LITURGIA HODÍN

s_osobitným kalendárom

O. Praem.

14. januára

SV. BOHUMÍRA, REHOĽNÍKA NAŠEJ REHOLE

Spomienka

Bohumír, kappenberské knieža, neohrozene bránil práva pápeža pred cisárom Henrichom IV. Keď nastal pokoj, vrátil sa s_bratom Otom a láskavo priviedol sestry Gerbergu a Beatrix a svoju manželku Iuttu k_svojmu životnému rozhodnutiu. Preto odovzdal kappenberský hrad Norbertovi a s_bratom založil Ilbenstadskú a Varlarskú prepozitúru a dva kostoly. V_Ilbenstadte mal obliečku a zložil sľuby. Povolali ho do Prémontré a vysvätili za akolytu. Keď sa Norbert stal arcibiskupom, bol jeho sprievodcom; čoskoro však ochorel a vrátil sa do Ilbenstadtu, kde roku 1127 ako 30-ročný zomrel.
Zo spoločnej časti na sviatky svätých mužov: rehoľníkov.

POSVÄTNÉ ČÍTANIE

Zo životopisu svätého Bohumíra, ktorý napísal istý kappenberský kanonik

(Acta Sanctorum, t. 2, 135)

{p}

O_cnostiach svätého Bohumíra

Bohumír žiaril uprostred bratov anjelským životom. Preto si ho všetci bratia vážili, ako sa slušalo, a niekedy ho oslovovali pôvodným titulom - knieža. Vtedy hovorieval bratom: „Pre Kristovu lásku vás prosím, milí bratia, nezarmucujte ma, sluhu vás všetkých, už nikdy týmto menom.“

Ďalej ho ovládala taká láska k_milosrdenstvu a k_rozdávaniu almužny, že sám postavil dom pre chorých, ktorý ešte dnes stojí, a v_ňom ako sluha a strážca Pánovho prikázania často vlastnými rukami umýval nohy chudobným, rozdával peniaze a každého zapojil do diela milosrdenstva.

Ako veľmi silý stážca trpezlivosti s_nezlomnou vyrovnanosťou znášal všetky krivdy závistníkov. Spomínam si aj na dobré slovo, ktoré ma potešilo, keď som ho počul od jedného z_vašej rodiny. Povedal: „Brat môj, muž, o ktorom píšeš, mal naozaj základy na pevnej skale.“

Ale okrem týchto a iných duchovných darov milosti svätý muž horel obdivuhodne veľkou túžbou odísť ku Kristovi. Lebo často, keď si niekde so spoločníkmi sadli a odpočívali, on si ľahol na chrbát, ruky a ramená si zložil tak, ako skladajú údy mŕtvym pri pohrebe a vrúcne s_veľkými vzdychmi volal: „Kiež by už prišla hodina nášho odchodu! Kiež by si ma milostivo vystrojil a pripravil na túto hodinu, Pane, môj Bože!“

A aby mu nechýbala poslušnosť najväčšieho patriarchu, otec Norbert mu povedal: „Odíď zo svojej krajiny, od svojich príbuzných.“ Šiel teda na miesto, ktorému Pán ukázal, presne podľa jeho mena, a tam jeho i jeho brata vysvätili za akolytu. Aj tam posilňoval veľmi mnohých príkladom svojho anjelského života.

Po roku ho však otec Norbert, už ako magdeburský arcibiskup, zavolal späť k_sebe. Ale zrak svätého muža ťažko znášal svetskú slávu a hluk a Pán sa rozhodol odmeniť svojho vyvolenca. Pomaly sa u_neho začala hlásiť choroba; dostal od otca Norberta požehnanie a utiahol sa do ilbenstadtského kláštora, kde o niekoľko dní takto zomrel. Keď sa nepríjemná choroba deň čo deň pomaly zhoršovala, bol pri ňom a verne sa o neho staral jeho rodný brat Oto a niekoľko spolubratov. On im hovoril, ako veľmi túži čím skôr odísť. A keď jeden z_okolostojacich vravel: „Nie, Pane, nezanechajte nás opustených, ešte vás veľmi potrebujeme,“ blahoslavený muž akoby s_namrzenou tvárou povedal: „Brat môj, čo to hovoríš?! Načo sme, prosím ťa, prijali kajúci šat?! A načo sa denne usilujeme umŕtvovať pre Krista, ak netúžime čím skôr sa vďaka tejto námahe odsťahovať ku Kristovi?!“ Po týchto slovách si trošku oddýchol i otvoril sa mu duchovný zrak a v_návale obrovskej radosti zvolal: „Dobre je, prichádzajú poslovia Pána, môjho Stvoriteľa.“ Keď to povedal, vrátil Stvoriteľovi ducha, lebo mu patril.

RESPONZÓRIUM

{r}Ef 5, 8-9{/r}; {r}Mt 5, 14{/r}

Kedysi ste boli tmou, ale teraz ste svetlom v_Pánovi. Žite ako deti svetla! {*} Ovocie svetla je v_každej dobrote, spravodlivosti a pravde.

Vy ste svetlo sveta. Mesto postavené na návrší sa nedá ukryť. {*} Ovocie svetla je v_každej dobrote, spravodlivosti a pravde.

Ant. na Benediktus: Predaj, čo máš, rozdaj chudobným a budeš mať poklad v_nebi. Potom príď a nasleduj ma!

MODLITBA

Všemohúci Bože, ty si posilnil svätého Bohumíra a on pohrdol všetkým, čo mal, a šťastne sa dostal k_tebe; pomáhaj nám, aby sme sa aj my zriekli svetského bohatstva a slávy, a tak našli Pána Ježiša Krista,

Ant. na Magnifikat: Vy, čo ste opustili všetko a išli ste za mnou, zasadnete na tróny a budete súdiť dvanásť kmeňov Izraela, hovorí Pán.

4. februára

SV. FRIDRICHA, OPÁTA NAŠEJ REHOLE

Spomienka

Fridrich Feikone, syn chudobnej vdovy, ktorá žila v_Hallume vo Frízsku, po skvelom absolvovaní štúdií, ktoré mu umožnili dobrodincovia, bol v_rodnej obci najprv učiteľom, potom kaplánom a nakoniec farárom. Po matkinej smrti si urobil noviciát u_premonštrátov na Ostrove blahoslavenej Márie. Vrátil sa do svojej farnosti a postavil kláštor pre rehoľných kanonikov, ktorý nazval Záhradou blahoslavenej Márie, a kláštor pre sestry, ktorému dal meno Betlehem. Potom dostal otcovstvo Steinfeldenského opátstva pre jeho kláštory, ktoré sa takto pripojili k_premonštrátskej reholi. Veľmi sa staral o duchovný život a vzdelávanie synov a dcér, pričom bol sám strhujúcim vzorom pre svojich veriacich. Zomrel 3. marca 1175.
Zo spoločnej časti na sviatky svätých mužov: rehoľníkov, okrem toho, čo nasleduje.

POSVÄTNÉ ČÍTANIE

Reč vynikajúceho muža dryburského opáta Adama Scota

(Ad viros religiosos, ed. Petit, 155-156)

{p}

Ži v_úprimnom pokoji

Túžiš, aby bol u_teba stánok? Ži v_pokoji, lebo „v pokoji má svoj stan“. Ži v_úprimnom pokoji s_podriadenými, ak si predstavený, s_predstaveným, ak si podriadený, aj so seberovnými, lebo sú tvojimi blížnymi.

So svojím podriadeným žiješ v_pokoji vtedy, keď si voči nemu taký súcitný a jemný, ako je len možné. Dlhuješ mu súcit, máš s_ním prežívať všetky jeho telesné a duševné ťažkosti. V_prvom prípade sa máš starať, ako len môžeš, o to, čo potrebuje jeho telo, v_druhom mu máš zase pomáhať v_jeho skrytých skúškach. A dlhuješ mu aj jemnosť, ktorú si vyžadujú najmä tvoje príkazy a zákazy. V_oboch máš byť taký taktný a mierny, aby tvoje príkazy a zákazy neboli príliš tvrdé a aby tvojim podriadeným nebolo veľmi ťažké jedno splniť a druhého sa vzdať. V_tomto sa usilovne cvičiť, znamená žiť v_pokoji so svojimi podriadenými. S_tým, ako sa zdá, súvisí to, čo Eliáš a Elizeus obaja nazývajú „bojovým vozom Izraela a jeho jazdcom“, aby si tých, čo sú ti zverení, niesol i viedol. Niesol súcitom, viedol jemnosťou. V_prvom prípade potešoval opustených, aby ich nepohltil prílišný zármutok, v_druhom zase kládol na slabých mierne bremeno, aby nepadli vyčerpaní a zmorení ťažkým bremenom.

Aký máš byť ty, čo riadiš bojový voz Izraela, ukazuje ti svojím príkladom praotec Jakub, ktorý povedal svojmu svokrovi: „Tvoje ovce a tvoje kozy neboli neplodné.“ Tebe, duchovný pastier, sú zverené ovce aj kozy, čiže nevinní aj kajúcnici. Lebo v_zákone sa ovcou obyčajne označuje nevinnosť a kozou pokánie. Dbaj teda na to, aby u_tých, ktorých si dostal na starosť, nechýbala ai plodnosť ani tým, ktorých zdobí spravodlivosť, ani tým, ktorých vysiluje pokánie, lebo aj tých má vyčerpávať vzlykanie a slzami majú máčať svoje lôžko, aj tamtí majú usilovne slúžiť pre dobro všetkých. Lebo plodom týchto je usilovné vzlykanie, plodom tamtých radostný výsledok. Hovorí: „Ani chytené od zveri som ti nevykazoval.“ Dať chytiť zveri, znamená dať chytiť diablovi rozkošou, čiže súhlasom v_pokušení. Akú chválu si zasluhuje pastier, ktorý vo vedomí, že bude vydávať počet za zverené duše, bdie tak ostražito, že sa nič zo stáda, ktoré pasie, nepodarí chytiť tej krutej beštii, čo „obchádza a hľadá, koho by zožrala“, aby ho mohol úplne počtom a bohaté na zásluhy odovzdať tomu, ktorý ho svojou krvou vykúpil! Aký dôležitý je súcit predstaveného so slabosťami podriadeného! Lebo jeho ostražitá bdelosť a bdelá ostražitosť pomáha podriadenému odmietať v_telesnej oblasti nečinnosť (ktorá je nepriateľkou duše), aby bol plodný v_dobrom, a duševnej oblasti rozkoše dobiedzajúceho satana, ktoré sú pohryznutím dravého zvera, aby bol bezpečný.

Akým vodcom teda máš byť ty, čo riadiš Izrael? To vystihol Jakub slovami, ktoré povedal svojmu bratovi Ezauovi: „Vieš, že mám útle deti a brezivé ovce i kravy so sebou. Ak ich budem veľmi hnať, za jeden deň zahynú.“ Nech počujú tieto slová predstavení našich čias, ktorí rozkazujú, ako sa im zachce, ktorí ako dôvod uvádzajú svoju vôľu, ktorí, ako im to vyčíta Pán cez proroka, „prísne a násilne panujú“ nad jeho ovcami. Teda nech počujú, čo tu hovorí Jakub, a nech jemne a mierne zaobchádzajú s_malými a útlymi, ktorých majú so sebou, a nech si uvedomujú, že malí neuvládzu veľké bremeno a útli ho dlho neunesú.

Alebo:

Zo Životopisu Fridricha, ktorý napísal Sibrand, opát Záhrady blahoslavenej Márie

(Gesta abbatum Horti sanctæ Mariæ, ed. Wybrands, 54-55)

{p}

O_smrti Božieho muža

Keď bol v_Betleheme u_sestier, Boh naň dopustil ťažkú chorobu. Keď Boží svätec videl, že je vážne chorý, zvolal sestry a pripomenul im, aby zachovávali svornosť a vzájomnú lásku, ako aj poslušnosť, pokoru, trpezlivosť a všetky tŕehoľné cnosti. Potom povedal, že ich už v_tomto živote neuvidí, a rozplakal sa. Aj ony plakali, vzrušené jeho odchodom.

Keď ich s_požehnaním a množstvom sĺz prepustil, odobral sa do svojho kostola v_Hallume, kde sa hneď pripravil na bohoslužbu. A slávil svätú omšu o Preblahoslavenej Panne. Keď tam potom dal do poriadku všetko, čo bolo treba, a zariadil potrebné, nasadol na koňa a vydal sa na cestu domov. Mnohí z_tejto farnosti ho vyprevádzali. Keď sa už pohýnal, akoby z_vnuknutia otočil koňa, sklonil hlavu a skoro s_jasotom začal hovoriť: „Vzdávam ti vďaky, Preblahoslavená Panna, za všetky tvoje dobrodenia, ktoré si mi vždy preukazovala, a najmä za to, že ako si mi dopriala sláviť v_tomto kostole na tvoju počesť prvú omšu, tak si mi dnes dovolila spievať aj poslednú. Preto s_dôverou prosím, aby si strážila a pred každým protivenstvom chránila stádo, ktoré mi bolo zverené, a aby si mňa, ktorý prvý potrebuje tvoju priazeň, oslobodila od nastávajúcich nebezpečenstiev a láskavo preniesla do večnej blaženosti.“

Keď to povedal, vrátil sa domov, ľahol si na lôžko a trpezlivo znášal chorobu. A hoci veľmi chorý, neprestával sa modliť a neprestával spasiteľné povzbudzovať tých, čo k_nemu prichádzali. Keď choroba už nato pokročila, že videl, ako sa blíži čas jeho odchodu, rozkázal zvolať všetkých farníkov od dvanástich rokov nahor. Ako stáli pri lôžku a plakali, láskavo ich potešoval a potom ich naliehalo prosil, aby sa nikdy neodvrátili od kostola v_Hallume a neodmietli povinnú priazeň jeho domu. A hoci mu to svorne sľubovali, predsa žiadal od každého prísahu. Podriadených, ktorí bezútešne trpeli a plakali, otcovsky utešoval: „Nebude Vám chýbať Božia milosť, ak budete dobre horliť za dedičstvo otcov. A moje nedostatky nahrádzajte svojimi modlitbami.“

Keď to povedal, vrátil sa k_svojim zvyčajným modlitbám a uprostred modlitieb a spevov vrátil svätú dušu Stvoriteľovi. Pochovali ho v_kaplnke, ktorú postavil pri zakladaní kláštora. Na jeho pohreb sa zišlo nespočetné množstvo ľudu, mužov a žien, ktorí plakali a bedákali, že stratili otca vlasti. A nedokážem opísať plač podriadených a žiaľ vznešených ľudí, lebo každý z_nich cítil, že ho osobitne miloval. Všetkým rozkazoval ako pán a všetci si ho ctili ako otca.

