¹Oslavujte Pána, lebo je dobrý,
lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky.
²Tak nech hovoria tí, ktorých Pán vykúpil,
ktorých vykúpil z rúk protivníkových
³a zhromaždil z rozličných krajín
od východu i západu,
od severu i od mora.

⁴Blúdili pustatinou a po vyprahnutej stepi,
nenachádzali cestu k trvalému bydlisku.
⁵Mali hlad a smäd,
ubúdalo v nich života.
⁶V súžení volali k Pánovi
a on ich vyslobodil z úzkostí.

⁷Na správnu cestu ich priviedol,
aby šli po nej k trvalému bydlisku.
⁸Nech oslavujú Pána za jeho milosrdenstvo
a za zázraky v prospech ľudí,
⁹lebo smädného napojil
a hladného nakŕmil dobrotami.

¹⁰V temnotách a v tieni smrti sedeli,
sputnaní biedou a železom,
¹¹lebo sa vzopreli Božím výrokom
a zámery Najvyššieho zavrhli.
¹²Preto ich srdce útrapami pokoril,
ostali nevládni a bez pomoci.
¹³V súžení volali k Pánovi
a on ich vyslobodil z úzkostí.

¹⁴Z temnôt a z tône smrti ich vyviedol
a ich putá rozlomil.
¹⁵Nech oslavujú Pána za jeho milosrdenstvo
a za zázraky v prospech ľudí,
¹⁶lebo rozdrvil brány bronzové
a rozlomil závory zo železa.

¹⁷Na ceste neprávosti rozum stratili
a trpeli za svoje priestupky.
¹⁸Každý pokrm sa im sprotivil
a priblížili sa až k bránam smrti.
¹⁹V súžení volali k Pánovi
a on ich vyslobodil z úzkostí.

²⁰Zoslal im svoje slovo a uzdravil ich
a vyslobodil ich zo záhuby.
²¹Nech oslavujú Pána za jeho milosrdenstvo
a za zázraky v prospech ľudí.
²²Obetu chvály nech mu prinesú,
o jeho skutkoch nech hovoria s plesaním.

²³Púšťali sa na lodiach po mori
a na veľkých vodách robili obchody.
²⁴Tam videli diela Pánove
a na hlbočinách jeho zázraky.
²⁵Prehovoril a vyvolal búrku úžasnú,
až sa morské vlny vzdúvali;
²⁶priam k nebu stúpali
a vzápätí sa prepadali do hlbín;
duša im hrôzou zmierala.
²⁷Knísali sa a tackali ako opití;
boli v koncoch so všetkou svojou múdrosťou.
²⁸V súžení volali k Pánovi
a on ich vyslobodil z úzkostí.

²⁹Búrku premenil na vánok
a morské vlny umĺkli.
³⁰Tešili sa, že vlny utíchli,
a priviedol ich do prístavu, za ktorým túžili.
³¹Nech oslavujú Pána za jeho milosrdenstvo
a za zázraky v prospech ľudí.
³²V zhromaždeniach ľudu nech ho velebia
a nech ho chvália v zbore starších.

³³Potoky na púšť premenil
a na súš vodné pramene,
³⁴úrodnú zem na soľnú step
pre zlobu jej obyvateľov.
³⁵A z púšte zasa urobil jazerá,
z vyschnutej zeme vodné pramene.

³⁶Hladujúcich tam usadil
i založili si trvalé bydlisko.
³⁷Obsiali polia a vysadili vinice
a získali bohatú úrodu.
³⁸I požehnal ich a rozmnožili sa preveľmi
a nezmenšil im ani počet dobytka.
³⁹A zasa ich málo zostalo a dostali sa do biedy
pod ťarchou nešťastia a bolesti.

⁴⁰Opovrhnutím zahrnul kniežatá
a dal im blúdiť po stepi neschodnej.
⁴¹Chudákov však z biedy povzniesol,
ich rody ako stáda rozmnožil.
⁴²Spravodliví to uvidia a potešia sa,
ničomníci všetci stratia reč.
⁴³Kto je dosť múdry, že sa nad tým zamyslí
a pochopí milosrdenstvo Pánovo?
 

¹Pieseň. Dávidov žalm.
²Ochotné je moje srdce, Bože,
ochotné je moje srdce:
budem ti spievať a hrať.
Prebuď sa, duša moja,
³prebuď sa, harfa a citara,
chcem zobudiť zornicu.

⁴Budem ťa, Pane, velebiť medzi pohanmi
a zaspievam ti žalmy medzi národmi.
⁵Lebo až po nebesia siaha tvoje milosrdenstvo
a tvoja vernosť až po oblaky.
⁶Bože, vznes sa nad nebesia
a tvoja sláva nech je nad celou zemou.
⁷Zachráň svojich najmilších;
pomôž svojou pravicou a vyslyš ma.

⁸Vo svojej svätyni Boh povedal:
„S radosťou rozdelím Sichem
a rozmeriam sukotské údolie.“
⁹Môj je Galaád a môj je Manasses;
Efraim je prilba mojej hlavy
a Júda moje žezlo vladárske.
¹⁰Moab je nádrž, v ktorej sa kúpavam,
Idumea sa mi stane podnožkou,
nad Filištínskom víťazne zajasám.“

¹¹Kto ma privedie do opevneného mesta
a kto ma odprevadí až do Idumey?
¹²Kto iný ako ty, Bože, čo si nás odvrhol?
A prečo už, Bože, nekráčaš na čele našich vojsk?
¹³Ty nám pomôž dostať sa z útlaku,
pretože ľudská pomoc nestačí.
¹⁴S Bohom budeme udatní,
on našich nepriateľov pošliape.
 

¹Zbormajstrovi. Dávidov žalm.
Bože, chvála moja, nemlč,
²lebo sa proti mne otvorili ústa hriešnika a ústa podvodníka.

Hovoria proti mne lživým jazykom,
³zahŕňajú ma nenávistnými rečami
a napádajú ma bez príčiny.
⁴Za moju lásku broja proti mne;
ale ja sa modlím.
⁵Zlom sa mi odplácajú za dobré
a nenávisťou za lásku.

⁶Postav nad neho hriešnika.
Žalobca nech stojí po jeho pravici.
⁷Keď ho budú súdiť, nech vyjde ako odsúdený
a jeho modlitba nech mu bude hriechom.
⁸Jeho dní nech je čím menej
a jeho úrad nech prevezme iný.
⁹Jeho deti nech ostanú sirotami
a vdovou jeho manželka.
¹⁰Jeho synovia nech sa voslep túlajú a nech žobrú,
nech ich vyženú z ich spustošených príbytkov.

¹¹Nech ho úžerník oberie o celý majetok
a plody jeho práce nech rozchvacujú cudzí.
¹²Nech mu nik nepreukáže milosrdenstvo
a nech sa nik nezľutuje nad jeho sirotami.
¹³Jeho potomstvo nech vyhynie,
nech je vytreté v ďalšom pokolení ich meno.
¹⁴Pán nech pamätá na neprávosť jeho otcov
a hriech jeho matky nech sa nezotrie.
¹⁵Pán nech ich má stále pred očami
a nech vyhladí ich pamiatku zo zeme.

