26. február 2024

Pondelok, Pôstne obdobie, 2. týždeň
2. týždeň žaltára

Posvätné čítanie

Bože, príď mi na pomoc.

Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.

Tento úvod sa vynecháva, ak sa čítanie začína invitatóriom.

HYMNUS

Nastal nám milostivý čas,

Boh nám ho dal a lieči nás:

lieči svet z mdloby, slabosti

zdravý liek zdržanlivosti.

Žiari deň, čo nás obnoví,

venčený svetlom Kristovým,

v ňom srdce, choré vinami,

pôst uzdraví a zachráni.

Nech očistí pôst vinníka

a túžba nech ho preniká:

za Kristom verne putovať

a večnú slávu v nebi mať.

Nech celé tvorstvo korí sa

tebe, láskavá Trojica;

my, obnovení milosťou,

spievajme pieseň s radosťou. Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Nakloň ku mne svoj sluch, Pane, a zachráň ma.

Žalm 31, 2-17. 20-25
Dôverná modlitba v súžení
Otče, do tvojich rúk porúčam svojho ducha. (Lk 23, 46)
I

Pane, v teba dúfam, nech nie som zahanbený naveky; *

vysloboď ma, veď si spravodlivý.

Nakloň ku mne svoj sluch, *

ponáhľaj sa a zachráň ma.

Buď mi skalou útočišťa, *

opevneným hradom mojej spásy.

Veď ty si moja sila a moje útočište, *

pre svoje meno budeš ma viesť a opatrovať.

Vyvedieš ma z osídla, čo mi nastrojili, *

lebo ty si moja sila.

Do tvojich rúk porúčam svojho ducha; *

ty si ma vykúpil, Pane, Bože verný.

Nenávidíš tých, čo si ctia márne modly; *

ale ja dúfam v Pána.

Plesám a teším sa, že si milosrdný, *

lebo si zhliadol na moju poníženosť.

Spoznal si tieseň mojej duše †

a nevydal si ma do rúk nepriateľa: *

moje nohy si postavil na šíre priestranstvo.

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Ant. Nakloň ku mne svoj sluch, Pane, a zachráň ma.

Ant. 2 Pane, rozjasni svoju tvár nad svojím sluhom.

II

Zmiluj sa, Bože, nado mnou, lebo som v súžení; †

od zármutku mi chabne oko, *

duša i vnútro moje.

Život sa mi v strastiach míňa *

a roky v nárekoch.

Biedny som a slabnem *

a chradnú mi kosti.

Všetci moji nepriatelia mnou opovrhujú, †

susedom som na posmech a svojim známym som postrachom. *

Tí, čo ma vidia na ulici, utekajú predo mnou.

Vytrácam sa z ich pamäti ako mŕtvy, *

som sťa odhodená nádoba.

Veru čujem, ako ma mnohí hania: *

hrôza zo všetkých strán.

Spolčujú sa proti mne a radia sa o tom, *

ako ma zabiť.

Ja sa však spolieham na teba, Pane, †

a hovorím: „Ty si môj Boh, *

v tvojich rukách je môj osud.“

Vytrhni ma z rúk mojich nepriateľov *

a prenasledovateľov.

Rozjasni svoju tvár nad svojím sluhom *

a zachráň ma vo svojom milosrdenstve.

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Ant. Pane, rozjasni svoju tvár nad svojím sluhom.

Ant. 3 Pane, buď zvelebený, že si mi preukázal milosrdenstvo.

III

Pane, tvoja dobrota je taká nesmierna, *

a vyhradil si ju bohabojným.

Preukazuješ ju tým, čo v teba dúfajú, *

pred zrakom ľudí.

Záclonou svojej tváre ich kryješ *

pred zúrivosťou ľudu.

V stánku ich chrániš *

pred svárlivými jazykmi.

Pane, buď zvelebený, *

že si mi preukázal milosrdenstvo v opevnenom meste.

Už som si v strachu hovoril: *

„Odvrhnutý som spred tvojich očí.“

No ty si vyslyšal moju hlasitú modlitbu, *

keď som volal k tebe.

Milujte Pána, všetci jeho svätí. †

Pán verných chráni, *

ale plnou mierou odpláca tým, čo si počínajú pyšne.

Vzmužte sa a majte srdce statočné, *

vy všetci, čo dúfate v Pána.

