Bože, príď mi na pomoc.
Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.
Sláva Otcu. Ako bolo.
HYMNUS
Nastal nám milostivý čas,
Boh nám ho dal a lieči nás:
lieči svet z mdloby, slabosti
zdravý liek zdržanlivosti.
Žiari deň, čo nás obnoví,
venčený svetlom Kristovým,
v ňom srdce, choré vinami,
pôst uzdraví a zachráni.
Nech očistí pôst vinníka
a túžba nech ho preniká:
za Kristom verne putovať
a večnú slávu v nebi mať.
Nech celé tvorstvo korí sa
tebe, láskavá Trojica;
my, obnovení milosťou,
spievajme pieseň s radosťou. Amen.
PSALMÓDIA
Ant. 1 Naši otcovia nám vyrozprávali mocné skutky Pánove a zázraky, ktoré urobil.
Počúvaj, ľud môj, moju náuku, *
nakloň sluch k slovám mojich úst.
Otvorím svoje ústa v podobenstvách, *
vyrozprávam starodávne tajomstvá.
Čo sme počuli a poznali †
a čo nám rozprávali naši otcovia, *
nezatajíme pred ich synmi;
ďalším pokoleniam vyrozprávame slávne a mocné skutky Pánove *
a zázraky, ktoré urobil.
Jakubovi dal nariadenie *
a pre Izraela vyhlásil za zákon,
aby to, čo prikázal našim otcom, †
zvestovali svojim synom; *
majú to vedieť aj ďalšie pokolenia, synovia, ktorí sa narodia.
Oni prídu a vyrozprávajú svojim deťom, *
aby svoju dôveru vkladali v Boha,
aby nezabúdali na Božie diela *
a zachovávali jeho príkazy;
aby neboli ako ich otcovia, *
vzdorné a zatvrdlivé pokolenie,
pokolenie nestáleho srdca, *
ktorého duch nebol verný Bohu.
Synovia Efraima, obratní lukostrelci, *
v deň bitky utiekli.
Nezachovávali zmluvu s Bohom *
a odopreli kráčať podľa jeho zákona.
Zabudli na jeho činy *
a na zázraky, ktoré im ukázal.
Pred zrakom ich otcov divy vykonal *
v krajine egyptskej, na pláni taniskej.
Rozdvojil more a previedol ich cezeň, *
vody postavil ako val.
Vo dne ich viedol oblakom, *
za noci žiarou ohnivou.
Rozštiepil skalu na púšti *
a napojil ich vodou ako z prívalu.
Potokom dal vytrysknúť zo skaly *
a vody nechal ako rieky tiecť.
Ant. Naši otcovia nám vyrozprávali mocné skutky Pánove a zázraky, ktoré urobil.
Ant. 2 Synovia Izraela jedli mannu a pili z duchovnej skaly, ktorá ich sprevádzala.
Ale oni proti nemu ďalej hrešili, *
na stepi popudzovali k hnevu Najvyššieho.
Pokúšali Boha vo svojom srdci, *
dychtivo sa dožadovali pokrmu.
Proti Bohu reptali a vraveli: *
„Či Boh môže pripraviť stôl aj na púšti?“
A on naozaj udrel na skalu a voda vytiekla *
a potoky sa rozliali.
„A či on môže aj chlieb dať *
a svojmu ľudu mäso obstarať?“
Počul to Pán a hnevom zahorel, †
oheň vzplanul proti Jakubovi *
a hnev vzkypel proti Izraelovi.
Lebo nedôverovali Bohu *
a nedúfali v jeho pomoc.
Rozkázal teda horným oblakom *
a otvoril brány nebies;
a pršala im manna za pokrm *
a dal im chlieb z neba.
Človek jedol chlieb anjelský; *
pokrmu im dal dosýta.
Z oblohy vyburcoval vietor východný, *
svojou mocou priviedol vietor od juhu
a spustil sa na nich dážď mäsa ako prach, *
okrídlené vtáky ako morský piesok.
Padali doprostred ich tábora, *
okolo ich stanov.
Nuž jedli a nasýtili sa nadmieru, *
splnil im, čo si žiadali.
Ešte boli zachvátení svojou žiadostivosťou, *
ešte mali pokrm v ústach,
keď proti nim vzplanul Boží hnev, †
popredných mužov pozabíjal *
a zničil výkvet Izraela.
