5. október 2024

Sv. Faustíny Kowalskej, panny
ľubovoľná spomienka

Sestra Faustína, Helena Kowalská, sa narodila 25. augusta 1905 v Głogowci neďaleko Łodži (Poľsko), v početnej roľníckej rodine. Po niekoľkých rokoch práce v zámožných rodinách vstúpila do Kongregácie Matky Božieho Milosrdenstva. V kláštore si horlivo konala povinnosti kuchárky, záhradníčky a vrátničky. Viedla mimoriadne bohatý duchovný život, ktorý v sebe skrýval rôzne mystické dary. Jej poslanie spočívalo na hlásaní svetu pravdy o milosrdnej Božej láske, vyprosovaní Božieho milosrdenstva pre svet praktizovaním nových foriem úcty Božieho Milosrdenstva (obraz, sviatok, korunka a hodina Milosrdenstva), a inšpirovaní apoštolského hnutia Božieho Milosrdenstva, ktoré realizuje tieto úlohy a snaží sa o kresťanskú dokonalosť cestou dôvery voči Pánu Bohu a milosrdenstva k blížnym. Zomrela 5. októbra 1938 v Krakove. Zanechala denníček opisujúci jej duchovné zážitky, ktorý sa počíta medzi vynikajúce diela mystickej literatúry. V roku 1995 bola uznaná za duchovnú spoluzakladateľku Kongregácie sestier Matky Božieho Milosrdenstva. Pápež Ján Pavol II. ju v roku 1993 vyhlásil za blahoslavenú a v roku 2000 za svätú.

Posvätné čítanie

Bože, príď mi na pomoc.

Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky i na veky vekov. Amen. Aleluja.

Tento úvod sa vynecháva, ak sa čítanie začína invitatóriom.

HYMNUS

V tento deň zbožnosť veriacich

piesňami pannu velebí,

ktorá sa slávou, čistotou

jak hviezda skveje na nebi.

Panna, čo k chválam Kristovým

prispela mužnou pevnosťou,

k zborom sa nebies vznešeným

dnes druží s veľkou radosťou.

Krehkosti tela premohla,

cudnosťou v srdci vždy čistom

zvodnosťou sveta pohrdla,

po stopách išla za Kristom.

Spravuj nás, Kriste, podľa nej,

pred nepriateľmi chráň svoj ľud,

nás v čnostiach stále upevňuj

a odstráň od nás všetok blud.

Ježišu, Synu Márie,

tvoj domov zdobia ľalie.

S Otcom a s Duchom potechy

nech ti je sláva naveky! Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Pán jediný koná veľké zázraky; jeho milosrdenstvo je večné.

Žalm 136
Veľkonočný chválospev
Keď rozprávaš o Pánových skutkoch, chváliš ho. (Kassiodor)
I

Oslavujte Pána, lebo je dobrý, *

lebo jeho milosrdenstvo je večné.

Oslavujte Boha nad bohmi, *

lebo jeho milosrdenstvo je večné.

Oslavujte Pána nad pánmi, *

lebo jeho milosrdenstvo je večné.

On jediný koná veľké zázraky, *

lebo jeho milosrdenstvo je večné.

On múdro stvoril nebesia, *

lebo jeho milosrdenstvo je večné.

On rozprestrel zem nad vodami, *

lebo jeho milosrdenstvo je večné.

On stvoril veľké svetlá, *

lebo jeho milosrdenstvo je večné:

slnko, aby panovalo vo dne, *

lebo jeho milosrdenstvo je večné,

mesiac a hviezdy, aby panovali v noci, *

lebo jeho milosrdenstvo je večné.

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Ant. Pán jediný koná veľké zázraky; jeho milosrdenstvo je večné.

Ant. 2 On vyviedol Izraela z Egypta mocnou rukou a vystretým ramenom.

II

On pobil egyptských prvorodencov, *

lebo jeho milosrdenstvo je večné.

On vyviedol Izraela spomedzi nich, *

lebo jeho milosrdenstvo je večné;

mocnou rukou a vystretým ramenom, *

lebo jeho milosrdenstvo je večné.