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Ant. Pane, buď zvelebený, že si mi preukázal milosrdenstvo.

Kajajte sa a verte evanjeliu,

Lebo sa priblížilo Božie kráľovstvo.

PRVÉ ČÍTANIE

Z Knihy Exodus

14, 10-31

Prechod cez Červené more

V tých dňoch: Keď sa faraón približoval, Izraeliti zdvihli oči a videli za sebou Egypťanov. Pochytil ich veľký strach a volali k Pánovi. A Mojžišovi povedali: „Nebolo v Egypte dosť hrobov? Vyviedol si nás sem, aby sme zomreli na púšti! Čo si to urobil? Prečo si nás vyviedol z Egypta? A nehovorili sme ti to, nevraveli sme ti v Egypte: Nechaj nás, budeme slúžiť Egypťanom? Veď bolo oveľa lepšie slúžiť Egypťanom, ako zomrieť na púšti.“ Mojžiš povedal ľudu: „Nebojte sa! Stojte pevne a pozerajte, ako vás dnes Pán zachráni. Egypťanov, ktorých teraz vidíte, už nikdy viac vidieť nebudete. Pán bude za vás bojovať a vy budete mlčať.“

A Pán povedal Mojžišovi: „Čo voláš ku mne? Povedz Izraelitom, aby sa pohli. Ty zdvihni svoju palicu a vystri ruku nad more a rozdeľ ho, aby Izraeliti mohli prejsť stredom mora ako po súši. Ja zatvrdím srdce Egypťanov a budú sa hnať za nimi; a na faraónovi, na celom jeho vojsku, na jeho vozoch a jazde ukážem svoju slávu. Egypťania spoznajú, že ja som Pán, keď ukážem svoju slávu na faraónovi i na jeho vozoch a jazde.“

Tu sa Boží anjel, čo šiel pred izraelským táborom, zdvihol a išiel za ním. A s ním aj oblačný stĺp zmenil svoje doterajšie miesto — prešiel spredu zaň. Postavil sa medzi egyptský tábor a izraelský tábor. Oblak bol pre jedných temný, druhým osvetľoval noc, a tak sa celú noc nemohli jedni k druhým priblížiť.

Mojžiš vystrel ruku nad more a Pán ho celú noc prudkým horúcim vetrom rozháňal a vysúšal. Voda sa rozdelila a Izraeliti šli stredom mora po suchu, kým voda bola ako múr po ich pravici a ľavici. Egypťania ich prenasledovali. Všetky faraónove kone, vozy a jazdci sa pustili za nimi doprostred mora. Ale v čase rannej stráže sa Pán pozrel z ohnivého a oblačného stĺpa na Egypťanov a ich vojsko uviedol do zmätku. Hamoval kolesá na ich vozoch, takže mohli len ťažko napredovať. Preto Egypťania hovorili: „Utekajme pred Izraelitmi, lebo Pán za nich bojuje proti nám.“

A Pán povedal Mojžišovi: „Vystri ruku nad more, aby sa vody vrátili na Egypťanov, na ich vozy a na ich jazdcov.“ Mojžiš vystrel ruku nad more a ono sa nad ránom vrátilo na svoje pôvodné miesto. Vody sa valili oproti utekajúcim Egypťanom a Pán ich prikryl vlnami uprostred mora. Vody sa vrátili a pokryli vozy i jazdcov celého faraónovho vojska, ktoré sa pustilo za Izraelitmi do mora. Ani jeden z nich neostal. No Izraeliti prešli stredom mora po suchu a voda bola ako múr po ich pravici a ľavici.

Takto Pán v ten deň vyslobodil Izrael z rúk Egypťanov. Videli mŕtvych Egypťanov na morskom brehu i mocnú ruku, ktorú Pán zdvihol proti nim. Ľud sa bál a uverili Pánovi i jeho služobníkovi Mojžišovi.

RESPONZÓRIUM

Ex 15, 1. 2. 3

Spievajme Pánovi, lebo sa preslávil: koňa i jazdca zmietol do mora. * Pán je moja sila a moja udatnosť, on ma zachránil.

Pán je ako bojovník; Pán je jeho meno. * Pán je moja sila a moja udatnosť, on ma zachránil.

