22. október 2024

Sv. Jána Pavla II., pápeža
ľubovoľná spomienka

Karol Jozef Wojtyła sa narodil v roku 1920 vo Wadowiciach v Poľsku. Potom, keď bol vysvätený na kňaza a zavŕšil teologické štúdiá v Ríme, sa vrátil do vlasti a vykonával rozličné pastoračné a univerzitné úlohy. Vymenovaný za pomocného biskupa v Krakove, od roku 1964 za krakovského arcibiskupa, sa zúčastnil ekumenického Druhého vatikánskeho koncilu. Dňa 16. októbra 1978 sa stal pápežom a prijal meno Ján Pavol II. Vyznačoval sa mimoriadnou apoštolskou horlivosťou, zvlášť za rodiny, mladých a chorých, čo ho viedlo k uskutočneniu nespočetných pastoračných návštev po celom svete; najvýznačnejšie ovocie jeho práce, zanechané v prospech dedičstva Cirkvi, medzi mnohým iným, je predovšetkým jeho magistérium, promulgovanie Katechizmu Katolíckej cirkvi a kódexov kánonického práva latinskej cirkvi, ako i východných cirkví. Zomrel zbožne v Ríme 2. apríla 2005 na vigíliu Druhej veľkonočnej nedele alebo Božieho milosrdenstva. Za svätého ho vyhlásil pápež František 27. apríla 2014, na Druhú veľkonočnú nedeľu.

Posvätné čítanie

Bože, príď mi na pomoc.

Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.

HYMNUS

I. Ak je posvätné čítanie v noci alebo včasráno:

Účastník svetla Otcovho,

ty sám si svetlo svetla, deň,

keď v noci na spev vstávame,

stoj pri nás ako pochodeň.

Nech zmizne z mysle temrava,

démonov zberbu odožeň,

nech údy nie sú ťarbavé,

nech opustí nás nočný sen.

Nám, Kriste, milostivý buď,

nám, ktorí v teba veríme,

nech telu, duši osoží,

o čo ťa v piesňach prosíme.

Sláva buď, Kriste, kráľ dobrý,

tebe i Bohu Otcovi,

na večné veky sláva buď

aj Duchu Tešiteľovi. Amen.

II. Ak je posvätné čítanie cez deň:

Blažená Svätá Trojica,

ty všetko tvoríš, spravuješ;

na práce deň nám darúvaš

a noc na spánok určuješ.

Preto ti ráno, večer tiež

aj vo dne, v noci spievame;

nech tvoja sláva, dobrota

naveky s nami zostane.

Hľa, koríme sa v pokore

pred tebou trošku nesmelí,

spoj naše spevy so spevmi,

čo v nebi nôtia anjeli.

Vyslyš nás, Otče láskavý,

pomôž nám, Kriste, Kráľ slávy,

s Otcom i Duchom Boh pravý,

a vládni, kraľuj nad nami. Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Pán bude podľa spravodlivosti súdiť chudobných.

Žalm 10
Vzdávanie vďaky
Blahoslavení chudobní, lebo vaše je Božie kráľovstvo. (Lk 6, 20)
I

Pane, prečo si tak ďaleko? *

Prečo sa skrývaš v časoch súženia?

Bezbožný vo svojej pýche sužuje bedára; *

nech sa chytí do nástrah, čo sám zosnoval.

Veď hriešnik sa chvastá svojou náruživosťou *

a lakomec sa vychvaľuje.

Hriešnik pohŕda Pánom a namyslene hovorí: *

„Boh nezasahuje; Boha niet.“

Také sú všetky jeho myšlienky *

a jeho cesty sú vždy úspešné.

Ďaleko je od myšlienky na tvoj súd *

a všetkých svojich odporcov nemá za nič.

V srdci si takto hovorí: „Mnou nič nepohne, *

ani mňa, ani moje pokolenie nezastihne nešťastie.“

Jeho ústa sú plné luhania, klamu a podvodu; *

pod jeho jazykom zločin a násilie.

