19. november 2024

Utorok, Cezročné obdobie, 33. týždeň
1. týždeň žaltára

Posvätné čítanie

Bože, príď mi na pomoc.

Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.

HYMNUS

I. Ak je posvätné čítanie v noci alebo včasráno:

Účastník svetla Otcovho,

ty sám si svetlo svetla, deň,

keď v noci na spev vstávame,

stoj pri nás ako pochodeň.

Nech zmizne z mysle temrava,

démonov zberbu odožeň,

nech údy nie sú ťarbavé,

nech opustí nás nočný sen.

Nám, Kriste, milostivý buď,

nám, ktorí v teba veríme,

nech telu, duši osoží,

o čo ťa v piesňach prosíme.

Sláva buď, Kriste, kráľ dobrý,

tebe i Bohu Otcovi,

na večné veky sláva buď

aj Duchu Tešiteľovi. Amen.

II. Ak je posvätné čítanie cez deň:

Blažená Svätá Trojica,

ty všetko tvoríš, spravuješ;

na práce deň nám darúvaš

a noc na spánok určuješ.

Preto ti ráno, večer tiež

aj vo dne, v noci spievame;

nech tvoja sláva, dobrota

naveky s nami zostane.

Hľa, koríme sa v pokore

pred tebou trošku nesmelí,

spoj naše spevy so spevmi,

čo v nebi nôtia anjeli.

Vyslyš nás, Otče láskavý,

pomôž nám, Kriste, Kráľ slávy,

s Otcom i Duchom Boh pravý,

a vládni, kraľuj nad nami. Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Pán bude podľa spravodlivosti súdiť chudobných.

Žalm 10
Vzdávanie vďaky
Blahoslavení chudobní, lebo vaše je Božie kráľovstvo. (Lk 6, 20)
I

Pane, prečo si tak ďaleko? *

Prečo sa skrývaš v časoch súženia?

Bezbožný vo svojej pýche sužuje bedára; *

nech sa chytí do nástrah, čo sám zosnoval.

Veď hriešnik sa chvastá svojou náruživosťou *

a lakomec sa vychvaľuje.

Hriešnik pohŕda Pánom a namyslene hovorí: *

„Boh nezasahuje; Boha niet.“

Také sú všetky jeho myšlienky *

a jeho cesty sú vždy úspešné.

Ďaleko je od myšlienky na tvoj súd *

a všetkých svojich odporcov nemá za nič.

V srdci si takto hovorí: „Mnou nič nepohne, *

ani mňa, ani moje pokolenie nezastihne nešťastie.“

Jeho ústa sú plné luhania, klamu a podvodu; *

pod jeho jazykom zločin a násilie.

Sedí na postriežke blízko osád, *

nevinného zákerne zabíja.

Očami sliedi za chudákom; *

ako lev v húštine číha v úkryte.

Číha, chce schvátiť bedára; *

chytá ho a hádže naňho sieť.

Prikrčí sa a vyrúti, i hynú chudáci *

v jeho násilných pazúroch.

V duchu si ešte hovorí: „Boh zabudol, *

odvrátil svoju tvár, vôbec sa nedíva.“

Ant. Pán bude podľa spravodlivosti súdiť chudobných.

Ant. 2 Ty, Pane, vidíš útrapy a žiaľ.

II

Povstaň, Pane, Bože, zdvihni svoju ruku, *

nezabúdaj na úbohých.

Ako môže bezbožník Bohom pohŕdať? *

Ako si môže v duchu hovoriť: „Boh nezasiahne!“?

Ty vidíš, †

veď ty hľadíš na útrapy a žiaľ *

a berieš ich do svojich rúk.

Na teba sa chudák spolieha *

a sirote pomáhaš.

Rozmliažď rameno hriešnika a zločinca; *

budeš hľadať jeho hriech, a už ho nenájdeš.

Pán je kráľom navždy, na veky vekov. *

Pohania vymizli z jeho krajiny.

Pane, ty vyslýchaš túžbu úbožiakov, *

vzpružuješ im srdce, ucho si k nim nakláňaš.

Zastaň sa práva siroty a utláčaného, *

aby už nikdy nenaháňal hrôzu človek stvorený zo zeme.

Ant. Ty, Pane, vidíš útrapy a žiaľ.

Ant. 3 Pánove výroky sú rýdze jak striebro pretavené v ohni.

