13. apríl 2024

Sv. Martina I., pápeža a mučeníka
ľubovoľná spomienka

Narodil sa v Todi v Umbrii (Taliansko). V Ríme ho prijali do kňazského stavu a roku 649 zvolili na Petrovu katedru. V tom istom roku sa konal koncil, na ktorom bol odsúdený blud monoteletov. Cisár Konštancius ho roku 653 zajal a odvliekol do Carihradu, kde si veľa vytrpel. Napokon ho previezli na Cherson a tam roku 656 zomrel.

Posvätné čítanie

Bože, príď mi na pomoc.

Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky i na veky vekov. Amen. Aleluja.

Tento úvod sa vynecháva, ak sa čítanie začína invitatóriom.

HYMNUS

Raduj sa, svätý mučeník,

zo svojej dnešnej slávnosti;

veď svojou krvou získal si

korunu večnej radosti.

Z tmy sveta teba tento deň,

keď si nad katom zvíťazil,

povzniesol k svätým výšinám,

aby si s Kristom večne žil.

Teraz sa medzi anjelmi

skvieš v rúchu bielom, plnom cti,

ktoré si ako mučeník

v kúpeli krvi očistil.

Oroduj za nás, pri nás stoj;

nech Kristus je k nám láskavý,

za hriechy nech nás netrestá,

nech naše srdcia napraví.

Láskavo príď nám na pomoc

prines nám milosť Kristovu;

nech zmysly hriechom ranené

pocítia pokoj, úľavu.

Otcovi sláva, Synovi

i Duchu Tešiteľovi

za to, že večnou slávou ťa

v nebeskom raji ozdobil. Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Pamätaj na nás, Pane, navštív nás svojou spásou. Aleluja.

Žalm 106
Hriechy ľudu a Božie zmilovanie v dejinách spásy
Toto bolo napísané ako napomenutie pre nás, ktorých zastihol koniec vekov. (1 Kor 10, 11)
I

Oslavujte Pána, lebo je dobrý, *

lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky.

Kto vyrozpráva mocné skutky Pánove, *

kto všetku jeho chválu rozhlási?

Blažení sú tí, čo zachovávajú právo *

a konajú spravodlivo v každý čas.

Pamätaj na nás, Pane, z lásky k svojmu ľudu, *

navštív nás svojou spásou,

aby sme videli šťastie tvojich vyvolených, †

aby sme sa radovali z radosti tvojho ľudu *

a boli hrdí na teba so všetkými tvojimi dedičmi.

Hrešili sme ako naši otcovia, *

konali sme bezbožne, páchali sme neprávosť.

Naši otcovia v Egypte nechápali tvoje zázraky, †

zabudli na tvoje veľké dobrodenia *

a popudzovali ťa, keď sa blížili k moru, k Červenému moru.

Ale Boh ich pre česť svojho mena zachránil, *

aby ukázal svoju moc.

Červenému moru pohrozil a ono vyschlo; *

po morskom dne ich previedol ako po púšti.

Vyslobodil ich z rúk nevraživca *

a vymanil z rúk nepriateľa.

Ich utláčateľov voda zaliala, *

ani jeden z nich nezostal nažive.

Až potom uverili jeho slovám *

a pieseň chvály mu spievali.

No onedlho na jeho skutky zabudli *

a jeho rozhodnutiu sa vzopreli.

Na púšti sa oddali žiadostivosti *

a v bezvodnej krajine pokúšali Boha.

Dal im, čo si žiadali, *

ba dopustil, že sa presýtili.

V tábore zanevreli na Mojžiša *

a na Árona, posväteného Pánovho.

Otvorila sa zem a pohltila Dátana *

a zatvorila sa nad tlupou Ábironovou.

I vzbĺkol oheň v ich zástupe *

a bezbožníkov spálili plamene.

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Ant. Pamätaj na nás, Pane, navštív nás svojou spásou. Aleluja.

Ant. 2 Dávaj pozor, aby si nikdy nezabudol na zmluvu s Pánom, svojím Bohom.

II

Urobili si teľa na Horebe *

a klaňali sa soche uliatej;

i zamenili svoju slávu *

za podobu býka, ktorý trávu požiera.

Zabudli na Boha, svojho záchrancu, *

ktorý vykonal veľké divy v Egypte,

zázraky v Chámovej krajine, *

v Červenom mori skutky úžasné.

Už povedal, že ich vyhubí, *

keby nebolo Mojžiša, jeho vyvoleného.

On si stal v prielome pred neho, *

aby odvrátil jeho hnev; aby ich nezničil.

Pohrdli krajinou, po ktorej hodno túžiť, *

neverili jeho slovám.

Vo svojich stanoch šomrali, *

nepočúvali Pánov hlas.

Vtedy zdvihol ruku proti nim, *

že ich zničí na púšti.

A že ich potomstvo roztrúsi medzi pohanmi *

a že ich rozoženie do cudzích krajín.

