2. september 2024

Pondelok, Cezročné obdobie, 22. týždeň
2. týždeň žaltára

Posvätné čítanie

Bože, príď mi na pomoc.

Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky i na veky vekov. Amen. Aleluja.

Tento úvod sa vynecháva, ak sa čítanie začína invitatóriom.

HYMNUS

I. Ak je posvätné čítanie v noci alebo včasráno:

Teraz je pre nás onen čas,

keď podľa Písma príde k nám

základ a hlava kráľovstva:

nebeský Ženích Kristus Pán.

V ústrety panny kráčajú,

jak počuť v evanjeliu,

nesú si jasné lampáše,

s radosťou veľkou spievajú.

No hlúpe, pravda, meškajú,

lampáše majú zhasnuté;

na bránu darmo búchajú,

dvere sú pre ne zamknuté.

A preto triezvi bedlime,

nesme si v mysli svetlo, jas,

by s piesňou v srdci Pánovi

v ústrety išiel každý z nás.

Urob nás, Pane, hodnými

mať účasť v tvojom kráľovstve,

aby sme mohli naveky

spievať ti vďačný chválospev. Amen.

II. Ak je posvätné čítanie cez deň:

Ó, život svätých, cesta, nádej, spása,

Ježišu Kriste, darca čností, krásy,

náš pokoj; Pane, tebe hlasom silným

spievame hymny.

Ty stelesňuješ svätosť, všetky čnosti,

čo svätí majú, po čom zbožní túžia

mysľou i citom; k tebe láska, Pane,

v srdci nám planie.

Udeľ nám pokoj, daj nám pevnú vieru,

ochraňuj slabých, zdvihni tých, čo klesli,

napokon daruj všetkým, mladým, starým,

nebeské dary.

Nech sa vždy vzdáva chvála, česť a sláva

Otcovi, tebe, Syn, Kráľ, Vykupiteľ;

Svätému Duchu zbožné piesne znejte

po celom svete. Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Nakloň ku mne svoj sluch, Pane, a zachráň ma.

Žalm 31, 2-17. 20-25
Dôverná modlitba v súžení
Otče, do tvojich rúk porúčam svojho ducha. (Lk 23, 46)
I

Pane, v teba dúfam, nech nie som zahanbený naveky; *

vysloboď ma, veď si spravodlivý.

Nakloň ku mne svoj sluch, *

ponáhľaj sa a zachráň ma.

Buď mi skalou útočišťa, *

opevneným hradom mojej spásy.

Veď ty si moja sila a moje útočište, *

pre svoje meno budeš ma viesť a opatrovať.

Vyvedieš ma z osídla, čo mi nastrojili, *

lebo ty si moja sila.

Do tvojich rúk porúčam svojho ducha; *

ty si ma vykúpil, Pane, Bože verný.

Nenávidíš tých, čo si ctia márne modly; *

ale ja dúfam v Pána.

Plesám a teším sa, že si milosrdný, *

lebo si zhliadol na moju poníženosť.

Spoznal si tieseň mojej duše †

a nevydal si ma do rúk nepriateľa: *

moje nohy si postavil na šíre priestranstvo.

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Ant. Nakloň ku mne svoj sluch, Pane, a zachráň ma.

Ant. 2 Pane, rozjasni svoju tvár nad svojím sluhom.

II

Zmiluj sa, Bože, nado mnou, lebo som v súžení; †

od zármutku mi chabne oko, *

duša i vnútro moje.

Život sa mi v strastiach míňa *

a roky v nárekoch.

Biedny som a slabnem *

a chradnú mi kosti.

Všetci moji nepriatelia mnou opovrhujú, †

susedom som na posmech a svojim známym som postrachom. *

Tí, čo ma vidia na ulici, utekajú predo mnou.

Vytrácam sa z ich pamäti ako mŕtvy, *

som sťa odhodená nádoba.

Veru čujem, ako ma mnohí hania: *

hrôza zo všetkých strán.

Spolčujú sa proti mne a radia sa o tom, *

ako ma zabiť.

Ja sa však spolieham na teba, Pane, †

a hovorím: „Ty si môj Boh, *

v tvojich rukách je môj osud.“

Vytrhni ma z rúk mojich nepriateľov *

a prenasledovateľov.

Rozjasni svoju tvár nad svojím sluhom *

a zachráň ma vo svojom milosrdenstve.

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Ant. Pane, rozjasni svoju tvár nad svojím sluhom.

Ant. 3 Pane, buď zvelebený, že si mi preukázal milosrdenstvo.

