¹Zbormajstrovi. Poučný chválospev Koreho synov.
²Ako jeleň dychtí za vodou z prameňa,
tak moja duša, Bože, túži za tebou.
³Po Bohu žízni moja duša, po Bohu živom;
kedyže už prídem k nemu a uzriem Božiu tvár?

⁴Slzy sú mojím chlebom vo dne i v noci,
keď sa ma deň čo deň spytujú: „Kdeže je tvoj Boh?“
⁵Duša sa mi rozplýva pri spomienke,
ako som putoval ku vznešenému stánku
a vstupoval do domu Božieho
s radostným plesaním a s piesňou ďakovnou
uprostred zástupov sláviacich sviatky.

⁶Prečo si smutná, duša moja?
A prečo sa chveješ?
Dúfaj v Pána, lebo ho ešte budem velebiť,
moju spásu a môjho Boha.

⁷Moja duša je skormútená;
preto si spomínam na teba
pri Jordáne a Hermone a na vrchu Misar.
⁸Hlbina hlbine sa ozýva na hukot vodopádov;
všetky tvoje krútňavy a prívaly prešli ponad mňa.

⁹Vo dne mi svoju milosť udeľuje Pán.
V noci mu zasa ja spievam
a modlím sa k Bohu môjho života.
¹⁰Hovorím Bohu: „Ty si moja opora;
prečo na mňa zabúdaš?
A prečo mám chodiť smutný,
keď ma sužuje nepriateľ?“
¹¹Sťa by mi kosti drvili,
keď ma moji utláčatelia tupia,
keď sa ma deň čo deň spytujú: „Kdeže je tvoj Boh?“

¹²Prečo si smutná, duša moja? A prečo sa chveješ?
Dúfaj v Pána, lebo ho ešte budem velebiť,
spásu mojej tváre a môjho Boha.
 

¹Súď ma, Bože, a rozhodni môj spor s neverným ľudom;
zachráň ma pred zločincom a úskočným človekom.
²Veď ty, Bože, si moje útočište.
Prečo si ma odohnal
a prečo mám chodiť smutný, keď ma sužuje nepriateľ?

³Zošli svoje svetlo a svoju pravdu;
ony nech ma sprevádzajú a privedú
na tvoj svätý vrch a do tvojich stánkov.
⁴I pristúpim k Božiemu oltáru,
k Bohu, ktorý ma napĺňa radosťou i plesaním,
a citarou ťa, Bože, môj Bože, zvelebím.

⁵Prečo si smutná, duša moja? A prečo sa chveješ?
Dúfaj v Pána, lebo ho ešte budem velebiť,
spásu mojej tváre a môjho Boha.
 

¹Zbormajstrovi. Poučný chválospev Koreho synov.
²Bože, na vlastné uši sme počuli,
naši otcovia nám rozprávali
o dielach, ktoré si vykonal za ich dní, za dní pradávnych.
³Ty si svojou rukou vyhnal pohanov a našich otcov si usadil,
zničil si národy a našich otcov si rozmnožil.

⁴Veď nie svojím mečom získali krajinu,
nepomohlo im vlastné rameno,
ale tvoja pravica, tvoje rameno
a jas tvojej tváre,
lebo ich máš rád.

⁵Ty si môj kráľ a môj Boh,
ty pomáhaš Jakubovi.
⁶Len s tebou sme zahnali nepriateľov
a v tvojom mene zničili tých, čo sa vzbúrili proti nám.

⁷Nespolieham sa veru na svoj luk,
ani môj meč ma nezachráni.
⁸Ty si nás zachránil pred utláčateľmi
a zahanbil si tých, čo nás nenávideli.
⁹V Bohu sa budeme chváliť celý deň
a naveky budeme velebiť tvoje meno.

¹⁰Ale teraz si nás zavrhol a zahanbil,
už netiahneš, Bože, s našimi vojmi.
¹¹Zahnal si nás na útek pred našimi nepriateľmi
a sme korisťou tých, čo nás nenávidia.
¹²Vydal si nás ako ovce na zabitie
a roztrúsil si nás medzi pohanov.

¹³Svoj ľud si predal bez zisku
a neobohatil si sa jeho predajom.
¹⁴Vystavil si nás na potupu susedom
a na posmech i pohanu nášmu okoliu.
¹⁵Urobil si z nás príslovie pre pohanov
a národy krútia hlavou nad nami.

¹⁶Celý deň mám pred očami svoju potupu
a rumenec hanby mi pokrýva tvár,
¹⁷keď počúvam potupné a posmešné hlasy,
keď vidím, ako nepriateľ horí pomstou.

¹⁸Toto všetko nás postihlo, hoci sme nezabudli na teba
a neporušili sme zmluvu s tebou.
¹⁹Naše srdce sa neodvrátilo od teba,
ani naše kroky nezišli z tvojej cesty,
²⁰a predsa si nás ponížil v kraji líšok
a zahalil tôňou smrti.

²¹Keby sme zabudli na meno nášho Boha
a vzpínali ruky k bohu cudziemu,
²²či Boh na to nepríde?
On predsa pozná tajnosti srdca.
²³Veď pre teba nás usmrcujú deň čo deň,
pokladajú nás za ovce na zabitie.

²⁴Prebuď sa, Pane, prečo spíš?
Vstaň a nezavrhni nás navždy.
²⁵Prečo odvraciaš svoju tvár?
Vari môžeš zabudnúť na našu biedu a naše súženie?

²⁶Veď naša duša je pokorená až do prachu,
naše telo je pritlačené k zemi.
Vstaň, Pane, pomôž nám
a vykúp nás, veď si milosrdný.
 

¹Zbormajstrovi. Podľa „Ľalie“.
Poučná pieseň Koreho synov. Pieseň lásky.
²Moje srdce prekypuje krásnymi slovami,
svoje verše venujem kráľovi.
Môj jazyk je ako pero rýchlopisca.

³Ty si najkrajší z ľudských synov.
Z tvojich perí plynie milota.
Preto ťa Boh požehnal naveky.
⁴Ty, najmocnejší, pripáš si meč na bedrá;
svoju velebu a dôstojnosť.
⁵Vo svojej dôstojnosti šťastne vytiahni, nasadni na voz
a bojuj za pravdu, lásku a spravodlivosť.
Nech ťa tvoja pravica učí konať úžasné skutky.
⁶Tvoje ostré šípy
zasiahnu srdcia kráľových nepriateľov;
poddajú sa ti národy.

⁷Tvoj trón, Bože, trvá naveky
a žezlo tvojho kráľovstva je žezlo spravodlivosti.
⁸Miluješ spravodlivosť a nenávidíš neprávosť,
preto ťa Boh, tvoj Boh, pomazal
olejom radosti viac ako tvojich druhov.

⁹Tvoj odev vonia myrhou, aloou a kasiou
a rozveseľuje ťa zvuk harfy z palácov zo slonoviny.
¹⁰Dcéry kráľovské sú medzi tvojimi vyvolenými;
po tvojej pravici stojí kráľovná ozdobená zlatom z Ofíru.

¹¹Čuj, dcéra, a pozoruj, nakloň svoj sluch,
zabudni na svoj ľud a na dom svojho otca.
¹²Sám kráľ zatúžil za tvojou krásou;
on je tvoj Pán, vzdaj mu poklonu.
¹³Dcéry z Týru ti prinesú dary
a o tvoju priazeň sa budú uchádzať veľmoži národa.