Žalm 12
Volanie o pomoc proti pyšným
Otec pre nás biednych poslal svojho Syna. (Sv. Augustín)

Pomôž mi, Pane, lebo niet už svätých, *

stratila sa vernosť medzi ľuďmi.

Falošnými slovami sa klamú všetci navzájom, *

hovoria úlisnými perami a srdce majú dvojtvárne.

Kiež Pán zničí všetky pery úlisné *

a vystatovačný jazyk;

lebo hovoria: „Náš jazyk nás preslávi, †

ústa sú nám zbraňou; *

ktože je pánom nad nami?“

„Pretože chudák biedu trie a úbožiak stoná, †

povstanem teda,“ hovorí Pán, *

„zachránim toho, ktorým opovrhujú.“

Pánove výroky sú rýdze *

jak striebro pretavené v ohni, bez hliny, sedem ráz čistené.

Pane, ty nás zachováš a ochrániš *

pred týmto pokolením naveky.

Navôkol chodia bezbožní *

a najhorší z ľudí sa vyvyšujú.

Ant. Pánove výroky sú rýdze jak striebro pretavené v ohni.

Pán vedie pokorných k správnemu konaniu.

A tichých poúča o svojich cestách.

PRVÉ ČÍTANIE

Z Knihy proroka Zachariáša

9, 1 – 10, 2

Prisľúbenie spásy Sionu

Pánovo slovo v krajine Hadrach

a v Damasku, kde spočinie,

lebo oko Aramu je Pánovo

ako všetky kmene Izraela.

Aj Emat na jeho hraniciach,

aj Týrus a Sidon, ktorý je veľmi múdry.

Týrus si vybudoval opevnenie

a nahromadil striebra ako prachu

a zlata ako na uliciach blata.

Pán sa ho zmocní,

na mori porazí jeho silu

a pohltí ho oheň.

Uvidí to Askalon a bude sa báť

a Gaza sa bude zvíjať od bolesti

aj Akkaron, lebo jeho nádej sa zahanbila.

Kráľ Gazy zahynie

a Askalon bude neobývaný.

V Azote bude bývať miešanec

a zničím pýchu Filištíncov.

Vyrvem jeho krv z jeho úst

a jeho ohavnosti z jeho zubov

a zostane aj on nášmu Bohu,

bude ako vodca v Judei

a Akkaron ako Jebuzejčan.

A obkolesím svoj dom ako pevnosť

proti tým, čo prechádzajú a vracajú sa.

Utláčateľ už cez nich neprejde,

lebo teraz som videl na vlastné oči.

Zajasaj, dcéra sionská,

plesaj, dcéra jeruzalemská!

Hľa, tvoj kráľ prichádza k tebe;

je spravodlivý a prináša spásu,

je chudobný a sedí na oslovi,

na osliatku, mláďati oslice.

Vyničím z Efraima vozy

a kone z Jeruzalema;

polámu sa bojové luky

a bude sa ohlasovať pokoj národom.

Bude panovať od mora až k moru

a od rieky až na kraj zeme.

Aj ty: pre krv tvojej zmluvy

vytiahnem tvojich zajatcov z jamy,

v ktorej niet vody.

Vráťte sa k pevnosti,

zajatci nádeje;

aj dnes ohlasujem:

Dvojnásobne ti nahradím.

Lebo som si natiahol Júdu ako luk

a Efraima som vložil doň;

a povzbudím tvojich synov, Sion,

proti tvojim synom, Grécko,

a urobím z teba meč pre hrdinu.

A Pán sa zjaví nad nimi

a jeho oštep vyletí ako blesk.

Pán, Boh, zatrúbi na poľnicu

a pôjde ako južná víchrica.

Pán zástupov ich bude chrániť;

pohlcú a pošliapu kamene z praku,

budú piť a budú sa potácať ako od vína

a naplnia sa ako čaše a ako rohy oltára.

A Pán, ich Boh, ich zachráni

v ten deň,

ako stádo svojho ľudu,

lebo ako drahokamy v korune

budú sa skvieť nad jeho krajinou.

Veď aká je jeho dobrota,

aká jeho krása!

Obilie živí mládencov

a mušt panny.

Proste dážď od Pána

v čase neskorého dažďa.

Pán tvorí blesky

a z mrakov im dá dážď;

každému bylinu na poli.

Lebo modly hovoria ničotnosti

a veštci vidia klam,

hovoria márne sny,

preludom utešujú.

