9. január 2024

Utorok, Cezročné obdobie, 1. týždeň
1. týždeň žaltára

Posvätné čítanie

Bože, príď mi na pomoc.

Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky i na veky vekov. Amen. Aleluja.

Tento úvod sa vynecháva, ak sa čítanie začína invitatóriom.

HYMNUS

I. Ak je posvätné čítanie v noci alebo včasráno:

Účastník svetla Otcovho,

ty sám si svetlo svetla, deň,

keď v noci na spev vstávame,

stoj pri nás ako pochodeň.

Nech zmizne z mysle temrava,

démonov zberbu odožeň,

nech údy nie sú ťarbavé,

nech opustí nás nočný sen.

Nám, Kriste, milostivý buď,

nám, ktorí v teba veríme,

nech telu, duši osoží,

o čo ťa v piesňach prosíme.

Sláva buď, Kriste, kráľ dobrý,

tebe i Bohu Otcovi,

na večné veky sláva buď

aj Duchu Tešiteľovi. Amen.

II. Ak je posvätné čítanie cez deň:

Blažená Svätá Trojica,

ty všetko tvoríš, spravuješ;

na práce deň nám darúvaš

a noc na spánok určuješ.

Preto ti ráno, večer tiež

aj vo dne, v noci spievame;

nech tvoja sláva, dobrota

naveky s nami zostane.

Hľa, koríme sa v pokore

pred tebou trošku nesmelí,

spoj naše spevy so spevmi,

čo v nebi nôtia anjeli.

Vyslyš nás, Otče láskavý,

pomôž nám, Kriste, Kráľ slávy,

s Otcom i Duchom Boh pravý,

a vládni, kraľuj nad nami. Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Pán bude podľa spravodlivosti súdiť chudobných.

Žalm 10
Vzdávanie vďaky
Blahoslavení chudobní, lebo vaše je Božie kráľovstvo. (Lk 6, 20)
I

Pane, prečo si tak ďaleko? *

Prečo sa skrývaš v časoch súženia?

Bezbožný vo svojej pýche sužuje bedára; *

nech sa chytí do nástrah, čo sám zosnoval.

Veď hriešnik sa chvastá svojou náruživosťou *

a lakomec sa vychvaľuje.

Hriešnik pohŕda Pánom a namyslene hovorí: *

„Boh nezasahuje; Boha niet.“

Také sú všetky jeho myšlienky *

a jeho cesty sú vždy úspešné.

Ďaleko je od myšlienky na tvoj súd *

a všetkých svojich odporcov nemá za nič.

V srdci si takto hovorí: „Mnou nič nepohne, *

ani mňa, ani moje pokolenie nezastihne nešťastie.“

Jeho ústa sú plné luhania, klamu a podvodu; *

pod jeho jazykom zločin a násilie.

Sedí na postriežke blízko osád, *

nevinného zákerne zabíja.

Očami sliedi za chudákom; *

ako lev v húštine číha v úkryte.

Číha, chce schvátiť bedára; *

chytá ho a hádže naňho sieť.

Prikrčí sa a vyrúti, i hynú chudáci *

v jeho násilných pazúroch.

V duchu si ešte hovorí: „Boh zabudol, *

odvrátil svoju tvár, vôbec sa nedíva.“

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Ant. Pán bude podľa spravodlivosti súdiť chudobných.

Ant. 2 Ty, Pane, vidíš útrapy a žiaľ.

II

Povstaň, Pane, Bože, zdvihni svoju ruku, *

nezabúdaj na úbohých.

Ako môže bezbožník Bohom pohŕdať? *

Ako si môže v duchu hovoriť: „Boh nezasiahne!“?

Ty vidíš, †

veď ty hľadíš na útrapy a žiaľ *

a berieš ich do svojich rúk.

Na teba sa chudák spolieha *

a sirote pomáhaš.

Rozmliažď rameno hriešnika a zločinca; *

budeš hľadať jeho hriech, a už ho nenájdeš.

Pán je kráľom navždy, na veky vekov. *

Pohania vymizli z jeho krajiny.

Pane, ty vyslýchaš túžbu úbožiakov, *

vzpružuješ im srdce, ucho si k nim nakláňaš.

Zastaň sa práva siroty a utláčaného, *

aby už nikdy nenaháňal hrôzu človek stvorený zo zeme.

