Bože, príď mi na pomoc.
Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.
Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky i na veky vekov. Amen. Aleluja.
HYMNUS
I. Ak je posvätné čítanie v noci alebo včasráno:
Tmavá noc ešte halí zem,
zakrýva farby predmetov;
nestranný sudca našich sŕdc,
voláme s úctou posvätnou:
odpusť nám hriechy, neprávosť,
zmy z duše všetku špinu, kal
a daj nám milosť, Kriste náš,
by sa nik hriechu nepoddal.
Hľa, tŕpne duša umdlená,
hryzie ju vina, mučí hriech;
túži sa zbaviť nízkosti,
k tebe sa, Kriste, privinie.
Ty zažeň v diaľne diaľavy
zo srdca hmlu a tieňavy,
nech dušu, mrakov zbavenú,
blažené svetlo zaplaví.
Sláva buď, Kriste, kráľ dobrý,
tebe i Bohu Otcovi,
na večné veky sláva buď
aj Duchu Tešiteľovi. Amen.
II. Ak je posvätné čítanie cez deň:
Prosíme, Kriste, skloň sa k nám,
ku služobníkom prosiacim:
nech zloba sveta mámivá
nevezme vieru veriacim.
Nech nezmýšľame bezbožne,
závisťou viesť sa nedajme,
urážky neodplácajme,
zlo dobrom popremáhajme.
Nech zmizne z mysle, zo srdca
hnev, lesť a pýcha života,
nech stratí sa aj lakomosť,
koreň zla, hriešna samota.
Nech láska, pravá, úprimná,
upevní zväzky pokoja,
hrdinsky žitá čistota
a viera nech nás opoja.
Sláva buď, Kriste, kráľ dobrý,
tebe i Bohu Otcovi,
na večné veky sláva buď
aj Duchu Tešiteľovi. Amen.
PSALMÓDIA
Ant. 1 Slovo Pánovo je štítom všetkých, čo v neho dúfajú.
Božia cesta je čistá, †
ohňom je vyskúšané slovo Pánovo. *
On je ochrancom všetkých, čo v neho dúfajú.
Veď kto je Boh okrem Pána? *
Kto je skala okrem nášho Boha?
To Boh ma silou opásal *
a moju cestu urobil nepoškvrnenou.
Mojim nohám dal rýchlosť jeleňa *
a postavil ma na výšinu.
Ruky mi na boj vycvičil *
a moje ramená napínajú luk kovový.
Sláva Otcu i Synu *
i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *
i na veky vekov. Amen.
Ant. Slovo Pánovo je štítom všetkých, čo v neho dúfajú.
Ant. 2 Svojou pravicou si ma, Pane, podporil.
Dal si mi svoj štít záchranný, †
pravicou si ma podporil *
a tvoja láskavosť ma urobila veľkým.
Mojim krokom si cestu uvoľnil *
a moje nohy nepociťujú únavu.
Naháňal som svojich nepriateľov, až som ich dostihol, *
a nevrátil som sa, kým som ich celkom nezničil.
Tak som ich zdrvil, že ani stáť nevládali, *
popadali mi pod nohy.
Opásal si ma udatnosťou v boji *
a vzbúrencov si uvrhol do môjho područia.
Ty si zahnal mojich nepriateľov na útek *
a rozprášil si tých, čo ma nenávidia.
Kričali, nemal im kto pomôcť, *
volali k Pánovi, ale on ich nevyslyšal.
Rozprášil som ich ako prach unášaný vetrom, *
šliapal som po nich ako po blate uličnom.
Vytrhol si ma zo vzbury ľudu *
a ustanovil za hlavu národov.
Slúži mi ľud, ktorý som nepoznal, *
a poslúcha ma na jediné slovo.
O moju priazeň sa uchádzajú cudzinci; †
cudzinci blednú od strachu *
a trasú sa vo svojich úkrytoch.
Sláva Otcu i Synu *
i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *
i na veky vekov. Amen.
Ant. Svojou pravicou si ma, Pane, podporil.
Ant. 3 Nech žije Pán, nech je vyvýšený Boh, moja spása.
Nech žije Pán, nech je zvelebený môj Záchranca, *
nech je vyvýšený Boh, moja spása.
