29. máj 2024

Streda, Cezročné obdobie, 8. týždeň
4. týždeň žaltára

Posvätné čítanie

Bože, príď mi na pomoc.

Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.

HYMNUS

I. Ak je posvätné čítanie v noci alebo včasráno:

Rozsievač vecí, obnoviteľ časov,

kráľ kráľov, Kriste, prísny sveta sudca,

modlitby naše, chvály nášho srdca

láskavo prijmi.

Kým beží noc, my vzdávame ti chvály,

kiež milé by ti boli, a tak mali

aj súhlas tvojej tváre neskonalý,

pôvodca svetla.

Nech dni nám plynú priaznivo a prajne,

nech život nebojí sa smrti márnej,

nech naše skutky tvoju venčia zdarne

večitú slávu.

Rozplameň srdcia, rozpáľ naše vnútro

plameňom božským, nech je duša bdelá,

aby sťa panna privítať ťa smela

s horiacou lampou.

Rovnaká na nebesiach Otcu sláva

aj tebe, Spasiteľ, kráľ, nech sa vzdáva,

Svätému Duchu nech zaznieva sláva

po celom svete. Amen.

II. Ak je posvätné čítanie cez deň:

Kriste, ty svetlo, život, láska naša,

ty radosť sveta, dobro nekonečné,

ty si nás svojou krvou oslobodil

z pút smrti večnej.

Vlož do sŕdc našich vrúcnu lásku k tebe,

zaplav nám myseľ svetlom živej viery,

daj, aby sme sa všetci mali radi

a žili v mieri.

Nech sa už od nás vzdiali satan zradný,

zdrvený silou, ktorá prúdi z teba;

nech je vždy s nami Tešiteľ, Duch Svätý,

zoslaný z neba.

Buď všetka sláva tebe, Otec večný,

Synovi tvojmu chvály nekonečné;

aj spoločnému Duchu Presvätému

na veky večné. Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Dobroreč, duša moja, Pánovi a nezabúdaj na jeho dobrodenia.

Žalm 103
Chvála Božieho milosrdenstva
Z hĺbky Božieho milosrdenstva navštívil nás Vychádzajúci z výsosti. (Porov. Lk 1, 78)
I

Dobroreč, duša moja, Pánovi *

a celé moje vnútro jeho menu svätému.

Dobroreč, duša moja, Pánovi *

a nezabúdaj na jeho dobrodenia.

Veď on ti odpúšťa všetky neprávosti, *

on lieči všetky tvoje neduhy;

on vykupuje tvoj život zo záhuby, *

on ťa venčí milosrdenstvom a milosťou;

on naplňuje dobrodeniami tvoje roky, *

preto sa ti mladosť obnovuje ako orlovi.

Pán koná spravodlivo *

a prisudzuje právo všetkým utláčaným.

Mojžišovi zjavil svoje cesty *

a synom Izraela svoje skutky.

Ant. Dobroreč, duša moja, Pánovi a nezabúdaj na jeho dobrodenia.

Ant. 2 Ako sa otec zmilúva nad deťmi, tak sa Pán zmilúva nad tými, čo sa ho boja.

II

Milostivý a milosrdný je Pán, *

zhovievavý a dobrotivý nesmierne.

Nevyčíta nám ustavične naše chyby, *

ani sa nehnevá naveky.

Nezaobchodí s nami podľa našich hriechov, *

ani nám neodpláca podľa našich neprávostí.

Lebo ako vysoko je nebo od zeme, *

také veľké je jeho zľutovanie voči tým, čo sa ho boja.

Ako je vzdialený východ od západu, *

tak vzďaľuje od nás našu neprávosť.

Ako sa otec zmilúva nad deťmi, *

tak sa Pán zmilúva nad tými, čo sa ho boja.

Veď on dobre vie, z čoho sme stvorení; *

pamätá, že sme iba prach.

Ako tráva sú dni človeka, *

odkvitá sťa poľný kvet.

Ledva ho vietor oveje, už ho niet, *

nezostane po ňom ani stopa.

