Bože, príď mi na pomoc.
Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.
Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.
HYMNUS
I. Ak je posvätné čítanie v noci alebo včasráno:
Najlepší sveta Stvoriteľ,
Vladár náš, chráň si stvorenia.
Nás pohrúžených do snenia
zbav škodlivého hlivenia.
Presvätý Kriste, prosíme:
odpusť nám viny, vyslyš nás;
vstávame, by sme modlitbou
posväcovali nočný čas.
Myseľ i ruky dvíhame,
ako nám prorok prikázal,
a v noci k chvále vstávame,
ako nám príklad Pavol dal.
Vidíš zlo, čo sme spáchali,
tajnosti sme ti zjavili,
vzlyk prosieb z mysle leje sa,
odpusť nám, čo sme zhrešili.
Kriste, kráľ dobrý, láskavý,
buď sláva tebe, Otcovi
i Duchu, ktorý bráni nás
teraz i večne, v každý čas. Amen.
II. Ak je posvätné čítanie cez deň:
Ty, Pane, Kriste, všetko vieš;
tebe česť, sláva, veleba.
Ty poznáš srdca tajnosti,
pomôž nám svojou milosťou.
Najlepší Pastier, pasieš nás,
stratené ovce vyhľadáš,
v tých najžírnejších pastvinách
nás pripoj k stádu svätému.
Zmierni hnev, Sudca, utíš strach,
záhube večnej nedaj nás,
lež nech na večných pastvinách
pri tebe máme večnú slasť.
Buď sláva tebe, Spasiteľ,
i úcta, moc a víťazstvo,
ty dobre vládneš nad všetkým
teraz a večne, naveky. Amen.
PSALMÓDIA
Ant. 1 Milujem ťa, Pane, moja sila. †
Milujem ťa, Pane, moja sila; *
† Pane, opora moja, útočište moje, osloboditeľ môj.
Bože môj, moja pomoc, tebe dôverujem; *
ty si môj štít, sila mojej spásy a môj ochranca.
Vzývať budem Pána, lebo jemu patrí chvála, *
a budem zachránený pred nepriateľmi.
Obkľúčilo ma smrtiace vlnobitie *
a vydesili zlostné prívaly.
Ovinuli ma povrazy záhrobia, *
zovreli ma osídla smrti.
V úzkosti som vzýval Pána *
a volal som k svojmu Bohu.
Zo svojho chrámu počul môj hlas *
a moje volanie pred jeho tvárou preniklo k jeho sluchu.
Ant. Milujem ťa, Pane, moja sila.
Ant. 2 Pán ma zachránil, lebo si ma obľúbil.
Zem sa pohýbala a zachvela; †
vrchy sa otriasli a pohli v základoch, *
lebo vzplanul hnevom.
Dym sa mu valil z nozdier †
a spaľujúci oheň z jeho úst, *
vyletúvali z neho žeravé uhlíky.
Znížil nebesia a zostúpil: *
čierne mračno pod jeho nohami.
Zasadol na cheruba a vzlietol, *
vznášal sa na krídlach vetrov.
Temnotami sa celkom zahalil *
a stánok si urobil z čierňavy vôd a oblakov.
Pred žiarou jeho tváre mraky lietali, *
ľadovec a žeravé uhlie.
Pán z neba zahrmel †
a zaznel hlas Najvyššieho: *
ľadovec a žeravé uhlie.
Vyslal šípy a rozprášil ich, *
vrhol blesky a zmietol ich.
Otvorili sa hlbočiny vôd *
a základy zeme sa odkryli.
Pred tvojou hrozbou, Pane, *
pred víchricou tvojho hnevu.
Z výsosti čiahol rukou a chytil ma *
a vyzdvihol ma zo stredu hlbokých vôd.
Vytrhol ma z rúk mojich premocných nepriateľov, †
z rúk tých, čo ma nenávideli *
a boli silnejší ako ja.
Napadli ma v môj deň nešťastný, *
ale Pán mi bol podperou.
Vyviedol ma na miesto priestranné, *
zachránil ma, lebo si ma obľúbil.
Ant. Pán ma zachránil, lebo si ma obľúbil.
Ant. 3 Ty, Pane, zapáľ moju pochodeň; rozjasníš vo mne temnoty.
