4. júl 2024

Štvrtok, Cezročné obdobie, 13. týždeň
1. týždeň žaltára

Posvätné čítanie

Bože, príď mi na pomoc.

Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky i na veky vekov. Amen. Aleluja.

Tento úvod sa vynecháva, ak sa čítanie začína invitatóriom.

HYMNUS

I. Ak je posvätné čítanie v noci alebo včasráno:

Tmavá noc ešte halí zem,

zakrýva farby predmetov;

nestranný sudca našich sŕdc,

voláme s úctou posvätnou:

odpusť nám hriechy, neprávosť,

zmy z duše všetku špinu, kal

a daj nám milosť, Kriste náš,

by sa nik hriechu nepoddal.

Hľa, tŕpne duša umdlená,

hryzie ju vina, mučí hriech;

túži sa zbaviť nízkosti,

k tebe sa, Kriste, privinie.

Ty zažeň v diaľne diaľavy

zo srdca hmlu a tieňavy,

nech dušu, mrakov zbavenú,

blažené svetlo zaplaví.

Sláva buď, Kriste, kráľ dobrý,

tebe i Bohu Otcovi,

na večné veky sláva buď

aj Duchu Tešiteľovi. Amen.

II. Ak je posvätné čítanie cez deň:

Prosíme, Kriste, skloň sa k nám,

ku služobníkom prosiacim:

nech zloba sveta mámivá

nevezme vieru veriacim.

Nech nezmýšľame bezbožne,

závisťou viesť sa nedajme,

urážky neodplácajme,

zlo dobrom popremáhajme.

Nech zmizne z mysle, zo srdca

hnev, lesť a pýcha života,

nech stratí sa aj lakomosť,

koreň zla, hriešna samota.

Nech láska, pravá, úprimná,

upevní zväzky pokoja,

hrdinsky žitá čistota

a viera nech nás opoja.

Sláva buď, Kriste, kráľ dobrý,

tebe i Bohu Otcovi,

na večné veky sláva buď

aj Duchu Tešiteľovi. Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Slovo Pánovo je štítom všetkých, čo v neho dúfajú.

Žalm 18, 31-51
Poďakovanie
Ak je Boh za nás, kto je proti nám? (Rim 8, 31)
IV

Božia cesta je čistá, †

ohňom je vyskúšané slovo Pánovo. *

On je ochrancom všetkých, čo v neho dúfajú.

Veď kto je Boh okrem Pána? *

Kto je skala okrem nášho Boha?

To Boh ma silou opásal *

a moju cestu urobil nepoškvrnenou.

Mojim nohám dal rýchlosť jeleňa *

a postavil ma na výšinu.

Ruky mi na boj vycvičil *

a moje ramená napínajú luk kovový.

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Ant. Slovo Pánovo je štítom všetkých, čo v neho dúfajú.

Ant. 2 Svojou pravicou si ma, Pane, podporil.

V

Dal si mi svoj štít záchranný, †

pravicou si ma podporil *

a tvoja láskavosť ma urobila veľkým.

Mojim krokom si cestu uvoľnil *

a moje nohy nepociťujú únavu.

Naháňal som svojich nepriateľov, až som ich dostihol, *

a nevrátil som sa, kým som ich celkom nezničil.

Tak som ich zdrvil, že ani stáť nevládali, *

popadali mi pod nohy.

Opásal si ma udatnosťou v boji *

a vzbúrencov si uvrhol do môjho područia.

Ty si zahnal mojich nepriateľov na útek *

a rozprášil si tých, čo ma nenávidia.

Kričali, nemal im kto pomôcť, *

volali k Pánovi, ale on ich nevyslyšal.

Rozprášil som ich ako prach unášaný vetrom, *

šliapal som po nich ako po blate uličnom.

Vytrhol si ma zo vzbury ľudu *

a ustanovil za hlavu národov.

Slúži mi ľud, ktorý som nepoznal, *

a poslúcha ma na jediné slovo.

O moju priazeň sa uchádzajú cudzinci; †

cudzinci blednú od strachu *

a trasú sa vo svojich úkrytoch.

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Ant. Svojou pravicou si ma, Pane, podporil.

Ant. 3 Nech žije Pán, nech je vyvýšený Boh, moja spása.

VI

Nech žije Pán, nech je zvelebený môj Záchranca, *

nech je vyvýšený Boh, moja spása.

Bože, ty si ma poveril odplatou †

a podmanil si mi národy; *

ty si ma oslobodil od zlostných nepriateľov.

Povýšil si ma nad mojich odporcov *

a vytrhol si ma z rúk násilníka.