Sedí na postriežke blízko osád, *

nevinného zákerne zabíja.

Očami sliedi za chudákom; *

ako lev v húštine číha v úkryte.

Číha, chce schvátiť bedára; *

chytá ho a hádže naňho sieť.

Prikrčí sa a vyrúti, i hynú chudáci *

v jeho násilných pazúroch.

V duchu si ešte hovorí: „Boh zabudol, *

odvrátil svoju tvár, vôbec sa nedíva.“

Ant. Pán bude podľa spravodlivosti súdiť chudobných.

Ant. 2 Ty, Pane, vidíš útrapy a žiaľ.

II

Povstaň, Pane, Bože, zdvihni svoju ruku, *

nezabúdaj na úbohých.

Ako môže bezbožník Bohom pohŕdať? *

Ako si môže v duchu hovoriť: „Boh nezasiahne!“?

Ty vidíš, †

veď ty hľadíš na útrapy a žiaľ *

a berieš ich do svojich rúk.

Na teba sa chudák spolieha *

a sirote pomáhaš.

Rozmliažď rameno hriešnika a zločinca; *

budeš hľadať jeho hriech, a už ho nenájdeš.

Pán je kráľom navždy, na veky vekov. *

Pohania vymizli z jeho krajiny.

Pane, ty vyslýchaš túžbu úbožiakov, *

vzpružuješ im srdce, ucho si k nim nakláňaš.

Zastaň sa práva siroty a utláčaného, *

aby už nikdy nenaháňal hrôzu človek stvorený zo zeme.

Ant. Ty, Pane, vidíš útrapy a žiaľ.

Ant. 3 Pánove výroky sú rýdze jak striebro pretavené v ohni.

Žalm 12
Volanie o pomoc proti pyšným
Otec pre nás biednych poslal svojho Syna. (Sv. Augustín)

Pomôž mi, Pane, lebo niet už svätých, *

stratila sa vernosť medzi ľuďmi.

Falošnými slovami sa klamú všetci navzájom, *

hovoria úlisnými perami a srdce majú dvojtvárne.

Kiež Pán zničí všetky pery úlisné *

a vystatovačný jazyk;

lebo hovoria: „Náš jazyk nás preslávi, †

ústa sú nám zbraňou; *

ktože je pánom nad nami?“

„Pretože chudák biedu trie a úbožiak stoná, †

povstanem teda,“ hovorí Pán, *

„zachránim toho, ktorým opovrhujú.“

Pánove výroky sú rýdze *

jak striebro pretavené v ohni, bez hliny, sedem ráz čistené.

Pane, ty nás zachováš a ochrániš *

pred týmto pokolením naveky.

Navôkol chodia bezbožní *

a najhorší z ľudí sa vyvyšujú.

Ant. Pánove výroky sú rýdze jak striebro pretavené v ohni.

Pán vedie pokorných k správnemu konaniu.

A tichých poúča o svojich cestách.

PRVÉ ČÍTANIE

Z Knihy Ester

4, 1-8. 8a. 9-17

Aman žiada záhubu pre všetkých Židov

Keď sa Mardochej dozvedel všetko, čo sa stalo, roztrhol si šaty, obliekol sa do vrecoviny, hlavu si posypal popolom a po ulici stredom mesta volal veľkým a žalostným hlasom, a tak došiel až po bránu paláca; lebo vo vrecovine nesmel nik vojsť na kráľovský dvor. Aj vo všetkých krajinách, všade, kam prišiel kráľov výnos a nariadenie, Židia veľmi plakali, postili sa, kvílili a nariekali a mnohí si podstielali vrecovinu a popol.

