Bože, príď mi na pomoc.
Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.
Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky i na veky vekov. Amen. Aleluja.
HYMNUS
I. Ak je posvätné čítanie v noci alebo včasráno:
Hodina je tu polnočná,
prorocký hlas nás nabáda:
vzdávajme Bohu pochvalu,
Otcovi vždy aj Synovi,
pravda, aj Duchu Svätému,
veď dokonalú Trojicu
a jednu bytia podstatu
treba nám stále velebiť.
Tento čas taký postrach má,
že anjel posol-pomstiteľ
smrť Egypťanom spôsobil,
zahubil prvorodených.
Pre dobrých je to spásy čas,
neodvážil sa potrestať
ich anjel, lebo na dverách
znamenie krvi zbadal včas.
Veľmi sa Egypt rozžialil,
smútok mal z toľkých pohrebov,
no Izrael sa radoval,
chránený krvou baránka.
My sme ten pravý Izrael,
v tebe sa, Pane, tešíme,
diabla i zla sa chránime,
chránení krvou Baránka.
Predobrý Kráľ, nech hodni sme
uvidieť slávu nebeskú,
kde túžime ťa velebiť
a chvály vzdávať naveky. Amen.
II. Ak je posvätné čítanie cez deň:
Vitaj, deň, čo žiare slávy zdobia,
šťastný deň, keď Pán vstal zo záhrobia!
Nech ťa naše chvály krajším robia,
ty deň prvý!
Svetlo zhora beľmo z očí stiera,
hrobom zhŕda Pán, hoc smrť sa vzpiera,
nový mier zem s nebom uzaviera
v spásnej Krvi.
Súdil Otec pravdy. Po ortieli
pod zákonom hriechu ľudia mreli.
Keď sa voslep uberal svet celý
do záhuby,
Božia múdrosť a moc prezázračná
nastolila lásku, zmizli mračná
hnevu. Krehká duša, buď mu vďačná,
on ťa ľúbi.
Ten sám z mŕtvych vstal, čo mŕtvych budí,
milostivý obroditeľ ľudí
ovečku si nežne túli k hrudi
spopod hložia.
Pokoj v nebi, pokoj v ľudskej duši!
Súlad lásky nech nič nenaruší!
Víťazovi nad zlom právom sluší
sláva Božia.
K ľubozvuku, ktorý nebom krúži,
matka Cirkev svoje spevy druží
a s ňou spieva ľud, čo verne slúži
Božej vôli.
Po víťazstve nad smrťou v jej ríši
našu radosť bieda neutíši
a náš spev nech z mrku k jasnej ríši
zahlaholí! Amen.
PSALMÓDIA
Ant. 1 Pane, Bože môj, odel si sa do slávy a veleby, do svetla si sa zahalil ako do rúcha. Aleluja.
Dobroreč, duša moja, Pánovi; *
Pane, Bože môj, ty si nesmierne veľký.
Odel si sa do slávy a veleby, *
do svetla si sa zahalil ako do rúcha.
Nebesia rozpínaš ako stan, *
nad vodami si buduješ komnaty.
Po oblakoch vystupuješ ako po schodoch, *
na krídlach vánku sa prechádzaš.
Vetry sú tvojimi poslami, *
ohnivé plamene tvojimi služobníkmi.
Zem si postavil na jej základoch, *
nevychýli sa nikdy-nikdy.
Oceán ju prikryl sťa odev, *
nad vrchmi vody zastali.
Pred tvojou hrozbou odtiekli, *
zhrozili sa pred tvojím hlasom hromovým.
Vybehli na vrchy, stiekli do údolia, *
na miesto, ktoré si im vyhradil.
Položil si hranicu a neprekročia ju, *
ani viac nepokryjú zem.
Prameňom dávaš stekať do potokov, *
čo tečú pomedzi vrchy
a napájajú všetku poľnú zver *
aj divým oslom hasia smäd.
Popri nich hniezdi nebeské vtáctvo, *
spomedzi konárov zaznieva ich pieseň.
Sláva Otcu i Synu *
i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *
i na veky vekov. Amen.