Bože, ty si ma poveril odplatou †
a podmanil si mi národy; *
ty si ma oslobodil od zlostných nepriateľov.
Povýšil si ma nad mojich odporcov *
a vytrhol si ma z rúk násilníka.
Preto ťa, Pane, budem velebiť medzi národmi *
a ospevovať tvoje meno žalmami.
Svojmu kráľovi dávaš veľké víťazstvá, †
preukazuješ priazeň svojmu pomazanému, *
Dávidovi a jeho potomstvu až naveky.
Sláva Otcu i Synu *
i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *
i na veky vekov. Amen.
Ant. Nech žije Pán, nech je vyvýšený Boh, moja spása.
Otvor mi, Pane, oči.
Aby som pozoroval divy tvojho zákona.
PRVÉ ČÍTANIE
Z Knihy Jób
38, 1-30
Boh zahanbuje Jóba
Pán povedal Jóbovi z víchrice:
„Ktože to zatemňuje úmysel
neznalými rečami?
Prepáš si bedrá ako muž;
budem sa ťa pýtať a pouč ma.
Kde si bol, keď som kládol základy zeme?
Povedz mi, ak si rozumný.
Kto určil jej rozmery, ak vieš?
Alebo kto nad ňou natiahol meraciu šnúru?
Na čom sú upevnené jej piliere?
Alebo kto položil jej uholný kameň,
keď zborom plesali ranné hviezdy
a jasali všetci Boží synovia?
Kto uzavrel bránami more,
keď vytrysklo, akoby vyšlo z materského lona,
keď som ho zaodel oblakom
a temnotou ho ovinul ako plienkami?
Obohnal som ho svojou hranicou,
umiestnil bránu a závoru
a povedal som: Potiaľto smieš ísť, ďalej nie,
tu sa rozbije pýcha tvojich vĺn.
Vari si niekedy v živote rozkazoval ránu
a zornici určil jej polohu?
A keby si mohol chytiť zem za okraj,
striasol by si z nej bezbožných?
Mení sa ako hlina pod pečaťou
a zafarbená bude ako rúcho.
Bezbožným sa odoprie svetlo
a zdvihnuté rameno sa zlomí.
Vari si prenikol až k prameňom mora
a po dne hlbočiny si sa prechádzal?
Otvorili sa ti dvere smrti
alebo si videl brány temnosti?
A po šíravách zeme si sa rozhliadol?
Ak všetko poznáš, tak mi rozpovedz:
Kadiaľ vedie cesta k príbytku svetla
a kde majú miesto temnoty,
aby si ich mohol zaviesť na ich územie
a poznal chodník do ich domova?
Pravdaže, ty to vieš, lebo si sa vtedy narodil,
a veľký je počet tvojich dní!
Vari si prenikol k zásobárňam snehu,
alebo si videl komory ľadovca,
ktoré som pripravil na čas súženia,
na deň boja a vojny?
Akou cestou sa rozlieva svetlo
a veje východný vietor po zemi?
Kto určil smer prudkým lejakom
a cestu hromovému blesku,
aby pršalo na nezaľudnenú zem,
na púšť, kde nebýva nijaký smrteľník,
aby napojil neschodnú pustú krajinu
a dal vyhnať zeleni na stepi?
Kto je otcom dažďa
alebo kto splodil kvapôčky rosy?
Z čieho lona vyšiel ľad
a kto splodil srieň z neba?
Vody tvrdnú na kameň
a povrch hlbiny sa zaviera.“
RESPONZÓRIUM
Rim 9, 20; Jób 38, 3
Kto si ty, človeče, že odvrávaš Bohu?! * Vari povie výtvor tomu, kto ho vytvoril: Prečo si ma takto urobil?
Prepáš si bedrá ako muž; budem sa ťa pýtať a pouč ma. * Vari povie výtvor tomu, kto ho vytvoril: Prečo si ma takto urobil?
DRUHÉ ČÍTANIE
Z Mravoučných komentárov svätého pápeža Gregora Veľkého ku Knihe Jób
(Lib. 29, 2-4: PL 76, 478-480)
Cirkev vychádza ako ranná zora
Svitanie či ranná zora mení tmu na svetlo, preto sa oprávnene celá Cirkev vyvolených nazýva svitaním alebo zorou. Lebo kým je vedená z noci nevery na svetlo viery, otvára sa jasom nebeskej slávy dňu ako zora po temnotách.
