18. február 2024

Prvá Pôstna Nedeľa
1. týždeň žaltára

Posvätné čítanie

Bože, príď mi na pomoc.

Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Sláva Otcu. Ako bolo.

HYMNUS

Posvätný zvyk nás pobáda

zotrvať verne v pokání

v štyridsaťdennom období

modlitieb, sĺz a zriekaní.

Prv pôst konali proroci,

potom sa postil Kristus sám,

náš všemohúci Kráľ a Pán,

čo dal vznik zemi, nebesiam.

Nuž, užívajme skromnejšie

pokrmu, slov a nápoja,

spánku a zábav! Bedlime

vždy pohotoví do boja!

Preč každé hriešne lákadlo,

čo vratkú myseľ poraní,

chráňme sa hriechov, nech nám už

nevládnu v duši tyrani.

Daj, Trojjediný Bože náš,

čo blaženosťou oplývaš,

nech plody pôstov prehojné

zbierame v svojej striedmosti. Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 V Pánovom kríži spoznávame strom života.

Žalm 1
Dve cesty
Blažení tí, ktorí dúfajú v kríž a zostúpili do krstnej vody. (Barnabášov list, od autora z 2. stor.)

Blažený človek, čo nekráča podľa rady bezbožných †

a nechodí cestou hriešnikov, *

ani nevysedáva v kruhu rúhačov,

ale v zákone Pánovom má záľubu *

a o jeho zákone rozjíma dňom i nocou.

Je ako strom zasadený pri vode, *

čo prináša ovocie v pravý čas,

a jeho lístie nikdy nevädne; *

darí sa mu všetko, čo podniká.

No nie tak bezbožní, veru nie; *

tí sú ako plevy, čo vietor ženie pred sebou.

Preto bezbožní neobstoja na súde, *

ani hriešnici v zhromaždení spravodlivých.

Nad cestou spravodlivých bedlí Pán, *

ale cesta bezbožných vedie do záhuby.

Ant. V Pánovom kríži spoznávame strom života.

Ant. 2 Ja som ustanovil svojho Kráľa na Sione.

Žalm 2
Mesiáš — kráľ a víťaz
Naozaj sa spolčili proti tvojmu Služobníkovi Ježišovi, ktorého si pomazal. (Porov. Sk 4, 27)

Prečo sa búria pohania? *

Prečo národy snujú plány daromné?

Povstávajú pozemskí králi †

a vladári sa spolčujú *

proti Pánovi a proti jeho pomazanému:

„Rozbime ich okovy *

a ich jarmo zhoďme zo seba!“

Ten, čo na nebesiach prebýva, sa im vysmieva; *

Pán ich privedie na posmech.

Raz na nich rozhorčene zavolá *

a svojím hnevom ich vydesí:

„Veď ja som ustanovil svojho kráľa *

na svojom svätom vrchu Sione!“

Zvestujem Pánovo rozhodnutie: †

Pán mi povedal: „Ty si môj syn. *

Ja som ťa dnes splodil.

Žiadaj si odo mňa a dám ti do dedičstva národy *

a do vlastníctva celú zem.

Budeš nad nimi panovať žezlom železným *

a rozbiješ ich jak hrnce hlinené.“

A teraz, králi, pochopte; *

dajte si povedať, pozemskí vladári.

V bázni slúžte Pánovi *

a s chvením sa mu klaňajte.

Podvoľte sa zákonu: †

žeby sa nerozhneval a vy by ste zahynuli na ceste, *

lebo sa rýchlo rozhorčí.

Šťastní sú všetci, *

čo sa spoliehajú na neho.

Ant. Ja som ustanovil svojho Kráľa na Sione.

Ant. 3 Ty, Pane, si môj ochranca, čo mi hlavu vztyčuje.

Žalm 3
Pán je môj ochranca
Ježiš si ľahol a zaspal; a znova vstal, lebo mu pomohol Pán. (Sv. Irenej)

Pane, jak mnoho je tých, čo ma sužujú! *

Mnohí povstávajú proti mne.

Mnohí o mne hovoria: *

„Boh mu nepomáha.“

Ale ty, Pane, si môj ochranca, *

moja sláva, čo mi hlavu vztyčuje.

Hlasne som volal k Pánovi *

a on mi odpovedal zo svojho svätého vrchu.