RESPONZÓRIUM

{r}1 Sol 2, 8{/r}; {r}Gal 4, 19{/r}

Najradšej by sme vám boli odovzdali nielen Božie evanjelium, ale aj vlastný život; {*} Takými drahými ste sa nám stali.

Znovu vás v_bolestiach rodím, kým vo vás nebude stvárnený Kristus. {*} Takými drahými ste sa nám stali.

Ant. na Benediktus: Bojuj dobrý boj viery a zmocni sa večného života; veď si doň povolaný.

MODLITBA

Všemohúci Bože, daj, prosíme, aby sme podľa vzoru svätého opáta Fridricha boli chudobní v_duchu a nasledovali toho, ktorý obetoval seba samého za spásu sveta: Ježiša Krista, tvojho Syna a nášho Pána,

Ant. na Magnifikat: Náš Pán Ježiš Kristus, hoci bol bohatý, stal sa chudobným, aby sme sa my jeho chudobou obohatili.

10. februára

BL. HUGA, PRVÉHO OPÁTA V_PRÉMONTRÉ

Sviatok

Hugo, kanonik vo Fosse v_Belgicku, bol kaplánom kameracenského biskupa. Vo Valence sa z_túžby po apoštolskom živote pripojil k_svätému Norbertovi. Keď sa Norbert stal magdeburským arcibiskupom, Huga zvolili za opáta v_Prémontré. Veľmi rozšíril a prebudoval kláštor. Aby sa zachovala jednota, založil s_ostatnými opátmi generálnu kapitulu. Tichý a pokorný srdcom priamy a rozhodný, vytrvalo viedol premonštrátsku rehoľu., ktorá sa neuveriteľným spôsobom rozrastala. Zomrel roku 1164 a je pochovaný v_kostole v_Prémontré.

INVITATÓRIUM

Ant. Poďte, klaňajme sa kráľovi kráľov, ktorý dnes povolal svätého Huga pre nevädnúci veniec života.

POSVÄTNÉ ČÍTANIE

HYMNUS

Hugo, ty jasný vzor cností a žitia,

noci si strávil v_modlitbách a bdení.

Hľa, naše spevy znejú v_tejto chvíli,

by ťa chválili.

Bieleho zboru si vzor, pastier dobrý,

myšlienky rádu šíriš v_diaľnych krajoch,

učenie Otca také vzácne, sväté

hlásaš vo svete.

Obdivuhodne žiaria tvoje skutky,

rozprášiš slovom pluky temných duchov,

choroby ničíš i smrť držíš v_moci,

vládou tmy, noci.

Pomôž nám, Kriste, na príhovor jeho

žiť cnostne, sväto, teba vrúcne chváliť

a s_tebou Otca, Ducha oslavovať

v_myšlienkach, slovách. Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Bol zasadený pri vode v_údolí Prémontré a priniesol spásne ovocie v_pravý čas.

ŽALM1

Ant. 2 Pán ovenčil slávou a cťou svojho svätého a vyvýšil ho nad nebesia.

ŽALM8

Ant. 3 Boh vyplnil túžbu jeho srdca a vyšiel mu v_ústrety s_požehnaním.

ŽALM20,2-8.14

Pán viedol spravodlivého po rovných cestách.

A ukázal mu Božie kráľovstvo.

PRVÉ ČÍTANIE

Z_listu Hebrejom

{r:Hebr}13, 8-17{/r}

{p}

Poslúchajte svojich predstavených

Ježiš Kristus je ten istý včera i dnes a naveky! Nedajte sa zviesť všelijakými a cudzími náukami, lebo najlepšie je posilňovať srdce milosťou, a nie pokrmami, ktoré neosožili tým, čo z_nich žili. Máme oltár, z_ktorého nemajú právo jesť tí, čo slúžia stánku.

Veď telá tých zvierat, ktorých krv veľkňaz vnáša do Svätyne za hriech, sa spaľujú mimo tábora. Preto aj Ježiš, aby posvätil ľud svojou krvou, trpel za bránou. Vyjdime teda k_nemu von z_tábora a znášajme jeho pohanenie. Lebo tu nemáme trvalé mesto, ale hľadáme budúce. Skrze neho teda ustavične prinášajme Bohu obetu chvály, totiž ovocie úst, ktoré vyznávajú jeho meno.

Ale nezabúdajte na dobročinnosť a vzájomnú pomoc, lebo v_takých obetách má Boh záľubu.

Poslúchajte svojich predstavených a podriaďujte sa im, lebo oni bdejú nad vašimi dušami a budú sa za ne zodpovedať; aby to robili s_radosťou, a nie so vzdychaním, lebo to by vám neosožilo.

RESPONZÓRIUM

{r}2 Tim 1, 13; 2, 3{/r}

Maj za vzor zdravých slov to, čo si počul odo mňa, vo viere a v_láske, ktoré sú v_Ježišovi Kristovi. {*} Trp spolu so mnou ako dobrý vojak Ježiša Krista.

Ruka Pána s_tebou totiž zostane až do konca. {*} Trp spolu so mnou ako dobrý vojak Ježiša Krista.

DRUHÉ ČÍTANIE

Zo Životopisu svätého Otca Norberta

(Vita B, PL 170, 1274-1275; Vita A, MGH 12, 873)

{p}

O_povolaní a formovaní blahoslaveného Huga

Keď sa Norbert zdržiaval vo Valence, práve cez toto mesto prechádzal pán Burchard, biskup z_Cambrai, a Norbert ho šiel navštíviť, lebo sa sním poznal. Keď prišiel ku vchodu do domu, v_ktorom bol biskup ubytovaný, nejaký klerik ho voviedol do miestnosti. Keď ho biskup videl bosého v_tuhom mraze a oblečeného v_drsnom rúchu,veľmi sa zadivil a stŕpol. Hodil sa mu so vzlykotom okolo krku a zavzdychal: „Norbert, kto by bol kedy niečo takého o tebe tušil alebo si myslel?“

Spomenutého klerika, ktorý ho uviedol, udivovala biskupova dôvernosť voči tomuto človekovi a vyzvedal sa, v_čom to väzí. Biskup mu odvetil: „Ten, ktorého vidíš, bol tak ako ja vychovávaný na kráľovskom dvore. Človek vznešený a taký ušľachtilý, že odmietol moje biskupstvo, keď mu ho núkali.“ Keď to klerik počul, zaliali ho slzy, aj preto, že videl plakať svojho Pána, aj preto, že túžil po takom spôsobe života, aký viedol Norbert, a potajomky ho hľadal. Pristúpil k_nemu a ponúkol sa mu za spoločníka v_povolaní a za sprievodcu na cestách. Tento klerik sa menoval Hugo. Svätý muž Norbert prijal neskúseného Huga za nového spoločníka, ako si to žiadal od Boha, a aby neklesol pri takom tvrdom pokání, prihováral sa mu takýmito slovami a podporoval ho mnohými povzbudeniami: Aby sa nezľakol chodoby, dával mu za príklad svätého Vavrinca, ktorý rozdával poklady svätého pápeža Sixta. Tak chcel dosiahnuť, aby pomaly zanechával vyprahlú svetskú páľavu a čerpal z_nebeského prameňa občerstvenie a sladkosť. Sľuboval mu to isté, čo sľúbila Pravda, čiže kto z_neho pije, nebude nikdy žízniť. Učil ho aj to, ako má zmierovať s_Bohom a približovať k_Bohu hriešnikov, akým úsilím, akými námahami, akými cnosťami sa má každý spravodlivý včleňovať do spoločenstva dobrých duchov, akú silu má činná pokora, ktorá vedie do neba, i jednoduchosť, ktorá všetko preniká; aká je poslušnosť, ktorou sa dostávame až k_poznaniu Božích tajomstiev, aká je trpezlivosť, ktorou sa získava sila ducha, aká je čistota, ktorá robí blízkym Bohu, aké je panenstvo, ktoré kráča popri ňom, aká je chudoba, ktorá dáva Božie kráľovstvo do vlastníctva.

Toto a podobné veci muž plný Boha veľa ráz deň čo deň opakoval, aby ho povzbudil.

RESPONZÓRIUM

{r}1 Pt 2, 4-5{/r}; {r}Ž 118, 21{/r}

Prichádzajte k_Pánovi, k_živému kameňu, ktorý ľudia síce zavrhli, ale pred Bohom je vyvolený a vzácny, a dajte sa vbudovať aj vy ako živé kamene do duchovného domu, do svätého kňazstva, aby ste prinášali duchovné obety, {*} Príjemné Bohu skrze Ježiša Krista.

Ďakujem ti, že si ma vyslyšal a že si ma zachránil. {*} Príjemné Bohu skrze Ježiša Krista.

RANNÉ CHVÁLY

HYMNUS

Hugo, ty mnohým pod vedením Krista

rehoľou svätou priniesol si svetlo.

Daj, by nám z_duše žiara tohto svetla

tmy noci zmietla.

Hľa, verný dorast chce sa s_tebou chváliť,

ozdobiť tvoj štít, chce ťa nasledovať;

na pomoc príď im: buď ovečkám mladým

pastierom stálym.

Kiež aj my smieme vztýčiť ešte vyššie

zástavu chvály na česť tvojho mena,

na svojich verných z_výšin neba zhliadni,

k_cnostiam nás tiahni.

Pomôž nám, Kriste, na príhovor jeho

žiť cnostne, sväto, teba vrúcne chváliť,

i_Otca s_Duchom sláviť presrdečne

teraz i_večne. Amen.

Ant. 1 Hugo odišiel od svojich príbuzných a išiel do krajiny, ktorú mu ukázal Boh.

Ant. 2 Všetko pokladal za stratu a chudobný nasledoval chudobného Krista.

Ant. 3 Boh vyplnil túžbu jeho srdca a vyšiel mu v_ústrety s_požehnaním.

KRÁTKE ČÍTANIE

{r}Hebr 13, 7-8{/r}

Pamätajte na svojich predstavených, ktorí vám hlásali Božie slovo. Dobre si všimnite, aký bol koniec ich života, a napodobňujte ich vieru. Ježiš Kristus je ten istý včera i_dnes a naveky.

KRÁTKE RESPONZÓRIUM

{r}Múdr 10, 10{/r}

Pán viedol spravodlivého {*} Po rovných cestách.

Pán viedol spravodlivého {*} Po rovných cestách.

A ukázal mu Božie kráľovstvo. {*}

Po rovných cestách.

Sláva Otcu i_Synu i_Duchu Svätému.

Pán viedol spravodlivého {*} Po rovných cestách.

Ant. na Benediktus: Syn môj, od svojej mladosti prijímaj poučenia a budeš až do šedín nachádzať múdrosť.

PROSBY zo spoločnej časti na sviatky svätých mužov

MODLITBA

Všemohúci a večný Bože, ty voláš stále nových ľudí, aby iným ukazovali tvoje cestu; pokorne ťa prosíme, daj, aby sme pre zásluhy a na príhovor blahoslaveného opáta Huga modlitbou a prácou budovali jednotu tvojho ľudu, Ježiša Krista, tvojho Syna a nášho Pána,

MODLITBA CEZ DEŇ Antifóny a žalmy sú z_bežného dňa. PREDPOLUDNÍM

KRÁTKE ČÍTANIE

{r}Sir 3, 1{/r}

Synovia múdrosti, to je spoločenstvo spravodlivých a ich rod je poslušnosť a láska.

Pán viedol spravodlivého po rovných cestách.

A ukázal mu Božie kráľovstvo.

NAPOLUDNIE

KRÁTKE ČÍTANIE

{r}Sir 2, 2-3a{/r}

Synovia, počúvajte otca a robte tak, aby ste boli spasení. Lebo Boh priznal úctu otcovi v_deťoch.

Spravodlivý sťa palma zakvitne v_dome Pánovom.

A vyrastie sťa céder z_Libanonu.

POPOLUDNÍ

KRÁTKE ČÍTANIE

{r}Prís 4, 1-2{/r}

Synovia, počúvajte otcovo naučenie a dávajte pozor, aby ste poznali rozumnosť, lebo vám odovzdávam dobré učenie; neopúšťajte môj zákon.

Spravodlivý rozkvitne ako ľalia.

Naveky bude kvitnúť pred Pánom.

VEŠPERY

HYMNUS

Národy mnohé ctia si teba, Otče,

blaženosť tvoju ospevujú stále,

rehoľa biela tiež sa k_nim pridáva;

spieva ti: Sláva.

Ty učíš ľudí slovom, činmi, srdcom,

ako prísť úzkou cestou na vrch spásy,

s_otcovskou láskou dvíhaš slabých, smutných

a si vždy vľúdny.