On rozdelil Červené more na dve časti, *

lebo jeho milosrdenstvo je večné.

A Izraela previedol jeho stredom, *

lebo jeho milosrdenstvo je večné.

V Červenom mori zatopil faraóna i jeho vojsko, *

lebo jeho milosrdenstvo je večné.

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Ant. On vyviedol Izraela z Egypta mocnou rukou a vystretým ramenom.

Ant. 3 Oslavujte Boha nebies; on nás oslobodil od našich nepriateľov.

III

On previedol svoj ľud cez púšť, *

lebo jeho milosrdenstvo je večné.

On pobil význačných kráľov, *

lebo jeho milosrdenstvo je večné.

A pozabíjal mocných kráľov, *

lebo jeho milosrdenstvo je večné.

Sehona, kráľa amorejského, *

lebo jeho milosrdenstvo je večné;

a Oga, kráľa Bášanu, *

lebo jeho milosrdenstvo je večné;

a ich krajinu dal za dedičstvo, *

lebo jeho milosrdenstvo je večné;

za dedičstvo Izraelovi, svojmu služobníkovi, *

lebo jeho milosrdenstvo je večné.

On pamätal na nás v našom ponížení, *

lebo jeho milosrdenstvo je večné.

A oslobodil nás od našich nepriateľov, *

lebo jeho milosrdenstvo je večné.

On dáva pokrm každému stvoreniu, *

lebo jeho milosrdenstvo je večné.

Oslavujte Boha nebies, *

lebo jeho milosrdenstvo je večné.

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Ant. Oslavujte Boha nebies; on nás oslobodil od našich nepriateľov.

Ukáž mi, Pane, svoje cesty.

A pouč ma o svojich chodníkoch.

PRVÉ ČÍTANIE

Z Listu Filipanom

4, 10-23

Štedrosť Filipanov voči Pavlovi

Bratia, veľmi som sa zaradoval v Pánovi, že už raz predsa len rozkvitla vaša náklonnosť voči mne; pravda, aj predtým ste na mňa mysleli, ale nemali ste príležitosť. Nehovorím to preto, že by som mal nedostatok. Naučil som sa vystačiť s tým, čo mám. Viem žiť skromne a viem aj oplývať. Všade a všetko som sa už naučil: byť sýty aj hladovať, mať hojnosť i núdzu trieť. Všetko môžem v tom, ktorý ma posilňuje.

A predsa ste dobre urobili, že ste mi prejavili účasť v mojom súžení. Veď aj vy, Filipania, viete, že keď som začal hlásať evanjelium po svojom odchode z Macedónska, ani jedna cirkev nemala účasť na mojich výdavkoch a príjmoch, iba vy sami. Veď aj do Solúna ste mi raz aj druhý raz poslali, čo som potreboval. Nie že by som túžil po daroch, ale túžim po ovocí, ktoré sa rozmnoží vo váš prospech. Dostal som všetko a mám hojnosť. Som zahrnutý darmi, čo ste poslali po Epafroditovi; sú ľúbeznou vôňou, príjemnou obetou, milou Bohu. Môj Boh splní každú vašu túžbu podľa svojho bohatstva v sláve v Kristovi Ježišovi. A Bohu a nášmu Otcovi sláva na veky vekov. Amen.

Pozdravte každého svätého v Kristovi Ježišovi. Pozdravujú vás bratia, čo sú so mnou. Pozdravujú vás všetci svätí, najmä tí, čo sú z cisárovho domu.

Milosť Pána Ježiša Krista nech je s vaším duchom. Amen.

RESPONZÓRIUM

Flp 4, 12-13; 2 Kor 12, 10a

Viem žiť skromne a viem aj oplývať, byť sýty aj hladovať, mať hojnosť i núdzu trieť. * Všetko môžem v tom, ktorý ma posilňuje.

Mám záľubu v slabostiach a v úzkostiach pre Krista. * Všetko môžem v tom, ktorý ma posilňuje.

