Bože, príď mi na pomoc.
Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.
Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.
HYMNUS
I. Ak je posvätné čítanie v noci alebo včasráno:
Ty, čo tak pevne riadiš svet,
v troch osobách Boh jediný,
prijmi náš vďačný chválospev
pri svite rannej hodiny!
Prebrali sme sa zo spánku,
kým zem si drieme v pokoji,
a prosíme ťa o balzam,
ktorý nám rany vyhojí.
Ak podvodný a temný duch
zviedol nás čarmi klamania,
nech lúče tvojej veleby
z nás temnôt stopu odstránia.
Nech našu myseľ i náš cit
vždy tvoje svetlo preniká,
by sme sa v dennom konaní
nešmykli z tvojho chodníka.
Láskavý Otče, pomôž nám
za tvojím Synom k výšinám,
kde s Duchom, darcom potechy,
nad všetkým vládneš naveky. Amen.
II. Ak je posvätné čítanie cez deň:
Zostávaj, Kriste, v srdciach nám,
nebeská láska spasených,
a do našich sŕdc vylievaj
vrúcnosť sĺz, plaču zbožný vzdych.
S hlbokou vierou pred tebou,
Ježišu Kriste, stojíme,
odpusť nám všetky prečiny,
s dôverou vrúcne prosíme.
Znamením kríža svätého
i svojím telom presvätým
chráň ľudí sveta celého
predrahou krvou spasených.
Kriste, kráľ dobrý, láskavý,
buď sláva tebe, Otcovi
i Duchu, ktorý bráni nás,
teraz i večne, v každý čas. Amen.
PSALMÓDIA
Ant. 1 Vstaň, Pane, a príď mi na pomoc.
Pane, odsúď tých, čo mňa odsudzujú, *
napadni tých, čo mňa napádajú.
Vezmi zbroj a štít †
a vstaň mi na pomoc. *
Povedz mojej duši: „Ja som tvoja spása.“
Lež moja duša bude plesať v Pánovi *
a bude sa tešiť z jeho pomoci.
Všetko vo mne bude hovoriť: *
„Pane, kto sa ti vyrovná?
Úbožiaka zachraňuješ z rúk tých, čo sú silnejší od neho, *
chudáka a bedára pred lúpežníkmi.“
Vystúpili kriví svedkovia *
a pýtali sa na to, o čom nemám ani tušenia.
Za dobré sa mi odplácali zlým; *
som celkom opustený.
Ant. Vstaň, Pane, a príď mi na pomoc.
Ant. 2 Ujmi sa, Pane, môjho sporu, obráň ma, veď si mocný.
Keď oni boli chorí, *
ja som nosil rúcho kajúcne.
Umŕtvoval som sa pôstom *
a v srdci som sa stále modlil.
Ako k priateľovi, ako k bratovi som sa správal k nim; *
zármutok ma zohol, akoby som oplakával vlastnú mať.
Ale keď som klesol ja, oni sa zaradovali a hneď sa zhŕkli; *
zhŕkli sa proti mne a bili ma i tí, ktorých som ani nepoznal.
Bez prestania ma trhali, †
dráždili ma, posmievali sa mi *
a zubami škrípali proti mne.
Ant. Ujmi sa, Pane, môjho sporu, obráň ma, veď si mocný.
Ant. 3 Môj jazyk bude deň čo deň rozprávať o tvojej spravodlivosti.
Pane, ako dlho sa budeš na to dívať? †
Zachráň ma pred ich zlobou *
a pred levmi život môj.
Budem ťa oslavovať vo veľkom zhromaždení *
a chváliť uprostred zástupov.
Nech sa netešia nado mnou falošní nepriatelia, *
čo ma nenávidia bez príčiny a prebodávajú očami.
Pane, ty to vidíš, nuž nemlč; *
Pane, nevzďaľuj sa odo mňa.
Prebuď sa, vstaň a zachráň ma, *
Pán môj a Boh môj, ujmi sa môjho sporu.
Nech sa tešia a radujú tí, čo aj mne žičia spravodlivosť, *
a nech stále hovoria: „Nech je zvelebený Pán, čo svojho sluhu obdarúva pokojom.“
Vtedy môj jazyk bude rozprávať o tvojej spravodlivosti *
a bude ťa oslavovať deň čo deň.