III

Pane, tvoja dobrota je taká nesmierna, *

a vyhradil si ju bohabojným.

Preukazuješ ju tým, čo v teba dúfajú, *

pred zrakom ľudí.

Záclonou svojej tváre ich kryješ *

pred zúrivosťou ľudu.

V stánku ich chrániš *

pred svárlivými jazykmi.

Pane, buď zvelebený, *

že si mi preukázal milosrdenstvo v opevnenom meste.

Už som si v strachu hovoril: *

„Odvrhnutý som spred tvojich očí.“

No ty si vyslyšal moju hlasitú modlitbu, *

keď som volal k tebe.

Milujte Pána, všetci jeho svätí. †

Pán verných chráni, *

ale plnou mierou odpláca tým, čo si počínajú pyšne.

Vzmužte sa a majte srdce statočné, *

vy všetci, čo dúfate v Pána.

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Ant. Pane, buď zvelebený, že si mi preukázal milosrdenstvo.

Veď ma, Pane, vo svojej pravde a uč ma.

Lebo ty si Boh, moja spása.

PRVÉ ČÍTANIE

Z Knihy proroka Jeremiáša

19, 1-5. 10 – 20, 6

Symbolický čin: rozbitý krčah

Toto hovorí Pán: „Choď a kúp si hlinený krčah u hrnčiara, vezmi niekoľko starších ľudu a starších z kňazov, choď do údolia Benennom, ktoré je pri vchode Hrnčiarskej brány, a budeš tam hlásať slová, ktoré ti budem ja hovoriť. Povieš: Králi Judey a obyvatelia Jeruzalema, počúvajte slovo Pánovo. Toto hovorí Pán zástupov, Boh Izraela: Ja privediem na toto miesto takú pohromu, že každému, kto bude o nej počuť, zaľahne v ušiach, lebo ma opustili, odcudzili mi toto miesto a obetovali na ňom cudzím bohom, ktorých nepoznali ani oni, ani ich otcovia, ani judejskí králi, a naplnili toto miesto krvou nevinných. Stavali výšiny Bálovi na spaľovanie svojich detí v ohni ako zápalnú obetu Bálovi, čo som neprikázal, ani nespomenul, ani na myseľ mi to neprišlo.

A pred očami mužov, čo pôjdu s tebou, krčah rozbiješ a povieš im: Toto hovorí Pán zástupov: Tak rozbijem tento ľud i toto mesto, ako sa rozbije hrnčiarska nádoba, že ju už nemožno opraviť. A pochovávať ich budú v Tofete, lebo iného miesta na pochovávanie nebude. Tak urobím tomuto miestu, hovorí Pán, i jeho obyvateľom, že vydám to mesto ako Tofet. A jeruzalemské domy aj domy judejských kráľov budú nečisté ako miesto Tofet: všetky domy, na strechách ktorých obetovali všetkému nebeskému vojsku a obetovali nápoje cudzím bohom.“

Keď Jeremiáš prišiel z Tofetu, kde ho Pán poslal prorokovať, postavil sa na nádvorí Pánovho domu a povedal všetkému ľudu: „Toto hovorí Pán zástupov, Boh Izraela: Ja privediem na toto mesto a na všetky ostatné mestá všetko zlo, ktorým som mu pohrozil, lebo si zatvrdili šiju a nepočúvajú moje slová.“

Emmerov syn kňaz Fassur, ktorý bol hlavným dozorcom v Pánovom dome, počul Jeremiáša, keď prorokoval tieto slová. Fassur zbil proroka Jeremiáša a vsadil ho do väzenia, ktoré bolo v hornej Benjamínovej bráne pri Pánovom dome. Keď na druhý deň ráno Fassur Jeremiáša vyviedol z väzenia, Jeremiáš mu povedal: „Pán ťa nenazval Fassur, ale Hrôza zovšadiaľ. Lebo toto hovorí Pán: Ja z teba urobím hrôzu pre teba i všetkých tvojich priateľov. Oni padnú pod mečom svojich nepriateľov a tvoje oči budú na to hľadieť. A celú Judeu vydám do ruky babylonského kráľa; odvlečie ich do Babylonu a pobije ich mečom. A vydám všetko bohatstvo tohto mesta, všetky jeho zásoby a všetky jeho cennosti a všetky poklady judejských kráľov vydám do ruky ich nepriateľov, zmocnia sa ich, vezmú ich a dopravia do Babylonu. Ty však, Fassur, a všetci obyvatelia tvojho domu pôjdete do zajatia; pôjdeš do Babylonu, tam zomrieš a tam pochovajú teba i všetkých tvojich priateľov, ktorým si prorokoval lož.“

RESPONZÓRIUM

Porov. Mt 23, 37; porov. Jer 19, 15

Jeruzalem, ktorý zabíjaš prorokov a kameňuješ tých, čo boli k tebe poslaní, * Koľko ráz som chcel zhromaždiť tvoje deti, ako sliepka zhromažďuje svoje kuriatka pod krídla, a nechcel si.

