Bože, príď mi na pomoc.
Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.
Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.
HYMNUS
I. Ak je posvätné čítanie v noci alebo včasráno:
Účastník svetla Otcovho,
ty sám si svetlo svetla, deň,
keď v noci na spev vstávame,
stoj pri nás ako pochodeň.
Nech zmizne z mysle temrava,
démonov zberbu odožeň,
nech údy nie sú ťarbavé,
nech opustí nás nočný sen.
Nám, Kriste, milostivý buď,
nám, ktorí v teba veríme,
nech telu, duši osoží,
o čo ťa v piesňach prosíme.
Sláva buď, Kriste, kráľ dobrý,
tebe i Bohu Otcovi,
na večné veky sláva buď
aj Duchu Tešiteľovi. Amen.
II. Ak je posvätné čítanie cez deň:
Blažená Svätá Trojica,
ty všetko tvoríš, spravuješ;
na práce deň nám darúvaš
a noc na spánok určuješ.
Preto ti ráno, večer tiež
aj vo dne, v noci spievame;
nech tvoja sláva, dobrota
naveky s nami zostane.
Hľa, koríme sa v pokore
pred tebou trošku nesmelí,
spoj naše spevy so spevmi,
čo v nebi nôtia anjeli.
Vyslyš nás, Otče láskavý,
pomôž nám, Kriste, Kráľ slávy,
s Otcom i Duchom Boh pravý,
a vládni, kraľuj nad nami. Amen.
PSALMÓDIA
Ant. 1 Boh vstáva a spred jeho tváre utekajú tí, čo ho nenávidia.
Boh vstáva a jeho nepriatelia sa tratia, *
spred jeho tváre utekajú tí, čo ho nenávidia.
Ako sa rozplýva dym, tak ich rozháňa; †
ako sa vosk roztápa ohňom, *
tak spred Božej tváre miznú hriešnici.
Ale spravodliví sa môžu tešiť a jasať pred Božou tvárou *
a v radosti sa veseliť.
Spievajte Bohu a jeho meno žalmom velebte. †
Pripravte cestu tomu, čo sa vznáša nad oblakmi: *
jeho meno je Pán.
Plesajte pred ním; †
on je otec sirôt a záchranca vdov, *
on je Boh vo svojom svätom príbytku.
On je Boh, čo opusteným dáva prebývať v domoch, †
väzňov privádza k šťastiu, *
no odbojníci zostanú v zemi pustej.
Bože, keď si kráčal na čele svojho ľudu *
a prechádzal púšťou, zem sa zatriasla.
Pred tvárou Boha zo Sinaja sa rozpršala aj obloha, *
pred tvárou Boha Izraela.
Zoslal si, Bože, zúrodňujúci dážď *
a vzpružil si svoju ochabnutú krajinu.
Prebývajú v nej tvoje tvory, *
pre chudobného si ju pripravil vo svojej dobrote, Bože.
Ant. Boh vstáva a spred jeho tváre utekajú tí, čo ho nenávidia.
Ant. 2 Náš Boh je Boh spásy, on je Pán, čo zo smrti dáva uniknúť.
Pán vyslovuje slovo; *
nesmierny zástup panien ohlasuje dobrú zvesť:
„Utekajú králi, utekajú s vojskami *
a korisť delí krásavica domu.
Kým ste vy spali uprostred košiara, *
striebrom sa zaskveli krídla holubice a jej pierka žltým zlatom.
Keď tam Všemohúci rozháňal kráľov, *
snehom sa zabelel Selmon.“
Vrch bášanský je vrch Boží, *
pohorie Bášanu má veľa štítov.
Prečo vy, strmé štíty, závidíte vrchu, †
na ktorom sa Bohu zapáčilo prebývať? *
Veď Boh tam bude bývať naveky.
Božích vozov sú desaťtisíce tisícov: *
Pán tiahne zo Sinaja do svätyne.
Do výšav si vystúpil, so sebou si vzal zajatcov, †
ľudí si prijal do daru, *
aby u Pána Boha mohli bývať aj buriči.
Nech je velebený Pán deň čo deň; *
nesie nás Boh, naša spása.
Náš Boh je Boh spásy, *
on je Pán, čo zo smrti dáva uniknúť.
Veď Boh rozbíja hlavy svojim nepriateľom *
aj vlasaté temeno tým, čo zotrvávajú v hriechoch.
I povedal Pán: „Z vrchov Bášanu ich privediem, *
vyvediem ich z morských hlbín,
aby sa tvoja noha zmáčala v krvi *
a jazyky tvojich psov aby dostali podiel z nepriateľov.“
Ant. Náš Boh je Boh spásy, on je Pán, čo zo smrti dáva uniknúť.
Ant. 3 Spievajte Bohu, zemské kráľovstvá, na harfách hrajte Pánovi.
Prizerajú sa, Bože, ako vstupuješ, *
ako ty, môj Boh a kráľ, vstupuješ do svätyne.
Na čele idú speváci, †
na konci zasa harfisti *
a uprostred dievčatá bijúce na bubny.