Tu prišli Esterine služobníčky a eunusi a oznámili jej to. Keď to počula, veľmi sa naľakala a poslala odev, aby mu zobliekli vrecovinu a obliekli ho. Ale on to neprijal. Zavolala si eunucha Atacha, ktorého jej kráľ dal za sluhu, a rozkázala mu, aby šiel za Mardochejom a vyzvedel sa od neho, prečo to robí. A Atach šiel za Mardochejom, ktorý stál na námestí pred vchodom do paláca. A on mu oznámil všetko, čo sa mu stalo, ako Aman sľúbil, že vloží striebro do kráľovskej pokladnice za vyvraždenie Židov. Dal mu aj odpis nariadenia o ich vyhubení, ktoré bolo vyvesené v Susan, aby ho ukázal kráľovnej a pohol ju, aby išla ku kráľovi, aby sa u neho prihovorila a prosila za svoj ľud. Povedal: „Pamätaj na dni svojej slabosti, keď si sa živila z mojej ruky. Lebo Aman, druhý po kráľovi, hovoril proti nám na smrť. Ale ty vzývaj Pána a prihovor sa za nás u kráľa a vysloboď nás zo smrti.“

Atach sa vrátil a oznámil Ester všetko, čo povedal Mardochej. Ona mu odpovedala a rozkázala povedať Mardochejovi: „Všetci kráľovi služobníci a všetky krajiny, čo sú pod jeho mocou, vedia, že pre každého, či muža alebo ženu, kto by bez pozvania vošiel do vnútorného kráľovho nádvoria, platí jeden zákon, že ho treba hneď zabiť, ak k nemu kráľ nevystrie zlaté žezlo, že môže zostať nažive. A mňa už tridsať dní nezavolal kráľ k sebe.“ Keď to Mardochej počul, odkázal Ester: „Nemysli si, že si zachrániš aspoň ty život zo všetkých Židov preto, že bývaš v kráľovom dome. Ak budeš teraz mlčať, Židom príde vyslobodenie a záchrana odinakiaľ, ale ty a dom tvojho otca zahyniete. A ktovie, či si práve preto neprišla ku kráľovskej hodnosti, aby si bola pripravená na takýto čas?“

Ester opäť odkázala Mardochejovi: „Choď a zhromaždi všetkých Židov, ktorí sa nachádzajú v Susan, a postite sa za mňa. Nejedzte a nepite tri dni a tri noci, ja sa budem so svojimi služobnicami takisto postiť. A potom vojdem ku kráľovi aj proti zákonu. Ak zahyniem, zahyniem.“ A tak Mardochej išiel a urobil všetko, čo mu rozkázala Ester.

RESPONZÓRIUM

Porov. Est 14, 14 (Vg); Tob 3, 13 (Vg); Jdt 6, 15 (Vg)

Nikdy som neskladala nádej do nikoho iného, iba do teba, Bože Izraela, * Veď ty sa rozhneváš, ale aj zľutuješ, a všetky hriechy ľudí odpúšťaš v súžení.

Pane, Bože, stvoriteľ neba i zeme, zhliadni na naše poníženie. * Veď ty.

DRUHÉ ČÍTANIE

Z homílie na začiatku pontifikátu svätého Jána Pavla Druhého, pápeža

(22. októbra 1978; AAS 70 [1978], s. 945-947)

Nemajte strach! Otvorte brány Kristovi!

Peter prišiel do Ríma! Čo ho viedlo a smerovalo do tohto mesta, do srdca Rímskeho impéria, ak nie poslušnosť vnuknutiu, ktoré mu dal Pán? Možno tento rybár z Galiley nechcel prísť až sem. Možno chcel zostať radšej so svojím člnom a sieťami na brehoch Genezaretského jazera. Ale vedený Pánom a poslušný jeho vnuknutiu, prišiel sem!

Podľa starej tradície chcel Peter počas prenasledovania kresťanov cisárom Nerónom zanechať Rím. Ale Pán zasiahol: išiel mu v ústrety. Peter sa obrátil na neho a opýtal sa ho: „Quo vadis, Domine?“ (Kam ideš, Pane?) A Pán mu hneď odpovedal: „Idem do Ríma, aby som sa dal druhýkrát ukrižovať.“ Peter sa po tejto udalosti vrátil do Ríma a zostal tu až do svojho ukrižovania.

