Bože, príď mi na pomoc.
Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.
Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.
HYMNUS
Príď, Kriste, spása národov,
naroď sa z Panny Márie;
nech žasne svet a umĺkne:
taký zrod Boha hoden je.
Duch Svätý Pannu zatônil;
– neznala muža Mária –,
Slovo sa stáva človekom,
na kvet sa púčok rozvíja.
Pod srdcom Panny zreje Plod;
jej čistota je žiarivá,
jej čnosti – krásna kytica,
jak v chráme Boh v nej prebýva.
On, Mocný, dvojej podstaty,
nech sa už vydá na cestu,
nech vyjde z krásnej komnaty
zachrániť svoju nevestu.
Vo všetkom s Otcom rovnaký,
telom sa ľudským priodial,
by liečil naše slabosti
a večnú spásu daroval.
Žiaria už tvoje jasličky,
noc novým svetlom oplýva,
čo nevyhasí žiadna tma,
čo vlastní viera ohnivá.
Sláva ti, Kriste, Kráľ dobrý,
tebe i Bohu Otcovi,
na večné veky sláva buď
aj Duchu Tešiteľovi. Amen.
PSALMÓDIA
Ant. 1 Príde vznešený Kráľ s veľkou mocou spasiť národy. Aleluja.
Pánova je zem i všetko, čo ju napĺňa, *
okruh zeme aj tí, čo bývajú na ňom.
Veď on sám položil jeho základy na moriach *
a upevnil ho na vodách.
Kto smie vystúpiť na vrch Pánov, *
kto smie stáť na jeho mieste posvätnom?
Ten, čo má ruky nevinné a srdce čisté, †
čo nedvíha svoju dušu k márnosti *
a neprisahá falošne.
Taký dostane požehnanie od Pána *
a odmenu od Boha, svojho spasiteľa.
To je pokolenie tých, čo ho hľadajú, *
čo hľadajú tvár Boha Jakubovho.
Zdvihnite, brány, svoje hlavice †
a vyvýšte sa, brány prastaré, *
lebo má vstúpiť kráľ slávy.
Kto je ten kráľ slávy? *
Pán silný a mocný, Pán mocný v boji.
Zdvihnite, brány, svoje hlavice, †
a vyvýšte sa, brány prastaré, *
lebo má vstúpiť kráľ slávy.
Kto je ten kráľ slávy? *
Pán zástupov, to je ten kráľ slávy.
Ant. Príde vznešený Kráľ s veľkou mocou spasiť národy. Aleluja.
Ant. 2 Raduj sa a plesaj, dcéra jeruzalemská: Hľa, tvoj Kráľ prichádza. Neboj sa, Sion, čoskoro príde tvoja spása.
Jasaj Bohu, celá zem; †
hrajte a spievajte na slávu jeho mena, *
vzdávajte mu chválu.
Hovorte Bohu: „Aké úžasné sú tvoje diela. *
Pre tvoju nesmiernu moc budú sa ti líškať tvoji nepriatelia.
Nech sa ti klania celá zem a nech ti spieva, *
nech ospevuje tvoje meno.“
Poďte a pozrite na Božie diela; *
úžas budia skutky, ktoré koná ľuďom.
More premieňa na suchú zem, †
rieku možno prejsť suchou nohou; *
preto sa tešíme z neho.
Svojou mocou panuje naveky, †
očami pozoruje národy; *
aby sa buriči nevypínali.
Velebte, národy, nášho Boha *
a rozhlasujte jeho chválu;
on dal život našej duši *
a chráni naše nohy pred pádom.
Veď ty, Bože, si nás vyskúšal, *
pretavil si nás ohňom, ako sa taví striebro.
Voviedol si nás do osídla, *
na plecia si nám naložil súženia.
Nechal si ľudí chodiť po našich hlavách; †
prešli sme cez oheň a cez vodu, *
ale napokon si nám dal pookriať.
Ant. Raduj sa a plesaj, dcéra jeruzalemská: Hľa, tvoj Kráľ prichádza. Neboj sa, Sion, čoskoro príde tvoja spása.
Ant. 3 Pripravme sa na príchod najvyššieho Kráľa, aby sme mu s čistým srdcom a dôstojne kráčali v ústrety; hľa, príde, meškať nebude.
