28. september 2024

Sv. Václava, mučeníka
ľubovoľná spomienka

Narodil sa v Čechách okolo roku 907, po kresťansky ho vychovala stará matka. Riadenie vojvodstva prevzal asi roku 925. Veľa protivenstiev podstúpil pri správe podriadených aj od tých, ktorých viedol k viere. Brat Boleslav ho vydal a najatí vrahovia ho roku 935 zabili. Hneď po smrti ho uznávali za mučeníka a uctievajú ho ako hlavného patróna Čiech.

Posvätné čítanie

Bože, príď mi na pomoc.

Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky i na veky vekov. Amen. Aleluja.

Tento úvod sa vynecháva, ak sa čítanie začína invitatóriom.

HYMNUS

Raduj sa, svätý mučeník,

zo svojej dnešnej slávnosti;

veď svojou krvou získal si

korunu večnej radosti.

Z tmy sveta teba tento deň,

keď si nad katom zvíťazil,

povzniesol k svätým výšinám,

aby si s Kristom večne žil.

Teraz sa medzi anjelmi

skvieš v rúchu bielom, plnom cti,

ktoré si ako mučeník

v kúpeli krvi očistil.

Oroduj za nás, pri nás stoj;

nech Kristus je k nám láskavý,

za hriechy nech nás netrestá,

nech naše srdcia napraví.

Láskavo príď nám na pomoc

prines nám milosť Kristovu;

nech zmysly hriechom ranené

pocítia pokoj, úľavu.

Otcovi sláva, Synovi

i Duchu Tešiteľovi

za to, že večnou slávou ťa

v nebeskom raji ozdobil. Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Kto sa poníži ako dieťa, ten je najväčší v nebeskom kráľovstve.

Žalm 131
Detská dôvera v Pána
Učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom. (Mt 11, 29)

Pane, moje srdce sa nevystatuje, *

moje oči nehľadia povýšene.

Neženiem sa za veľkými vecami *

ani za divmi pre mňa nedosiahnuteľnými.

Ale ja som svoju dušu *

upokojil a utíšil.

Ako nasýtené dieťa v matkinom náručí, *

ako nasýtené dieťa, tak je moja duša vo mne.

Dúfaj, Izrael, v Pána *

odteraz až naveky.

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Ant. Kto sa poníži ako dieťa, ten je najväčší v nebeskom kráľovstve.

Ant. 2 Môj Bože, v úprimnosti srdca som s radosťou obetoval všetko.

Žalm 132
Božie prisľúbenie Dávidovmu domu
Pán, Boh, mu dá trón jeho otca Dávida. (Lk 1, 32)
I

Pane, pamätaj na Dávida *

a na jeho veľkú ochotu,

že prisahal Pánovi *

a mocnému Bohu Jakubovmu zložil sľub:

„Do príbytku svojho domu nevkročím, *

ani sa neuložím na svoje lôžko;

svojim očiam nedoprajem spánku *

ani svojim viečkam zdriemnutia,

kým nenájdem miesto pre Pána, *

príbytok pre mocného Jakubovho Boha.“

Počuli sme, že archa je v Efrate, *

a našli sme ju na jaarských nivách.

Vstúpme teda do Pánovho príbytku *

a padnime k podnožke jeho nôh.

Zaujmi, Pane, miesto svojho odpočinku, *

ty a archa tvojej všemoci.

Tvoji kňazi nech sa odejú do spravodlivosti *

a tvoji svätí nech plesajú.

Pre svojho služobníka Dávida *

neodmietaj tvár svojho pomazaného.

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Ant. Môj Bože, v úprimnosti srdca som s radosťou obetoval všetko.

Ant. 3 Dávidovi sa Pán zaviazal prísahou; je pravdivá: upevnil jeho kráľovstvo naveky.

II

Dávidovi sa Pán zaviazal prísahou; *

je pravdivá, nikdy ju neodvolá:

„Potomka z tvojho rodu *

posadím na tvoj trón.

Ak tvoji synovia dodržia moju zmluvu *

a moje príkazy, ktoré ich naučím,

aj ich synovia *

budú sedieť na tvojom tróne naveky.“

Lebo Pán si vyvolil Sion, *

želal si mať ho za svoj príbytok:

„To je miesto môjho odpočinku naveky; *

tu budem bývať, lebo som túžil za ním.

Štedro požehnám jeho komory, *

chlebom nasýtim jeho chudobných.

Jeho kňazov odejem do rúcha spásy *

a svätí budú plesať v radosti.

Tu Dávidovej moci dám vypučať, *

svojmu pomazanému pripravím svetlo.

Jeho nepriateľov hanbou zakryjem, *

no na jeho hlave zažiari diadém.“

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Ant. Dávidovi sa Pán zaviazal prísahou; je pravdivá: upevnil jeho kráľovstvo naveky.

Poďte a pozrite na diela Pánove.

On vykonal úžasné veci na zemi.

