2. marec 2024

Sobota, Pôstne obdobie, 2. týždeň
2. týždeň žaltára

Posvätné čítanie

Bože, príď mi na pomoc.

Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.

Tento úvod sa vynecháva, ak sa čítanie začína invitatóriom.

HYMNUS

Nastal nám milostivý čas,

Boh nám ho dal a lieči nás:

lieči svet z mdloby, slabosti

zdravý liek zdržanlivosti.

Žiari deň, čo nás obnoví,

venčený svetlom Kristovým,

v ňom srdce, choré vinami,

pôst uzdraví a zachráni.

Nech očistí pôst vinníka

a túžba nech ho preniká:

za Kristom verne putovať

a večnú slávu v nebi mať.

Nech celé tvorstvo korí sa

tebe, láskavá Trojica;

my, obnovení milosťou,

spievajme pieseň s radosťou. Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Pamätaj na nás, Pane, navštív nás svojou spásou.

Žalm 106
Hriechy ľudu a Božie zmilovanie v dejinách spásy
Toto bolo napísané ako napomenutie pre nás, ktorých zastihol koniec vekov. (1 Kor 10, 11)
I

Oslavujte Pána, lebo je dobrý, *

lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky.

Kto vyrozpráva mocné skutky Pánove, *

kto všetku jeho chválu rozhlási?

Blažení sú tí, čo zachovávajú právo *

a konajú spravodlivo v každý čas.

Pamätaj na nás, Pane, z lásky k svojmu ľudu, *

navštív nás svojou spásou,

aby sme videli šťastie tvojich vyvolených, †

aby sme sa radovali z radosti tvojho ľudu *

a boli hrdí na teba so všetkými tvojimi dedičmi.

Hrešili sme ako naši otcovia, *

konali sme bezbožne, páchali sme neprávosť.

Naši otcovia v Egypte nechápali tvoje zázraky, †

zabudli na tvoje veľké dobrodenia *

a popudzovali ťa, keď sa blížili k moru, k Červenému moru.

Ale Boh ich pre česť svojho mena zachránil, *

aby ukázal svoju moc.

Červenému moru pohrozil a ono vyschlo; *

po morskom dne ich previedol ako po púšti.

Vyslobodil ich z rúk nevraživca *

a vymanil z rúk nepriateľa.

Ich utláčateľov voda zaliala, *

ani jeden z nich nezostal nažive.

Až potom uverili jeho slovám *

a pieseň chvály mu spievali.

No onedlho na jeho skutky zabudli *

a jeho rozhodnutiu sa vzopreli.

Na púšti sa oddali žiadostivosti *

a v bezvodnej krajine pokúšali Boha.

Dal im, čo si žiadali, *

ba dopustil, že sa presýtili.

V tábore zanevreli na Mojžiša *

a na Árona, posväteného Pánovho.

Otvorila sa zem a pohltila Dátana *

a zatvorila sa nad tlupou Ábironovou.

I vzbĺkol oheň v ich zástupe *

a bezbožníkov spálili plamene.

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Ant. Pamätaj na nás, Pane, navštív nás svojou spásou.

Ant. 2 Dávaj pozor, aby si nikdy nezabudol na zmluvu s Pánom, svojím Bohom.

II

Urobili si teľa na Horebe *

a klaňali sa soche uliatej;

i zamenili svoju slávu *

za podobu býka, ktorý trávu požiera.

Zabudli na Boha, svojho záchrancu, *

ktorý vykonal veľké divy v Egypte,

zázraky v Chámovej krajine, *

v Červenom mori skutky úžasné.

Už povedal, že ich vyhubí, *

keby nebolo Mojžiša, jeho vyvoleného.

On si stal v prielome pred neho, *

aby odvrátil jeho hnev; aby ich nezničil.

Pohrdli krajinou, po ktorej hodno túžiť, *

neverili jeho slovám.

Vo svojich stanoch šomrali, *

nepočúvali Pánov hlas.

Vtedy zdvihol ruku proti nim, *

že ich zničí na púšti.

A že ich potomstvo roztrúsi medzi pohanmi *

a že ich rozoženie do cudzích krajín.

I pridali sa k Beélfegorovi, *

jedli z obiet mŕtvym bôžikom;

popudzovali Boha svojou podlosťou, *

až skaza na nich doľahla.

Ale povstal Fínes, vykonal rozsudok *

a pohroma prestala.

K dobru sa mu to pripočítalo *

z pokolenia na pokolenie naveky.

Pri meríbskych vodách popudili ho k hnevu; *

Mojžiš tu zle pochodil ich vinou;

tak ho rozčúlili, *

že nerozvážne slová vyslovil.