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Ant. Ty, Pane, vidíš útrapy a žiaľ.

Ant. 3 Pánove výroky sú rýdze jak striebro pretavené v ohni.

Žalm 12
Volanie o pomoc proti pyšným
Otec pre nás biednych poslal svojho Syna. (Sv. Augustín)

Pomôž mi, Pane, lebo niet už svätých, *

stratila sa vernosť medzi ľuďmi.

Falošnými slovami sa klamú všetci navzájom, *

hovoria úlisnými perami a srdce majú dvojtvárne.

Kiež Pán zničí všetky pery úlisné *

a vystatovačný jazyk;

lebo hovoria: „Náš jazyk nás preslávi, †

ústa sú nám zbraňou; *

ktože je pánom nad nami?“

„Pretože chudák biedu trie a úbožiak stoná, †

povstanem teda,“ hovorí Pán, *

„zachránim toho, ktorým opovrhujú.“

Pánove výroky sú rýdze *

jak striebro pretavené v ohni, bez hliny, sedem ráz čistené.

Pane, ty nás zachováš a ochrániš *

pred týmto pokolením naveky.

Navôkol chodia bezbožní *

a najhorší z ľudí sa vyvyšujú.

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Ant. Pánove výroky sú rýdze jak striebro pretavené v ohni.

Pán vedie pokorných k správnemu konaniu.

A tichých poúča o svojich cestách.

PRVÉ ČÍTANIE

Z Knihy Sirachovho syna

11, 12-30

Dôvera jedine v Boha

Jestvuje aj slabý človek, ktorý potrebuje pomoc,

až veľmi mu chýba sila a oplýva chudobou.

No Božie oko naň dobrotivo hľadí,

dvíha ho z jeho uponíženia

a pozdvihuje mu hlavu:

až sa mnohí nad ním čudujú.

Dobro i zlo, život i smrť,

chudoba i bohatstvo sú od Boha.

Múdrosť a rozvážnosť i znalosť zákona sú od Pána.

Láskavosť a dobrota pochádzajú od neho.

Blúdenie a temnoty sú stvorené s hriešnikmi;

a tí, čo jasajú pri zlých skutkoch, zostarnú v zlobe.

Boží dar ostáva pre spravodlivých,

jeho priazeň zaistí šťastie naveky.

Jestvuje taký, čo zbohatol, lebo si lakomo počínal,

a takýto je údel jeho odmeny,

keď hovorí: „Našiel som si odpočinok,

teraz budem sám jesť zo svojho bohatstva;“

nevie, že čas sa míňa

a smrť sa približuje,

že všetko zanechá iným a zomrie.

Vytrvaj vo svojom poslaní a venuj sa mu

a v plnení svojich povinností zostarni.

Neobdivuj diela hriešnikov,

ale dôveruj v Boha a zostaň pri svojej práci.

Veď v Božích očiach je ľahké rýchlo obohatiť chudobného.

Božie požehnanie je stálou odmenou spravodlivého

a jeho pôsobenie prinesie v krátkom čase ovocie.

Nehovor: „Čo ešte potrebujem?

A čo dobré z toho budem mať?“

Nehovor: „Som sebestačný

a čo zlé sa mi teraz môže stať?“

V šťastných dňoch nezabúdaj na nešťastné

a v dňoch nešťastných nezabúdaj na šťastné,

lebo Bohu je ľahké v deň smrti

odplatiť každému podľa jeho skutkov.

Zlá hodina dáva zabudnúť na veľkú rozkoš

a koniec človeka odhalí jeho skutky.

Pred smrťou nevychvaľuj nikoho,

lebo človeka možno spoznať pri jeho konci.

RESPONZÓRIUM

Sir 11, 19. 20; porov. Lk 12, 17. 18

Taký, čo zbohatol, hovorí: Našiel som si odpočinok, teraz budem sám jesť zo svojho bohatstva. * Nevie, že smrť sa približuje, že všetko zanechá iným a zomrie.

Boháč premýšľal: Zrúcam svoje sýpky a postavím väčšie a tam uložím svoj majetok. * Nevie, že smrť sa približuje, že všetko zanechá iným a zomrie.

