Bože, príď mi na pomoc.
Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.
Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky i na veky vekov. Amen. Aleluja.
HYMNUS
I. Ak je posvätné čítanie v noci alebo včasráno:
Toto je v týždni prvý deň,
keď Boh jas a tmu rozhranil,
keď Spasiteľ smrť premohol,
vstal z hrobu a nás zachránil.
Zažeňme preto ospalosť,
rezko sa majme k životu
a – ako prorok – aj za tmy
vzývajme Božiu dobrotu,
by prosby náš Pán vyslyšal,
na pomoc podal ruku nám
a očistených od hriechov
pozdvihol k neba výšinám.
Šťastná je táto hodina
a posvätný je tento čas:
Boh za nábožný chválospev
milosťou obdaruje nás.
Sláva buď večná Otcovi,
jeho milému Synovi
i Duchu Tešiteľovi,
čo všetko v láske obnoví. Amen.
II. Ak je posvätné čítanie cez deň:
Najsvätejší je tento deň
zo všetkých, ktoré nám Boh dal.
Posväcuješ ho, Ježišu,
tým, že si prvý z mŕtvych vstal.
Aj naše duše z hriechu vzkries
a so sebou ich navždy spoj;
aj telá zobuď k životu,
veď nad smrťou si vyhral boj.
Daj, Kriste, nech sa v oblakoch
v ústrety tebe vznesieme,
nech v tebe večne žijeme,
život náš, naše vzkriesenie.
Keď uvidíme tvoju tvár,
ku sebe pripodobni nás,
nech poznáme ťa, aký si,
svetlo a krása všetkých čias.
Keď nás Otcovi odovzdáš
už plných darov sedmorých,
v kráľovstve svätej Trojice
šťastie nám večné otvoríš. Amen.
PSALMÓDIA
Ant. 1 Budem ťa, Pane, velebiť každý deň. Aleluja.
Oslavovať ťa chcem, Bože, môj kráľ, †
a tvoje meno velebiť *
navždy a naveky.
Budem ťa velebiť každý deň †
a tvoje meno chváliť *
navždy a naveky.
Veľký si, Pane, a veľkej chvály hoden, *
tvoju veľkosť nemožno preskúmať.
Z pokolenia na pokolenie ide chvála tvojich skutkov *
a všetky pokolenia ohlasujú tvoju moc.
Hovoria o vznešenosti tvojej slávy a veleby *
a rozprávajú o tvojich zázrakoch.
Hovoria aj o sile tvojich skutkov úžasných *
a rozprávajú o tvojej veľkosti.
Rozhlasujú chválu tvojej veľkej láskavosti *
a plesajú nad tvojou spravodlivosťou.
Milostivý a milosrdný je Pán, *
zhovievavý a veľmi láskavý.
Dobrý je Pán ku každému *
a milostivý ku všetkým svojim stvoreniam.
Sláva Otcu i Synu *
i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *
i na veky vekov. Amen.
Ant. Budem ťa, Pane, velebiť každý deň. Aleluja.
Ant. 2 Tvoje kráľovstvo, Pane, je kráľovstvo pre všetky veky. Aleluja.
Nech ťa oslavujú, Pane, všetky tvoje diela *
a tvoji svätí nech ťa velebia.
Nech rozprávajú o sláve tvojho kráľovstva *
a o tvojej moci nech hovoria;
nech ľuďom oznamujú tvoje zázraky *
i slávu a velebu tvojho kráľovstva.
Tvoje kráľovstvo je kráľovstvo pre všetky veky *
a tvoja vláda sa rozprestiera na všetky pokolenia.
Sláva Otcu i Synu *
i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *
i na veky vekov. Amen.
Ant. Tvoje kráľovstvo, Pane, je kráľovstvo pre všetky veky. Aleluja.
Ant. 3 Pán je vo všetkých svojich slovách pravdivý a svätý vo všetkých svojich skutkoch. Aleluja. †
Pán je vo všetkých svojich slovách pravdivý *
a svätý vo všetkých svojich skutkoch.
† Pán podopiera všetkých, čo klesajú, *
a dvíha všetkých skľúčených.