„Na zhromaždeniach Boha velebte, *
velebte Pána, potomci Izraela.“
Vpredu ich vedie mladučký Benjamín, †
kniežatá Júdove v šíku bojovom, *
kniežatá Zabulonove, kniežatá Neftaliho.
Prejav, Bože, svoju moc, *
upevni, Bože, čo si v nás vykonal.
Nech pre tvoj chrám v Jeruzaleme *
králi prinášajú dary.
Zažeň obludu, čo sa skrýva v tŕstí, †
čriedu býkov s teľcami národov; *
nech sa ti s prútmi striebra pokoria.
Rozplaš národy, čo bažia za vojnou. †
Z Egypta prídu veľmoži, *
Etiópia vystrie svoje ruky k Bohu.
Spievajte Bohu, zemské kráľovstvá, na harfách hrajte Pánovi, †
hrajteže Bohu, čo sa nesie na odvekých nebesiach k východu; *
hľa, dvíha svoj hlas, svoj mocný hlas.
Uznajte Božiu moc. †
Nad Izraelom jeho veleba *
a jeho moc až nad oblaky.
Vznešený si, Bože, vo svojej svätyni. †
Boh Izraela sám dáva silu i statočnosť svojmu ľudu. *
Zvelebený buď, Bože.
Ant. Spievajte Bohu, zemské kráľovstvá, na harfách hrajte Pánovi.
Budem počúvať, čo povie Pán, Boh.
On ohlási pokoj svojmu ľudu.
PRVÉ ČÍTANIE
Z Prvej knihy Kráľov
19, 1-9a. 11-21
Eliášovi sa zjavuje Pán
Achab rozpovedal Jezabel všetko, čo urobil Eliáš a ako pobil všetkých prorokov mečom. Jezabel poslala k Eliášovi posla s odkazom: „Nech mi bohovia urobia toto a nech mi toto pridajú, ak zajtra o tejto hodine neurobím s tvojím životom, ako sa stalo so životom hociktorého z nich.“ Eliáš sa naľakal, vstal a odišiel, aby si zachránil život. Keď prišiel do judejskej Bersaby, nechal tam svojho sluhu a išiel deň cesty na púšť. Keď zastal, sadol si pod borievku a žiadal si umrieť. Hovoril: „Už nevládzem, Pane! Vezmi si môj život, veď ja nie som lepší ako moji otcovia.“ Hodil sa na zem a usnul v tieni borievky. Vtom sa ho dotkol anjel a povedal mu: „Vstaň a jedz!“ Pozrel sa a hľa, pri hlave mal podpopolný chlieb a nádobu s vodou. Najedol sa, napil sa a znova zaspal. A Pánov anjel prišiel druhý raz, dotkol sa ho a povedal mu: „Vstaň a jedz, lebo máš pred sebou ešte veľkú cestu.“ Vstal teda, najedol sa, napil sa a posilnený týmto pokrmom šiel štyridsať dní a štyridsať nocí až k Božiemu vrchu Horeb.
Keď ta prišiel, nocoval v jaskyni. Tu ho oslovil Pán a povedal mu: „Vyjdi von a postav sa na vrchu pred Pána!“ Práve prechádzal Pán. Dul silný víchor, ktorý trhá vrchy a láme skaly pred Pánom. Ale Pán nebol vo víchre. Po víchre nastalo zemetrasenie. Ale Pán nebol v zemetrasení. Po zemetrasení šľahal oheň. Ale Pán nebol v ohni. A po ohni nasledoval šum jemného vánku. Keď ho Eliáš počul, plášťom si zahalil tvár, vyšiel von a zastal pri vchode do jaskyne. Vtom počul hlas: „Čo tu robíš, Eliáš?“ On odpovedal: „Plný som horlivosti za Pána, Boha zástupov; lebo synovia Izraela porušili tvoju zmluvu: zborili tvoje oltáre a tvojich prorokov pozabíjali mečom. Len ja som ostal. Ale aj po mojom živote sliedia a chcú ma zabiť.“
A Pán mu povedal: „Choď, vráť sa tou istou cestou po púšti do Damasku. Keď ta dôjdeš, pomažeš Hazaela za kráľa nad Sýriou, Jehua, syna Namsiho, pomažeš za kráľa nad Izraelom a Elizea, Safatovho syna z Abelmehuly, pomažeš za proroka namiesto seba. A kto ujde pred Hazaelovým mečom, toho zabije Jehu, a kto ujde pred mečom Jehuovým, zabije ho Elizeus. A ponechám si v Izraeli sedemtisíc tých, ktorí nezohli kolená pred Bálom a ktorých ústa ho nepobozkali.“
Keď odtiaľ odišiel, našiel Elizea, Safatovho syna, orať na dvanástich záprahoch volov; sám bol pri dvanástom. Eliáš prišiel k nemu a hodil naň svoj plášť. On hneď zanechal voly, bežal za Eliášom a povedal: „Dovoľ mi, prosím, pobozkať svojho otca a matku, potom pôjdem za tebou.“ On mu odvetil: „Choď a vráť sa; lebo vieš, čo som ti urobil.“
Elizeus odišiel od neho, vzal záprah volov, zabil ich, na postroji uvaril mäso a dal ľuďom jesť. Potom vstal, šiel za Eliášom a posluhoval mu.