Ty pastier stáda, si vzor, otec dobrý,

rozdávaš všetko a aj seba dávaš;

pomáhaš núdznym, upevňuješ zväzky;

si všetko všetkým.

Za vinných prosíš, z_očí slzy stieraš,

padnutých dvíhaš, do z_tmy svetlo vnášaš

a mocným slovom večnosť pripomínaš,

lesť diabla stínaš.

Pomôž nám, Kriste, na príhovor jeho

žiť cnostne, sväto, teba vrúcne chváliť,

i_Otca s_Duchom sláviť presrdečne

teraz i_večne. Amen.

Ant. 1 V_peci chudoby som ťa vyskúšal. Kvôli sebe to robím; svoju slávu inému nedám.

Ant. 2 Poslušný muž bude hovoriť o víťazstvách, ale spásu udeľuje Pán.

Ant. 3 Mnohých vychoval a bude žiariť ako hviezda na večné veky.

KRÁTKE ČÍTANIE

{r}Hebr 13, 20-21a{/r}

Boh pokoja, ktorý pre krv večnej zmluvy vzkriesil z_mŕtvych veľkého pastiera oviec, nášho Pána Ježiša, nech vás utvrdí v_každom dobre, aby ste plnili jeho vôľu; a nech v_nás vykoná, čo sa jemu páči, skrze Ježiša Krista.

KRÁTKE RESPONZÓRIUM

Pane Bože, v_úprimnosti srdca som Bohu obetoval všetko a s_veľkou radosťou som videl tvoj ľud, ktorý je tu prítomný. {*} Bože Izraela, zachovaj túto ochotu. Pane, Bože.

Pane Bože v_úprimnosti srdca som Bohu obetoval všetko a s_veľkou radosťou som videl tvoj ľud, ktorý je tu prítomný. {*} Bože Izraela, zachovaj túto ochotu. Pane, Bože.

Bože, naveky posväť túto ochotu ich srdca a ich myseľ nech navždy zotrvá v_uctievaní teba. {*}

Bože Izraela, zachovaj túto ochotu. Pane, Bože.

Sláva Otcu i_Synu i_Duchu Svätému.

Pane Bože v_úprimnosti srdca som Bohu obetoval všetko a s_veľkou radosťou som videl tvoj ľud, ktorý je tu prítomný. {*} Bože Izraela, zachovaj túto ochotu. Pane, Bože.

Ant. na Magnifikat: Blahoslavené oči, ktoré vidia, čo vidíte vy. Lebo hovorím vám: Mnohí proroci a králi chceli vidieť, čo vidíte vy, ale nevideli, a počuť, čo vy počúvate, ale nepočuli.

PROSBY zo spoločnej časti

17. februára

SV. EVERMODA, BISKUPA NAŠEHO ŘÁDU

Spomienka

Evermod poznal své povolání z_kázání svatého Norberta v_Cambrai. Stal se pak trvalým Norbertovým průvodcem. S_tímto svým Otcem přišel do Magdeburku, byl jeho neúnavným spolupracovníkem při obnově kázně kněží a náboženského života lidu a vyslechl poslední slova umírajícího velkého biskupa. Po Norbertově smrti stal se postupně proboštem v_Gottesgnaden a v_Magdeburce a roku 1154 biskupem v_Ratzeburgu. Tam mnohé, kteří posud žili jako pohané, přivedl k_uznání pravého Boha, což bylo spojeno s_mnoha námahami a nebezpečími. Zemřel 17._februára 1178.

POSVÄTNÉ ČÍTANIE

Reč vynikajúceho muža Filipa, opáta v_Dobrej nádeji, o cnostiach predstavených

(PL 203, 109-112)

{p}

O_cnostiach predstavených

Tí, ktorých u_nás menujú za opátov alebo biskupov, a tak sú z_rozhodnutia Božej prozreteľnosti ustanovení na vedúce miesto, dostávajú do rúk berlu, pastiersku palicu, aby ju stále mali ako tajomný symbol. Už jej tvar neskrýva bezvýznamné tajomstvo, ale ako priložený list neprestajne napomína predstaveného, aké cnosti si má vnútorne osvojiť a akou krásou cností má vynikať navonok pred očami podriadených. Lebo táto berla je rovná a hladká. Nemá byť skrútená ani drsná, aby ju bolo možno držať spoľahlivo bez akejkoľvek ťažkosti. Jej dolná časť je zakončená nadstaveným hrotom a časť smerujúca k_nebu ozdobená nadloženým zakrivením.

Pastierska berla sa vkladá predstavenému do ruky, aby si uvedomil, aké duchovné tajomstvo sa v_nej skrýva, a aby to, čo pochopil rozumom, nepremeškal napĺňať skutkami,aby rozum neodporoval tajomstvu a ruka rozumu.Tajomstvom tejto berly je zakrivenie, ktoré zdobí berlu navrchu, a je obvykle krajšia a umeleckejšia. Ono akoby pripomínalo miernosť predstaveného, ktorou si má pripútavať podriadených, aby ho milovali synovskou láskou; ak ho totiž budú mať radi, budú ho aj radšej a pohotovejšie počúvať.

Veď podriadený nebude tak ľahko počúvať toho a nebude poslúchať príkazy a plniť vôľu toho, kto nepozná najvznešenejší a najužitočnejší pokrm citlivej miernosti a správa sa voči podriadeným hrozivo ako lev. Kto je taký, toho Sväté písmo naliehavo varuje a jeho divosť mierni na pokojnú pokojnosť, aby ten, ktorý je povinný získať podriadených holubičím objatím, neodpodzoval a nerozháňal zverským revom. Hovorí: „Pokorne spĺňaj svoju úlohu a čím si väčší, tým buď pokornejší.“

Kto je ustanovený za predstaveného, aby živil duše podriadených, má si získavať ľudí ovládaných hrubými a všelijakými inými vášňami; a keď vidí, že niektorí pod vplyvom znechutenia prestávajú ísť za ním, má ich zakrivením miernosti volať späť a tých, ktorých privolal, pripútať si láskavým objatím. Ale aby miernosť nebola zasa prehnaná a škodlivá, lebo je isté, že všetko prílišné sa zvrhne a je na škodu, nevyhnutne treba k_tejto miernosti pripojiť priamosť a jej pripojením sa dosahuje zrelá svätosť. V_spomínanom vecnom obraze je zakrivená časť palice nasadená na rovnej dolnej časti.

Lebo predstavený musí byť iba tak láskavý, aby nijako nesúvisel s_chybami podriadených; má ich tak milovať, aby nemiloval aj ich chyby. Má rovnú palicu, lebo keď vidí v_ich konaní niečo rušivé, krivé a hrboľaté, usiluje sa urobiť to rovným a hladkým, a nielen tým, že hlučnými slovami hlása spasiteľnú náuku, ale že rukou, čiže skutkami, ukazuje podobu svätosti. A pretože ako je napísané: „Skazených ťažko napraviť“, správne sa na násadku pastierskej berly nadstavuje hrot, čím sa výrazne naznačuje, že trestať treba takým ostrým trestom, aby z_ruky trestajúceho nikdy nevypadla spravodlivosť.

RESPONZÓRIUM

{r}Sk 20, 28{/r}; {r}1 Kor 4, 2{/r}

Dávajte pozor na seba a na celé stádo, v_ktorom vás Duch Svätý ustanovil za biskupov, {*} Aby ste pásli Božiu Cirkev, ktorú si získal vlastnou krvou.

A od správcov sa už vyžaduje, aby bol každý verný. {*} Aby ste pásli Božiu Cirkev, ktorú si získal vlastnou krvou.

Ant. na Benediktus: Aké krásne sú nohy tých, čo hlásajú pokoj, čo ohlasujú spásu, čo hovoria Sionu: Tvoj Boh kraľuje.

MODLITBA

Všemohúci a večný Bože, ty si svätého biskupa Evermoda dal svätému Norbertovi za spoločníka a urobil si ho verným služobníkom svojho domu; prosíme ťa, daj, aby sme aj my boli stáli vo svojom predsavzatí a mohli ohlasovať tvoju slávu.

Ant. na Magnifikat: Učiteľ, celú noc sme sa namáhali, a nič sme nechytili. Ale na tvoje slovo spustím siete.

24. apríla

Obrátenie nášho svätého Otca Augustína, biskupa a učiteľa Cirkvi

Spomienka

Keď sa Augustín zdržiaval v_Miláne, kde sa priúčal rétorike, často počúval tamojšieho biskupa svätého Ambróza. A tak sa začal pomaly vymaňovať z_bludu manichejskej sekty, ktorému kedysi prepadol, začal sa zaoberať Svätým písmom, z_ktorého čítal najmä svätého Pavla, pohrdol svetskou blaženosťou a začal dychtiť po pravej spáse. Ked sa blížili oberačky, zanechal školu a spolu s_matkou a niekoľkými priateľmi sa utiahol do dediny Cassacia. Tam sa niekoľko mesiacov horlivo venoval čítaniu Písma, rozjímaniu a modlitbám. Po návrate do Milána ho, ako sa uvádza, 24. apríla 387 svätý Ambróz pokrstil za prítomnosti jeho matky Moniky, ktorá mala neobyčajnú radosť z_jeho obrátenia.

INVITATÓRIUM

Ant. Pri spomienke na obrátenie nášho Otca svätého Augustína oslavujme nášho Boha. Aleluja.

POSVÄTNÉ ČÍTANIE

HYMNUS

HYMNUS Z_hlbín temnôt ako na slávnosť 28. augusta

DRUHÉ ČÍTANIE

Z_Vyznaní nášho Otca svätého biskupa Augustína

(Libri 8 et 9, passim; CSEL 33, 169-208)

{p}

Oblečte si Pána Ježiša Krista

Môj Bože, budem na teba spomínať so vzdávaním vďaky a oslavovať tvoje milosrdenstvo nado mnou. Už som sa zaoberal tebou a vzdychal som spútaný nie cudzím železom, ale svojou železnou vôľou. Moju vôľu mal v_moci nepriateľ. A nová vôľa, ktorá vo mne vznikla, keď som ťa začal nezištne ctiť a rozhodol sa žiť s_tebou, Bože, jediná istá blaženosť, ešte nebola schopná prekonať predošlú, zosilnenú rokmi. A tak moje dve vôle, jedna stará, druhá nová, tamtá telesná, táto duchovná, zápasili medzi sebou a týmto rozporom mi trieštili dušu.

V_tej veľkej zvade vnútri môjho domu s_rozrušenou tvárou i mysľou sa vrhám na Alypia a kričím: „Prečo to trpíme? Čo to je? Čo si počul? Neučení vstávajú a zmocňujú sa neba; a my s_našou vedou bez srdca zvíjame sa v_tele a v_krvi!“ Také čosi som povedal, neviem presne čo, a kým on mlčal a ohromený hľadel na mňa, unášalo ma od neho moje vlnobitie.

Pri dome, v_ktorom sme boli hosťami, bola záhradka a tam ma hnal vnútorný nepokoj. Tam sa však z_tajomného dna vynorilo jasné poznanie a nakopilo celú moju biedu pred zrak môjho srdca; strhla sa obrovská búrka, ktorá so sebou priniesla veľmi veľký dážď sĺz. Tu počujem zo susedného domu, neviem, či chlapčenský, alebo dievčenský hlas, ale spieval a často opakoval: „Vezmi a čítaj! Vezmi a čítaj!“

Nespomínal som si, žeby som niekedy niečo také počul. Nevedel som si to nijako ináč vysvetliť, iba ako Boží príkaz, aby som otvoril knihu a čítal prvú hlavu, ktorá sa mi v_nej otvorí. A takto poháňaný, vrátil som sa na to miesto, kde sedel Alypius, lebo tam som si položil knihu Apoštola. Vzal som ju, otvoril a potichu čítal hlavu, na ktorú mi na prvú padli oči: „Nie v_hýrení a opilstve, nie v_smilstve a necudnosti, a nie v_svároch a žiarlivosti, ale oblečte si Pána Ježiša Krista; a o telo sa nestarajte podľa jeho žiadostí.“ Ďalej sa mi nechcelo čítať a ani nebolo treba, lebo na konci tohto výroku zalialo moje srdce akoby svetlo istoty a rozohnalo všetku tmu pochybností.

Preto keď nadišiel čas, aby som dostal meno, opustili sme vidiek a vrátili sme sa do Milána. Aj Alypius sa rozhodol, že sa v_tebe znovuzrodí so mnou, lebo už sa zaodial pokorou, akú vyžadujú tvoje sviatosti. Prijali sme krst a hneď z_nás spadol nepokoj z_minulého života.

RESPONZÓRIUM

Kiež ťa milujem {*} A sama láska mi ťa sprítomní. Aleluja.

Kiež je táto láska vrcholom všetkých mojich skutkov. {*} A sama láska mi ťa sprítomní. Aleluja.

RANNÉ CHVÁLY

HYMNUS

HYMNUS Skveje sa veľkňaz ako na slávnosť 28. augusta

Ant. 1 Ty večná pravda, pravá láska, milovaná večnosť; za tebou vzdychám dňom i nocou. Aleluja.

Ant. 2 Nebo a zem i všetko, čo v_nich je, mi zo všetkých strán hovoria, aby som ťa miloval. Aleluja.

Ant. 3 Chváľ Pána životom i jazykom, srdcom i ústami, slovami i skutkami. Aleluja.

Žalmy a chválospev sú z_nedele prvého týždňa.

