Posvätné čítanie
Bože, príď mi na pomoc.
Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.
Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky i na veky vekov. Amen. Aleluja.
HYMNUS
Najlepší Pastier, knieža dušpastierov,
nábožný ľud, hľa, svätí dnešný sviatok
a ochrancovi v radosti aj v plači
za pomoc vďačí.
Sťa úporného zápasníka v boji
nebeskou krizmou posvätil Duch Svätý
a posilnil ho: na srdci mu budú
osudy ľudu.
Príkladom učil, pravdou vychovával,
slepého vodil, liečil nemocného,
pre všetkých bol jak rodič starostlivý,
čo bdie a živí.
Kriste, ty svätcov korunuješ v nebi
záslužným vencom. Pomôž svojmu rodu
činom a túžbou kráčať po šľapaji
tých, čo sú v raji.
Najdrahší Otče, zapoj našu chválu,
začleň ju, Kriste, milostivý Kráľu,
v tom Duchu, čo je nám vždy zábezpekou,
do hymnu vekov! Amen.
PSALMÓDIA
Ant. 1 Slovo Pánovo je štítom všetkých, čo v neho dúfajú.
Božia cesta je čistá, †
ohňom je vyskúšané slovo Pánovo. *
On je ochrancom všetkých, čo v neho dúfajú.
Veď kto je Boh okrem Pána? *
Kto je skala okrem nášho Boha?
To Boh ma silou opásal *
a moju cestu urobil nepoškvrnenou.
Mojim nohám dal rýchlosť jeleňa *
a postavil ma na výšinu.
Ruky mi na boj vycvičil *
a moje ramená napínajú luk kovový.
Sláva Otcu i Synu *
i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *
i na veky vekov. Amen.
Ant. Slovo Pánovo je štítom všetkých, čo v neho dúfajú.
Ant. 2 Svojou pravicou si ma, Pane, podporil.
Dal si mi svoj štít záchranný, †
pravicou si ma podporil *
a tvoja láskavosť ma urobila veľkým.
Mojim krokom si cestu uvoľnil *
a moje nohy nepociťujú únavu.
Naháňal som svojich nepriateľov, až som ich dostihol, *
a nevrátil som sa, kým som ich celkom nezničil.
Tak som ich zdrvil, že ani stáť nevládali, *
popadali mi pod nohy.
Opásal si ma udatnosťou v boji *
a vzbúrencov si uvrhol do môjho područia.
Ty si zahnal mojich nepriateľov na útek *
a rozprášil si tých, čo ma nenávidia.
Kričali, nemal im kto pomôcť, *
volali k Pánovi, ale on ich nevyslyšal.
Rozprášil som ich ako prach unášaný vetrom, *
šliapal som po nich ako po blate uličnom.
Vytrhol si ma zo vzbury ľudu *
a ustanovil za hlavu národov.
Slúži mi ľud, ktorý som nepoznal, *
a poslúcha ma na jediné slovo.
O moju priazeň sa uchádzajú cudzinci; †
cudzinci blednú od strachu *
a trasú sa vo svojich úkrytoch.
Sláva Otcu i Synu *
i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *
i na veky vekov. Amen.
Ant. Svojou pravicou si ma, Pane, podporil.
Ant. 3 Nech žije Pán, nech je vyvýšený Boh, moja spása.
Nech žije Pán, nech je zvelebený môj Záchranca, *
nech je vyvýšený Boh, moja spása.
Bože, ty si ma poveril odplatou †
a podmanil si mi národy; *
ty si ma oslobodil od zlostných nepriateľov.
Povýšil si ma nad mojich odporcov *
a vytrhol si ma z rúk násilníka.
Preto ťa, Pane, budem velebiť medzi národmi *
a ospevovať tvoje meno žalmami.
Svojmu kráľovi dávaš veľké víťazstvá, †
preukazuješ priazeň svojmu pomazanému, *
Dávidovi a jeho potomstvu až naveky.
