¹Modlitba Mojžiša, Božieho muža.
Pane, stal si sa nám útočišťom
z pokolenia na pokolenie.
²Prv než sa vrchy zrodili a povstali zem i svet,
ty, Bože, si od vekov až naveky.

³Človeka vraciaš do prachu
a hovoríš: „Vráťte sa, synovia človeka!“
⁴Veď tisíc rokov je u teba
ako deň včerajší, čo sa pominul,
a ako jedna nočná stráž.

⁵Uchvacuješ ich: sú ako ranný sen;
⁶sú ako bylina v rozpuku:
ráno kvitne a rastie,
večer vädne a usychá.
⁷Hynieme vskutku pre tvoj hnev
a desí nás tvoje rozhorčenie.
⁸Naše neprávosti si postavil pred svoj zrak
a pred jas svojej tváre naše tajné chyby.

⁹V tvojom hneve sa nám míňajú všetky dni
a naše roky plynú ako vzdych.
¹⁰Vek nášho žitia je sedemdesiat rokov
a ak sme pri sile, osemdesiat.
No zväčša sú len trápením a trýzňou,
ubiehajú rýchlo a my odlietame.
¹¹Kto pozná silu tvojho hnevu
a s bázňou prijme tvoje rozhorčenie?

¹²A tak nás nauč rátať naše dni,
aby smenašli múdrosť srdca.
¹³Obráť sa k nám, Pane; dokedy budeš meškať?
Zľutuj sa nad svojimi služobníkmi.
¹⁴Hneď zrána nás naplň svojou milosťou
a budeme jasať a radovať sa po všetky dni života.
¹⁵Rozveseľ nás za dni, keď si nás ponížil,
za roky, keď sme okusovali nešťastie.

¹⁶Nech sa tvoje dielo zjaví tvojim služobníkom
a ich deťom tvoja nádhera.
¹⁷Nech je nad nami dobrotivosť Pána, nášho Boha;
upevňuj dielo našich rúk,
dielo našich rúk upevňuj!
 

¹Kto pod ochranou Najvyššieho prebýva
a v tôni Všemohúceho sa zdržiava,
²povie Pánovi: „Ty si moje útočište
a pevnosť moja; v tebe mám dôveru, Bože môj.“

³Veď on sám ťa vyslobodí z osídel lovcov
a zo zhubného moru.
⁴Svojimi krídlami ťa zacloní
a uchýliš sa pod jeho perute.
Jeho pravda je štítom a pancierom,
⁵nebudeš sa báť nočnej hrôzy,
ani šípu letiaceho vo dne,
⁶ani moru, čo sa tmou zakráda,
ani nákazy, čo pustoší na poludnie.

⁷I keď po tvojom boku padnú tisíce
a desaťtisíce po tvojej pravici,
teba nezasiahne.
⁸Budeš sa môcť dívať vlastnými očami
a uvidíš, ako sa odpláca hriešnikom.
⁹Lebo tvojím útočišťom je Pán,
za ochrancu si si zvolil Najvyššieho.
¹⁰Nestihne ťa nijaké nešťastie
a k tvojmu stanu sa nepriblíži pohroma,
¹¹lebo svojim anjelom dá príkaz o tebe,
aby ťa strážili na všetkých tvojich cestách.
¹²Na rukách ťa budú nosiť,
aby si si neuderil nohu o kameň.
¹³Budeš si kráčať po vretenici a po zmiji,
leva i draka rozšliapeš.

¹⁴Pretože sa ku mne pritúlil, vyslobodím ho,
ujmem sa ho, lebo pozná moje meno.
¹⁵Keď ku mne zavolá, ja ho vyslyším
a budem pri ňom v súžení,
zachránim ho i oslávim.
¹⁶Obdarím ho dlhým životom
a ukážem mu svoju spásu.
 

¹Žalm. Pieseň na Pánov deň.
²Dobreje oslavovať Pána
a ospevovať meno tvoje, Najvyšší;
³za rána zvestovať tvoju dobrotu
a tvoju vernosť celú noc
⁴na desaťstrunovej harfe a na lutne,
spevom a citarou.
⁵Lebo tvoje počínanie, Pane, ma napĺňa radosťou
a plesám nad dielami tvojich rúk.

⁶Aké veľkolepé sú tvoje diela, Pane,
a aké hlboké tvoje myšlienky!
⁷Nerozumný človek to nevie
a blázon to nechápe.
⁸Hoci hriešnici rastú ako tráva
a kadejakí zločinci prekvitajú,
večná záhuba ich predsa neminie;
⁹no ty, Pane, si najvyšší naveky.

