18. marec 2024

Sv. Cyrila Jeruzalemského, biskupa a učiteľa Cirkvi
na spomienku

Narodil sa roku 315 z kresťanských rodičov. Roku 348 sa stal nástupcom jeruzalemského biskupa Maxima. Dostal sa do sporu s ariánmi a viac ráz musel ísť do vyhnanstva. O jeho pastoračnej horlivosti svedčia reči, v ktorých veriacim vysvetľoval pravé učenie, Sväté písmo a Tradíciu. Zomrel roku 386.

Posvätné čítanie

Bože, príď mi na pomoc.

Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.

Tento úvod sa vynecháva, ak sa čítanie začína invitatóriom.

HYMNUS

Nastal nám milostivý čas,

Boh nám ho dal a lieči nás:

lieči svet z mdloby, slabosti

zdravý liek zdržanlivosti.

Žiari deň, čo nás obnoví,

venčený svetlom Kristovým,

v ňom srdce, choré vinami,

pôst uzdraví a zachráni.

Nech očistí pôst vinníka

a túžba nech ho preniká:

za Kristom verne putovať

a večnú slávu v nebi mať.

Nech celé tvorstvo korí sa

tebe, láskavá Trojica;

my, obnovení milosťou,

spievajme pieseň s radosťou. Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Spas ma, Pane, veď si milosrdný.

Žalm 6
Úbožiak prosí Pána o milosť
Teraz je moja duša vzrušená... Otče, zachráň ma pred touto hodinou. (Jn 12, 27)

Pane, nekarhaj ma v svojom hneve, *

netrestaj ma v svojom rozhorčení.

Zľutuj sa, Pane, nado mnou, lebo som nevládny, *

uzdrav ma, Pane, lebo sa mi kosti chvejú.

Aj dušu mám už celkom zdesenú. *

Ale ty, Pane, dokedy...?

Obráť sa, Pane, zachráň mi dušu. *

Spas ma, veď si milosrdný.

Veď medzi mŕtvymi nik nemyslí na teba. *

A kto ťa môže chváliť v podsvetí?

Už ma vyčerpalo vzlykanie, †

lôžko mi noc čo noc vlhne od plaču, *

slzami máčam svoju posteľ.

Od náreku sa mi oko zahmlilo *

a uprostred všetkých mojich nepriateľov som zostarol.

Odíďte odo mňa, všetci, čo páchate neprávosť, *

lebo Pán vyslyšal môj hlasný plač.

Pán moju prosbu vyslyšal, *

Pán prijal moju modlitbu.

Všetci moji nepriatelia nech sa zahanbia a nech sa zdesia náramne *

a zahanbení nech sa ihneď stratia.

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Ant. Spas ma, Pane, veď si milosrdný.

Ant. 2 Pán sa stal bedárovi útočišťom v súžení.

Žalm 9
Vďaka za víťazstvo
Zasa príde súdiť živých i mŕtvych.
I

Oslavovať ťa budem, Pane, celým svojím srdcom *

a vyrozprávam všetky tvoje diela zázračné.

V tebe sa budem tešiť a radovať, *

ospevovať budem tvoje meno, Najvyšší.

Veď moji nepriatelia dávajú sa na útek, *

pred tvojou tvárou slabnú a hynú.

Lebo ty si sa ujal môjho súdu a rozriešil si môj spor, *

zasadol si na trón ako spravodlivý sudca.

Zahriakol si pohanov a vyničil si rod bezbožný, *

ich meno si vyhladil navždy, naveky.

Nepriatelia zhynuli, navždy umĺkli; †

zboril si ich mestá, *

niet po nich ani pamiatky.

Ale Pán tróni naveky, *

už si pripravil stolec sudcovský.

A spravodlivo bude súdiť svet, *

podľa práva bude súdiť národy.

Pán bude utláčanému útočišťom, *

príhodným útočišťom v časoch súženia.

Na teba sa spoľahnú tí, čo tvoje meno poznajú, *

veď ty, Pane, neopúšťaš tých, čo ťa hľadajú.

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Ant. Pán sa stal bedárovi útočišťom v súžení.

Ant. 3 V bránach dcéry sionskej budem hlásať tvoje skutky preslávne.

II

Spievajte a hrajte Pánovi, čo na Sione prebýva, *

ohlasujte jeho skutky medzi národmi.

Lebo on, čo pomstí krv, na nich pamätá, *

nezabúda na nárek bedárov.

Zmiluj sa, Pane, nado mnou, †

pozri, ako ma nepriatelia sužujú, *

vytrhni ma z brán ríše smrti,

aby som v bránach dcéry sionskej hlásal všetky tvoje skutky preslávne *

a plesal, že si mi pomohol.

Pohania padli do jamy, ktorú kopali, †

a v tom osídle, čo nastrojili, *

chytila sa im vlastná noha.

Pán sa zjavil a konal súd. *

Hriešnik sa zamotal do diela svojich rúk.

Do pekla pôjdu hriešnici, *

všetci pohania, čo zabúdajú na Boha.

Lež na úbožiaka on nezabudne naveky, *

ani nádej úbožiakov navždy márna nebude.