DRUHÉ ČÍTANIE

Z Katechéz svätého biskupa Jána Zlatoústeho

(Cat. 3, 24-27: SCh 50, 165-167)

Mojžiš a Kristus

Židia videli zázraky. Aj ty vidíš, a ešte väčšie a slávnejšie ako Židia, keď vychádzali z Egypta. Ty si nevidel, ako sa faraón so svojím vojskom topí, ale si videl, ako vlny zavaľujú diabla a jeho zbrane. Oni prešli cez more, ty si prešiel cez smrť. Oni boli oslobodení od Egypťanov, ty od démonov. Židia sa zbavili barbarského otroctva, ty oveľa smutnejšieho otroctva hriechu.

Chceš ináč poznať, že si bol poctený väčšími darmi? Židia vtedy nemohli hľadieť na Mojžišovu oslávenú tvár, a bol to ich spolusluha a súkmeňovec. A ty si videl Kristovu tvár v jej sláve. Aj Pavol volá: „My s odhalenou tvárou hľadíme na Pánovu slávu.“

Oni mali vtedy Krista za sebou, ale teraz za nami ide oveľa pravdivejšie. Lebo vtedy ich Pán sprevádzal zásluhou Mojžiša, teraz sprevádza nielen pre Mojžišovu zásluhu, ale aj pre vašu poslušnosť. Oni sa dostali po Egypte na púšť, ty sa po odchode dostaneš do neba. Ich vodcom a vynikajúcim veliteľom bol Mojžiš, naším vodcom a veliteľom je iný Mojžiš, sám Boh.

Čím sa vyznačoval ten prvý Mojžiš? Písmo hovorí: „Mojžiš bol najpokornejším človekom zo všetkých ľudí, čo žili na zemi.“ Túto črtu môžeme bez omylu privlastniť aj nášmu Mojžišovi, veď v ňom je najlahodnejší a s ním najvnútornejšie spolupodstatný Duch. Vtedy Mojžiš dvíhal ruky k nebu, skade zvolával mannu, anjelský chlieb; náš Mojžiš dvíha ruky k nebu a získava nám večný pokrm. Tamten udrel po skale a vyviedol prúdy vôd; tento sa dotkne stola, udrie po duchovnej doske a vyvádza pramene Ducha. Preto je stôl umiestený v strede ako prameň, aby mohli zovšadiaľ stáda prichádzať k prameňu a občerstviť sa jeho spásonosnou vodou.

Keď teda máme takýto prameň, takéto žriedlo života a stôl, ktorý zo všetkých strán oplýva nespočetnými dobrami a obohacuje nás duchovnými darmi, pristupujme s úprimným srdcom a s čistým svedomím, aby sme dosiahli milosť a milosrdenstvo v pravom čase. Milosť a milosrdenstvo jednorodeného Syna, nášho Pána a Spasiteľa Ježiša Krista! Skrze neho a s ním sláva, česť a moc Otcovi i Duchu Oživovateľovi teraz i vždycky i na veky vekov! Amen.

RESPONZÓRIUM

Hebr 11, 24-25. 26. 27

Keď Mojžiš dospel, s vierou odoprel volať sa synom faraónovej dcéry. Volil radšej trpieť s Božím ľudom, než mať chvíľkový pôžitok z hriechu, * Hľadel totiž na odmenu.

Kristovo pohanenie pokladal za väčšie bohatstvo ako poklady Egypta. S vierou opustil Egypt. * Hľadel totiž na odmenu.

MODLITBA

Modlime sa.

Pane, prikazuješ nám telesné umŕtvovanie ako duchovný liek; prosíme ťa, pomáhaj nám chrániť sa každého hriechu a verne zachovávať tvoje prikázania. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.

Amen.

Potom, aspoň pri spoločnom recitovaní, sa dodá:

Dobrorečme Pánovi.

Bohu vďaka.

V predĺženom slávení vigílie v nedeľu a na slávnosti pred hymnom Te Deum sa recitujú chválospevy a číta sa evanjelium, ako je to naznačené v Dodatku (online zatiaľ nie je spracovaný).

Ak sa ofícium posvätného čítania koná bezprostredne pred inou hodinou, vtedy sa na začiatku čítania môže brať hymnus z tej liturgickej hodiny; na konci čítania sa vynechá záverečná modlitba aj zvolanie a na začiatku nasledujúcej hodiny sa vynechá úvodný verš so Sláva Otcu.

Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.

© 1999-2023 J. Vidéky