¹⁰Veď to, Pane, tvoji protivníci,
veď to tvoji protivníci zahynú
a rozprášení budú všetci zločinci.
¹¹Mne však dávaš silu, akú má byvol s rohami,
mažeš ma žírnym olejom.
¹²Moje oko hľadí zvrchu na nepriateľov,
moje ucho počúva o osude tých, čo zlomyseľne povstali proti mne.

¹³Spravodlivý sťa palma zakvitne
a vyrastie sťa céder z Libanonu.
¹⁴Tí, čo vyrastajú v dome Pánovom,
v nádvoriach nášho Boha budú prekvitať.
¹⁵Ešte aj v starobe budú prinášať ovocie,
úrodní budú a plní sviežosti;
¹⁶a tak zvestujú, že Pán, moje útočište, je spravodlivý
a neprávosti v ňom niet.
 

¹Pán kraľuje, velebou sa zaodel;
zaodel sa Pán, udatnosťou sa prepásal.
²Tak upevnil zemekruh, že sa nezachveje.
Pevný je tvoj trón oddávna,
ty si od vekov.

³Pozdvihujú rieky, Pane,
pozdvihujú rieky svoj hlas,
pozdvihujú rieky svoj hukot.
⁴Nad hukot vodných prívalov,
nad mohutné morské príboje
mocnejší je Pán na výsostiach.

⁵Veľmi vierohodné sú tvoje svedectvá;
tvojmu domu, Pane, patrí posvätná úcta po všetky časy.
 

¹Bože odplaty, Pane,
Bože odplaty, zjav sa.
²Povstaň, ty, ktorý súdiš zem,
odplať pyšným, čo si zaslúžili.

³Dokedy ešte hriešnici, Pane,
dokedy ešte budú hriešnici jasať?
⁴Dokedy budú rečniť a opovážlivo hovoriť
a chvastať sa tí, čo páchajú zločiny?

⁵Pane, šliapu po tvojom ľude
a tvoje dedičstvo týrajú.
⁶Vraždia vdovy a cudzincov
a zabíjajú siroty.
⁷A hovoria si: „Pán to nevidí,
nevie o tom Boh Jakubov.“

⁸Pochopte to, vy, nerozumní v národe,
kedy to porozumiete, hlupáci?
⁹Že by ten, čo vsadil ucho, nepočul,
alebo ten, čo oko stvoril, že by nevidel?
¹⁰Že by netrestal ten, čo vychováva národy,
čo učí ľud múdrosti?
¹¹Pán pozná ľudské myšlienky
a vie, aké sú márne.

¹²Blažený človek, ktorého ty, Pane, vzdelávaš
a poúčaš o svojom zákone,
¹³aby si mu uľavil v dňoch nešťastných,
kým pre hriešnika nevykopú jamu.
¹⁴Lebo Pán neodvrhne svoj ľud
a neopustí svoje dedičstvo.
¹⁵Súd sa zasa navráti k spravodlivosti
a spravodlivosťou sa budú riadiť všetci statoční.

¹⁶Proti ničomníkom ktože mi pomôže
a kto sa ma zastane proti páchateľom zla?
¹⁷Keby mi Pán nebol pomohol,
už by som bol býval v ríši mlčania.
¹⁸Ledva poviem: „Noha sa mi potkýna,“
hneď ma, Pane, podopiera tvoja dobrota.
¹⁹A keď sa v mojom srdci kopia starosti,
vzpružuje ma tvoja potecha.

²⁰Veď či je zlučiteľný s tebou trón bezprávia,
čo vysluhuje násilie, a nie zákon?
²¹Na život spravodlivého sa vrhajú
a odsudzujú krv nevinnú.
²²Mne sa však Pán stal pevnosťou
a skalou útočišťa môj Boh.
²³On im odplatí za ich neprávosť
a ich vlastnou zlobou ich vyhubí,
²⁴vyhubí ich Pán, Boh náš.
 

¹Poďte, plesajme v Pánovi,
oslavujme Boha, našu spásu.
²Predstúpme s chválospevmi pred jeho tvár
a oslavujme ho žalmami.

³Lebo Pán je veľký Boh
a nad všetkými bohmi veľký kráľ.
⁴V jeho moci sú zemské hlbiny
a jemu patria aj nebotyčné štíty.
⁵Jeho je more, veď on ho stvoril,
i pevnina, ktorú stvárnili jeho ruky.