Sláva Otcu i Synu *
i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *
i na veky vekov. Amen.
Ant. Nech žije Pán, nech je vyvýšený Boh, moja spása.
Otvor mi, Pane, oči.
Aby som pozoroval divy tvojho zákona.
PRVÉ ČÍTANIE
Z Knihy Jób
38, 1-30
Boh zahanbuje Jóba
Pán povedal Jóbovi z víchrice:
„Ktože to zatemňuje úmysel
neznalými rečami?
Prepáš si bedrá ako muž;
budem sa ťa pýtať a pouč ma.
Kde si bol, keď som kládol základy zeme?
Povedz mi, ak si rozumný.
Kto určil jej rozmery, ak vieš?
Alebo kto nad ňou natiahol meraciu šnúru?
Na čom sú upevnené jej piliere?
Alebo kto položil jej uholný kameň,
keď zborom plesali ranné hviezdy
a jasali všetci Boží synovia?
Kto uzavrel bránami more,
keď vytrysklo, akoby vyšlo z materského lona,
keď som ho zaodel oblakom
a temnotou ho ovinul ako plienkami?
Obohnal som ho svojou hranicou,
umiestnil bránu a závoru
a povedal som: Potiaľto smieš ísť, ďalej nie,
tu sa rozbije pýcha tvojich vĺn.
Vari si niekedy v živote rozkazoval ránu
a zornici určil jej polohu?
A keby si mohol chytiť zem za okraj,
striasol by si z nej bezbožných?
Mení sa ako hlina pod pečaťou
a zafarbená bude ako rúcho.
Bezbožným sa odoprie svetlo
a zdvihnuté rameno sa zlomí.
Vari si prenikol až k prameňom mora
a po dne hlbočiny si sa prechádzal?
Otvorili sa ti dvere smrti
alebo si videl brány temnosti?
A po šíravách zeme si sa rozhliadol?
Ak všetko poznáš, tak mi rozpovedz:
Kadiaľ vedie cesta k príbytku svetla
a kde majú miesto temnoty,
aby si ich mohol zaviesť na ich územie
a poznal chodník do ich domova?
Pravdaže, ty to vieš, lebo si sa vtedy narodil,
a veľký je počet tvojich dní!
Vari si prenikol k zásobárňam snehu,
alebo si videl komory ľadovca,
ktoré som pripravil na čas súženia,
na deň boja a vojny?
Akou cestou sa rozlieva svetlo
a veje východný vietor po zemi?
Kto určil smer prudkým lejakom
a cestu hromovému blesku,
aby pršalo na nezaľudnenú zem,
na púšť, kde nebýva nijaký smrteľník,
aby napojil neschodnú pustú krajinu
a dal vyhnať zeleni na stepi?
Kto je otcom dažďa
alebo kto splodil kvapôčky rosy?
Z čieho lona vyšiel ľad
a kto splodil srieň z neba?
Vody tvrdnú na kameň
a povrch hlbiny sa zaviera.“
RESPONZÓRIUM
Rim 9, 20; Jób 38, 3
Kto si ty, človeče, že odvrávaš Bohu?! * Vari povie výtvor tomu, kto ho vytvoril: Prečo si ma takto urobil?
Prepáš si bedrá ako muž; budem sa ťa pýtať a pouč ma. * Vari povie výtvor tomu, kto ho vytvoril: Prečo si ma takto urobil?