KRÁTKE ČÍTANIE

{r}Ez 11, 17-21{/r}

Toto hovorí Pán, Boh: Zhromaždím vás spomedzi národov a pozbieram z_krajín, po ktorých ste rozptýlení, a dám vám pôdu Izraela. Vojdú ta a odstránia z_nej všetky jej pohoršenia a všetky ohavnosti. A dám im iné srdce a do ich vnútra vložím nového ducha. Odstránim z_ich tela srdce kamenné a dám im srdce z_mäsa, aby kráčali podľa mojich príkazov, aby zachovávali moje výroky a plnili ich, aby boli oni mojím ľudom a ja aby som bol ich Bohom.

KRÁTKE RESPONZÓRIUM

Mojím ťažiskom je tvoja láska: tvoj dom ma rozpaľuje a povznáša, {*} Aleluja, aleluja.

Mojím ťažiskom je tvoja láska: tvoj dom ma rozpaľuje a povznáša, {*} Aleluja, aleluja.

Rozháram sa a vystupujem po stupňoch a spievam tvoju pieseň. {*}

Aleluja, aleluja.

Sláva Otcu i_Synu i_Duchu Svätému.

Mojím ťažiskom je tvoja láska: tvoj dom ma rozpaľuje a povznáša, {*} Aleluja, aleluja.

Ant. na Benediktus: Augustín plakal, silne pohnutý hlasmi, ktoré príjemne znejú v_hymnoch a piesňach Cirkvi. Aleluja.

Nábožne prosme Boha, ktorý udelil svätému Augustínovi milosť, aby rozohnal tmy bludov a prilipol k_nemu celým srdcom, a volajme:

Nech sme svätí, lebo aj ty si svätý.

Pane, ty si zasiahol zasiahol srdce svätého Augustína šípom svojej lásky;

vlej do nás opravdivú ľútosť nad hriechmi a rozpáľ naše srdcia ohňom lásky k_tebe.

Nech sme svätí, lebo aj ty si svätý.

Pane, ty neprestávaš volať k_sebe synov, čo blúdia po cudzej krajine;

daj, aby sa cez našu službu čím viaceré duše stali účastnými na tvojom odpustení a milosrdenstve.

Nech sme svätí, lebo aj ty si svätý.

Pane, ty chceš, aby tvoja Cirkev stále žiarila svetu bez vrásky a škvrny;

dožič, aby sme obnovou rehoľného života boli ustavične na osoh Cirkvi.

Nech sme svätí, lebo aj ty si svätý.

Pane, ty vrchovato zahŕňaš dobrodeniami tých, čo ťa hľadajú s_úprimným srdcom;

daj, aby sme verne na slávu tvojho mena zachová vali charizmu tých, čo z_tvojho vnuknutia založili spôsob nášho života.

Nech sme svätí, lebo aj ty si svätý.

MODLITBA

Láskavý Bože, ty si vo svojej nevýslovnej prozreteľnosti vyviedol svätého Augustína z_tmy bludov na svetlo evanjeliovej pravdy; keď dnes uctievame jeho obrátenie, daj, prosíme, aby sme na jeho príhovor menili svoj život na lepší.

MODLITBA CEZ DEŇ Antifóny a žalmy sú z_bežného dňa. PREDPOLUDNÍM

KRÁTKE ČÍTANIE

{r}Sir 50, 1-2{/r}

Hľa, veľkňaz, ktorý za svojho života opravil dom a za svojich dní opevnil chrám. On položil základ pre výšku chrámu, pre dolnú časť vyvýšených múrov chrámu.

Pán si ho vyvolil za kňaza. Aleluja.

Aby mu prinášal obetu chvály. Aleluja.

NAPOLUDNIE

KRÁTKE ČÍTANIE

{r}Sir 50, 3-4{/r}

Za jeho dní vykopali vodnú nádrž, jazero rozsiahle ako more. Chránil svoj ľud pred lupičmi a zabezpečil ho pred osadením.

Ty si kňaz naveky. Aleluja.

Podľa radu Melchizedechovho. Aleluja.

POPOLUDNÍ

KRÁTKE ČÍTANIE

{r}Sir 50, 6-7{/r}

Bol ako zornica uprostred mrakov a ako mesiac v_splne v_dňoch sviatočných a ako žiarivé slnko nad Božím chrámom.

Pán viedol spravodlivého po rovných cestách. Aleluja.

A ukázal mu Božie kráľovstvo. Aleluja.

VEŠPERY

HYMNUS

HYMNUS Veľký Otče, Augustín náš ako na slávnosť 28. augusta.

Ant. 1 Ty si pre mňa bránou k_tvojim ovciam. Aleluja.

Ant. 2 Všetkých, čo sa pridajú ku mne, zapálim láskou k_tebe. Aleluja.

Ant. 3 Jasný a krásny deň, ktorý nepozná večer a nemá západu, v_ktorom budem počuť chválospev. Aleluja.

Žalmy a chválospev sú zo spoločnej časti na sviatky duchovných pastierov.

KRÁTKE ČÍTANIE

{r}Jak 3, 17-18{/r}

Múdrosť, ktorá je zhora, je predovšetkým cudná, potom upokojujúca, skromná, zmierlivá, plná milosrdenstva a dobrého ovocia, nepochybujúca a bez pretvárky. A ovocie spravodlivosti sa zasieva v_pokoji pre tých, čo šíria pokoj.

KRÁTKE RESPONZÓRIUM

Kiež ťa milujem {*} A sama láska mi ťa sprítomní.

Kiež ťa milujem {*} A sama láska mi ťa sprítomní.

Kiež je táto láska vrcholom všetkých mojich skutkov. {*}

A sama láska mi ťa sprítomní.

Sláva Otcu i_Synu i_Duchu Svätému.

Kiež ťa milujem {*} A sama láska mi ťa sprítomní.

Ant. na Magnifikat: Vytrvám v_túžbe, dokiaľ nepríde, čo si sľúbil, a neprejde nárek, po ktorom nasleduje iba chvála. Aleluja.

Pred ukončením dňa pokorne prosme najvyššieho a večného Kňaza Krista a volajme:

Pamätaj, Pane, na svoju rodinu.

Pane, ty si dal svätému Augustínovi, že spojil posvätnú službu s_dokonalejším spôsobom života;

daj, aby sme vždy boli svedkami tvojej svätosti vo svete.

Pamätaj, Pane, na svoju rodinu.

Ty si učil a svojím životom si nám dal vynikajúci príklad dokonalosti;

povzbuď čím viacerých, aby ťa pohnutí tvojou milosťou verne nasledovali a vytrvali vo svätom predsavzatí.

Pamätaj, Pane, na svoju rodinu.

Ty si nádej a útecha trpiacich;

láskavo posilni a poteš chorých, duševne trpiacich a zostarnutých bratov a sestry.

Pamätaj, Pane, na svoju rodinu.

Ty si kráľ, ktorému všetko žije;

milosrdne prijmi zosnulých bratov a sestry do kráľovstva svetla a pokoja.

Pamätaj, Pane, na svoju rodinu.

26. apríla

SV. LUDOLFA, BISKUPA A MUČENÍKA

Spomienka

Ludolfa, premonštrátskeho kanonika a komorníka ratzeburskej katedrály, zvolili bratia roku 1236 za biskupa. Viedol dôsledný život a s_veľkým úspechom sa celý zaujal hlásaním Božieho slova. Ako biskup sa rozhodne postavil na odpor Ursovi, ktorý chcel T Ako rozhodne postavil na odpor saskému vojvodovi Albertovi Ursovi, ktorý chcel ako druhý Achab zrovnať katedrálny kostol so zemou a zriadiť si tam zeleninovú záhradu. Aby vojvoda ľahšie dosiahol prelátov súhlas, vrhol ho do väzenia a dal ho mučiť. Ale aby mu nepripísali Ludolfovu smrť, prepustil ho. Útočište našiel meklenburského kniežaťa Jána v_meste Wiesmar, kde následkom hladu a útrap 29. marca 1250 zomrel. Pochovali ho v_jeho katedrále a uctieva sa ako mučeník za slobodu Cirkvi.
Zo spoločnej časti na sviatky jedného mučeníka vo veľkonočnom období.

POSVÄTNÉ ČÍTANIE

Reč vynikajúceho muža dryburského opáta Adama Scota

(In festo S. Thomæ Cant., Ed. Walter de Gray-Burch, 15)

{p}

Pripravený na smrteľnú úzkosť, hrozí sa pocty a slávy

Milovaní bratia, veľmi silnú útechu majú všetci, čo znášajú súženie pre meno Pána Ježiša, lebo on je v_ňom nielen ich pomocník, ale aj predchodca a odmeniteľ. Lebo on ide v_bojovom šíku pred svojimi, aby sa vojaci nebáli statočne bojovať, keď vidia, ako mužne ide sám kráľ popredku v_boji, a aby neváhali slávne zomrieť za lásku k_tomu, o ktorom vedia, že prvý zomrel za ich spásu. Veď hovorí: „Ak vás svet nenávidí, vedzte, že mňa nenávidel prv ako vás.“ A: „Sluha nie je väčší ako jeho pán, ani posol nie je väčší ako ten, kto ho poslal.“ A opäť: „Ak mňa prenasledovali, budú prenasledovať aj vás.“ A ešte: ,,Keď pána domu nazvali Belzebulom, o čo skôr jeho domácich?!“

Tieto a mnohé iné podobné poznámky Kráľa sú vzpružujúce a čo z_nich vyplýva, je nepopierateľné. Usiluje sa povzbudiť nimi svojich vojakov do boja viac vlastným ako cudzím príkladom a aby srdnatejšie bojovali, pripomína im, že ich zaväzuje akýsi neodkladný dlh.

Predišiel si svojich, dobrý vodca, slávny bojovník, tichý a láskavý Ježišu, takže keď ti oni potom zo svojho čokoľvek obetovali, bolo to skôr splácanie dlhu a v_oveľa menšej miere, ako dostali.

Keď ťa Židia chytili a viedli poviazaného, šiel za tebou aj Peter, ale, ako hovorí evanjelista, „zďaleka“. To je pravda, úplná pravda, že Peter ide iba zďaleka za tebou, lebo utrpenie tvojho tela, ktorým je Cirkev, nemôže mať taký význam ako tvoje, ktorý si hlava; ani utrpenie toho, kto ťa nasleduje, ako tvoje, ktorý ideš popredku; ani tvojho služobníka ako tvoje, ktorý si Pán; ani toho, kto je poslom, ako tvoje, ktorý si ho poslal; ani toho, kto je menej významný, ako tvoje, ktorý si prvý.

A s_tým vari súvisí, že keď ani tak nehrozila, ako sa naskytla hodina nasledovať ťa, aby ukázal, že ide iba zďaleka za tebou, necháva sa ukrižovať, ale nedovolil, aby ho ukrižovali tak, ako si bol ukrižovaný ty. Je pripravený na smrteľnú úzkosť a hrozí sa pocty a slávy. Ochotne prijíma tvoje utrpenie a nenárokuje si sebavedome tvoje výsady. Hovorí: „Nie som hoden byť tak ukrižovaný ako môj Pán.“

Kto je Petrov Pán, ak nie ty, ktorý si si na svoju vznešenú božskú prirodzenosť obliekol našu ľudskú a máš napísané: „Pán pánov“, lebo len v_tebe má pravú vládu nad hriechom? My všetci sme iba služobníci, – kiež tvoji, a nie hriechu – a preto sa môžeme dať aj ukrižovať, ale nie ako ty.

Veď kto dokáže trpieť ako ty, aj keby bol bez hriechu?! Nik, a preto si spravodlivo zasluhuje trest; iba ty jediný si slobodný medzi smrteľníkmi. Preto nepodliehaš nijakému trestu, lebo nemáš vonkoncom nijakú vinu. A tvoj Otec je spravodlivý a všetko spravodlivo riadi, ale teba, ktorý si nemal byť potrestaný, odsúdil popudený, aby ťa bez príčiny trápil ako Jóba.

A tak majú, bratia, veľkú útechu tí, čo sú sužovaní pre Pána, keď vidia, že on ich predišiel v_súžení. Pokojne sa dajú pre vysmievaného vysmievať, pre bičovaného bičovať, pre utrápeného trápiť a pre zabitého zabiť.

RESPONZÓRIUM

{r}2 Tim 4, 7-8a{/r}; {r}1 Kor 15, 10a{/r}

Dobrý boj som bojoval, beh som dokončil, vieru som zachoval. {*} Už mám pripravený veniec spravodlivosti. Aleluja.

Z_Božej milosti som tým, čím som, a jeho milosť nebola vo mne márna. {*} Už mám pripravený veniec spravodlivosti. Aleluja.

Ant. na Benediktus: Buďte udatní v_boji, bojujte so starým hadom a dostanete večné kráľovstvo. Aleluja.

MODLITBA

Všemohúci Bože, ty si urobil svätého biskupa a mučeníka Ludolfa verným hlásateľom tvojho mena; daj, prosíme, aby sme podľa jeho príkladu neúnavne ohlasovali všetkým tvoje evanjelium, a tak budovali kráľovstvo tvojej lásky.

Ant. na Magnifikat: Kto mňa vyzná pred ľuďmi, toho aj ja vyznám pred svojím Otcom. Aleluja.

2. mája

PRENESENIE NÁŠHO OTCA SV. NORBERTA

Sviatok

Spomienka na prenesenie pozostatkov svätého Norberta z_Magdeburgu na Strahovskú kanóniu. Keď sa magdeburský kláštor dostal do rúk nekatolíkov, niekoľkí opáti sa usilovali nájsť pre telo svätého zakladateľa bezpečnejšie miesto. Napokon sa na túto neľahkú úlohu podujal strahovský opát Questenberg. Dňa 3. decembra 1626 telo vyzdvihli a 2. mája 1627 ho uložili na vrchu Sion.
Všetko ako na slávnosť 6. júna okrem toho, čo nasleduje.

