Bože, príď mi na pomoc.
Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.
Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky i na veky vekov. Amen. Aleluja.
HYMNUS
Toto je pravý Boží deň,
žiariaci svetlom blaživým,
veď celý svet krv Kristova
zbavila jeho ťažkých vín.
On vrátil slepým svetlo, zrak
a hriešnym novú vieru vlial;
kto by sa musel strachom chvieť,
keď Pán i z lotra hriechy sňal?
Anjeli hľadia v úžase,
aký trest Kristus musel zniesť;
a lotor pri ňom kajúci
má prísľub raja ešte dnes.
Obdivuhodné tajomstvo:
sám Boh si ľudské telo vzal,
by telo zbavil nákazy,
aby hriech, vinu z ľudí sňal.
Môže byť niečo vzácnejšie,
keď milosť vinu zamení,
keď láska strávi, zničí strach
a v smrti život pramení?!
Ježišu, ty buď naveky
nám veľkonočnou radosťou,
pridruž nás k svojmu víťazstvu
znovuzrodených milosťou.
Tebe buď sláva, Ježišu,
ktorý si slávne z mŕtvych vstal;
Otcovi, Duchu Svätému
nech večne zuní pieseň chvál. Amen.
Alebo podľa ľubovôle vo férie po Veľkonočnej oktáve:
Nech z výšin neba radosť znie,
nech jasá more, plesá zem:
Ukrižovaný z mŕtvych vstal
a smrteľníkom život dal.
Vracia sa milostivý čas,
deň spásy zjavuje sa zas;
v ňom Baránkovou krvou svet
obmytý skvie sa ako kvet.
Tá smrť, tá láska zranená
vín odpustenie znamená;
zmučený silu nestratil
a premožený zvíťazil.
V tom máme nádej; veríme,
že s Kristom k sláve prídeme,
aj my budeme vzkriesení
a vlastniť život blažený.
A preto všetci, čo sme tu,
obetu čistú, presvätú
nábožne slávme, slávnostne,
veď všetko dobro plynie z nej.
Ježišu, ty buď naveky
nám veľkonočnou radosťou,
pridruž nás k svojmu víťazstvu
znovuzrodených milosťou.
Tebe buď sláva, Ježišu,
ktorý si slávne z mŕtvych vstal;
Otcovi, Duchu Svätému
nech večne zuní pieseň chvál. Amen.
PSALMÓDIA
Ant. 1 Dobroreč, duša moja, Pánovi a nezabúdaj na jeho dobrodenia. Aleluja.
Dobroreč, duša moja, Pánovi *
a celé moje vnútro jeho menu svätému.
Dobroreč, duša moja, Pánovi *
a nezabúdaj na jeho dobrodenia.
Veď on ti odpúšťa všetky neprávosti, *
on lieči všetky tvoje neduhy;
on vykupuje tvoj život zo záhuby, *
on ťa venčí milosrdenstvom a milosťou;
on naplňuje dobrodeniami tvoje roky, *
preto sa ti mladosť obnovuje ako orlovi.
Pán koná spravodlivo *
a prisudzuje právo všetkým utláčaným.
Mojžišovi zjavil svoje cesty *
a synom Izraela svoje skutky.
Sláva Otcu i Synu *
i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *
i na veky vekov. Amen.
Ant. Dobroreč, duša moja, Pánovi a nezabúdaj na jeho dobrodenia. Aleluja.
Ant. 2 Ako sa otec zmilúva nad deťmi, tak sa Pán zmilúva nad tými, čo sa ho boja. Aleluja.
Milostivý a milosrdný je Pán, *
zhovievavý a dobrotivý nesmierne.
Nevyčíta nám ustavične naše chyby, *
ani sa nehnevá naveky.
Nezaobchodí s nami podľa našich hriechov, *
ani nám neodpláca podľa našich neprávostí.
Lebo ako vysoko je nebo od zeme, *
také veľké je jeho zľutovanie voči tým, čo sa ho boja.
Ako je vzdialený východ od západu, *
tak vzďaľuje od nás našu neprávosť.
Ako sa otec zmilúva nad deťmi, *
tak sa Pán zmilúva nad tými, čo sa ho boja.
Veď on dobre vie, z čoho sme stvorení; *
pamätá, že sme iba prach.
