21. august 2024

Sv. Pia X., pápeža
spomienka

Narodil sa v dedinke Riese v benátskom kraji roku 1835. Ako kňaz vykonával svedomite svoje povinnosti. Stal sa mantovským biskupom, potom benátskym patriarchom a roku 1903 ho zvolili za pápeža. Za heslo svojho pontifikátu si vzal: „Všetko obnoviť v Kristovi,“ a uskutočňoval ho v prostote ducha, v chudobe a rázne, čím burcoval vo veriacich kresťanský život a energicky bojoval proti šíriacim sa bludom. Zomrel 20. augusta 1914.

Posvätné čítanie

Bože, príď mi na pomoc.

Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.

HYMNUS

I. Ak je posvätné čítanie v noci alebo včasráno:

Rozsievač vecí, obnoviteľ časov,

kráľ kráľov, Kriste, prísny sveta sudca,

modlitby naše, chvály nášho srdca

láskavo prijmi.

Kým beží noc, my vzdávame ti chvály,

kiež milé by ti boli, a tak mali

aj súhlas tvojej tváre neskonalý,

pôvodca svetla.

Nech dni nám plynú priaznivo a prajne,

nech život nebojí sa smrti márnej,

nech naše skutky tvoju venčia zdarne

večitú slávu.

Rozplameň srdcia, rozpáľ naše vnútro

plameňom božským, nech je duša bdelá,

aby sťa panna privítať ťa smela

s horiacou lampou.

Rovnaká na nebesiach Otcu sláva

aj tebe, Spasiteľ, kráľ, nech sa vzdáva,

Svätému Duchu nech zaznieva sláva

po celom svete. Amen.

II. Ak je posvätné čítanie cez deň:

Kriste, ty svetlo, život, láska naša,

ty radosť sveta, dobro nekonečné,

ty si nás svojou krvou oslobodil

z pút smrti večnej.

Vlož do sŕdc našich vrúcnu lásku k tebe,

zaplav nám myseľ svetlom živej viery,

daj, aby sme sa všetci mali radi

a žili v mieri.

Nech sa už od nás vzdiali satan zradný,

zdrvený silou, ktorá prúdi z teba;

nech je vždy s nami Tešiteľ, Duch Svätý,

zoslaný z neba.

Buď všetka sláva tebe, Otec večný,

Synovi tvojmu chvály nekonečné;

aj spoločnému Duchu Presvätému

na veky večné. Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Dobroreč, duša moja, Pánovi a nezabúdaj na jeho dobrodenia.

Žalm 103
Chvála Božieho milosrdenstva
Z hĺbky Božieho milosrdenstva navštívil nás Vychádzajúci z výsosti. (Porov. Lk 1, 78)
I

Dobroreč, duša moja, Pánovi *

a celé moje vnútro jeho menu svätému.

Dobroreč, duša moja, Pánovi *

a nezabúdaj na jeho dobrodenia.

Veď on ti odpúšťa všetky neprávosti, *

on lieči všetky tvoje neduhy;

on vykupuje tvoj život zo záhuby, *

on ťa venčí milosrdenstvom a milosťou;

on naplňuje dobrodeniami tvoje roky, *

preto sa ti mladosť obnovuje ako orlovi.

Pán koná spravodlivo *

a prisudzuje právo všetkým utláčaným.

Mojžišovi zjavil svoje cesty *

a synom Izraela svoje skutky.

Ant. Dobroreč, duša moja, Pánovi a nezabúdaj na jeho dobrodenia.

Ant. 2 Ako sa otec zmilúva nad deťmi, tak sa Pán zmilúva nad tými, čo sa ho boja.

II

Milostivý a milosrdný je Pán, *

zhovievavý a dobrotivý nesmierne.

Nevyčíta nám ustavične naše chyby, *

ani sa nehnevá naveky.

Nezaobchodí s nami podľa našich hriechov, *

ani nám neodpláca podľa našich neprávostí.

Lebo ako vysoko je nebo od zeme, *

také veľké je jeho zľutovanie voči tým, čo sa ho boja.

Ako je vzdialený východ od západu, *

tak vzďaľuje od nás našu neprávosť.

Ako sa otec zmilúva nad deťmi, *

tak sa Pán zmilúva nad tými, čo sa ho boja.