Za moju spravodlivosť ma Pán odmení, *
za to, že moje ruky sú čisté,
lebo som kráčal po cestách Pánových *
a od svojho Boha som neodstúpil bezbožne.
Pred očami som mal všetky jeho príkazy *
a jeho zákony som neodvrhol.
S ním som bol bez úhony *
a uchránil som sa zločinu.
Za moju spravodlivosť ma Pán odmenil, *
lebo videl, že moje ruky sú čisté.
Voči svätému si svätý, *
voči šľachetnému šľachetný,
voči úprimnému úprimný, *
voči zvrhlému si neúprosný.
Pokorný ľud chrániš pred zánikom *
a ponižuješ oči pyšných.
Ty, Pane, zapaľuješ moju pochodeň; *
môj Boh rozjasňuje vo mne temnoty.
Na šíky nepriateľov zaútočím s tvojou pomocou; *
a s pomocou svojho Boha hradby preskočím.
Ant. Ty, Pane, zapáľ moju pochodeň; rozjasníš vo mne temnoty.
Všetci sa divili milým slovám.
Čo vychádzali z jeho úst.
PRVÉ ČÍTANIE
Z Knihy Sirachovho syna
24, 1b-33
Múdrosť v stvorení a v dejinách Izraela
Múdrosť sa chváli sama, aj u Boha má česť
a uprostred svojho ľudu slávu.
V zhromaždení Najvyššieho otvára svoje ústa
a vyvyšuje sa pred jeho zástupmi.
Uprostred jeho ľudu ju vychvaľujú
a v zhromaždení svätých obdivujú.
Množstvo vyvolených ju chváli
a medzi požehnanými je požehnávaná; hovorí:
„Vyšla som z úst Najvyššieho,
prvorodená pred všetkým stvorením.
Chcela som, aby na nebi vyšlo nezapadajúce svetlo;
a ako hmla pokryla som celú zem.
Bývam na výsostiach
a svoj trón mám na oblačnom stĺpe.
Okruh neba som obišla sama
a prechádzala som sa v hlbinách priepasti.
Zastala som na morských vlnách a na každom mieste zeme,
v každom ľude a v každom národe som mala prvenstvo
a ovládla som srdcia vznešených i nízkych.
Uprostred tohto všetkého som hľadala odpočinok:
na ktorom mieste sa mám usadiť?
Vtedy mi Stvoriteľ vesmíru rozkázal,
ten, čo ma stvoril, daroval pokoj môjmu stánku
a povedal mi: ‚V Jakubovi prebývaj,
v Izraeli maj svoje dedičstvo
a medzi mojimi vyvolenými zapusť korene.‘
Od počiatku, pred vekmi som stvorená
a budem trvať naveky.
Pred ním som vo Svätom stánku konala službu
a na Sione som sa usadila.
V meste, ktoré on miluje, našla som bývanie,
nad Jeruzalemom dal mi právomoc.
V slávnom národe som zapustila korene,
v podiele môjho Boha — v jeho dedičstve —
a v zástupoch svätých sa zdržiavam.
Vyrástla som do výšky ako céder na Libanone
a ako cyprus na vrchu Hermon.
Vyrástla som ako palma v Engaddi
a ako ruža zasadená v Jerichu.
Ako nádherná oliva na pláni
a ako platan pri vode vyrástla som do výšky na cestách.
Rozvoniavam ako škorica a voňavý balzam;
vydávam ľúbeznú vôňu ako vyberaná myrha.
Ako storax, galban, ónyx a stakt
a ako dym kadidla v stánku.
Ja ako terebinta rozprestieram svoje konáre
a moje konáre sú konáre krásy a pôvabu.
Ja ako vinič vyháňam pôvabné výhonky
a moje kvety krásne a bohaté ovocie.
Ja som matka ušľachtilej lásky a bázne,
poznania a svätej nádeje.
Vo mne je milosť každej cesty a pravdy.
Vo mne je každá nádej života a čnosti.
Poďte ku mne všetci, čo po mne túžite,
a nasýťte sa mojím ovocím.
Lebo moja náuka je sladšia ako med
a mňa mať je sladšie ako plást medu.
Spomienka na mňa pretrvá večné pokolenia.