DRUHÉ ČÍTANIE

Z homílie svätého pápeža Jána Pavla Druhého v deň kanonizácie sv. Faustíny Kowalskej

(Osservatore Romano, poľské vydanie, 6/2000, s. 25-26)

Kristovo posolstvo Milosrdenstva

Dnes zakúšam naozaj veľkú radosť, že celej Cirkvi môžem ukázať život a svedectvo Sestry Faustíny Kowalskej ako Boží dar pre dnešnú dobu. Božia prozreteľnosť zariadila, že život tejto pokornej dcéry poľskej zeme bol úplne spojený s dejinami 20. storočia, ktoré sa nedávno skončilo. Kristus jej zveril svoje posolstvo milosrdenstva v rokoch medzi prvou a druhou svetovou vojnou. Kto si pamätá, kto bol svedkom a účastníkom udalostí týchto rokov a zakúsil strašné utrpenie, ktoré bolo spôsobené miliónom ľudí, vie veľmi dobre, ako veľmi sme potrebovali toto posolstvo.

Ježiš povedal Sestre Faustíne: „Ľudstvo nenájde pokoj, kým sa s dôverou neobráti na moje milosrdenstvo.“ Práve poľská rehoľná sestra sa pričinila o to, že toto posolstvo bude navždy úzko spojené s 20. storočím, ktoré uzatvára druhé tisícročie a je mostom k tretiemu. Nie je to nové posolstvo, ale môžeme ho považovať za dar mimoriadneho osvietenia, ktoré nám umožňuje lepšie prežívať evanjelium paschy a niesť ho ako lúč svetla našim súčasníkom.

Čo nám prinesú nastávajúce roky? Aká bude budúcnosť človeka na zemi? Nie je nám dané, aby sme to poznali. Jedno je však isté, že okrem ďalších úspechov žiaľ nebudú chýbať ani bolestné skúšky. Ale svetlo Božieho Milosrdenstva, ktoré Boh chcel nanovo zveriť svetu cez charizmu Sestry Faustíny, bude osvetľovať ľudské cesty v treťom tisícročí.

Je však potrebné, aby ľudstvo, podobne ako kedysi apoštoli, prijalo vo večeradle dejín zmŕtvychvstalého Krista, ktorý ukazuje rany po ukrižovaní a opakuje: Pokoj vám! Je potrebné, aby sa ľudstvo dovolilo naplniť a preniknúť Duchom Svätým, ktorého mu dáva zmŕtvychvstalý Kristus. Veď to Duch lieči naše rany, rúca múry, ktoré nás oddeľujú od Boha aj od seba navzájom; dovoľuje sa nám opäť tešiť z lásky Otca a z bratskej jednoty.

Kristus nás naučil, že človek nielen zakúša milosrdenstvo samotného Boha, ale je povolaný, aby aj sám preukazoval milosrdenstvo iným: „Blahoslavení milosrdní, lebo oni dosiahnu milosrdenstvo.“ Ježiš nám tiež ukázal mnohoraké cesty milosrdenstva, ktoré nielen odpúšťa hriechy, ale vychádza v ústrety každej ľudskej potrebe. Ježiš sa skláňa nad každou ľudskou biedou, tak hmotnou ako aj duchovnou.

Kristovo posolstvo milosrdenstva prichádza k nám neustále jeho rukami vystretými k trpiacemu človekovi. Sestra Faustína ho práve takého videla a takého ho ohlasovala ľuďom všetkých kontinentov. Hoci ostala skrytá vo svojom kláštore v Lagievnikoch v Krakove, urobila zo svojho života hymnus na oslavu milosrdenstva: Misericordias Domini in æternum cantabo.

Odovzdávam posolstvo milosrdenstva všetkým ľuďom, aby sa učili naplno poznávať skutočnú tvár Boha a skutočnú tvár človeka.