Preto ťa, Pane, budem velebiť medzi národmi *

a ospevovať tvoje meno žalmami.

Svojmu kráľovi dávaš veľké víťazstvá, †

preukazuješ priazeň svojmu pomazanému, *

Dávidovi a jeho potomstvu až naveky.

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Ant. Nech žije Pán, nech je vyvýšený Boh, moja spása.

Otvor mi, Pane, oči.

Aby som pozoroval divy tvojho zákona.

PRVÉ ČÍTANIE

Z Druhej knihy Samuelovej

6, 1-23

Prenášanie archy do Jeruzalema

V tých dňoch Dávid znova zhromaždil všetkých tridsaťtisíc vybraných z Izraela. Dávid vstal a odišiel i všetok ľud, čo bol s ním, do judejskej Baaly, aby odtiaľ priniesli Božiu archu, nad ktorou sa vzýva meno Pána zástupov, ktorý tróni nad ňou na cheruboch. Božiu archu naložili na nový voz a vzali ju z Abinadabovho domu, ktorý bol na vŕšku. Abinadabovi synovia Oza a Ahio viedli voz: Oza kráčal vedľa archy, Ahio šiel pred ňou. Dávid a celý Izrael z celej sily spievali pred Pánom a hrali na citarách, harfách, bubnoch, hrkálkach a cimbaloch.

Ale keď prišli k Nachonovmu humnu, Oza vystrel ruku k Božej arche a zachytil ju, lebo voly sa rozjarili a trhli. A Pán vzplanul hnevom proti Ozovi a zabil ho pre opovážlivosť. Zomrel tam pri Božej arche. Dávid zosmutnel, že Pán tak veľmi zasiahol Ozu; a to miesto sa volá Faresoza (čiže zasiahnutie Ozu) až do dnešného dňa. Dávid sa začal báť v ten deň Pána a hovoril: „Ako príde Pánova archa ku mne?“ A nechcel obrátiť Pánovu archu k sebe, do Dávidovho mesta, ale obrátil ju do domu Gettejčana Obededoma. A tak bývala Pánova archa v dome Gettejčana Obededoma tri mesiace a Pán požehnal Obededoma i celý jeho dom.

Tu oznámili kráľovi Dávidovi: „Pán požehnal pre Božiu archu Obededoma i všetko, čo má.“ Dávid teda šiel a s radosťou priniesol Božiu archu z domu Obededoma do Dávidovho mesta. Keď tí, čo niesli Pánovu archu, urobili šesť krokov, obetoval býčka a vykŕmené teľa; a Dávid z celej sily tancoval pred Pánom, opásaný pláteným efódom. Dávid a celý dom Izraela sprevádzali Pánovu archu s jasotom a trúbením poľnice. Keď Pánova archa vchádzala do Dávidovho mesta, Saulova dcéra Michol pozerala z okna a videla kráľa Dávida, ako poskakuje a tancuje pred Pánom, a opovrhla ním vo svojom srdci.

Pánovu archu doniesli a položili ju na jej miesto uprostred stánku, ktorý pre ňu postavil Dávid. Potom Dávid priniesol Pánovi zápalné a pokojné obety. A keď dokončil zápalné a pokojné obety, požehnal ľud v mene Pána zástupov a všetkému izraelskému ľudu, mužom i ženám, dal po jednom bochni chleba, po jednom datľovom a po jednom hroznovom koláči. A ľud sa rozišiel, každý do svojho domu.

Aj Dávid sa vrátil, aby požehnal svoj dom. Dávidovi vyšla v ústrety Saulova dcéra Michol a povedala: „Aký slávny bol dnes kráľ Izraela, keď sa obnažoval pred slúžkami svojich sluhov, ako sa odhaľuje iba nejaký šašo.“ Dávid povedal Michol: „Tancujem pred Pánom. Nech je zvelebený Pán, ktorý si ma vyvolil pred tvojím otcom a pred celým jeho domom, aby ma ustanovil za vodcu Pánovho ľudu, Izraela. A budem šantiť pred Pánom, nech mnou pohŕdajú ešte viac ako doteraz a budem nízky vo vlastných očiach, ale u slúžok, o ktorých si hovorila, budem o to slávnejší.“ A Saulovej dcére Michol sa nenarodil syn až do jej smrti.

RESPONZÓRIUM

Ž 132, 8. 9; Ž 24, 7. 9

Zaujmi, Pane, miesto svojho odpočinku, ty a archa tvojej všemoci. * Tvoji kňazi nech sa odejú do spravodlivosti a tvoji svätí nech plesajú.

