8. november 2024

Piatok, Cezročné obdobie, 31. týždeň
3. týždeň žaltára

Posvätné čítanie

Bože, príď mi na pomoc.

Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky i na veky vekov. Amen. Aleluja.

Tento úvod sa vynecháva, ak sa čítanie začína invitatóriom.

HYMNUS

I. Ak je posvätné čítanie v noci alebo včasráno:

Ty, čo tak pevne riadiš svet,

v troch osobách Boh jediný,

prijmi náš vďačný chválospev

pri svite rannej hodiny!

Prebrali sme sa zo spánku,

kým zem si drieme v pokoji,

a prosíme ťa o balzam,

ktorý nám rany vyhojí.

Ak podvodný a temný duch

zviedol nás čarmi klamania,

nech lúče tvojej veleby

z nás temnôt stopu odstránia.

Nech našu myseľ i náš cit

vždy tvoje svetlo preniká,

by sme sa v dennom konaní

nešmykli z tvojho chodníka.

Láskavý Otče, pomôž nám

za tvojím Synom k výšinám,

kde s Duchom, darcom potechy,

nad všetkým vládneš naveky. Amen.

II. Ak je posvätné čítanie cez deň:

Zostávaj, Kriste, v srdciach nám,

nebeská láska spasených,

a do našich sŕdc vylievaj

vrúcnosť sĺz, plaču zbožný vzdych.

S hlbokou vierou pred tebou,

Ježišu Kriste, stojíme,

odpusť nám všetky prečiny,

s dôverou vrúcne prosíme.

Znamením kríža svätého

i svojím telom presvätým

chráň ľudí sveta celého

predrahou krvou spasených.

Kriste, kráľ dobrý, láskavý,

buď sláva tebe, Otcovi

i Duchu, ktorý bráni nás,

teraz i večne, v každý čas. Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Ustatý som od volania; unavili sa mi oči, čo tak vyzerám svojho Boha.

Žalm 69, 2-22. 30-37
Nadšenie pre Boží dom
Dali mu piť víno zmiešané so žlčou. (Mt 27, 34)
I

Zachráň ma, Bože, *

lebo voda mi vystúpila až po krk.

V bezodnom bahne viaznem a nemám pevnej pôdy pod nohami, *

dostal som sa do hlbín vôd a zalieva ma príval.

Ustatý som od volania, hrdlo mi zachríplo. *

Unavili sa mi oči, čo tak vyzerám svojho Boha.

Viac než mám vlasov na hlave, *

je tých, čo ma bez príčiny nenávidia.

Mocnejší sú tí, čo ma prenasledujú, sú to nepriatelia klamárski; *

musel som vrátiť, čo som neulúpil.

Bože, ty poznáš moju pochabosť *

a moje poklesky nie sú ti skryté.

Nech sa nemusia pýriť pre mňa tí, čo dúfajú v teba, *

Pane, Bože zástupov.

Nech sa nemusia hanbiť pre mňa tí, *

čo ťa hľadajú, Bože Izraela.

Pre teba znášam potupu *

a hanba mi pokrýva tvár.

Svojim bratom som sa stal cudzincom *

a synom svojej matky neznámym.

Stravuje ma horlivosť za tvoj dom, *

padajú na mňa urážky tých, čo ťa urážajú.

V pôstoch som si dušu vyplakal, *

no aj to mi bolo na potupu.

I vrecovinu som si obliekol *

a príslovečným som sa stal.

Utŕhajú si zo mňa tí, čo vysedávajú v bráne, *

a pri víne pospevujú o mne pijani.

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Ant. Ustatý som od volania; unavili sa mi oči, čo tak vyzerám svojho Boha.

Ant. 2 Do jedla mi dali žlče a keď som bol smädný, napojili ma octom.

II

Ale ja, Pane, obraciam sa modlitbou k tebe *

v tomto čase milosti.

Vypočuj ma, Bože, pre svoju veľkú dobrotu, *

pre svoju vernosť mi pomôž.

Vytrhni ma z bahna, aby som sa nepohrúžil doň, †

a budem vytrhnutý z moci svojich nenávistníkov *

i z hlbokých vôd.

Nech ma nezatopí príval vôd, †

nech ma nepohltí hlbina *

a priepasť nezavrie nado mnou pažerák.

Vyslyš ma, Pane, veď si dobrotivý a láskavý; *

pre svoje veľké milosrdenstvo pohliadni na mňa.

Neodvracaj tvár od svojho služobníka, *

veď, hľa, trpím; čím skôr ma vyslyš.