¹⁶Za to, že mu ani nenapadlo byť milosrdným,
ale prenasledoval bedára a žobráka
a skľúčeného v srdci chcel usmrtiť.
¹⁷Miloval kliatbu, nech ho teda postihne;
nechcel požehnanie, nech sa teda vzdiali od neho.
¹⁸Preklínanie si obliekal sťa odev,
nech vojde do jeho vnútra ako voda
a do jeho kostí ako olej.
¹⁹Nech mu je šatou, ktorou sa odeje,
a pásom, ktorým sa vždy opáše.
²⁰Tak nech Pán odplatí tým, čo na mňa žalujú
a zle hovoria proti mne.

²¹Ale ty, Pane, Pane, pre svoje meno sa ma zastaň,
veď tvoje milosrdenstvo je láskavé;
²²zachráň ma, lebo ja som úbohý a chudobný
a moje srdce je vo mne ranené.
²³Odchádzam ako tieň, ktorý sa nakláňa,
striasajú ma ako kobylku.
²⁴Od pôstu sa mi podlamujú kolená,
a telo mi chradne bez oleja.
²⁵Som im už len na posmech;
keď ma vidia, potriasajú hlavou.

²⁶Pomôž mi, Pane, Bože môj,
zachráň ma podľa svojho milosrdenstva.
²⁷Nech poznajú, že to tvoja ruka,
že si to ty, Pane, urobil.
²⁸Oni nech preklínajú, ty však žehnaj;
nech sú zahanbení tí, čo vystupujú proti mne,
a tvoj služobník nech sa raduje.
²⁹Nech hanba pokryje tých, čo ma osočujú,
a potupa nech ich zahalí ako plášť.

³⁰Veľmi budem oslavovať Pána svojimi ústami,
budem ho chváliť uprostred zástupov,
³¹lebo on stojí po pravom boku chudáka,
aby ho zachránil pred jeho sudcami.
 

¹Dávidov žalm.
Pán povedal môjmu Pánovi: „Seď po mojej pravici,
kým nepoložím tvojich nepriateľov za podnožku tvojim nohám.“

²Moc tvojho žezla rozšíri Pán zo Siona:
panuj uprostred svojich nepriateľov.
³Odo dňa tvojho narodenia patrí ti vláda
v posvätnej nádhere.
Splodil som ťa ako rosu pred východom zornice.

⁴Pán prisahal a nebude ľutovať:
„Ty si kňaz naveky podľa radu Melchizedechovho.“
⁵Pán je po tvojej pravici,
v deň svojho hnevu kráľov porazí.
⁶Súdiť bude národy: nakopia sa mŕtvoly;
po šírej zemi hlavy rozdrví.

⁷Cestou sa napije z potoka
a potom hlavu zdvihne.
 

¹ALELUJA.
Z celého srdca chcem oslavovať Pána
v zbore spravodlivých i v zhromaždení.

²Veľké sú diela Pánove;
nech ich skúmajú všetci, čo majú v nich záľubu.
³Nádherné a vznešené sú jeho diela,
jeho spravodlivosť platí naveky.
⁴Ustanovil pamiatku na svoje obdivuhodné skutky;
Pán je milosrdný a milostivý.
⁵Pokrm dal tým, čo sa ho boja;
svoju zmluvu má stále na mysli.

⁶Svoje mocné skutky oznámil svojmu ľudu
a dal im dedičstvo pohanov;
⁷pravdivé a spravodlivé sú diela jeho rúk.
Nezrušiteľné sú všetky jeho príkazy,
⁸upevnené naveky,
založené na pravde a spravodlivosti.
⁹Vykúpenie poslal svojmu ľudu,
zmluvu uzavrel naveky.

Jeho meno je sväté a vzbudzuje hrôzu;
¹⁰bohabojnosť je počiatok múdrosti
a múdro robia všetci, čo ju pestujú;
jeho chvála ostáva naveky.
 

¹ALELUJA.
Blažený muž, ktorý sa bojí Pána
a má veľkú záľubu v jeho príkazoch.
²Jeho potomstvo bude mocné na zemi,
pokolenie spravodlivých bude požehnané.
³V jeho dome bude úspech a bohatstvo,
jeho spravodlivosť ostane naveky.

⁴Spravodlivým žiari svetlo v temnotách,
milosrdný, milostivý a spravodlivý.
⁵V obľube je človek, čo sa zľutúva a rád pomáha,
čo svoj majetok čestne spravuje;
⁶nikdy nezakolíše.

Vo večnej pamäti bude spravodlivý,
⁷nebude sa báť zlej zvesti.
Jeho srdce je pevné, dôveruje v Pána,
⁸bezpečné je jeho srdce, nebojí sa,
kým nepokorí svojich nepriateľov.
⁹Rozdeľuje a dáva chudobným;
jeho dobročinnosť potrvá naveky
a jeho moc a sláva budú stále rásť.

¹⁰Hriešnik to uvidí a zanevrie,
zubami bude škrípať a hynúť závisťou.
Želanie hriešnikov vyjde nazmar.
 

¹ALELUJA.
Chváľte, služobníci Pánovi,
chváľte meno Pánovo.
²Nech je velebené meno Pánovo
odteraz až naveky.
³Od východu slnka až po západ
nech je oslávené meno Pánovo.

⁴Vyvýšený je Pán nad všetky národy
a jeho sláva nad nebesia.
⁵Kto je ako Pán, náš Boh,
čo tróni na výsostiach,
⁶a predsa dbá o všetko nepatrné
na nebi i na zemi?

⁷Z prachu dvíha chudobného
a zo smetiska povyšuje bedára
⁸a dáva mu sedieť vedľa kniežat,
vedľa kniežat svojho ľudu.

⁹Neplodnej dáva bývať v dome
ako šťastnej matke detí.
 

¹Keď Izrael vyšiel z Egypta,
dom Jakubov spomedzi ľudu cudzieho,
²Judea sa stala jeho svätyňou,
Izrael jeho kráľovstvom.

³More to videlo a zutekalo,
Jordán sa naspäť obrátil;
⁴vrchy poskakovali ako barance
pahorky ako jahňatá.

⁵Čo ti je, more, že utekáš,
a tebe, Jordán, že sa naspäť obraciaš?
⁶Vrchy, prečo poskakujete ako barance
a vy, pahorky, ako jahňatá?

⁷Zachvej sa, zem, pred tvárou Pánovou,
pred tvárou Boha Jakubovho,
⁸čo skalu mení na jazerá vôd
a kameň na pramene vôd.
 

¹Nie nás, Pane, nie nás,
ale svoje meno osláv
pre svoje milosrdenstvo a pre svoju vernosť.
²Prečo majú hovoriť pohania:
„Kdeže je ten ich Boh?“
³Veď náš Boh je v nebi
a stvoril všetko, čo chcel.

⁴Pohanské modly, hoc sú zo striebra a zo zlata,
sú dielom ľudských rúk.
⁵Majú ústa, ale nehovoria,
majú oči, a nevidia.
⁶Majú uši, ale nepočujú,
majú nozdry, a nečuchajú.
⁷Majú ruky, ale nehmatajú;
majú nohy, a nechodia,
z hrdla nevydajú hlas.
⁸Im budú podobní ich tvorcovia
a všetci, čo v ne veria.