Zatvrdil si si šiju a nepočúvaš moje slová. * Koľko ráz som chcel zhromaždiť tvoje deti, ako sliepka zhromažďuje svoje kuriatka pod krídla, a nechcel si.

DRUHÉ ČÍTANIE

Z knihy Nasledovanie Krista

(Lib. 3, 3)

Ja som učil svojich prorokov

Počúvaj, syn môj, moje slová, najmilšie slová, ktoré prevýšia všetku múdrosť filozofov a mudrcov tohto sveta. „Moje slová sú duch a život“ a nemožno ich hodnotiť ľudským rozumom.

Neslobodno si ich privlastňovať na márnu samoľúbosť, ale treba ich v tichosti počúvať a so všetkou pokorou a s veľkou láskou prijímať.

I povedal som: „Blažený je ten, koho ty, Pane, vzdelávaš a poúčaš o svojom zákone, aby si mu uľavil v dňoch nešťastných“ a aby nebol opustený na zemi.

Ja som od počiatku učil prorokov, hovorí Pán, a doteraz som neprestal hovoriť nikomu. Ale mnohí sú hluchí a tupí na môj hlas.

Mnohí počúvajú radšej svet ako Boha. Ochotnejšie idú za žiadosťou svojho tela ako za tým, čo sa páči Bohu.

Svet sľubuje dočasné a malé veci a slúžite mu veľmi dychtivo. Ja sľubujem najvyššie a večné, a srdcia smrteľníkov sú ťarbavé.

Kto mi slúži a kto ma poslúcha tak horlivo vo všetkom, ako sa slúži svetu a jeho pánom?

Hanbi sa teda, lenivý a ufňukaný sluha, že tamtí sú odhodlanejší pre záhubu ako ty pre život.

Oni sa väčšmi radujú z márnosti ako ty z pravdy.

A pritom ich nádej dosť často sklame, ale môj prísľub nesklame nikoho, neprepustí naprázdno toho, kto dôveruje vo mňa.

Čo som prisľúbil, to dám, a čo som povedal, splním, ale iba tomu, kto verne vytrvá v mojej láske až do konca.

Ja odmeňujem všetkých dobrých a prísne skúšam všetkých nábožných.

Zapíš si moje slová do srdca a pozorne o nich uvažuj: v čase pokušenia ti budú veľmi potrebné.

Čo nerozumieš, keď čítaš, v deň navštívenia pochopíš.

Dvojako navštevujem svojich vyvolených: pokušením a útechou.

A dve lekcie im dávam každý deň: jednu tým, že im vyčítam ich chyby, druhú, že ich povzbudzujem, aby rástli v čnostiach.

„Kto má moje slová a pohŕda nimi, má svojho sudcu, ktorý ho bude súdiť v posledný deň.“

RESPONZÓRIUM

Porov. Prís 23, 26; 1, 9; 5, 1

Synu, daruj mi svoje srdce a tvoje oči nech dbajú na moje cesty, * Aby si dostal milosť.

Syn môj, venuj pozornosť mojej múdrosti a rád počúvaj moju náuku. * Aby si dostal milosť.

MODLITBA

Modlime sa.

Mocný Bože, prameň všetkého dobra, zaštep nám do srdca lásku k tvojmu menu a posilňuj našu nábožnosť, aby sa v nás dobro vzmáhalo a pod tvojou ochranou sa aj uchovalo. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.

Amen.

Potom, aspoň pri spoločnom recitovaní, sa dodá:

Dobrorečme Pánovi.

Bohu vďaka.

V predĺženom slávení vigílie v nedeľu a na slávnosti pred hymnom Te Deum sa recitujú chválospevy a číta sa evanjelium, ako je to naznačené v Dodatku (online zatiaľ nie je spracovaný).

Ak sa ofícium posvätného čítania koná bezprostredne pred inou hodinou, vtedy sa na začiatku čítania môže brať hymnus z tej liturgickej hodiny; na konci čítania sa vynechá záverečná modlitba aj zvolanie a na začiatku nasledujúcej hodiny sa vynechá úvodný verš so Sláva Otcu.

Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.

© 1999-2023 J. Vidéky