Príď ku mne a zachráň ma, *

so zreteľom na mojich nepriateľov ma vysloboď.

Ty poznáš moju potupu, *

moju hanbu i moje zneuctenie.

Ty vidíš všetkých, čo ma sužujú. *

Potupa mi zlomila srdce a ochabol som.

Čakal som, že dakto bude mať so mnou súcit, no takého som nestretol; *

čakal som, že dakto ma poteší, ale taký sa nenašiel.

Do jedla mi dali žlče *

a keď som bol smädný, napojili ma octom.

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Ant. Do jedla mi dali žlče a keď som bol smädný, napojili ma octom.

Ant. 3 Hľadajte Boha a srdce vám oživne.

III

Som úbožiak, plný bolesti; *

tvoja pomoc, Bože, ma pozdvihne.

Piesňou chcem Božie meno osláviť *

a velebiť ho chválospevmi.

A Pánovi to bude milšie, ako keby som obetoval býka, *

ako keby som obetoval junca, ktorému rastú rožky a ratice.

Nech zvedia o tom ponížení a nech sa potešia; *

hľadajte Boha a srdce vám oživne.

Lebo Pán vypočuje chudobných *

a nepohŕda svojimi, keď sú v zajatí.

Nech ho chvália nebesia i zem, *

moria a všetko, čo sa hýbe v nich.

Lebo Boh zachráni Sion †

a vybuduje mestá Júdove; *

usadia sa tam a budú ich majetkom.

A zdedia ho potomci jeho služobníkov *

a tí, čo milujú jeho meno, budú v ňom prebývať.

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Ant. Hľadajte Boha a srdce vám oživne.

Pán nás poučí o svojich cestách.

A my budeme kráčať po jeho chodníkoch.

PRVÉ ČÍTANIE

Z Druhej knihy Machabejcov

12, 32-46

Obeta za zomrelých

Po sviatkoch, ktoré sa nazývajú Turíce, vytiahli proti Gorgiášovi, správcovi Idumey. A vyrazil s troma tisícami pešiakov a so štyristo jazdcami. Keď sa s nimi zrazil, padlo aj niekoľko Židov. Ale istý Dozitej, odvážny jazdec z Bakenorových ľudí, chytil Gorgiáša za plášť a pevne ho držal, lebo ho chcel zajať živého. Ale vrhol sa naň akýsi trácky jazdec, odťal mu ruku a Gorgiáš ušiel do Marisy. Ezdrinovi ľudia však dlho bojovali a boli vyčerpaní. Tu Júda vzýval Pána, aby ukázal, že on je pomocník a vodca boja. V reči otcov začal nahlas spievať hymny, nečakane sa vrhol na Gorgiášových bojovníkov a donútil ich na útek.

Júda zhromaždil vojsko a prišiel do mesta Odollam. Pretože nadchádzal siedmy deň, na tom istom mieste sa očistili podľa obyčaje a slávili sobotu. Na druhý deň šli Júdovi ľudia, lebo už bol najvyšší čas, pozbierať telá padlých a pochovať ich k rodičom v otcovských hroboch. Pod odevom všetkých zabitých však našli predmety zasvätené modlám z Jamnie, čo zákon Židom zakazuje. Všetkým bolo teda jasné, že pre toto padli.

A tak všetci velebili Pána, spravodlivého sudcu, ktorý odhaľuje skryté veci, a potom sa modlili a prosili, aby sa úplne zabudlo na spáchaný hriech. A udatný Júda povzbudzoval ľud, aby sa chránili hriechu, keďže na vlastné oči videli, čo sa stalo pre hriech tých, ktorí padli. Potom urobil po mužoch zbierku a poslal do Jeruzalema okolo dvetisíc drachiem striebra, aby priniesli obetu za hriechy, lebo veľmi dobre a šľachetne zmýšľal o zmŕtvychvstaní. Veď keby nebol dúfal, že tí, čo padli, vstanú z mŕtvych, bolo by bývalo zbytočné a márne modliť sa za mŕtvych. A okrem toho bol presvedčený, že tí, čo nábožne zomreli, majú uložený vynikajúci dar milosti: svätá a nábožná myšlienka. Preto vykonal zmiernu obetu za mŕtvych, aby boli oslobodení od hriechu.

RESPONZÓRIUM

Porov. 2 Mach 12, 45. 46

Tí, čo nábožne zomreli, * Budú mať uloženú vynikajúcu milosť.