¹⁴Veľmi vznešená je dcéra kráľovská vnútri,
jej odevom sú zlaté tkanivá.
¹⁵V pestrom rúchu ju vedú ku kráľovi;
za ňou ti privádzajú panny, jej družice.
¹⁶Sprevádza ich jasot radostný,
tak vstupujú do kráľovského paláca.

¹⁷Miesto tvojich otcov zaujmú tvoji synovia;
urobíš ich kniežatami nad celou zemou.
¹⁸Na tvoje meno budem pamätať
vo všetkých pokoleniach.
Preto ťa národy budú velebiť navždy
a na veky vekov.
 

¹Zbormajstrovi. Podľa „Panny“. Pieseň Koreho synov.
²Boh je naše útočište a sila
aj najistejšia pomoc v súžení.
³Preto sa nebojíme, hoci by sa chvela zem
a vrchy na dno morské padali.
⁴Nech hučia vody mora a nech sa vzdúvajú
a vrchy nech sa trasú pod jeho náporom.

⁵Riečne ramená obveseľujú Božie mesto,
posvätný stánok Najvyššieho.
⁶Nezachveje sa, veď Boh je v jeho strede;
už od úsvitu mu Boh pomáha.
⁷Národy sa búria, klátia sa kráľovstvá;
tu zaznie jeho hlas a zem sa roztápa.

⁸S nami je Pán zástupov,
naším útočišťom je Boh Jakubov.
⁹Poďte a pozrite na diela Pánove,
aké úžasné veci vykonal na zemi.
Zo všetkých končín zeme odstraňuje vojny,
¹⁰láme luky a drúzga oštepy
a štíty v ohni spaľuje.
¹¹Prestaňte už a uznajte, že ja som Boh,
vyvýšený nad národy, vyvýšený nad zem.

¹²S nami je Pán zástupov,
naším útočišťom je Boh Jakubov.
 

¹Zbormajstrovi. Žalm Koreho synov.
²Tlieskajte rukami, všetky národy,
jasajte Bohu hlasom radostným.
³Lebo Pán je Najvyšší a hrozný,
nad celou zemou veľký kráľ.

⁴Podmaňuje nám národy
a pohanov nám kladie pod nohy.
⁵On pre nás vybral dedičstvo
slávu Jakuba, ktorého má rád.
⁶Za jasotu vystupuje Boh,
Pán vystupuje za hlaholu poľnice.

⁷Spievajte Bohu, spievajte,
spievajte nášmu kráľovi, spievajte.
⁸Pretože Boh je kráľom celej zeme;
spievajte mu chválospev.

⁹Boh kraľuje nad národmi,
Boh sedí na svojom svätom tróne.
¹⁰Kniežatá národov sa spolčujú
s národom Boha Abrahámovho.
Veď Bohu patria mocní zeme,
tak veľmi je vyvýšený.
 

¹Pieseň. Žalm Koreho synov.
²Veľký je Pán a hoden každej chvály
v meste nášho Boha.
³Jeho svätý vrch, prekrásne návršie, je celej zemi na radosť.
Vrch Sion, tajomný príbytok,
je mestom veľkého kráľa.
⁴Boh sa preslávil v jeho palácoch
ako istá ochrana.

⁵Lebo hľa, králi sa spolčili
a utvorili jeden šík.
⁶No sotva sa pozreli, stŕpli úžasom,
zmiatli sa a dali sa na útek;
⁷hrôza ich tam schvátila,
bolesti ako rodičku,
⁸ako keď východný víchor
rozbíja lode taršišské.

⁹Čo sme počuli, to sme aj videli
v meste Pána zástupov,
v meste nášho Boha:
Boh ho založil naveky.
¹⁰Spomíname, Bože, na tvoje milosrdenstvo
uprostred tvojho chrámu.
¹¹Ako tvoje meno, Bože,
tak aj tvoja sláva šíri sa až do končín zeme;
tvoja pravica je plná spravodlivosti.
¹²Nech sa raduje vrch Sion a judejské dcéry nech jasajú
nad tvojimi výrokmi.

¹³Obíďte Sion a obklopte ho,
spočítajte jeho veže.
¹⁴Dobre si všimnite jeho hradby,
prejdite jeho paláce,
aby ste mohli rozprávať ďalšiemu pokoleniu,
¹⁵že on je Boh, náš Boh,
naveky a na veky vekov:
on sám nás bude stále sprevádzať.
 

¹Zbormajstrovi. Žalm Koreho synov.
²Čujte to, všetky národy,
počúvajte, všetci obyvatelia zeme;
³vy všetci, prostí aj vznešení,
všetci vospolok, bohatí aj chudobní.
⁴Moje ústa hovoria múdrosť
a moje srdce uvažuje o tom, čo je rozumné.
⁵K prísloviam ucho nakláňam,
pri zvukoch lýry vysvetlím svoju záhadu.

⁶Prečo by som sa mal strachovať v dňoch nešťastných,
keď ma obkľučuje zloba tých, čo mi chcú nohy podraziť?
⁷Pred tými, čo sa spoliehajú na svoju silu
a chvastajú sa nadmerným bohatstvom?

⁸Veď sám seba nevykúpi nik,
ani nezaplatí Bohu výkupné za seba.
⁹Cena za vykúpenie života je príliš vysoká;
nikdy nebude stačiť,
¹⁰aby človek žil naveky a zánik neuzrel.
¹¹Veď vidí, že umierajú aj mudrci,
rovnako hynie blázon i hlupák
a cudzím nechávajú svoje bohatstvo.

¹²Hroby im budú večnými domami,
príbytkami z pokolenia na pokolenie,
aj keď krajiny pomenovali podľa svojich mien.
¹³Veď človek, aj keď má meno, nebude tu trvalo;
je ako lichva, čo hynie;
v tom je jej podobný.

¹⁴Taký je osud tých, čo sa spoliehajú na seba,
a koniec tých, čo sa vo vlastných slovách kochajú.
¹⁵Ako ovce sa ženú do priepasti
a smrť je ich pastierom.
Padajú strmhlav do hrobu,
ich zjav sa pominie:
podsvetie im bude príbytkom.

¹⁶No moju dušu Boh vykúpi,
z moci podsvetia ma iste vezme k sebe.
¹⁷Netráp sa, ak niekto bohatne
a ak sa poklad jeho domu zväčšuje.
¹⁸Lebo keď zomrie, nič si nevezme so sebou,
jeho poklad s ním nepôjde.

¹⁹Aj keď si blahoželal za živa:
„Budú ťa chváliť, že si si dobre počínal,“
²⁰predsa k pokoleniu svojich otcov musí zostúpiť
a tí už nikdy svetlo neuzrú.

²¹A keby človek mal čo akú hodnosť, a toto by si nevšímal,
je ako lichva, čo hynie;
v tom je jej podobný.
 

¹Asafov žalm.
Zvrchovaný Boh, Pán, prehovoril
a vyzval zem od východu slnka až po jeho západ.
²Zo Siona plného nádhery zažiaril Boh;
³náš Boh prichádza a už nemlčí:
pred ním je žeravý oheň
a vôkol neho búrka mohutná.

⁴On nebo i zem volá z výšavy
na súd nad svojím národom:
⁵„Zhromaždite mi mojich svätých,
čo zmluvu so mnou spečatili obetou.“
⁶A nebesia zvestujú jeho spravodlivosť,
veď sudcom je sám Boh.

