30. apríl 2024

Sv. Pia V., pápeža
ľubovoľná spomienka

Narodil sa neďaleko Alessandrie v Taliansku roku 1504. Vstúpil do rehole dominikánov a vyučoval teológiu. Stal sa biskupom a kardinálom a roku 1566 bol povýšený na Petrovu katedru. Rázne pokračoval v obnove Cirkvi, ako ju začal Tridentský koncil; podporil šírenie viery a obnovil bohoslužbu. Zomrel 1. mája 1572.

Posvätné čítanie

Bože, príď mi na pomoc.

Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky i na veky vekov. Amen. Aleluja.

Tento úvod sa vynecháva, ak sa čítanie začína invitatóriom.

HYMNUS

Najlepší Pastier, knieža dušpastierov,

nábožný ľud, hľa, svätí dnešný sviatok

a ochrancovi v radosti aj v plači

za pomoc vďačí.

On na tvoj pokyn z nedobytnej bašty

svet posväcoval, pokojom ho žehnal

a s loďkou, ktorú Petrovi si zveril,

k prístavu mieril.

Príkladom učil, pravdou vychovával,

slepého vodil, liečil nemocného,

pre všetkých bol jak rodič starostlivý,

čo bdie a živí.

Kriste, ty svätcov korunuješ v nebi

záslužným vencom. Pomôž svojmu rodu

činom a túžbou kráčať po šľapaji

tých, čo sú v raji.

Najdrahší Otče, zapoj našu chválu,

začleň ju, Kriste, milostivý Kráľu,

v tom Duchu, čo je nám vždy zábezpekou,

do hymnu vekov! Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Pán bude podľa spravodlivosti súdiť chudobných. Aleluja.

Žalm 10
Vzdávanie vďaky
Blahoslavení chudobní, lebo vaše je Božie kráľovstvo. (Lk 6, 20)
I

Pane, prečo si tak ďaleko? *

Prečo sa skrývaš v časoch súženia?

Bezbožný vo svojej pýche sužuje bedára; *

nech sa chytí do nástrah, čo sám zosnoval.

Veď hriešnik sa chvastá svojou náruživosťou *

a lakomec sa vychvaľuje.

Hriešnik pohŕda Pánom a namyslene hovorí: *

„Boh nezasahuje; Boha niet.“

Také sú všetky jeho myšlienky *

a jeho cesty sú vždy úspešné.

Ďaleko je od myšlienky na tvoj súd *

a všetkých svojich odporcov nemá za nič.

V srdci si takto hovorí: „Mnou nič nepohne, *

ani mňa, ani moje pokolenie nezastihne nešťastie.“

Jeho ústa sú plné luhania, klamu a podvodu; *

pod jeho jazykom zločin a násilie.

Sedí na postriežke blízko osád, *

nevinného zákerne zabíja.

Očami sliedi za chudákom; *

ako lev v húštine číha v úkryte.

Číha, chce schvátiť bedára; *

chytá ho a hádže naňho sieť.

Prikrčí sa a vyrúti, i hynú chudáci *

v jeho násilných pazúroch.

V duchu si ešte hovorí: „Boh zabudol, *

odvrátil svoju tvár, vôbec sa nedíva.“

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Ant. Pán bude podľa spravodlivosti súdiť chudobných. Aleluja.

Ant. 2 Ty, Pane, vidíš útrapy a žiaľ. Aleluja.

II

Povstaň, Pane, Bože, zdvihni svoju ruku, *

nezabúdaj na úbohých.

Ako môže bezbožník Bohom pohŕdať? *

Ako si môže v duchu hovoriť: „Boh nezasiahne!“?

Ty vidíš, †

veď ty hľadíš na útrapy a žiaľ *

a berieš ich do svojich rúk.

Na teba sa chudák spolieha *

a sirote pomáhaš.

Rozmliažď rameno hriešnika a zločinca; *

budeš hľadať jeho hriech, a už ho nenájdeš.

Pán je kráľom navždy, na veky vekov. *

Pohania vymizli z jeho krajiny.

Pane, ty vyslýchaš túžbu úbožiakov, *

vzpružuješ im srdce, ucho si k nim nakláňaš.

Zastaň sa práva siroty a utláčaného, *

aby už nikdy nenaháňal hrôzu človek stvorený zo zeme.

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Ant. Ty, Pane, vidíš útrapy a žiaľ. Aleluja.

Ant. 3 Pánove výroky sú rýdze jak striebro pretavené v ohni. Aleluja.