Kto sa mnou živí, bude stále lačnieť,
a kto mňa pije, bude väčšmi smädiť.
Kto mňa počúva, nebude zahanbený,
a kto koná moje skutky, nezhreší.
Tí, čo ma vysvetľujú, budú mať večný život.“
Toto všetko je kniha zmluvy Najvyššieho,
Zákon, ktorý nám odovzdal Mojžiš
za dedičstvo Jakubovmu domu.
RESPONZÓRIUM
Jn 14, 6; Sir 24, 14
Ja som cesta, pravda a život. * Nik nepríde k Otcovi, iba cezo mňa.
Ja, múdrosť, od počiatku, pred vekmi som stvorená a budem trvať naveky. * Nik.
DRUHÉ ČÍTANIE
Z traktátu svätého biskupa Ireneja Proti bludom
(Lib. 4, 6, 3. 5. 6. 7: SCh 100, 442. 446. 448-454)
Zjavenie Syna je pravda o Otcovi
Nik nemôže poznať Otca bez Božieho Slova, čiže bez Synovho zjavenia, a ani Syna bez Otcovej priazne. Otcovu priazeň však dovŕšil Syn: Otec posiela, Syn je poslaný a prichádza. A Otca, ktorý je pre nás neviditeľný a nevymedziteľný, poznáva jeho vlastné Slovo a hoci je nevysloviteľný, ono nám ho vyslovuje. A zasa naopak: iba Otec poznáva svoje Slovo. Aj jedno, aj druhé zjavil Pán. A preto Syn svojím zjavením zjavuje pravdu o Otcovi. Lebo zjavenie Syna je pravda o Otcovi: veď skrze Slovo sa zjavuje všetko.
A Otec na to zjavil Syna, aby sa skrze neho zjavil všetkým a tých, čo mu veria, spravodlivo prijal do neporušiteľnej, večnej blaženosti (ale veriť mu znamená plniť jeho vôľu).
A tak skrze samo stvorenie Slovo zjavuje Boha Stvoriteľa, skrze svet Pána a Pôvodcu sveta, skrze dielo Umelca, ktorý ho vytvoril, a skrze Syna toho Otca, ktorý Syna splodil. A toto všetci síce podobne vyslovujú, ale nie podobne veria. Aj skrze zákon a prorokov Slovo podobne ohlasovalo seba i Otca a všetok ľud podobne počúval, ale nie všetci podobne uverili. A Otec sa ukázal skrze ono Slovo, ktoré sa stalo viditeľným a hmatateľným, hoci mu neverili všetci podobne; ale všetci videli v Synovi Otca. Veď to neviditeľné u Syna je Otec a viditeľné u Otca je Syn.
Syn v službe Otcovi zdokonaľuje všetko od začiatku až do konca a bez neho nik nemôže poznať Boha. Lebo pravda o Otcovi je Syn, pravda o Synovi je v Otcovi a skrze Syna sa zjavila. A preto Pán povedal: „Nik nepozná Syna, iba Otec, ani Otca nepozná nik, iba Syn a tí, ktorým to Syn zjaví.“ To „zjaví“ nebolo povedané iba do budúcnosti, akoby Slovo začalo zjavovať Otca až vtedy, keď sa narodilo z Márie, ale vzťahuje sa všeobecne na celý čas. Syn je od počiatku pri svojom stvorení a zjavuje Otca všetkým, ktorým chce, kedy chce a ako chce Otec. A preto vo všetkom a skrze všetko je jeden Boh Otec, jedno Slovo, Syn, jeden Duch a jedna spása pre všetkých, čo v neho veria.
RESPONZÓRIUM
Jn 1, 18; Mt 11, 27b
Boha nikto nikdy nevidel. * Jednorodený Boh, ktorý je v lone Otca, ten o ňom priniesol zvesť.
Nik nepozná Otca, iba Syn a ten, komu to Syn bude chcieť zjaviť. * Jednorodený.
MODLITBA
Modlime sa.
Prosíme ťa, Pane, vo svojej láskavosti prijmi prosby svojho ľudu, aby sme poznali dobro, ktoré máme konať, a aby sme ho čo najlepšie uvádzali do života. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.
Amen.
Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.
© 1999-2023 J. Vidéky