Ako tráva sú dni človeka, *
odkvitá sťa poľný kvet.
Ledva ho vietor oveje, už ho niet, *
nezostane po ňom ani stopa.
Sláva Otcu i Synu *
i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *
i na veky vekov. Amen.
Ant. Ako sa otec zmilúva nad deťmi, tak sa Pán zmilúva nad tými, čo sa ho boja. Aleluja.
Ant. 3 Dobrorečte Pánovi, všetky jeho diela. Aleluja.
No milosrdenstvo Pánovo je od večnosti až na večnosť †
voči tým, čo sa ho boja *
a jeho spravodlivosť chráni ich detné deti,
tie, čo zachovávajú jeho zmluvu, *
čo pamätajú na jeho prikázania a plnia ich.
Pán si pripravil trón v nebesiach; *
kraľuje a panuje nad všetkými.
Dobrorečte Pánovi, všetci jeho anjeli, †
udatní hrdinovia, čo počúvate na jeho slová *
a plníte jeho príkazy.
Dobrorečte Pánovi, všetky jeho zástupy, *
jeho služobníci, čo jeho vôľu plníte.
Dobrorečte Pánovi, všetky jeho diela, †
všade, kde on panuje. *
Dobroreč, duša moja, Pánovi.
Sláva Otcu i Synu *
i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *
i na veky vekov. Amen.
Ant. Dobrorečte Pánovi, všetky jeho diela. Aleluja.
Boh vzkriesil Krista z mŕtvych. Aleluja.
Aby sa naša viera a nádej upínali na Boha. Aleluja.
PRVÉ ČÍTANIE
Z Knihy zjavenia svätého apoštola Jána
14, 14 – 15, 4
Žatva na konci čias
Ja, Ján, som videl, a hľa, biely oblak a na oblaku sedel ktosi ako Syn človeka. Na hlave mal zlatý veniec a v ruke ostrý kosák. A z chrámu vyšiel iný anjel, ktorý volal mohutným hlasom na toho, čo sedel na oblaku: „Hoď svoj kosák a žni, lebo prišla hodina žatvy; žatva na zemi dozrela.“ A ten, čo sedel na oblaku, hodil na zem svoj kosák a zem bola zožatá.
Potom z chrámu, čo je v nebi, vyšiel iný anjel; aj on mal ostrý kosák. Od oltára zasa vyšiel anjel, ktorý má moc nad ohňom, a zvolal mohutným hlasom na toho, čo mal ostrý kosák: „Hoď svoj ostrý kosák a ober strapce vinice zeme, lebo jej hrozná už dozreli!“ A anjel hodil svoj kosák na zem, obral vinicu zeme a vhodil do veľkého lisu Božieho hnevu. Lis šliapali vonku za mestom a z lisu vyšla krv až po uzdy koní na tisícšesťsto stadií.
Videl som na nebi iné znamenie, veľké a obdivuhodné: sedem anjelov, ktorí mali sedem posledných rán, lebo nimi sa dovŕšil Boží hnev.
Videl som čosi ako sklené more, zmiešané s ohňom, i tých, čo zvíťazili nad šelmou, nad jej obrazom a nad číslom jej mena, stáť na sklenom mori; mali Božie citary a spievali pieseň Mojžiša, Božieho služobníka, a Baránkovu pieseň:
„Veľké a obdivuhodné sú tvoje skutky,
Pane, Bože všemohúci;
spravodlivé a správne sú tvoje cesty,
Kráľ národov.
Kto by sa nebál, Pane,
a neoslavoval tvoje meno?!
Veď ty jediný si Svätý;
prídu všetky národy
a budú sa ti klaňať,
lebo sa zjavili tvoje spravodlivé súdy.“
RESPONZÓRIUM
Zjv 15, 3; Ex 15, 11
Spievali Baránkovu pieseň: Veľké a obdivuhodné sú tvoje skutky, Pane, Bože všemohúci; * Spravodlivé a správne sú tvoje cesty, Kráľ národov. Aleluja.
Kto sa ti, Pane, spomedzi bohov vyrovná? Kto sa ti vo velebe a svätosti podobá? Ty robíš zázraky! * Spravodlivé a správne sú tvoje cesty, Kráľ národov. Aleluja.