A preto sa v Piesni piesní výstižne hovorí: „Kto je tá, čo vychádza ako ranná zora?“ Zorou sa nazýva svätá Cirkev v zápase o cenu nebeského života, lebo kým opúšťa tmu hriechov, žiari svetlom spravodlivosti.
Máme tu však niečo jemnejšie, čo by nám nemalo uniknúť, keď uvažujeme o vlastnostiach svitania alebo rannej zory. Zora totiž alebo svitanie zvestujú, že prešla noc, ale ešte neukazujú deň v plnom svetle. Lebo kým noc zaháňajú a deň prijímajú, je v nich svetlo pomiešané s tmou. A tak čo sme v tomto živote my všetci, čo ideme za pravdou, ak nie zorou alebo svitaním? Lebo už robíme aj niečo, čo patrí svetlu, ale vo všeličom nám ešte ostávajú zvyšky tmy. Preto hovorí prorok Bohu: „Nik, kým žije, nie je spravodlivý pred tebou.“ A ešte je napísané: „Všetci sa prehrešujeme v mnohom.“
Preto keď Pavol povedal: „Noc pokročila,“ nedodal hneď: Prišiel deň, ale: „Deň sa priblížil.“ A keď nehovorí, že po odchode noci už prišiel deň, ale iba sa priblížil, bezpochyby ukazuje, že je ešte v zore pred východom slnka po tme.
Svätá Cirkev vyvolených bude úplne dňom vtedy, keď k nej už nebude primiešaný tieň hriechu. Vtedy bude úplným dňom, keď zažiari dokonalým jasom vnútorného svetla. Preto sa aj táto zora výstižne ukazuje ako ešte na prechode, keď sa hovorí: „A zornici si určil jej polohu.“ Ak sa jej teda určuje poloha, určite je volaná z jednej polohy do druhej. A čo je poloha zornice, ak nie dokonalý jas večného nazerania? Keď sa ta dostane, nebude mať už nič z temnôt uplynutej noci. Zornica sa usilovala dosiahnuť svoju polohu, keď hovoril Žalmista: „Po Bohu živom žízni moja duša, kedyže už prídem k nemu a uzriem Božiu tvár?“ Zornica sa ponáhľala dostať sa do tejto polohy, ktorú spoznala, keď Pavol povedal, že túži zomrieť a byť s Kristom. A znova: „Pre mňa žiť je Kristus a zomrieť zisk.“
RESPONZÓRIUM
Flp 1, 3. 6. 9
Vzdávam vďaky svojmu Bohu zakaždým, keď si na vás spomeniem. * A som si istý, že ten, čo začal vo vás dobré dielo, aj ho dokončí až do dňa Krista Ježiša.
Modlím sa za to, aby vaša láska čoraz viac rástla v pravom poznaní a vo všestrannom chápaní. * A som si istý, že ten, čo začal vo vás dobré dielo, aj ho dokončí až do dňa Krista Ježiša.
MODLITBA
Modlime sa.
Bože, tvoja prozreteľnosť je neomylná vo všetkých rozhodnutiach; preto ťa pokorne prosíme, odvráť od nás, čo je škodlivé, a daj nám všetko, čo slúži na spásu. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.
Amen.
Potom, aspoň pri spoločnom recitovaní, sa dodá:
Dobrorečme Pánovi.
Bohu vďaka.
V predĺženom slávení vigílie v nedeľu a na slávnosti pred hymnom Te Deum sa recitujú chválospevy a číta sa evanjelium, ako je to naznačené v Dodatku (online zatiaľ nie je spracovaný).
Ak sa ofícium posvätného čítania koná bezprostredne pred inou hodinou, vtedy sa na začiatku čítania môže brať hymnus z tej liturgickej hodiny; na konci čítania sa vynechá záverečná modlitba aj zvolanie a na začiatku nasledujúcej hodiny sa vynechá úvodný verš so Sláva Otcu.
Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.
© 1999-2023 J. Vidéky