⁷„Počuj, ľud môj, chcem hovoriť;
teba, Izrael, idem usvedčiť
ja, Boh, čo tvojím Bohom som.
⁸Neobviňujem ťa pre tvoje obety,
veď tvoje žertvy stále sú predo mnou.
⁹Viac z tvojho domu býčky neprijmem
ani capov z tvojich čried.

¹⁰Lebo mne patrí všetka lesná zver,
tisícky horskej zveriny.
¹¹Poznám všetko vtáctvo lietavé,
moje je i to, čo sa hýbe na poli.
¹²Aj keď budem hladný, nebudem pýtať od teba;
veď moja je zem i s tým, čo ju napĺňa.

¹³Vari ja hovädzie mäso jedávam
alebo pijem krv kozľaciu?
¹⁴Obetuj Bohu obetu chvály
a Najvyššiemu svoje sľuby splň.
¹⁵A vzývaj ma v čase súženia:
ja ťa zachránim a ty mi úctu vzdáš.“

¹⁶No hriešnikovi Boh hovorí:
„Prečo odriekaš moje príkazy
a moju zmluvu v ústach omieľaš?
¹⁷Veď ty nenávidíš poriadok
a moje slovo odmietaš.

¹⁸Keď vidíš zlodeja, pridávaš sa k nemu
a s cudzoložníkmi sa spolčuješ.
¹⁹Zo svojich úst vypúšťaš zlo
a klamstvá snuje tvoj jazyk.

²⁰Vysedávaš si a ohováraš svojho brata,
syna svojej matky potupuješ.
²¹Toto páchaš, a ja by som mal mlčať?
Myslíš si, že ja som ako ty:
teraz ťa obviňujem a hovorím ti to do očí.

²²Pochopte to, vy, čo zabúdate na Boha,
inak vás zahubím a nik vám nepomôže.
²³Kto prináša obetu chvály, ten ma ctí;
a kto kráča bez úhony, tomu ukážem Božiu spásu.“
 

¹Zbormajstrovi. Dávidov žalm.
²Zložil ho po hriechu s Betsabe,
keď k nemu prišiel prorok Nátan.
³Zmiluj sa, Bože, nado mnou pre svoje milosrdenstvo
a pre svoje veľké zľutovanie znič moju neprávosť.
⁴Úplne zmy zo mňa moju vinu
a očisť ma od hriechu.

⁵Vedomý som si svojej neprávosti
a svoj hriech mám stále pred sebou.

⁶Proti tebe, proti tebe samému som sa prehrešil
a urobil som, čo je v tvojich očiach zlé,
aby si sa ukázal spravodlivý vo svojom výroku
a nestranný vo svojom súde.

⁷Naozaj som sa v neprávosti narodil
a hriešneho ma počala moja mať.
⁸Ty naozaj máš záľubu v srdci úprimnom
a v samote mi múdrosť zjavuješ.

⁹Pokrop ma yzopom a zasa budem čistý;
umy ma a budem belší ako sneh.
¹⁰Daj, aby som počul radosť a veselosť,
a zaplesajú kosti, ktoré si rozdrvil.

¹¹Odvráť svoju tvár od mojich hriechov
a zotri všetky moje viny.
¹²Bože, stvor vo mne srdce čisté
a v mojom vnútri obnov ducha pevného.

¹³Neodvrhuj ma spred svojej tváre
a neodnímaj mi svojho ducha svätého.
¹⁴Navráť mi radosť z tvojej spásy
a posilni ma duchom veľkej ochoty.

¹⁵Poučím blúdiacich o tvojich cestách
a hriešnici sa k tebe obrátia.
¹⁶Bože, Boh mojej spásy, zbav ma škvrny krvipreliatia
a môj jazyk zajasá nad tvojou spravodlivosťou.

¹⁷Pane, otvor moje pery
a moje ústa budú ohlasovať tvoju slávu.
¹⁸Veď ty nemáš záľubu v obete,
ani žertvu neprijmeš odo mňa.
¹⁹Obetou Bohu milou je duch skrúšený;
Bože, ty nepohŕdaš srdcom skrúšeným a poníženým.

²⁰Buď dobrotivý, Pane, a milosrdný voči Sionu,
vybuduj múry Jeruzalema.
²¹Potom prijmeš náležité obety, obetné dary a žertvy;
potom položia na tvoj oltár obetné zvieratá.
 

¹Zbormajstrovi. Dávidov poučný chválospev.
²Zložil ho po tom, čo prišiel Idumejčan Doeg so správou,
že Dávid vošiel do Abimelechovho domu.
³Prečo sa ešte vystatuješ zlobou ty,
čo sa zmôžeš iba na ničomnosť?
⁴Úklady strojíš deň čo deň,
jazyk máš ostrý ako britva, ty podvodník.
⁵Zlo miluješ viacej než dobro,
lož väčšmi ako pravdu.
⁶Najmilšie sú ti reči zhubné, ty jazyk úlisný.

⁷Preto ťa Boh navždy zničí,
odstráni ťa, vyženie ťa zo stanu,
vytrhne ti korene z krajiny žijúcich.
⁸Spravodliví to uvidia a zľaknú sa,
ale z neho sa vysmejú:
⁹„Pozrite človeka, čo sa neutiekal k Bohu,
lež zakladal si na veľkom bohatstve
a domohol sa moci svojimi úskokmi.“

¹⁰Ja som však ako zelená oliva v Božom dome.
Úfam v Božie milosrdenstvo
navždy a naveky.
¹¹Ustavične ťa chcem velebiť za to, čo si urobil,
a s tvojimi svätými sa chcem spoliehať na tvoje meno,
lebo je dobré.
 

¹Zbormajstrovi. Podľa „Machalat“. Dávidov poučný chválospev.
Blázon si v srdci hovorí: „Boha niet.“
²Skazení sú a ohavnosti páchajú,
nikto z nich nerobí dobre.
³Boh pozerá z neba na synov ľudských
a skúma, či je niekto rozumný a hľadá Boha.

⁴Všetci poblúdili, všetci sa skazili;
nikto nerobí dobre, veru, celkom nik.
⁵Kde podeli rozum tí, čo páchajú neprávosť
a požierajú môj ľud, akoby jedli chlieb?

Nevzývajú Boha;
⁶no strachom sa trasú tam, kde sa báť netreba.
Boh roztrúsil kosti tvojich utláčateľov,
zahanbení sú, lebo Boh nimi opovrhol.

⁷Kiež príde Izraelu spása zo Siona!
Keď Boh vyslobodí svoj ľud zo zajatia,
Jakub zaplesá, poteší sa Izrael.
 

¹ Zbormajstrovi. Hra na strunovom nástroji.
Dávidova poučná pieseň.
²Zložil ju, keď Zifčania prišli k Šaulovi
a oznámili mu: „Dávid sa skrýva u nás.“
³Pane, zachráň ma pre svoje meno
a svojou mocou obráň moje právo.
⁴Bože, vyslyš moju modlitbu
a vypočuj slová mojich úst.

⁵Lebo pyšní povstávajú proti mne
a násilníci mi striehnu na život,
nechcú mať Boha na očiach.
⁶Ale mne Boh pomáha
a môj život udržiava Pán.

