21. jún 2024

Sv. Alojza Gonzágu, rehoľníka
spomienka

Narodil sa roku 1568 pri Mantove v Lombardii z kniežacieho rodu Castiglione. Matka ho nábožne vychovávala a on prejavil hlboký sklon k nábožnosti. Zdedené kniežacie právo prepustil bratovi a vstúpil do Spoločnosti Ježišovej v Ríme. Počas služby chorým v nemocniciach ochorel a roku 1591 zomrel.

Posvätné čítanie

Bože, príď mi na pomoc.

Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky i na veky vekov. Amen. Aleluja.

Tento úvod sa vynecháva, ak sa čítanie začína invitatóriom.

HYMNUS

Ježišu, Vykupiteľ náš,

koruna slávy v nebesiach,

v tento deň láskavejšie čuj

prosiacich sluhov zbožný hlas.

Dnes vyznávač tvoj vznešený

sa zaskvel novou jasnosťou,

dnes spomíname naňho my,

tvoj ľud, výročnou slávnosťou.

Cez všetko, čo svet sľuboval,

on prešiel čistou šľapajou,

na cestu spásy vydal sa

a verne kráčal za tebou.

Správne a múdro pohrdol

rozkošou sveta prchavou

a dostal za to odmenu

uprostred svätých anjelov.

A preto, Pane, pomôž nám

ísť za ním v jeho šľapajach,

na jeho prosby odpusť nám

hriechy a zažeň každý strach.

Kriste, Kráľ dobrý, láskavý,

buď sláva tebe, Otcovi

i Duchu, ktorý bráni nás,

teraz i večne, v každý čas. Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Ustatý som od volania; unavili sa mi oči, čo tak vyzerám svojho Boha.

Žalm 69, 2-22. 30-37
Nadšenie pre Boží dom
Dali mu piť víno zmiešané so žlčou. (Mt 27, 34)
I

Zachráň ma, Bože, *

lebo voda mi vystúpila až po krk.

V bezodnom bahne viaznem a nemám pevnej pôdy pod nohami, *

dostal som sa do hlbín vôd a zalieva ma príval.

Ustatý som od volania, hrdlo mi zachríplo. *

Unavili sa mi oči, čo tak vyzerám svojho Boha.

Viac než mám vlasov na hlave, *

je tých, čo ma bez príčiny nenávidia.

Mocnejší sú tí, čo ma prenasledujú, sú to nepriatelia klamárski; *

musel som vrátiť, čo som neulúpil.

Bože, ty poznáš moju pochabosť *

a moje poklesky nie sú ti skryté.

Nech sa nemusia pýriť pre mňa tí, čo dúfajú v teba, *

Pane, Bože zástupov.

Nech sa nemusia hanbiť pre mňa tí, *

čo ťa hľadajú, Bože Izraela.

Pre teba znášam potupu *

a hanba mi pokrýva tvár.

Svojim bratom som sa stal cudzincom *

a synom svojej matky neznámym.

Stravuje ma horlivosť za tvoj dom, *

padajú na mňa urážky tých, čo ťa urážajú.

V pôstoch som si dušu vyplakal, *

no aj to mi bolo na potupu.

I vrecovinu som si obliekol *

a príslovečným som sa stal.

Utŕhajú si zo mňa tí, čo vysedávajú v bráne, *

a pri víne pospevujú o mne pijani.

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Ant. Ustatý som od volania; unavili sa mi oči, čo tak vyzerám svojho Boha.

Ant. 2 Do jedla mi dali žlče a keď som bol smädný, napojili ma octom.

II

Ale ja, Pane, obraciam sa modlitbou k tebe *

v tomto čase milosti.

Vypočuj ma, Bože, pre svoju veľkú dobrotu, *

pre svoju vernosť mi pomôž.

Vytrhni ma z bahna, aby som sa nepohrúžil doň, †

a budem vytrhnutý z moci svojich nenávistníkov *

i z hlbokých vôd.

Nech ma nezatopí príval vôd, †

nech ma nepohltí hlbina *

a priepasť nezavrie nado mnou pažerák.

Vyslyš ma, Pane, veď si dobrotivý a láskavý; *

pre svoje veľké milosrdenstvo pohliadni na mňa.

Neodvracaj tvár od svojho služobníka, *

veď, hľa, trpím; čím skôr ma vyslyš.

Príď ku mne a zachráň ma, *

so zreteľom na mojich nepriateľov ma vysloboď.

Ty poznáš moju potupu, *

moju hanbu i moje zneuctenie.

Ty vidíš všetkých, čo ma sužujú. *

Potupa mi zlomila srdce a ochabol som.

Čakal som, že dakto bude mať so mnou súcit, no takého som nestretol; *

čakal som, že dakto ma poteší, ale taký sa nenašiel.

Do jedla mi dali žlče *

a keď som bol smädný, napojili ma octom.

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Ant. Do jedla mi dali žlče a keď som bol smädný, napojili ma octom.