I pridali sa k Beélfegorovi, *

jedli z obiet mŕtvym bôžikom;

popudzovali Boha svojou podlosťou, *

až skaza na nich doľahla.

Ale povstal Fínes, vykonal rozsudok *

a pohroma prestala.

K dobru sa mu to pripočítalo *

z pokolenia na pokolenie naveky.

Pri meríbskych vodách popudili ho k hnevu; *

Mojžiš tu zle pochodil ich vinou;

tak ho rozčúlili, *

že nerozvážne slová vyslovil.

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Ant. Dávaj pozor, aby si nikdy nezabudol na zmluvu s Pánom, svojím Bohom.

Ant. 3 Zachráň nás, Pane, a zhromaždi nás z krajín pohanských. Aleluja.

III

Nevyhubili národy, *

ako im Pán bol rozkázal.

Ale zmiešali sa s pohanmi *

a osvojili si ich správanie.

Uctievali sošky ich bôžikov *

a tie sa im stali osídlom.

Synov a dcéry *

obetovali zlým duchom.

Prelievali krv nevinnú, †

krv svojich synov a dcér *

obetovali modlám Kanaánu.

A zem bola poškvrnená krvou; †

znečistili sa svojimi skutkami *

a porušovali vernosť svojimi zločinmi.

Pán vzplanul hnevom proti svojmu ľudu, *

až sa mu sprotivilo jeho dedičstvo;

vydal ich do rúk pohanov; *

vládli nad nimi tí, čo ich nenávideli.

Nepriatelia ich trápili, *

pokorili a uvrhli do svojho područia.

Častejšie ich vyslobodil; †

no oni ho vždy rozčúlili nejakým výmyslom, *

až pre svoje neprávosti vyšli navnivoč.

Ale on zhliadol na ich súženie, *

keď počul ich náreky.

Rozpamätal sa na svoju zmluvu *

a zľutoval sa nad nimi, lebo je veľmi milosrdný.

A vzbudil k nim súcit *

u všetkých, čo ich odviedli do zajatia.

Zachráň nás, Pane, Bože náš, *

a zhromaždi nás z krajín pohanských,

aby sme mohli tvoje sväté meno velebiť *

a tvojou slávou sa honosiť.

Nech je zvelebený Pán, Boh Izraela, †

od vekov až naveky. *

A všetok ľud nech privolá: „Staň sa. Amen.“

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Ant. Zachráň nás, Pane, a zhromaždi nás z krajín pohanských. Aleluja.

Boh nás znovuzrodil pre živú nádej. Aleluja.

Vzkriesením Ježiša Krista z mŕtvych. Aleluja.

PRVÉ ČÍTANIE

Z Knihy zjavenia svätého apoštola Jána

5, 1-14

Videnie Baránka

Ja, Ján, videl som v pravici Sediaceho na tróne knihu popísanú znútra i zvonka a zapečatenú siedmimi pečaťami. A videl som mocného anjela, ktorý ohlasoval mohutným hlasom: „Kto je hoden otvoriť knihu a rozlomiť jej pečate?“ Ale nik na nebi ani na zemi, ani pod zemou nemohol otvoriť knihu a nazrieť do nej. Ja som veľmi plakal, že sa nenašiel nik, kto by bol hoden otvoriť knihu a nazrieť do nej. A jeden zo starcov mi povedal: „Neplač, lebo zvíťazil Lev z Júdovho kmeňa, Koreň Dávidov; on otvorí knihu a jej sedem pečatí.“

I videl som v strede medzi trónom a štyrmi bytosťami uprostred starcov stáť Baránka, ktorý bol ako zabitý. Mal sedem rohov a sedem očí, čo je sedem Božích duchov, poslaných na celú zem. On pristúpil a vzal knihu z pravice Sediaceho na tróne. A keď ju vzal, štyri bytosti a dvadsiati štyria starci padli pred Baránkom. Každý mal citaru a zlatú čašu plnú kadidla, čo sú modlitby svätých, a spievali novú pieseň:

„Hoden si vziať knihu

a otvoriť jej pečate,

lebo si bol zabitý a svojou krvou si Bohu vykúpil

ľudí z každého kmeňa, jazyka, ľudu a národa

a urobil si ich kráľovstvom a kňazmi nášmu Bohu;

a budú kraľovať na zemi.“

Videl som a počul som hlas mnohých anjelov okolo trónu, bytostí a starcov. Boli ich myriady myriád a tisíce tisícov, a volali mohutným hlasom:

„Hoden je Baránok, ktorý bol zabitý,

prijať moc, bohatstvo a múdrosť,

silu, česť, slávu a dobrorečenie.“

A všetko tvorstvo na nebi, na zemi, pod zemou i na mori a všetko, čo je v nich, počul som volať: „Sediacemu na tróne a Baránkovi dobrorečenie a česť, sláva a moc na veky vekov.“

A štyri bytosti volali: „Amen.“ A starci padli a klaňali sa.