Ant. Synovia Izraela jedli mannu a pili z duchovnej skaly, ktorá ich sprevádzala.
Ant. 3 Rozpamätali sa, že Boh je ich pomoc a záchranca.
Ale oni ďalej hrešili *
a neverili v jeho zázraky.
Ich dni ukončil ako dych, *
ich roky náhlou smrťou.
Keď na nich smrť zoslal, vtedy ho hľadali, *
obrátili sa a na úsvite prichádzali k nemu.
Rozpamätali sa, že Boh je ich pomoc, *
že Najvyšší, Boh, je ich záchranca.
No podvádzali ho svojimi ústami, *
svojím jazykom ho klamali.
Ich srdcia neboli k nemu úprimné, *
ani jeho zmluve neboli verní.
On sa predsa zľutoval *
a odpustil im vinu a nezničil ich.
Často svoj hnev potlačil *
a nedal celkom vzplanúť svojmu rozhorčeniu.
Veď pamätal, že sú len ľudia, *
závan, ktorý sa rozplynie a nevráti.
Ant. Rozpamätali sa, že Boh je ich pomoc a záchranca.
Obráťte sa k Pánovi, svojmu Bohu.
Veď on je dobrotivý a milosrdný.
PRVÉ ČÍTANIE
Z Knihy Exodus
2, 1-22
Mojžišovo narodenie a jeho útek
Šiel istý muž z Léviho rodu a vzal si ženu zo svojho kmeňa. Ona počala a porodila syna. Keď videla, že je pekný, ukrývala ho tri mesiace. A keď ho už dlhšie skrývať nemohla, vzala prútený košík, vymazala ho asfaltom a smolou, vložila doň chlapca a položila ho do tŕstia na brehu rieky. Jeho sestra stála opodiaľ a sledovala, čo sa stane.
Tu prišla faraónova dcéra vykúpať sa v rieke a jej slúžky chodili po brehu rieky. Keď zbadala v tŕstí košík, hneď poslala poň svoju slúžku. Tá ho priniesla, ona ho otvorila a videla plačúce dieťa. Pohnutá ľútosťou povedala: „To je hebrejské dieťa.“ Chlapcova sestra sa jej opýtala: „Mám ísť a zavolať hebrejskú ženu, ktorá ti chlapca odchová?“ Ona odvetila: „Choď!“
Dievča odbehlo a zavolalo matku dieťaťa. Faraónova dcéra jej povedala: „Vezmi tohto chlapca, odchovaj mi ho a ja ťa za to odmením.“ Žena chlapca vzala a chovala ho. A keď odrástol, odovzdala ho faraónovej dcére. Ona ho adoptovala za syna a dala mu meno Mojžiš, vraviac: „Vytiahla som ho z vody.“
Keď Mojžiš dospel, vyšiel k svojim bratom. Videl, ako ťažko pracujú a ako istý Egypťan bil jedného jeho hebrejského brata. Poobzeral sa a keď videl, že vôkol niet nikoho, Egypťana zabil a ukryl do piesku. Keď vyšiel na druhý deň, zočil, ako sa bijú dvaja Hebreji. Útočníkovi povedal: „Prečo biješ svojho blížneho?“ Ten mu odvetil: „Kto ťa ustanovil za knieža a sudcu nad nami? Chceš zabiť aj mňa, ako si zabil toho Egypťana?“ Mojžiš sa preľakol a povedal si: „Ako to len mohlo vyjsť najavo?“
Dozvedel sa o tom faraón a chcel Mojžiša zabiť. Ale Mojžiš pred faraónom ušiel a zdržiaval sa v krajine Madián. Prišiel teda do krajiny Madián a sadol si k studni. Madiánsky kňaz mal sedem dcér a ony prišli na vodu; nalievali ju do válovov a chceli napojiť stádo svojho otca. Tu prišli pastieri a odohnali ich. Ale Mojžiš vstal, dievčence obránil a napojil im ovce.
Keď sa ony vrátili k svojmu otcovi Raguelovi, spýtal sa ich: „Prečo ste prišli skôr ako inokedy?“ Odpovedali: „Nejaký Egypťan nás vyslobodil z rúk pastierov; ba aj vody nám načerpal a napojil ovce.“ „A kde je?“, opýtal sa ich. „Prečo ste toho človeka nechali tam? Zavolajte ho, nech si zaje chleba.“
A Mojžiš súhlasil, že bude uňho bývať, a dostal jeho dcéru Seforu za manželku. Ona mu porodila syna, ktorému dal meno Gersam, lebo povedal: „Som prišelcom v cudzej krajine.“
RESPONZÓRIUM
Porov. Hebr 11, 24-25. 26. 27
Dospelý Mojžiš s vierou odoprel volať sa synom faraónovej dcéry; volil radšej trpieť s Božím ľudom, než mať chvíľkový pôžitok z hriechu. * Hľadel totiž na odmenu.