INVITATÓRIUM

Ant. Pri prenesení svätého Norberta chváľme Krista, nášho Pána. Aleluja.

POSVÄTNÉ ČÍTANIE

PRVÉ ČÍTANIE

Z_Knihy Genezis

{r:Gn}49, 1-2. 28-32; 50, 1-13{/r}

{p}

Ja sa pripojím k_svojmu ľudu; pochovajte ma s_mojimi otcami

Jakub zavolal svojich synov a povedal: „Zhromaždite sa, aby som vám oznámil, čo na vás čaká v_ďalekých dňoch!

Zídite sa a počúvajte, Jakubovi synovia, počujte Izraela, otca svojho! Toto sú všetky izraelské kmene a je ich dvanásť.

A toto im hovoril ich otec, keď ich žehnal. Každému z_nich dal primerané požehnanie.

Potom im prikázal toto: „Ja sa pripojím k_svojmu ľudu, pochovajte ma pri mojom otcovi v_jaskyni na pozemku Hetejca Efrona, v_jaskyni na poli v_Makpele, východne od Mambre v_krajine Kanaán, na pozemku, ktorý kúpil Abrahám od Hetejca Efrona na dedičné pohrebisko. Veď tam pochovali Abraháma a jeho ženu Sáru, tam pochovali Izáka a jeho ženu Rebeku a tam som pochoval aj Liu. Pozemok a jaskyňa bola kúpená od Hetejcov.“

Keď Jakub skončil odkaz pre svojich synov, vyložil si nohy na lôžko a skonal. Tak sa pripojil k_svojmu ľudu.

Tu sa Jozef vrhol na svojho otca, plakal nad ním a bozkával ho. Potom rozkázal svojim služobníkom, lekárom, zabalzamovať jeho otca. A lekári balzamovali Izraela. Trvalo im to pri ňom štyridsať dní, lebo toľko času bolo treba na balzamovanie. Aj Egypťania ho oplakávali sedemdesiat dní.

A keď sa dni oplakávania minuli, Jozef povedal faraónovým dvoranom: „Ak som našiel milosť vo vašich očiach, prihovorte sa za mňa, prosím, u_faraóna v_tomto zmysle: Môj otec ma zaviazal prísahou: »Hľa, ja už zomriem. Pochováš ma v_mojom hrobe, ktorý som si vykopal v_krajine Kanaán!« – A teraz by som chcel ísť hore pochovať si otca; potom sa vrátim.“ Faraón odkázal: „Choď hore a pochovaj otca, ako si prisahal!“

A tak Jozef odišiel pochovať svojho otca a s_ním išli všetci faraónovi služobníci: úradníci jeho paláca, všetci hodnostári egyptskej krajiny a všetci Jozefovi domáci i jeho bratia a domáci jeho otca. Iba svoje malé deti, svoje ovce a dobytok nechali v_kraji Gesen. S_nimi išli aj vozy a jazdci, takže to bol veľmi veľký zástup. Keď došli ku Goren-Atad za Jordánom, konali tam veľký a slávnostný pohreb. Za svojho otca urobil sedemdňovú smútočnú slávnosť. Keď sa obyvatelia krajiny, Kanaánčania, dozvedeli o smútočnej slávnosti pri Gorene, vraveli: „To je veľkolepá egyptská smútočná slávnosť!“ Preto nazvali to (miesto) Abel Misraim – Egyptský smútok, čo leží za Jordánom.

Jeho synovia s_ním teda urobili, ako im prikázal. Vydali sa totiž do krajiny Kanaán a pochovali ho v_jaskyni makpelského pozemku, na pozemku východne od Mambre, ktorý kúpil Abrahám od Hetejca Efrona na dedičné pohrebisko.

RESPONZÓRIUM

{r}Múd 4, 10. 13. 7{/r}

Pretože sa páčil Bohu, stal sa jeho miláčikom, a pretože žil medzi hriešnikmi, bol prenesený. {*} Stal sa dokonalým za krátky čas, vyplnil dlhé letá.

Spravodlivý, aj keď zomrie predčasne, bude v_pokoji. {*} Stal sa dokonalým za krátky čas, vyplnil dlhé letá.

DRUHÉ ČÍTANIE

Povzbudenie parcenského opáta Jána Druzia

(Statuta 1630, Præfatio)

{p}

Usilujme sa, ako vládzeme, celou dušou čerpať z_Norbertovho ducha

Náš svätý Otec Norbert mal výnimočného ducha, ktorý sa vyznačoval úsilím o dosiahnutie vrcholu svätosti a apoštolskej dokonalosti. Cvičil sa vo všetkých cnostiach prísnym a vytrvalým pokáním, pohŕdaním všetkými vecami a príjemnosťami tohoto života, hlbokou pokorou a poníženosťou duše, ohnivým zápalom ducha a vynikajúcou nábožnosťou, neobyčajnou horlivosťou za Božiu slávu a za spásu duší a troma rehoľnými sľubmi podľa pravidla svätého otca Augustína v_prísnej rehoľnej disciplíne. Toto bol pravý duch svätého Otca. A aby si jeho žiaci osvojili tohto ducha, chcel, aby sa navzájom milovali tak ako Kristovi apoštoli, aby svorne zotrvávali v_Božom dome, dňom i nocou rozjímali o Pánovom zákone, ustavične čítali Sväté písmo, dokonale napodobňovali Krista, vrúcnou láskou sa mocne primkýnali k_nemu, dali sa oživovať jeho životom a duchom a zaviazali sa, že mu budeme čo najponíženejšie a najpresnejšie slúžiť: pokorne ho prijímať a uctievať ako Boha a človeka a po ňom si s_najväčšou úctou a oddanou nábožnosťou ctiť a oslavovať najsvätejšiu a najmilšiu Matku Máriu, patrónku a ochrankyňu rehole. A napokon chcel, aby sme sa sami zdokonaľovali a roznecovali horúcou láskou k_Bohu a blížnemu, aby sme mohli v_poslušnosti zdokonaľovať a roznecovať aj iných.

Toto je osobitný duch, dôvod a cieľ rehole, ktorý musíme mať vždy pred očami, musíme sa v_ňom cibriť a stále zo všetkých síl oň zápasiť, lebo sa k_tomu svojimi sľubmi zaväzujeme. Toto nech nám na príhovor svätého Otca Norberta láskavo udelí všemohúci Boh, ktorý žije a kraľuje naveky.

Boh zasadil Norberta ako ovocný strom v_rajskej záhrade Cirkvi pri vode Božej milosti, ktorý sa zelenal sústredenou modlitbou, kvitol hlbokým rozjímaním a vrúcnou láskou, prinášal vo svojom čase vynikajúce a bohaté ovocie činného a rozjímavého života. Keby sme tu chceli vymenovať všetko ovocie, museli by sme napísať objemnú knihu. Preto nech nám stačí aspoň toto na ochutnanie.

Preto sa usilujme, ako vládzeme, celou dušou čerpať z_ducha nášho Otca Norberta. A hoci ho z_toho, čo sme povedali, ľahko poznať, aby sa silnejšie vryl do pamäti a trvalejšie do srdca a zostal tam, nelení sa mi stručne ho opísať na úžitok nás všetkých.

RESPONZÓRIUM

{r}1 Pt 1, 25{/r}

Pánovo slovo trvá naveky. {*} A to je to slovo, ktoré sa vám zvestovalo. Aleluja.

Odovzdali nám ho tí, čo ho sami od začiatku videli a boli služobníkmi slova. {*} A to je to slovo, ktoré sa vám zvestovalo. Aleluja.

RANNÉ CHVÁLY

Ant. na Benediktus: My sme Boží spolupracovníci a vy ste Božia roľa a Božia stavba. Aleluja.

MODLITBA

Všemohúci a večný Bože, ty si slávny vo svojich svätých a na ich príhovor si k_nám milosrdný; a pretože sa dnes radujeme z_prenesenia svätého Otca Norberta, pre jeho zásluhy a na jeho príhovor daj nám po víťaznom prekonaní smrti šťastne sa dostať do slávy tvojho kráľovstva.

VEŠPERY

Ant. na Magnifikat: Pre slabých som sa stal slabým, aby som získal slabých. Pre všetkých som sa stal všetkým, aby som zachránil aspoň niektorých.

24. mája

SV. HERMANA JOZEFA, KŇAZA NAŠEJ REHOLE

Spomienka

Herman, ktorého pre jeho neobyčajnú úctu k_preblahoslavenej Panne volali aj Jozef, steinfeldský kanonik, bol od mladosti život a cez celý život obdarený mnohými mystickými milosťami, takže s_Bohorodičkou uzavrel akési duchovné manželstvo. Jeho životopis, ktorý napísal jeho prior, nám vykresľuje obraz veľmi starého a veľmi obľúbeného starca, ktorý nosil pod pokorou poklady vzdelania, cnosti a poézie. Jeho úctu, ktorú vždy požíval, definitívne potvrdila Svätá stolica, keď ho vyhlásila za svätého a steinfeldský kostol, kde odpočíva, povýšila hodnosť menšej baziliky.

POSVÄTNÉ ČÍTANIE

Zo životopisu svätého Hermana Jozefa

(Bibliotheca Præm., 538-539)

{p}

Ako sa cvičil v_službe bratom

Mladému Hermanovi zverili úlohu sakristiána; v_nej sa mohol plnšie a pokojnejšie venovať rozjímaniu. Po prijatí tejto úlohy sa rozhorel obdivuhodným duchovným plameňom, takže začal prekonávať aj samého seba. Neuspokojil sa s_bežnými bdeniami a modlitbami, ale zložil si aj nové modlitby, ktoré zodpovedali jeho duchovnej chuti a obdivuhodne roznecovali jeho nábožnosť, a množstvo vďakyvzdávaní, v_ktorých si pripomínal všetky dobrodenia, ktorými Pán Boh zahrnul ľudské pokolenie.

Žiarom obdivuhodnej úcty zahorel najmä voči Pánovej matke, svojej ochrankyni, pozdravoval ju aj radosťou z_nových slov, ktoré mu pripomínali jej radosti, a mnohonásobným opakovaním anjelského pozdravu. K_jednotlivým radostiam a pozdravom pripájal aj pokľaknutia a takýmito telesnými i duchovnými cvičeniami vypĺňal väčšiu časť bezsenných nocí. K_týmto úsiliam pridával aj tvrdosť lôžka; odpočíval s_kameňom pod hlavou, pričom ležal na tvrdom dreve.

Keď pokročil vo vedomostiach a v_cnostiach, posielali Pánovho služobníka s_iným starším bratom slúžiť bratom v_jedálni. Ale hoci túto úlohu plnil verne, predsa bol nemálo smutný, že sa pre fyzickú prácu nemôže nepretržite venovať obvyklým i povinným modlitbám, čítaniu a rozjímaniu. Keď láskavá Matka zbadala, že má mladík síce dobrú vôľu, ale nesprávne chápanie, upravila ho krátkou, ale hlbokou pravdou: „Vedz, že nemáš nijakú väčšiu povinnosť ako slúžiť svojim bratom s_láskou.“ Učenlivý mladík, povzbudený osloveniami a napomenutiami svätej Matky, začal sa zaoberať vyššou otázkou, komu by sa mal v_tejto službe podobať. A tu sa mu vynoril v_duši (ako nám to sám v_duchovnej radosti rozprával) najvyšší a najpokornejší sluha svojich sluhov Pán Ježiš. On, aby ukázal, že je sluha, preukazoval svoju službu slovami i príkladmi. Slovami takto: „Kto je väčší: Ten, čo obsluhuje, či ten, čo sedí za stolom? Nie ten, čo sedí za stolom? A ja som medzi vami ako ten, čo obsluhuje. Lebo Syn človeka neprišiel dať sa obsluhovať, ale slúžiť.” Kristus Pán takto učil slovami, ale to aj v_najhlbšej pokore dokladal príkladmi. Lebo Pán Slávy sa až natoľko znížil, že sa aj telom sklonil pred svojimi služobníkmi a umýval im nohy a utieral im ich zásterou, ktorou bol prepásaný. Keď náš ponížený brat slúžil svojim bratom, vždy nosil v_srdci príklad takého Pána, ktorý slúžil svojim služobníkom. Preto vždy, keď preukazoval bratom takúto službu, cítil, že ho nesie taká radosť, že nie kráča, či beží, ale zdalo sa mu, že letí, akoby veľká ľahkosť ducha prechádzala do ľahkosti tela.

RESPONZÓRIUM

{r}Prís 23, 26; 1, 9; 5, 1{/r}

Synu, daruj mi svoje srdce a tvoje oči nech dbajú na moje cesty, {*} Aby si dostal milosť na svoju hlavu a reťaz okolo svojho krku. Aleluja.

Syn môj, venuj pozornosť mojej múdrosti a rád počúvaj moju náuku. {*} Aby si dostal milosť na svoju hlavu a reťaz okolo svojho krku. Aleluja.

Ant. na Benediktus: Veru, hovorím vám: Ak sa neobrátite a nebudete ako deti, nevojdete do nebeske ho kráľovstva. Aleluja.

MODLITBA

Láskavý Bože, ty si sľúbil svoje kráľovstvo maličkým: pomáhaj nám, prosíme, kráčať cestou svätého Hermana Jozefa, aby sme sa odhodlane a pokorne ponáhľali do nebeskej radosti.

Ant. na Magnifikat: Taký dostane požehnanie od Pána a odmenu od Boha, svojho Spasiteľa, lebo to je pokolenie tých, čo hľadajú Pána. Aleluja.

