1174. Kristovo tajomstvo, jeho vtelenie a jeho Veľká noc, ktoré slávime v Eucharistii najmä pri nedeľnom zhromaždení, preniká a pretvára čas každého dňa slávením liturgie hodín (porov. KKC 2698) čiže „posvätného ofícia – Officium divinum“.⁵⁰ Toto slávenie, verné apoštolským povzbudeniam „bez prestania sa modliť“,⁵¹ „je zostavené tak, aby sa celý priebeh dňa i noci posvätil chválou Boha“.⁵² Je to „verejná modlitba Cirkvi“,⁵³ v ktorej veriaci (klerici, rehoľníci a laici) vykonávajú kráľovské kňazstvo pokrstených. Keď sa liturgia hodín slávi „spôsobom schváleným“ Cirkvou, „je to naozaj hlas samej Nevesty, ktorá sa prihovára u Ženícha, ba priam modlitba Krista spolu s jeho telom k Otcovi“.⁵⁴

1175. Liturgia hodín je určená na to, aby sa stala modlitbou celého Božieho ľudu. Veď v nej sám Kristus „pokračuje prostredníctvom svojej Cirkvi v kňazskom úrade“.⁵⁵ Každý sa na nej zúčastňuje podľa svojej úlohy v Cirkvi a podľa okolností svojho života: kňazi preto, lebo ako tí, čo sa venujú pastoračnej službe, sú povolaní, aby boli vytrvalí v modlitbe a službe slova;⁵⁶ rehoľníci a rehoľníčky na základe charizmy svojho zasväteného života;⁵⁷ všetci veriaci podľa svojich možností: „Nech sa duchovní pastieri starajú, aby sa v nedeľu a na väčšie sviatky hlavné posvätné hodiny najmä vešpery slávili spoločne v kostole. Odporúča sa, aby sa aj laici modlili posvätné ofícium či už spolu s kňazmi, alebo sami spoločne, alebo aj každý sám.“⁵⁸

1176. Slávenie liturgie hodín si nevyžaduje len zladiť hlas so srdcom (porov. KKC 2700), ktoré sa modlí, ale aj nadobudnúť „plnšie liturgické a biblické vzdelanie, najmä pokiaľ ide o žalmy“.⁵⁹

1177. Hymnusy a litániové prosby liturgie (porov. KKC 2586) hodín začleňujú modlitbu žalmov do cirkevného roka tým, že vyjadrujú symboliku hodiny dňa a liturgického obdobia alebo sviatku, ktorý sa slávi. Okrem toho čítanie Božieho slova pri každej posvätnej hodine (s responzóriami alebo tropármi, ktoré po ňom nasledujú) a pri určitých posvätných hodinách čítania z Otcov a učiteľov duchovného života hlbšie odhaľujú zmysel sláveného tajomstva, pomáhajú chápať žalmy a pripravujú na tichú modlitbu. Lectio divina‚ pri ktorej sa Božie slovo číta a medituje, aby sa stalo modlitbou, je takto zakorenená aj v liturgickom slávení.

1178. Liturgia hodín, ktorá je akoby predĺžením slávenia Eucharistie, nevylučuje rozličné pobožnosti Božieho ľudu, ale ich vyžaduje ako doplnenie, najmä adoráciu a kult (porov. KKC 1378) Najsvätejšej oltárnej sviatosti.

50  Porov. Druhý vatikánsky koncil, konšt. Sacrosanctum Concilium IV, 83-101: AAS 56 (1964) 121-125.
51  Porov. 1 Sol 5, 17; Ef 6, 18.
52  Druhý vatikánsky koncil, konšt. Sacrosanctum Concilium, 84: AAS 56 (1964) 121.
53  Druhý vatikánsky koncil, konšt. Sacrosanctum Concilium, 98: AAS 56 (1964) 124.
54  Druhý vatikánsky koncil, konšt. Sacrosanctum Concilium, 84: AAS 56 (1964) 121.
55  Druhý vatikánsky koncil, konšt. Sacrosanctum Concilium, 83: AAS 56 (1964) 121.
56  Porov. Druhý vatikánsky koncil, konšt. Sacrosanctum Concilium, 86: AAS 56 (1964) 121;  tamže, 96: AAS 56 (1964) 123;  Tenže, dekrét Presbyterorum ordinis, 5: AAS 58 (1966) 998.
57  Porov. Druhý vatikánsky koncil, konšt. Sacrosanctum Concilium, 98: AAS 56 (1964) 124.
58  Druhý vatikánsky koncil‚ konšt. Sacrosanctum Concilium‚ 100: AAS 56 (1964) 124.
59  Druhý vatikánsky koncil‚ konšt. Sacrosanctum Concilium‚ 90: AAS 56 (1964) 122.

Preklad: © KBS, Spolok sv. Vojtecha, 1997
Za poskytnutie HTML verzie textu ďakujem Ing. Matúšovi Brillovi.
HTML © Juraj Vidéky