⁹Dom Izraelov dúfa v Pána,
on je ich pomoc a záštita.
¹⁰Dom Áronov dúfa v Pána,
on je ich pomoc a záštita.
¹¹Všetci bohabojní dúfajú v Pána,
on je ich pomoc a záštita.

¹²Pán na nás pamätá
a žehná nás.
Požehnáva dom Izraelov,
požehnáva dom Áronov.
¹³Požehnáva všetkých, čo si ctia Pána,
malých i veľkých.

¹⁴Nech Pán aj vás zveľadí,
vás i vaše deti.
¹⁵Nech vás požehnáva Pán,
ktorý stvoril nebo i zem.

¹⁶Nebesia si Pán vyhradil pre seba,
ale zem dal synom človeka.
¹⁷Mŕtvi ťa, Pane, chváliť nemôžu,
ani tí, čo zostupujú do ríše mlčania.
¹⁸Lež my, živí, velebíme Pána
odteraz až naveky.
ALELUJA.
 

¹ALELUJA.
Milujem Pána, lebo vypočul
môj prosebný hlas,
²lebo svoj sluch naklonil ku mne,
kedykoľvek som ho vzýval.

³Keď ma omotali povrazy smrti
a zmocnili sa ma úzkosti podsvetia,
keď som sa ocitol v súžení a trápení,
⁴vzýval som meno Pánovo:
„Pane, zachráň môj život!“

⁵Milostivý a spravodlivý je Pán,
náš Boh sa zľutúva.
⁶Pán ochraňuje maličkých;
pomohol mi, keď som bol v biede.

⁷Znova sa, duša moja, upokoj,
lebo Pán ti dobre urobil,
⁸lebo môj život zachránil od smrti,
moje oči od sĺz
a moje nohy pred pádom.
⁹Pred tvárou Pána budem kráčať
v krajine žijúcich.

¹⁰Dôveroval som, aj keď som povedal:
„Som veľmi pokorený.“
¹¹V rozrušení som vyriekol:
„Všetci ľudia klamú.“

¹²Čím sa odvďačím Pánovi
za všetko, čo mi dal?
¹³Vezmem kalich spásy
a budem vzývať meno Pánovo.

¹⁴Pánovi splním svoje sľuby
pred všetkým jeho ľudom.
¹⁵V Pánových očiach má veľkú cenu
smrť jeho svätých.

¹⁶Pane, som tvoj sluha,
som tvoj sluha a syn tvojej služobnice.
Ty si mi putá rozviazal:
¹⁷obetu chvály tí prinesiem
a budem vzývať meno Pánovo.

¹⁸Splním svoje sľuby Pánovi
pred všetkým jeho ľudom
¹⁹v nádvoriach domu Pánovho,
uprostred teba, Jeruzalem.
 

¹ALELUJA.
Chváľte Pána, všetky národy,
oslavujte ho, všetci ľudia;

²lebo je veľké jeho milosrdenstvo voči nám
a pravda Pánova trvá naveky.
 

¹Oslavujte Pána, lebo je dobrý,
lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky.

²Teraz nech hovorí Izrael, že Pán je dobrý,
že jeho milosrdenstvo trvá naveky.
³Teraz nech hovorí dom Áronov:
jeho milosrdenstvo trvá naveky.
⁴Teraz nech hovoria všetci bohabojní:
jeho milosrdenstvo trvá naveky.

⁵V súžení som vzýval Pána
a Pán ma vypočul a vyslobodil.
⁶Pán je so mnou,
nuž nebojím sa; čože mi môže urobiť človek?
⁷Pán je so mnou a pomáha mi;
nemusím si všímať svojich nepriateľov.

⁸Lepšie je utiekať sa k Pánovi,
ako sa spoliehať na človeka.
⁹Lepšie je utiekať sa k Pánovi,
ako sa spoliehať na mocnárov.

¹⁰Obkľúčili ma všetci pohania,
ale v mene Pánovom som ich porazil.
¹¹Obkľúčili ma zovšadiaľ,
ale v mene Pánovom som ich porazil.
¹²Obkľúčili ma ako roj včiel
a vzbĺkli ako plameň z raždia,
ale v mene Pánovom som ich porazil.
¹³Prudko dorážali na mňa, aby som sa zrútil,
no Pán mi pomohol.
¹⁴Moja sila a chvála je Pán,
on sa mi stal záchrancom.

¹⁵Hlas plesania nad záchranou
znie v stánkoch spravodlivých:
¹⁶„Pánova pravica mocne zasiahla,
Pánova pravica ma zdvihla;
Pánova pravica mocne zasiahla.“

¹⁷Ja nezomriem, budem žiť
a vyrozprávam skutky Pánove.
¹⁸Prísne ma Pán potrestal,
no nevydal ma smrti napospas.
¹⁹Otvorte mi brány spravodlivosti,
vojdem nimi apoďakujem sa Pánovi.

²⁰Toto je brána Pánova;
len spravodliví ňou vchádzajú.
²¹Ďakujem ti, že si ma vyslyšal
a že si ma zachránil.

²²Kameň, čo stavitelia zavrhli,
stal sa kameňom uholným.
²³To sa stalo na pokyn Pána;
vec v našich očiach obdivuhodná.
²⁴Toto je deň, ktorý učinil Pán,
plesajme a radujme sa z neho.

²⁵Pane, spas ma;
Pane, daj mi úspech.

²⁶Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom.
Požehnávame vás z domu Pánovho.

²⁷Boh, Pán, je naším svetlom.
Vystrojte sprievod s ozdobnými vetvami
až k rohom oltára.

²⁸Ty si môj Boh, vďaky ti vzdávam;
ty si môj Boh, velebím ťa.

²⁹Oslavujte Pána, lebo je dobrý,
lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky.
 

¹Pútnická pieseň
K Pánovi som volal vo svojom súžení
a on ma vyslyšal.

²Osloboď ma, Pane, od Iživých perí
a od ľstivého jazyka.
³Čo ti dať alebo čo ešte priložiť,
ty jazyk podvodný?
⁴Ostré šípy bojovníka
a rozpálené uhlíky z borievčia.

⁵Beda mi, že som vyhnancom v Mosochu
a bývam v stánkoch kedarských.
⁶Už pridlho žijem s tými,
čo nenávidia pokoj.
⁷Ale ja som za pokoj;
no kým ja o ňom hovorím, oni na mňa útočia.
 

¹Pútnická pieseň.
Svoj zrak upieram na vrchy:
príde mi odtiaľ pomoc?
²Pomoc mi príde od Pána,
ktorý stvoril nebo i zem.

³Nedovolí, aby sa ti noha zachvela,
nezdriemne ten, čo ťa stráži.
⁴Nedrieme veru, ani nespí
ten, čo stráži Izraela.

⁵Pán ťa stráži,
Pán je tvoja záštita
po tvojej pravici.
⁶Za dňa ťa slnko nezraní
ani mesiac za noci.
⁷Pán ťa bude chrániť od všetkého zlého;
Pán ti bude chrániť život.
⁸Pán bude chrániť tvoj odchod i príchod
odteraz až naveky.
 

