22. január 2024

Pondelok, Cezročné obdobie, 3. týždeň
3. týždeň žaltára

Posvätné čítanie

Bože, príď mi na pomoc.

Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky i na veky vekov. Amen. Aleluja.

Tento úvod sa vynecháva, ak sa čítanie začína invitatóriom.

HYMNUS

I. Ak je posvätné čítanie v noci alebo včasráno:

Po spánku s údmi sviežimi

ochotne z lôžka vstávame;

buď, Otče, s nami bdiacimi,

keď pieseň tebe spievame.

Prvého teba jazyk nech

ospieva, srdce velebí;

nech všetko naše úsilie,

Presvätý, z teba pramení.

Tma, ustúp svetlu dennému,

noc, prepusť miesto úsvitu;

nech Božie svetlo zaplaví

dušu z vín noci umytú.

Ešte ťa vrúcne prosíme,

odstráň z nás všetko škodlivé,

aby ťa večne chválili

ústa i srdcia bedlivé.

Vyslyš nás, Otče láskavý,

pomôž nám, Kriste, Kráľ slávy,

s Otcom i Duchom Boh pravý,

a vládni, kraľuj nad nami. Amen.

II. Ak je posvätné čítanie cez deň:

Mocný Boh, večne žijúci,

jediný v svätej Trojici;

my úbohí ťa vzývame

a ruky k tebe spíname.

Veríme v Otca večného

i v jeho Syna milého

i v Ducha, ktorý Láska je

a s Otcom Syna spojuje.

Ty pravda, láska vznešená,

náš cieľ a naša odmena,

nám vieru, nádej, lásku daj

a láskou získať večný raj.

Počiatok i cieľ stvorení,

len z teba život pramení;

ty potechou si trpiacich

a istá nádej veriacich.

Ty všetko dobré pôsobíš

a všetkým len sám postačíš,

ty sám si svetlo stvorenia

a dúfajúcim odmena.

Vzývajme Krista, Otca s ním

vedno s ich Duchom spoločným:

jediný Bože v Trojici,

ty mocný, chráň nás prosiacich. Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Náš Boh prichádza a už nemlčí.

Žalm 50
Pravá úcta k Bohu
Neprišiel som Zákon zrušiť, ale naplniť. (Mt 5, 17)
I

Zvrchovaný Boh, Pán, prehovoril *

a vyzval zem od východu slnka až po jeho západ.

Zo Siona plného nádhery zažiaril Boh; *

náš Boh prichádza a už nemlčí:

pred ním je žeravý oheň *

a vôkol neho búrka mohutná.

On nebo i zem volá z výšavy *

na súd nad svojím národom:

„Zhromaždite mi mojich svätých, *

čo zmluvu so mnou spečatili obetou.“

A nebesia zvestujú jeho spravodlivosť, *

veď sudcom je sám Boh.

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Ant. Náš Boh prichádza a už nemlčí.

Ant. 2 Obetuj Bohu obetu chvály.

II

„Počuj, ľud môj, chcem hovoriť; †

teba, Izrael, idem usvedčiť *

ja, Boh, čo tvojím Bohom som.

Neobviňujem ťa pre tvoje obety, *

veď tvoje žertvy stále sú predo mnou.

Viac z tvojho domu býčky neprijmem *

ani capov z tvojich čried.

Lebo mne patrí všetka lesná zver, *

tisícky horskej zveriny.

Poznám všetko vtáctvo lietavé, *

moje je i to, čo sa hýbe na poli.

Aj keď budem hladný, nebudem pýtať od teba; *

veď moja je zem i s tým, čo ju napĺňa.

Vari ja hovädzie mäso jedávam *

alebo pijem krv kozľaciu?

Obetuj Bohu obetu chvály *

a Najvyššiemu svoje sľuby splň.

A vzývaj ma v čase súženia: *

ja ťa zachránim a ty mi úctu vzdáš.“

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Ant. Obetuj Bohu obetu chvály.

Ant. 3 Milosrdenstvo chcem, a nie obetu; poznanie Boha viac ako zápalnú obetu.

III

No hriešnikovi Boh hovorí: †

„Prečo odriekaš moje príkazy *

a moju zmluvu v ústach omieľaš?

Veď ty nenávidíš poriadok *

a moje slovo odmietaš.

Keď vidíš zlodeja, pridávaš sa k nemu *

a s cudzoložníkmi sa spolčuješ.

Zo svojich úst vypúšťaš zlo *

a klamstvá snuje tvoj jazyk.

Vysedávaš si a ohováraš svojho brata, *

syna svojej matky potupuješ.

