Bože, príď mi na pomoc.
Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.
Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky i na veky vekov. Amen. Aleluja.
HYMNUS
I. Ak je posvätné čítanie v noci alebo včasráno:
Teraz je pre nás onen čas,
keď podľa Písma príde k nám
základ a hlava kráľovstva:
nebeský Ženích Kristus Pán.
V ústrety panny kráčajú,
jak počuť v evanjeliu,
nesú si jasné lampáše,
s radosťou veľkou spievajú.
No hlúpe, pravda, meškajú,
lampáše majú zhasnuté;
na bránu darmo búchajú,
dvere sú pre ne zamknuté.
A preto triezvi bedlime,
nesme si v mysli svetlo, jas,
by s piesňou v srdci Pánovi
v ústrety išiel každý z nás.
Urob nás, Pane, hodnými
mať účasť v tvojom kráľovstve,
aby sme mohli naveky
spievať ti vďačný chválospev. Amen.
II. Ak je posvätné čítanie cez deň:
Ó, život svätých, cesta, nádej, spása,
Ježišu Kriste, darca čností, krásy,
náš pokoj; Pane, tebe hlasom silným
spievame hymny.
Ty stelesňuješ svätosť, všetky čnosti,
čo svätí majú, po čom zbožní túžia
mysľou i citom; k tebe láska, Pane,
v srdci nám planie.
Udeľ nám pokoj, daj nám pevnú vieru,
ochraňuj slabých, zdvihni tých, čo klesli,
napokon daruj všetkým, mladým, starým,
nebeské dary.
Nech sa vždy vzdáva chvála, česť a sláva
Otcovi, tebe, Syn, Kráľ, Vykupiteľ;
Svätému Duchu zbožné piesne znejte
po celom svete. Amen.
PSALMÓDIA
Ant. 1 Nakloň ku mne svoj sluch, Pane, a zachráň ma.
Pane, v teba dúfam, nech nie som zahanbený naveky; *
vysloboď ma, veď si spravodlivý.
Nakloň ku mne svoj sluch, *
ponáhľaj sa a zachráň ma.
Buď mi skalou útočišťa, *
opevneným hradom mojej spásy.
Veď ty si moja sila a moje útočište, *
pre svoje meno budeš ma viesť a opatrovať.
Vyvedieš ma z osídla, čo mi nastrojili, *
lebo ty si moja sila.
Do tvojich rúk porúčam svojho ducha; *
ty si ma vykúpil, Pane, Bože verný.
Nenávidíš tých, čo si ctia márne modly; *
ale ja dúfam v Pána.
Plesám a teším sa, že si milosrdný, *
lebo si zhliadol na moju poníženosť.
Spoznal si tieseň mojej duše †
a nevydal si ma do rúk nepriateľa: *
moje nohy si postavil na šíre priestranstvo.
Sláva Otcu i Synu *
i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *
i na veky vekov. Amen.
Ant. Nakloň ku mne svoj sluch, Pane, a zachráň ma.
Ant. 2 Pane, rozjasni svoju tvár nad svojím sluhom.
Zmiluj sa, Bože, nado mnou, lebo som v súžení; †
od zármutku mi chabne oko, *
duša i vnútro moje.
Život sa mi v strastiach míňa *
a roky v nárekoch.
Biedny som a slabnem *
a chradnú mi kosti.
Všetci moji nepriatelia mnou opovrhujú, †
susedom som na posmech a svojim známym som postrachom. *
Tí, čo ma vidia na ulici, utekajú predo mnou.
Vytrácam sa z ich pamäti ako mŕtvy, *
som sťa odhodená nádoba.
Veru čujem, ako ma mnohí hania: *
hrôza zo všetkých strán.
Spolčujú sa proti mne a radia sa o tom, *
ako ma zabiť.
Ja sa však spolieham na teba, Pane, †
a hovorím: „Ty si môj Boh, *
v tvojich rukách je môj osud.“
Vytrhni ma z rúk mojich nepriateľov *
a prenasledovateľov.
Rozjasni svoju tvár nad svojím sluhom *
a zachráň ma vo svojom milosrdenstve.
Sláva Otcu i Synu *
i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *
i na veky vekov. Amen.