6. júna

NÁŠHO OTCA SV. NORBERTA, BISKUPA A ZAKLADATEĽA NAŠEJ REHOLE

Slávnosť

Svätý Otec Norbert Genneppenský, xantenský diecézny kanonik, cisársky kaplán, veľmi skoro zapálený láskou ku Kristovi, celý sa zasvätil obnove Cirkvi. Keď sa stal kňazom, na rozkaz Apoštolskej Stolice sa stal putovným kazateľom. Na odporúčanie pápeža Kalixta II. a za podpory laudunského biskupa Bartolomeja položil základy kláštora a premonštrátskej rehole rehoľných kanonikom v_Laudunskej diecéze. Táto rehoľa sa obdivuhodne rozšírila aj do vzdialených krajín. Keď ho potom zvolili za magdeburského arcibiskupa, osvedčil sa ako starostlivý pastier. Významne sa pričinil o zachovanie pokoja medzi pápežom a cisárom. Ohnivo bránil pravého pápeža Inocenta II. pred protipápežom Anaklétom. Vyčerpaný chorobou, pôstom a umŕtvovaním sväto zomrel v_Magdeburgu roku 1134.

PRVÉ VEŠPERY

HYMNUS

Triumfom skvelým sviatok ozdobený

po roku znova vďačne máme sláviť,

veď svätosť Otca v_celej Cirkvi žiari

mladým i starým.

Pokým bol Norbert v_lone svojej matky,

sám anjel o ňom predpovedal zjavne,

že bude biskup, Kristov vyvolenec,

čo získa veniec.

Zrieka sa rýchlo šľachtického rúcha,

len ovčia koža halí jeho údy,

jak Pavol káže, jeho slovo búši

do ľudských duší.

Hnevníkov tvrdých zmieri, zmluvou viaže;

jak prorok vidí v_srdci skryté viny,

zázraky robí: nevidomým z_očí

stŕha plášť noci.

Neduhy lieči, bratom v_nedostatku

prináša pokrm; zlých duchov zas rázne

zaháňa slovom, premáha zlo isto

bojovník Kristov.

Buď nášmu Bohu chvála, moc a sláva;

on tróni v_nebi, nad vesmírom vládne;

nech večná spása a česť patrí jemu

Trojjedinému. Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Aké vzácne sú nohy tých, čo hlásajú pokoj, čo hlásajú dobrú zvesť. Aleluja.

Ant. 2 Kto zachová prikázania a tak bude aj učiť, ten bude veľký. Aleluja.

Ant. 3 Obdivuhodným pôvabom Božieho slova pohládzal ľud. Aleluja.

Žalmy a chválospevy sú zo spoločnej časti na sviatky duchovných pastierov.

KRÁTKE ČÍTANIE

{r}Sir 50, 1-2. 4. 5b{/r}

Hľa, veľkňaz, ktorý za svojho života opravil dom a za svojich dní opevnil chrám. On položil základ pre výšku chrámu, pre dolnú časť vyvýšených múrov chrámu. Chránil svoj ľud pred lupičom a zabezpečil ho pred obsadením. Aký slávny sa ukázal!

KRÁTKE RESPONZÓRIUM

Vo Veľkonočnom období:

Veľký medzi veľkými, malý medzi malými, významný medzi vznešenými nepatrný medzi neurodzenými; napokon sa stal všetkým pre všetkých. {*} Aleluja, aleluja.

Veľký medzi veľkými, malý medzi malými, významný medzi vznešenými nepatrný medzi neurodzenými; napokon sa stal všetkým pre všetkých. {*} Aleluja, aleluja.

Veľký Boží muž Norbert bol výzorom veselý, v_tvári jasný, v_slove výrečný, v_správaní pokojný, v_styku láskavý. {*}

Aleluja, aleluja.

Sláva Otcu i_Synu i_Duchu Svätému.

Veľký medzi veľkými, malý medzi malými, významný medzi vznešenými nepatrný medzi neurodzenými; napokon sa stal všetkým pre všetkých. {*} Aleluja, aleluja.

Mimo Veľkonočného obdobia:

Veľký medzi veľkými, malý medzi malými, významný medzi vznešenými nepatrný medzi neurodzenými; {*} Napokon sa stal všetkým pre všetkých.

Veľký medzi veľkými, malý medzi malými, významný medzi vznešenými nepatrný medzi neurodzenými; {*} Napokon sa stal všetkým pre všetkých.

Veľký Boží muž Norbert bol výzorom veselý, v_tvári jasný, v_slove výrečný, v_správaní pokojný, v_styku láskavý. {*}

Napokon sa stal všetkým pre všetkých.

Sláva Otcu i_Synu i_Duchu Svätému.

Veľký medzi veľkými, malý medzi malými, významný medzi vznešenými nepatrný medzi neurodzenými; {*} Napokon sa stal všetkým pre všetkých.

Ant. na Magnifikat: Boží muž nábožne postavil v_Prémontré dom svojej chudoby a založil svoju kanonickú rehoľu; stal sa arcibiskupom, požehnal bratov a šťastne usnul v_Kristovi. Aleluja.

S_dôverou prosme Boha, nášho Otca, ktorý svätého Norberta posilňoval svojím duchom, a volajme:

Vlej do našich sŕdc nového ducha.

Ty si v_Cirkvi povolal svätého Norberta, keď sa obnovovala;

daj, aby sme vždy počúvali tvoj hlas a ochotne pracovali pre tvoju Cirkev.

Vlej do našich sŕdc nového ducha.

Ty si svojím evanjeliom podnietil svätého Norberta,

daj, aby tvoje slovo zasiahlo aj naše srdcia.

Vlej do našich sŕdc nového ducha.

Ty si vzbudil vo svätom Norbertovi ducha úprimnej chudoby;

daj, aby tvoje evanjelium otváralo naše srdcia pre poznanie tvojich ciest uprostred bohatstva a prepychu tohto sveta.

Vlej do našich sŕdc nového ducha.

Ty si povolal svätému Norbertovi veľa spoločníkov po celom svete, z_ktorých sa jedni tešia rozkvetu a slobode, iní zase žijú v_chudobe a útlaku;

daj, aby boli všetci pripravení ochotne pomáhať každému a každého povzbudzovať.

Vlej do našich sŕdc nového ducha.

Ty si pôvod a počiatok nášho spoločenstva;

daj, aby naše rodiny javili opravdivé znaky bratstva a svornosti.

Vlej do našich sŕdc nového ducha.

Ty si urobil svätého Norberta svedkom zmŕtvychvstania;

daj, aby naši bratia a sestry, ktorí zomreli v_Kristovi, žili v_pokoji a v_tvojej večnej sláve.

Vlej do našich sŕdc nového ducha.

MODLITBA

Bože, ty si urobil nášho otca svätého Norberta, svojho verného pastiera, vynikajúcim hlásateľom tvojho slova a prostredníctvom neho si mnohých povolal k_zmene života; na jeho príhovor a pre jeho zásluhy daj, aby sme s_tvojou pomocou boli schopní robiť, čo učil slovom i príkladom.

INVITATÓRIUM

Ant. Poďte, klaňajme sa Kráľovi kráľov, ktorý vytrhol Norberta z_márnosti sveta. Aleluja.

POSVÄTNÉ ČÍTANIE

HYMNUS

Alebo:

Nadišiel nám deň túžený

vo svätom, tichom vzrušení,

keď duša Otca Norberta

vošla do slávy dozretá.

Náš Otec svoj kraj zanechal,

v_Prémontré domov svätý mal:

opustil svet i jeho lesť,

láskou k_Pánovi dal sa niesť.

Tam žil anjelským životom,

ako byť svätým, snil o tom;

kanonikov tam vodcom bol

a všetkých cnosťou predbehol.

Tys’ naša radosť, šťastie, ples,

ty rehoľníkov sláva, česť,

ty biskupov si skvost a jas,

veriacim vzorom v_každý čas.

Ježišu, ty buď naveky

nám veľkonočnou radosťou,

pridruž nás k_svojmu víťazstvu

znovuzrodených milosťou.

A v_tomto čase radosti

prosí ťa biela rehoľa,

aby si k_Norbertovi nás

do neba všetkých povolal. Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Boží muž Norbert dňom i nocou rozjímal o Pánovom zákone, aby mohol v_pravý čas priniesť ovocie, hlásať evanjelium. Aleluja.

ŽALM1

Ant. 2 Za vládcu nad dielami tvojich rúk si, Pane, ustanovil toho, ktorý sa nechcel chváliť ničím iným, iba že pozná Ježiša Krista, a to ukrižovaného. Aleluja.

Žalm 8

Ant. 3 Nepodvádzal svojím jazykom, preto našiel odpočinok na svätom vrchu. Aleluja.

Žalm 23

Pán viedol spravodlivého po rovných cestách. Aleluja.

A ukázal mu Božie kráľovstvo. Aleluja.

PRVÉ ČÍTANIE

Z_Druhého listu svätého apoštola Pavla Korinťanom

{r:2Kor}5, 14-21; 6, 1-10{/r}

{p}

Ve všem se prokazujme jako Boží služebníci

Bratia, {v}5,14{/v}ženie Kristova láska, keď si uvedomíme, že ak jeden zomrel za všetkých, teda všetci zomreli. {v}15{/v}A zomrel za všetkých, aby aj tí, čo žijú, už nežili pre seba, ale pre toho, ktorý za nich zomrel a vstal z_mŕtvych. {v}16{/v}Preto odteraz nepoznáme nikoho podľa tela. A ak sme aj poznali Krista podľa tela, teraz už nepoznáme. {v}17{/v}Kto je teda v_Kristovi, je novým stvorením. Staré sa pominulo a nastalo nové.

{v}18{/v}Ale to všetko je od Boha, ktorý nás skrze Krista zmieril so sebou a zveril nám službu zmierenia. {v}19{/v}Veď v_Kristovi Boh zmieril svet so sebou a nepočítal ľuďom ich hriechy. A nám odovzdal slovo zmierenia. {v}20{/v}Sme teda Kristovými vyslancami a akoby Boh napomínal skrze nás. V_Kristovom mene prosíme: Zmierte sa s_Bohom! {v}21{/v}Toho, ktorý nepoznal hriech, za nás urobil hriechom, aby sme sa v_ňom stali Božou spravodlivosťou.

{v}6,1{/v}Ako spolupracovníci vás napomíname, aby ste Božiu milosť neprijímali nadarmo. {v}2{/v}Veď hovorí:

„V_milostivom čase som ťa vyslyšal

a v_deň spásy som ti pomohol.“

Hľa, teraz je milostivý čas, teraz je deň spásy! {v}3{/v}Preto nikomu v_ničom nedávame pohoršenie, aby táto služba bola bez hany. {v}4{/v}Vo všetkom sa odporúčame ako Boží služobníci: vo veľkej trpezlivosti, v_súženiach, v_núdzi, v_úzkostiach, {v}5{/v}pod ranami, vo väzeniach, v_nepokojoch, v_námahách, v_bdení a v_pôstoch; {v}6{/v}v_čistote, v_poznaní, v_zhovievavosti, v_dobrote, v_Duchu Svätom, v_nepokryteckej láske, {v}7{/v}v_slove pravdy, v_Božej moci; zbraňami spravodlivosti v_pravej i_ľavej ruke, {v}8{/v}slávou aj potupou, zlou aj dobrou povesťou; ako zvodcovia, ale pravdiví, {v}9{/v}ako neznámi, a predsa dobre známi, akoby zomierajúci, a hľa, žijeme, ako trestaní, ale nie usmrtení, {v}10{/v}akoby smutní, no vždy sa radujeme, ako chudobní, a mnohých obohacujeme, akoby sme nič nemali, a pritom nám všetko patrí.

RESPONZÓRIUM

Boží muž, zapálený plameňom Božej lásky a vnútri rozžeravený ohňom Ducha Svätého, {*} Začal hlásať Božie slovo vhod i_nevhod. Aleluja.

Lebo vynášal z_Božej pokladnice veci nové i staré a stal sa jedným vôňou života pre život, druhým vôňou smrti na smrť. {*} Začal hlásať Božie slovo vhod i_nevhod. Aleluja.

DRUHÉ ČÍTANIE

Zo Životopisu svätého biskupa Norberta

(Slová v_úvodzovkách sú prevzaté zo spisu Vita S. Norberti od súvekého autora, rehoľného kanonika-premonštráta: PL 170, 1262, 1269, 1294, 1295; Litteræ Apostolicæ ab Innocentio II ad S. Norbertum 11. non. iun. 1133 sub plumbo datæ: Acta Sanctorum, 21, In Appendice, p. 50)

{p}

Veľký medzi veľkými a malý medzi malými

Norbert sa právom počíta medzi tých, čo sa účinne zapojili do gregorovskej obnovy Cirkvi. Ponajprv sa podujal vychovať kňazov, oddaných pravému evanjeliovému a apoštolskému životu, čistých a chudobných, ktorí si obliekli „odev i dôstojnosť nového človeka; to prvé v_rehoľnom rúchu a to druhé v_kňazskej hodnosti“. Chcel, „aby sa riadili Svätým písmom a za vodcu mali Krista“. Obyčajne im odporúčal tri veci: „čistotnosť pri oltári a pri bohoslužbách, odstránenie priestupkov a nedbalostí v_kapitule, starosť o chudobných a pohostinstvo“.

Ku kňazom, ktorí v_kláštore zastupovali apoštolov, pripojil podľa vzoru prvotnej Cirkvi také množstvo veriacich laikov mužov i žien, že, ako tvrdia mnohí, nik od čias apoštolov nezískal pre Krista za taký krátky čas toľko nasledovníkov dokonalého života ako on svojou výchovou.

