19. apríl 2024

Piatok, Veľkonočné obdobie, 3. týždeň
3. týždeň žaltára

Posvätné čítanie

Bože, príď mi na pomoc.

Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky i na veky vekov. Amen. Aleluja.

Tento úvod sa vynecháva, ak sa čítanie začína invitatóriom.

HYMNUS

Toto je pravý Boží deň,

žiariaci svetlom blaživým,

veď celý svet krv Kristova

zbavila jeho ťažkých vín.

On vrátil slepým svetlo, zrak

a hriešnym novú vieru vlial;

kto by sa musel strachom chvieť,

keď Pán i z lotra hriechy sňal?

Anjeli hľadia v úžase,

aký trest Kristus musel zniesť;

a lotor pri ňom kajúci

má prísľub raja ešte dnes.

Obdivuhodné tajomstvo:

sám Boh si ľudské telo vzal,

by telo zbavil nákazy,

aby hriech, vinu z ľudí sňal.

Môže byť niečo vzácnejšie,

keď milosť vinu zamení,

keď láska strávi, zničí strach

a v smrti život pramení?!

Ježišu, ty buď naveky

nám veľkonočnou radosťou,

pridruž nás k svojmu víťazstvu

znovuzrodených milosťou.

Tebe buď sláva, Ježišu,

ktorý si slávne z mŕtvych vstal;

Otcovi, Duchu Svätému

nech večne zuní pieseň chvál. Amen.

Alebo podľa ľubovôle vo férie po Veľkonočnej oktáve:

Nech z výšin neba radosť znie,

nech jasá more, plesá zem:

Ukrižovaný z mŕtvych vstal

a smrteľníkom život dal.

Vracia sa milostivý čas,

deň spásy zjavuje sa zas;

v ňom Baránkovou krvou svet

obmytý skvie sa ako kvet.

Tá smrť, tá láska zranená

vín odpustenie znamená;

zmučený silu nestratil

a premožený zvíťazil.

V tom máme nádej; veríme,

že s Kristom k sláve prídeme,

aj my budeme vzkriesení

a vlastniť život blažený.

A preto všetci, čo sme tu,

obetu čistú, presvätú

nábožne slávme, slávnostne,

veď všetko dobro plynie z nej.

Ježišu, ty buď naveky

nám veľkonočnou radosťou,

pridruž nás k svojmu víťazstvu

znovuzrodených milosťou.

Tebe buď sláva, Ježišu,

ktorý si slávne z mŕtvych vstal;

Otcovi, Duchu Svätému

nech večne zuní pieseň chvál. Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Ustatý som od volania; unavili sa mi oči, čo tak vyzerám svojho Boha. Aleluja.

Žalm 69, 2-22. 30-37
Nadšenie pre Boží dom
Dali mu piť víno zmiešané so žlčou. (Mt 27, 34)
I

Zachráň ma, Bože, *

lebo voda mi vystúpila až po krk.

V bezodnom bahne viaznem a nemám pevnej pôdy pod nohami, *

dostal som sa do hlbín vôd a zalieva ma príval.

Ustatý som od volania, hrdlo mi zachríplo. *

Unavili sa mi oči, čo tak vyzerám svojho Boha.

Viac než mám vlasov na hlave, *

je tých, čo ma bez príčiny nenávidia.

Mocnejší sú tí, čo ma prenasledujú, sú to nepriatelia klamárski; *

musel som vrátiť, čo som neulúpil.

Bože, ty poznáš moju pochabosť *

a moje poklesky nie sú ti skryté.

Nech sa nemusia pýriť pre mňa tí, čo dúfajú v teba, *

Pane, Bože zástupov.

Nech sa nemusia hanbiť pre mňa tí, *

čo ťa hľadajú, Bože Izraela.

Pre teba znášam potupu *

a hanba mi pokrýva tvár.

Svojim bratom som sa stal cudzincom *

a synom svojej matky neznámym.

Stravuje ma horlivosť za tvoj dom, *

padajú na mňa urážky tých, čo ťa urážajú.

V pôstoch som si dušu vyplakal, *

no aj to mi bolo na potupu.

I vrecovinu som si obliekol *

a príslovečným som sa stal.

Utŕhajú si zo mňa tí, čo vysedávajú v bráne, *

a pri víne pospevujú o mne pijani.

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Ant. Ustatý som od volania; unavili sa mi oči, čo tak vyzerám svojho Boha. Aleluja.

Ant. 2 Do jedla mi dali žlče a keď som bol smädný, napojili ma octom.

II

Ale ja, Pane, obraciam sa modlitbou k tebe *

v tomto čase milosti.

Vypočuj ma, Bože, pre svoju veľkú dobrotu, *

pre svoju vernosť mi pomôž.