DRUHÉ ČÍTANIE
Zo Životopisu svätého biskupa Norberta
(Cfr. PL 170, 1262. 1269. 1294. 1295; Litteræ Apostolicæ ab Innocentio II ad S. Norbertum II non. iun. 1133 sub plumbo datæ: Acta Sanctorum, 21, in Appendice, p. 50)
Veľký medzi veľkými a malý medzi malými
Norbert sa právom počíta medzi tých, čo sa účinne zapojili do gregorovskej obnovy Cirkvi. Ponajprv sa podujal vychovať kňazov, oddaných pravému evanjeliovému a apoštolskému životu, čistých a chudobných, ktorí by si obliekli „odev i dôstojnosť nového človeka; to prvé v rehoľnom rúchu a to druhé v kňazskej hodnosti“. Chcel, „aby sa riadili Svätým písmom a za vodcu mali Krista“. Obyčajne im odporúčal tri veci: „čistotnosť pri oltári a pri bohoslužbách, odstránenie priestupkov a nedbalostí v kapitule, starosť o chudobných a pohostinstvo“.
Ku kňazom, ktorí v kláštore zastupovali apoštolov, pripojil podľa vzoru prvotnej Cirkvi také množstvo veriacich laikov – mužov i žien, že, ako tvrdia mnohí, nik od čias apoštolov nezískal pre Krista za taký krátky čas toľko nasledovníkov dokonalého života ako on svojou výchovou.
Keď sa stal arcibiskupom, vyzval svojich spolubratov, aby získali pre vieru územie Vendov. Kňazov svojej diecézy pobádal do obnovy bez ohľadu na rozruch a pobúrenie ľudu.
A napokon sa tak významne pričinil o upevnenie a rozšírenie dobrých vzťahov medzi Apoštolskou Stolicou a cisárstvom, pravda, pri zachovaní slobody cirkevných volieb, že mu pápež Inocent Druhý napísal: „Apoštolská Stolica si z celého srdca blahoželá, že má v tebe takého oddaného syna.“ A cisár ho urobil hlavným kancelárom cisárstva.
Toto všetko dokázal neochvejnou vierou. Hovorili o ňom: „Norbert tak vyniká vierou ako Bernard z Clairvaux láskou.“ Ďalej jemnosťou vo vystupovaní, „lebo on, veľký medzi veľkými a malý medzi malými, bol ku každému láskavý“. A napokon vynikajúcou výrečnosťou: Sústredený na Božie záujmy neprestajne rozjímal a smelo šíril „ohnivé Božie slovo, ktoré spaľuje neresti, vybrusuje čnosti a učenlivé duše obohacuje múdrosťou“.
RESPONZÓRIUM
2 Tim 4, 2. 5; Sk 20, 28
Hlásaj slovo, naliehaj vhod i nevhod, usvedčuj, karhaj a povzbudzuj so všetkou trpezlivosťou a múdrosťou. * Znášaj útrapy, konaj dielo evanjelistu.
Dávaj pozor na celé stádo, v ktorom ťa Duch Svätý ustanovil za biskupa, aby si pásol Božiu Cirkev. * Znášaj útrapy, konaj dielo evanjelistu.
MODLITBA
Modlime sa.
Bože, ty si ustanovil svätého Norberta za biskupa a služobníka svojej Cirkvi pre jeho lásku k modlitbe a pastiersku horlivosť; prosíme ťa, na jeho príhovor dopraj, aby spoločenstvo veriacich malo vždy pastierov podľa tvojho srdca, ktorí ho budú neustále viesť k prameňom spásy. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.
Amen.
Potom, aspoň pri spoločnom recitovaní, sa dodá:
Dobrorečme Pánovi.
Bohu vďaka.
V predĺženom slávení vigílie v nedeľu a na slávnosti pred hymnom Te Deum sa recitujú chválospevy a číta sa evanjelium, ako je to naznačené v Dodatku (online zatiaľ nie je spracovaný).
Ak sa ofícium posvätného čítania koná bezprostredne pred inou hodinou, vtedy sa na začiatku čítania môže brať hymnus z tej liturgickej hodiny; na konci čítania sa vynechá záverečná modlitba aj zvolanie a na začiatku nasledujúcej hodiny sa vynechá úvodný verš so Sláva Otcu.
Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.
© 1999-2023 J. Vidéky