Tento náš čas nás vyzýva, pobáda a zaväzuje pozerať sa na Pána a ponoriť sa do pokornej a zbožnej meditácie tajomstva najvyššej moci samého Krista.

Ten, ktorý sa narodil z Panny Márie, syn stolára – ako sa myslelo –, Syn živého Boha, ako vyznal Peter, prišiel, aby z nás všetkých urobil „kráľovstvo kňazov“.

Druhý vatikánsky koncil nám pripomenul nielen tajomstvo tejto moci, ale aj skutočnosť, že poslanie Krista – Kňaza, Proroka-Učiteľa a Kráľa – ďalej pokračuje v Cirkvi. Všetci, celý Boží ľud, je účastný tohto trojitého poslania. V minulosti sa na hlavu pápeža kládla tiara – trojitá koruna, aby sa prostredníctvom tohto symbolu vyjadrilo, že celé hierarchické usporiadanie Kristovej Cirkvi, celá jeho „svätá moc“, ktorá sa v Cirkvi uskutočňuje, nie je nič iné ako služba. Služba, ktorá má jediný cieľ: aby celý Boží ľud bol účastný tohto Kristovho trojitého poslania a aby vždy zostal v moci Pána, veď jej pôvod nepramení zo síl tohto sveta, ale z nebeského Otca a z tajomstva kríža a zmŕtvychvstania.

Pánova moc, ktorá je najvyššia a zároveň jemná a príjemná, odpovedá na najhlbšie zákutia človeka, ako i na jeho najvyššie túžby intelektu, vôle a srdca. Pánova moc nehovorí rečou sily, ale vyjadruje sa v láske a v pravde.

Nový nástupca svätého Petra na rímskom prestole dnes pozdvihuje svoj hlas, aby predniesol vrúcnu, pokornú a dôvernú modlitbu: „Ó, Kriste! Daj, nech sa môžem stať služobníkom tvojej jedinej moci! Služobníkom tvojej jemnej moci! Služobníkom tvojej moci, ktorá nepozná oslabenie! Daj, nech sa môžem stať sluhom! Daj, nech sa môžem stať sluhom tvojich sluhov.“

Bratia a sestry! Nebojte sa prijať Krista a akceptovať jeho moc! Pomáhajte pápežovi a všetkým, ktorí chcú slúžiť Kristovi a Kristovou mocou človeku a celému ľudstvu.

Nebojte sa! Otvorte, ba dokorán otvorte brány Kristovi! Otvorte jeho spásnej moci hranice štátov, ekonomických a politických systémov, široké polia kultúry, civilizácie a rozvoja. Nebojte sa! Kristus vie, „čo je vo vnútri človeka“. Iba on to vie!

Dnes tak často človek nevie, čo si nosí vo svojom vnútri, v hĺbke svojho ducha, v hĺbke svojho srdca. Tak často pochybuje o zmysle svojho života na tejto zemi. Je zasiahnutý pochybnosťou, ktorá sa premieňa v beznádej. Dovoľte teda – prosím vás, úpenlivo vás prosím, s pokorou a dôverou –, dovoľte Kristovi prehovoriť k človeku. Áno, iba on má slová života! Večného života.

RESPONZÓRIUM

Nebojte sa: Vykupiteľ človeka zjavil moc kríža a obetoval za nás svoj život! * Otvorte, dokorán otvorte brány Kristovi.

V Cirkvi sme povolaní mať účasť na jeho moci. * Otvorte.

MODLITBA

Modlime sa.

Bože, bohatý na milosrdenstvo, ty si povolal svätého pápeža Jána Pavla viesť tvoju Cirkev; daj, aby sme posilnení jeho náukou s dôverou otvorili svoje srdcia spásnej milosti Krista, jediného Vykupiteľa človeka. Lebo on je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.

Amen.

Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.

© 1999-2023 J. Vidéky