Ant. Ako sa otec zmilúva nad deťmi, tak sa Pán zmilúva nad tými, čo sa ho boja.

Ant. 3 Dobrorečte Pánovi, všetky jeho diela.

III

No milosrdenstvo Pánovo je od večnosti až na večnosť †

voči tým, čo sa ho boja *

a jeho spravodlivosť chráni ich detné deti,

tie, čo zachovávajú jeho zmluvu, *

čo pamätajú na jeho prikázania a plnia ich.

Pán si pripravil trón v nebesiach; *

kraľuje a panuje nad všetkými.

Dobrorečte Pánovi, všetci jeho anjeli, †

udatní hrdinovia, čo počúvate na jeho slová *

a plníte jeho príkazy.

Dobrorečte Pánovi, všetky jeho zástupy, *

jeho služobníci, čo jeho vôľu plníte.

Dobrorečte Pánovi, všetky jeho diela, †

všade, kde on panuje. *

Dobroreč, duša moja, Pánovi.

Ant. Dobrorečte Pánovi, všetky jeho diela.

Pane, daj, aby som pochopil cestu tvojich príkazov.

A budem rozjímať o tvojich obdivuhodných skutkoch.

PRVÉ ČÍTANIE

Z Knihy Jób

7, 1-21

Jób, omrzený životom, odvráva Bohu

Jób hovoril:

„Či nie je tvrdý boj život človeka na zemi?

A jeho dni ako dni nádenníka?

Prahne po chládku ako otrok,

ako nádenník čaká na výplatu.

Mojím údelom sú mesiace plné sklamania

a noci plné strastí mojím podielom.

Keď sa ukladám na odpočinok, hovorím: Kedy asi vstanem?

A znova očakávam večer

a zmietam sa v bolestiach až do súmraku.

Telo mám pokryté hnisom a špinou,

koža mi puká a mokvá.

Moje dni utekajú rýchlejšie ako tkáčsky člnok

a končia sa, pretože chýba niť.

Pamätaj, že ako dych je môj život,

moje oko už viac šťastie neuzrie.

Ani ma nespozoruje zrak človeka;

tvoje oči ma budú hľadať a mňa už nebude.

Ako mizne mrak a stráca sa,

tak aj ten, čo zostupuje do záhrobia, už odtiaľ nevyjde.

Už sa viac nevráti do svojho domu,

ani ho nespozná jeho miesto.

A preto ani ja nebudem šetriť svoje ústa;

v úzkosti svojho ducha budem hovoriť,

rozprávať budem v horkosti svojej duše.

Som ja vari morom alebo morskou obludou,

že staviaš stráž proti mne?

Ak poviem: posteľ mi bude úľavou

a moje lôžko mi uľahčí v utrpení,

vtedy ma vystrašíš snami

a vidinami ma vydesíš.

Preto si moja duša volí udusenie

a moje kosti smrť.

Stratil som nádej; už nebudem dlho žiť.

Nechaj ma, veď nič sú moje dni.

Čože je človek, že ho tak velebíš?

A prečo mu venuješ toľkú pozornosť?

Navštevuješ ho nad ránom

a skúšaš ho v každej chvíli.

Kedy už odvrátiš odo mňa svoj zrak

a necháš mi prehltnúť slinu?

Zhrešil som: čo ti tým robím,

ty, strážca ľudí?

Prečo si urobil zo mňa svojho protivníka

a stal som sa sám sebe bremenom?

Prečo nesnímeš môj hriech

a neodstrániš moju neprávosť?

Hľa, teraz budem ležať v prachu;

a keď ma budeš ráno hľadať, už ma nebude.“

RESPONZÓRIUM

Jób 7, 5. 7a. 6

Telo mám pokryté hnisom a špinou, koža mi puká a mokvá. * Pamätaj, Pane, že ako dych je môj život.

Moje dni utekajú rýchlejšie ako tkáčsky člnok a končia sa, pretože chýba niť. * Pamätaj.