Vytrhni ma z bahna, aby som sa nepohrúžil doň, †

a budem vytrhnutý z moci svojich nenávistníkov *

i z hlbokých vôd.

Nech ma nezatopí príval vôd, †

nech ma nepohltí hlbina *

a priepasť nezavrie nado mnou pažerák.

Vyslyš ma, Pane, veď si dobrotivý a láskavý; *

pre svoje veľké milosrdenstvo pohliadni na mňa.

Neodvracaj tvár od svojho služobníka, *

veď, hľa, trpím; čím skôr ma vyslyš.

Príď ku mne a zachráň ma, *

so zreteľom na mojich nepriateľov ma vysloboď.

Ty poznáš moju potupu, *

moju hanbu i moje zneuctenie.

Ty vidíš všetkých, čo ma sužujú. *

Potupa mi zlomila srdce a ochabol som.

Čakal som, že dakto bude mať so mnou súcit, no takého som nestretol; *

čakal som, že dakto ma poteší, ale taký sa nenašiel.

Do jedla mi dali žlče *

a keď som bol smädný, napojili ma octom.

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Ant. Do jedla mi dali žlče a keď som bol smädný, napojili ma octom.

Ant. 3 Hľadajte Boha a srdce vám oživne. Aleluja.

III

Som úbožiak, plný bolesti; *

tvoja pomoc, Bože, ma pozdvihne.

Piesňou chcem Božie meno osláviť *

a velebiť ho chválospevmi.

A Pánovi to bude milšie, ako keby som obetoval býka, *

ako keby som obetoval junca, ktorému rastú rožky a ratice.

Nech zvedia o tom ponížení a nech sa potešia; *

hľadajte Boha a srdce vám oživne.

Lebo Pán vypočuje chudobných *

a nepohŕda svojimi, keď sú v zajatí.

Nech ho chvália nebesia i zem, *

moria a všetko, čo sa hýbe v nich.

Lebo Boh zachráni Sion †

a vybuduje mestá Júdove; *

usadia sa tam a budú ich majetkom.

A zdedia ho potomci jeho služobníkov *

a tí, čo milujú jeho meno, budú v ňom prebývať.

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Ant. Hľadajte Boha a srdce vám oživne. Aleluja.

Z tvojho zmŕtvychvstania, Kriste. Aleluja.

Raduje sa nebo i zem. Aleluja.

PRVÉ ČÍTANIE

Z Knihy zjavenia svätého apoštola Jána

10, 1-11

Potvrdenie vidcovho povolania

Ja, Ján, videl som zostupovať z neba iného mocného anjela, zahaleného do oblaku a s dúhou na hlave. Jeho tvár bola ako slnko, jeho nohy ako ohnivé stĺpy a v ruke mal otvorenú knižku. Pravou nohou si stal na more, ľavou na zem a zvolal mohutným hlasom, ako keď reve lev. A keď zvolal, sedem hromov prehovorilo svojím hlasom. A keď dohovorilo sedem hromov, chcel som písať, ale počul som hlas z neba, ktorý hovoril: „Zapečať, čo hovorilo sedem hromov, a nepíš to!“

Tu anjel, ktorého som videl stáť na mori i na zemi, zdvihol k nebu svoju pravú ruku a zaprisahal sa na Žijúceho na veky vekov, ktorý stvoril nebo a čo je v ňom, zem a čo je na nej, i more a čo je v ňom: „Času už nebude!“ Ale v dňoch hlasu siedmeho anjela, keď začne trúbiť poľnica, zavŕši sa Božie tajomstvo, ako zvestoval svojim služobníkom prorokom.

A hlas, ktorý som počul z neba, znova ku mne prehovoril: „Choď, vezmi otvorenú knihu z ruky anjela, ktorý stojí na mori i na zemi.“ Šiel som k anjelovi a povedal som mu, aby mi dal knižku. On mi odpovedal: „Vezmi si ju a zjedz ju! V žalúdku ti zhorkne, ale v ústach ti bude sladká ako med.“ Vzal som teda z anjelovej ruky knižku a zjedol som ju. V ústach mi bola sladká ako med, no len čo som ju prehltol, žalúdok sa mi naplnil horkosťou. Tu mi povedali: „Musíš znova prorokovať o ľuďoch, národoch, jazykoch a o mnohých kráľoch.“

RESPONZÓRIUM

Zjv 10, 7; Mt 24, 30

Keď začne trúbiť poľnica, zavŕši sa Božie tajomstvo, * Ako zvestoval svojim služobníkom prorokom. Aleluja.

Vtedy sa na nebi zjaví znamenie Syna človeka a uvidia Syna človeka na nebeských oblakoch s mocou a veľkou slávou. * Ako zvestoval svojim služobníkom prorokom. Aleluja.