Ant. 3 Hľadajte Boha a srdce vám oživne.

III

Som úbožiak, plný bolesti; *

tvoja pomoc, Bože, ma pozdvihne.

Piesňou chcem Božie meno osláviť *

a velebiť ho chválospevmi.

A Pánovi to bude milšie, ako keby som obetoval býka, *

ako keby som obetoval junca, ktorému rastú rožky a ratice.

Nech zvedia o tom ponížení a nech sa potešia; *

hľadajte Boha a srdce vám oživne.

Lebo Pán vypočuje chudobných *

a nepohŕda svojimi, keď sú v zajatí.

Nech ho chvália nebesia i zem, *

moria a všetko, čo sa hýbe v nich.

Lebo Boh zachráni Sion †

a vybuduje mestá Júdove; *

usadia sa tam a budú ich majetkom.

A zdedia ho potomci jeho služobníkov *

a tí, čo milujú jeho meno, budú v ňom prebývať.

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Ant. Hľadajte Boha a srdce vám oživne.

Pán nás poučí o svojich cestách.

A my budeme kráčať po jeho chodníkoch.

PRVÉ ČÍTANIE

Z Knihy Sudcov

13, 1-25

Zvestovanie Samsonovho narodenia

V tých dňoch: Synovia Izraela znova robili, čo sa Pánovi nepáči, a on ich vydal na štyridsať rokov do rúk Filištíncov.

Bol istý muž zo Saray, z kmeňa Dan, volal sa Manue. Jeho manželka bola neplodná. Zjavil sa jej Pánov anjel a povedal: „Hľa, si neplodná a bez detí; no počneš a porodíš syna. Dávaj teda pozor: nepi víno ani iný opojný nápoj a nejedz nič nečisté. Lebo počneš a porodíš syna, ktorého hlavy sa britva nedotkne: chlapec bude už od materského lona zasvätený Bohu a on začne vyslobodzovať Izraela z ruky Filištíncov.“

Ona prišla k svojmu manželovi a povedala mu: „Prišiel ku mne Boží muž, vyzeral ako Boží anjel a vzbudzoval hrôzu. Nepýtala som sa ho, odkiaľ je, a ani on mi neprezradil svoje meno. Povedal mi: ‚Hľa, počneš a porodíš syna. Dávaj pozor: nepi víno ani iný opojný nápoj a nejedz nič nečisté. Lebo chlapec bude už od materského lona zasvätený Bohu až do dňa svojej smrti.‘“

Nato sa Manue modlil k Pánovi: „Prosím, Pane, nech príde ešte raz Boží muž, ktorého si poslal, a nech nás poučí, čo máme robiť s chlapcom, ktorý sa má narodiť.“ Boh vypočul Manueho modlitbu a opäť prišiel Boží anjel k žene, keď sedela na poli. Jej manžel Manue nebol s ňou. Rýchlo teda bežala za svojím mužom a zvestovala mu: „Hľa, zjavil sa mi muž, čo prišiel ku mne v onen deň.“ Manue vstal, šiel za svojou ženou a keď prišiel k mužovi, povedal mu: „To si ty, čo si sa rozprával so ženou?“ On odpovedal: „Ja som to.“ Manue mu povedal: „Na čo máme dávať pozor a čo robiť s chlapcom, keď sa splní tvoje slovo?“ Pánov anjel Manuemu odpovedal: „Nech sa chráni všetkého, čo som povedal tvojej žene. Nech nepožíva nič, čo pochádza z viniča, nech nepije víno ani iný opojný nápoj, nech neje nič nečisté a nech zachováva, čo som jej prikázal.“

Manue povedal Pánovmu anjelovi: „Dovoľ, prosím, aby sme ťa zdržali a pripravili ti kozľa.“ Pánov anjel mu odpovedal: „Keby si ma aj zdržal, nebudem jesť tvoj chlieb. Ale ak chceš priniesť zápalnú obetu, obetuj ju Pánovi.“ Manue totiž nevedel, že je to Pánov anjel. Povedal mu: „Ako sa voláš, aby sme si ťa mohli uctiť, keď sa splní tvoje slovo?“ On mu odpovedal: „Prečo sa pýtaš na moje meno? Ono je zázračné.“ Tu Manue vzal kozľa a obetný dar z obilia, položil to na skalu a obetoval Pánovi, ktorý koná zázraky. A on i jeho žena sa prizerali. Keď potom vystúpil plameň z oltára do neba, v plameni vystúpil aj Pánov anjel. Keď to uvidel Manue a jeho manželka, padli tvárou na zem; a viac sa im Pánov anjel nezjavil. Manue hneď pochopil, že to bol Pánov anjel a povedal svojej manželke: „Určite zomrieme, lebo sme videli Boha.“ Žena mu vravela: „Keby nás Pán chcel zabiť, nebol by prijal z našich rúk zápalnú a pokrmovú obetu, ani by nám nebol býval toto všetko ukázal a také veci povedal.“

I porodila syna a dala mu meno Samson. Chlapec rástol a Pán ho požehnával. Pánov duch začal v ňom pôsobiť v Machane-Dan (Danovom tábore) medzi Saraou a Estaolom.