Preto odchádzajú ako stádo,

sú zmorené, lebo nemajú pastiera.

RESPONZÓRIUM

Zach 9, 9; Jn 12, 14

Zajasaj, dcéra sionská, plesaj, dcéra jeruzalemská! * Hľa, tvoj kráľ prichádza k tebe; je spravodlivý a prináša spásu, je chudobný a sedí na oslovi, na osliatku, mláďati oslice.

Ježiš si našiel osliatko a sadol si naň, ako je napísané: * Hľa.

DRUHÉ ČÍTANIE

Z Rečí svätého biskupa Ondreja Krétskeho

(Orat. 9, in ramos palmarum: PG 97, 1002)

Hľa, tvoj kráľ prichádza k tebe, je spravodlivý a prináša spásu

Volajme aj my Kristovi, volajme: „Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom, Kráľ Izraela.“ Vystierajme k nemu, ako palmové ratolesti, posledné slová na kríži. Šťastní ho sprevádzajme nie olivovými ratolesťami, ale vzájomnými chválami almužny. Pod jeho nohy prestierajme na spôsob plášťov túžby srdca, aby do nás vstúpil a bol celý v nás, aby nás celých na sebe a celý sa na nás ukázal. Volajme Sionu to prorocké zvolanie: Vzchop sa, dcéra sionská, neboj sa. „Hľa, tvoj Kráľ prichádza k tebe, tichý, sediaci na osliatku, mláďati ťažného zvieraťa.“

Prichádza ten, ktorý je prítomný na každom mieste a všetko napĺňa, aby v tebe uskutočnil spásu všetkých. Prichádza ten, ktorý „neprišiel volať spravodlivých, ale hriešnikov, aby sa kajali“, aby zavolal späť tých, ktorí blúdili v hriechu. Neboj sa teda. „Nezachveješ sa, veď Boh je v tvojom strede.“

S rukami obrátenými k nebu prijmi toho, ktorý svojimi vlastnými rukami nakreslil tvoje hradby. Prijmi toho, ktorý svojimi dlaňami položil tvoje základy. Prijmi toho, ktorý vzal na seba všetko naše, okrem hriechu, aby tým, čo je jeho, oslobodil nás od toho, čo je naše. Raduj sa, matka, mesto Sion; neboj sa: „Sláv svoje sviatky.“ Oslavuj za milosrdenstvo toho, ktorý k nám prišiel v tebe. Ale aj ty sa veľmi raduj, dcéra jeruzalemská, prespevuj, tancuj. „Zažiar, zažiar“ – takto prevolávame s Izaiášom, s tou svätou poľnicou –, „lebo prichádza tvoje svetlo a Pánova veleba vzišla nad tebou.“

Aké je to svetlo? To, „ktoré osvecuje každého človeka, ktorý prichádza na svet“. Večné svetlo, svetlo bez času, ktoré sa dalo poznať v čase, svetlo, ktoré sa zjavilo v tele a svojou prirodzenosťou zostalo ukryté, svetlo, ktoré ožiarilo pastierov a mudrcom bolo vodcom na ceste. Svetlo, ktoré bolo od počiatku na svete, skrze ktoré povstal svet, ale svet ho nepoznal. Svetlo, ktoré prišlo do svojho vlastného, a vlastní ho neprijali.

A čo je to, tá „Pánova veleba“? Isteže kríž, na ktorom bol oslávený Kristus, ten odblesk Otcovej slávy; ako sám povedal, keď sa blížilo jeho umučenie: „Teraz je Syn človeka oslávený a v ňom je oslávený Boh a čoskoro ho oslávi.“ Slávou na tomto mieste nazýva svoje vlastné povýšenie na kríži. Lebo Kristov kríž je sláva a isto aj jeho povýšenie. Veď hovorí: „Ja, až budem vyzdvihnutý, všetkých pritiahnem k sebe.“

RESPONZÓRIUM

Ž 118, 26a. 27a. 23

Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom. * Boh, Pán, je naším svetlom.

To sa stalo na pokyn Pána; vec v našich očiach obdivuhodná. * Boh.

MODLITBA

Modlime sa.

Pane a Bože náš, pomáhaj nám, aby sme ťa radostne a oddane uctievali, lebo trvalé a dokonalé šťastie dosiahneme iba vtedy, keď budeme vždy slúžiť tebe, pôvodcovi všetkého dobra. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.

Amen.

Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.

© 1999-2023 J. Vidéky