RESPONZÓRIUM
Ex 33, 22. 20b; Jn 1, 18
Pán povedal Mojžišovi: Keď bude prechádzať moja sláva, postavím ťa do skalnej trhliny a budem ťa kryť svojou pravicou, kým neprejdem. * Lebo človek nemôže vidieť Boha a ostať nažive.
Boha nikto nikdy nevidel. Jednorodený Boh, ktorý je v lone Otca, ten o ňom priniesol zvesť. * Lebo človek.
DRUHÉ ČÍTANIE
Z traktátu svätého biskupa Ambróza O tajomstvách
(Nn. 12-16. 19: SCh 25 bis, 162-164)
Všetko sa im stalo ako predobraz
Apoštol ťa učí, „že všetci naši otcovia boli pod oblakom, všetci prešli cez more a všetci boli v oblaku a v mori pokrstení v Mojžišovi“. Ostatne aj sám Mojžiš hovorí v piesni: „Poslal si svoj vietor a prikrylo ich more.“ Všimni si, že už v tom prechode Hebrejov bol predobraz krstu. Egypťan pri ňom zahynul a Hebrej sa zachránil. A čo iné sa denne učíme v tejto sviatosti, ako to, že hriech sa utopí a blud sa zmyje, kým nábožnosť a nevinnosť prejdú neporušené?
Počuješ, že naši otcovia boli pod oblakom, a dobrým oblakom, ktorý schladzuje oheň telesných vášní, pod dobrým oblakom, lebo zatieňuje tých, ktorých navštívil Duch Svätý. Napokon sa zniesol aj nad Pannu Máriu a zatienila ju moc Najvyššieho, keď porodila ľudskému pokoleniu vykúpenie. A tamten zázrak skrze Mojžiša stal sa na predobraz. Ak bol teda Duch už v predobraze, nebol by prítomný v skutočnosti, keď ti Písmo hovorí: „Lebo ak Zákon bol daný skrze Mojžiša, milosť a pravda prišli skrze Ježiša Krista“?
Mára bol horký prameň. Mojžiš doň hodil drevo a stal sa sladkým. Veď voda bez ohlasovania Pánovho kríža by nijako neposlúžila budúcej spáse. Ale keď ju posvätí spasiteľné tajomstvo kríža, upraví sa na duchovný kúpeľ a spasiteľný nápoj. Ako teda Mojžiš v úlohe proroka hodil do tamtoho prameňa drevo, tak pridáva kňaz do tohto prameňa ohlasovanie Pánovho kríža a voda sa stáva sladkou na milosť.
Never teda iba svojim telesným očiam. Lepšie vidieť to, čo nevidno, lebo to prvé je časné, druhé večné. Lepšie vidieť to, čo nevidno očami, ale rozoznávame to duchom a mysľou.
A nakoniec nech ťa poučí aj čítanie z Knihy Kráľov. Náman bol Sýrčan; bol malomocný a nik ho nemohol očistiť. Tu povedalo zajaté dievčatko, že v Izraeli je prorok, ktorý ho môže očistiť od nákazy malomocenstva. Nabral teda zlata a striebra a vydal sa na cestu k izraelskému kráľovi. Keď sa ten dozvedel, načo prišiel, roztrhol si rúcho a povedal, že je to provokácia, keď od neho žiadajú niečo, čo nie je v jeho kráľovskej moci. Ale Elizeus kráľovi odkázal, aby Sýrčana poslal k nemu a zvie, že v Izraeli je Boh. Keď prišiel, rozkázal mu, aby sa sedem ráz ponoril do rieky Jordán, a on začal v sebe protirečiť, že v jeho vlasti majú rieky lepšiu vodu, do ktorej sa veľa ráz ponáral, a nikdy nebol očistený od malomocenstva. Na to sa odvolal a rozhodol sa, že neposlúchne prorokov pokyn. Ale na napomínanie a prehováranie sluhov ustúpil a ponoril sa. Vtom bol očistený a pochopil, že to nie je z vody, keď sa niekto očistí, ale z milosti.
Lenže on pochyboval, ešte keď nebol uzdravený. Ty si už uzdravený, a preto pochybovať nesmieš.
RESPONZÓRIUM
Ž 78, 52a. 53; 1 Kor 10, 2
Pán svoj ľud ako ovce vyviedol a viedol ich bezpečne a nemali strach, * Ich nepriateľov však more pokrylo.
Všetci boli v oblaku a v mori pokrstení v Mojžišovi. * Ich nepriateľov.
MODLITBA
Modlime sa.
Bože, ty ukazuješ blúdiacim svetlo svojej pravdy, aby sa vrátili na správnu cestu; pomáhaj všetkým kresťanom odmietať, čo sa protiví ich viere, a usilovať sa o to, čo zodpovedá ich kresťanskému povolaniu. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.
Amen.
Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.
© 1999-2023 J. Vidéky