RESPONZÓRIUM

Lk 1, 13b. 15b; Sdc 13, 3a. 5

Anjel povedal Zachariášovi: Tvoja manželka ti porodí syna a dáš mu meno Ján. Víno a opojný nápoj piť nebude a už v matkinom lone ho naplní Duch Svätý, * Lebo bude zasvätený Bohu.

Manueho manželke sa zjavil Pánov anjel a povedal: Počneš a porodíš syna, ktorého hlavy sa britva nedotkne. * Lebo bude zasvätený Bohu.

DRUHÉ ČÍTANIE

Z listu svätého Alojza Gonzágu matke

(Act. Sanctorum, Iunii, 5, 878)

Pánovo milosrdenstvo chcem ospevovať naveky

Vyprosujem ti, vznešená pani, trvalú milosť a útechu Ducha Svätého. Keď mi priniesli tvoj list, nachádzal som sa ešte v tejto krajine smrti. Ale už konečne treba začať smerovať k nebu, aby sme chválili večného Boha v krajine žijúcich. Nedávno som už začal dúfať, že túto cestu do tohto času vykonám. Ak je láskou, ako hovorí svätý Pavol, „plakať s plačúcimi a radovať sa s radujúcimi“, musíš, vznešená matka, čerpať ohromnú radosť z toho, že z priazne a milosti voči tebe dal mi Boh pravú radosť a zbavil ma strachu, že ju niekedy stratím.

Priznám sa ti, vznešená pani, že keď sa pohrúžim do úvah o Božej dobrote, ktorá sa podobá moru, lebo nemá ani dna, ani brehov, som uchvátený jej veľkosťou a zdá sa mi, že sa mýlim a že na to nestačím. Veď on ma za takú krátku a malú námahu pozýva do večného odpočinku a volá ma z neba do najvyššej blaženosti, ktorú som tak nedbalo hľadal, a sľubuje mi ovocie sĺz, ktoré som tak skúpo prelieval.

Dávaj si, vznešená pani, veľký pozor, aby si túto nekonečnú Božiu láskavosť neurazila. Urobila by si to, keby si oplakávala ako mŕtveho toho, čo žije pred Bohom a svojím príhovorom ti môže oveľa viac pomáhať v tvojich potrebách ako v tomto živote. Nebude to dlhé odlúčenie. V nebi sa opäť uvidíme, pričom sa spojíme s pôvodcom našej spásy, budeme ho chváliť z celej sily duše, budeme naveky ospevovať jeho milosrdenstvo a prežívať radosť bez konca. Berie nám to, čo nám predtým požičal, ale iba preto, aby to uložil na slobodnejšom a istejšom mieste a obdaril nás dobrami, po akých sami túžime.

Toto všetko som povedal len preto, aby som uspokojil túžbu, ktorá sa ma zmocňuje, aby si ty, vznešená pani, i celá ostatná rodina hľadela na tento môj odchod ako na milé dobrodenie a aby si ma sprevádzala svojím materským požehnaním pri tomto prechode na druhú stranu, kým nedosiahnem breh, na ktorom sú uložené všetky moje nádeje. A urobil som to tým radšej preto, že už nemám nič iné, čím by som ti lepšie prejavil lásku a úctu, ktorú ti ako syn matke dlhujem.

RESPONZÓRIUM

Ž 41, 13; 84, 11bc

Ty sa ma ujmeš, lebo som nevinný, Pane, * A naveky ma postavíš pred svoju tvár.

Radšej chcem stáť na prahu domu svojho Boha, ako prebývať v stanoch hriešnikov. * A naveky ma postavíš pred svoju tvár.

MODLITBA

Modlime sa.

Bože, pôvodca nebeských darov, ty si v živote svätého Alojza spojil obdivuhodnú nevinnosť s kajúcnosťou; pre jeho zásluhy a na jeho príhovor nám dopraj, aby sme ho napodobňovali v kajúcnosti, ak sme ho nenasledovali v nevinnosti. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.

Amen.

Potom, aspoň pri spoločnom recitovaní, sa dodá:

Dobrorečme Pánovi.

Bohu vďaka.

V predĺženom slávení vigílie v nedeľu a na slávnosti pred hymnom Te Deum sa recitujú chválospevy a číta sa evanjelium, ako je to naznačené v Dodatku (online zatiaľ nie je spracovaný).

Ak sa ofícium posvätného čítania koná bezprostredne pred inou hodinou, vtedy sa na začiatku čítania môže brať hymnus z tej liturgickej hodiny; na konci čítania sa vynechá záverečná modlitba aj zvolanie a na začiatku nasledujúcej hodiny sa vynechá úvodný verš so Sláva Otcu.

Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.

© 1999-2023 J. Vidéky