Veď on dobre vie, z čoho sme stvorení; *

pamätá, že sme iba prach.

Ako tráva sú dni človeka, *

odkvitá sťa poľný kvet.

Ledva ho vietor oveje, už ho niet, *

nezostane po ňom ani stopa.

Ant. Ako sa otec zmilúva nad deťmi, tak sa Pán zmilúva nad tými, čo sa ho boja.

Ant. 3 Dobrorečte Pánovi, všetky jeho diela.

III

No milosrdenstvo Pánovo je od večnosti až na večnosť †

voči tým, čo sa ho boja *

a jeho spravodlivosť chráni ich detné deti,

tie, čo zachovávajú jeho zmluvu, *

čo pamätajú na jeho prikázania a plnia ich.

Pán si pripravil trón v nebesiach; *

kraľuje a panuje nad všetkými.

Dobrorečte Pánovi, všetci jeho anjeli, †

udatní hrdinovia, čo počúvate na jeho slová *

a plníte jeho príkazy.

Dobrorečte Pánovi, všetky jeho zástupy, *

jeho služobníci, čo jeho vôľu plníte.

Dobrorečte Pánovi, všetky jeho diela, †

všade, kde on panuje. *

Dobroreč, duša moja, Pánovi.

Ant. Dobrorečte Pánovi, všetky jeho diela.

Pane, daj, aby som pochopil cestu tvojich príkazov.

A budem rozjímať o tvojich obdivuhodných skutkoch.

PRVÉ ČÍTANIE

Z Knihy proroka Izaiáša

9, 7 – 10, 4

Boží hnev proti izraelskému kráľovstvu

Pán poslal slovo Jakubovi a padlo na Izrael.

A zvie o tom všetok ľud Efraima a obyvatelia Samárie,

ktorí hovoria v pýche a namyslenosti srdca:

„Tehly popadali, budeme stavať z kamenných kvádrov;

plané figovníky vyťali, nahradíme ich cédrami.“

Tu Pán zdvihol nad neho nepriateľov

a popudil jeho protivníkov,

Sýriu od východu a Filištíncov od západu,

a oni požierali Izrael na plné ústa.

Pri tomto všetkom sa jeho hnev neodvrátil

a jeho ruka je ešte vystretá.

No ľud sa neobrátil k tomu, ktorý ho bil,

a nehľadali Pána zástupov.

Pán odťal Izraelu hlavu aj chvost,

palmu i trstinu v jeden deň:

starší a hodnostár je hlava

a prorok, čo učí lož, je chvost.

Lebo vodcovia tohto ľudu zvádzajú

a tí, ktorých vedú, zahynú.

Preto sa Pán nebude tešiť z jeho mladíkov

a nezľutuje sa nad jeho sirotami a vdovami,

lebo všetci sú bezbožní a zlí

a ústa všetkých hovoria bláznivo.

Pri tomto všetkom sa jeho hnev neodvrátil

a jeho ruka je ešte vystretá.

Bezbožnosť vzbĺkla ako oheň,

stravuje bodľačie a tŕnie,

zapaľuje lesnú húštinu

a valia sa stĺpy dymu.

Hnev Pána zástupov spaľuje zem

a ľud je ako pokrm ohňa:

nik neušetrí ani svojho brata.

Hlce napravo, a je hladný,

žerie naľavo, a nenasycuje sa.

Každý hltá mäso svojho blížneho:

Manasses Efraima a Efraim Manassesa

a oni spolu proti Júdovi.

Pri tomto všetkom sa jeho hnev neodvrátil

a jeho ruka je ešte vystretá.

Beda tým, čo vydávajú zlé zákony,

a pisárom, čo píšu nespravodlivo,

aby utláčali na súde chudobných

a páchali násilie na práve ponížených môjho ľudu;

aby sa vdovy stali ich korisťou

a aby olupovali siroty.

Čo urobíte v deň navštívenia,

až sa zdiaľky priblíži pohroma?

Ku komu sa budete utiekať o pomoc

a kde zanecháte svoju slávu?

Lebo sa skloníte medzi zajatcov

a padnete medzi zabitými.

Pri tomto všetkom sa jeho hnev neodvrátil

a jeho ruka je ešte vystretá.