Zdvihnite, brány, svoje hlavice a vyvýšte sa, brány prastaré, lebo má vstúpiť kráľ slávy. * Tvoji kňazi nech sa odejú do spravodlivosti a tvoji svätí nech plesajú.

DRUHÉ ČÍTANIE

Homília svätého kňaza Hieronyma na štyridsiaty druhý žalm novokrstencom

(CCL 78, 542-544)

Putovať budem ku vznešenému stánku

„Ako jeleň dychtí za vodou z prameňa, tak moja duša, Bože, túži za tebou.“ A ako dychtia tamtie jelene za vodou z prameňa, tak naše jelene, tie, čo vyšli z Egypta a zo sveta a zahubili vo svojich vodách faraóna a v krste zničili celé jeho vojsko, po zabití diabla dychtia po prameňoch Cirkvi, po Otcovi i Synovi i Duchu Svätom.

O Otcovi sa píše u Jeremiáša, že je prameňom: „Opustili mňa, prameň živej vody, a vykopali si rozpraskané cisterny, ktoré vodu udržať nemôžu.“ O Synovi čítame na inom mieste: „Opustili prameň múdrosti.“ A potom o Duchu Svätom: „Kto sa napije z vody, ktorú mu dám, stane sa v ňom prameňom vody prúdiacej do večného života“, a evanjelista hneď vysvetľuje, že to Spasiteľ hovoril o Duchu Svätom. Tým sa najjasnejšie potvrdzuje, že tri pramene Cirkvi, to je tajomstvo Trojice.

Po nich dychtí duša veriaceho, po nich dychtí duša pokrsteného a hovorí: „Po Bohu žízni moja duša, po živom prameni.“ Lebo nechcela len slabo vidieť Boha, ale dychtila úplne zanietene a žíznila ohnivo. Kým nedosiahli krst, hovorili si navzájom: „Kedyže už prídem k nemu a uzriem Božiu tvár?“ A tu sa im splnilo, o čo prosili: prišli a postavili sa pred Božiu tvár, zjavili sa pred oltárom a pred tajomstvom Spasiteľa.

Keď boli pripustení ku Kristovmu telu a znovuzrodili sa v prameni života, plní dôvery hovoria: „Putovať budem ku vznešenému stánku až do domu Božieho.“ Božím domom je Cirkev, ona je vznešený stánok, lebo v nej prebýva „radostné plesanie, pieseň ďakovná a vrava tých, čo hodujú“.

Povedzte teda, vy, čo ste si teraz obliekli Krista a idete za nami ako rybky na udicu a Božím slovom ste boli vytiahnutí z hlbín tohto sveta: V nás sa premenila prirodzenosť vecí. Ryby, ktoré vyťahujú z mora, zahynú. Ale nás apoštoli vytiahli z mora tohto sveta a ulovili preto, aby sme z mŕtvych ožili. Kým sme boli vo svete, naše oči boli v hlbinách a žili sme v bahne. Keď sme boli vytiahnutí z vĺn, začali sme vidieť slnko, začali sme hľadieť do pravého svetla a zmätení nesmiernou radosťou hovoríme svojej duši: „Dúfaj v Pána, lebo ho budem velebiť, moju spásu a môjho Boha.“

RESPONZÓRIUM

Ž 27, 4

O jedno prosím Pána a za tým túžim, * Aby som mohol bývať v dome Pánovom po všetky dni svojho života.

Aby som pociťoval nehu Pánovu a obdivoval jeho chrám. * Aby som mohol bývať v dome Pánovom po všetky dni svojho života.

MODLITBA

Modlime sa.

Bože, ty si chcel, aby sme sa prostredníctvom krstnej milosti stali synmi svetla; prosíme ťa, nedopusť, aby sme upadli do tmy bludu, ale pomôž nám vždy stáť vo svetle pravdy. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.

Amen.

Potom, aspoň pri spoločnom recitovaní, sa dodá:

Dobrorečme Pánovi.

Bohu vďaka.

V predĺženom slávení vigílie v nedeľu a na slávnosti pred hymnom Te Deum sa recitujú chválospevy a číta sa evanjelium, ako je to naznačené v Dodatku (online zatiaľ nie je spracovaný).

Ak sa ofícium posvätného čítania koná bezprostredne pred inou hodinou, vtedy sa na začiatku čítania môže brať hymnus z tej liturgickej hodiny; na konci čítania sa vynechá záverečná modlitba aj zvolanie a na začiatku nasledujúcej hodiny sa vynechá úvodný verš so Sláva Otcu.

Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.

© 1999-2023 J. Vidéky