¹Dávidova pútnická pieseň.
Zaradoval som sa, keď mi povedali:
„Pôjdeme do domu Pánovho.“
²Naše nohy už stoja
v tvojich bránach, Jeruzalem.

³Jeruzalem je vystavaný ako mesto
spojené v jeden celok.
⁴Tam prichádzajú kmene, kmene Pánove,
aby podľa obyčaje Izraela velebili meno Pánovo.
⁵Lebo sú tam súdne stolice,
stolice domu Dávidovho.

⁶Pre Jeruzalem proste o pokoj:
„Nech sú bezpeční, čo ťa milujú.
⁷Nech pokoj vládne vnútri tvojich hradieb
a istota v tvojich palácoch.“

⁸Kvôli svojim bratom a priateľom
budem hovoriť: „Pokoj s tebou!“
⁹Kvôli domu Pána, nášho Boha,
budem prosiť o šťastie pre teba.
 

¹Pútnická pieseň.
Oči dvíham k tebe,
čo na nebesiach prebývaš.

²Ako oči sluhov hľadia na ruky svojich pánov,
ako oči služobníc hľadia na ruky svojej panej,
tak hľadia naše oči na Pána, nášho Boha,
kým sa nezmiluje nad nami.

³Zmiluj sa, Pane, nad nami, zmiluj sa nad nami,
lebo už máme dosť pohŕdania;
lebo naša duša má už dosť výsmechu boháčov
a pohŕdania pyšných.
 

¹Dávidova pútnická pieseň.
Keby sa nás Pán nebol ujal,
nech to povie Izrael,
²keby sa nás Pán nebol ujal,
keď ľudia povstali proti nám,
³vari by nás živých boli prehltli,
keď proti nám blčala ich zúrivosť.
⁴Vari by nás bola voda zaliala
a riava sa prevalila cez nás.
⁵Vari by sa boli prevalili cez nás
rozbúrené vody.

⁶Nech je velebený Pán,
že nás nevydal ich zubom za korisť.
⁷Naša duša unikla ako vtáča
zo siete poľovníkov.
Slučka sa roztrhla
a my sme na slobode.

⁸Naša pomoc v mene Pánovom,
ktorý stvoril nebo i zem.
 

¹Pútnická pieseň.
Tí, čo sa spoliehajú na Pána, sú ako vrch Sion:
nehýbe sa, trvá naveky.

²Ako vrchy obklopujú Jeruzalem,
tak je Pán okolo svojho ľudu
odteraz až naveky.
³Veď žezlo ničomníka nedoľahne na krajinu spravodlivých,
aby spravodliví nevystierali ruky za neprávosťou.

⁴Pane, dobre rob dobrým
a tým, čo majú srdce úprimné.
⁵Ale tých, čo sa na zlé cesty spúšťajú,
Pán so zločincami zavrhne.
Pokoj nad Izraelom!
 

¹Pútnická pieseň.
Keď Pán privádzal späť sionských zajatcov,
boli sme ako vo snách.
²Ústa sme mali plné radosti
a jazyk plný plesania.
Vtedy sa hovorilo medzi pohanmi:
„Veľké veci urobil s nimi Pán.“
³Veľké veci urobil s nami Pán
a máme z toho radosť.

⁴Zmeň, Pane, naše zajatie
ako potoky na juhu krajiny.
⁵Tí, čo sejú v slzách,
s jasotom budú žať.

⁶Keď odchádzali, idúcky plakali
a osivo niesli na siatie.
No keď sa vrátia, vrátia sa s jasotom
a svoje snopy prinesú.
 

¹Šalamúnova pútnická pieseň.
Ak Pán nestavia dom,
márne sa namáhajú tí, čo ho stavajú.
Ak Pán nestráži mesto,
nadarmo bdejújeho strážcovia.

²Zbytočne vstávate pred svitaním a líhate si neskoro v noci,
vy, čo jete ťažko zarobený chlieb;
lebo on dáva svojim miláčkom spánok.

³Hľa, Pánovým dedičným darom sú synovia,
jeho odmenou je plod lona.
⁴Čím sú bojovníkovi šípy v ruke,
tým sú vám synovia z mladých liet.
⁵Blažený muž, ktorý si nimi tulec naplnil:
neutrpí hanbu, keď bude rokovať s nepriateľmi v bráne.
 

¹Pútnická pieseň.
Blažený každý, čo sa bojí Pána
a kráča po jeho cestách.

²Budeš jesť z práce svojich rúk;
budeš šťastný a budeš sa mať dobre.
³Tvoja manželka je ako plodonosný vinič
vnútri tvojho domu.
Tvoji synovia sú ako mládniky olivy
okolo tvojho stola.

⁴Veru, tak bude požehnaný muž,
ktorý sa bojí Pána.
⁵Nech ťa žehná Pán zo Siona,
aby si videl šťastie Jeruzalema
po všetky dni svojho života,
⁶aby si videl synov svojich synov.
Pokoj nad Izraelom!
 

¹Pútnická pieseň.
Často dorážali do mňa od mojej mladosti,
nechže povie Izrael:
²Často dorážali do mňa od mojej mladosti,
a nič nezmohli proti mne.
³Po mojom chrbte orali oráči,
ťahali dlhé brázdy.
⁴Ale spravodlivý Pán
rozsekal postroje hriešnikov.

⁵Nech s hanbou ustúpia
všetci, čo nenávidia Sion.
⁶Nech sú sťa tráva na streche,
čo uschne prv, ako ju skosia.
⁷Kosec si ňou nenaplní hrsť,
ani viazač snopov náručie.
⁸A čo idú okolo, nezavolajú:
„Pán vás požehnaj;
žehnáme vás v mene Pánovom.“
 

¹Pútnická pieseň.
Z hlbín volám k tebe, Pane;
²Pane, počuj môj hlas.
Nakloň svoj sluch
k mojej úpenlivej prosbe.

³Ak si budeš, Pane, v pamäti uchovávať neprávosť,
Pane, kto obstojí?
⁴Ale ty si milostivý
a my ti chceme v bázni slúžiť.
⁵Spolieham sa na teba, Pane,
moja duša sa spolieha na tvoje slovo;
⁶moja duša očakáva Pána
väčšmi ako strážcovia dennicu.

Väčšmi ako strážcovia dennicu
⁷nech očakáva Izrael Pána.
Lebo u Pána je milosrdenstvo
a hojné vykúpenie.
⁸On sám vykúpi Izraela
zo všetkých jeho neprávostí.
 

¹Dávidova pútnická pieseň.
Pane, moje srdce sa nevystatuje,
moje oči nehľadia povýšene.
Neženiem sa za veľkými vecami
ani za divmi pre mňa nedosiahnuteľnými.

²Ale ja som svoju dušu
upokojil a utíšil.
Akonasýtené dieťa v matkinom náručí,
ako nasýtené dieťa, tak je moja duša vo mne.

³Dúfaj, Izrael, v Pána
odteraz až naveky.
 