Oči všetkých sa s dôverou upierajú na teba *
a ty im dávaš pokrm v pravý čas.
Otváraš svoju ruku *
a dobrotivo nasycuješ všetko živé.
Spravodlivý je Pán na všetkých svojich cestách *
a svätý vo všetkých svojich skutkoch.
Blízky je Pán všetkým, čo ho vzývajú, *
všetkým, čo ho vzývajú úprimne.
Vyplní želanie bohabojných, †
vyslyší ich modlitbu *
a zachráni ich.
Pán ochraňuje všetkých, čo ho milujú, *
a ničí všetkých hriešnikov.
Nech moje ústa hlásajú slávu Pánovu †
a všetko živé nech jeho sväté meno velebí *
navždy a naveky.
Sláva Otcu i Synu *
i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *
i na veky vekov. Amen.
Ant. Pán je vo všetkých svojich slovách pravdivý a svätý vo všetkých svojich skutkoch. Aleluja.
Počúvaj, syn môj, moje slová.
Nakloň si sluch k mojim výrokom.
PRVÉ ČÍTANIE
Z Knihy Sudcov
2, 6 – 3, 4
Všeobecný prehľad doby sudcov
V tých dňoch Jozue prepustil ľud a synovia Izraela odišli každý na svoj vlastný podiel, aby zaujali krajinu. A slúžili Pánovi po všetky dni Jozua a starších, ktorí žili dlho po ňom, a videli celé Pánovo veľké dielo, ktoré urobil s Izraelom. Nunov syn, Pánov služobník, Jozue zomrel, keď mal stodesať rokov. Pochovali ho na území jeho podielu v Tamnatharese, na vrchu Efraim, na sever od vrchu Gaas. Celé toto pokolenie sa pripojilo k svojim otcom a povstalo po ňom iné, ktoré nepoznalo Pána a dielo, ktoré urobil s Izraelom.
Synovia Izraela robili, čo sa Pánovi nepáči, a slúžili bálom. Opustili Pána, Boha svojich otcov, ktorý ich vyviedol z egyptskej krajiny, chodili za cudzími bohmi, za božstvami národov, ktoré bývali okolo nich, a klaňali sa im. Tak dráždili Pána: opustili ho a slúžili Bálovi a Aštarte. Pán sa rozhneval na Izrael a vydal ich do rúk lupičov, ktorí ich drancovali. Predal ich nepriateľom, čo bývali okolo a oni nevládali odolávať svojim protivníkom. Kamkoľvek sa pohli, bola proti nim Pánova ruka a stíhalo ich veľké nešťastie, ako im Pán povedal a prisahal.
A Pán im vzbudzoval sudcov, ktorí ich vyslobodzovali z rúk plieniteľov. Lenže ani ich nechceli poslúchať: smilnili s cudzími bohmi a klaňali sa im. Rýchlo zišli z cesty, po ktorej kráčali ich otcovia, keď poslúchali Pánove nariadenia, a robili všetko naopak. Keď im Pán vzbudzoval sudcov, Pán bol so sudcom a vyslobodzoval ich z rúk nepriateľov, kým sudca žil, lebo Pánovi ich bolo ľúto a počul ston sužovaných. Ale keď sudca zomrel, vracali sa späť a robili oveľa horšie, ako robili ich otcovia: behali za cudzími bohmi, slúžili im a klaňali sa im. Nezanechali svoje skutky a tvrdošijne chodili po starej ceste.
Pán vzplanul hnevom proti Izraelu a povedal: „Keďže tento národ porušil moju zmluvu, ktorú som uzavrel s ich otcami a odmietol počúvať môj hlas, ani ja nevyženiem národy, ktoré Jozue ponechal a zomrel. Nimi budem skúšať Izrael, či budú zachovávať Pánovu cestu a kráčať po nej, ako zachovávali ich otcovia, alebo nie.“
Preto Pán ponechal tie národy a nechcel ich hneď vyhnať, ani ich nevydal do Jozuových rúk.
