19. jún 2024

Streda, Cezročné obdobie, 11. týždeň
3. týždeň žaltára

Posvätné čítanie

Bože, príď mi na pomoc.

Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky i na veky vekov. Amen. Aleluja.

Tento úvod sa vynecháva, ak sa čítanie začína invitatóriom.

HYMNUS

I. Ak je posvätné čítanie v noci alebo včasráno:

Najlepší sveta Stvoriteľ,

Vladár náš, chráň si stvorenia.

Nás pohrúžených do snenia

zbav škodlivého hlivenia.

Presvätý Kriste, prosíme:

odpusť nám viny, vyslyš nás;

vstávame, by sme modlitbou

posväcovali nočný čas.

Myseľ i ruky dvíhame,

ako nám prorok prikázal,

a v noci k chvále vstávame,

ako nám príklad Pavol dal.

Vidíš zlo, čo sme spáchali,

tajnosti sme ti zjavili,

vzlyk prosieb z mysle leje sa,

odpusť nám, čo sme zhrešili.

Kriste, kráľ dobrý, láskavý,

buď sláva tebe, Otcovi

i Duchu, ktorý bráni nás

teraz i večne, v každý čas. Amen.

II. Ak je posvätné čítanie cez deň:

Ty, Pane, Kriste, všetko vieš;

tebe česť, sláva, veleba.

Ty poznáš srdca tajnosti,

pomôž nám svojou milosťou.

Najlepší Pastier, pasieš nás,

stratené ovce vyhľadáš,

v tých najžírnejších pastvinách

nás pripoj k stádu svätému.

Zmierni hnev, Sudca, utíš strach,

záhube večnej nedaj nás,

lež nech na večných pastvinách

pri tebe máme večnú slasť.

Buď sláva tebe, Spasiteľ,

i úcta, moc a víťazstvo,

ty dobre vládneš nad všetkým

teraz a večne, naveky. Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Milosť a pravda kráčajú pred tvojou tvárou, Pane.

Žalm 89, 2-38
Božia milosť nad domom Dávida
Z Dávidovho potomstva dal Boh podľa prisľúbenia Spasiteľa, Ježiša. (Sk 13, 22. 23)
I

Pánovo milosrdenstvo chcem ospevovať naveky; *

po všetky pokolenia hlásať svojimi ústami tvoju vernosť.

Veď ty si povedal: †

„Moje milosrdenstvo je ustanovené naveky.“ *

Tvoja vernosť je upevnená v nebesiach.

„Zmluvu som uzavrel so svojím vyvoleným, *

svojmu služobníkovi Dávidovi som prisahal:

Naveky zaistím tvoj rod *

a postavím tvoj trón, čo pretrvá všetky pokolenia.“

Tvoje zázraky, Pane, oslavujú nebesia *

a tvoju vernosť spoločenstvo svätých.

Lebo kto nad oblakmi je roveň Pánovi? *

Kto sa z Božích synov podobá Pánovi?

Boh, ktorý v zhromaždení svätých budí strach, *

je veľký a hrozný voči všetkým, čo ho obklopujú.

Pane, Bože zástupov, kto je ako ty? *

Mocný si, Pane, a pravda je u teba.

Ty vládneš nad neskrotným morom *

a zmierňuješ jeho vlnobitie.

Rahaba si pošliapal ako raneného, *

svojich nepriateľov si rozprášil silou ramena.

Tvoje je nebo a tvoja je zem, *

svet i jeho bohatstvo si ty založil.

Sever i juh si ty utvoril, *

Tábor a Hermon sa z tvojho mena radujú.

Mocné je tvoje rameno, *

pevná je tvoja ruka a tvoja pravica vztýčená.

Spravodlivosť a právo sú základom tvojho trónu, *

milosť a pravda kráčajú pred tvojou tvárou.

Blažený ľud, ktorý vie jasať! *

Kráča vo svetle tvojej tváre, Pane;

deň čo deň sa raduje z tvojho mena *

a honosí sa tvojou spravodlivosťou.

Lebo ty si jeho sila a nádhera *

a tvojou priazňou sa dvíha naša moc.

