25. máj 2024

Sv. Márie Magdalény de’ Pazzi, panny
ľubovoľná spomienka

Narodila sa vo Florencii roku 1566. Nábožne ju vychovali a vstúpila ku karmelitánkam, kde viedla skrytý život modlitby a odriekania. Horlivo sa modlila za obnovu Cirkvi a sestry viedla k dokonalosti. Boh ju vyznačil mnohými darmi. Zomrela roku 1607.

Posvätné čítanie

Bože, príď mi na pomoc.

Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky i na veky vekov. Amen. Aleluja.

Tento úvod sa vynecháva, ak sa čítanie začína invitatóriom.

HYMNUS

V tento deň zbožnosť veriacich

piesňami pannu velebí,

ktorá sa slávou, čistotou

jak hviezda skveje na nebi.

Panna, čo k chválam Kristovým

prispela mužnou pevnosťou,

k zborom sa nebies vznešeným

dnes druží s veľkou radosťou.

Krehkosti tela premohla,

cudnosťou v srdci vždy čistom

zvodnosťou sveta pohrdla,

po stopách išla za Kristom.

Spravuj nás, Kriste, podľa nej,

pred nepriateľmi chráň svoj ľud,

nás v čnostiach stále upevňuj

a odstráň od nás všetok blud.

Ježišu, Synu Márie,

tvoj domov zdobia ľalie.

S Otcom a s Duchom potechy

nech ti je sláva naveky! Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Nech oslavujú Pána za jeho milosrdenstvo a za zázraky v prospech ľudí.

Žalm 107
Vďaka za oslobodenie
Boh zoslal synom Izraela slovo a zvestoval pokoj skrze Ježiša Krista. (Sk 10, 36)
I

Oslavujte Pána, lebo je dobrý, *

lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky.

Tak nech hovoria tí, ktorých Pán vykúpil, *

ktorých vykúpil z rúk protivníkových

a zhromaždil z rozličných krajín †

od východu i západu, *

od severu i od mora.

Blúdili pustatinou a po vyprahnutej stepi, *

nenachádzali cestu k trvalému bydlisku.

Mali hlad a smäd, *

ubúdalo v nich života.

V súžení volali k Pánovi *

a on ich vyslobodil z úzkostí.

Na správnu cestu ich priviedol, *

aby šli po nej k trvalému bydlisku.

Nech oslavujú Pána za jeho milosrdenstvo *

a za zázraky v prospech ľudí,

lebo smädného napojil *

a hladného nakŕmil dobrotami.

V temnotách a v tieni smrti sedeli, *

sputnaní biedou a železom,

lebo sa vzopreli Božím výrokom *

a zámery Najvyššieho zavrhli.

Preto ich srdce útrapami pokoril, *

ostali nevládni a bez pomoci.

V súžení volali k Pánovi *

a on ich vyslobodil z úzkostí.

Z temnôt a z tône smrti ich vyviedol *

a ich putá rozlomil.

Nech oslavujú Pána za jeho milosrdenstvo *

a za zázraky v prospech ľudí,

lebo rozdrvil brány bronzové *

a rozlomil závory zo železa.

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Ant. Nech oslavujú Pána za jeho milosrdenstvo a za zázraky v prospech ľudí.

Ant. 2 Videli diela Božie a jeho zázraky.

II

Na ceste neprávosti rozum stratili *

a trpeli za svoje priestupky.

Každý pokrm sa im sprotivil *

a priblížili sa až k bránam smrti.

V súžení volali k Pánovi *

a on ich vyslobodil z úzkostí.

Zoslal im svoje slovo a uzdravil ich *

a vyslobodil ich zo záhuby.

Nech oslavujú Pána za jeho milosrdenstvo *

a za zázraky v prospech ľudí.

Obetu chvály nech mu prinesú, *

o jeho skutkoch nech hovoria s plesaním.

Púšťali sa na lodiach po mori *

a na veľkých vodách robili obchody.

Tam videli diela Pánove *

a na hlbočinách jeho zázraky.

Prehovoril a vyvolal búrku úžasnú, *

až sa morské vlny vzdúvali;

priam k nebu stúpali †

a vzápätí sa prepadali do hlbín; *

duša im hrôzou zmierala.

Knísali sa a tackali ako opití; *

boli v koncoch so všetkou svojou múdrosťou.

V súžení volali k Pánovi *

a on ich vyslobodil z úzkostí.

Búrku premenil na vánok *

a morské vlny umĺkli.

Tešili sa, že vlny utíchli, *

a priviedol ich do prístavu, za ktorým túžili.

Nech oslavujú Pána za jeho milosrdenstvo *

a za zázraky v prospech ľudí.

V zhromaždeniach ľudu nech ho velebia *

a nech ho chvália v zbore starších.