Povstaň, Pane, nech sa nevyvyšuje človek; *

a národy si na súd predvolaj.

Pane, hrôzou ich zasiahni; *

nech pohania pochopia, že sú iba ľuďmi.

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Ant. V bránach dcéry sionskej budem hlásať tvoje skutky preslávne.

Kajajte sa a verte evanjeliu,

Lebo sa priblížilo Božie kráľovstvo.

PRVÉ ČÍTANIE

Z Listu Hebrejom

2, 5-18

Ježiš, pôvodca spásy, stal sa podobným svojim bratom

Boh nie anjelom podriadil budúci svet, o ktorom hovoríme. Tak svedčí ktosi na ktoromsi mieste:

„Čože je človek, že naň pamätáš,

a syn človeka, že sa ho ujímaš?

Urobil si ho len o niečo menšieho od anjelov,

slávou a cťou si ho ovenčil

a všetko si mu položil pod nohy.“

Keď mu teda všetko podriadil, nenechal nič, čo by mu nebolo podriadené. Teraz ešte nevidíme, že mu je všetko podrobené, ale vidíme, že ten, ktorý bol stvorený len o niečo menší od anjelov, Ježiš, bol ovenčený slávou a cťou, lebo pretrpel smrť, aby z Božej milosti okúsil smrť za všetkých.

Veď sa patrilo, aby ten, pre ktorého je všetko a skrze ktorého je všetko, ktorý priviedol mnoho synov do slávy, zdokonalil pôvodcu ich spásy utrpením. Lebo aj ten, čo posväcuje, aj tí, čo sú posväcovaní, všetci pochádzajú z jedného. Preto sa nehanbí volať ich bratmi, keď hovorí:

„Tvoje meno zvestujem svojim bratom

a uprostred zhromaždenia budem ťa velebiť.“

Ďalej: „Ja budem v neho dúfať.“

A zasa: „Hľa, ja i deti, ktoré mi dal Boh.“

A pretože deti majú účasť na krvi a tele, aj on mal podobne spoluúčasť na nich, aby smrťou zničil toho, ktorý vládol smrťou, čiže diabla, a vyslobodil tých, ktorých celý život zotročoval strach pred smrťou. Veď sa neujíma anjelov, ale ujíma sa Abrahámovho potomstva. Preto sa vo všetkom musel pripodobniť bratom, aby sa stal milosrdným a verným veľkňazom pred Bohom a odčinil hriechy ľudu. A pretože sám prešiel skúškou utrpenia, môže pomáhať tým, ktorí sú skúšaní.

RESPONZÓRIUM

Porov. Hebr 2, 11. 17; Bar 3, 38

Ten, čo posväcuje, aj tí, čo sú posväcovaní, všetci pochádzajú z jedného. Preto sa Kristus vo všetkom musel pripodobniť bratom, * Aby sa stal milosrdným a verným veľkňazom.

Boh sa zjavil na zemi a žil s ľuďmi. * Aby sa stal milosrdným a verným veľkňazom.

DRUHÉ ČÍTANIE

Z Komentára svätého biskupa a mučeníka Jána Fishera k žalmom

(Ps 129: Opera omnia, edit. 1579, p. 1610)

Keby niekto zhrešil, máme u Otca zástancu

Ježiš Kristus je náš veľkňaz, jeho predrahé telo je naša obeta, ktorú priniesol na oltári kríža za spásu všetkých ľudí.

Krv, čo vylial za našu spásu, nebola krv teliat ani capov (ako v Starom zákone), ale krv najnevinnejšieho baránka Ježiša Krista, nášho Spasiteľa.

Chrám, v ktorom náš Veľkňaz konal obetu, nebol zhotovený rukou, ale postavený mocou samého Boha. Lebo vylial svoju krv pred celým svetom a ten je chrámom zhotoveným iba Božou rukou.

A tento chrám má dve časti: jednou je zem, ktorú my teraz obývame, druhú my smrteľníci ešte nepoznáme.

Najprv priniesol obetu tu na zemi, keď podstúpil ukrutnú smrť. Potom, odetý novým rúchom nesmrteľnosti, vošiel so svojou vlastnou krvou do Svätyne svätých, čiže do neba, a tam priniesol pred trón nebeského Otca túto krv nesmiernej ceny, ktorú sedem ráz vylial za všetkých ľudí, čo otročili hriechu.

A táto obeta je Bohu taká milá a príjemná, že len čo ju zazrel, nemohol urobiť nič iné, iba sa hneď zmilovať nad nami a láskavo zaobchodiť so všetkými, čo sa opravdivo kajajú.

A je večná: neprináša sa len raz do roka (ako to bolo u Židov), ale každý deň na našu útechu, ba v každú hodinu a v každý okamih, aby sme mali veľkú posilu. Preto apoštol dodáva: „A tak získal večné vykúpenie.“

Na tejto svätej a večnej obete majú účasť všetci, čo opravdivo ľutujú a kajajú sa za svoje zločiny a pevne sa rozhodli svoje hriechy už nezopakovať, ale vytrvalo napredovať v začatom úsilí o čnosti.