⁶Poďte, klaňajme sa a na zem padnime,
kľaknime na kolená pred Pánom, ktorý nás stvoril.
⁷Lebo on je náš Boh
a my sme ľud jeho pastviny a ovce, ktoré vedie svojou rukou.

⁸Čujte dnes jeho hlas:
„Nezatvrdzujte svoje srdcia.
⁹ako v Meríbe, ako v dňoch Massy na púšti,
kde ma pokúšali vaši otcovia;
skúšali ma, hoci moje skutky videli.

¹⁰Štyridsať rokov sa mi priečilo toto pokolenie
i povedal som: Je to ľud s blúdiacim srdcom;
¹¹tí veru moje cesty neznajú.
Preto som v svojom hneve prisahal:
Nevojdú do môjho pokoja.“
 

¹Spievajte Pánovi pieseň novú;
spievaj Pánovi, celá zem!
²Spievajte Pánovi, velebte jeho meno.
Zvestujte jeho spásu deň čo deň.
³Zvestujte jeho slávu pohanom
a jeho zázraky všetkým národom.

⁴Lebo veľký je Pán a veľkej chvály hoden,
viac ako všetkých bohov treba sa ho báť.
⁵Lebo ničoty sú všetci bohovia pohanov,
ale Pán stvoril nebesia.
⁶Vznešenosť a krása pred jeho tvárou,
moc a veleba v jeho svätyni.

⁷Vzdávajte Pánovi, rodiny národov,
vzdávajte Pánovi slávu a česť,
⁸vzdávajte Pánovi slávu hodnu jeho mena.
Prineste obetné dary a vstúpte do jeho nádvorí,
⁹klaňajte sa Pánovi v posvätnom rúchu.
Chvej sa pred ním, celá zem,
¹⁰hlásajte medzi pohanmi: „Pán kraľuje!“
Upevnil zemekruh, nepohne sa;
a spravodlivo súdi národy.

¹¹Tešte sa, nebesia, plesaj, zem;
nech more zahučí a čo ho napĺňa,
¹²nech plesá pole a všetko, čo je na ňom.
I zajasajú všetky stromy lesa
¹³pred tvárou Pána, že prichádza,
že prichádza súdiť zem.
Spravodlivo bude súdiť zemekruh
a národy podľa svojej pravdy.
 

¹Pán kraľuje, jasaj, zem;
radujte sa, všetky ostrovy.
²Vôkol neho oblaky a mrákavy,
spravodlivosť a právo sú základom jeho trónu.
³Predchádza ho oheň,
čo navôkol spaľuje jeho nepriateľov.
⁴Jeho blesky ožarujú zemekruh:
zem to vidí a chveje sa.
⁵Ako vosk sa topia vrchy pred tvárou Pánovou,
pred Pánom celej zeme.
⁶Jeho spravodlivosť ohlasujú nebesia
a jeho slávu vidia všetky národy.

⁷Nech sa hanbia všetci, čo uctievajú modly drevené
a honosia sa svojimi sochami.
Klaňajte sa mu, všetci jeho anjeli.
⁸Sion to počuje a teší sa
a dcéry Júdove plesajú, Pane,
nad tvojimi súdmi.
⁹Lebo ty, Pane, si Najvyšší na celej zemi,
nesmierne prevyšuješ všetky božstvá.

¹⁰Vy, čo milujete Pána, majte zlo v nenávisti,
veď on ochraňuje svojich svätých
a vyslobodzuje ich z rúk hriešnika.
¹¹Vychádza svetlo spravodlivému
a radosť tým, čo majú srdcia úprimné.
¹²Radujte sa, spravodliví, v Pánovi
a oslavujte jeho sväté meno.
 

¹Žalm.
Spievajte Pánovi pieseň novú,
lebo vykonal veci zázračné.

Víťazstvo je dielom jeho pravice
a jeho svätého ramena.
²Pán oznámil svoju spásu,
pred očami pohanov vyjavil svoju spravodlivosť.
³Rozpamätal sa na svoju dobrotu
a na svoju vernosť voči Izraelovmu domu.
Uzreli všetky končiny zeme
spásu nášho Boha.

⁴Na chválu Božiu jasaj, celá zem;
plesajte, radujte sa a hrajte.
⁵Hrajte Pánovi na citare,
na citare a na harfe zunivej.
⁶Za hlaholu trúb a poľníc
jasajte pred tvárou Kráľa a Pána.