A ja som sa uložil na odpočinok a usnul som, *

prebudil som sa, lebo Pán ma udržuje.

Nebudem sa báť tisícov ľudí, čo ma obkľučujú. *

Povstaň, Pane; zachráň ma, Bože môj.

Veď ty si udrel mojich nepriateľov po tvári *

a hriešnikom si zuby vylámal.

Pane, ty si naša spása. *

Na tvoj ľud nech zostúpi tvoje požehnanie.

Ant. Ty, Pane, si môj ochranca, čo mi hlavu vztyčuje.

Nielen z chleba žije človek,

Ale z každého slova, ktoré vychádza z Božích úst.

PRVÉ ČÍTANIE

Z Knihy Exodus

5, 1 — 6, 1

Utláčanie ľudu

V tých dňoch: Mojžiš a Áron vošli k faraónovi a povedali: „Toto hovorí Pán, Boh Izraela: Prepusť môj ľud, aby mi na púšti priniesol obetu.“ Ale on odpovedal: „Kto je Pán, žeby som mal počúvať jeho hlas a prepustiť Izrael? Pána nepoznám a Izrael neprepustím.“ Oni povedali: „Stretol sa s nami Boh Hebrejov; dovoľ nám odísť na tri dni cesty na púšť a priniesť obetu Pánovi, nášmu Bohu, aby nás nestihol mor alebo meč.“ Egyptský kráľ im odvetil: „Mojžiš a Áron, prečo odvádzate ľud od jeho práce?! Choďte za svojou robotou!“ A faraón pokračoval: „Ľudu je už v krajine veľmi mnoho; vidíte, že sa dav rozrástol; o čo viac bude rásť, keď im dožičíte odpočinok od robôt?!“

A v ten deň rozkázal poháňačom ľudu a dozorcom: „Už nebudete dávať ľudu slamu na výrobu tehál ako doteraz; nech si idú sami nazbierať slamy. A nariadite im vyrábať také isté množstvo tehál, ako vyrábali doteraz; nič nepoľavíte. Lebo nemajú čo robiť, a preto kričia: ‚Poďme a prinesme obetu nášmu Bohu.‘ Treba ich zaťažiť prácou, nech robia a nestarajú sa o klamné reči.“

Poháňači ľudu a dozorcovia vyšli a povedali ľudu: „Toto hovorí faraón: ‚Už vám slamu nedám. Choďte a nazbierajte si, kde nájdete, ale z vašej úlohy sa nič nepoľaví.‘“ A ľud sa rozpŕchol po celej egyptskej krajine zbierať slamu. Poháňači naliehali a hovorili: „Denne si plňte úlohu, ako ste plnili doteraz, keď ste dostávali slamu.“ A bili izraelských dozorcov, ktorých nad nimi ustanovili faraónovi poháňači, a hovorili: „Prečo ste ani včera, ani dnes nevyrobili toľko tehál ako predtým?!“

Izraelskí dozorcovia išli a žalovali sa u faraóna: „Prečo tak nakladáš so svojimi sluhami? Slamu nám nedávajú, tehly od nás požadujú rovnako. Nás, tvojich sluhov, bijú, a vina je na tvojich ľuďoch.“ On odvetil: „Nemáte čo robiť, zaháľate, a preto hovoríte: ‚Poďme a prinesme obetu Pánovi.‘ Len choďte a pracujte! Slamu nedostanete, a odovzdáte zvyčajný počet tehál.“

Izraelskí dozorcovia videli, že je s nimi zle, keď im povedali: „Ani jeden deň sa nič z tehál nepoľaví.“ Ako vychádzali od faraóna, stretli sa s Mojžišom a Áronom, ktorí ich čakali, a povedali im: „Nech Pán vidí a nech súdi, že ste nám pokazili meno u faraóna a jeho služobníkov a podali ste mu meč, aby nás pobil.“

Mojžiš sa vrátil k Pánovi a povedal: „Pane, prečo tak trápiš tento ľud? Načo si ma poslal? Odvtedy, ako som vošiel k faraónovi, aby som hovoril v tvojom mene, trápi tvoj ľud a ty si ich nevyslobodil.“

Pán povedal Mojžišovi: „Teraz uvidíš, čo urobím faraónovi; lebo donútený silnou rukou ich prepustí, donútený mocnou rukou ich zo svojej krajiny vyženie.“

RESPONZÓRIUM

Porov. Ex 5, 1. 3

Mojžiš si stal pred faraóna a povedal: Toto hovorí Pán: * Prepusť môj ľud, aby mi na púšti priniesol obetu.