Ant. Môj jazyk bude deň čo deň rozprávať o tvojej spravodlivosti.
Syn môj, chráň si moje slová.
Zachovávaj moje príkazy a budeš žiť.
PRVÉ ČÍTANIE
Z Knihy proroka Barucha
1, 14 – 2, 5; 3, 1-8
Modlitba kajúceho ľudu
Čítajte túto knihu, ktorú sme vám poslali, aby ste ju čítali vo sviatočný deň a v určené dni v Pánovom dome, a povedzte:
„Pánovi, nášmu Bohu, pristane spravodlivosť a nám zahanbená tvár, akú majú dnes mužovia Judey a obyvatelia Jeruzalema, naši králi, naše kniežatá, naši kňazi, naši proroci i naši otcovia; lebo sme zhrešili pred Pánom, neverili sme mu a nepočúvali sme hlas Pána, svojho Boha, a nekráčali sme podľa nariadení Pána, ktoré nám predložil. Odo dňa, čo Pán vyviedol našich otcov z egyptskej krajiny, až po tento deň sme sa vzpierali Pánovi, svojmu Bohu, konali sme neuvážene a nechceli sme počuť jeho hlas. Preto nás, ako to dnes vidíme, prenasleduje nešťastie a kliatba, ktorou Pán pohrozil prostredníctvom svojho sluhu Mojžiša v deň, keď vyviedol našich otcov z egyptskej krajiny, aby nám dal krajinu oplývajúcu mliekom a medom. Nepočúvali sme hlas Pána, svojho Boha, nepočúvali sme slová prorokov, ktorých nám posielal; všetci sme išli za hlasom svojho zlého srdca, slúžili sme cudzím bohom a páchali sme zlo pred očami nášho Boha.
A Pán splnil svoje slovo, ktoré vyriekol nad nami a nad našimi sudcami, čo súdili Izrael, aj nad našimi kráľmi, nad našimi kniežatami a nad každým človekom v Izraeli a v Judei, že na nás privedie veľké nešťastie. Lebo sa nestalo pod šírym nebom, čo urobil v Jeruzaleme, ako je napísané v Mojžišovom zákone, že budeme jesť každý mäso svojho syna a každý mäso svojej dcéry. A vydal ich do područia všetkým kráľovstvám, čo sú okolo nás, na hanbu a napospas medzi všetkými národmi, čo sú okolo nás, medzi ktoré ich Pán rozptýlil. Dostali sa dolu, a nie hore, lebo sme zhrešili proti nášmu Bohu, keď sme nepočúvali jeho hlas.
Všemohúci Pane, Bože Izraela, k tebe volá duša stiesnená a duch v úzkosti. Počuj, Pane, a zmiluj sa, lebo sme zhrešili pred tebou; veď ty vládneš naveky a my večne hynieme. Všemohúci Pane, Bože Izraela, teraz vypočuj modlitbu mŕtvych z Izraela a synov tých, čo zhrešili pred tebou, ktorí nepočúvali hlas Pána, svojho Boha, preto sa na nás lepí nešťastie. Nespomínaj si na neprávosti našich otcov, ale rozpamätaj sa na svoju ruku a na svoje meno v tomto čase, lebo ty si Pán, náš Boh. A budeme ťa chváliť, Pane, veď preto si vložil do nášho srdca bázeň pred tebou, aby sme vzývali tvoje meno. Budeme ťa chváliť vo svojom zajatí, lebo odvraciame svoje srdce od každej neprávosti našich otcov, ktorí zhrešili pred tebou. Pozri, my sme dnes vo svojom zajatí, kam si nás rozptýlil na hanbu, na kliatbu a na očistenie, za všetky neprávosti našich otcov, ktorí odpadli od Pána, nášho Boha.“
RESPONZÓRIUM
Ef 2, 4-5; porov. Bar 2, 12
Boh, bohatý na milosrdenstvo, pre svoju nesmiernu lásku, ktorou nás miluje, * Hoci sme boli pre hriechy mŕtvi, oživil nás s Kristom.
Zhrešili sme, konali sme bezbožne, páchali sme neprávosť proti nášmu Bohu popri všetkých jeho spravodlivých ustanoveniach. * Hoci.