DRUHÉ ČÍTANIE
Z traktátu svätého biskupa Hilára O Trojici
(Lib. 8, 13-16: PL 10, 246-249)
Prirodzená jednota veriacich v Bohu skrze vtelené Slovo a sviatosť Eucharistie
Ak sa naozaj „Slovo telom stalo“ a v Pánovom pokrme naozaj prijímame vtelené Slovo, ako by sme si potom mohli myslieť, že v nás nie je svojou prirodzenosťou?! Veď Pán sa narodil ako človek a vzal si už neodlučiteľne prirodzenosť nášho tela. A vo sviatosti svojho tela, ktoré máme prijímať, spojil prirodzenosť svojho tela s večnou prirodzenosťou. A tak sme všetci jedno, lebo Otec je v Kristovi a Kristus je v nás. On je teda v nás prostredníctvom tela a my sme v ňom; a to, čo sme my, je spolu s ním v Bohu.
A ako sme v ňom prostredníctvom prijatej sviatosti tela a krvi, potvrdzuje on sám slovami: „Tento svet ma už neuvidí, ale vy ma uvidíte, lebo ja žijem a aj vy budete žiť. Veď ja som v svojom Otcovi, vy vo mne a ja vo vás.“ Keby bol chcel, aby sa to chápalo iba ako jednota vôle, prečo by bol učil o akomsi stupni a poriadku pri uskutočňovaní tejto jednoty? Vari nie preto, aby sme verili, že on je v Otcovi skrze božskú prirodzenosť, my sme v ňom skrze jeho telesné narodenie a on zasa v nás prostredníctvom sviatostného tajomstva? A takto sa učí o dokonalej jednote skrze Prostredníka, že ako my ostávame v ňom, tak on ostáva v Otcovi, a v nás ostáva tak, ako ostáva v Otcovi. A tak sa dostávame do jednoty s Otcom: on je v ňom prirodzene podľa zrodenia a my sme prirodzene v ňom, lebo on v nás prirodzene ostáva.
A aká prirodzená je v nás táto jednota, on sám dosvedčuje takto: „Kto je moje telo a pije moju krv, ostáva vo mne a ja v ňom.“ Nik nebude v ňom, iba ten, v kom bude on sám; on prijme do seba iba telo toho, kto prijme jeho telo.
O tajomstve tejto dokonalej jednoty učil už skôr, keď povedal: „Ako mňa poslal živý Otec a ja žijem z Otca, aj ten, kto bude jesť moje telo, bude žiť zo mňa.“ On teda žije z Otca a tak, ako on žije z Otca, my žijeme z jeho tela.
Každé prirovnanie sa totiž používa na priblíženie tajomstva, aby sme predloženým príkladom vystihli to, o čo ide. Základom nášho života je teda to, že my, telesní, máme v sebe Krista, ktorý v nás ostáva prostredníctvom tela; a budeme z neho žiť, ako on žije z Otca.
RESPONZÓRIUM
Jn 6, 56; porov. Dt 4, 7
Kto je moje telo a pije moju krv, * Ostáva vo mne a ja v ňom. Aleluja.
Nijaký národ nie je taký veľký a nemá bohov tak blízko, ako je nám blízko Pán, náš Boh. * Ostáva vo mne a ja v ňom. Aleluja.
MODLITBA
Modlime sa.
Bože, ty si život veriacich, sláva ponížených a blaženosť spravodlivých; láskavo vypočuj naše pokorné prosby a vyplň našu vrúcnu túžbu po tvojich daroch, ktoré si nám vo svojej štedrosti prisľúbil. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.
Amen.
Potom, aspoň pri spoločnom recitovaní, sa dodá:
Dobrorečme Pánovi.
Bohu vďaka.
V predĺženom slávení vigílie v nedeľu a na slávnosti pred hymnom Te Deum sa recitujú chválospevy a číta sa evanjelium, ako je to naznačené v Dodatku (online zatiaľ nie je spracovaný).
Ak sa ofícium posvätného čítania koná bezprostredne pred inou hodinou, vtedy sa na začiatku čítania môže brať hymnus z tej liturgickej hodiny; na konci čítania sa vynechá záverečná modlitba aj zvolanie a na začiatku nasledujúcej hodiny sa vynechá úvodný verš so Sláva Otcu.
Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.
© 1999-2023 J. Vidéky