Pán, Boh Hebrejov, ma poslal k tebe a hovorí: * Prepusť.

DRUHÉ ČÍTANIE

Z Výkladu žalmov od svätého biskupa Augustína

(Ps 60 [61], 2-3: CCL 39, 766)

V Kristovi sme boli pokúšaní a v ňom sme zvíťazili nad diablom

„Vypočuj, Bože, moju vrúcnu prosbu, všimni si moju modlitbu.“ Kto to hovorí? Akoby jeden. Pozri sa, či len jeden: „Od konca zeme volám k tebe; keď sa mi srdce chveje úzkosťou.“ Teda už nie jeden. A predsa jeden, veď Kristus, ktorého údmi sme všetci, je jeden. Lebo ktorý človek sám volá od konca zeme? Od konca zeme volá iba ono dedičstvo, o ktorom sa hovorí samému Synovi: „Žiadaj si odo mňa a dám ti do dedičstva národy a do vlastníctva celú zem.“

Teda toto Kristovo vlastníctvo, toto Kristovo dedičstvo, toto Kristovo telo, táto jedna Kristova Cirkev, táto jednota, ktorou sme my, volá od konca zeme. A čo volá? To, čo som už povedal: „Vypočuj, Bože, moju vrúcnu prosbu, všimni si moju modlitbu; od konca zeme volám k tebe.“ To znamená: Toto volám k tebe „od konca zeme“, teda zovšadiaľ.

Ale prečo to volám? „Keď sa mi srdce chveje úzkosťou.“ Tým prezrádza, že žije na celom svete uprostred všetkých národov nie vo veľkej sláve, ale vo veľkej skúške.

Veď náš život na tejto púti nemôže byť bez skúšok, lebo napredujeme len v skúškach, a nik nepozná seba, ak nebol v pokušení, ani korunu nemôže dostať, ak nezvíťazil, a nemôže zvíťaziť, ak nezápasil, a zápasiť nemôže, ak nemá nepriateľa alebo pokušenia.

Tento sa teda chveje úzkosťou a od konca zeme volá, no nie je opustený. Lebo v tom svojom tele, v ktorom už aj zomrel, aj vstal z mŕtvych a vystúpil do neba, predstavoval nás, čiže svoje tajomné telo, aby údy mali nádej, že aj ony prídu ta, kam ich predišla Hlava.

Teda nás premenil na seba, keď sa chcel dať Satanovi pokúšať. Práve sa v evanjeliu čítalo, ako diabol Pána Ježiša na púšti pokúšal. Áno, diabol pokúšal Krista. Ale v Kristovi pokúšal teba, lebo Kristus mal pre teba spásu. Z teba mal pre seba smrť, zo seba pre teba život; z teba pre seba potupu, zo seba pre teba slávu; teda z teba mal pre seba pokušenie, zo seba pre teba víťazstvo.

Ak sme v ňom boli pokúšaní my, my v ňom víťazíme nad diablom. Všímaš si, že Kristus bol pokúšaný, a nevšímaš si, že zvíťazil? Uvedom si, že v ňom si pokúšaný ty, a vedz, že v ňom ty víťazíš. Mohol diabla nepripustiť k sebe, ale keby nebol býval pokúšaný, nebol by ťa mohol naučiť, ako zvíťaziť, keď budeš v pokušení.

RESPONZÓRIUM

Jer 1, 19; 39, 18

Budú proti tebe bojovať, no nepremôžu ťa; * Lebo s tebou som ja, hovorí Pán, ja ťa zachránim.

Nepadneš pod mečom, dostaneš život ako korisť. * Lebo.

MODLITBA

Modlime sa.

Všemohúci Bože, udeľ nám milosť, aby sme prežívaním štyridsaťdňového Pôstneho obdobia hlbšie vnikali do Kristovho tajomstva a s jeho pomocou napredovali čnostným životom na ceste k spáse. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.

Amen.

Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.

© 1999-2023 J. Vidéky