal silným hlasom v meste: „Poďte za mnou všetci, čo horlíte za zákon a chcete zostať verní zmluve!“ Utiekol so svojimi synmi do hôr a všetko, čo mali, zanechali v meste.
Vtedy sa k nim pripojila skupina Assidejcov, udatných mužov z Izraela, napospol oddaných zákonu. A pridali sa k nim aj všetci, čo utekali pred útrapami a boli pre nich posilou. Postavili vojsko a vo svojom hneve bili hriešnikov a vo svojom rozhorčení ničomných mužov. Ostatní ušli medzi pohanov, aby sa zachránili. Matatiáš a jeho priatelia chodili a rúcali oltáre a násilím obrezávali neobrezaných chlapcov, ktorých našli na území Izraela. Prenasledovali pyšných namyslencov a darilo sa dielu v ich rukách. Vytrhli zákon z rúk pohanov a kráľov a nedopustili, aby hriešnik získal prevahu.
Keď sa Matatiášove dni chýlili k smrti, povedal svojim synom: „Teraz sa upevnila pýcha a násilie, čas rozvratu a rozhorčený hnev. Teraz, deti moje, horlite za zákon a dajte svoje životy za zmluvu svojich otcov.
Viem, že váš brat Šimon je rozvážny muž, preto ho vždy poslúchajte; on bude vaším otcom. A Júda Machabejský je udatný muž od svojej mladosti, preto bude vodcom vášho vojska a bude viesť boj ľudu. Pritiahnite k sebe všetkých, čo plnia zákon, a pomstite svoj ľud. Prísne odplaťte pohanom a dbajte na predpis zákona.“
Potom ich požehnal a pripojil sa k svojim otcom. Zomrel v stoštyridsiatom šiestom roku a pochovali ho v hrobe jeho otcov v Modine. A celý Izrael ho veľmi oplakával.
RESPONZÓRIUM
1 Mach 2, 51. 64
Pamätajte na činy otcov, ktoré vykonali vo svojom čase, * A získate veľkú slávu a meno naveky.
Synovia, buďte statoční a vzmužte sa pri obrane zákona, lebo v ňom budete slávni. * A získate.
DRUHÉ ČÍTANIE
Z Legendy o svätom Imrichovi
(Scriptores rerum Hungaricarum tempore ducum regumque stirpis Arpadianæ gestarum, Budapestini 1938, 449-460)
Najvynikajúcejšia vec je panenstvo
Všimnime si, ako láskavo a milosrdne sa Boh postaral o našu slabosť, keď nám nielen slovom určuje smernicu pravého života, ale nám dáva aj svätých mužov ako vzor priamej cesty života. Preto nech sa nik nesťažuje na chudobu, lebo Pán si volí chudobných, o ktorých hovorí: „Blahoslavení chudobní v duchu, lebo ich je nebeské kráľovstvo.“ Ale ani bohatých nechce nik vylúčiť z Božieho kráľovstva, totiž tých, čo bez chamtivosti vlastnia bohatstvo. Preto opisujú Cirkev neohrozene silnú ako dobre usporiadaný vojenský tábor na Pánovu chválu a slávu. Táto Cirkev žiari veľmi veľkým majetkom čností a vyznačuje ju veľmi veľká rozmanitosť veriacich, veď Božie navštívenie nechýba ani u barbarských národov, lebo už celý svet prijal slovo, ktoré dal Pán pokoleniam tisícim.
Ako sa svätý Imrich vzmáhal vekom, zásluhou čností ustavične zväčšoval počet znakov svojej slávy. Hoci vám ich nemôžeme vymenovať všetky bezo zvyšku, aby nás neobvinili z neúplnosti, niektoré predsa len uvedieme, ako sa zračia z jeho skutkov, o ktorých sme počuli.
Stalo sa, že v jednu noc šiel tajne iba s jedným sluhom modliť sa do starobylého kostola, čo dávno postavili v meste Veszprém na úctu vzácneho Kristovho mučeníka Juraja, aby sa tam ponoril do modlitby a uvažoval o tom, čo cennejšie môže ešte obetovať Bohu. Tu zaliala celý kostol veľká žiara a zaznel Boží hlas zhora: „Veľmi cenná vec je panenstvo. Žiadam od teba panenstvo duše i tela. Toto obetuj a v tomto úmysle vytrvaj!“ On si však nedôveroval, ale utiekal sa k milosti ako k svojmu pravému lieku a hovoril: „Pán môj a Boh môj! Ty sa staráš o celý svet a pomáhaš ľuďom v slabosti, ty lámeš dušu kniežat a hrozivý vystupuješ pred vládcami sveta; splň vo mne svoju vôľu a rosou svojej milosti vyhas škodlivé vášne, ktoré bojujú proti duši.“ Takto sa teda svätý Imrich v tejto hodine posilnil slovom Božej útechy a ustrážil v sebe toto tajomstvo. Sluhovi však, ktorý bol ako aj inokedy jediný pri tomto rozhovore, s prosbou prikázal, aby túto vec do smrti nikomu nevyjavil. Táto a veľmi veľa iných známok jeho čností, ktoré uzavrel do tajnej komôrky svojho srdca, boli skryté vo svätom Imrichovi, až kým sa nádoba nerozbila, vôňa oleja nerozšírila a kým ich každý neobjavil.
Ale aby nám podstata panenstva zažiarila ešte jasnejšie a aby sme ešte lepšie pochopili, ako vyhovuje Bohu, uvedomme si, že keď si náš Pán a Vykupiteľ pre spásu ľudského pokolenia milostivo vzal telo, nevyvolil si iné ako panenské lono, čím ukázal, ako sa mu táto čnosť veľmi páči. Panna bola jeho matkou a aj on sa rozhodol byť panicom: v sebe ukázal príklad panenstva pre mužov, vo svojej matke zasa ženskému pokoleniu.
RESPONZÓRIUM
Ž 24, 3. 4. 5; Mt 5, 8
Kto smie vystúpiť na vrch Pánov, kto smie stáť na jeho mieste posvätnom? Ten, čo má ruky nevinné a srdce čisté. * Blahoslavení čistého srdca, lebo oni uvidia Boha.
Taký dostane požehnanie od Pána a odmenu od Boha, svojho spasiteľa. * Blahoslavení.
MODLITBA
Modlime sa.
Dobrotivý Bože, ty si svätého Imricha v kvete mladosti prijal do spoločenstva svojich svätých; na jeho príhovor nám pomôž, aby sme si uprostred pokušení tohto sveta zachovali čistotu srdca. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.
Amen.
Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.
© 1999-2023 J. Vidéky