Vojdem do tvojho domu so zápalnými obetami, *
splním ti sľuby,
ktoré ti zložili moje pery *
a moje ústa vyriekli, keď som bol v súžení.
Bohaté žertvy ti prinesiem, pre teba spálim barance, *
obetujem ti býčky a kozliatka.
Poďte sem a počúvajte, †
všetci ctitelia Boží, *
vyrozprávam vám, aké veľké veci mi urobil.
Moje ústa ho vzývali *
a môj jazyk velebil.
Keby som sa v srdci upriamil na neprávosť, *
Pán by ma nevyslyšal.
Ale Boh ma vyslyšal, *
všimol si hlas mojej vrúcnej modlitby.
Nech je zvelebený Boh, lebo neodmietol moju modlitbu *
a neodňal mi svoje milosrdenstvo.
Ant. Pripravme sa na príchod najvyššieho Kráľa, aby sme mu s čistým srdcom a dôstojne kráčali v ústrety; hľa, príde, meškať nebude.
Čujte, národy, Pánovo slovo.
A ohlasujte ho po končiny zeme.
PRVÉ ČÍTANIE
Z Knihy proroka Izaiáša
49, 14 – 50, 1
Obnova Siona
Sion povedal: „Pán ma opustil, Pán na mňa zabudol.“
Môže matka zabudnúť na svoje nemluvňa
a nezľutuje sa nad synom svojho lona?
A keby aj ona zabudla,
ja na teba nezabudnem.
Hľa, do dlaní som si ťa vryl;
tvoje hradby sú stále predo mnou.
Tvoji stavitelia sa už ponáhľajú
a tí, čo ťa rúcali a pustošili, odídu od teba.
Dvihni svoje oči a dívaj sa navôkol:
títo všetci sa zhromaždili, prišli k tebe.
„Ako žijem,“ hovorí Pán,
„týchto všetkých si oblečieš ako ozdobu,
opášeš sa nimi ako nevesta.“
Lebo tvoje ruiny a pustiny,
tvoja vyplienená krajina
bude teraz úzka pre toľkých obyvateľov;
a tí, čo ťa žrali, budú ďaleko.
Ešte ti budú vravieť do uší
deti, ktoré si stratila:
„Mám tu málo miesta,
urob mi priestor, kde by som mohol bývať.“
A ty si povieš vo svojom srdci:
„Ktože mi tieto porodil?
Veď som bezdetná a neplodná,
vo vyhnanstve a zajatá.
A tieto kto vychoval?
Veď som bola sama a opustená;
a tieto kde boli?“
Toto hovorí Pán, Boh:
„Hľa, ja dvihnem svoju ruku k pohanom
a nad národy vyvesím svoju zástavu;
oni prinesú tvojich synov v náručí
a tvoje dcéry na pleciach ponesú.
Králi budú tvojimi pestúnmi
a kráľovné tvojimi dojkami;
tvárou na zem padnú pred tebou
a lízať budú prach tvojich nôh.
Vtedy poznáš, že ja som Pán:
nebudú zahanbení tí, čo vo mňa dúfajú.“
Vari vezme niekto hrdinovi korisť?
Či možno zachrániť, čo uchvátil silák?
Lebo toto hovorí Pán:
„Veru, aj hrdinovi sa vezme zajatec
a zachráni sa aj to, čo silák odniesol.
Ja budem bojovať s tými, čo s tebou bojovali,
a tvojich synov ja zachránim.
Tvojich nepriateľov nakŕmim ich vlastným mäsom,
vlastnou krvou sa opijú ako sladkým vínom;
vtedy pozná každé telo, že ja som Pán, tvoj spasiteľ
a tvoj vykupiteľ, Mocný Jakubov.“
Toto hovorí Pán:
„Kde je rozvodná listina vašej matky,
ktorou som ju prepustil?
Alebo kto je môj veriteľ,
ktorému som vás predal?
Hľa, pre svoje hriechy ste boli predaní
a pre vaše zločiny bola prepustená vaša matka.“
RESPONZÓRIUM
Iz 49, 15; porov. Ž 27, 10
Môže matka zabudnúť na svoje nemluvňa a nezľutuje sa nad synom svojho lona? * A keby aj matka zabudla, ja na teba nezabudnem, hovorí Pán.