⁷Zahuč, more a všetko, čo ho napĺňa,
zemekruh a všetci, čo na ňom bývajú.
⁸Tlieskajte, rieky, rukami,
jasajte s nimi, vrchy,
⁹pred tvárou Pánovou, lebo prichádza súdiť zem.
Spravodlivo bude súdiť zemekruh
a podľa práva národy.
 

¹Pán kraľuje, traste sa, národy;
tróni nad cherubmi, chvej sa zem.
²Veľký je Pán na Sione,
a vyvýšený nad všetky národy.

³Oslavujte jeho meno veľké a úžasné,
lebo je sväté.
⁴Mocný kráľ spravodlivosť miluje:
ty si ustanovil, čo je správne,
právo a spravodlivosť v Jakubovi ty vysluhuješ.

⁵Velebte Pána, nášho Boha,
a padnite k jeho nohám,
lebo je svätý.

⁶Mojžiš a Áron, jeho kňazi,
a Samuel, ctiteľ jeho mena,
vzývali Pána a on ich vypočul,
⁷z oblačného stĺpa k nim hovoril.
A zachovávali jeho svedectvo
a prikázania, ktoré im dal.
⁸Pane, Bože náš, ty si ich vypočul,
Bože, ty si bol k nim milostivý,
no nenechal si bez trestu ich priestupky.

⁹Velebte Pána, nášho Boha,
na jeho svätom vrchu sa mu klaňajte,
lebo svätý je Pán, Boh náš.
 

¹Ďakovný žalm.
²Jasaj na chválu Pánovi, celá zem,
s radosťou slúžte Pánovi.
S plesaním vstupujte pred jeho tvár.

³Vedzte, že náš Pán je Boh;
on je náš stvoriteľ a jemu patríme,
sme jeho ľud a ovce z jeho stáda.

⁴Vstupujte do jeho brán s piesňou chvály
a do jeho nádvorí s piesňami oslavnými;
chváľte ho a velebte jeho meno.
⁵Lebo Pán je dobrý;
jeho milosrdenstvo trvá naveky
a jeho vernosť z pokolenia na pokolenie.
 

¹Dávidov žalm.
Milosrdenstvo a spravodlivosť chcem ospievať,
zahrať ti, Pane, na harfe.
²Múdro a bez úhony chcem kráčať cestou života;
kedyže prídeš ku mne?

Chcem kráčať v nevinnosti srdca
uprostred svojej čeľade.
³Nesprávne predsavzatia si nerobím,
podvodníka mám v nenávisti;
ten nemá ku mne prístup.

⁴Skazené srdce sa mi prieči,
zlomyseľníka nechcem znať.
⁵Kto tajnostkársky ohovára blížneho,
toho umlčím.
Kto má oko pyšné a srdce naduté,
toho neznesiem.

⁶Moje oči hľadajú verných v krajine, aby prebývali so mnou.
Kto kráča cestou poctivou, ten mi smie slúžiť.
⁷V mojom dome nebude bývať pyšný človek
a luhár neobstojí pred mojimi očami.
⁸Každé ráno umlčím všetkých hriešnikov v krajine
a z mesta Pánovho vyženiem všetkých, čo pášu neprávosť.
 

¹Modlitba utláčaného, ktorý v súžení
prednáša Pánovi svoje žiale.
²Pane, vyslyš moju modlitbu
a moje volanie nech dôjde k tebe.
³Neskrývaj svoju tvár predo mnou;
v deň môjho súženia
nakloň ku mne svoj sluch.
Kedykoľvek ťa budem vzývať,
čím skôr ma vypočuj.
⁴Lebo moje dni sa tratia ako dym
a kosti mám rozpálené sťa pahreba.
⁵Moje srdce je zdeptané ako tráva a vysychá,
takže zabúdam jesť svoj chlieb.
⁶Od samého náreku
som iba kosť a koža.

⁷Som ako pelikán na púšti,
ako kuvik uprostred zrúcanín.
⁸Nemôžem spať a som ako osamelý vrabec na streche.
⁹Moji nepriatelia ma potupujú každý deň,
preklínajú ma tí, čo zúria proti mne.
¹⁰Veď popol jedávam ako chlieb
a nápoj miešam so slzami;
¹¹to pre tvoj hnev a výčitky,
lebo ty si ma najprv vyzdvihol a potom odsotil.
¹²Moje dni sú ako tieň, ktorý sa nakláňa,
a ja schnem sťa tráva.