Svätá a spasiteľná je myšlienka modliť sa za mŕtvych, aby boli oslobodení od hriechov. * Budú mať uloženú vynikajúcu milosť.

DRUHÉ ČÍTANIE

Z Rečí svätého biskupa Gregora Nazianzského

(Or. 7, in laudem Caesarii fratris, 23-24: PG 35, 786-787)

Svätá je myšlienka modliť sa za mŕtvych

„Čože je človek, že naň pamätáš?“ Aké to nové tajomstvo okolo mňa?! Som malý, a pritom veľký, nízky, a vznešený, smrteľný, a nesmrteľný, pozemský, a nebeský. Mám byť s Kristom pochovaný a s Kristom vstať z mŕtvych, mám byť Kristovým spoludedičom, stať sa Božím synom, a tak samým Bohom.

Toto nám naznačuje ono veľké tajomstvo. Toto je pre nás Boh, ktorý kvôli nám prijal ľudskú prirodzenosť a stal sa chudobným, aby pozdvihol padnuté telo, obrazu priniesol neporušenosť a obnovil človeka, aby sme sa všetci stali jedno v Kristovi, ktorý sa v nás všetkých stal dokonale všetkým, čím je, aby sme už neboli „muž a žena, barbar a Skýt, otrok a slobodný“, čo sú znaky a rozdiely tela, lež nosme v sebe iba známku Boha, ktorým a pre ktorého sme boli stvorení, nech nás iba on formuje a stvárňuje, aby sme sa iba z neho poznali.

A kiežby sme aj boli tým, v čo podľa veľkej dobroty štedrého Boha dúfame. On málo žiada a veľmi veľa dáva teraz i v budúcom veku tým, ktorí ho s úprimnou vrúcnosťou ducha milujú; nám, ktorí pre svoju lásku k nemu a nádej v neho „všetko znášame a všetko vydržíme“, za všetko vzdávame vďaky (a slovo vie, že práve toto je veľmi častá zbraň spásy) a odporúčame mu svoju dušu i duše tých, ktorí akoby boli pripravenejší a prv prešli spoločnou cestou do domova.

Pán a Pôvodca všetkého a najmä tohto stvorenia! Bože, Otec a vodca svojich ľudí! Vládca nad životom a smrťou! Strážca a dobrodinec našich duší! Ty, ktorý všetko tvoríš a v pravý čas umným Slovom premieňaš, ako sám uznáš vo svojej múdrosti a tajomnom riadení za dobré, prijmi teraz, prosím, Cézara, ktorý ako prvý z nás odišiel.

A v príhodnom čase prijmi aj nás. Dovtedy riaď náš život v tele, kým to bude osožné. Čiže prijmi nás vtedy, keď budeme bázňou voči tebe pripravení, a nie zmätení. Aby sme sa v posledný deň neobrátili chrbtom a neboli odtiaľto proti vôli vyrvaní a odvlečení ako obvykle tí, čo sú oddaní svetu a telu. Ale nech odchádzame ochotne a s radosťou do toho blaženého trvalého života, ktorý je v Kristovi Ježišovi, našom Pánovi; jemu sláva na veky vekov. Amen.

RESPONZÓRIUM

Prosíme ťa, Pane, Bože náš, prijmi duše našich zosnulých, za ktorých si vylial svoju krv. * Pamätaj, že sme iba prach, a človek je ako tráva, sťa poľný kvet.

Pane, ty si milosrdný, milostivý a láskavý. * Pamätaj, že sme iba prach, a človek je ako tráva, sťa poľný kvet.

MODLITBA

Modlime sa.

Všemohúci a milosrdný Bože, je darom tvojej štedrosti, že ti môžeme dôstojne a chvályhodne slúžiť; prosíme ťa, daj nám silu premáhať prekážky na ceste do prisľúbenej blaženosti. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.

Amen.

Potom, aspoň pri spoločnom recitovaní, sa dodá:

Dobrorečme Pánovi.

Bohu vďaka.

V predĺženom slávení vigílie v nedeľu a na slávnosti pred hymnom Te Deum sa recitujú chválospevy a číta sa evanjelium, ako je to naznačené v Dodatku (online zatiaľ nie je spracovaný).

Ak sa ofícium posvätného čítania koná bezprostredne pred inou hodinou, vtedy sa na začiatku čítania môže brať hymnus z tej liturgickej hodiny; na konci čítania sa vynechá záverečná modlitba aj zvolanie a na začiatku nasledujúcej hodiny sa vynechá úvodný verš so Sláva Otcu.

Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.

© 1999-2023 J. Vidéky