⁷Na mojich protivníkov obráť nešťastie
a rozpráš ich, veď si verný.
⁸S radosťou ti prinesiem obetu;
meno tvoje, Pane, budem velebiť, lebo si dobrý;
⁹lebo ma vyslobodzuješ zo všetkých súžení
a na svojich nepriateľov môžem hľadieť zvysoka.
 

¹Zbormajstrovi. Hra na strunovom nástroji.
Dávidova poučná pieseň.
²Čuj, Bože, moju modlitbu
a pred mojou úpenlivou prosbou sa neskrývaj:
³pohliadni na mňa a vyslyš ma.
Keď premýšľam o sebe, som rozrušený,
⁴zmätený krikom nepriateľa a útlakom hriešnika.

Lebo ma zavaľujú bezprávím
a zúrivo do mňa dorážajú.
⁵Srdce sa vo mne chveje
a padá na mňa hrôza predsmrtná.
⁶Úzkosť a triaška idú na mňa
a zmocňuje sa ma des.

⁷A tak si hovorím: „Ktože mi dá holubičie krídla,
aby som mohol odletieť a odpočinúť si?
⁸Aby som mohol utiecť do diaľav
a pobudnúť v samote?
⁹Vyčkávam, kto by ma zachránil
pred búrkou a víchricou.“

¹⁰Pane, zmäť ich jazyky a rozdeľ;
bo v meste vidím násilie a hádky.
¹¹Na jeho hradbách dňom i nocou krúžia dokola;
¹²v jeho strede sú neprávosť, strasti a úklady
a v jeho uliciach ustavične panuje podvod a klam.

¹³Lebo keby mi zlorečil môj nepriateľ,
to by som ešte vedel zniesť;
a keby sa nado mňa vyvyšoval ten, čo ma nenávidí,
azda by som sa pred ním skryl.
¹⁴Ale ty, človeče, ty si predsa mne roveň,
môj dobrý známy, ba dôverný priateľ.
¹⁵S tebou ma spájal veľmi nežný zväzok;
v sprievode sme kráčali Božím domom.

¹⁶Smrť nech sa vrhne na nich
a do podsvetia nech zídu zaživa,
lebo zloba je v ich príbytkoch,
je medzi nimi uprostred.
¹⁷Ja však budem volať k Bohu
a Pán ma zachráni.
¹⁸Večer i ráno, i napoludnie budem rozjímať a vzdychať
a vypočuje môj hlas.
¹⁹Vykúpi ma v pokoji z mocitých, čo na mňa útočia,
lebo ich je mnoho proti mne.
²⁰Mňa Boh vypočuje, ale ich zrazí,
on, ktorý je spred vekov.

Lebo oni sa nezmenia
a Boha sa neboja.
²¹Každý z nich vystiera ruku proti svojim druhom
a porušuje zmluvu.
²²Jeho slová sú hladšie ako maslo,
ale v srdci strojí vojnu.
Jeho reči sú jemnejšie než olej,
ale sú to vytasené meče.

²³Zlož svoju starosť na Pána
a on ťa zachová;
a nikdy nedopustí, aby bol spravodlivý zmietaný.
²⁴Ty ich však, Bože, zhodíš do priepastí skazy.
Krvilačníci a podvodníci nedožijú sa ani polovice svojich dní;
ale ja dúfam v teba, Pane.
 

¹Zbormajstrovi. Podľa nápevu „Holubica vzdialených cherubov“.
Dávidov žalm: Miktam. Keď ho Filištínci chytili v Gath.
²Zmiluj sa nado mnou, Bože, lebo ma prenasleduje človek,
každodenne ma napáda a utláča.
³Moji nepriatelia ma prenasledujú deň čo deň
a veľa je tých, čo bojujú proti mne, Najvyšší.

⁴Kedykoľvek ma popadne strach,
spolieham sa na teba.
⁵Na Boha, ktorého slovo velebím,
na Boha sa ja spolieham
a nebojím sa: veď čože mi môže urobiť človek?
⁶Dennodenne mi spôsobujú škodu,
myslia len na to, ako mi zle urobiť.
⁷Podnecujú spory, stroja úklady,
idú mi v pätách a sliedia.

Ako mne číhali na život,
⁸tak im odplať neprávosť,
Bože, v hneve zraz pohanov až k zemi.
⁹Ty vieš, koľko ráz som musel utekať:
pozbieraj moje slzy do svojich nádob;
či nie sú zapísané v tvojich účtoch?

¹⁰Vtedy moji nepriatelia ustúpia,
ešte v ten deň, keď budem volať:
áno, viem, že ty si môj Boh.

¹¹Na Boha, ktorého slovo velebím,
na Pána, ktorého slovo velebím,
¹²na Boha sa ja spolieham
a nebojím sa: veď čože mi môže urobiť človek?

¹³Bože, ešte mám splniť sľuby, čo som tebe urobil;
obety chvály ti prinesiem,
¹⁴lebo ty si mi život zachránil pred smrťou
a nohy pred pádom,
aby som kráčal pred Bohom vo svetle žijúcich.
 

¹Zbormajstrovi. Na nápev „Nezahub“. Dávidov žalm.
Miktam. Keď sa skryl pred Šaulom v jaskyni.
²Zmiluj sa, Bože, nado mnou, zmiluj sa nado mnou,
lebo sa k tebe utiekam;
v tieni tvojich krídel nachodím útočište,
kým sa nepominú nástrahy.
³Volám k Bohu, k Najvyššiemu,
k Bohu, ktorý mi preukazuje dobro.

⁴On zošle pomoc z neba a zachráni ma;
zahanbí tých, čo ma týrajú.
Boh zošle svoju milosť a pravdu.
⁵Som akoby uprostred levíčat,
čo požierajú ľudí.
Ich zuby sú ako oštepy a šípy,
ich jazyk sťa nabrúsený meč.

⁶Bože, vznes sa nad nebesia
a tvoja sláva nech je nad celou zemou.

⁷Mojim nohám nastavili osídlo,
až sa mi skormútila duša;
predo mnou vykopali jamu,
no sami do nej padli.

⁸Ochotné je moje srdce, Bože,
ochotné je moje srdce;
⁹budem ti spievať a hrať.
Prebuď sa, duša moja,
prebuď sa, harfa a citara,
chcem zobudiť zornicu.
¹⁰Budem ťa, Pane, velebiť medzi pohanmi
a zaspievam ti žalmy medzi národmi.
¹¹Lebo až po nebesia siaha tvoje milosrdenstvo
a tvoja vernosť až po oblaky.

¹²Bože, vznes sa nad nebesia
a tvoja sláva nech je nad celou zemou.
 

¹Zbormajstrovi. Na nápev „Nezahub“.
Dávidov žalm. Miktam.
²Vari vy, mocnári, naozaj hlásate spravodlivosť,
vari správne súdite ľudských synov?
³Naopak, v srdci páchate neprávosti,
vaše ruky pripravujú násilie na zemi.

⁴Hriešnici sú na scestí už od lona matky,
od materského života blúdia klamári.
⁵Jed v nich podobá sa jedu hadiemu,
jedu hluchej vretenice, čo si uši zapcháva,
⁶ktorá nepočúva hlas zaklínačov,
hlas skúseného čarodeja.

⁷Bože, vylám im zuby v ústach,
rozdrv čeľusť levov, Pane.
⁸Nech sa rozplynú sťa voda, čo steká,
nech vyschnú ako zdeptaná tráva.