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Ant. Dávaj pozor, aby si nikdy nezabudol na zmluvu s Pánom, svojím Bohom.

Ant. 3 Zachráň nás, Pane, a zhromaždi nás z krajín pohanských.

III

Nevyhubili národy, *

ako im Pán bol rozkázal.

Ale zmiešali sa s pohanmi *

a osvojili si ich správanie.

Uctievali sošky ich bôžikov *

a tie sa im stali osídlom.

Synov a dcéry *

obetovali zlým duchom.

Prelievali krv nevinnú, †

krv svojich synov a dcér *

obetovali modlám Kanaánu.

A zem bola poškvrnená krvou; †

znečistili sa svojimi skutkami *

a porušovali vernosť svojimi zločinmi.

Pán vzplanul hnevom proti svojmu ľudu, *

až sa mu sprotivilo jeho dedičstvo;

vydal ich do rúk pohanov; *

vládli nad nimi tí, čo ich nenávideli.

Nepriatelia ich trápili, *

pokorili a uvrhli do svojho područia.

Častejšie ich vyslobodil; †

no oni ho vždy rozčúlili nejakým výmyslom, *

až pre svoje neprávosti vyšli navnivoč.

Ale on zhliadol na ich súženie, *

keď počul ich náreky.

Rozpamätal sa na svoju zmluvu *

a zľutoval sa nad nimi, lebo je veľmi milosrdný.

A vzbudil k nim súcit *

u všetkých, čo ich odviedli do zajatia.

Zachráň nás, Pane, Bože náš, *

a zhromaždi nás z krajín pohanských,

aby sme mohli tvoje sväté meno velebiť *

a tvojou slávou sa honosiť.

Nech je zvelebený Pán, Boh Izraela, †

od vekov až naveky. *

A všetok ľud nech privolá: „Staň sa. Amen.“

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Ant. Zachráň nás, Pane, a zhromaždi nás z krajín pohanských.

Kto koná pravdu, ide na svetlo,

Aby bolo vidieť jeho skutky.

PRVÉ ČÍTANIE

Z Knihy Exodus

20, 1-17

Zákon daný na Sinaji

V tých dňoch: Boh povedal všetky tieto slová:

„Ja som Pán, tvoj Boh, ktorý ťa vyviedol z egyptskej krajiny, z domu otroctva.

Nebudeš mať iných bohov okrem mňa.

Neurobíš si modlu ani nijakú podobu toho, čo je hore na nebi, dole na zemi alebo vo vodách pod zemou. Nebudeš sa im klaňať ani ich uctievať. Lebo ja som Pán, tvoj Boh, Boh žiarlivý, ktorý trestá neprávosti otcov na deťoch do tretieho a štvrtého pokolenia u tých, čo ma nenávidia, ale tým, čo ma milujú a zachovávajú moje prikázania, preukazujem priazeň až do tisíceho pokolenia.

Nevyslovíš meno Pána, svojho Boha, nadarmo. Lebo Pán nenechá bez trestu toho, kto by zneuctil meno Pána, svojho Boha.

Pamätaj na sobotný deň a zasväť ho. Šesť dní budeš pracovať a tvoriť všetky svoje diela, ale siedmy deň je sobota Pána, tvojho Boha. V ten deň nebudeš konať nijakú prácu ani ty, ani tvoj syn alebo tvoja dcéra, ani tvoj sluha alebo tvoja slúžka, ani tvoj dobytok, ani prišelec, čo býva v tvojich bránach. Lebo Pán za šesť dní utvoril nebo i zem, more a všetko, čo je v nich a na siedmy deň odpočíval. Preto Pán sobotu požehnal a vyhlásil ju za svätú.

Cti svojho otca a svoju matku, aby si dlho žil v krajine, ktorú ti dá Pán, tvoj Boh.

Nezabiješ.

Nescudzoložíš.

Nepokradneš.

Nebudeš krivo svedčiť proti svojmu blížnemu.

Nebudeš žiadostivo túžiť po dome svojho blížneho.

Nebudeš túžiť po jeho manželke, ani po jeho sluhovi, ani po slúžke, ani po volovi, ani po oslovi, ani po ničom, čo mu patrí.“

RESPONZÓRIUM

Ž 19, 8. 9; Rim 13, 8. 10

Zákon Pánov je dokonalý, osviežuje dušu. Svedectvo Pánovo je hodnoverné, dáva múdrosť maličkým. * Prikázania Pánove sú jasné, osvecujú oči.

Kto miluje blížneho, vyplnil zákon. Naplnením zákona je láska. * Prikázania Pánove sú jasné, osvecujú oči.