Ant. Pane, Bože môj, odel si sa do slávy a veleby, do svetla si sa zahalil ako do rúcha. Aleluja.
Ant. 2 Pán vyviedol zo zeme chlieb a víno, čo obveseľuje srdce človeka. Aleluja.
Zo svojich komnát zvlažuješ vrchy, *
plodmi svojich diel sýtiš zem.
Tráve dávaš rásť pre ťažný dobytok *
a byli, aby slúžila človeku.
Zo zeme vyvádzaš chlieb *
i víno, čo obveseľuje srdce človeka;
olejom rozjasňuješ jeho tvár *
a chlieb dáva silu srdcu človeka.
Sýtia sa stromy Pánove *
aj cédre Libanonu, čo on zasadil.
Na nich si vrabce hniezda stavajú *
a na ich vrcholcoch bývajú bociany.
Vysoké štíty patria kamzíkom, *
v skalách sa skrývajú svište.
Na určovanie času si mesiac utvoril; *
slnko vie, kedy má zapadať.
Prestieraš tmu a nastáva noc *
a povylieza všetka lesná zver.
Levíčatá ručia za korisťou *
a pokrm žiadajú od Boha.
Len čo vyjde slnko, utiahnu sa *
a ukladajú sa v svojich dúpätách.
Vtedy sa človek ponáhľa za svojím dielom, *
za svojou prácou až do večera.
Sláva Otcu i Synu *
i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *
i na veky vekov. Amen.
Ant. Pán vyviedol zo zeme chlieb a víno, čo obveseľuje srdce človeka. Aleluja.
Ant. 3 Boh videl všetko, čo urobil; a bolo to veľmi dobré. Aleluja.
Aké mnohoraké sú tvoje diela, Pane! †
Všetko si múdro urobil. *
Zem je plná tvojho stvorenstva.
Tu more veľké, dlhé a široké, †
v ňom sa hemžia plazy bez počtu, *
živočíchy drobné i obrovské.
Po ňom sa plavia lode *
i Leviatan, ktorého si stvoril, aby sa v ňom ihral.
Všetko to čaká na teba, *
že im dáš pokrm v pravý čas.
Ty im ho dávaš a ony ho zbierajú; *
otváraš svoju ruku, sýtia sa dobrotami.
Len čo odvrátiš svoju tvár, už sa trasú; †
odnímaš im dych a hneď hynú *
a vracajú sa do prachu.
Keď zošleš svojho ducha, sú stvorené *
a obnovuješ tvárnosť zeme.
Pánova chvála nech trvá naveky; *
zo svojich diel nech sa teší Pán.
Pozrie sa na zem a rozochvieva ju, *
dotkne sa vrchov a ony chrlia dym.
Po celý život chcem spievať Pánovi *
a svojmu Bohu hrať, kým len budem žiť.
Kiež sa mu moja pieseň zapáči; *
a ja sa budem tešiť v Pánovi.
Nech zo zeme zmiznú hriešnici †
a zločincov nech už niet. *
Dobroreč, duša moja, Pánovi.
Sláva Otcu i Synu *
i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *
i na veky vekov. Amen.
Ant. Boh videl všetko, čo urobil; a bolo to veľmi dobré. Aleluja.
Blahoslavené sú vaše oči, že vidia.
Aj vaše uši, že počujú.