¹Pútnická pieseň.
Pane, pamätaj na Dávida
a na jeho veľkú ochotu,
²že prisahal Pánovi
a mocnému Bohu Jakubovmu zložil sľub:

³„Do príbytku svojho domu nevkročím,
ani sa neuložím na svoje lôžko;
⁴svojim očiam nedoprajem spánku
ani svojim viečkam zdriemnutia,
⁵kým nenájdem miesto pre Pána,
príbytok pre mocného Jakubovho Boha.“

⁶Počuli sme, že archa je v Efrate,
a našli sme ju na jaarských nivách.
⁷Vstúpme teda do Pánovho príbytku
a padnime k podnožke jeho nôh.

⁸Zaujmi, Pane, miesto svojho odpočinku,
ty a archa tvojej všemoci.
⁹Tvoji kňazi nech sa odejú do spravodlivosti
a tvoji svätí nech plesajú.
¹⁰Pre svojho služobníka Dávida
neodmietaj tvár svojho pomazaného.

¹¹Dávidovi sa Pán zaviazal prísahou;
je pravdivá, nikdy ju neodvolá:
„Potomka z tvojho rodu
posadím na tvoj trón.
¹²Ak tvoji synovia dodržia moja zmluvu
a moje príkazy, ktoré ich naučím,
aj ich synovia budú sedieť
na tvojom tróne naveky.“

¹³Lebo Pán si vyvolil Sion,
želal si mať ho za svoj príbytok:
¹⁴To je miesto môjho odpočinku naveky;
tu budem bývať, lebo som túžil za ním.

¹⁵Štedro požehnám jeho komory,
chlebom nasýtim jeho chudobných.
¹⁶Jeho kňazov odejem do rúcha spásy
a svätí budú plesať v radosti.

¹⁷Tu Dávidovej moci dám vypučať,
svojmu pomazanému pripravím svetlo.
¹⁸Jeho nepriateľov hanbou zakryjem,
no na jeho hlave zažiari diadém.“
 

¹Dávidova pútnická pieseň.
Aké je dobré a milé,
keď bratia žijú pospolu.
²Je to sťa vzácny olej na hlave,
čo steká na bradu, na Áronovu bradu,
čo steká na okraj jeho rúcha.
³Sťa rosa na Hermone, čo padá na vrchy sionské.
Tam Pán udeľuje požehnanie
a život naveky.
 

¹Pútnická pieseň.
Zvelebujte Pána,
všetci služobníci Pánovi,
čo bdiete v noci v dome Pánovom.
²Zdvíhajte svoje ruky k svätyni
a zvelebujte Pána.

³Nech ťa žehná Pán zo Siona,
ktorý stvoril nebo i zem.
 

¹ALELUJA.
Chváľte meno Pánovo,
chváľte ho, služobníci Pánovi,
²ktorí ste v dome Pánovom
a na nádvoriach domu nášho Boha.

³Chváľte Pána, lebo Pán je dobrý;
ospevujte jeho meno, lebo je ľúbezné;
⁴veď si Pán vyvolil Jakuba,
Izraela za svoje vlastníctvo.

⁵Ja viem, že Pán je veľký,
že náš Boh je nad všetkými bohmi.
⁶Čokoľvek Pán chce,
urobí na nebi i na zemi,
v mori a vo všetkých priepastiach.
⁷Od kraja zeme privádza oblaky,
bleskami vyvoláva dážď,
zo svojich komôr vypúšťa vetry.

⁸On pobil prvorodených Egypta,
ľudí aj zvieratá.
⁹Uprostred teba, Egypt, urobil znamenia a zázraky
proti faraónovi i proti všetkým jeho sluhom.
¹⁰On porazil mnohé národy
a pozabíjal mocných kráľov:
¹¹Sehona, kráľa amorejského,
a Oga, kráľa Bášanu,
a všetkých kráľov kanaánskych.
¹²A ich krajinu dal do dedičstva,
do dedičstva Izraelu, svojmu ľudu.

¹³Pane, tvoje meno trvá večne;
tvoja pamiatka, Pane, z pokolenia na pokolenie.
¹⁴Lebo Pán prisúdi pravdu svojmu ľudu
a zmiluje sa nad svojimi služobníkmi.

¹⁵Pohanské modly, hoc zo striebra a zo zlata,
sú dielom ľudských rúk.
¹⁶Majú ústa, ale nehovoria,
majú oči, a nevidia.
¹⁷Majú uši, ale nepočujú,
nie sú schopné ani dýchať ústami.
¹⁸Nech sú im podobní ich tvorcovia
a všetci, čo v ne veria.

¹⁹Dom Izraelov, zvelebuj Pána;
dom Áronov, zvelebuj Pána.
²⁰Dom Léviho, zvelebuj Pána;
všetci bohabojní, zvelebujte Pána.

²¹Nech je zvelebený Pán zo Siona,
čo sídli v Jeruzaleme. ALELUJA.
 

¹Oslavujte Pána, lebo je dobrý,
lebo jeho milosrdenstvo je večné.
²Oslavujte Boha nad bohmi,
lebo jeho milosrdenstvo je večné.
³Oslavujte Pána nad pánmi,
lebo jeho milosrdenstvo je večné.

⁴On jediný koná veľké zázraky,
lebo jeho milosrdenstvo je večné.
⁵On múdro stvoril nebesia,
lebo jeho milosrdenstvo je večné.
⁶On rozprestrel zem nad vodami,
lebo jeho milosrdenstvo je večné.

⁷On stvoril veľké svetlá,
lebo jeho milosrdenstvo je večné:
⁸slnko, aby panovalo vo dne,
lebo jeho milosrdenstvo je večné,
⁹mesiac a hviezdy, aby panovali v noci,
lebo jeho milosrdenstvo je večné.

¹⁰On pobil egyptských prvorodencov,
lebo jeho milosrdenstvo je večné.
¹¹On vyviedol Izraela spomedzi nich,
lebo jeho milosrdenstvo je večné;
¹²mocnou rukou a vystretým ramenom,
lebo jeho milosrdenstvo je večné.

¹³On rozdelil Červené more na dve časti,
lebo jeho milosrdenstvo je večné.
¹⁴A Izraela previedol jeho stredom,
lebo jeho milosrdenstvo je večné.
¹⁵V Červenom mori zatopil faraóna i jeho vojsko,
lebo jeho milosrdenstvo je večné.

¹⁶On previedol svoj ľud cez púšť,
lebo jeho milosrdenstvo je večné.
¹⁷On pobil význačných kráľov,
lebo jeho milosrdenstvo je večné.
¹⁸A pozabíjal mocných kráľov,
lebo jeho milosrdenstvo je večné.
¹⁹Sehona, kráľa amorejského,
lebo jeho milosrdenstvo je večné;
²⁰a Oga, kráľa Bášanu,
lebo jeho milosrdenstvo je večné;
²¹a ich krajinu dal za dedičstvo,
lebo jeho milosrdenstvo je večné;
²²za dedičstvo Izraelovi, svojmu služobníkovi,
lebo jeho milosrdenstvo je večné.