RESPONZÓRIUM

Porov. Zjv 5, 9bcd. 10a

Hoden si, Pane, vziať knihu a otvoriť jej pečate, lebo si bol zabitý * A svojou krvou si nás Bohu vykúpil. Aleluja.

Urobil si nás kráľovstvom a kňazmi nášmu Bohu. * A svojou krvou si nás Bohu vykúpil. Aleluja.

DRUHÉ ČÍTANIE

Z Listov svätého pápeža Martina Prvého

(Epist. 17: PL 87, 203-204)

Pán je blízko, prečo by som mal byť ustarostený?

Veľmi túžime stále upokojovať svojimi listami vašu lásku a zmierňovať vám vašu starosť o nás a s vami aj všetkým svätým a našim bratom, ktorí sa o nás starajú kvôli Pánovi. Pozrite, aj teraz vám píšem, čo nás tlačí. Hovorím pravdu v mene Krista, nášho Boha.

Sme celkom odlúčení od víru sveta a zbavení svojich hriechov; ba chýba nám aj to najpotrebnejšie k životu. Obyvatelia tejto krajiny sú všetko pohania a tí, čo sa tu usadili, prevzali pohanské mravy. Nemajú vonkoncom nijakú lásku, ani takú, akou sa ľudská prirodzenosť v účinnom súcite stále prejavuje aj u samých barbarov.

Ale prekvapil som sa a doteraz sa čudujem nad hrubosťou a nevšímavosťou všetkých, čo boli kedysi pri mne a boli mi priateľmi a blízkymi. Celkom zabudli na moje nešťastie a nechcú ani vedieť, kde som, či som na zemi, a či nie.

Čo myslíte, s akým svedomím sa môžeme postaviť pred Kristovu súdnu stolicu, kde budú žalovať a vydávať počet všetci ľudia, ktorí sú z tej istej hliny a hmoty?! Aká hrôza to padla na ľudí, že im prekáža zachovávať Božie prikázania, a aký to strach tam, kde sa báť netreba?! Vari nás až tak odcudzili zlí duchovia?! Alebo sa javím celému spoločenstvu Cirkvi ako nepriateľ a protivník?!

No nech Boh, ktorý chce, aby boli všetci spasení a poznali pravdu, upevní na príhovor svätého Petra ich srdcia v pravej viere a posilní ich proti každému bludárovi i proti každému, kto sa stavia proti našej Cirkvi. Nech ich zachová v stálosti, najmä pastiera, ktorého teraz dostali za predstaveného, aby v nijakom prípade neodpadli, ani sa neodchýlili a neopustili nič z toho, čo písomne vyznali pred Pánom a jeho svätými anjelmi, a to až do najmenších podrobností. Nech spolu s mojou maličkosťou dostanú z ruky nášho Pána a Spasiteľa Ježiša Krista veniec spravodlivosti za pravú vieru.

O toto moje úbohé telo sa postará sám Pán podľa toho, ako sa mu bude páčiť s ním naložiť, či už tak, že ho nechá v ustavičných súženiach, alebo mu poskytne trochu osvieženia. Veď Pán je blízko, prečo by som mal byť ustarostený? Dúfam predsa v jeho milosrdenstvo, že nezaváha zakončiť môj beh tak, ako už rozhodol.

Pozdravte všetkých vašich v Pánovi aj všetkých, čo z lásky k Bohu spolucítia s mojimi okovami. Nech vás vznešený Boh chráni svojou mocnou rukou pred každým pokušením a zachová pre svoje kráľovstvo.

RESPONZÓRIUM

2 Tim 4, 7-8a; Flp 3, 8b. 10

Dobrý boj som bojoval, beh som dokončil, vieru som zachoval. * Už mám pripravený veniec spravodlivosti. Aleluja.

On pohrdol pozemským životom a vošiel do nebeského kráľovstva. * Už mám pripravený veniec spravodlivosti. Aleluja.

MODLITBA

Modlime sa.

Všemohúci Bože, svätý Martin, pápež a mučeník, s tvojou pomocou nepodľahol hrozbám a mukám; daj, prosíme, aby sme s nezlomným duchom aj my vytrvalo znášali protivenstvá sveta. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.

Amen.

Potom, aspoň pri spoločnom recitovaní, sa dodá:

Dobrorečme Pánovi.

Bohu vďaka.

V predĺženom slávení vigílie v nedeľu a na slávnosti pred hymnom Te Deum sa recitujú chválospevy a číta sa evanjelium, ako je to naznačené v Dodatku (online zatiaľ nie je spracovaný).

Ak sa ofícium posvätného čítania koná bezprostredne pred inou hodinou, vtedy sa na začiatku čítania môže brať hymnus z tej liturgickej hodiny; na konci čítania sa vynechá záverečná modlitba aj zvolanie a na začiatku nasledujúcej hodiny sa vynechá úvodný verš so Sláva Otcu.

Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.

© 1999-2023 J. Vidéky