Veď náš vladár patrí Pánovi *

a náš kráľ Izraelovmu Svätému.

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Ant. Milosť a pravda kráčajú pred tvojou tvárou, Pane.

Ant. 2 Syn Boží podľa tela pochádza z rodu Dávidovho.

II

Raz si vo videní prehovoril k svojim svätým a povedal si: †

„Bohatierovi som pomoc poskytol *

a vyvoleného z ľudu som povýšil.

Našiel som svojho služobníka Dávida, *

pomazal som ho svojím svätým olejom.

Pevne ho bude držať moja ruka *

a posilňovať moje rameno.

Nezaskočí ho nepriateľ, *

ani zlosyn ho nepokorí.

Nepriateľov pred jeho zrakom rozmliaždim *

a rozdrvím tých, čo cítia voči nemu nenávisť.

S ním bude moja vernosť a milosť *

a v mojom mene povznesie sa jeho moc.

Položím jeho ruku na more *

a na rieky jeho pravicu.

On bude volať ku mne: ‚Ty si môj otec, *

môj Boh a útočište mojej spásy.‘

A ja ho ustanovím za prvorodeného, *

za najvyššieho medzi kráľmi zeme.

Naveky mu svoju milosť zachovám *

a pevná bude moja zmluva s ním.

Jeho rod udržím naveky *

a jeho trón bude ako dni nebies.“

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Ant. Syn Boží podľa tela pochádza z rodu Dávidovho.

Ant. 3 Raz navždy som prisahal svojmu služobníkovi Dávidovi: Jeho rod bude trvať naveky.

III

„No keď raz jeho synovia môj zákon opustia *

a nebudú kráčať podľa mojich príkazov,

keď moje ustanovenia znesvätia *

a nezachovajú moje predpisy,

potom ich priestupok trstenicou potrescem *

a ich neprávosť korbáčom.

Ale priazeň mu neodopriem *

a neporuším svoju vernosť.

Svoju zmluvu neznesvätím *

a nezruším výroky svojich úst.

Raz navždy som na svoju svätosť prisahal, *

nesklamem Dávida.

Jeho rod bude trvať naveky *

a predo mnou sa ako slnko bude vznášať jeho trón;

a navždy bude pevný sťa luna, *

verný svedok na oblohe.“

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Ant. Raz navždy som prisahal svojmu služobníkovi Dávidovi: Jeho rod bude trvať naveky.

Výklad tvojich slov osvecuje.

Maličkým dáva chápavosť.

PRVÉ ČÍTANIE

Z Knihy Sudcov

6, 33 – 7, 8. 16-22

Gedeon víťazí s malým vojskom

V tých dňoch: Všetci Madiánčania, Amalekiti a východné národy sa spojili, prešli cez Jordán a utáborili sa v údolí Jezrael. Vtedy zaodial Pánov duch Gedeona, on zatrúbil na poľnici a zvolal na Abiezerovcov, aby šli za ním. Rozoslal poslov po celom Manassesovi a šiel za ním aj on; iných poslov k Aserovi, Zabulonovi a Neftalimu a oni mu vyšli naproti.

Tu Gedeon povedal Bohu: „Ak mojou rukou zachrániš Izrael, ako si povedal, rozložím vlnené rúno na humne. Ak bude rosa iba na rúne a celá zem bude suchá, budem vedieť, že mojou rukou vyslobodíš Izrael, ako si povedal.“ A stalo sa tak. Vstal ešte za noci a keď rúno vyžmýkal, naplnil rosou misu. A opäť povedal Bohu: „Nech nevzplanie proti mne tvoj hnev, ak sa ešte raz odvážim pýtať znamenie na rúne. Prosím, aby bolo iba rúno suché a aby celá zem bola mokrá od rosy.“ A Boh urobil v noci tak, ako žiadal. Iba na rúne bolo sucho a na celej zemi rosa.

Jerobbál čiže Gedeon vstal teda ešte za noci a s ním všetok ľud a utáborili sa pri prameni Harad. Tábor Madiánčanov bol v údolí na sever od pahorku Moreh.