PRVÉ ČÍTANIE

Z Knihy proroka Ezechiela

47, 1-12

Videnie o prameni vyvierajúcom z chrámu

V tých dňoch ma obrátil k bráne chrámu, a hľa, spod prahu chrámu vyvierala voda smerom na východ — na východ bolo totiž obrátené chrámové priečelie — a tiekla z pravej strany chrámu, južne od oltára. Potom ma vyviedol severnou bránou von a obrátil ma smerom k vonkajšej bráne, obrátenej na východ, a hľa, voda vytekala z pravej strany. Vtom vyšiel smerom na východ muž s meradlom v ruke. Odmeral tisíc lakťov a previedol ma cez vodu — bola po členky. Zasa odmeral tisíc lakťov a previedol ma cez vodu — bola po kolená. Znova odmeral tisíc lakťov a previedol ma cez vodu — bola po pás. Odmeral ešte tisíc lakťov a bola to rieka, cez ktorú som nemohol prejsť, lebo voda sa tak zdvihla, že bolo po nej treba plávať; bola to rieka, ktorú nemožno prebrodiť. A povedal mi: „Videl si, syn človeka.“ Potom ma zaviedol na breh rieky a obrátil. Keď som sa obrátil, videl som na oboch brehoch rieky veľké množstvo stromov. A povedal mi: „Táto voda prúdi do východnej krajiny, preteká cez Arabu, vleje sa do mora, do slaných vôd, a vody sa uzdravia. A všade, kam sa rieka dostane, bude žiť všetko, čo sa hýbe; bude veľmi mnoho rýb všade, kam sa dostane táto voda; ozdravie a žiť bude všetko, k čomu sa rieka dostane. Pri mori budú stáť rybári; od Engaddi až po Engallim sa budú sušievať siete. Bude v ňom viac druhov rýb, ako je rýb vo Veľkom mori, nesmierne množstvo. Ale jeho bariny a močiare nebudú uzdravené, budú ponechané soli. Pri rieke, na oboch jej brehoch, budú rásť rozličné ovocné stromy. Lístie z nich neopadne a nikdy nebudú bez ovocia. Každý mesiac prinesú čerstvé plody, lebo jej voda vyteká zo svätyne. Ich ovocie bude pokrmom a ich lístie liekom.“

RESPONZÓRIUM

Porov. Ez 47, 1. 9; porov. Jn 4, 14

Videl som vodu vyvierať z pravej strany spod chrámu. * A každý, ku komu sa táto voda dostane, bude žiť.

Voda, ktorú im ja dám, stane sa v nich prameňom vody prúdiacej do večného života. * A každý, ku komu sa táto voda dostane, bude žiť.

DRUHÉ ČÍTANIE

Z Prvej staroslovienskej legendy

(Edit. M. Weingart, Pragæ 1934, 974-983)

Trón kráľa, ktorý súdi podľa práva chudobných, bude upevnený naveky

Keď zomrel jeho otec Vratislav, ustanovili Česi za knieža Václava. Z Božej milosti bol dokonalý vo viere. Dobre robil všetkým chudobným: nahých odieval, hladných kŕmil, pocestných prijímal podľa slov evanjelia, nezniesol, aby niekto krivdil vdovám, mal rád všetkých ľudí, chudobných i bohatých, posluhoval Božím služobníkom, vyzdobil mnoho kostolov.

No českí muži spyšneli a nahovorili jeho mladšiemu bratovi Boleslavovi: „Brat Václav ťa chce zabiť. Spolčil sa s matkou a so svojimi mužmi.“

Keď sa niekde slávil sviatok posviacky chrámu, Václav tam nikdy nechýbal. Tak vošiel v nedeľu na sviatok Kozmu a Damiána do mesta Boleslavi. Po svätej omši sa chcel vrátiť do Prahy. Ale Boleslav ho zadržal s podlým zámerom: „Prečo odchádzaš, brat môj?“ Ráno zazvonili na ranné ofícium. Len čo Václav začul hlas zvona, povedal: „Chvála ti, Pane, že si mi dal dožiť sa tohto rána.“ I vstal a šiel na ranné ofícium.

Hneď v bráne ho dobehol Boleslav. Václav sa naňho pozrel a povedal: „Brat môj, včera si nám dobre poslúžil.“ Ale k Boleslavovým ušiam sa naklonil diabol a prevrátil mu srdce. Vytasil meč a odpovedal mu: „Teraz ti chcem ešte lepšie poslúžiť.“ Ako to povedal, udrel ho mečom po hlave.

Václav sa obrátil k nemu a povedal: „Čo ťa to napadlo, brat môj?“ Vtedy ho chytil a zhodil na zem. Tu pribehol ktorýsi z Boleslavových radcov a uderil Václava po ruke. On s poranenou rukou opustil brata a utekal do chrámu. Ale dvaja ničomníci ho v chrámovej bráne zavraždili. Pribehol aj ďalší a prebodol mu bok mečom. Václav hneď tam vydýchol dušu s týmito slovami: „Do tvojich rúk, Pane, odovzdávam svojho ducha.“

RESPONZÓRIUM

Porov. Oz 14, 6; porov. Ž 92, 13a. 14

Spravodlivý rozkvitne ako ľalia, * Naveky bude kvitnúť pred Pánom.

Vyrastá v dome Pánovom, v nádvoriach nášho Boha. * Naveky bude kvitnúť pred Pánom.

MODLITBA

Modlime sa.

Bože, ty si svätého mučeníka Václava naučil ceniť si nebeské kráľovstvo viac ako pozemské vladárstvo; na jeho príhovor nám daj silu, aby sme premáhali seba samých a celým srdcom sa vinuli k tebe. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.

Amen.

Potom, aspoň pri spoločnom recitovaní, sa dodá:

Dobrorečme Pánovi.

Bohu vďaka.

V predĺženom slávení vigílie v nedeľu a na slávnosti pred hymnom Te Deum sa recitujú chválospevy a číta sa evanjelium, ako je to naznačené v Dodatku (online zatiaľ nie je spracovaný).

Ak sa ofícium posvätného čítania koná bezprostredne pred inou hodinou, vtedy sa na začiatku čítania môže brať hymnus z tej liturgickej hodiny; na konci čítania sa vynechá záverečná modlitba aj zvolanie a na začiatku nasledujúcej hodiny sa vynechá úvodný verš so Sláva Otcu.

Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.

© 1999-2023 J. Vidéky