DRUHÉ ČÍTANIE

Z traktátu svätého biskupa Ambróza O úteku zo sveta

(Cap. 6, 36; 7, 44; 8, 45; 9, 52: CSEL 32, 192. 198-199. 204)

Prilipnime k Bohu, jedinému pravému dobru

Kde je srdce človeka, tam je aj jeho poklad. Lebo Pán neodopiera dobré dary tým, čo ho prosia.

Teda Pán je dobrý, a k tým, čo ho očakávajú, je zvrchovane dobrý, preto prilipnime k nemu, buďme pri ňom celou svojou dušou, celým srdcom, celou silou, aby sme boli v jeho svetle, videli jeho slávu a tešili sa z milosti nadzemskej blaženosti. K tomuto dobru teda pozdvihnime myseľ, v ňom buďme, v ňom žime, k nemu prilipnime, lebo len ono presahuje každú myšlienku a každú úvahu a dáva trvalý pokoj a duševnú pohodu; pokoj, ktorý prevyšuje každú myšlienku a každú chápavosť.

Toto dobro preniká všetko, všetci v ňom žijeme a od neho závisíme, ale ono nemá nič nad sebou, lebo je božské. Veď nik nie je dobrý, jedine Boh. Preto čo je dobré, je božské, a čo je božské, je dobré. A preto sa hovorí: „Otváraš ruku a všetko sa sýti dobrotami.“ Lebo naozaj z Božej dobroty dostávame všetky dobrá a nie je v nich primiešané nijaké zlo.

Tieto dobrá sľubuje Písmo veriacim: „Dobrá zeme budete požívať.“

Zomreli sme s Kristom; nosíme na svojom tele Kristovu smrť, aby sa na nás ukázal aj Kristov život. Nežijeme už teda svoj život, ale žijeme život Kristov, život nevinnosti, život čistoty, život prostoty a všetkých ostatných čností. S Kristom sme vstali z mŕtvych, v ňom žime, v ňom vystupujme hore, aby had nenašiel našu pätu na zemi a nemohol ju zraniť.

Utekajme odtiaľto. Duchom môžeš ujsť, aj keď ťa telo zadŕža. Môžeš byť tu a byť aj pri Pánovi, ak sa k nemu vinie tvoja duša, ak ideš za ním svojimi myšlienkami, ak vo viere, ešte nie v nazeraní, kráčaš po jeho cestách, ak sa k nemu utiekaš; lebo on je útočište a sila a Dávid mu hovorí: „K tebe sa utiekam a nie som sklamaný.“

Boh je teda útočište. Ale Boh je v nebi a nad nebesiami, preto treba odtiaľto utekať ta, kde je pokoj, kde je odpočinok od práce, kde môžeme sláviť veľkú sobotu, ako hovorí Mojžiš: „Soboty krajiny budú vás živiť.“ Lebo spočinúť v Bohu a vidieť jeho radosť je ako hostina plná lahody a pokoja.

Utekajme teda ako jelene za vodou z prameňa. Po čom žíznil Dávid, po tom nech žízni aj naša duša. A kto je ten prameň? Počuj, čo hovorí: „Veď u teba je zdroj života.“ Tomuto prameňu nech povie moja duša: „Kedyže už prídem k tebe a uzriem tvoju tvár?“ Teda Boh je ten prameň.

RESPONZÓRIUM

Mt 22, 37. 38; Dt 10, 12

Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým svojím srdcom, celou svojou dušou a celou svojou mysľou! * To je najväčšie a prvé prikázanie.

Čo žiada od teba Pán? Len to, aby si sa bál Pána, svojho Boha, aby si ho miloval a slúžil Pánovi, svojmu Bohu, celým svojím srdcom a celou svojou dušou. * To je najväčšie a prvé prikázanie.

MODLITBA

Modlime sa.

Bože, ty liečiš naše slabosti svojou milosťou a už teraz nám dávaš účasť na nebeských veciach; prosíme ťa, riaď naše kroky na pozemskej púti a priveď nás do svetla, v ktorom večne prebývaš. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.

Amen.

Potom, aspoň pri spoločnom recitovaní, sa dodá:

Dobrorečme Pánovi.

Bohu vďaka.

V predĺženom slávení vigílie v nedeľu a na slávnosti pred hymnom Te Deum sa recitujú chválospevy a číta sa evanjelium, ako je to naznačené v Dodatku (online zatiaľ nie je spracovaný).

Ak sa ofícium posvätného čítania koná bezprostredne pred inou hodinou, vtedy sa na začiatku čítania môže brať hymnus z tej liturgickej hodiny; na konci čítania sa vynechá záverečná modlitba aj zvolanie a na začiatku nasledujúcej hodiny sa vynechá úvodný verš so Sláva Otcu.

Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.

© 1999-2023 J. Vidéky