¹³Ale ty, Pane, trváš večne
a spomienka na teba z pokolenia na pokolenie.
¹⁴Vstaň a zľutuj sa nad Sionom,
lebo už je čas, aby si sa nad ním zľutoval,
lebo už je tu ten čas.
¹⁵Veď tvoji služobníci milujú jeho kamene
a ľútostia nad jeho troskami.

¹⁶Tvojho mena, Pane, budú sa báť pohania
a tvojej slávy všetci zemskí králi;
¹⁷lebo Pán vystaví Sion
a zjaví sa vo svojej sláve.
¹⁸Zhliadne na modlitbu núdznych
a nepohrdne ich prosbami.

¹⁹Nech sa to zaznačí pre pokolenie budúce
a obnovený ľud oslávi Pána.
²⁰Veď Pán hľadí zo svojej vznešenej svätyne
a z nebies pozerá na zem;
²¹čuje nárek zajatých
a odsúdeným na smrť vracia slobodu,
²²aby na Sione hlásali meno Pánovo
a v Jeruzaleme jeho slávu,
²³keď sa tam zídu vospolok národy
a kráľovstvá, aby slúžili Pánovi.

²⁴Cestou mi sily podlomil
a skrátil moje dni.
Hovorím: „Bože môj,
²⁵neber ma v polovici mojich dní;
tvoje roky trvajú z pokolenia na pokolenie.
²⁶Na začiatku si stvoril zem,
aj nebesia sú dielom tvojich rúk.
²⁷Ony sa pominú, ale ty zostaneš;
rozpadnú sa sťa odev,
vymeníš ich ako rúcho a zmenia sa.

²⁸Ale ty ostávaš vždy ten istý a tvoje roky sú bez konca.
²⁹Deti tvojich služobníkov budú bývať v bezpečí
a ich potomstvo bude pevné pred tebou.“
 

¹ Od Dávida.
Dobroreč, duša moja, Pánovi
a celé moje vnútro jeho menu svätému.
²Dobroreč, duša moja, Pánovi
a nezabúdaj na jeho dobrodenia.

³Veď on ti odpúšťa všetky neprávosti,
on lieči všetky tvoje neduhy;
⁴on vykupuje tvoj život zo záhuby,
on ťa venčí milosrdenstvom a milosťou;
⁵on naplňuje dobrodeniami tvoje roky,
preto sa ti mladosť obnovuje ako orlovi.

⁶Pán koná spravodlivo
a prisudzuje právo všetkým utláčaným.
⁷Mojžišovi zjavil svoje cesty
a synom Izraela svoje skutky.

⁸Milostivý a milosrdný je Pán,
zhovievavý a dobrotivý nesmierne.
⁹Nevyčíta nám ustavične naše chyby,
ani sa nehnevá naveky.
¹⁰Nezaobchodí s nami podľa našich hriechov,
ani nám neodpláca podľa našich neprávostí.

¹¹Lebo ako vysoko je nebo od zeme,
také veľké je jeho zľutovanie voči tým, čo sa ho boja.
¹²Ako je vzdialený východ od západu,
tak vzďaľuje od nás našu neprávosť.
¹³Ako sa otec zmilúva nad deťmi,
tak sa Pán zmilúva nad tými, čo sa ho boja.

¹⁴Veď on dobre vie, z čoho sme stvorení;
pamätá, že sme iba prach.
¹⁵Ako tráva sú dni človeka,
odkvitá sťa poľný kvet.
¹⁶Ledva ho vietor oveje, už ho niet,
nezostane po ňom ani stopa.

¹⁷No milosrdenstvo Pánovo je od večnosti až na večnosť
voči tým, čo sa ho boja
a jeho spravodlivosť chráni ich detné deti,
¹⁸tie, čo zachovávajú jeho zmluvu,
čo pamätajú na jeho prikázania a plnia ich.
¹⁹Pán si pripravil trón v nebesiach;
kraľuje a panuje nad všetkými.

²⁰Dobrorečte Pánovi, všetci jeho anjeli,
udatní hrdinovia, čo počúvate na jeho slová
a plníte jeho príkazy.
²¹Dobrorečte Pánovi, všetky jeho zástupy,
jeho služobníci, čo jeho vôľu plníte.
²²Dobrorečte Pánovi, všetky jeho diela,
všade, kde on panuje.
Dobroreč, duša moja, Pánovi.
 

¹Dobroreč, duša moja, Pánovi;
Pane, Bože môj, ty si nesmierne veľký.
Odel si sa do slávy a veleby,
²do svetla si sa zahalil ako do rúcha.