Žalm 12
Volanie o pomoc proti pyšným
Otec pre nás biednych poslal svojho Syna. (Sv. Augustín)

Pomôž mi, Pane, lebo niet už svätých, *

stratila sa vernosť medzi ľuďmi.

Falošnými slovami sa klamú všetci navzájom, *

hovoria úlisnými perami a srdce majú dvojtvárne.

Kiež Pán zničí všetky pery úlisné *

a vystatovačný jazyk;

lebo hovoria: „Náš jazyk nás preslávi, †

ústa sú nám zbraňou; *

ktože je pánom nad nami?“

„Pretože chudák biedu trie a úbožiak stoná, †

povstanem teda,“ hovorí Pán, *

„zachránim toho, ktorým opovrhujú.“

Pánove výroky sú rýdze *

jak striebro pretavené v ohni, bez hliny, sedem ráz čistené.

Pane, ty nás zachováš a ochrániš *

pred týmto pokolením naveky.

Navôkol chodia bezbožní *

a najhorší z ľudí sa vyvyšujú.

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Ant. Pánove výroky sú rýdze jak striebro pretavené v ohni. Aleluja.

Kristus vzkriesený z mŕtvych už neumiera. Aleluja.

Smrť nad ním už nepanuje. Aleluja.

PRVÉ ČÍTANIE

Z Knihy zjavenia svätého apoštola Jána

20, 1-15

Drakov posledný zápas

Ja, Ján, videl som z neba zostupovať anjela, čo mal kľúč od priepasti a v ruke veľkú reťaz. Chytil draka, toho starého hada, ktorým je diabol a satan, a sputnal ho na tisíc rokov. Hodil ho do priepasti, zavrel ju a zapečatil nad ním, aby už nezvádzal národy, kým sa nedovŕši tisíc rokov; potom musí byť na krátky čas uvoľnený. Ďalej som videl tróny; sadli si na ne tí, čo dostali moc súdiť. Videl som aj duše tých, čo boli sťatí pre Ježišovo svedectvo a pre Božie slovo, aj tých, čo sa neklaňali šelme ani jej obrazu a neprijali jej znak na čelo a na ruky. Tí ožili a kraľovali s Kristom tisíc rokov. Ostatní mŕtvi neožili, kým sa nedovŕšilo tisíc rokov. To je prvé vzkriesenie. Blahoslavený a svätý, kto má podiel na prvom vzkriesení! Nad tými druhá smrť nemá moci, ale budú kňazmi Boha a Krista a budú s ním kraľovať tisíc rokov.

Až sa dovŕši tisíc rokov, bude satan uvoľnený zo svojho väzenia a vyjde, aby zvádzal národy, ktoré sú na štyroch uhloch zeme, Goga a Magoga, aby ich zhromaždil do boja; a bude ich ako piesku v mori. Vyšli na šíru zem a obkľúčili tábor svätých a Bohom milované mesto. Ale zostúpil oheň z neba a strávil ich. A diabol, ktorý ich zvádzal, bol zvrhnutý do ohnivého a sírového jazera, kde je aj šelma i falošný prorok; a budú mučení dňom i nocou na veky vekov.

Potom som videl veľký biely trón a toho, čo na ňom sedel. Pred jeho pohľadom utiekla zem i nebo a už pre ne nebolo miesta. Videl som mŕtvych, veľkých i malých; stáli pred trónom a otvorili sa knihy. Otvorila sa aj iná kniha, kniha života. A mŕtvi boli súdení z toho, čo bolo zapísané v knihách podľa ich skutkov. More vydalo mŕtvych, čo boli v ňom, aj smrť, aj podsvetie vydali mŕtvych, čo boli v nich, a každý bol súdený podľa svojich skutkov. Potom boli smrť a podsvetie zvrhnuté do ohnivého jazera. Toto je druhá smrť: ohnivé jazero. A koho nenašli zapísaného v knihe života, bol zvrhnutý do ohnivého jazera.

RESPONZÓRIUM

Porov. 1 Kor 15, 25. 26; Zjv 20, 13. 14b

Kristus musí kraľovať, kým mu Boh nepoloží všetkých nepriateľov pod nohy. * Ako posledný nepriateľ bude zničená smrť. Aleluja.

Vtedy smrť a podsvetie vydajú mŕtvych, čo budú v nich, a smrť i podsvetie budú zvrhnuté do ohnivého jazera. * Ako posledný nepriateľ bude zničená smrť. Aleluja.