Opustili ma otec aj mať, ale ty, Pane, si sa ma ujal. * A keby aj matka.
DRUHÉ ČÍTANIE
Z Výkladu Lukášovho evanjelia od svätého kňaza Bédu Ctihodného
(Lib. 1, 46-55: CCL 120, 37-39)
Magnifikat
„Mária hovorila: Velebí moja duša Pána a môj duch jasá v Bohu, mojom spasiteľovi.“
To znamená: Pán ma vyznačil takou veľkou, takou neslýchanou úlohou, že to nielen jazyk nevie vysloviť, ale ani najhlbší cit srdca to nedokáže vystihnúť. Preto zo všetkých síl duše vzdávam vďaky a chvály a všetko, čo prežívam, cítim a myslím, vďačne vkladám do rozjímania o veľkosti toho, ktorému niet konca; môj duch sa teší z večného božstva Ježiša, Spasiteľa, ktorý sa počal v čase a žije v mojom tele.
„Lebo veľké veci mi urobil ten, ktorý je mocný, a sväté je jeho meno.“
Tieto slová súvisia so začiatkom piesne, kde sa hovorí: „Velebí moja duša Pána.“ Veď iba človek, ktorému Pán urobil veľké veci, môže velebiť Boha dôstojnými chválospevmi a povzbudzovať k tomu aj tých, čo majú účasť na tých istých prisľúbeniach a na tej istej spáse, slovami: „Velebte so mnou Pána a oslavujme jeho meno spoločne.“
Lebo kto pozná Pána a odmieta ho velebiť z celej sily a oslavovať jeho meno, „bude v nebeskom kráľovstve najmenší“. Jeho meno je sväté. Lebo on svojou jedinečnou mocou vrcholne prevyšuje každé stvorenie a veľmi presahuje všetko, čo vytvoril.
„Ujal sa Izraela, svojho služobníka, lebo pamätá na svoje milosrdenstvo.“
Pekne nazýva Izraela poslušným a pokorným Pánovým služobníkom, ktorého sa Pán ujal a spasil ho, ako hovorí Ozeáš: „Keď bol Izrael mladý, obľúbil som si ho.“
Lebo kto sa nechce pokoriť, nemôže byť spasený, ani nemôže hovoriť s prorokom: „Hľa, mne Boh pomáha a môj život udržiava Pán.“ Len „kto sa poníži ako dieťa, ten je najväčší v nebeskom kráľovstve“.
„Ako sľúbil našim otcom, Abrahámovi a jeho potomstvu naveky.“
Abrahámovým potomstvom nerozumie potomstvo telesné, ale duchovné. Teda nielen tých, čo sa z neho narodili podľa tela, ale všetkých, čo ho nasledujú vo viere, či už sú obrezaní alebo neobrezaní. Veď aj on sám uveril, keď ešte nebol obrezaný, a to sa mu počítalo za spravodlivosť.
Príchod Spasiteľa je teda prisľúbený Abrahámovi a jeho potomstvu naveky, to jest synom prisľúbenia, ktorým sa hovorí: „Keď ste Kristovi, ste Abrahámovým potomstvom a podľa prisľúbenia dedičmi.“
Má hlboký zmysel, že aj Pánovo, aj Jánovo narodenie predbiehajú matky proroctvom. Lebo ako sa hriech začal od ženy, tak sa majú aj dobrodenia začať od žien, a ako svet podvedením jednej stratil život, tak sa mu v dvoch, ktoré opreteky spievali, život zasa navrátil.
RESPONZÓRIUM
Lk 1, 48-50
Blahoslaviť ma budú všetky pokolenia, * Lebo veľké veci mi urobil Pán, ktorý je mocný, a sväté je jeho meno.
A jeho milosrdenstvo z pokolenia na pokolenie s tými, čo sa ho boja. * Lebo veľké.
HYMNUS TE DEUM
Teba, Bože, chválime.
MODLITBA
Modlime sa.
Pane, z anjelovho zvestovania vieme, že tvoj Syn Ježiš Kristus sa stal človekom; prosíme ťa, vlej nám do duše svoju milosť, aby nás jeho umučenie a kríž priviedli k slávnemu vzkrieseniu. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.
Amen.
Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.
© 1999-2023 J. Vidéky