Kristovo pohanenie pokladal za väčšie bohatstvo ako poklady Egypta; s vierou opustil Egypt. * Hľadel totiž.
DRUHÉ ČÍTANIE
Z Homílií Pseudo-Chryzostoma
(Supp., Hom. 6 De precatione: PG 64, 462-466)
Modlitba je svetlom duše
Modlitba, čiže rozhovor s Bohom, je najvyšším dobrom, lebo je spoločenstvom a zjednotením s Bohom. Ako sa telesné oči rozjasňujú, keď vidia svetlo, tak aj duša upriamená na Boha je ožiarená jeho nevýslovným svetlom. Hovorím o modlitbe, ktorá nie je zvyková, ale vychádza z duše; ktorá nie je obmedzená na určitý čas alebo hodinu, ale sa koná stále, v noci i vo dne.
Lebo nestačí, keď sa duch len vtedy narýchlo pozdvihne k Bohu, keď sa sústredíme na modlitbu; ale aj vtedy, keď nás zamestnávajú nejaké úlohy, či už starostlivosť o chudobných, či iné starosti alebo užitočné dobročinné skutky, máme do toho miešať túžbu po Bohu a spomienku naňho, aby sa všetko láskou k Bohu, sťa soľou okorenené stalo lahodným pokrmom pre Pána vesmíru. A stále, cez celý život môžeme sa tešiť zo zisku, ktorý plynie z toho, že mu venujeme viac času.
Modlitba je svetlom duše, pravým poznaním Boha, prostredníčkou medzi Bohom a ľuďmi. Duch, modlitbou povznesený až do neba, objíma Pána v nevýslovnom šťastí. Dychtí po božskom mlieku ako dieťa, keď volá s plačom matku. Chce, aby sa splnili jeho vlastné túžby, no dostáva lepšie dary, ako je celý viditeľný svet.
Modlitba je úctyhodná sprostredkovateľka pred Bohom, rozveseľuje srdce a utišuje jeho túžby. Keď hovorím o modlitbe, nemysli si, že sú to slová. To je túžba po Bohu, nevýslovná láska, ktorá nepochádza od ľudí, ale má pôvod v Božej milosti. Aj Apoštol o nej hovorí: „My nevieme ani to, za čo sa máme modliť, ako treba; a sám Duch sa prihovára za nás nevysloviteľnými vzdychmi.“
Ak Pán niekomu daruje takúto modlitbu, je to bohatstvo, ktoré nemôže byť odňaté. Je to nebeský pokrm, ktorý nasycuje dušu: kto ho ochutná, vzplanie večnou túžbou po Pánovi, akoby jeho dušu rozpaľoval najhorúcejší oheň.
Túto modlitbu potom svojím úsilím zdokonaľuj: Okrášľuj svoj dom skromnosťou a pokorou, rozjasňuj ho svetlom spravodlivosti; vyzdobuj svoj dom dobrými skutkami ako ušľachtilým zlatým poťahom a namiesto maľovky a ozdobných kameňov použi vieru a veľkodušnosť. A nad celú stavbu polož na dokončenie domu modlitbu ako strechu. Tak pripravíš Pánovi dokonalý príbytok a prijmeš Pána ako v skvelom kráľovskom paláci. A skrze jeho milosť budeš vlastniť naozaj jeho samého ako obraz umiestnený v chráme duše.
RESPONZÓRIUM
Nár 5, 20. 21; Mt 8, 25
Prečo na nás zabúdaš navždy a opúšťaš nás na mnoho dní? * Obráť nás, Pane, k sebe, a my sa vrátime.
Pane, zachráň nás, hynieme. * Obráť.
MODLITBA
Modlime sa.
Prosíme ťa, Pane, sprevádzaj svojou pomocou naše prvé kroky na ceste pokánia, aby vonkajšie úkony kajúcnosti vychádzali z úprimného srdca. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.
Amen.
Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.
© 1999-2023 J. Vidéky