Ant. Pane, rozjasni svoju tvár nad svojím sluhom.
Ant. 3 Pane, buď zvelebený, že si mi preukázal milosrdenstvo.
Pane, tvoja dobrota je taká nesmierna, *
a vyhradil si ju bohabojným.
Preukazuješ ju tým, čo v teba dúfajú, *
pred zrakom ľudí.
Záclonou svojej tváre ich kryješ *
pred zúrivosťou ľudu.
V stánku ich chrániš *
pred svárlivými jazykmi.
Pane, buď zvelebený, *
že si mi preukázal milosrdenstvo v opevnenom meste.
Už som si v strachu hovoril: *
„Odvrhnutý som spred tvojich očí.“
No ty si vyslyšal moju hlasitú modlitbu, *
keď som volal k tebe.
Milujte Pána, všetci jeho svätí. †
Pán verných chráni, *
ale plnou mierou odpláca tým, čo si počínajú pyšne.
Vzmužte sa a majte srdce statočné, *
vy všetci, čo dúfate v Pána.
Sláva Otcu i Synu *
i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *
i na veky vekov. Amen.
Ant. Pane, buď zvelebený, že si mi preukázal milosrdenstvo.
Veď ma, Pane, vo svojej pravde a uč ma.
Lebo ty si Boh, moja spása.
PRVÉ ČÍTANIE
Začiatok Druhého listu svätého apoštola Petra
1, 1-11
Napomenutie o ceste spásy
Šimon Peter, služobník a apoštol Ježiša Krista, tým, čo dostali tú istú vzácnu vieru ako my v spravodlivosti nášho Boha a Spasiteľa Ježiša Krista: Milosť vám a pokoj v hojnosti v poznaní Boha a Ježiša, nášho Pána.
Jeho božská moc nám darovala všetko, čo treba pre život, a nábožnosť poznaním toho, ktorý nás povolal vlastnou slávou a mocou. Tým nám daroval vzácne a veľmi veľké prisľúbenia, aby ste sa skrze ne stali účastnými na božskej prirodzenosti a unikli porušeniu, ktoré je vo svete pre žiadostivosť. A práve preto vynaložte všetko úsilie na to, aby ste k svojej viere pripojili čnosť, k čnosti poznanie, k poznaniu zdržanlivosť, k zdržanlivosti trpezlivosť, k trpezlivosti nábožnosť, k nábožnosti bratskú náklonnosť a k bratskej náklonnosti lásku. Ak toto všetko máte a ak sa to rozhojňuje, nebudete nečinnými a neplodnými v poznávaní nášho Pána Ježiša Krista. Kto však toto nemá, je slepý, krátkozraký: zabudol, že bol očistený od svojich starých hriechov. Preto sa, bratia, tým viac usilujte upevňovať svoje povolanie a vyvolenie. Veď ak budete to robiť, nikdy nepadnete. Tak sa vám naširoko otvorí vstup do večného kráľovstva nášho Pána a Spasiteľa Ježiša Krista.
RESPONZÓRIUM
Porov. 2 Pt 1, 3b. 4; Gal 3, 27
Pán vás povolal vlastnou slávou a mocou a daroval vám veľmi veľké a vzácne prisľúbenia, * Aby ste sa stali účastnými na božskej prirodzenosti.
Všetci, čo ste pokrstení v Kristovi, Krista ste si obliekli. * Aby ste sa stali účastnými na božskej prirodzenosti.
DRUHÉ ČÍTANIE
Z Rečí svätého pápeža Leva Veľkého
(Sermo 92, 1. 2. 3: PL 54, 454-455)
Ako sa kto namáha, taký má aj zisk
Pán hovorí: „Ak vaša spravodlivosť nebude väčšia ako spravodlivosť zákonníkov a farizejov, nevojdete do nebeského kráľovstva.“ Ale ako bude spravodlivosť väčšia, ak nie tak, že „milosrdenstvo sa vyvyšuje nad súdom“? A čo je také správne a čo také dôstojné ako to, aby stvorenie utvorené na Boží obraz a podobu napodobňovalo svojho pôvodcu, ktorý založil obnovu a posvätenie veriacich na odpustení hriechov, aby po odstránení prísnej odvety a zrušení všetkých trestov vinník sa vrátil do stavu nevinnosti a koniec prečinov stal sa začiatkom čností?