Alebo:

Denníčka sv. Faustíny

(č. 482-483. 1582. 281)

Poslanie hlásať a vyprosovať Božie milosrdenstvo pre svet

Ó, Bože môj, som si vedomá svojho poslania vo svätej Cirkvi. Mojím neprestajným úsilím je vyprosovať milosrdenstvo pre svet. Úzko sa spájam s Ježišom a som postavená ako obeta prosiaca za svet. Boh mi neodmietne nič, keď ho pokorne prosím hlasom jeho Syna. Moja obeta je ničím sama osebe, ale keď ju spájam s obetou Ježiša Krista, stáva sa všemohúcou a má moc odčiniť Boží hnev. Boh nás miluje vo svojom Synovi. Bolestné umučenie Božieho Syna je ustavičným zmierňovaním Božieho hnevu.

Ó, Bože, ako veľmi túžim, aby ťa poznali duše, že si ich stvoril z nepochopiteľnej lásky. Ó, Stvoriteľ môj a Pán, cítim, že odchýlim závoj neba, aby zem nepochybovala o tvojej dobrote. Učiň ma, Ježišu, milou a čistou obetou pred tvárou svojho Otca. Ježišu, mňa úbohú, hriešnu premeň na seba, lebo ty môžeš všetko, a odovzdaj ma svojmu večnému Otcovi. Túžim sa stať obetnou hostiou pred tebou a obyčajnou oblátkou pred ľuďmi. Túžim, aby vôňa mojej obety bola známa len tebe. Ó, večný Bože, horí vo mne neuhasiteľný oheň prosiť ťa o milosrdenstvo. Cítim a rozumiem, že to je moja úloha tu i vo večnosti. Ty sám si mi prikázal hovoriť o tomto veľkom milosrdenstve a o tvojej dobrote.

Ó, môj Ježišu, teraz objímam celý svet a vyprosujem preň tvoje milosrdenstvo. Keď mi povieš, ó, Bože, že už dosť, že už sa celkom splnila tvoja svätá vôľa, vtedy v zjednotení s tebou, Spasiteľ môj, odovzdám svoju dušu do rúk Nebeského Otca, plná dôvery v tvoje nepochopiteľné milosrdenstvo, a keď budem stáť pri tvojom tróne, zanôtim prvý chválospev tvojmu milosrdenstvu. Nezabudnem na teba, úbohá zem, aj keď cítim, že hneď celá utoniem v Bohu ako v oceáne šťastia, ale to mi nebude prekážať, aby som sa vrátila na zem, dodávala odvahu dušiam a povzbudzovala ich k dôvere v Božie milosrdenstvo. Samozrejme, že spočinutie v Bohu mi umožní neobmedzene konať.

Cítim dobre, že moje poslanie sa neskončí smrťou, ale sa iba začne. Ó, pochybujúce duše, poodhalím vám závoj neba, aby som vás presvedčila o Božej dobrote, aby ste už viac nezraňovali nedôverou najsladšie Ježišovo Srdce. Boh je láska a milosrdenstvo.

RESPONZÓRIUM

Porov. 2 Krn 6, 21. 39

Vypočuj prosbu svojho sluhu a svojho ľudu. * Vypočuj, aj odpusť.

Odpusť svojmu ľudu, čím sa proti tebe prehrešil. * Vypočuj, aj odpusť.

MODLITBA

Modlime sa.

Všemohúci večný Bože, ty si vybral svätú Faustínu, aby hlásala nesmierne bohatstvá tvojho milosrdenstva; daj, aby sme na jej príhovor a podľa jej príkladu úplne dôverovali tvojmu milosrdenstvu a vytrvalo konali diela kresťanskej lásky. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.

Amen.

Potom, aspoň pri spoločnom recitovaní, sa dodá:

Dobrorečme Pánovi.

Bohu vďaka.

V predĺženom slávení vigílie v nedeľu a na slávnosti pred hymnom Te Deum sa recitujú chválospevy a číta sa evanjelium, ako je to naznačené v Dodatku (online zatiaľ nie je spracovaný).

Ak sa ofícium posvätného čítania koná bezprostredne pred inou hodinou, vtedy sa na začiatku čítania môže brať hymnus z tej liturgickej hodiny; na konci čítania sa vynechá záverečná modlitba aj zvolanie a na začiatku nasledujúcej hodiny sa vynechá úvodný verš so Sláva Otcu.

Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.

© 1999-2023 J. Vidéky