²³On pamätal na nás v našom ponížení,
lebo jeho milosrdenstvo je večné.
²⁴A oslobodil nás od našich nepriateľov,
lebo jeho milosrdenstvo je večné.
²⁵On dáva pokrm každému stvoreniu,
lebo jeho milosrdenstvo je večné.
²⁶Oslavujte Boha nebies,
lebo jeho milosrdenstvo je večné.
 

¹Na brehu babylonských riek,
tam sme sedávali a plakali,
keď sme si spomínali na Sion.
²Na vŕby tejto krajiny
vešali sme svoje citary.

³Lebo tí, čo nás zajali,
žiadali od nás spevy
a tí, čo nás trápili, žiadali veselosť:
„Zaspievajte nám nejaké piesne sionské!“

⁴Akože môžeme spievať pieseň Pánovu
v cudzej krajine?
⁵Keby som, Jeruzalem, zabudol na teba,
nech mi odumrie pravica.
⁶Nech sa mi prilepí jazyk na podnebie,
keby som nepamätal na teba,
keby som Jeruzalem nepovýšil
za vrchol svojej radosti.

⁷Nezabudni, Pane, synom Edomu
deň Jeruzalema,
keď volali: „Zbúrajte ho, zbúrajte
až po samy základy.“

⁸Babylonská dcéra, ty ničiteľka,
blahoslavený, kto ti odplatí zlo,
čo si nám spôsobila;
⁹blahoslavený, kto chytí tvoje deti a hodí o skalu.
 

¹Od Dávida.
Chcem ťa, Pane, oslavovať celým srdcom,
že si vypočul slová mojich úst.
Budem ti hrať pred tvárou anjelov,
²vrhnem sa na tvár pred tvojím svätým chrámom.
Tvoje meno budem oslavovať,
pretože si milosrdný a verný
a nadovšetko si zvelebil svoje meno a svoje prisľúbenia.

³Vždy si ma vyslyšal, keď som ťa vzýval,
a rozmnožil si vo mne odvahu.
⁴Oslavovať ťa budú, Pane, všetci králi zeme,
lebo počuli slová tvojich úst.
⁵Budú ospevovať Pánove cesty,
lebo veľká je Pánova sláva;
⁶vznešený je Pán, a predsa zhliada na pokorného,
pyšného však zďaleka pozná.

⁷Aj keby som mal prejsť súžením, ty ma pri živote zachováš
a svoju ruku vystrieš proti hnevu mojich nepriateľov;
zachráni ma tvoja pravica.
⁸Pán za mňa dielo dokončí.
Pane, tvoje milosrdenstvo je večné;
neopusť dielo svojich rúk.
 

¹Zbormajstrovi. Dávidov žalm.
Pane, ty ma skúmaš a vieš o mne všetko;
²ty vieš, či sedím a či stojím.
Už zďaleka vnímaš moje myšlienky:
³či kráčam a či odpočívam, ty ma sleduješ.
A všetky moje cesty sú ti známe.
⁴Hoci ešte slovo nemám ani na jazyku,
ty, Pane, už vieš, čo chcem povedať.
⁵Obklopuješ ma spredu i zozadu
a kladieš na mňa svoju ruku.
⁶Obdivuhodná pre mňa je tvoja múdrosť;
je taká veľká, že ju nemôžem pochopiť.

⁷Kam môžem ujsť pred tvojím duchom
a kam utiecť pred tvojou tvárou?
⁸Ak vystúpim na nebesia, ty si tam;
ak zostúpim do podsvetia, aj tam si.
⁹I keby som si pripäl krídla zorničky
a ocitol sa na najvzdialenejšom mori,
¹⁰ešte aj tam ma tvoja ruka povedie
a podchytí ma tvoja pravica.
¹¹Keby som si povedal: „Azda ma tma ukryje
a namiesto svetla ma zahalí noc,“
¹²pre teba ani tmy tmavé nebudú
a noc sa rozjasní ako deň.
Tebe je tma ako svetlo.

¹³Veď ty si stvoril moje útroby,
utkal si ma v živote mojej matky.
¹⁴Chválim ťa, že si ma utvoril tak zázračne;
všetky tvoje diela sú hodny obdivu
a ja to veľmi dobre viem.

¹⁵Moje údy neboli utajené pred tebou,
keď som vznikal v skrytosti,
utkávaný v hlbinách zeme.
¹⁶Tvoje oči ma videli, keď som ešte nebol stvárnený,
a v tvojej knihe boli zapísané všetky moje dni,
len pomyselné, lebo som ešte ani jeden neprežil.
¹⁷Bože, aké vzácne sú pre mňa tvoje myšlienky
a ich počet aký je obrovský.
¹⁸Keby som ich všetky chcel porátať, je ich viac ako zŕn piesku;
a keby som prišiel na koniec, ešte stále som pri tebe.

¹⁹Kiež by si, Bože, zabil hriešnikov;
vzdiaľte sa odo mňa, muži krvilační.
²⁰Oni zlomyseľne hovoria o tebe,
márnivo sa dvíhajú nad teba.
²¹Či nemám mať v nenávisti tých, čo nenávidia teba, Pane,
a s odporom sa odvracať od tých, čo povstávajú proti tebe?
²²Skrz-naskrz ich nenávidím,
stali sa mi nepriateľmi.
²³Skúmaj ma, Bože, a poznaj moje srdce;
skúmaj ma a všímaj si moje cesty.
²⁴Pozri, či nejdem bludnou cestou,
a veď ma po ceste k večnosti.
 

¹Zbormajstrovi. Dávidov žalm.
²Osloboď ma, Pane, od zlého človeka
a pred násilníkom ma chráň.
³Veď oni zamýšľajú robiť zlo,
deň čo deň podnecujú rozbroje.
⁴Ako had si ostria jazyky,
za perami majú jed vreteníc.

⁵Pane, bráň ma pred rukou hriešnika
a chráň ma pred násilníkom,
lebo mi zamýšľajú nohy podraziť.
⁶Pyšní mi nastavujú osídlo;
napínajú sieť z povrazov
a kladú mi pasce na cestu.

⁷Pánovi hovorím: „Ty si môj Boh;
čuj, Pane, hlas mojej úpenlivej prosby.“
⁸Pane, Pane, ty si moja sila a záštita;
keď bojujem, kryješ mi hlavu.

⁹Nedaj, Pane, aby sa splnili želania bezbožného,
aby sa uskutočnili jeho zámery.
¹⁰Tí, čo ma obkľučujú, hlavu dvíhajú;
nech ich pokryje zloba vlastných perí.
¹¹Nech na nich padá žeravé uhlie;
vrhni ich do jamy, aby už nevstali.
¹²Muž zlého jazyka sa neudrží na zemi,
násilníka stihne náhla skaza.

¹³Viem, že Pán úbohému právo prisúdi
a chudobnému odplatí.
¹⁴Len spravodliví budú tvoje meno velebiť
a statoční budú bývať u teba.
 

¹Dávidov žalm.
Pane, k tebe volám, ponáhľaj sa mi pomôcť,
počuj môj hlas, keď volám k tebe.
²Moja modlitba nech sa vznáša k tebe ako kadidlo
a pozdvihnutie mojich rúk ako večerná obeta.

