Liturgia hodín (ďalej aj len „LH“ alebo „ofícium“) nie je súkromnou činnosťou, ale týka sa celej Cirkvi (porov. Všeobecné smernice o Liturgii hodín, 20 – ďalej aj len „VSLH“). Či sa modlí jednotlivec alebo spoločenstvo, či sa spieva alebo recituje, nikdy netreba zabúdať na to, že ide o modlitbu: „Podstatnou štruktúrou tejto liturgie – či už pri spoločnom slávení, alebo pri súkromnom recitovaní – je vždy rozhovor medzi Bohom a človekom.“ (VSLH, 33)
Vždy a všade, kde je to možné, sa odporúča modliť sa LH spoločne – verejne s ľudom alebo v malých spoločenstvách. Odporúča sa, „aby sa ofícium v chóre alebo pri spoločnom slávení spievalo“ (VSLH, 33).
„Vždy, keď sa liturgia hodín môže sláviť spoločne za prítomnosti a s činnou účasťou veriacich, treba dať spoločnému sláveniu prednosť pred modlitbou jednotlivca a pred modlitbou akoby súkromnou“ (VSLH, 33). Hoci ideálnym spôsobom modlenia Liturgie hodín je spoločné slávenie, nie vždy je to z praktických dôvodov možné. Kňazov „viaže povinnosť konať túto modlitbu ako jednotlivcov, aj keď nie je prítomný ľud“ (VSLH, 28). Povinnosť modliť sa LH sa vzťahuje (vo svojom rozsahu) aj na diakonova rehoľníkov a rehoľníčky i členov ostatných inštitútov. K modlitbe LH sú pozvaní aj laici i rodiny ako domáce cirkvi: „Aj laikov, kdekoľvek sú pospolu, treba pozvať, aby plnili poslanie Cirkvi slávením časti liturgie hodín, kedykoľvek sa zhromaždia na modlitbu, apoštolskú prácu alebo z akéhokoľvek iného dôvodu. Mali by sa naučiť predovšetkým slávením liturgie uctievať Boha Otca v duchu a pravde a pamätať, že verejnou bohoslužbou a modlitbou vplývajú na všetkých ľudí a že v nemalej miere môžu prispieť k spáse celého sveta. Odporúča sa, aby sa aj rodina, ktorá je akoby domácou svätyňou Cirkvi, nielen modlila spoločne, ale aby sa modlila, pokiaľ je to vhodné, aj niektoré časti liturgie hodín, a tak sa čo najtesnejšie spojila s Cirkvou.“ (VSLH, 27).
Pre modlitbu jednotlivca platia niektoré špeciálne usmernenia:
© 1999-2024 Juraj Vidéky