Svätý Ján to formuluje takto: „Deti moje, toto vám píšem, aby ste nehrešili. Ale keby niekto zhrešil, máme u Otca zástancu: Ježiša Krista, spravodlivého. On je zmiernou obetou za naše hriechy; a nielen za naše, ale aj za hriechy celého sveta.“

RESPONZÓRIUM

Porov. Rim 5, 10. 8

Ak sme boli zmierení s Bohom smrťou jeho Syna vtedy, keď sme boli nepriateľmi, * Tým skôr už ako zmierení budeme spasení jeho životom.

Kristus zomrel za nás, keď sme boli ešte hriešnici. * Tým skôr už ako zmierení budeme spasení jeho životom.

ČÍTANIE

Z Katechéz svätého biskupa Cyrila Jeruzalemského

(Cat. 3, 1-3: PG 33, 426-430)

Pripravte sa na prijatie Svätého Ducha

„Tešte sa, nebesia, plesaj, zem!“ nad tými, čo majú byť pokropení yzopom, čo majú byť očistení duchovným yzopom, čiže mocou toho, ktorého v čase umučenia napájali pomocou yzopu a trstiny. Nech sa radujú aj nebeské mocnosti; a duše, ktoré sa majú zasnúbiť s duchovným Ženíchom, nech sa pripravia. Lebo znie „hlas volajúceho na púšti: Pripravte cestu Pánovi“.

Deti spravodlivosti, vyhovejte Jánovi, keď vás povzbudzuje a hovorí: „Vyrovnajte cestu Pánovi!“ Odstráňte všetky prekážky a úskalia, aby ste priamo kráčali do večného života. Úprimnou vierou pripravte čisté nádoby duše na prijatie Svätého Ducha. Pokáním začnite prať svoje šaty, aby ste boli čistí, keď vás zavolajú do Ženíchovej komnaty.

Veď Ženích volá všetkých bez rozdielu, lebo milosť je neohraničená a štedrá a zvučný hlas hlásateľov zhromažďuje všetkých. Ale on potom rozlišuje tých, čo vchádzajú na tú svadbu, ktorá je obrazom krstu.

Nech sa teda nestane nikomu z tých, čo sa prihlásili, aby musel počuť: „Priateľu, ako si sem mohol vojsť bez svadobného odevu?“

Kiež by ste všetci mohli počuť: „Správne, dobrý a verný sluha; bol si verný nad málom, ustanovím ťa nad mnohým: vojdi do radosti svojho Pána!“

Doteraz ste stáli za bránou. Kiež by ste mohli všetci povedať: „Kráľ ma uviedol do svojej komnaty.“ „Nech mi plesá duša v Pánovi; zaodial ma rúchom spásy a odevom radosti, založil mi diadém ako ženíchovi a ozdobil ma čistým zlatom ako nevestu.“

Nech niet na duši vás všetkých škvrny ani vrásky, ani ničoho podobného. Nehovorím, že už predtým, ako dosiahnete milosť (veď ako by to bolo, keď ste povolaní na odpustenie hriechov?), no keď dostanete milosť, nech už svedomie nie je zaťažené ničím, čo by si zaslúžilo odsúdenie, ale nech účinne spolupracuje s milosťou.

Bratia, naozaj ide o veľkú vec, preto k nej pristupujte veľmi obozretne! Každý z vás má stáť pred Bohom v prítomnosti nespočetných anjelských zástupov. Duch Svätý má označiť vaše duše pečaťou, budete vybraní do vojska veľkého kráľa.

Preto sa pripravte a vystrojte: oblečte si ani nie tak belostné rúcho, ako skôr nábožnosť duše, ktorá má čisté svedomie.

RESPONZÓRIUM

Mal 2, 6; Ž 89, 22

Zákon pravdy bol v jeho ústach a na jeho perách sa nenašla neprávosť. * V pokoji a úprimnosti chodil so mnou, hovorí Pán.

Pevne ho bude držať moja ruka a posilňovať moje sväté rameno. * V pokoji a úprimnosti chodil so mnou, hovorí Pán.

MODLITBA

Modlime sa.

Bože, ty si prostredníctvom svätého biskupa Cyrila obdivuhodne priviedol svoju Cirkev k hlbšiemu chápaniu tajomstiev spásy; na jeho orodovanie nám pomáhaj, aby sme lepšie poznávali tvojho Syna, a tak dosiahli plnosť života. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.

Amen.

Potom, aspoň pri spoločnom recitovaní, sa dodá:

Dobrorečme Pánovi.

Bohu vďaka.

V predĺženom slávení vigílie v nedeľu a na slávnosti pred hymnom Te Deum sa recitujú chválospevy a číta sa evanjelium, ako je to naznačené v Dodatku (online zatiaľ nie je spracovaný).

Ak sa ofícium posvätného čítania koná bezprostredne pred inou hodinou, vtedy sa na začiatku čítania môže brať hymnus z tej liturgickej hodiny; na konci čítania sa vynechá záverečná modlitba aj zvolanie a na začiatku nasledujúcej hodiny sa vynechá úvodný verš so Sláva Otcu.

Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.

© 1999-2023 J. Vidéky