DRUHÉ ČÍTANIE
Z Listu svätého biskupa Augustína Probe
(Ep. 130, 14, 27 – 15, 28: CSEL 44, 71-73)
Duch sa prihovára za nás
Každý, kto prosí Pána o to jedno a za tým túži, prosí isto a bezpečne, bez obavy, či mu azda neuškodí, ak dostane to, bez čoho mu nepomôže nič iné, ani keby niečo dostal, ako treba. Lebo to je ten jediný pravý, jedine blažený život: naveky pociťovať nehu Pánovu nesmrteľní a neporušiteľní na tele a na duchu. Pre toto jedno sa vyhľadáva a náležite prosí aj o ostatné. Kto bude toto mať, bude mať všetko, čo chce, a nebude tam chcieť, lebo tam ani nebude môcť mať nič neprístojné.
Lebo tam je zdroj života, po ktorom treba teraz žízniť v modlitbe; dotiaľ, kým žijeme v nádeji a ešte nevidíme, v čo dúfame, „v tôni krídel“ toho, ktorý „pozná každú našu túžbu“, aby sme sa opájali „blahobytom“ jeho „domu“ a pili „z potoka“ jeho „rozkoší“. „Veď u“ neho „je zdroj života a v“ jeho „svetle uvidíme svetlo“, keď sa naša túžba nasýti dobrotami a nebude už nič, čo by sme so vzdychaním hľadali, ale iba to, čo budeme s radosťou vlastniť.
Ale pretože to je pokoj, ktorý prevyšuje každú chápavosť, aj keď oň prosíme v modlitbe, nevieme ani to, za čo sa máme modliť, ako treba. Veď čo si nedokážeme predstaviť také, aké to je, to ani nepoznáme. Ale nech by sa mysliacemu namanulo čokoľvek, odhadzujeme, odmietame, zavrhujeme to, lebo vieme, že to nie je to, čo hľadáme, aj keď ešte nevieme, aké to je.
Je teda v nás akási, povedal by som, učená nevedomosť, ale naučená Božím Duchom, ktorý prichádza na pomoc našej slabosti. Lebo keď Apoštol povedal: „Ale ak dúfame v niečo, čo nevidíme, trpezlivo to očakávame,“ dodal k tomu: „Tak aj Duch prichádza na pomoc našej slabosti, lebo nevieme ani to, za čo sa máme modliť, ako treba; a sám Duch sa prihovára za nás nevysloviteľnými vzdychmi. A ten, ktorý skúma srdcia, vie, aký je úmysel Ducha: že sa prihovára za svätých, ako sa páči Bohu.“
Čo neslobodno rozumieť tak, že by sme Svätého Ducha Božieho, ktorý je v Trojici nemeniteľný Boh a s Otcom i Synom jeden Boh, považovali za niekoho, kto nie je to, čo je Boh, a prihovára sa za svätých. Lebo sa hovorí: „Prihovára sa za svätých“ preto, že sa dáva svätým, aby sa prihovárali; tak, ako sa hovorí: „Pán, váš Boh, vás skúša, aby vedel, či ho milujete“, čo znamená, aby to vám dal poznať. A tak dáva svätým, aby sa prihovárali nevysloviteľnými vzdychmi, vnuká im túžbu po tej veľkej, hoci ešte nepoznanej veci, ktorú trpezlivo očakávame. Lebo ako možno hovoriť, keď túžime po niečom, čo nepoznáme? Veď keby sme ju vonkoncom nepoznali, netúžili by sme po nej. Ale ani keby sme ju videli, netúžili by sme po nej, ani by sme ju so vzdychaním nehľadali.
RESPONZÓRIUM
Rim 8, 26b; Zach 12, 4a. 10
Nevieme ani to, za čo sa máme modliť, ako treba; * Sám Duch sa prihovára za nás nevysloviteľnými vzdychmi.
V ten deň, hovorí Pán, vylejem na Dávidov dom a na obyvateľov Jeruzalema ducha milosti a pokorných prosieb. * Sám.
MODLITBA
Modlime sa.
Všemohúci a večný Bože, pomáhaj nám, aby sme vždy ochotne plnili tvoju vôľu a slúžili ti s úprimným srdcom. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.
Amen.
Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.
© 1999-2023 J. Vidéky