⁹Nech sa pominú ako slimák, čo sa v hlien rozteká,
ako nedonosený plod ženy, ktorý slnko neuzrie.
¹⁰Prv ako vaše hrnce pocítia oheň z bodliaka,
zaživa ich strávi ako oheň hnevu.

¹¹Spravodlivý sa poteší, keď pomstu uvidí,
umyje si nohy v krvi hriešnika.
¹²A ľudia povedia: „Naozaj je odmena pre spravodlivého,
naozaj je Boh, čo súdi na zemi.
 

¹Zbormajstrovi. Na nápev „Nezahub“.
Dávidov žalm. Miktam. Keď Šaul vyslal mužov,
aby strážili dom a zavraždili Dávida.
²Vytrhni ma, Bože, z moci mojich nepriateľov,
chráň ma pred tými, čo povstávajú proti mne.
³Vytrhni ma z rúk zločincov
a zachráň pred krvilačníkmi.

⁴Pozri, úklady robia na môj život
a surovo sa vrhajú na mňa.
⁵Pane, neťaží ma ani priestupok, ani hriech;
nedopustil som sa neprávosti, a predsa sa zbiehajú a na mňa chystajú.

Hor’ sa, poď mi v ústrety a pozri.
⁶Ty, Pane, Bože mocností, Boh Izraela
precitni a potrestaj všetkých pohanov,
nemaj zľutovanie nad tými, čo, vierolomne konajú.

⁷Na večer sa vracajú, zavýjajú ako psy
a pobehujú okolo mesta.
⁸Hľa, čo chrlia ich ústa,
meč majú na perách: „Ktože to počuje?“
⁹Ty sa im však smeješ, Pane;
vysmievaš sa všetkým pohanom.
¹⁰Záštita moja, čakám na teba;
lebo ty, Bože, si moja ochrana.
¹¹So mnou je Boh, jeho láska ma predchádza.
Boh dá, že svojimi nepriateľmi budem môcť pohrdnúť.

¹²Nepobi ich, aby môj ľud nezabudol;
rozožeň ich svojou mocou
a zraz ich k zemi, Pane, môj ochranca.
¹³Pre hriech ich úst, pre reč ich perí
nech sa chytia do svojej pýchy;
pre kliatbu a lož, ktorú vyriekli.
¹⁴Skoncuj s nimi v rozhorčení,
skoncuj a nebude ich;
a spoznajú, že Boh panuje v Jakubovi a až po kraj zeme.

¹⁵Na večer sa vracajú, zavýjajú ako psy
a pobehujú okolo mesta.
¹⁶Túlajú sa za pokrmom
a ak sa nenasýtia, skuvíňajú.

¹⁷Ja však budem oslavovať tvoju moc
a z tvojho milosrdenstva sa tešiť od rána,
lebo ty si sa mi stal oporou
a útočišťom v deň môjho súženia.
¹⁸Tebe, záštita moja, chcem spievať,
lebo ty, Bože, si môj ochranca,
môj Boh, moje milosrdenstvo.
 

¹Zbormajstrovi. Na nápev „Ľalie – svedectvo“.
Dávidov poučný žalm. Miktam.
²Keď sa vydal proti mezopotámskym Aramejcom
a Aramejcom zo Zeby a keď sa Joab vrátil z Edomu
kde v Soľnom údolí pobil dvanásťtisíc (mužov).
³Bože, ty si nás odvrhol, ty si nás rozohnal;
rozhneval si sa, ale opäť sa k nám obráť.

⁴Zatriasol si zemou, rozštiepil si ju,
ale zahoj jej trhliny, lebo sa chveje.
⁵Tvrdú skúšku si zoslal na svoj ľud,
napojil si nás vínom závratu.

⁶Tým, čo sa ťa boja, dal si znamenie,
aby utiekli pred lukom.
⁷Aby sa vyslobodili tí, ktorých miluješ;
zachráň nás svojou pravicou a vyslyš nás.

⁸Vo svojej svätyni Boh povedal:
„S radosťou rozdelím Sichem
a rozmeriam sukotské údolie.
⁹Môj je Galaád a môj je Manasses;
Efraim je prilba mojej hlavy.
Júda je moje žezlo vladárske,
¹⁰Moab je nádrž, v ktorej sa kúpavam.
Idumea sa mi stane podnožkou,
nad Filištínskom víťazne zajasám.“

¹¹Kto ma privedie do opevneného mesta
a kto ma odprevadí až do Idumey?
¹²Kto iný, ako ty, Bože, čo si nás odvrhol?
A prečo už, Bože, nekráčaš na čele našich vojsk?

Pomôž nám dostať sa z útlaku,
pretože ľudská pomoc nestačí.
¹³S Bohom budeme udatní,
on našich utláčateľov pošliape.

¹Zbormajstrovi. Na strunovom nástroji. Dávidov žalm.
²Vypočuj, Bože, moju vrúcnu prosbu,
všimni si moju modlitbu.
³Od konca zeme volám k tebe,
keď sa mi srdce chveje úzkosťou,
priveď ma na nedostupné bralo.

⁴Ty si moja nádej
a bašta pred nepriateľom.
⁵V tvojom stánku chcem prebývať naveky
a skrývať sa pod ochranou tvojich krídel.
⁶Veď ty si, Bože môj, vypočul moju modlitbu,
dal si mi dedičstvo tých, čo si ctia tvoje meno.

⁷Kráľovi pridaj k jeho dňom ďalšie
a jeho roky nech trvajú z pokolenia na pokolenie.
⁸Pred Božou tvárou nech tróni večne
a nech ho chráni milosť a vernosť.

⁹Tak budem naveky ospevovať tvoje meno
a plniť svoj sľub deň čo deň.
 

¹Zbormajstrovi. Podľa Jedutuna: Dávidov žalm.
²Iba v Bohu spočiň, duša moja,
lebo od neho mi prichádza spása.
³Iba on je moje útočište a moja spása,
moja opora, nezakolíšem sa nikdy viac.

⁴Dokedy chcete napádať človeka, dokedy ho chcete všetci krušiť
ako stenu, čo sa nakláňa, ako múr, čo sa váľa?
⁵Stroja sa zvrhnúť ho z popredného miesta,
v klamaní majú záľubu,
dobrorečia svojimi ústami, no v srdci zlorečia.

⁶Iba v Bohu spočiň duša moja,
lebo len on mi dáva nádej,
⁷Iba on je moje útočište a moja spása,
moja opora, nezakolíšem sa.

⁸V Bohu je moja spása i sláva;
Boh je moja sila a v Bohu je moje útočište.
⁹Dúfajte v neho, ľudia, v každom čase,
pred ním si srdce otvorte;
Boh je naše útočište.
¹⁰Veď iba klam a mam sú potomci Adama,
ľudia sú iba preludom.
Keby si stali na váhu,
dohromady sú ľahší ako para.

¹¹Nespoliehajte sa na násilie
a neprepadnite zbojstvu;
ak vám pribúda bohatstva, neoddávajte mu srdce.
¹²Raz prehovoril Boh,
počul som toto dvoje:
že Boh je mocný
¹³a ty, Pane, milostivý;
že ty každému odplácaš podľa jeho skutkov.
 

¹Dávidov žalm. Keď sa zdržiaval v Júdskej púšti.
²Bože, ty si môj Boh, už od úsvitu sa viniem k tebe.
Za tebou prahne moja duša,
za tebou túži moje telo;
ako vyschnutá, pustá zem bez vody,
³tak ťa túžim uzrieť vo svätyni
a vidieť tvoju moc a slávu.
⁴Veď tvoja milosť je lepšia než život;
moje pery budú ťa oslavovať.