³Pane, k mojim ústam postav stráž
a hliadku na okraj mojich perí.
⁴Nedaj, aby sa moje srdce naklonilo k zlému,
aby bezbožne vymýšľalo výmysly
s ľuďmi, čo páchajú neprávosť;
ani ich pochúťky nechcem jesť.
⁵Nech ma spravodlivý tresce milosrdne, nech ma karhá,
no olej hriešnika nech nesteká po mojej hlave;
nech zotrvám v modlitbe, kým oni robia zle.

⁶Keď sa dostanú do tvrdých rúk sudcov,
budú počuť moje slová a uznajú, že boli mierne.
⁷Ako keď sa zem orie a rozdrobuje na kúsky,
tak boli rozmetané ich kosti pri pažeráku podsvetia.

⁸Pane, k tebe, Pane, sa upierajú moje oči:
k tebe sa utiekam, smrti ma nevydaj.
⁹Chráň ma pred osídlom, čo mi nastavili,
pred nástrahami tých, čo páchajú neprávosť.
¹⁰Nech všetci hriešnici upadnú do vlastných osídel,
ale ja nech cez ne prejdem.
 

¹Poučný chválospev. Dávidova modlitba, keď bol v jaskyni.
²Nahlas volám k Pánovi,
nahlas a úpenlivo prosím Pána;
³nariekam pred ním
a rozprávam mu o svojom súžení.

⁴Ja síce klesám na duchu,
ale ty poznáš moje chodníky.
Na ceste, ktorou sa uberám,
nastavili mi osídlo.
⁵Pozeral som sa napravo a videl som,
že sa už nik nepriznáva ku mne.
Nemám už kam sa uchýliť,
o môj život nik nestojí.

⁶Pane, k tebe volám
a hovorím: „Ty si moje útočište,
môj podiel v krajine žijúcich.
⁷Všimni si moju úpenlivú prosbu,
lebo som hrozne zdeptaný.
Osloboď ma od prenasledovateľov,
lebo sú mocnejší ako ja.

⁸Vyveď ma zo žalára,
aby som tvoje meno mohol velebiť.
Spravodliví sa zhromaždia vôkol mňa,
keď mi prejavíš priazeň.“
 

¹Dávidov žalm.
Pane, vyslyš moju modlitbu,
pre svoju vernosť vypočuj moju úpenlivú prosbu,
pre svoju spravodlivosť ma vyslyš.
²A svojho služobníka na súd nevolaj,
veď nik, kým žije, nie je spravodlivý pred tebou.

³Nepriateľ ma prenasleduje,
zráža ma k zemi,
do temnôt ma vrhá ako dávno mŕtveho.
⁴Duch sa mi zmieta v úzkostiach;
v hrudi mi srdce meravie.
⁵Spomínam si na uplynulé dni,
o všetkých tvojichskutkoch rozmýšľam
a uvažujem o dielach tvojich rúk.
⁶Vystieram k tebe ruky,
za tebou dychtím ako vyprahnutá zem.

⁷Rýchle ma vyslyš, Pane,
lebo už klesám na duchu.
Neskrývaj predo mnou svoju tvár,
aby som nebol ako tí, čo zostupujú do hrobu.
⁸Včasráno mi daj pocítiť, že si sa zmiloval nado mnou,
lebo sa spolieham na teba.
Ukáž mi cestu, po ktorej mám kráčať,
veď svoju dušu dvíham k tebe.
⁹Pred nepriateľmi ma zachráň;
Pane, k tebe sa utiekam.
¹⁰Nauč ma plniť tvoju vôľu,
lebo ty si môj Boh;
na správnu cestu nech ma vedie tvoj dobrý duch.

¹¹Pre svoje meno, Pane, zachováš ma nažive;
pretože si spravodlivý, vyveď ma z úzkosti.
¹²Vo svojom milosrdenstve znič mojich nepriateľov,
zahub všetkých, čo ma sužujú,
veď ja som tvoj služobník.
 

¹Od Dávida.
Nech je zvelebený Pán, môj ochranca,
čo učí moje ruky zápasiť
a moje prsty bojovať.
²On je ku mne milosrdný a dodáva mi odvahy,
on je moje útočište a môj osloboditeľ,
on je moja záštita, na ktorú sa spolieham;
on mi podrobuje môj ľud.

³Pane, čože je človek, že sa k nemu priznávaš,
a syn človeka, že myslíš na neho?
⁴Preludu sa človek podobá,
jeho dni sú ako letiaci tieň.

⁵Pane, zníž nebesia a zostúp z nich;
dotkni sa vrchov a budú chrliť dym.
⁶Zablýskaj bleskom a rozpráš nepriateľov,
vypusť šípy a vydes ich.
⁷Vystri ruku z výsosti;
vytrhni ma a vysloboď z prívalov,
z rúk cudzincov;
⁸ich ústa luhajú
a ich pravica je krivoprísažná.

⁹Bože, novú pieseň ti zaspievam;
zahrám ti na desaťstrunovej citare.
¹⁰Ty pomáhaš kráľom,
ty zachraňuješ svojho sluhu Dávida pred mečom záhuby.
¹¹Vytrhni ma a vysloboď
z rúk cudzincov.
Ich ústa luhajú,
ich pravica je krivoprísažná.

¹²Naši synovia nech sú ako mládniky,
čo vyrastajú v mladistvej sile.
Naše dcéry nech sú sťa stĺpy nárožné,
kresané ako kvádre chrámové.
¹³Naše sýpky nech sú plné,
nech je v nich hojnosť všetkých plodov.
Našich oviec nech sú nesčíselné tisíce
na našich nivách;
¹⁴náš statok nech je vypasený.
Nech niet trhlín na hradbách ani vyhnanstva,
ani náreku na našich uliciach.
¹⁵Blažený ľud, ktorému sa tak vodí;
blažený ľud, ktorého Bohom je Pán.
 

¹Dávidov chválospev.
Oslavovať ťa chcem, Bože, môj kráľ,
a tvoje meno velebiť
navždy a naveky.
²Budem ťa velebiť každý deň
a tvoje meno chváliť
navždy a naveky.

³Veľký si, Pane, a veľkej chvály hoden,
tvoju veľkosť nemožno preskúmať.
⁴Z pokolenia na pokolenie ide chvála tvojich skutkov
a všetky pokolenia ohlasujú tvoju moc.
⁵Hovoria o vznešenosti tvojej slávy a veleby
a rozprávajú o tvojich zázrakoch.
⁶Hovoria aj o sile tvojich skutkov úžasných
a rozprávajú o tvojej veľkosti.
⁷Rozhlasujú chválu tvojej veľkej láskavosti
a plesajú nad tvojou spravodlivosťou.
⁸Milostivý a milosrdný je Pán,
zhovievavý a veľmi láskavý.
⁹Dobrý je Pán ku každému
a milostivý ku všetkým svojim stvoreniam.

¹⁰Nech ťa oslavujú, Pane, všetky tvoje diela
a tvoji svätí nech ťa velebia.
¹¹Nech rozprávajú o sláve tvojho kráľovstva
a o tvojej moci nech hovoria;
¹²nech ľuďom oznamujú tvoje zázraky
i slávu a velebu tvojho kráľovstva.
¹³Tvoje kráľovstvo je kráľovstvo pre všetky veky
a tvoja vláda sa rozprestiera na všetky pokolenia.