PRVÉ ČÍTANIE
Začiatok Knihy Deuteronómium
1, 1. 6-18
Posledné Mojžišove reči v Moabsku
Toto sú slová, ktoré povedal Mojžiš celému Izraelu na púšti za Jordánom, v Arabe naproti Sufu, medzi Fáranom, Tofelom, Lábanom, Haserotom a Dizahabom:
„Pán, náš Boh, nám povedal na Horebe: ‚Už ste dosť pobudli na tomto vrchu. Obráťte sa, vydajte sa na cestu a choďte k vrchu Amorejčanov a k všetkým ich susedom v Arabe a na horách, v Sefele, Nagebe i na morskom pobreží, do krajiny Kanaánčanov a do Libanonu až po veľkú rieku Eufrat. Hľa, povedal, dal som vám krajinu. Vojdite do nej a zaujmite ju. To o nej prisahal Pán vašim otcom Abrahámovi, Izákovi a Jakubovi, že ju dá im a ich potomstvu po nich.‘
A povedal som vám už predtým: Nemôžem vás sám držať; Pán, váš Boh, vás tak rozmnožil, že je vás dnes toľko ako hviezd na nebi. Pán, Boh vašich otcov, nech pridá k tomu počtu ďalšie tisíce a nech vás požehná, ako vám prisľúbil. Ja sám nevládzem niesť vaše bremená, vašu ťarchu a vaše spory. Priveďte mi múdrych, skúsených a osvedčených mužov z vašich kmeňov a ustanovím vám ich za kniežatá. Vtedy ste mi povedali: ‚Dobrý je návrh, ktorý chceš uskutočniť.‘ Vzal som kniežatá z vašich kmeňov, múdrych a osvedčených mužov, a ustanovil som ich za kniežatá nad vami: za tisícnikov, stotníkov, päťdesiatnikov, desiatnikov a dozorcov nad prácami pre vaše kmene. A v tom čase som nariadil vašim sudcom: Vypočujte spor svojich bratov a spravodlivo súďte každého, či je domáci alebo cudzinec. Pri súde neberte ohľad na osoby: Malého vypočujte rovnako ako veľkého. Ani sa nebojte nijakej osoby, lebo súd patrí Bohu. Ak sa vám niečo bude zdať ťažké, predložte to mne a vypočujem to ja. V tom čase som vám prikázal všetko, čo by ste mali robiť.“
RESPONZÓRIUM
Dt 10, 17; 1, 17b
Len Pán, váš Boh, je Boh bohov, veľký, mocný a hrozný Boh, * Ktorý nehľadí na osobu a dary neprijíma.
Malého vypočujte rovnako ako veľkého. Ani sa nebojte nijakej osoby, lebo súd patrí Bohu. * Ktorý nehľadí na osobu a dary neprijíma.
DRUHÉ ČÍTANIE
Z Listu svätého biskupa a mučeníka Ignáca Antiochijského Efezanom
(Nn. 2, 2 – 5, 2: Funk 1, 175-177)
Vo svornej jednote
Sluší sa, aby ste všetkými možnými spôsobmi oslavovali Ježiša Krista, ktorý oslávil vás, aby ste, dokonale zjednotení v poslušnosti, podriadení biskupovi a starším, boli vo všetkom svätí.
Nerozkazujem vám, akoby som bol niekým. Veď hoci som v putách pre Kristovo meno, ešte nie som dokonalý v Ježišovi Kristovi. Teraz len začínam byť učeníkom a prihováram sa vám ako svojim spoluučeníkom. Lebo som potreboval, aby ste ma posilňovali vierou, povzbudením, trpezlivosťou a vyrovnanosťou. Ale láska mi nedovoľuje mlčať o vás, preto som vás predišiel a pripomínam vám, aby ste sa zjednotili s Božou vôľou. Veď Ježiš Kristus, náš neodcudziteľný život, je jedno s Otcovou vôľou, ako aj biskupi, ustanovení po šírej zemi, sú jedno s vôľou Ježiša Krista.
Preto sa patrí, aby ste sa aj vy zhodovali s vôľou biskupa, čo aj robíte. Lebo vaši slávni starší, hodni Boha, sú tak úzko spätí s biskupom ako struny s citarou. Preto vaša zhoda a svorná láska ospevuje Ježiša Krista. Ale buďte aj vy všetci chórom, aby ste zladení svornosťou jednotne prijímali Božie melódie a jedným hlasom spievali skrze Ježiša Krista Otcovi, aby vás vypočul a z vašich dobrých skutkov poznal vo vás údy svojho Syna. Je teda dobré, že ostávate v nepoškvrnenej jednote, aby ste boli aj v trvalom spoločenstve s Bohom.