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Ant. Videli diela Božie a jeho zázraky.

Ant. 3 Spravodliví to uvidia a potešia sa a pochopia milosrdenstvo Pánovo.

III

Potoky na púšť premenil *

a na súš vodné pramene,

úrodnú zem na soľnú step *

pre zlobu jej obyvateľov.

A z púšte zasa urobil jazerá, *

z vyschnutej zeme vodné pramene.

Hladujúcich tam usadil *

i založili si trvalé bydlisko.

Obsiali polia a vysadili vinice *

a získali bohatú úrodu.

I požehnal ich a rozmnožili sa preveľmi *

a nezmenšil im ani počet dobytka.

A zasa ich málo zostalo a dostali sa do biedy *

pod ťarchou nešťastia a bolesti.

Opovrhnutím zahrnul kniežatá *

a dal im blúdiť po stepi neschodnej.

Chudákov však z biedy povzniesol, *

ich rody ako stáda rozmnožil.

Spravodliví to uvidia a potešia sa, *

ničomníci všetci stratia reč.

Kto je dosť múdry, že sa nad tým zamyslí *

a pochopí milosrdenstvo Pánovo?

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Ant. Spravodliví to uvidia a potešia sa a pochopia milosrdenstvo Pánovo.

Pane, tvoja vernosť siaha až k oblakom.

Tvoje súdy sú ako morská hlbina.

PRVÉ ČÍTANIE

Z Knihy Kazateľ

11, 7 – 12, 14

Výroky o starobe

Príjemné je svetlo,

a vidieť slnko očiam lahodí.

Ale keby človek žil mnoho rokov

a v nich vo všetkých sa radoval,

musí pamätať na temné dni,

lebo ich bude veľa:

všetko, čo príde, je márnosť.

Raduj sa teda, junák, vo svojej mladosti,

nech je šťastné tvoje srdce v dňoch tvojich mladých liet.

Kráčaj po cestách svojho srdca,

kam ťa tvoje oči povedú.

Ale vedz, že za to všetko

Boh ťa na súd predvolá.

Odstráň starosti zo svojho srdca

a svoje telo chráň pred chorobou,

lebo mladosť a bujarosť sú márne.

Mysli na svojho Stvoriteľa

v dňoch svojej mladosti,

prv, ako príde čas zármutku

a priblížia sa roky, o ktorých povieš:

„Tie nemám rád.“

Mysli na neho, kým sa ti nezatemní

slnko i svetlo, mesiac a hviezdy

a nevrátia sa mrákavy po daždi.

Keď sa ti začnú chvieť strážcovia domu

a sklátia sa muži udatní,

ženy čo melú, ustanú v práci, lebo ich je málo,

a tma zaľahne na tie, čo vyzerajú oknami,

keď sa ti zavrú dvere od ulice

a oslabne vrzgot žarnova,

keď sa vstáva na spev vtáčika

a utíchnu všetky dcéry spevavé;

budú sa báť výšok

a ľakať sa budú na cestách.

Mandľovník zakvitne,

kobylka sa bude plaziť

a kapara sa rozsype,

lebo človek pôjde do svojho večného domova

a po námestí budú chodiť oplakávači.

Mysli na neho, kým sa nepretrhne strieborný povrazec

a nerozbije zlatá čaša,

kým nepraskne džbán pri prameni

a nezlomí sa koleso na studni,

kým sa nevráti prach do zeme, kde bol predtým,

a duch sa nevráti k Bohu, ktorý ho dal.

Márnosť nad márnosť,

hovorí Kazateľ,

všetko je márnosť.

Okrem toho, že Kazateľ bol veľmi múdry, učil aj ľud poznaniu. Zvažoval, skúmal a zložil veľa prísloví. Kazateľ hľadal lahodné slová a spísal vynikajúce reči plné pravdy. Slová múdrych sú ako ostne a ako zatlčené klince sú učitelia zbierok vydaných od jedného pastiera. Syn môj, iné ako tieto nehľadaj. Písaniu množstva kníh niet konca a časté premýšľanie unavuje telo. Všetko si počul. Končím slovami: Boj sa Boha, zachovávaj jeho príkazy, lebo toto je celý človek. A všetko, čo sa deje, Boh postaví pred súd, aj všetko tajné, či už dobré a či zlé.

RESPONZÓRIUM

Ž 71, 17. 9a; porov. Ž 16, 11

Bože, ty si ma poúčal od mojej mladosti a ja až doteraz ohlasujem tvoje diela zázračné. * Neodožeň ma v čase staroby.

Naplníš ma radosťou pred svojou tvárou, po tvojej pravici večná slasť. * Neodožeň ma v čase staroby.