Nebesia rozpínaš ako stan,
³nad vodami si buduješ komnaty.
Po oblakoch vystupuješ ako po schodoch,
na krídlach vánku sa prechádzaš.
⁴Vetry sú tvojimi poslami,
ohnivé plamene tvojimi služobníkmi.

⁵Zem si postavil na jej základoch,
nevychýli sa nikdy-nikdy.
⁶Oceán ju prikryl sťa odev,
nad vrchmi vody zastali.
⁷Pred tvojou hrozbou odtiekli,
zhrozili sa pred tvojím hlasom hromovým.
⁸Vybehli na vrchy, stiekli do údolia,
na miesto, ktoré si im vyhradil.
⁹Položil si hranicu a neprekročia ju,
ani viac nepokryjú zem.

¹⁰Prameňom dávaš stekať do potokov,
čo tečú pomedzi vrchy
¹¹a napájajú všetku poľnú zver
aj divým oslom hasia smäd.
¹²Popri nich hniezdi nebeské vtáctvo,
spomedzi konárov zaznieva ich pieseň.

¹³Zo svojich komnát zvlažuješ vrchy,
plodmi svojich diel sýtiš zem.
¹⁴Tráve dávaš rásť pre ťažný dobytok
a byli, aby slúžila človeku.
Zo zeme vyvádzaš chlieb
¹⁵i víno, čo obveseľuje srdce človeka;
olejom rozjasňuješ jeho tvár
a chlieb dáva silu srdcu človeka.

¹⁶Sýtia sa stromy Pánove
aj cédre Libanonu, čo on zasadil.
¹⁷Na nich si vrabce hniezda stavajú
a na ich vrcholcoch bývajú bociany.
¹⁸Vysoké štíty patria kamzíkom,
v skalách sa skrývajú svište.

¹⁹Na určovanie času si mesiac utvoril;
slnko vie, kedy má zapadať.
²⁰Prestieraš tmu a nastáva noc
a povylieza všetka lesná zver.
²¹Levíčatá ručia za korisťou
a pokrm žiadajú od Boha.
²²Len čo vyjde slnko, utiahnu sa
a ukladajú sa v svojich dúpätách.
²³Vtedy sa človek ponáhľa za svojím dielom,
za svojou prácou až do večera.

²⁴Aké mnohoraké sú tvoje diela, Pane!
Všetko si múdro urobil.
Zem je plná tvojho stvorenstva.
²⁵Tu more veľké, dlhé a široké,
v ňom sa hemžia plazy bez počtu,
živočíchy drobné i obrovské.
²⁶Po ňom sa plavia lode
i Leviatan, ktorého si stvoril, aby sa v ňom ihral.

²⁷Všetko to čaká na teba,
že im dáš pokrm v pravý čas.
²⁸Ty im ho dávaš a ony ho zbierajú;
otváraš svoju ruku, sýtia sa dobrotami.
²⁹Len čo odvrátiš svoju tvár, už sa trasú;
odnímaš im dych a hneď hynú
a vracajú sa do prachu.
³⁰Keď zošleš svojho ducha, sú stvorené
a obnovuješ tvárnosť zeme.

³¹Pánova chvála nech trvá naveky;
zo svojich diel nech sa teší Pán.
³²Pozrie sa na zem a rozochvieva ju,
dotkne sa vrchov a ony chrlia dym.
³³Po celý život chcem spievať Pánovi
a svojmu Bohu hrať, kým len budem žiť.
³⁴Kiež sa mu moja pieseň zapáči;
a ja sa budem tešiť v Pánovi.

³⁵Nech zo zeme zmiznú hriešnici
a zločincov nech už niet.
Dobroreč, duša moja, Pánovi.
ALELUJA.
 

¹ALELUJA.
Oslavujte Pána a vzývajte jeho meno,
rozhlasujte jeho skutky medzi národmi.
²Spievajte mu a hrajte,
rozprávajte o jeho obdivuhodných skutkoch.
³Jeho svätým menom sa honoste;
nech sa radujú srdcia tých, čo hľadajú Pána.

⁴Hľadajte Pána a jeho moc,
hľadajte vždy jeho tvár.
⁵Pamätajte na divy, čo učinil,
na jeho znamenia a na výroky jeho úst,
⁶vy, potomci Abraháma, Pánovho služobníka,
synovia Jakuba, vyvoleného Pánovho.