Pán povedal Gedeonovi: „Priveľa ľudu je s tebou, aby mohol byť Madián vydaný do jeho rúk. Aby sa Izrael nevystatoval proti mne a nehovoril: ‚Svojimi silami som sa vyslobodil.‘ Povedz ľudu a ohlás všetkým, čo počúvajú: ‚Kto sa bojí a chveje, nech sa vráti a zostúpi z vrchu Gelboe.‘“ A vrátilo sa z ľudu dvadsaťdvatisíc mužov, takže zostalo iba desaťtisíc.

Pán povedal Gedeonovi: „Ešte je ľudu veľa. Zaveď ich k vode a tam ich preskúšam. O kom ti poviem, aby šiel s tebou, ten pôjde. Komu nedovolím ísť, nech sa vráti.“ Keď priviedol ľud k vode, povedal Pán Gedeonovi: „Tých, čo budú jazykom lízať vodu, ako lížu psy, oddelíš osve. Tí, čo budú piť pokľačiačky, budú na druhej strane.“ A počet tých, čo si prikladali ruku k ústam a tak lízali vodu, bol tristo mužov. Všetci ostatní pili pokľačiačky. Tu povedal Pán Gedeonovi: „S tristo mužmi, čo lízali vodu, vás oslobodím a vydám Madiánčanov do tvojej ruky. Všetci ostatní nech sa vrátia na svoje miesto.“ Vzali si podľa počtu jedlo a poľnice a všetkým ostatným rozkázal odísť do ich stanov; zadržal si iba tých tristo mužov. Madiánsky tábor bol pod ním v údolí.

Tristo mužov rozdelil na tri časti, dal im do rúk poľnice, prázdne krčahy a do krčahov fakle. A povedal im: „Robte to, čo uvidíte robiť mňa. Prídem až na kraj tábora a čo urobím, robte aj vy. Keď zaznie poľnica v mojej ruke a v rukách tých, čo budú so mnou, zatrúbte aj vy okolo tábora a zvolajte: ‚Za Pána a za Gedeona!‘“

I prišiel Gedeon a tristo mužov, čo boli s ním, na kraj tábora na začiatku prostrednej nočnej stráže, v tom čase, keď vymenili strážnych, a začali trúbiť na poľniciach a rozbíjať krčahy. Keď zatrúbili vo všetkých troch skupinách a rozbili krčahy, v ľavých rukách držali fakle, v pravých trúby, na ktorých trúbili, a volali: „Meč za Pána a za Gedeona!“ a všetci stáli na svojom mieste okolo nepriateľského tábora. A tak bol celý tábor v zmätku a s krikom a výskotom utekali. A tristo mužov stále trúbilo na poľniciach. Pán vrhol meč do celého tábora a navzájom sa zabíjali.

RESPONZÓRIUM

1 Kor 1, 27b-29; Lk 1, 52

Čo je svetu slabé, vyvolil si Boh, aby zahanbil silných; čo je svetu neurodzené a čím pohŕda, to si vyvolil Boh, ba aj to, čoho niet, aby zmaril to, čo je, * Aby sa pred ním nik nevystatoval.

Mocnárov zosadil Pán z trónov a povýšil ponížených. * Aby sa pred ním nik nevystatoval.

DRUHÉ ČÍTANIE

Z traktátu svätého biskupa a mučeníka Cypriána O modlitbe Pána

(Nn. 13-15: CSEL 3, 275-278)

Príď tvoje kráľovstvo. Buď tvoja vôľa

V modlitbe sa pokračuje: „Príď tvoje kráľovstvo.“ Ako žiadame, aby sa v nás posvätilo jeho meno, tak prosíme, aby sa aj nám zjavilo Božie kráľovstvo. Veď kedy Boh nekraľuje alebo kedy sa u neho začína niečo, čo vždy bolo a byť neprestalo? Prosíme, aby prišlo naše kráľovstvo, ktoré nám Boh prisľúbil a Kristus získal krvou a umučením, aby sme my, čo sme dotiaľ slúžili vo svete, potom kraľovali pod Kristovou vládou, ako to sám prisľúbil: „Poďte, požehnaní môjho Otca, zaujmite kráľovstvo, ktoré je pre vás pripravené od stvorenia sveta.“