Toto sú národy, ktoré Pán ponechal, aby nimi vychovával Izrael, všetkých, ktorí nepoznali kanaánske vojny, aby sa pokolenia synov Izraela, ktoré nevedeli, čo je to boj, naučili bojovať s nepriateľmi: päť filištínskych kniežat a všetci Kanaánčania, Sidončania a Hevejčania, čo obývali libanonské pohorie od vrchu Bálhermon až po vstup do Ematu. Ponechal ich, aby na nich skúšal Izrael, či bude počúvať Pánove prikázania, ktoré dal ich otcom cez Mojžiša, alebo nie.
RESPONZÓRIUM
Ž 106, 40a. 41a. 44; Sdc 2, 16
Pán vzplanul hnevom proti svojmu ľudu a vydal ich do rúk pohanov. * Ale on zhliadol na ich súženie, keď počul ich náreky.
A Pán im vzbudzoval sudcov, ktorí ich vyslobodzovali z rúk plieniteľov. * Ale on zhliadol na ich súženie, keď počul ich náreky.
DRUHÉ ČÍTANIE
Z traktátu svätého biskupa a mučeníka Cypriána O modlitbe Pána
(Nn. 4-6: CSEL 3, 268-270)
Modlitba má vychádzať z pokorného srdca
Reč a prosba tých, čo sa modlia, má byť poznačená poriadkom, pokojom a úctou. Máme myslieť na to, že stojíme pred Božou tvárou. A Božím očiam sa treba páčiť aj postojom tela a tónom hlasu. Lebo ako je bezočivý človek hlučný a kričí, tak zasa slušnému človeku pristane, keď sa modlí skromne. Ostatne Pán nám ako učiteľ prikázal, aby sme sa modlili v skrytosti, v ústraní na odľahlých miestach, vo svojich izbách, čo sa najlepšie zhoduje s vierou, aby sme vedeli, že Boh je všadeprítomný, že všetkých počuje a vidí a plnosťou svojej veleby preniká aj do odľahlých a tajných miest, ako je napísané: „Ja som Boh blízky, a nie Boh zďaleka. Vari sa človek tak skryje do úkrytu, že ho ja neuvidím? Či ja nenapĺňam nebo i zem?“ A zasa: „Božie oči na každom mieste pozorujú dobrých i zlých.“
A keď sa schádzame s bratmi a s Božím kňazom slávime svätú obetu, musíme dávať pozor na skromnosť a poriadok, aby sme svoje modlitby nechrlili bez ladu a skladu, neusporiadanými slovami, a prosbu, ktorú máme skromne odporúčať Bohu, nevnucovali hlučnou mnohovravnosťou. Veď Boh nepočúva hlas, ale srdce, ani netreba upozorňovať hlasným krikom toho, ktorý vidí myšlienky, ako to potvrdzuje Pán, keď hovorí: „Prečo myslíte zlé vo svojich srdciach?“ A na inom mieste: „A všetky cirkvi spoznajú, že ja skúmam vnútro i srdce.“
Anna sa toho v Prvej knihe kráľov drží a tým je predobrazom Cirkvi. Ona neprednášala Bohu hlučne svoje prosby, ale potichu a skromne v skrýši svojho vnútra. Hovorila v skrytej modlitbe, ale s očividnou vierou, hovorila nie hlasom, ale srdcom, lebo vedela, že Pán takto počúva, a úspešne dosiahla, o čo prosila, lebo úprimne prosila. Sväté písmo to jasne ukazuje: „Hovorila si iba v srdci; pery sa jej síce pohybovali, ale hlas počuť nebolo, a Pán ju vyslyšal.“ Aj v žalmoch čítame: „Uvažujte vo svojom srdci, rozjímajte na svojich lôžkach.“ Aj cez Jeremiáša Duch Svätý dokladá a učí to isté: „Tebe, Pane, sa treba klaňať v duchu.“
Milovaní bratia, ten, kto sa klania, nesmie prehliadnuť, ako sa modlil v chráme mýtnik s farizejom. Nedvíhal bezočivo oči k nebu, ani spupne nevystieral ruky, ale bil sa do pŕs a priznával hriechy ukryté vo vnútri, a tak prosil Božie milosrdenstvo o pomoc. A hoci farizej bol spokojný sám so sebou, posvätenie si väčšmi zaslúžil ten, ktorý takto prosil, ktorý nevložil nádej na spásu do svojej sebavedomej nevinnosti, lebo nik nie je nevinný, ale v pokornej modlitbe vyznával svoje hriechy. A ten, čo pokorným odpúšťa, vyslyšal jeho modlitbu.