DRUHÉ ČÍTANIE

Z Traktátov svätého biskupa Augustína na Jánovo evanjelium

(Tract. 124, 5: CCL 36, 684-685)

Cirkev je založená na skale, ktorú vyznal Peter

Okrem iných útech úbohým, ktoré Boh bez prestania poskytuje ľudskému pokoleniu, v plnosti času – keď on usúdil, že to treba urobiť – poslal svojho jednorodeného Syna, skrze ktorého stvoril všetko, aby ostal Bohom a stal sa človekom a bol „prostredníkom medzi Bohom a ľuďmi – človek Kristus Ježiš“.

Aby tí, čo v neho uveria, boli kúpeľom znovuzrodenia zbavení viny všetkých hriechov a oslobodení od večného zatratenia; aby žili vo viere, nádeji a láske, a tak putovali v tomto veku a uprostred jeho ťažkých a nebezpečných pokušení; ale aby pod vplyvom Božích útech, telesných i duševných, kráčali pred Božou tvárou, a držali sa cesty, ktorou sa im stal Kristus.

A pretože ani tí, čo kráčajú jeho cestou, nie sú bez hriechov, lebo ony sa vkradnú pre slabosť tohto života, dal im spásne prostriedky: almužny. Ony majú podporovať ich modlitbu, v ktorej ich naučil hovoriť: „Odpusť nám naše viny, ako i my odpúšťame svojim vinníkom.“

Toto robí Cirkev blahoslavenou nádejou v tomto biednom živote. A túto Cirkev obrazne v jej celosti predstavoval apoštol Peter ako nositeľ prvenstva medzi apoštolmi.

Čo sa jeho samého týka, podľa prirodzenosti bol jeden človek, podľa milosti jeden kresťan a podľa ďalšej bohatšej milosti jeden a ten istý prvý apoštol. Ale keď mu Pán povedal: „Tebe dám kľúče od nebeského kráľovstva: čo zviažeš na zemi, bude zviazané v nebi, a čo rozviažeš na zemi, bude rozviazané v nebi“, predstavoval celú Cirkev, ktorou v tomto veku otriasajú všelijaké skúšky, akoby lejaky, záplavy a búrky, ale nepadá, lebo je založená na skale, po ktorej Peter dostal meno.

Preto Pán hovorí: „Na tejto skale postavím svoju Cirkev“, lebo Peter povedal: „Ty si Mesiáš, Syn živého Boha.“ Teda na tejto skale, ktorú si vyznal, hovorí, postavím svoju Cirkev. „Tou skalou bol Kristus.“ Na tomto základe bol postavený aj sám Peter. „Lebo nik nemôže položiť iný základ okrem toho, čo je už položený, a je ním Ježiš Kristus.“

Teda Cirkev založená na Kristovi v Petrovi od neho dostala kľúče od nebeského kráľovstva, čiže moc zväzovať a rozväzovať hriechy. A tak sa táto Cirkev láskou a nasledovaním Krista oslobodzuje od zla. Ale tým viac ho nasleduje v tých, čo bojujú za pravdu až na smrť.

RESPONZÓRIUM

Ez 3, 21; 1 Tim 4, 16

Ak ty upozorníš spravodlivého, aby nehrešil, a on nezhreší, bude žiť * A ty si zachrániš život. Aleluja.

Dávaj pozor na seba a na učenie; zachrániš seba aj tých, čo ťa počúvajú. * A ty si zachrániš život. Aleluja.

MODLITBA

Modlime sa.

Bože, ty si vo svojej prozreteľnosti dal svojej Cirkvi svätého pápeža Pia, aby chránil vieru a obnovil liturgiu na tvoju oslavu; daj, prosíme, aby sme na jeho príhovor mali účasť na tvojich tajomstvách so živou vierou a činorodou láskou. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.

Amen.

Potom, aspoň pri spoločnom recitovaní, sa dodá:

Dobrorečme Pánovi.

Bohu vďaka.

V predĺženom slávení vigílie v nedeľu a na slávnosti pred hymnom Te Deum sa recitujú chválospevy a číta sa evanjelium, ako je to naznačené v Dodatku (online zatiaľ nie je spracovaný).

Ak sa ofícium posvätného čítania koná bezprostredne pred inou hodinou, vtedy sa na začiatku čítania môže brať hymnus z tej liturgickej hodiny; na konci čítania sa vynechá záverečná modlitba aj zvolanie a na začiatku nasledujúcej hodiny sa vynechá úvodný verš so Sláva Otcu.

Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.

© 1999-2023 J. Vidéky