⁵Celý život ťa chcem velebiť
a v tvojom mene dvíhať svoje ruky k modlitbe.
⁶Sťa na bohatej hostine sa nasýti moja duša
a moje ústa ťa budú chváliť jasavými perami.
⁷Na svojom lôžku myslím na teba,
o tebe rozjímam hneď za rána.
⁸Lebo ty si mi pomáhal
a pod ochranou tvojich krídel budem plesať.

⁹Moja duša sa vinie k tebe,
ujímaš sa ma svojou pravicou.
¹⁰Tí však, čo chcú môj život zahubiť,
zostúpia do hlbín zeme;
¹¹vydaní budú meču napospas,
stanú sa korisťou šakalov.
¹²Kráľ sa však bude tešiť v Bohu,
chváliť sa budú všetci, ktorí prisahajú na neho,
lebo budú umlčané ústa klamárov.
 

¹Zbormajstrovi. Dávidov žalm.
²Počuj, Bože, môj hlasitý nárek;
ochraňuj mi život pred strašným nepriateľom.
³Bráň ma pred zberbou ničomníkov
pred tlupou zločincov.

⁴Jazyk si brúsia ako meč,
ako šípy hádžu jedovaté slová,
⁵aby nevinného zasiahli z úkrytu.
Znezrady a smelo doňho strieľajú,
⁶utvrdzujú sa v zločinnom zámere.
Radia sa, ako zastrieť osídla,
a vravia si: „Ktože ich zbadá?“
⁷Vymýšľajú neprávosť a čo vymyslia, aj dovŕšia.
Hlbočina je človek a jeho srdce priepasť.

⁸Lež Boh ich zasiahol svojimi šípmi;
zrazu ich pokryli rany,
⁹vlastný jazyk sa im stal nešťastím.
Všetci, čo ich vidia, kývajú hlavou,
¹⁰strach zachváti každého človeka;
i budú hlásať Božie skutky
a chápať jeho diela.

¹¹Spravodlivý sa teší v Pánovi a spolieha sa na neho
a jasajú všetci, čo majú srdce úprimné.
 

¹Zbormajstrovi. Dávidov žalm. Pieseň.
²Tebe, Bože, patrí chválospev na Sione;
tebe treba plniť sľuby v Jeruzaleme.
³Ty vypočúvaš modlitby,
k tebe má prísť každý človek, keď ho ťaží hriech.
⁴A hoci nad nami víťazia naše neprávosti,
ty nám ich odpúšťaš.

⁵Blažený, koho si si vyvolil a prijal k sebe,
prebývať bude v tvojich sieňach.
Naplní nás blahobyt tvojho domu
a svätosť tvojho chrámu.
⁶Obdivuhodne spravodlivo nás vyslyšíš,
Bože, naša spása,
nádej všetkých končín zeme i ďalekého mora.

⁷Vrchy upevňuješ svojou mocou,
opásaný silou.
⁸Tíšiš hukot mora,
hukot jeho vĺn
aj nepokoje národov.
⁹Tí, čo obývajú zemské končiny,
chvejú sa bázňou pred tvojimi znameniami,
radosťou napĺňaš končiny východu i západu.

¹⁰Navštevuješ zem a dávaš jej vlahu,
zveľaďuješ jej bohatstvo.
Božia rieka je plná vody;
ľuďom pripravuješ zrno.
Takto sa staráš o zem:
¹¹zvlažuješ jej brázdy a vyrovnávaš hrudy,
skypruješ ju dažďami a požehnávaš jej rastliny.

¹²Rok korunuješ svojou dobrotou,
kade prejdeš, všade je hojnosť.
¹³Pašienky púšte vlaha zarosí
a pahorky sa opášu plesaním.
¹⁴Čriedami oviec sa lúky pokryjú
a zrnom budú oplývať doliny;
ozývať sa budú jasotom a spevom.
 

¹Zbormajstrovi. Pieseň. Žalm.
Jasaj Bohu, celá zem;
²hrajte a spievajte na slávu jeho mena,
vzdávajte mu chválu.
³Hovorte Bohu: „Aké úžasné sú tvoje diela.
Pre tvoju nesmiernu moc budú sa ti líškať tvoji nepriatelia.
⁴Nech sa ti klania celá zem a nech ti spieva,
nech ospevuje tvoje meno.“

⁵Poďte a pozrite na Božie diela;
úžas budia skutky, ktoré koná ľuďom.
⁶More premieňa na suchú zem,
rieku možno prejsť suchou nohou;
preto sa tešíme z neho.
⁷Svojou mocou panuje naveky,
očami pozoruje národy;
aby sa buriči nevypínali.

⁸Velebte, národy, nášho Boha
a rozhlasujte jeho chválu;
⁹on dal život našej duši
a chráni naše nohy pred pádom.

¹⁰Veď ty, Bože, si nás vyskúšal,
pretavil si nás ohňom, ako sa taví striebro.
¹¹Voviedol si nás do osídla,
na plecia si nám naložil súženia.
¹²Nechal si ľudí chodiť po našich hlavách;
prešli sme cez oheň a cez vodu,
ale napokon si nám dal pookriať.

¹³Vojdem do tvojho domu so zápalnými obetami,
splním ti sľuby,
¹⁴ktoré ti zložili moje pery
a moje ústa vyriekli, keď som bol v súžení.
¹⁵Bohaté žertvy ti prinesiem, pre teba spálim barance,
obetujem ti býčky a kozliatka.

¹⁶Poďte sem a počúvajte, všetci ctitelia Boží,
vyrozprávam vám, aké veľké veci mi urobil.
¹⁷Moje ústa ho vzývali
a môj jazyk velebil.
¹⁸Keby som sa v srdci upriamil na neprávosť,
Pán by ma nevyslyšal.
¹⁹Ale Boh ma vyslyšal,
všimol si hlas mojej vrúcnej modlitby.

²⁰Nech je zvelebený Boh, lebo neodmietol moju modlitbu
a neodňal mi svoje milosrdenstvo.
 

¹Zbormajstrovi. Hra na strunovom nástroji. Žalm. Pieseň.
²Bože, buď nám milostivý a žehnaj nás;
a tvoja tvár nech žiari nad nami,
³aby sa tvoja cesta stala známou na zemi
a tvoja spása medzi všetkými národmi.

⁴Bože, nech ťa velebia národy,
nech ťa velebia všetky národy.
⁵Nech sa tešia a jasajú národy,
že spravodlivo súdiš ľudí
a spravuješ národy na zemi.

⁶Bože, nech ťa velebia národy,
nech ťa velebia všetky národy.
⁷Zem vydala svoj plod;
nech nás požehná Boh, náš Boh;
⁸nech nás Boh požehná
a nech si ho ctia všetky končiny zeme.
 

¹Zbormajstrovi. Dávidov žalm. Pieseň.
²Boh vstáva a jeho nepriatelia sa tratia,
spred jeho tváre utekajú tí, čo ho nenávidia.
³Ako sa rozplýva dym, tak ich rozháňa;
ako sa vosk roztápa ohňom,
tak spred Božej tváre miznú hriešnici.
⁴Ale spravodliví sa môžu tešiť a jasať pred Božou tvárou
a v radosti sa veseliť.