RESPONZÓRIUM

Nár 2, 1

Ako Pán zahalil vo svojom hneve temným oblakom dcéru Siona; * Zhodil z neba na zem slávu Izraela.

Nespomenul si na podnožku svojich nôh v deň svojho hnevu. * Zhodil.

DRUHÉ ČÍTANIE

Z apoštolskej konštitúcie Divino afflatu svätého pápeža Pia Desiateho

(AAS 3 [1911], 633-635)

Lahodný hlas Cirkvi

Vieme, že žalmy napísané z Božieho vnuknutia a zozbierané vo Svätom písme nielenže obdivuhodne od počiatku Cirkvi podporovali nábožnosť veriacich, keď „ustavične“ prinášali „Bohu obetu chvály, totiž ovocie úst, ktoré vyznávajú jeho meno“, ale podľa zvyku prijatého už v Starom zákone mali významný podiel aj na posvätnej liturgii a posvätnom ofíciu. Tak sa zrodil onen, ako hovorí Bazil, „hlas Cirkvi“ a psalmódia je, ako ju nazýva náš predchodca Urban Ôsmy, „dcéra“ jeho „hymnódie, ktorá sa ustavične spieva pred Božím a Baránkovým trónom“, a podľa Atanázovho výroku učí ľudí, najmä tých, čo sa venujú bohoslužbe, „ako treba chváliť Boha a akými slovami ho dôstojne“ velebiť. Krásne o tom hovorí Augustín: „Aby človek správne chválil Boha, chválil Boh seba samého. A pretože milostivo chválil seba samého, človek sa dozvedel, ako ho má chváliť.“

K tomu pristupuje skutočnosť, že v žalmoch sa skrýva akási obdivuhodná sila, ktorá vyvoláva v dušiach úsilie o všetky čnosti. Lebo „hoci je celé naše Písmo, tak staré, ako aj nové, Bohom vnuknuté a užitočné na poúčanie, ako je napísané, Kniha žalmov skrýva v sebe ako raj (ovocie) všetkých ostatných (kníh), prináša spevy a popri ich speve dáva aj svoje vlastné ovocie“. Takto hovorí opäť Atanáz a správne tiež dodáva: „Mne sa zdá, že žalmy sú pre toho, kto ich spieva, ako zrkadlo, aby v nich objavoval seba a hnutia svojej duše a aby ich v takomto rozpoložení recitoval.“ Preto Augustín vo Vyznaniach hovorí: „Koľko ráz som plakal pri tvojich hymnoch a chválospevoch, hlboko zasiahnutý hlasmi tvojej Cirkvi, ktoré zneli tak lahodne! Tieto hlasy doliehali do mojich uší a do môjho srdca sa vlievala pravda, čím sa rozpaľovali city nábožnosti a tiekli slzy; a bolo mi dobre s nimi.“

A naozaj, kým by nepohli tie mnohé miesta v žalmoch, kde sa tak vznešene ospevuje nesmierna Božia velebnosť a všemohúcnosť, či nevýslovná spravodlivosť, dobrota, láskavosť a jeho ostatné nekonečne slávne činy?! V kom by nevyvolali podobné city tie vďakyvzdávania za prijaté Božie dobrodenia, alebo pokorné a dôverujúce prosby o ďalšie, alebo výkriky duše, ktorá sa kaja z hriechov?! Koho by nerozpálil láskou starostlivo načrtnutý obraz Krista Vykupiteľa, ktorého „hlas“ Augustín „počul vo všetkých žalmoch, či už spievať alebo vzdychať, tešiť sa v nádeji alebo stonať v skutočnosti“?!

RESPONZÓRIUM

1 Sol 2, 4. 3

Ako nás Boh vyskúšal, že nám možno zveriť evanjelium, tak hovoríme, * Nie aby sme sa ľuďom páčili, ale Bohu.

Naše povzbudzovanie nepochádza z omylu ani z nekalých pohnútok, ani nebolo falošné. * Nie aby.

MODLITBA

Modlime sa.

Bože, svätého pápeža Pia si obdaril nebeskou múdrosťou a apoštolskou odvahou, aby chránil vieru Cirkvi a všetko obnovil v Kristovi; daj, aby sme si z neho vzali príklad, osvojili si jeho zásady, a tak dosiahli večnú odmenu. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.

Amen.

Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.

© 1999-2023 J. Vidéky