⁷On, Pán, je náš Boh;
jeho rozhodnutia platia po celej zemi.
⁸Večne pamätá na svoju zmluvu,
na sľub, ktorý dal pokoleniam tisícim,
⁹na zmluvu, čo s Abrahámom uzavrel,
na prísahu, ktorou sa Izákovi zaviazal.

¹⁰Jakubovi to stanovil za zákon,
Izraelovi za zmluvu večitú,
¹¹keď povedal: „Tebe dám kanaánsku krajinu
ako váš podiel dedičný.“
¹²Keď ich bolo ešte neveľa,
iba niekoľko, a boli cudzincami v krajine
¹³a od kmeňa prechodili ku kmeňu,
z jedného kráľovstva k inému národu,
¹⁴nedovolil, aby im ľudia krivdili;
i kráľov karhal kvôli nim:
¹⁵„Netýkajte sa mojich pomazaných,
neubližujte mojim prorokom.“

¹⁶Hlad privolal na krajinu
a poničil všetku zásobu chleba.
¹⁷Pred nimi poslal muža,
Jozefa, ktorého predali za otroka.
¹⁸Putami jeho nohy zovreli
a jeho šiju železom;
¹⁹no potom došlo na jeho slová,
Pán dokázal jeho nevinnosť.
²⁰Vyslobodilho posol kráľovský,
prepustil ho vládca národov;
²¹ustanovil ho za pána svojho domu
a za správcu všetkého svojho majetku,
²²aby poučil jeho kniežatá podľa svojej vôle
a jeho starcov učil múdrosti.

²³I prišiel Izrael do Egypta
a Jakub sa stal hosťom v Chámovej krajine.
²⁴Boh tam svoj národ rýchlo rozmnožil
a zdatnejším ho urobil od jeho nepriateľov.
²⁵Prevrátil im srdcia, že znenávideli jeho ľud
a ľstivo zaobchodili s jeho sluhami.
²⁶Poslal svojho sluhu Mojžiša
a Árona, ktorého si vyvolil.
²⁷A oni medzi nimi ohlasovali jeho znamenia
a zázraky v Chámovej krajine.

²⁸Zoslal temnoty a zahalil ich,
lež oni sa jeho slovám spriečili.
²⁹Ich vody na krv premenil
a pozabíjal ich ryby.
³⁰Ich krajina sa zahemžila žabami,
vnikli až do paláca kráľovho.
³¹Rozkázal a prileteli roje múch,
všetky končiny zaplavili komáre.
³²Namiesto dažďa im zoslal kamenec,
žeravý oheň do ich krajiny.
³³A zbil im révu i figovník,
dolámal stromy na ich území.

³⁴Rozkázal a prileteli kobylky,
nespočetné množstvo sarančí.
³⁵Zožrali všetku zeleň v krajine,
zožrali všetku zemskú úrodu.
³⁶A pobil všetko prvorodené v Egypte,
prvotiny všetkej ich mužnej sily.

³⁷Potom ich vyviedol so striebrom a zlatom
a v ich kmeňoch nebol nik nevládny.
³⁸I zaradoval sa Egypt, že už odišli,
lebo strach z nich naň doľahol.
³⁹Rozostrel oblak, aby ich tak chránil,
a oheň, aby im svietil za noci.

⁴⁰Keď požiadali, zoslal im prepelice
a sýtil ich chlebom z neba.
⁴¹Otvoril skalu a voda vytryskla,
po púšti tiekla sťa rieka.
⁴²Lebo pamätal na slová svojho záväzku,
ktoré dal Abrahámovi, svojmu služobníkovi.

⁴³Vyviedol teda svoj ľud v radosti,
vyvolených svojich s plesaním.
⁴⁴A odovzdal im krajiny pohanov
i zaujali majetky národov,
⁴⁵aby zachovávali jeho predpisy
a jeho zákon plnili.
ALELUJA.
 

¹ALELUJA.
Oslavujte Pána, lebo je dobrý,
lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky.
²Kto vyrozpráva mocné skutky Pánove,
kto všetku jeho chválu rozhlási?
³Blažení sú tí, čo zachovávajú právo
a konajú spravodlivo v každý čas.

⁴Pamätaj na nás, Pane, z lásky k svojmu ľudu,
navštív nás svojou spásou,
⁵aby sme videli šťastie tvojich vyvolených,
aby sme sa radovali z radosti tvojho ľudu
a boli hrdí na teba so všetkými tvojimi dedičmi.