DRUHÉ ČÍTANIE

Z Rozšírených rehoľných pravidiel svätého biskupa Bazila Veľkého

(Resp. 2, 1: PG 31, 908-910)

Máme vrodenú schopnosť milovať

Láska k Bohu iste nespočíva v naučených prikázaniach. Veď sme sa od nikoho nenaučili ani radovať sa zo svetla, ani túžiť po živote, milovať rodičov či živiteľov. Takisto alebo ešte oveľa menej sa láska k Bohu zakladá na vonkajšom poučení. Ale hneď, ako začal jestvovať tento živý tvor (hovorím o človeku), bola do nás vložená ako semienko určitá sila rozumu, ktorá má sama v sebe schopnosť a potrebu milovať. Keď sa tejto sily ujme škola Božích prikázaní, obyčajne ju pozorne rozvíja a múdro podporuje a s Božou pomocou privádza k dokonalosti.

Preto pokladáme vašu túžbu dosiahnuť cieľ za potrebnú a keď nám to dá Boh a vy nám pomôžete modlitbou, budeme sa usilovať podľa schopnosti, ktorú nám dal Duch Svätý, roznietiť iskierku Božej lásky ukrytú vo vás.

Najprv musíme povedať, že sme napred dostali od Boha silu a schopnosť zachovávať všetky prikázania, ktoré nám dal, aby sme sa nemrzeli, akoby sa od nás vyžadovalo niečo nezvyčajné, ani sa nevynášali, akoby sme odovzdávali viac, než sme dostali. A keď tieto sily správne a vhodne používame, žijeme život ozdobený čnosťami. Ale ak ich používame zle, upadáme do nerestí.

A neresť definujeme takto: Zlé a Božím prikázaniam odporujúce používanie schopností, ktoré nám dal Boh na konanie dobra. Ako zasa definícia čnosti, ktorú Boh vyžaduje, je: Používanie schopností pod vedením správneho svedomia podľa Pánovho prikázania.

A keď je to tak, môžeme to isté povedať o láske. Dostali sme teda prikázanie o láske k Bohu a od prvého okamihu svojho bytia vlastníme vrodenú silu a schopnosť milovať. Túto skutočnosť netreba dokazovať argumentmi zvonka, každý to môže poznať sám od seba a sám v sebe. Od prírody túžime po dobre a kráse, hoci každému sa niečo iné zdá pekné a dobré. Podobne bez toho, že by sme sa to učili, milujeme tých, s ktorými nás spája priateľský a príbuzenský vzťah, a sami od seba zahŕňame veľkou priazňou tých, čo nám robia dobre.

A pýtam sa: Čo je obdivuhodnejšie ako Božia krása? Na čo je vďačnejšie a milšie pomyslieť, ako na Božiu vznešenosť? Ktorá túžba môže byť taká vášnivá a prudká ako tá, ktorú vkladá Boh do duše očistenej od každej neresti, že potom hovorí úprimne: „Som ranená láskou!“? Vonkoncom nevýslovný a neopísateľný je jas Božej krásy.

RESPONZÓRIUM

Ž 18, 2-3

Milujem ťa, Pane, moja sila; * Pane, opora moja, útočište moje, osloboditeľ môj.

Bože môj, moja pomoc, tebe dôverujem. * Pane, opora moja, útočište moje, osloboditeľ môj.

MODLITBA

Modlime sa.

Prosíme ťa, Pane, vo svojej láskavosti prijmi prosby svojho ľudu, aby sme poznali dobro, ktoré máme konať, a aby sme ho čo najlepšie uvádzali do života. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.

Amen.

Potom, aspoň pri spoločnom recitovaní, sa dodá:

Dobrorečme Pánovi.

Bohu vďaka.

V predĺženom slávení vigílie v nedeľu a na slávnosti pred hymnom Te Deum sa recitujú chválospevy a číta sa evanjelium, ako je to naznačené v Dodatku (online zatiaľ nie je spracovaný).

Ak sa ofícium posvätného čítania koná bezprostredne pred inou hodinou, vtedy sa na začiatku čítania môže brať hymnus z tej liturgickej hodiny; na konci čítania sa vynechá záverečná modlitba aj zvolanie a na začiatku nasledujúcej hodiny sa vynechá úvodný verš so Sláva Otcu.

Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.

© 1999-2023 J. Vidéky