Bože, príď mi na pomoc.
Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.
Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.
HYMNUS
Ten, čo dal základy pevninám, moriam dno,
čo vztýčil oblohu a v nebi kraľuje
nad zbormi anjelov, Otcovi poslušný
skromne sa podvolil obradným predpisom,
jak Mojžiš nariadil vo svätom zákone.
V nevinnom náručí nesie ho Mária,
Syna, čo z lásky k nám telom sa zaodial;
perami čistými matersky bozkáva
na ústa Boha i človeka pravého,
toho, čo utvoril všetko, čo jestvuje.
Národom svetlom je, čo žiari na spásu,
ľudu Izraela slávou je vznešenou;
tu voľba dolieha, načim sa rozbehnúť
alebo ku spáse, alebo k záhube,
aby sa zjavilo zmýšľanie mnohých sŕdc.
Po veky večité sláva buď Otcovi
i tebe, Ježišu, mocný a láskavý,
aj Duchu Svätému buď česť a poklona;
nech Bohu, Trojici spoločnej podstaty,
aj chvála spoločná bez konca zaznieva. Amen.
PSALMÓDIA
Ant. 1 On je ustanovený na pád a na povstanie pre mnohých v Izraeli.
Prečo sa búria pohania? *
Prečo národy snujú plány daromné?
Povstávajú pozemskí králi †
a vladári sa spolčujú *
proti Pánovi a proti jeho pomazanému:
„Rozbime ich okovy *
a ich jarmo zhoďme zo seba!“
Ten, čo na nebesiach prebýva, sa im vysmieva; *
Pán ich privedie na posmech.
Raz na nich rozhorčene zavolá *
a svojím hnevom ich vydesí:
„Veď ja som ustanovil svojho kráľa *
na svojom svätom vrchu Sione!“
Zvestujem Pánovo rozhodnutie: †
Pán mi povedal: „Ty si môj syn. *
Ja som ťa dnes splodil.
Žiadaj si odo mňa a dám ti do dedičstva národy *
a do vlastníctva celú zem.
Budeš nad nimi panovať žezlom železným *
a rozbiješ ich jak hrnce hlinené.“
A teraz, králi, pochopte; *
dajte si povedať, pozemskí vladári.
V bázni slúžte Pánovi *
a s chvením sa mu klaňajte.
Podvoľte sa zákonu: †
žeby sa nerozhneval a vy by ste zahynuli na ceste, *
lebo sa rýchlo rozhorčí.
Šťastní sú všetci, *
čo sa spoliehajú na neho.
Ant. On je ustanovený na pád a na povstanie pre mnohých v Izraeli.
Ant. 2 Vstaň, zažiar, Jeruzalem, lebo prichádza tvoje svetlo a Pánova veleba sa zjaví na tebe.
Nebesia rozprávajú o sláve Boha *
a obloha hlása dielo jeho rúk.
Deň dňu o tom podáva správu *
a noc noci to dáva na známosť.
Nie sú to slová, nie je to reč, *
ktorá by sa nedala počuť.
Po celej zemi rozlieha sa ich hlas *
a ich slová až po končiny sveta.
Tam hore vybudoval stan pre slnko †
a ono z neho vychádza sťa ženích zo svojej komnaty *
a raduje sa ako bežec pred veľkými pretekmi.
Na jednom kraji neba sa vynára †
a uberá sa k druhému; *
pred jeho žiarou sa nič ukryť nemôže.
Ant. Vstaň, zažiar, Jeruzalem, lebo prichádza tvoje svetlo a Pánova veleba sa zjaví na tebe.
Ant. 3 Raduj sa a veseľ sa, nový Sion: lebo prichádza tvoj tichý Kráľ a spasí svoj ľud.
Moje srdce prekypuje krásnymi slovami, †
svoje verše venujem kráľovi. *
Môj jazyk je ako pero rýchlopisca.
Ty si najkrajší z ľudských synov. †
Z tvojich perí plynie milota. *
Preto ťa Boh požehnal naveky.