⁵Spievajte Bohu a jeho meno žalmom velebte.
Pripravte cestu tomu, čo sa vznáša nad oblakmi:
jeho meno je Pán.
Plesajte pred ním;
⁶on je otec sirôt a záchranca vdov,
on je Boh vo svojom svätom príbytku.
⁷On je Boh, čo opusteným dáva prebývať v domoch,
väzňov privádza k šťastiu,
no odbojníci zostanú v zemi pustej.

⁸Bože, keď si kráčal na čele svojho ľudu
a prechádzal púšťou,
⁹zem sa zatriasla.
Pred tvárou Boha zo Sinaja sa rozpršala aj obloha,
pred tvárou Boha Izraela.
¹⁰Zoslal si, Bože, zúrodňujúci dážď
a vzpružil si svoju ochabnutú krajinu.
¹¹Prebývajú v nej tvoje tvory,
pre chudobného si ju pripravil vo svojej dobrote, Bože.

¹²Pán vyslovuje slovo;
nesmierny zástup panien ohlasuje dobrú zvesť:
¹³„Utekajú králi, utekajú s vojskami
a korisť delí krásavica domu.
¹⁴Kým ste vy spali uprostred košiara,
striebrom sa zaskveli krídla holubice
a jej pierka žltým zlatom.
¹⁵Keď tam Všemohúci rozháňal kráľov,
snehom sa zabelel Selmon.“

¹⁶Vrch bášanský je vrch Boží,
pohorie Bášanu má veľa štítov.
¹⁷Prečo vy, strmé štíty, závidíte vrchu,
na ktorom sa Bohu zapáčilo prebývať?
Veď Boh tam bude bývať naveky.
¹⁸Božích vozov sú desaťtisíce tisícov:
Pán tiahne zo Sinaja do svätyne.
¹⁹Do výšav si vystúpil, so sebou si vzal zajatcov,
ľudí si prijal do daru,
aby u Pána Boha mohli bývať aj buriči.

²⁰Nech je velebený Pán deň čo deň;
nesie nás Boh, naša spása.
²¹Náš Boh je Boh spásy,
on je Pán, čo zo smrti dáva uniknúť.
²²Veď Boh rozbíja hlavy svojim nepriateľom
aj vlasaté temeno tým, čo zotrvávajú v hriechoch.

²³I povedal Pán: „Z vrchov Bášanu ich privediem,
vyvediem ich z morských hlbín,
²⁴aby sa tvoja noha zmáčala v krvi
a jazyky tvojich psov aby dostali podiel z nepriateľov.“

²⁵Prizerajú sa, Bože, ako vstupuješ,
ako ty, môj Boh a kráľ, vstupuješ do svätyne.
²⁶Na čele idú speváci, na konci zasa harfisti
a uprostred dievčatá bijúce na bubny.
²⁷„Na zhromaždeniach Boha velebte,
velebte Pána, potomci Izraela.“
²⁸Vpredu ich vedie mladučký Benjamín,
kniežatá Júdove v šíku bojovom,
kniežatá Zabulonove, kniežatá Neftaliho.

²⁹Prejav, Bože, svoju moc,
upevni, Bože, čo si v nás vykonal.
³⁰Nech pre tvoj chrám v Jeruzaleme
králi prinášajú dary.
³¹Zažeň obludu, čo sa skrýva v tŕstí,
čriedu býkov s teľcami národov;
nech sa ti s prútmi striebra pokoria.
Rozplaš národy, čo bažia za vojnou.
³²Z Egypta prídu veľmoži,
Etiópia vystrie svoje ruky k Bohu.

³³Spievajte Bohu, zemské kráľovstvá,
na harfách hrajte Pánovi, hrajteže Bohu,
³⁴čo sa nesie na odvekých nebesiach k východu;
hľa, dvíha svoj hlas, svoj mocný hlas.

³⁵Uznajte Božiu moc.
Nad Izraelom jeho veleba
a jeho moc až nad oblaky.
³⁶Vznešený si, Bože, vo svojej svätyni.
Boh Izraela sám dáva silu i statočnosť svojmu ľudu.
Zvelebený buď, Bože.
 

¹Zbormajstrovi. Na nápev „Ľalia“. Dávidov žalm.
²Zachráň ma, Bože, lebo voda mi vystúpila až po krk.
³V bezodnom bahne viaznem a nemám pevnej pôdy pod nohami,
dostal som sa do hlbín vôd a zalieva ma príval.
⁴Ustatý som od volania, hrdlo mi zachríplo.
Unavili sa mi oči, čo tak vyzerám svojho Boha.
⁵Viac než mám vlasov na hlave,
je tých, čo ma bez príčiny nenávidia.
Mocnejší sú tí, čo ma prenasledujú, sú to nepriatelia klamárski;
musel som vrátiť, čo som neulúpil.

⁶Bože, ty poznáš moju pochabosť
a moje poklesky nie sú ti skryté.
⁷Nech sa nemusia pýriť pre mňa tí, čo dúfajú v teba,
Pane, Bože zástupov.
Nech sa nemusia hanbiť pre mňa tí,
čo ťa hľadajú, Bože Izraela.

⁸Pre teba znášam potupu
a hanba mi pokrýva tvár.
⁹Svojim bratom som sa stal cudzincom
a synom svojej matky neznámym.

¹⁰Stravuje ma horlivosť za tvoj dom,
padajú na mňa urážky tých, čo ťa urážajú.
¹¹V pôstoch som si dušu vyplakal,
no aj to mi bolo na potupu.

¹²I vrecovinu som si obliekol
a príslovečným som sa stal.
¹³Utŕhajú si zo mňa tí, čo vysedávajú v bráne,
a pri víne pospevujú o mne pijani.

¹⁴Ale ja, Pane, obraciam sa modlitbou k tebe
v tomto čase milosti.
Vypočuj ma, Bože, pre svoju veľkú dobrotu,
pre svoju vernosť mi pomôž.
¹⁵Vytrhni ma z bahna, aby som sa nepohrúžil doň,
a budem vytrhnutý z moci svojich nenávistníkov
i z hlbokých vôd.
¹⁶Nech ma nezatopí príval vôd,
nech ma nepohltí hlbina
a priepasť nezavrie nado mnou pažerák.

¹⁷Vyslyš ma, Pane, veď si dobrotivý a láskavý;
pre svoje veľké milosrdenstvo pohliadni na mňa.
¹⁸Neodvracaj tvár od svojho služobníka,
veď, hľa, trpím; čím skôr ma vyslyš.

¹⁹Príď ku mne a zachráň ma,
so zreteľom na mojich nepriateľov ma vysloboď.
²⁰Ty poznáš moju potupu,
moju hanbu i moje zneuctenie.

Ty vidíš všetkých, čo ma sužujú.
²¹Potupa mi zlomila srdce a ochabol som.
Čakal som, že dakto bude mať so mnou súcit, no takého som nestretol;
čakal som, že dakto ma poteší, ale taký sa nenašiel.
²²Do jedla mi dali žlče
a keď som bol smädný, napojili ma octom.

²³Nech sa im ich stôl stane nástrahou,
odplatou a pohoršením.
²⁴Nech sa im oči zatemnia, aby nevideli,
a nech v bedrách oslabnú navždy.

²⁵Vylej na nich svoje rozhorčenie,
nech ich zachváti páľava tvojho hnevu.
²⁶Nech spustne ich táborisko
a v ich stanoch nech nemá kto bývať.