DRUHÉ ČÍTANIE

Zo spisov svätej panny Márie Magdalény de’ Pazzi O zjavení a O skúške

(Mss. III, 186. 264; IV, 716: Opere di S. M. Maddalena de’ Pazzi, Firenze, 1965, 4, pp. 200. 269; 6, p. 194)

Príď, Duchu Svätý

Naozaj si obdivuhodné, Božie Slovo, v Duchu Svätom, keď spôsobuješ, že ťa on tak vlieva do duše, aby sa celkom spojila s Bohom, počala Boha, poznala Boha a okrem Boha v ničom nehľadala záľubu.

A Duch Svätý prichádza do duše označený drahocennou pečaťou krvi Slova, čiže zabitého Baránka. Ba viac, táto krv ho pobáda, aby prišiel, hoci aj sám Duch sa hýbe a túži prísť.

Tento pohýnajúci Duch je sám v sebe podstatou Otca i Slova, vychádza z bytnosti Otca a zo zaľúbenia Slova a prichádza do duše ako prameň a ona sa do neho ponára. Ako keď sa dve rieky stekajú tak, že menšia stráca svoje meno a preberá meno väčšej; priam tak pôsobí aj tento Boží Duch, keď prichádza do duše, aby sa s ňou spojil. Treba však, aby duša, ktorá je menšia, stratila svoje meno a prenechala ho Duchu. To urobí, ak sa tak otvorí Duchu, že sa s ním stane jedno.

A tento Duch, správca pokladov, čo sú v Otcovom lone, a strážca rozhodnutí, ktoré vznikajú medzi Otcom a Synom, vlieva sa do duše tak lahodne, že to ona ani nepostrehne. A len málokto vie odhadnúť jeho veľkosť.

Svojou váhou i svojou ľahkosťou sa pohybuje na každé miesto, ktoré je schopné a pripravené prijať ho. A všetci ho počujú, či už v jeho častom slove, alebo v jeho hlbokom mlčaní. On, nehybný a pritom najpohyblivejší, preniká všetko silou lásky.

Svätý Duch, nezostávaš v nehybnom Otcovi ani v Slove, a predsa si stále v Otcovi a v Slove i v sebe samom, ako aj vo všetkých blahoslavených duchoch a stvoreniach. Stvorenie ťa potrebuje pre krv vyliatu jednorodeným Slovom, ktoré sa z veľkej lásky stalo nevyhnutne potrebným pre svoje stvorenie. Spočívaš v tvoroch, ktoré sa prispôsobia tak, že účasťou na tvojich daroch v čistote prijímajú do seba tvoju vlastnú podobu. Spočívaš v tých, čo prijímajú do seba účinok krvi Slova a stávajú sa príbytkami hodnými teba.

Príď, Duchu Svätý! Nech príde jednota Otca a zaľúbenie Slova. Ty, Duch pravdy, si odmenou svätých, občerstvením duší, svetlom v temnotách, bohatstvom chudobných, pokladom milujúcich, nasýtením hladných, útechou cudzincov; ty si napokon ten, v ktorom sú všetky poklady.

Ty si zostúpil na Máriu a spôsobil si, že Slovo si vzalo telo. Príď a urob v nás prostredníctvom milosti, čo si v nej urobil prostredníctvom milosti a prirodzenosti.

Príď, ty pokrm každej čistej myšlienky, žriedlo všetkej láskavosti, vrchol akejkoľvek čistoty! Príď a stráv v nás všetko, čo nám bráni, aby sme sa strávili v tebe!

RESPONZÓRIUM

1 Kor 2, 9-10

Oko nevidelo ani ucho nepočulo, ani do ľudského srdca nevystúpilo. * Čo Boh pripravil tým, ktorí ho milujú.

Ale nám to Boh zjavil skrze Ducha. * Čo Boh pripravil tým, ktorí ho milujú.

MODLITBA

Modlime sa.

Bože, milovník panenskej čistoty, ty si obdaril nebeskými darmi svätú pannu Máriu Magdalénu (de’ Pazzi), ktorej srdce horelo láskou k tebe; a keď ju dnes oslavujeme, dopraj, aby sme ju nasledovali v jej príklade čistoty a lásky. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.

Amen.

Potom, aspoň pri spoločnom recitovaní, sa dodá:

Dobrorečme Pánovi.

Bohu vďaka.

V predĺženom slávení vigílie v nedeľu a na slávnosti pred hymnom Te Deum sa recitujú chválospevy a číta sa evanjelium, ako je to naznačené v Dodatku (online zatiaľ nie je spracovaný).

Ak sa ofícium posvätného čítania koná bezprostredne pred inou hodinou, vtedy sa na začiatku čítania môže brať hymnus z tej liturgickej hodiny; na konci čítania sa vynechá záverečná modlitba aj zvolanie a na začiatku nasledujúcej hodiny sa vynechá úvodný verš so Sláva Otcu.

Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.

© 1999-2023 J. Vidéky