Toto páchaš, a ja by som mal mlčať? †

Myslíš si, že ja som ako ty: *

teraz ťa obviňujem a hovorím ti to do očí.

Pochopte to, vy, čo zabúdate na Boha, *

inak vás zahubím a nik vám nepomôže.

Kto prináša obetu chvály, ten ma ctí; †

a kto kráča bez úhony, *

tomu ukážem Božiu spásu.“

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Ant. Milosrdenstvo chcem, a nie obetu; poznanie Boha viac ako zápalnú obetu.

Počúvaj, ľud môj, chcem hovoriť.

Ja, Boh, čo tvojím Bohom som.

PRVÉ ČÍTANIE

Z Knihy Deuteronómium

24, 1 – 25, 4

Povinnosti voči blížnemu

V tých dňoch Mojžiš povedal ľudu:

„Ak si niekto vezme ženu a ožení sa s ňou, potom sa mu však znepáči pre nejakú mrzkosť, napíše priepustný list, dá jej ho do ruky a pošle ju preč zo svojho domu a ona odíde a vydá sa za iného, ale aj on ju znenávidí, dá jej priepustný list a pošle ju preč zo svojho domu, alebo zomrie, prvý manžel si ju nemôže znova vziať za manželku, lebo je poškvrnená. Bola by to ohavnosť pred Pánom. Nepoškvrň hriechom svoju krajinu, ktorú ti dá Pán, tvoj Boh, do vlastníctva.

Ak sa niekto práve oženil, nech nechodí na vojnu, ani nech sa mu neukladá nijaká verejná povinnosť, ale bude voľný pre svoju domácnosť, aby sa jeden rok tešil so svojou manželkou.

Nevezmeš na záloh mlynec ani vrchný mlynský kameň, lebo by založil u teba svoj život.

Ak bude niekto pristihnutý, že sa zmocnil jedného zo svojich bratov, synov Izraela, a predal ho za peniaze, bude usmrtený; tak odstrániš zlo spomedzi seba.

Ak ťa postihne rana malomocenstva, svedomite zachovávaj všetko, čo vás budú učiť kňazi z levitského rodu. Úzkostlivo plňte, čo som im prikázal. Pamätaj, čo urobil Pán, tvoj Boh, Márii na ceste, keď ste vyšli z Egypta.

Keď svojmu blížnemu požičiaš nejakú vec, nevojdeš do jeho domu, aby si si vzal záloh, ale budeš stáť vonku a on ti prinesie na záloh, čo bude mať. A keby bol chudobný, záloh nezostane u teba cez noc, ale hneď mu ho vrátiš pri západe slnka, aby spal vo svojom odeve a blahorečil ti. A ty budeš mať spravodlivosť pred Pánom, svojím Bohom.

Neodoprieš mzdu núdznemu a chudobnému zo svojich bratov ani z cudzincov, čo s tebou bývajú v krajine a v tvojich bránach, ale ešte v ten deň pred západom slnka mu vyplatíš mzdu za jeho prácu, lebo je chudobný a jeho duša po nej túži; aby nevolal proti tebe k Pánovi a započítalo by sa ti to za hriech.

Nebudú otcovia zabíjaní za synov ani synovia za otcov, ale každý zomrie za svoj hriech.

Neprekrúcaj právo cudzinca a siroty a neber do zálohu šaty vdovy. Pamätaj, že si bol otrokom v Egypte a Pán, tvoj Boh, ťa odtiaľ vyslobodil. Preto ti prikazujem, aby si toto robil: Keď budeš kosiť obilie na svojom poli a zabudneš tam snop, nevracaj sa vziať si ho, ale nechaj, nech si ho vezme cudzinec, sirota a vdova, aby ťa požehnal Pán, tvoj Boh, v každom diele tvojich rúk. Keď budeš oberať plody z olív, nevráť sa obrať, čo ostalo na stromoch, ale nechaj to pre cudzinca, sirotu a vdovu. Keď budeš oberať svoju vinicu, nezbieraj zanechané strapce, ale nechaj ich pre cudzinca, sirotu a vdovu. Pamätaj, že aj ty si bol otrokom v Egypte, a preto ti prikazujem, aby si toto robil.

Ak medzi niektorými ľuďmi vznikne spor a obrátia sa na sudcov, oni dajú palmu spravodlivosti tomu, o kom sa presvedčia, že je nevinný; vinníka bez ľútosti odsúdia. No ak sudca uzná, že si vinník zasluhuje bitku, dá ho vystrieť a vo svojej prítomnosti zbiť. Výmer rán bude podľa miery previnenia, ale tak, že neprekročia počet štyridsať, aby tvoj brat neodchádzal pred tvojimi očami veľmi zbitý a mrzko doráňaný.