DRUHÉ ČÍTANIE

Z Vyznaní svätého biskupa Augustína

(Lib. 10, 26, 37 – 29, 40: CCL 27, 174-176)

Celú svoju nádej vkladám do tvojho veľkého milosrdenstva

Kde som ťa našiel, že som ťa poznal? Nebol si v mojej pamäti predtým, ako som ťa poznal. Kde som ťa teda našiel, že som ťa poznal, ak nie v tebe nad sebou? Na nijakom mieste. Vzďaľujeme sa a približujeme sa, ale na nijakom mieste. Ty, Pravda, vedieš všade všetkých, čo sa s tebou radia, a naraz odpovedáš všetkým, čo sa radia o rozličných veciach.

Ty odpovedáš jasne, ale nie všetci ťa jasne počujú. Všetci sa radia, o čom chcú, ale nie vždy počujú, čo chcú. Tvojím najlepším služobníkom je ten, kto netúži tak veľmi počuť od teba, čo sám chce, ale skôr chce to, čo počul od teba.

Neskoro som ťa začal milovať, Krása taká dávna a taká nová, neskoro som ťa začal milovať! Ty si bol vnútri a ja vonku a tam som ťa hľadal. Ošklivo som sa vrhal na krásne veci, ktoré si stvoril. Bol si so mnou, a ja som nebol s tebou. Držalo ma ďaleko od teba to, čoho by nebolo, keby to nebolo v tebe. Volal si a kričal a preboril si moju hluchotu. Žiaril si, skvel si sa a zahnal si moju slepotu. Šíril si vôňu, ja som si jej vdýchol a dychtím po tebe. Okúsil som a teraz som lačný a smädný. Dotkol si sa ma a zahorel som túžbou po tvojom pokoji.

Keď sa primknem k tebe celou svojou bytosťou, nikdy nepocítim bolesť ani námahu; môj život sa prebudí celý naplnený tebou. Veď koho ty napĺňaš, toho aj dvíhaš. Keďže ešte nie som naplnený tebou, som si na ťarchu. Moje radosti hodny oplakávania zápasia s mojím radostným smútkom. A neviem, ktorá strana víťazí.

Beda mi! Pane, zmiluj sa nado mnou. Moje zlé smútky zápasia s dobrými radosťami a neviem, ktorá strana víťazí. Beda mi! Pane, zmiluj sa nado mnou. Beda mi! Pozri, neskrývam svoje rany. Ty si lekár, ja som chorý. Ty si milosrdný, ja biedny.

Či nie „je skúškou život človeka na zemi“?! Kto by chcel nepríjemnosti a ťažkosti? Prikazuješ ich znášať, nie milovať. Nik nemá rád, čo znáša, aj keď rád znáša. Hoci sa raduje, že znáša, bol by radšej, keby nebolo toho, čo znáša. Túžim po šťastí v nešťastí a bojím sa nešťastia v šťastí. Kde je tá prostredná cesta, na ktorej život človeka nie je skúškou? Beda šťastiu tohto sveta; beda a ešte raz beda pre strach z nešťastia a pre pominuteľnosť radosti! Beda nešťastiu tohto sveta; beda, prebeda a ešte raz beda, pre túžbu po šťastí a preto, že samo nešťastie je tvrdé a trpezlivosť troskotá. Či nie „je“ bez prestania „skúškou život človeka na zemi“?

A celá moja nádej je iba v tvojom veľkom milosrdenstve.

RESPONZÓRIUM

Lk 19, 10

Neskoro som ťa začal milovať, Krása taká dávna a taká nová, neskoro som ťa začal milovať! * Volal si a kričal a preboril si moju hluchotu.

Syn človeka prišiel hľadať a zachrániť, čo sa stratilo. * Volal si a kričal a preboril si moju hluchotu.

MODLITBA

Modlime sa.

Prosíme ťa, Pane, daj, aby sa život na zemi rozvíjal v pokoji podľa tvojej vôle a aby tvoja Cirkev mohla nerušene a radostne plniť poslanie, ktoré si jej zveril. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.

Amen.

Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.

© 1999-2023 J. Vidéky