Pán je vo všetkých svojich slovách pravdivý
a svätý vo všetkých svojich skutkoch.
¹⁴Pán podopiera všetkých, čo klesajú,
a dvíha všetkých skľúčených.
¹⁵Oči všetkých sa s dôverou upierajú na teba
a ty im dávaš pokrm v pravý čas.
¹⁶Otváraš svoju ruku
a dobrotivo nasycuješ všetko živé.

¹⁷Spravodlivý je Pán na všetkých svojich cestách
a svätý vo všetkých svojich skutkoch.
¹⁸Blízky je Pán všetkým, čo ho vzývajú,
všetkým, čo ho vzývajú úprimne.
¹⁹Vyplní želanie bohabojných,
vyslyší ich modlitbu a zachráni ich.
²⁰Pán ochraňuje všetkých, čo ho milujú,
a ničí všetkých hriešnikov.

²¹Nech moje ústa hlásajú slávu Pánovu
a všetko živé nech jeho sväté meno velebí
navždy a naveky.
 

¹ALELUJA.
Chváľ, duša moja, Pána;
²celý život chcem chváliť Pána,
svojmu Bohu spievať, kým len budem žiť.

³Nespoliehajte sa na kniežatá
ani na ľudí vôbec; oni pomôcť nemôžu.
⁴Vyjde z nich duch a vrátia sa do svojej zeme;
v ten deň padnú ich plány.

⁵Blažený, komu pomáha Boh Jakubov,
kto sa spolieha na Pána, svojho Boha.
⁶On stvoril nebo i zem,
more a všetko, čo je v ňom.
On zachováva vernosť naveky,
⁷utláčaným prisudzuje právo,
hladujúcim dáva chlieb.
Pán vyslobodzuje väzňov,
⁸Pán otvára oči slepým,
Pán dvíha skľúčených,
Pán miluje spravodlivých.
⁹Pán ochraňuje cudzincov,
ujíma sa siroty a vdovy,
ale hatí cesty hriešnikov.

¹⁰Pán bude kraľovať naveky;
tvoj Boh, Sion,
z pokolenia na pokolenie.
 

¹ALELUJA.
Chváľte Pána, lebo je dobré ospevovať nášho Boha,
lebo je milé hlásať jeho slávu.

²Pán stavia Jeruzalem
a zhromažďuje roztratených Izraelitov.
³Uzdravuje skľúčených srdcom
a obväzuje ich rany.
⁴On pozná počet hviezd
a každú volá po mene.
⁵Veľký je náš Pán a veľmi mocný,
jeho múdrosť je nesmierna.
⁶Tichých sa Pán ujíma,
ale hriešnikov ponižuje až po zem.

⁷Prespevujte Pánovi piesne oslavné,
na citare hrajte nášmu Bohu.
⁸On zaťahuje nebo oblakmi
a zemi pripravuje dážď.
Na vrchoch dáva pučať tráve
aj bylinám pre tvory, čo slúžia človeku.
⁹Potravu dáva ťažnému dobytku
i mladým havranom, čo k nemu krákajú.
¹⁰V sile koňa nemá potechu
ani záľubu v mužovi svalnatom.
¹¹Pánovi sa páčia tí, čo sa ho boja,
a tí, čo dúfajú v jeho milosrdenstvo.

¹²Chváľ, Jeruzalem, Pána,
oslavuj, Sion, svojho Boha.

¹³Lebo upevnil závory tvojich brán
a požehnal tvojich synov v tebe.
¹⁴Zaisťuje pokoj tvojim hraniciam,
sýti ťa najlepšou pšenicou.
¹⁵Svoj rozkaz na zem zosiela,
rýchlo sa šíri jeho slovo.
¹⁶Sneh dáva ako vlnu,
rozsýpasrieň ako popol.

¹⁷Kamenec spúšťa ako omrvinky;
ktože vydrží v jeho mraze?
¹⁸Ale keď zošle svoje slovo, roztopí sa, čo zamrzlo;
keď zavanie jeho dych, vody sa rozprúdia.
¹⁹On svoje slovo zvestuje Jakubovi,
svoje zákony a prikázania Izraelovi.
²⁰Neurobil tak iným národom,
nezjavil im svoje zámery. ALELUJA.
 

¹ALELUJA.
Chváľte Pána z nebies,
chváľte ho na výsostiach.
²Chváľte ho, všetci jeho anjeli;
chváľte ho, všetky nebeské mocnosti;

³chváľte ho, slnko a mesiac;
chváľte ho, všetky hviezdy žiarivé;
⁴chváľte ho, nebies nebesia
a všetky vody nad oblohou.

⁵Nech chvália meno Pánovo,
lebo na jeho rozkaz boli stvorené.
⁶Založil ich navždy a naveky;
vydal zákon, ktorý nepominie.

⁷Chváľ Pána, tvorstvo pozemské:
obludy morské a všetky hlbiny,
⁸oheň, kamenec, sneh a dym,
víchrica, čo jeho slovo poslúcha,
⁹vrchy a všetky pahorky,
ovocné stromy a všetky cédre,
¹⁰divá zver a všetok dobytok,
plazy a okrídlené vtáctvo.

¹¹Králi zeme a všetky národy,
kniežatá a všetci zemskí sudcovia,
¹²mládenci a panny,
starci a junáci
¹³nech chvália meno Pánovo,
lebo iba jeho meno je vznešené.

Jeho veleba prevyšuje zem i nebesia
¹⁴a svojmu ľudu dáva veľkú moc.
Je chválou všetkým svojim svätým,
synom Izraela, ľudu, ktorý je mu blízky. ALELUJA.
 

¹ALELUJA.
Spievajte Pánovi pieseň novú;
jeho chvála nech znie v zhromaždení svätých.
²Nech sa teší Izrael zo svojho Stvoriteľa,
synovia Siona nech jasajú nad svojím kráľom.
³Nech oslavujú jeho meno tancom,
nech mu hrajú na bubne a na citare.
⁴Lebo Pán miluje svoj ľud
a tichých venčí víťazstvom.

⁵Nech svätí jasajú v sláve,
nech sa veselia na svojich lôžkach.
⁶Oslavu Boha nech majú na perách
a v rukách meč dvojsečný,
⁷aby sa pomstili na pohanoch
a potrestali národy,
⁸aby ich kráľom nasadili putá
a ich veľmožom železné okovy
⁹a aby ich súdili podľa písaného práva.
Všetkým jeho svätým to bude na slávu. ALELUJA.
 

¹ALELUJA.
Chváľte Pána v jeho svätyni,
chváľte ho na jeho vznešenej oblohe
²Chváľte ho za jeho činy mohutné
chváľte ho za jeho nesmiernu velebnosť

³Chváľte ho zvukom poľnice,
chváľte ho harfou a citarou
⁴Chváľte ho bubnom a tancom,
chváľte ho lýrou a flautou.
⁵Chváľte ho ľubozvučnými cimbalmi,
chváľte ho jasavými cimbalmi;
všetko, čo dýcha, nech chváli Pána. ALELUJA