⁶Hrešili sme ako naši otcovia,
konali sme bezbožne, páchali sme neprávosť.
⁷Naši otcovia v Egypte nechápali tvoje zázraky,
zabudli na tvoje veľké dobrodenia
a popudzovali ťa, keď sa blížili k moru, k Červenému moru.
⁸Ale Boh ich pre česť svojho mena zachránil,
aby ukázal svoju moc.

⁹Červenému moru pohrozil a ono vyschlo;
po morskom dne ich previedol ako po púšti.
¹⁰Vyslobodil ich z rúk nevraživca
a vymanil z rúk nepriateľa.
¹¹Ich utláčateľov voda zaliala,
ani jeden z nich nezostal nažive.
¹²Až potom uverili jeho slovám
a pieseň chvály mu spievali.

¹³No onedlho na jeho skutky zabudli
a jeho rozhodnutiu sa vzopreli.
¹⁴Na púšti sa oddali žiadostivosti
a v bezvodnej krajine pokúšali Boha.
¹⁵Dal im, čo si žiadali,
ba dopustil, že sa presýtili.

¹⁶V tábore zanevreli na Mojžiša
a na Árona, posväteného Pánovho.
¹⁷Otvorila sa zem a pohltila Dátana
a zatvorila sa nad tlupou Ábironovou.
¹⁸I vzbĺkol oheň v ich zástupe
a bezbožníkov spálili plamene.

¹⁹Urobili si teľa na Horebe
a klaňali sa soche uliatej;
²⁰i zamenili svoju slávu
za podobu býka, ktorý trávu požiera.
²¹Zabudli na Boha, svojho záchrancu,
ktorý vykonal veľké divy v Egypte,
²²zázraky v Chámovej krajine,
v Červenom mori skutky úžasné.
²³Už povedal, že ich vyhubí,
keby nebolo Mojžiša, jeho vyvoleného.
On si stal v prielome pred neho,
aby odvrátil jeho hnev; aby ich nezničil.

²⁴Pohrdli krajinou, po ktorej hodno túžiť,
neverili jeho slovám.
²⁵Vo svojich stanoch šomrali,
nepočúvali Pánov hlas.
²⁶Vtedy zdvihol ruku proti nim,
že ich zničí na púšti.
²⁷A že ich potomstvo roztrúsi medzi pohanmi
a že ich rozoženie do cudzích krajín.

²⁸I pridali sa k Beélfegorovi,
jedli z obetí mŕtvym bôžikom;
²⁹popudzovaliBoha svojou podlosťou,
až skaza na nich doľahla.
³⁰Ale povstal Fínes, vykonal rozsudok
a pohroma prestala.
³¹K dobru sa mu to pripočítalo
z pokolenia na pokolenie naveky.

³²Pri meríbskych vodách popudili ho ku hnevu;
Mojžiš tu zle pochodil ich vinou;
³³tak ho rozčúlili,
že nerozvážne slová vyslovil.

³⁴Nevyhubili národy,
ako im Pán bol rozkázal.
³⁵Ale zmiešali sa s pohanmi
a osvojili si ich správanie.
³⁶Uctievali sošky ich bôžikov
a tie sa im stali osídlom.

³⁷Synov a dcéry
obetovali zlým duchom.
³⁸Prelievali krv nevinnú,
krv svojich synov a dcér
obetovali modlám Kanaánu.
A zem bola poškvrnená krvou;
³⁹znečistili sa svojimi skutkami
a porušovali vernosť svojimi zločinmi.

⁴⁰Pán vzplanul hnevom proti svojmu ľudu,
až sa mu sprotivilo jeho dedičstvo;
⁴¹vydal ich do rúk pohanov;
vládli nad nimi tí, čo ich nenávideli.
⁴²Nepriatelia ich trápili,
pokorili a uvrhli do svojho područia.

⁴³Častejšie ich vyslobodil;
no oni ho vždy rozčúlili nejakým výmyslom,
až pre svoje neprávosti vyšli navnivoč.
⁴⁴Ale on zhliadol na ich súženie,
keď počul ich náreky.

⁴⁵Rozpamätal sa na svoju zmluvu
a zľutoval sa nad nimi, lebo je veľmi milosrdný.
⁴⁶A vzbudil k nim súcit
u všetkých, čo ich odviedli do zajatia.

⁴⁷Zachráň nás, Pane, Bože náš,
a zhromaždí nás z krajín pohanských,
aby sme mohli tvoje sväté meno velebiť
a tvojou slávou sa honosiť.

⁴⁸Nech je zvelebený Pán, Boh Izraela,
od vekov až naveky.
A všetok ľud nech privolá: „Staň sa. Amen.“