²⁷Lebo prenasledujú toho, koho si ty udrel,
a množia bolesti tomu, koho si zranil.
²⁸K ich neprávosti pridaj neprávosť,
nech nevojdú do tvojej spravodlivosti.
²⁹Nech sú vytretí z knihy žijúcich
a nech nie sú zapísaní medzi spravodlivými.

³⁰Som úbožiak, plný bolesti;
tvoja pomoc, Bože, ma pozdvihne.
³¹Piesňou chcem Božie meno osláviť
a velebiť ho chválospevmi.
³²A Pánovi to bude milšie, ako keby som obetoval býka,
ako keby som obetoval junca, ktorému rastú rožky a ratice.

³³Nech zvedia o tom ponížení a nech sa potešia;
hľadajte Boha a srdce vám oživne.
³⁴Lebo Pán vypočuje chudobných
a nepohŕda svojimi, keď sú v zajatí.
³⁵Nech ho chvália nebesia i zem,
moria a všetko, čo sa hýbe v nich.

³⁶Lebo Boh zachráni Sion
a vybuduje mestá Júdove;
usadia sa tam a budú ich majetkom.
³⁷A zdedia ho potomci jeho služobníkov
a tí, čo milujú jeho meno, budú v ňom prebývať.
 

¹Zbormajstrovi. Dávidov žalm. Na spomienku.
²Bože, príď mi na pomoc;
Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

³Nech sa hanbia a červenajú tí,
čo mi číhajú na život.
Nech sú zavrátení a nech sa hanbia tí,
čo mi chcú zle.

⁴Nech ustúpia a zapýria sa tí,
čo mi hovoria: „Tak mu treba.“
⁵No nech jasajú a radujú sa z teba tí, čo ťa hľadajú,
a nech ustavične volajú: „Nech je zvelebený Boh“
tí, čo tvoju spásu milujú.

⁶No ja som úbožiak a bedár;
Bože, ponáhľaj sa ku mne.
Ty si moja pomoc a môj osloboditeľ,
Pane, nemeškaj.
 

¹V teba, Pane, som dúfal;
nebudem zahanbený naveky.
²Vo svojej spravodlivosti ma vysloboď a zachráň,
nakloň ku mne svoj sluch a pomôž mi.

³Buď mi ochrannou skalou
a opevneným hradom na moju záchranu;
veď ty si moja opora a moje útočište.
⁴Bože môj, vytrhni ma z ruky hriešnika,
z ruky svojvoľníka a ničomníka.

⁵Lebo ja, Pane, túžim za tebou,
ty, Pane, si moja nádej od mojej mladosti.
⁶Od matkinho lona mám v tebe oporu,
od života matky si mojím ochrancom;
tebe vždy patrí môj chválospev.
⁷Som ako zázrak pre mnohých
a ty mi mocne pomáhaš.

⁸Nech sa mi ústa naplnia tvojou oslavou
a nech ťa velebím deň čo deň.
⁹Neodožeň ma v čase staroby,
neopusť ma, keď mi sily ochabnú.

¹⁰Moji nepriatelia hovoria o mne
a tí, čo číhajú na môj život,
radia sa spoločne
¹¹a vravia: „Boh ho opustil.
Prenasledujte ho a chyťte ho,
veď ho nemá kto zachrániť.“

¹²Nevzďaľuj sa, Bože, odo mňa,
Bože môj, ponáhľaj sa mi na pomoc.
¹³Nech sa zahanbia a zhynú moji protivníci,
hanba a potupa nech pokryje tých, čo mi zlo chystajú.

¹⁴Ja však budem úfať neprestajne
a všade budem šíriť tvoju chválu.
¹⁵Moje ústa budú hlásať tvoju spravodlivosť
a tvoju spásu deň čo deň,
hoci ju ani neviem vyjadriť.

¹⁶Budem hovoriť o veľkých činoch Pánových;
Pane, budem spomínať len tvoju spravodlivosť.
¹⁷Bože, ty si ma poúčal od mojej mladosti
a ja až doteraz ohlasujem tvoje diela zázračné.
¹⁸Až do staroby a do rokov šedivých,
Bože, neopúšťaj ma,
kým nezvestujem silu tvojho ramena
všetkým pokoleniam budúcim.

Tvoja moc ¹⁹a tvoja spravodlivosť, Bože,
siaha až po nebo, ty si stvoril veľkolepé diela:
Bože, kto sa ti vyrovná?
²⁰Aké a koľké i trpké súženia dopustil si na mňa;
ale znova si ma oživil
a z hlbín zeme si ma opäť vyviedol.
²¹Zveľadíš moju česť,
prídeš a mňa potešíš.

²²Lebo i ja teba oslávim,
tvoju vernosť budem chváliť na harfe, Bože môj,
na citare ti zahrám, Svätý Izraela.
²³Jasať budú moje pery, keď ti zaspievam,
i moja duša, ktorú si vykúpil.
²⁴Ba i môj jazyk bude rozprávať o tvojej spravodlivosti deň čo deň,
keď potupa i hanba stihne tých, čo mi chystajú zlo.
 

¹Od Šalamúna.
Bože, zver svoju právomoc kráľovi,
kráľovmu synovi svoju spravodlivosť,
²aby spravodlivo vládol nad tvojím ľudom
a podľa práva nad tvojimi chudobnými.

³Vrchy nech ľudu prinesú pokoj
a pahorky spravodlivosť.
⁴Prisúdi právo ľuďom úbohým,
poskytne pomoc deťom bedára
a krivditeľa pokorí.
⁵Dlho ako slnko, dlhšie ako luna bude kraľovať
z pokolenia na pokolenie.

⁶Ako dážď spadne na trávu
a ako voda, čo zem zavlažuje.
⁷V jeho dňoch bude prekvitať spravodlivosť a plnosť pokoja,
kým mesiac nezhasne.
⁸A bude panovať od mora až k moru
a od Rieky až na kraj zeme.

⁹Obyvatelia púšte pred ním pokľaknú
a jeho nepriatelia budú lízať prach.
¹⁰Králi Taršišu a ostrovov prinesú mu dary,
oddajú mu dane králi Arabov aj zo Sáby.
¹¹Budú sa mu klaňať všetci králi,
slúžiť mu budú všetky národy.

¹²On vyslobodí bedára, čo volá k nemu,
i chudobného, ktorému nik nepomáha.
¹³Zmiluje sa nad chudobným a bedárom,
zachráni život úbožiakom.
¹⁴A vyslobodí ich z útlaku a násilia,
lebo v jeho očiach je vzácna ich krv.

¹⁵Bude žiť a z Arábie zlato dostávať,
stále sa budú modliť za neho
a dobrorečiť mu každý deň.
¹⁶Na zemi bude hojnosť obilia,
bude sa vlniť až po temená hôr.
Jeho ovocie bude ako Libanon
a mestá rozkvitnú ako poľná tráva.

¹⁷Jeho meno nech je velebené naveky;
kým bude svietiť slnko, jeho meno potrvá.
V ňom budú požehnané všetky kmene zeme,
zvelebovať ho budú všetky národy.

¹⁸Nech je zvelebený Pán, Boh Izraela,
čo jediný koná zázraky.
¹⁹Jeho vznešené meno nech je velebené naveky
a jeho velebou nech sa naplní celá zem. Staň sa! Amen!