Ty najmocnejší, pripáš si meč na bedrá; *
svoju velebu a dôstojnosť.
Vo svojej dôstojnosti šťastne vytiahni, nasadni na voz †
a bojuj za pravdu, lásku a spravodlivosť. *
Nech ťa tvoja pravica učí konať úžasné skutky.
Tvoje ostré šípy †
zasiahnu srdcia kráľových nepriateľov; *
poddajú sa ti národy.
Tvoj trón, Bože, trvá naveky *
a žezlo tvojho kráľovstva je žezlo spravodlivosti.
Miluješ spravodlivosť a nenávidíš neprávosť, †
preto ťa Boh, tvoj Boh, pomazal olejom radosti *
viac ako tvojich druhov.
Tvoj odev vonia myrhou, aloou a kasiou *
a rozveseľuje ťa zvuk harfy z palácov zo slonoviny.
Dcéry kráľovské sú medzi tvojimi vyvolenými; *
po tvojej pravici stojí kráľovná ozdobená zlatom z Ofíru.
Čuj, dcéra, a pozoruj, †
nakloň svoj sluch, *
zabudni na svoj ľud a na dom svojho otca.
Sám kráľ zatúžil za tvojou krásou; *
on je tvoj pán, vzdaj mu poklonu.
Dcéry z Týru ti prinesú dary *
a o tvoju priazeň sa budú uchádzať veľmoži národa.
Veľmi vznešená je dcéra kráľovská vnútri, *
jej odevom sú zlaté tkanivá.
V pestrom rúchu ju vedú ku kráľovi; *
za ňou ti privádzajú panny, jej družice.
Sprevádza ich jasot radostný, *
tak vstupujú do kráľovského paláca.
Miesto tvojich otcov zaujmú tvoji synovia; *
urobíš ich kniežatami nad celou zemou.
Na tvoje meno budem pamätať *
vo všetkých pokoleniach.
Preto ťa národy budú velebiť *
navždy a na veky vekov.
Ant. Raduj sa a veseľ sa, nový Sion: lebo prichádza tvoj tichý Kráľ a spasí svoj ľud.
Spomíname, Bože, na tvoje milosrdenstvo.
Uprostred tvojho chrámu.
PRVÉ ČÍTANIE
Z Knihy Exodus
13, 1-3a. 11-16
Zasvätenie prvorodeného
V tých dňoch Pán povedal Mojžišovi: „Zasväť mi všetko prvorodené, čo u synov Izraela otvára lono matky, tak z ľudí, ako aj z dobytka; lebo to všetko je moje.“
A Mojžiš povedal ľudu: „Keď ťa Pán vovedie do krajiny Kanaánčanov, ako prisahal tebe i tvojim otcom, a dá ti ju, oddelíš Pánovi všetko, čo otvára lono matky, aj prvorodené z tvojho dobytka; všetko, čo budeš mať mužského rodu, zasvätíš Pánovi. Prvorodené osľa vymeníš ovcou. Ak ho nevykúpiš, zabiješ ho. Ale každého prvorodeného človeka zo svojich synov vykúpiš peniazmi.
Keď sa ťa v budúcnosti tvoj syn opýta: ‚Čo to znamená?‘, odpovieš mu: ‚Pán nás vyviedol silnou rukou z Egypta, z domu otroctva. Lebo keď sa faraón zatvrdil a nechcel nás prepustiť, Pán pobil všetko prvorodené v egyptskej krajine, od prvorodeného z človeka až po prvorodené z dobytka. Preto obetujem Pánovi všetko mužského rodu, čo otvára lono matky, a vykupujem všetkých svojich prvorodených synov.‘ A to bude ako znamenie na tvojej ruke a ako pamätný prívesok medzi tvojimi očami; lebo Pán nás silnou rukou vyviedol z Egypta.“
RESPONZÓRIUM
Porov. Lk 2, 28
Sion, vyzdob svoju komnatu a prijmi kráľa, Mesiáša: * Ktorého Panna počala, Panna porodila, ktorému sa Panna po pôrode klaňala.