Ale aj sám Kristus môže byť, milovaní bratia, Božím kráľovstvom, po ktorom denne túžime, aby prišlo a želáme si, aby sa nám čím skôr zjavil jeho príchod. Keďže on sám je vzkriesením, lebo v ňom vstávame z mŕtvych, možno pod Božím kráľovstvom rozumieť jeho, veď v ňom máme kraľovať. Správne prosíme o Božie kráľovstvo, čiže o nebeské kráľovstvo, lebo je aj pozemské kráľovstvo. Ale kto sa už zriekol sveta, je väčší ako jeho pocty i kráľovstvo.

Ďalej pokračujeme: „Buď tvoja vôľa v nebi i na zemi.“ Nie aby Boh robil, čo chce, ale aby sme my mohli robiť, čo chce Boh. Lebo kto môže Bohu zabrániť urobiť, čo chce? Ale nám diabol prekáža, aby náš duch a činy vo všetkom poslúchali Boha. Preto sa modlíme a prosíme, aby v nás bola Božia vôľa. Aby sa to v nás stalo, potrebujeme Božiu vôľu, čiže jeho pomoc a ochranu, lebo nik nie je silný svojimi silami, ale z Božej milosti a milosrdenstva je bezpečný. Ostatne aj Pán prejavil slabosť človeka, ktorú nosil v sebe: „Otče, ak je možné, nech ma minie tento kalich,“ a aby dal svojim učeníkom príklad, že nemajú plniť svoju vôľu, ale Božiu, dodal: „No nie čo ja chcem, ale čo chceš ty.“

Božia vôľa je to, čo robil a učil Kristus. Poníženosť v správaní, pevnosť vo viere, skromnosť v slovách, spravodlivosť v činoch, milosrdenstvo v skutkoch, mravný poriadok; neschopnosť spôsobiť krivdu a schopnosť spôsobenú znášať, udržovať pokoj s bratmi, milovať Pána celým srdcom, milovať ho za to, že je Otec, báť sa ho preto, že je Boh, nedávať ničomu prednosť pred Kristom, lebo ani on nič neuprednostňuje pred nami, neoddeliteľne prilipnúť k nemu v láske, statočne a s dôverou stáť pri jeho kríži, keď sa bojuje o jeho meno a česť, osvedčiť vytrvalosť v slove, ktorým ho vyznávame, pri výsluchu dôveru, s akou podstupujeme boj, v smrti trpezlivosť, ktorou získame víťazný veniec. To znamená chcieť byť Kristovým spoludedičom, to znamená konať podľa Božieho prikázania, to znamená plniť Otcovu vôľu.

RESPONZÓRIUM

Mt 7, 21b; Mk 3, 35

Kto plní vôľu môjho Otca, ktorý je na nebesiach, * Ten vojde do nebeského kráľovstva.

Kto plní Božiu vôľu, je môj brat i moja sestra, i matka. * Ten vojde do nebeského kráľovstva.

MODLITBA

Modlime sa.

Bože, sila tých, čo v teba dúfajú, bez teba ľudská slabosť nič nezmôže; vypočuj naše prosby a ustavične nám pomáhaj svojou milosťou, aby sme verne plnili tvoje prikázania, a tak sa ti páčili zmýšľaním i skutkami. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.

Amen.

Potom, aspoň pri spoločnom recitovaní, sa dodá:

Dobrorečme Pánovi.

Bohu vďaka.

V predĺženom slávení vigílie v nedeľu a na slávnosti pred hymnom Te Deum sa recitujú chválospevy a číta sa evanjelium, ako je to naznačené v Dodatku (online zatiaľ nie je spracovaný).

Ak sa ofícium posvätného čítania koná bezprostredne pred inou hodinou, vtedy sa na začiatku čítania môže brať hymnus z tej liturgickej hodiny; na konci čítania sa vynechá záverečná modlitba aj zvolanie a na začiatku nasledujúcej hodiny sa vynechá úvodný verš so Sláva Otcu.

Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.

© 1999-2023 J. Vidéky