Ak som sa ja za krátky čas tak dôverne zblížil s vaším biskupom, a nie na ľudskej rovine, ale na duchovnej, o koľko šťastnejší ste vy – myslím si –, keď ste s ním spojení tak ako Cirkev s Ježišom Kristom a ako Ježiš Kristus s Otcom, aby všetko našlo svoje miesto v jednote?! Nech sa nik nemýli! Ak niekto nie je pri oltári, nedostane z Božieho chleba. Ak modlitba jedného alebo druhého má takú silu, o koľko väčšiu má potom modlitba biskupa a celej Cirkvi?!
RESPONZÓRIUM
Ef 4, 1. 3-4
Prosím vás ja, väzeň v Pánovi, aby ste žili dôstojne podľa povolania, ktorého sa vám dostalo. * Usilujte sa zachovať jednotu ducha vo zväzku pokoja.
Jedno je telo a jeden je Duch, ako ste aj povolaní v jednej nádeji svojho povolania. * Usilujte sa zachovať jednotu ducha vo zväzku pokoja.
HYMNUS TE DEUM
Teba, Bože, chválime, *
teba, Pane, velebíme,
Teba, večný Otče, *
uctieva celá zem.
Tebe všetci anjeli, *
tebe nebesia i všetky mocnosti,
tebe cherubíni a serafíni *
bez prestania prespevujú:
Svätý, * svätý, * svätý *
Pán, Boh zástupov.
Plné sú nebo i zem *
tvojej veleby a slávy.
Teba oslavuje *
slávny zbor apoštolov;
teba velebí *
veľký počet prorokov;
teba chváli *
vznešený zástup mučeníkov;
teba oslavuje *
svätá Cirkev po celej zemi,
teba, Otče, *
nesmierne velebného,
i tvojho milovaného, *
pravého a jediného Syna,
aj Ducha Svätého, *
Tešiteľa nášho.
Kriste, *
ty si kráľ slávy.
Ty si Otcov Syn *
od večnosti.
Ty si neváhal vstúpiť do života Panny, *
stal si sa človekom, aby si vykúpil človeka.
Ty si zvíťazil nad smrťou *
a otvoril si veriacim nebeské kráľovstvo.
Ty sedíš po pravici Boha *
v sláve svojho Otca.
Veríme, *
že ako sudca ešte raz prídeš.
Preto ťa prosíme, pomáhaj svojim služobníkom, *
ktorých si vykúpil predrahou krvou.
Pripočítaj nás k svojim svätým *
vo večnej sláve.
Táto posledná časť sa môže vynechať.
Zachráň, Pane, svoj ľud *
a žehnaj svojich dedičov.
A spravuj ich *
a vyvýš ich až naveky.
Po všetky dni *
dobrorečíme tebe.
A chválime tvoje meno naveky, *
až na veky večné.
Vo svojej láskavosti, Pane, *
chráň nás v tento deň pred hriechom.
Zmiluj sa, Pane, nad nami, *
zmiluj sa nad nami.
Tvoje milosrdenstvo, Pane, nech je nad nami, *
ako dúfame v teba.
V teba, Pane, som dúfal, *
nebudem zahanbený naveky.
MODLITBA
Modlime sa.
Všemohúci a večný Bože, ty riadiš všetko na nebi i na zemi; dobrotivo splň prosby svojho ľudu a daruj našim časom svoj pokoj. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.
Amen.
Potom, aspoň pri spoločnom recitovaní, sa dodá:
Dobrorečme Pánovi.
Bohu vďaka.
V predĺženom slávení vigílie v nedeľu a na slávnosti pred hymnom Te Deum sa recitujú chválospevy a číta sa evanjelium, ako je to naznačené v Dodatku (online zatiaľ nie je spracovaný).
Ak sa ofícium posvätného čítania koná bezprostredne pred inou hodinou, vtedy sa na začiatku čítania môže brať hymnus z tej liturgickej hodiny; na konci čítania sa vynechá záverečná modlitba aj zvolanie a na začiatku nasledujúcej hodiny sa vynechá úvodný verš so Sláva Otcu.
Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.
© 1999-2023 J. Vidéky