RESPONZÓRIUM
Premýšľajme, ako máme stáť pred tvárou Boha a anjelov; * Stojme a spievajme tak, aby naše srdce ladilo so slovami.
Veď vieme, že budeme vypočutí nie pre mnohovravnosť, ale pre čistotu srdca a kajúce slzy. * Stojme a spievajme tak, aby naše srdce ladilo so slovami.
HYMNUS TE DEUM
Teba, Bože, chválime, *
teba, Pane, velebíme,
Teba, večný Otče, *
uctieva celá zem.
Tebe všetci anjeli, *
tebe nebesia i všetky mocnosti,
tebe cherubíni a serafíni *
bez prestania prespevujú:
Svätý, * svätý, * svätý *
Pán, Boh zástupov.
Plné sú nebo i zem *
tvojej veleby a slávy.
Teba oslavuje *
slávny zbor apoštolov;
teba velebí *
veľký počet prorokov;
teba chváli *
vznešený zástup mučeníkov;
teba oslavuje *
svätá Cirkev po celej zemi,
teba, Otče, *
nesmierne velebného,
i tvojho milovaného, *
pravého a jediného Syna,
aj Ducha Svätého, *
Tešiteľa nášho.
Kriste, *
ty si kráľ slávy.
Ty si Otcov Syn *
od večnosti.
Ty si neváhal vstúpiť do života Panny, *
stal si sa človekom, aby si vykúpil človeka.
Ty si zvíťazil nad smrťou *
a otvoril si veriacim nebeské kráľovstvo.
Ty sedíš po pravici Boha *
v sláve svojho Otca.
Veríme, *
že ako sudca ešte raz prídeš.
Preto ťa prosíme, pomáhaj svojim služobníkom, *
ktorých si vykúpil predrahou krvou.
Pripočítaj nás k svojim svätým *
vo večnej sláve.
Táto posledná časť sa môže vynechať.
Zachráň, Pane, svoj ľud *
a žehnaj svojich dedičov.
A spravuj ich *
a vyvýš ich až naveky.
Po všetky dni *
dobrorečíme tebe.
A chválime tvoje meno naveky, *
až na veky večné.
Vo svojej láskavosti, Pane, *
chráň nás v tento deň pred hriechom.
Zmiluj sa, Pane, nad nami, *
zmiluj sa nad nami.
Tvoje milosrdenstvo, Pane, nech je nad nami, *
ako dúfame v teba.
V teba, Pane, som dúfal, *
nebudem zahanbený naveky.
MODLITBA
Modlime sa.
Bože, sila tých, čo v teba dúfajú, bez teba ľudská slabosť nič nezmôže; vypočuj naše prosby a ustavične nám pomáhaj svojou milosťou, aby sme verne plnili tvoje prikázania, a tak sa ti páčili zmýšľaním i skutkami. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.
Amen.
Potom, aspoň pri spoločnom recitovaní, sa dodá:
Dobrorečme Pánovi.
Bohu vďaka.
V predĺženom slávení vigílie v nedeľu a na slávnosti pred hymnom Te Deum sa recitujú chválospevy a číta sa evanjelium, ako je to naznačené v Dodatku (online zatiaľ nie je spracovaný).
Ak sa ofícium posvätného čítania koná bezprostredne pred inou hodinou, vtedy sa na začiatku čítania môže brať hymnus z tej liturgickej hodiny; na konci čítania sa vynechá záverečná modlitba aj zvolanie a na začiatku nasledujúcej hodiny sa vynechá úvodný verš so Sláva Otcu.
Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.
© 1999-2023 J. Vidéky