Simeon vzal dieťa do rúk, vzdával vďaky a velebil Pána. * Ktorého.
DRUHÉ ČÍTANIE
Z Rečí svätého biskupa Sofrónia
(Orat. 3, de Hypapante, 6. 7: PG 87, 3, 3291-3293)
Prijmime jasné a večné svetlo
Bežme v ústrety Kristovi všetci, čo tak nábožne slávime a uctievame jeho tajomstvo, poďme všetci ochotne. Nech niet nikoho, kto by sa nezúčastnil na stretnutí, nikoho, kto by nechcel niesť svetlo.
A svetlo sviec zväčšíme tým, že ukážeme božský jas toho, ktorý prichádza, od ktorého má všetko svoj lesk, lebo on rozháňa zlé temnoty a záplavou večného svetla všetko osvecuje, ale aj a predovšetkým tým, že urobíme celkom viditeľným jas duše, lebo s ním musíme ísť v ústrety Kristovi.
Veď ako Božia Matka a neporušená Panna niesla v náručí pravé svetlo a prišla na pomoc tým, čo ležali vo tme, tak máme aj my, osvietení jeho lúčmi, niesť v rukách svetlo viditeľné všetkým a ponáhľať sa v ústrety tomu, ktorý je pravým svetlom.
Veď „svetlo prišlo na svet“ a osvietilo zem zahalenú tmou a „navštívil nás Vychádzajúci z výsosti“ a zažiaril tým, čo sedeli vo tme – to je naše tajomstvo. Preto kráčame s lampami v rukách, preto nesieme svetlá a schádzame sa tu. Vyjadrujeme tým, že nám zažiarilo svetlo, a tiež prisviedčame jasu, ktorý budeme mať od neho. Preto bežme spolu, poďme všetci v ústrety Bohu.
Prišlo ono pravé svetlo, „ktoré osvecuje každého človeka prichádzajúceho na tento svet“. Nechajme sa teda, bratia, všetci osvietiť, nechajme sa všetci ožiariť.
Nech nik z nás neostane nezasiahnutý touto žiarou a nech niet ani jedného, koho by zaliala, a zostal by vo tme. Ale vyjdime všetci žiariaci. Poďme mu spolu v ústrety všetci, ktorých osvietil. Vezmime so starcom Simeonom ono jasné a večné svetlo, plesajme s ním z celého srdca a spievajme hymnus vďaky Bohu a Otcovi svetla, ktorý poslal pravé svetlo, zahnal temnotu a dal zažiariť nám všetkým.
Veď skrze neho sme aj my uvideli Božiu spásu, ktorú pripravil pred tvárou všetkých národov a zjavil na slávu nás, nového Izraela, a hneď sme boli oslobodení od onej starej a temnej viny aj od pút terajšieho života ako Simeon, keď uvidel Krista.
Aj my sme vierou objali Krista, ktorý prišiel z Betlehema k nám, a stali sme sa Božím ľudom z pohanov (veď on je Božia a Otcova spása); očami sme uvideli Boha, ktorý sa stal telom, a odkedy sme hľadeli na Božiu prítomnosť a vzali sme ju do náručia ducha, voláme sa novým Izraelom, slávime ju výročným sviatkom a nikdy ju nenecháme upadnúť do zabudnutia.
RESPONZÓRIUM
Ez 43, 4. 5; porov. Lk 2, 22
Pánova veleba vošla do chrámu cez bránu obrátenú na východ, * A hľa, dom bol plný Pánovej veleby.
Rodičia priniesli dieťa Ježiša do chrámu. * A hľa.
HYMNUS TE DEUM
Teba, Bože, chválime.
MODLITBA
Modlime sa.
Všemohúci a večný Bože, tvoj jednorodený Syn prijal našu ľudskú prirodzenosť a dnes ti bol obetovaný v chráme; pokorne ťa prosíme, očisti nás, aby sme aj my mohli s čistým srdcom predstúpiť pred tvoju tvár. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.
Amen.
Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.
© 1999-2023 J. Vidéky