DRUHÉ ČÍTANIE

Z Rečí svätého diakona Efréma

(Sermo de Domino nostro, 3-4. 9: Opera edit. Lamy, 1, 152-158. 166-168)

Kristov kríž – záchrana ľudského pokolenia

Smrť šliapla na nášho Pána a on ju za to pošliapal ako cestu. Sám sa podrobil smrti a dobrovoľne ju podstúpil, aby smrť proti jej vôli zničil. Lebo náš Pán vyšiel s krížom na pleciach, keď to smrť chcela, ale na kríži vykríkol a vyviedol mŕtvych z podsvetia, hoci to smrť nechcela.

Smrť ho zabila prostredníctvom tela, ktoré vzal na seba, ale on tou istou zbraňou vyhral boj nad smrťou. Božská prirodzenosť sa skryla za ľudskú a priblížila sa k smrti, ktorá zabila a bola zabitá. Smrť zabila prirodzený život a ju zasa zabil život nadprirodzený.

A pretože smrť ho nemohla pohltiť bez tela a ani podsvetie ho nemohlo prehltnúť bez tela, prišiel k Panne, aby si od nej vzal voz a zaviezol sa do podsvetia. V tele, ktoré si vzal, vošiel do podsvetia, vylámal jeho pokladnice a poklady rozmetal.

Prišiel teda k Eve, matke všetkých žijúcich. Ona je vinicou, ktorej ohradu otvorila smrť vlastnými Evinými rukami, aby ochutnala jej ovocie. Preto sa Eva, matka všetkých žijúcich, stala prameňom smrti všetkým žijúcim.

Tu sa však rozvila Mária, nová ratolesť, lepšia než stará ratolesť Eva, a v nej prebýval nový život – Kristus. A keď sa smrť vo svojej pažravosti priblížila so svojou zvyčajnou istotou k nemu, v smrteľnom plode bol skrytý Život ničiaci smrť. A keď ho smrť, nič netušiac, prehltla, oslobodil život a s ním mnohých.

Vznešený tesárov syn vztýčil svoj kríž nad podsvetie, ktoré všetko pohlcovalo, a preniesol aj ľudské pokolenie do domu života. A tak, ako skrze drevo rajského stromu padlo ľudské pokolenie na najnižšie miesto, na dreve kríža prešlo do domu života. Do stromu teda, do ktorého bol naštepený trpký výhonok, bol naštepený výhonok sladký, aby sme poznali toho, ktorému sa nemôže vzoprieť nijaké stvorenie.

Sláva ti, že si postavil svoj kríž ako most nad smrťou, aby po ňom prechádzali duše z krajiny smrti do krajiny života.

Sláva ti, že si si obliekol telo smrteľného človeka a urobil si ho prameňom života pre všetkých smrteľníkov.

Ty samozrejme žiješ; veď tvoji vrahovia sa zachovali k tvojmu životu ako roľníci: zasiali ho totiž hlboko ako pšenicu, aby odtiaľ vzišiel a vzkriesil so sebou mnohých.

Poďte, obetujme svoju lásku ako veľkú a všeobecnú obetu! Pozdvihnime bohaté chválospevy a modlitby k tomu, ktorý priniesol svoj kríž Bohu na obetu, aby sme z nej boli všetci bohatí!

RESPONZÓRIUM

1 Kor 15, 55-56. 57; 2 Kor 4, 13-14

Smrť, kde je tvoje víťazstvo? Smrť, kdeže je tvoj osteň? Ostňom smrti je hriech. * Ale vďaka Bohu, ktorý nám dal víťazstvo skrze nášho Pána Ježiša Krista. Aleluja.

Pretože máme ducha viery, veríme, že ten, čo vzkriesil Pána Ježiša, s Ježišom vzkriesi aj nás. * Ale vďaka Bohu, ktorý nám dal víťazstvo skrze nášho Pána Ježiša Krista. Aleluja.

MODLITBA

Modlime sa.

Všemohúci Bože, spoznali sme milosť Pánovho zmŕtvychvstania; daj, prosíme, aby sme skrze lásku Ducha Svätého povstali k novému životu. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.

Amen.

Potom, aspoň pri spoločnom recitovaní, sa dodá:

Dobrorečme Pánovi.

Bohu vďaka.

V predĺženom slávení vigílie v nedeľu a na slávnosti pred hymnom Te Deum sa recitujú chválospevy a číta sa evanjelium, ako je to naznačené v Dodatku (online zatiaľ nie je spracovaný).

Ak sa ofícium posvätného čítania koná bezprostredne pred inou hodinou, vtedy sa na začiatku čítania môže brať hymnus z tej liturgickej hodiny; na konci čítania sa vynechá záverečná modlitba aj zvolanie a na začiatku nasledujúcej hodiny sa vynechá úvodný verš so Sláva Otcu.

Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.

© 1999-2023 J. Vidéky