Kresťanská spravodlivosť môže prevýšiť zákonníkov a farizejov nie tým, že zruší zákon, ale že odmieta telesné zmýšľanie. Preto keď Pán odovzdáva učeníkom pravú podobu pôstu, hovorí: „Keď sa postíte, nebuďte zamračení ako pokrytci. Znetvorujú si tvár, aby ľudia videli, že sa postia. Veru, hovorím vám: Už dostali svoju odmenu.“ Akú odmenu, ak nie ľudskú chválu? Z túžby po nej sa veľmi často navonok predstiera spravodlivosť a tam, kde niet nijakej starostlivosti o svedomie, je v obľube nepravá vážnosť, aby sa zloba, ktorú utajovanie odhaľuje, tešila nepravdivej povesti.
Tomu, kto miluje Boha, stačí, že sa páči tomu, ktorého miluje. Lebo nemožno si žiadať nijakú väčšiu odmenu, ako je sama láska. A láska je z Boha tak, že Boh sám je láska. A nábožný a čistý duch sa ním tak rád napĺňa, že okrem neho netúži mať v ničom inom záľubu. Lebo je nanajvýš pravdivé, čo hovorí Pán: „Kde je tvoj poklad, tam bude aj tvoje srdce.“ Ale čo iné je poklad človeka, ako akýsi zber jeho ovocia a výsledok jeho námah? „Čo kto zaseje, to bude aj žať“, a ako sa kto namáha, taký má aj zisk. A kde sa dáva príjemný pôžitok, tam sa upriamuje aj pozornosť srdca. Ale pretože je veľa druhov bohatstva a rozličné sú dôvody radostí, pokladom každého je jeho žiadostivá túžba, ktorá ak dychtí po pozemských veciach, nerobí svojho majiteľa blaženým, lež úbohým.
No tí, ktorí myslia na to, čo je hore, nie na to, čo je na zemi, ktorí nie sú zaujatí tým, čo je pominuteľné, ale tým, čo je večné, majú uložený neporušiteľný majetok u toho, o ktorom hovorí Prorok: „Prichádza náš poklad a naša spása, múdrosť, poriadok a nábožnosť od Pána. To sú poklady spravodlivosti“, prostredníctvom ktorých sa za pomoci Božej milosti aj pozemské dobrá premieňajú na nebeské, lebo mnohí používajú bohatstvo, ktoré spravodlivo zdedili alebo inak nadobudli, ako nástroj lásky. A keď rozdávajú na pomoc chudobným, čím môžu oplývať, zhromažďujú si nepominuteľný majetok, aby to, čo si almužnou uložili, nemohla ohroziť nijaká škoda a aby mohli mať srdce tam, kde majú svoj poklad. Lebo takéto bohatstvo možno požehnane pestovať, aby rástlo, a netreba sa báť, aby sa nestratilo.
RESPONZÓRIUM
Gal 6, 9-10a. 7b
Neúnavne konajme dobro, lebo ak neochabneme, budeme v pravom čase žať. * Kým teda máme čas, robme dobre.
Čo človek zaseje, to bude aj žať. * Kým teda máme čas, robme dobre.
MODLITBA
Modlime sa.
Prosíme ťa, Pane, ustavične povzbudzuj našu vôľu, aby sme horlivo spolupracovali na Božom diele a v bohatej miere dosiahli dary tvojej lásky. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.
Amen.
Potom, aspoň pri spoločnom recitovaní, sa dodá:
Dobrorečme Pánovi.
Bohu vďaka.
V predĺženom slávení vigílie v nedeľu a na slávnosti pred hymnom Te Deum sa recitujú chválospevy a číta sa evanjelium, ako je to naznačené v Dodatku (online zatiaľ nie je spracovaný).
Ak sa ofícium posvätného čítania koná bezprostredne pred inou hodinou, vtedy sa na začiatku čítania môže brať hymnus z tej liturgickej hodiny; na konci čítania sa vynechá záverečná modlitba aj zvolanie a na začiatku nasledujúcej hodiny sa vynechá úvodný verš so Sláva Otcu.
Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.
© 1999-2023 J. Vidéky