Keď sa stal arcibiskupom, vyzval svojich spolubratov, aby získali pre vieru územie Vendov. Kňazov svojej diecézy pobádal do obnovy bez ohľadu na rozruch a pobúrenie ľudu.

A napokon sa tak významne pričinil o upevnenie a rozšírenie dobrých vzťahov medzi Apoštolskou Stolicou a cisárstvom, pravda, pri zachovaní slobody cirkevných volieb, že mu pápež Inocent Druhý napísal: „Apoštolská Stolica si z_celého srdca blahoželá, že ma v_tebe takého oddaného syna.“ A cisár ho urobil hlavným kancelárom cisárstva.

Toto všetko dokázal neochvejnou vierou. Hovorili o ňom: „Norbert tak vyniká vierou ako Bernard z_Clairvaux láskou.“ Ďalej jemnosťou vo vystupovaní, „lebo on, veľký medzi veľkými a malý medzi malými, bol ku každému láskavý“. A napokon vynikajúcou výrečnosťou: Sústredený na Božie záujmy neprestajne rozjímal a smelo šíril „ohnivé Božie slovo, ktoré spaľuje neresti, vybrusuje cnosti a učenlivé duše obohacuje múdrosťou“.

RESPONZÓRIUM

Rozozvučal svoj hlas ako poľnica, keď oznamoval ľudu jeho zločiny a veľkú neprávosť: {*} A čo hlásal slovom, napĺňal skutkami a potvrdzoval znameniami a divmi. Aleluja.

Bol pevný vo viere, stály v_nádeji a horlivý v_láske a úplne zaujatý rozvojom rehoľného života. {*} A čo hlásal slovom, napĺňal skutkami a potvrdzoval znameniami a divmi. Aleluja.

RANNÉ CHVÁLY

HYMNUS

Norbert slávny, Otec drahý,

skloň sa k_našim modlitbám,

pros, nech v_ríši nad hviezdami

dá Boh večný pobyt nám;

z_pozemských nás vyveď strastí

k_šťastným neba výšinám.

Ty si verný ctiteľ Boží.

Svedok Krista večného;

bedlivo si pravdu strážil,

perla rádu bieleho;

zvíťazil si nad vášňami,

veniec získal od neho.

Jasný vtedy deň zažiaril,

keď náš dobrý Spasiteľ

odmenil ťa za námahy,

blahorečil hlasite,

keď ťa medzi svätých neba

voviedol náš Učiteľ.

Blažený deň, po ňom túžme,

nepodobný iným dňom,

v_ktorom svätý biskup Norbert

zdobený bol vavrínom;

a teraz pred Božím trónom

večná sláva žiari v_ňom.

Tento svätý patriarcha

apoštolskú dostal česť,

lebo ako jasná lampa

z_temnôt vie do svetla viesť,

a svätosťou svojou zmaril

nepriateľov podlú lesť.

Kriste, sila, odblesk Otca,

zhliadni na nás plačúcich

a nás, stádo Norbertovo,

Pastier dobrý, maj v_srdci;

ty nám dávaš pokrm z_neba,

drž si nás vždy v_náručí. Amen.

Ant. 1 Norbert zaprel sám seba a úzkou cestou nasledoval Krista. Aleluja.

Ant. 2 Mnohých učil pokore, aby Duch Svätý riadil ich cestu k_výšinám. Aleluja.

Ant. 3 Boží muž s_jasotom znášal snopy z_Kristovho osiva do svojho chudobného domu v_Prémontré. Aleluja.

KRÁTKE ČÍTANIE

{r}Flp 3,7-8a{/r}

Čo mi bolo ziskom, kvôli Kristovi pokladám za stratu. A vôbec všetko pokladám za stratu pre vznešenosť poznania Krista Ježiša, môjho Pána.

KRÁTKE RESPONZÓRIUM

{r}2 Mak 15, 14{/r}

Toto je ten, čo miluje bratov {*} A mnoho sa modlí za ľud.

Toto je ten, čo miluje bratov {*} A mnoho sa modlí za ľud.

Aj svoj život dal za svojich bratov. {*}

A mnoho sa modlí za ľud.

Sláva Otcu i_Synu i_Duchu Svätému.

Toto je ten, čo miluje bratov {*} A mnoho sa modlí za ľud.

Vo Veľkonočnom období:

Toto je ten, čo miluje bratov a mnoho sa modlí za ľud, {*} Aleluja, aleluja.

Toto je ten, čo miluje bratov a mnoho sa modlí za ľud, {*} Aleluja, aleluja.

Aj svoj život dal za svojich bratov. {*}

Aleluja, aleluja.

Sláva Otcu i_Synu i_Duchu Svätému.

Toto je ten, čo miluje bratov a mnoho sa modlí za ľud, {*} Aleluja, aleluja.

Ant. na Benediktus: Norbert, vynikajúci šíriteľ katolíckeho náboženstva, hlásateľ pravého pokánia, kanonik a slávny zakladateľ rehoľného života v_Prémontré; čo učil slovami, dokazoval činmi. Aleluja.

Vzývajme Boha, nášho Otca, ktorý je radosťou všetkých svätých:

Pomáhaj nám, Bože, na príhovor svätého Norberta.

Svätý Norbert predal všetko, čo mal, a rozdal chudobným;

modlime sa, aby nik z_jeho spoločníkov nič nepokladal za svoje vlastné, ale aby sa o všetko delil s_bratmi.

Pomáhaj nám, Bože, na príhovor svätého Norberta.

Svätý Norbert zhromaždil mnohých vedno, aby svorne žili v_Pánovom dome;

modlime sa, aby aj medzi nami prekvitala kresťanská svornosť, aby sme vedeli žiť pre iných a niesť si vzájomne bremená.

Pomáhaj nám, Bože, na príhovor svätého Norberta.

Svätý Norbert sa pod vplyvom Svätého písma usiloval napodobňovať kresťanský život prvotnej Cirkvi;

modlime sa, aby život nášho Pána Ježiša Krista a jeho učeníkov bol aj pre nás prameň spasiteľných vnuknutí.

Pomáhaj nám, Bože, na príhovor svätého Norberta.

Svätý Norbert sa osvedčil ako posol pokoja s_veľkým zápalom hlásal Božie slovo;

modlime sa, aby bol vždy s_nami Pánov pokoj a aby sme ho vedeli odovzdávať všetkým, ku ktorým sme poslaní.

Pomáhaj nám, Bože, na príhovor svätého Norberta.

MODLITBA

Bože, ty si urobil nášho otca svätého Norberta, svojho verného pastiera, vynikajúcim hlásateľom tvojho slova a prostredníctvom neho si mnohých povolal k_zmene života; na jeho príhovor a pre jeho zásluhy daj, aby sme s_tvojou pomocou boli schopní robiť, čo učil slovom i príkladom.

MODLITBA CEZ DEŇ Doplnková psalmódia. Ak je však nedeľa, žalmy sa berú z_nedele prvého týždňa. PREDPOLUDNÍM

Ant. My mnohí sme jedno telo v_Kristovi. Aleluja.

KRÁTKE ČÍTANIE

{r}Sir 39, 6{/r} [Vg. {r:Sir}39, 8-9{/r}]

Pán ho naplní duchom rozumu a on bude ako lejak chrliť slová Božej múdrosti.

Pán ho miloval a ozdobil ho. Aleluja.

Zaodial ho rúchom slávy. Aleluja.

NAPOLUDNIE

Ant. Verný a múdry sluha, vojdi do radosti svojho Pána. Aleluja.

KRÁTKE ČÍTANIE

Porov. {r}Sir 44, 19b-20a. 21a{/r} [Vg. {r:Sir}44, 20bc. 22{/r}]

Nik mu nebol podobný v_sláve. On zachoval zákon Najvyššieho. Preto mu prisľúbil s_prísahou, že mu dá slávu v_jeho národe a dá mu narásť ako hore zeme.

Pán viedol spravodlivého po rovných cestách. Aleluja.

A ukázal mu Božie kráľovstvo. Aleluja.

POPOLUDNÍ

Ant. Okolo neho veniec bratov, ako cédrový sad na vrchu Libanon. Aleluja.

KRÁTKE ČÍTANIE

{r}Sir 45, 4{/r}

Pre jeho vernosť a tichosť ho posvätil a vyvolil ho spomedzi všetkých ľudí.

Spravodlivý sťa palma zakvitne. Aleluja.

A vyrastie sťa céder z_Libanonu. Aleluja.

VEŠPERY

HYMNUS

HYMNUS Triumfom skvelým ako na prvé vešpery alebo Nadišiel nám deň ako na posvätné čítanie.

Ant. 1 Norbert bol ako zažatá lampa, postavený na svietnik a svietil všetkým, čo boli v_dome. Aleluja.

Ant. 2 Presvedčil predstavených Cirkvi, aby sa ujali sirôt a vdov. Aleluja.

Ant. 3 Za jasotu všetkých sa proti svojej vôli stal arcibiskupom a trpezlivo znášal primitívny ľud. Aleluja.

Žalmy a chválospev sú zo spoločnej časti na sviatky duchovných pastierov.

KRÁTKE ČÍTANIE

{r}Sir 45, 16-17a. 26. 2-3a{/r} [Vg. {r:Sir}45, 20-21a. 31b. 2{/r}]

Jeho si vyvolil zo všetkých, čo žijú, aby prinášal Bohu na obetu kadidlo a tuk, aby to pálil na ľúbeznú vôňu a na pamiatku a uzmieroval ho za svoj ľud. Vo svojich prikázaniach mu dal moc a múdrosť vložil do jeho srdca, aby spravodlivo súdil jeho ľud, aby ich dobrá nevyšli nazmar a ich sláva prešla na večné pokolenia. V_sláve ho pripodobnil svätým, urobil ho veľkým na postrach nepriateľom a na jeho slovo urýchlil znamenia.

KRÁTKE RESPONZÓRIUM

Vo Veľkonočnom období:

Boží muž, zapálený plameňom Božej lásky a vo vnútri rozžeravený ohňom Ducha Svätého, začal hlásať Božie slovo vhod i nevhod. {*} Aleluja, aleluja.

Boží muž, zapálený plameňom Božej lásky a vo vnútri rozžeravený ohňom Ducha Svätého, začal hlásať Božie slovo vhod i nevhod. {*} Aleluja, aleluja.

Lebo vynášal z_Božej pokladnice veci nové i staré a stal sa jedným vôňou života pre život, druhým vôňou smrti na smrť. {*}

Aleluja, aleluja.

Sláva Otcu i_Synu i_Duchu Svätému.

Boží muž, zapálený plameňom Božej lásky a vo vnútri rozžeravený ohňom Ducha Svätého, začal hlásať Božie slovo vhod i nevhod. {*} Aleluja, aleluja.

Mimo Veľkonočného obdobia:

Boží muž, zapálený plameňom Božej lásky a vo vnútri rozžeravený ohňom Ducha Svätého, {*} Začal hlásať Božie slovo vhod i nevhod.

Boží muž, zapálený plameňom Božej lásky a vo vnútri rozžeravený ohňom Ducha Svätého, {*} Začal hlásať Božie slovo vhod i nevhod.

Lebo vynášal z_Božej pokladnice veci nové i staré a stal sa jedným vôňou života pre život, druhým vôňou smrti na smrť. {*}

Začal hlásať Božie slovo vhod i nevhod.

Sláva Otcu i_Synu i_Duchu Svätému.

Boží muž, zapálený plameňom Božej lásky a vo vnútri rozžeravený ohňom Ducha Svätého, {*} Začal hlásať Božie slovo vhod i nevhod.

Ant. na Magnifikat: Dnes je slávny deň, keď po rozviazaní pút tela bol svätý biskup Norbert vzatý s_anjelmi a vrátil sa do Otcovho domu, kde sa skvie vo svadobnom rúchu v_paláci nebeského Kráľa; zasadol ako blažený hosť k_stolu a bez konca sa občerstvuje z_potoka rozkoší. Aleluja, aleluja.

S_veľkou dôverou sa obráťme na živý chlieb, na nášho Pána Ježiša Krista, a volajme:

Blahoslavení tí, čo sú pozvaní do tvojho kráľovstva.

Kriste, ty si kňaz novej a večnej Zmluvy, lebo si priniesol seba samého na dokonalú obetu svojmu Otcovi;

oživoživuj nás, aby sme sa ako svätý Norbert z_celej duše obetovali za iných..

Blahoslavení tí, čo sú pozvaní do tvojho kráľovstva.

Kriste, ty si živil anjelským pokrmom svoj ľud a nám si daroval chlieb z_neba;

oživ aj nás, aby sme boli zanietenými svedkami eucharistického tajomstva.

Blahoslavení tí, čo sú pozvaní do tvojho kráľovstva.

Kriste, ty si úprimne prosil svojho Otca a Cirkev túto prosbu i obetu prináša od východu slnka až jeho západ;

oživuj nás, aby sme nasledovali svätého Norberta a pravdivo oslavovali tvojho Otca.

Blahoslavení tí, čo sú pozvaní do tvojho kráľovstva.

Kriste, ty si Pán žatvy, v_ktorej je stále málo robotníkov;

povolaj veľa mladíkov, aby s_nami chválili tvoje meno, žili životom obety, modlitby a služby a vydávali svedectvo tvojmu evanjeliu.

Blahoslavení tí, čo sú pozvaní do tvojho kráľovstva.

Kriste, ty si vylial na apoštolov svojho Ducha;

oživuj nás tým istým Duchom, aby sme verne žili podľa svojich sľubov a boli dnešným časom znamením tvojej prítomnosti.

Blahoslavení tí, čo sú pozvaní do tvojho kráľovstva.