Nezaviažeš papuľu volovi mlátiacemu na humne tvoje obilie.“

RESPONZÓRIUM

Porov. Mk 12, 32-33; Sir 35, 4b-5a

Správne si povedal, Učiteľ, že jediný je Boh a milovať ho z celého srdca * A milovať blížneho ako seba samého je viac ako všetky zápalné a ostatné obety.

Kto dáva almužnu, prináša obetu chvály. Pánovi sa páči, keď niekto zanechá neprávosť. * A milovať blížneho ako seba samého je viac ako všetky zápalné a ostatné obety.

DRUHÉ ČÍTANIE

Z pastorálnej konštitúcie Gaudium et spes Druhého vatikánskeho koncilu o Cirkvi v dnešnom svete

(Č. 48)

Svätosť manželstva a rodiny

Muž a žena, ktorí na základe manželskej zmluvy „už nie sú dvaja, ale jedno telo“, poskytujú si najdôvernejším spojením osôb a činností vzájomnú pomoc a službu, nachádzajú zmysel svojej jednoty a deň čo deň plnšie ju uskutočňujú. Toto dôverné spojenie, ktoré je vzájomným darom dvoch osôb, ale aj dobro detí vyžadujú úplnú vernosť manželov a zdôrazňujú ich nerozlučnú jednotu.

Kristus Pán bohato požehnal túto mnohotvárnu lásku, prýštiacu z božského prameňa lásky a stvárňovanú podľa vzoru jeho spojenia s Cirkvou.

Lebo ako kedysi Boh vyšiel v ústrety svojmu ľudu zmluvou lásky a vernosti, tak teraz Spasiteľ ľudí a Ženích Cirkvi ide v ústrety kresťanským manželom sviatosťou manželstva. A potom ostáva s nimi, aby sa aj manželia vo vzájomnej oddanosti stále tak verne milovali, ako on miluje Cirkev a vydal za ňu seba samého.

Pravá manželská láska sa priberá do Božej lásky, vedie a obohacuje ju Kristova vykupiteľská moc a spasiteľná činnosť Cirkvi, aby manželia účinne smerovali k Bohu a mali podporu a posilnenie vo vznešenej otcovskej a materskej úlohe. Preto kresťanských manželov na povinnosti a dôstojnosť ich stavu posilňuje, ba priam vysviaca osobitná sviatosť. Keď v jej sile plnia svoje manželské a rodinné poslanie, preniknutí Kristovým duchom, ktorý napĺňa celý ich život vierou, nádejou a láskou, čoraz viacej napredujú vo svojej vlastnej dokonalosti, vo vzájomnom posväcovaní, a teda v spoločnej oslave Boha.

Ak budú rodičia predchádzať príkladom a rodinnou modlitbou, potom deti a všetci, čo žijú v rodinnom spoločenstve, ľahšie nájdu cestu k ľudskosti, spáse a svätosti. A manželia, vyznačení hodnosťou otcovského a materského poslania, budú svedomite plniť povinnosť výchovy, najmä náboženskej, ktorá patrí v prvom rade im.

Deti, ako živé údy rodiny, prispievajú svojím spôsobom k posväcovaniu rodičov. Vďačnosťou, úctou a dôverou budú rodičom opätovať ich dobrodenia a synovsky sa ich zaujmú v ťažkostiach a v samote staroby.

RESPONZÓRIUM

Ef 5, 32. 25b. 33b

Toto tajomstvo je veľké; ja hovorím o Kristovi a Cirkvi. * Kristus miluje Cirkev a seba samého vydal za ňu.

Každý jeden nech miluje svoju manželku ako seba samého. A manželka nech si ctí muža. * Kristus miluje Cirkev a seba samého vydal za ňu.

MODLITBA

Modlime sa.

Všemohúci a večný Bože, usmerňuj náš život podľa svojej vôle, aby sme v mene tvojho milovaného Syna horlivo konali dobré skutky. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.

Amen.

Potom, aspoň pri spoločnom recitovaní, sa dodá:

Dobrorečme Pánovi.

Bohu vďaka.

V predĺženom slávení vigílie v nedeľu a na slávnosti pred hymnom Te Deum sa recitujú chválospevy a číta sa evanjelium, ako je to naznačené v Dodatku (online zatiaľ nie je spracovaný).

Ak sa ofícium posvätného čítania koná bezprostredne pred inou hodinou, vtedy sa na začiatku čítania môže brať hymnus z tej liturgickej hodiny; na konci čítania sa vynechá záverečná modlitba aj zvolanie a na začiatku nasledujúcej hodiny sa vynechá úvodný verš so Sláva Otcu.

Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.

© 1999-2023 J. Vidéky