Kriste, ty si svätého Norberta po skončení jeho pozemského života vo viere a vernej službe povolal k_sebe do svojho večného kráľovstva;

prosíme ťa, láskavo daj našim bratom, sestrám a príbuzným, ktorí ťa s_vierou a láskou očakávajú, účasť na svojej večnej radosti.

Blahoslavení tí, čo sú pozvaní do tvojho kráľovstva.

15. júna

SV. ISFRÍDA,BISKUPA NAŠEHO ŘÁDU

Spomienka

Isfrída, predstaveného kláštora v_Jerichu v_Havelberskej diecéze zvolili premonštrátski kanonici katedrálneho ratzenburského kostola za biskupa. Aj v_tejto hodnosti pokračoval v_prísnom a v_pravom zmysle slova rehoľnom živote. S_tichým a presvedčivým duchom vytrvalo kázal búrlivým Vendom. Smelo sa postavil na odpor aj cisárovi Fridrichovi, ktorý dal namiesto priateľa a dobrodincu saského Henricha zvoliť Bernarda z_Anhaltu, a uzurpátorovi odmietol odovzdať vládu. Za života i po smrti zažiaril aj zázrakmi. Zomrel roku 1204 deväťdesiatročný.
Zo spoločnej časti na sviatky duchovných pastierov: pre biskupov.

POSVÄTNÉ ČÍTANIE

Reč učeného muža havelberského biskupa Anzelma

(PL 188, 1141-1144)

{p}

Prečo je v_Cirkvi rozmanitosť

Mnohí sa divia a pýtajú sa: Prečo je v_Božej Cirkvi toľko novôt?! Prečo v_nej vzniká toľko rehoľných spoločenstiev?! Kto by vedel vypočítať, koľko je len kňazských reholí?! Kto by sa nečudoval, že je toľko druhov mníchov?! A kto by sa nepohoršoval a nepociťoval znechutenosť, keď vidí toľko rozličných foriem nábožnosti, ktoré sa od seba tak líšia?! Ba kto by sa nesmial z_kresťanského náboženstva, že podlieha toľkým premenám, mení ho toľko nápadov, kolíše ním toľko nových zákonov a zvykov, zmieta ním toľko pravidiel a predpisov, ktoré sa takmer každý rok obnovujú?! „Ako je to možné,“ hovoria, „že čo niektorí prikazujú pre nebeské kráľovstvo,to hneď nato tí istí alebo iní v_záujme nebeského kráľovstva zakazujú?!“

Takéto a podobné veci hovoria a opätovnými otázkami znepokojujú niektorých. Nie otvorene, ale skryto a úkladne ničia náboženstvo a akoby z_lásky a príchylnosti k_náboženstvu hovoria: „Kiež by sme už niekde našli niečo isté, kde by sme mohli spokojne skloniť hlavu a očakávať večnú spásu!“ A sú aj takí nebezpeční tupitelia, že keď niekedy vidia niekoho vybočiť z_určitého náboženstva, hned vzplanú proti celému náboženstvu a zlo jedného pripíšu všetkým a pro jedného zblúdeného odpadlíka odsúdia a zavrhnú všetkých ostatných, aj tých, čo vytrvalo žijú v_bázni pred Bohom a vo svätom predsavzatí.

Aby sa takíto zadrapovači už nečudovali, aby už nebolo miesto pre ich trápne a bezohľadné otázky a aby sa aj oni vzdali klamstva a pohoršenia a spoznali cestu pravého náboženstva a aby ich už nemohla rozmanitosť mýliť, pozrime sa a pozvime aj ich, aby sa spolu s_nami pozreli, čo v_tomto treba podľa katolíckej viery a či podľa Písma robiť a čoho sa držať, čiže ako je Božia Cirkev sama v_sebe a podľa seba jedna a ako je mnohotvárna vo svojich deťoch, ktoré vychovávala a vychováva rozličnými spôsobmi a rozličnými zákonmi a nariadeniami.

Lebo hlasom ženícha hovorí: „Jediná je moja holubica, moja dokonalá.“ Jedna je jednou vierou, jednou láskou, jedna jediného, bez škvrny, bezbožnej nevernosti a bez vrásky zvrátenej dvojtvárnosti. Cirkev má jedno telo, ktoré oživuje, spravuje a riadi Duch Svätý, a Duch Svätý je s_ním spojený a on je mnohonásobný, jemný, bystrý, prenikavý, nepoškvrnený, istý, lahodný, milujúci dobro, ostrý, ktorý nezakazuje nič dobré, ľudský, dobrotivý, pevný, pokojný, všemohúci, vševidiaci, obsahujúci všetkých duchov, rozumný, čistý. A v_ňom, čiže v_Duchu Svätom, podľa apoštola „dary milosti sú rozličné, ale Duch je ten istý.“

RESPONZÓRIUM

{r}1 Kor 4, 1-2{/r}; {r}Prís 20, 6{/r}

Nech nás takto každý pokladá za Kristových služobníkov a správcov Božích tajomstiev. {*} A od správcov sa už vyžaduje, aby bol každý verný.

Veľa ľudí sa chváli svojou dobrotou, ale kto nájde muža naozaj verného? {*} A od správcov sa už vyžaduje, aby bol každý verný.

Ant. na Benediktus: Dávajte, čo je cisárovo, cisárovi, a čo je Božie, Bohu.

MODLITBA

Všemohúci a večný Bože, svätý biskup Isfríd s_tvojou mimoriadnou pomocou nábožne miloval a odvážne bránil tvoju Cirkev; daj, prosíme, aby sme svätou poslušnosťou evanjeliu verne slúžili tvojmu ľudu.

Ant. na Magnifikat: Hľadajte najprv Božie kráľovstvo a jeho spravodlivosť a všetko ostatné dostanete navyše.

9. júla

SV. ADRIÁNA A JAKUBA, KŇAZOV, A SPOLOČNÍKOV, GORKUMSKÝCH MUČENÍKOV

Spomienka

Roku, 1572 po vydaní holandského mesta Gorkum kalvíni odviedli do Brieli devätnásť kňazov. Medzi nimi boli premonštrátski kanonici a farári Adrián Becan a Jakub Lacoupe, rehoľný kanonik Ján Ostervicanus, jedenásť františkánov s_gvardiánom Mikulášom Pickom, brat dominikán a štyria diécezni kňazi. Pre vieru v_Kristovu reálnu prítomnosť v_Eucharistii a v_primát rímskeho pápeža ich väznili, mučili hladom, bičovali a surovo povraždili.
Zo spoločnej časti na sviatky viacerých mučeníkov.

POSVÄTNÉ ČÍTANIE

Reč vynikajúceho muža dryburského opáta Adama Scota

(PL 198, 269-270)

{p}

O_ctnosti trpezlivosti

Isto vyžaduje veľkú silu predvídať a zabezpečiť sa, aby buď vôbec nevznikol v_srdci hnev, alebo aspoň, ako to častejšie býva, ak vznikol, trpezlivosťou ho potlačiť. Šalamún vyhlasuje, že „trpezlivý muž je lepší ako silný a ten, kto vládne nad svojím duchom, ako dobyvateľ miest“. Vieme dobre, ako majú Adamovi synovia radi a uznávajú telesnú silu, ale sila ducha je oveľa vyššia a vznešenejšia. A čo iné ňou je ako trpezlivosť? Buď trpezlivý a budeš silný, a čím budeš trpezlivejší, tým budeš silnješí. Nijaká telesná sila sa vonkoncom nielenže nemôže vyrovnať, ale ani porovnať so silou srdca, lebo podľa Šalamúnovho výroku trpezlivý muž je lepší ako silný.

Ale ty možno povieš: Ktorá je tá vzácna cnosť, o ktorej hovoríš? Alebo ako ju môže získať ten, koho opúšťa všetka telesná sila? Alebo možno o každom, kto trpí, povedať, že je trpezlivý? Určite nie! Lebo je aj taký, čo trpí proti svojej vôli. A preto ho nijako nemožno nazvať trpezlivým, o ktorom Šalamún vyhlasuje, že je lepší ako silný muž. Veď akýže je trpezlivý ten, kto pod ťarchou vlastnej malomyseľnosti klesá do hĺbky a leží tam so skľúčenosťou v_srdci a s_reptaním na perách?! A keď aj azda zatvorí ústa, je to nevrlé ticho so všetkou horkosťou vo vnútri. A keď mlčí s_veľkým nepokojom a zmätkom, to sa predsa neprestáva ozývať hundranie. Alebo si vari myslíš, že je silný ten, kto si v_tichosti srdca predstaví toho, voči komu cíti zlosť, mlčky ho napadne príkrymi slovami, háda sa s_ním, vymýšľa hrozby a metá oštepy urážok a zvádza planý boj s_neprítomným? Ja by som nijako nepovedal, že je trpezlivý, iba sa takým zdá, ale trpezlivosti v_ňom niet. Trpezlivosť je totiž dobrovoľný a trvalý sklon znášať protivenstvá kvôli Bohu.

Spomeň si, čo sa hovorí o apoštoloch, ako „odchádzali z_veľrady natešení, že boli uznaní za hodných znášať potupu pre Ježišovo meno“. A oni nezniesli iba potupu, ale ich aj poriadne zbičovali. Povedal som „trvalý“, lebo keby nepriatelia koľkokoľvek ráz a akokoľvek silno zaútočili, nesmie ubudnúť trpezlivosti v_mysli, kým bude život v_tele. Tento Pánov výrok platí o každej cnosti: „Kto vytrvá do konca, bude spasený.“

Nakoniec som povedal „kvôli Bohu“, lebo Boh odmieňa iba to, čo konáme iba kvôli nemu. Pre koho je pohnútkou námahy láska k_Bohu, pre toho bude odmenou videnie Boha.

Kto tu teda znáša, čo treba, a tak, ako treba, čiže dobrovoľne a vytrvalo a z_náležitej pohnútky, čiže pre Boha, toho nazvem naozaj trpezlivým. A tento „trpezlivý je lepší ako hrdina“, lepší ako dobyvateľ miest. Ach, ako by sa vynášal človek, ktorý by si dokázal podmaniť čo len jedno mesto! Lenže tomu, kto vládne nad svojím duchom, vonkoncom sa nevyrovná nielen ten, kto by si podrobil jedno mesto, ale ani ten, kto by si podrobil veľa miest.

RESPONZÓRIUM

{r}1 Sol 2, 8{/r}; {r}Gal 4, 19{/r}

Svätí moji, vy ste bojovali, kým ste žili v_tele. {*} Ja vás odmením za vašu námahu.

Poďte, požehnaní môjho Otca, prijmite kráľovstvo. {*} Ja vás odmením za vašu námahu.

Ant. na Benediktus: Kým žijeme, vydávame sa na smrť pre Ježiša, aby sa aj Ježišov život zjavil na našom smrteľnom tele.

MODLITBA

Pane, náš Bože, ty si pomohol svätým mučeníkom Adriánovi, Jakubovi a ich spoločníkom vytrvať až do konca; daj, aby sme aj my vierou a láskou zostávali v_tebe a usilovali sa o jednotu Cirkvi.

Ant. na Magnifikat: Kto vytrvá do konca, bude spasený.

14. júla

BL. HROZNATU, MUČENÍKA NAŠEJ REHOLE

Spomienka

Hroznata, starobylým menom i pôvodom Čech, nešťastne stratil manželku aj syna. Založil a dotoval Teplanské opátstvo premonštrátskej rehole. Prijal kríž a vydal sa s_výpravou do Svätej zeme. Ale dostal sa iba do Itálie. Keďže sa vojenská výprava za more nemohla uskutočniť, pápež Celestín III. zamenil jeho sľub za založenie Chotěšovského kláštora pre sestry premonštrátskej rehole. Ten istý pápež mu odovzdal biele rúchu a udelil subdiakonát. Po návrate do Teplej sa stal správcom oboch kláštorov a tejto úlohe sa venoval tak oddane, že ho chamtiví grófi uniesli a uväznili. Zomrel ako väzeň za obranu práv Cirkvi 14. júla 1217.
Zo spoločnej časti na sviatky jedného mučeníka.

POSVÄTNÉ ČÍTANIE

DRUHÉ ČÍTANIE

Reč vynikajúceho muža dryburského opáta Adama Scota

(Ad viros religiosos, ed. Petit, 197)

{p}

O_tých, čo slúžia ako Marta

„Kto je teda verný a múdry správca?“ Kto z_tých, čo sú dnes na Martinom mieste, má v_plnej miere a sile tieto dve cnosti? Kto je dnes taký správca, ktorého ani neskúsenosť neoklame, že by mu pri jeho službe neunikol čas, či miesto, osoba, či spôsob alebo nejaké iná okolnosť, a ktorého ani klamstvo nezvábi, že by niečo zo spoločného tajne nebral a neukladal si to do skrýše? Kto je teda verný a múdry správca? Múdry pri zaobstarávaní a verný pri vydávaní; aby múdro a rozumne, podľa možností, vo vhodnom čase a spravodlivým spôsobom zaobstaral, čo je potrebné, ak toho niet? A keď to je, dával to na spoločný úžitok, nie ako lakomý skupáň, ani ako márnotratný plytvač? Ktorý nedáva rodine svojho Pána pšenicu bez miery a pri jej získavaní sa namáha viac ako ostatní, ale pri vydávaní nehľadá väčšie výhody ako ostatní? Lebo verný je ten, o kom sa zistí, že sa oveľa viac stará a namáha pre domácnosť ako iní a z_jej ovocia používa pre svoj vlastný osoh menej ako ostatní. Keď naň niekedy dolieho nedostatok jedla a oblečenia, kým iným podľa možnosti oboje v_hojnej miere a veselo zaobstaráva, voči sebe je šetrný, voči iným štedrý a v_jednom i druhom milý Bohu a ctený ľuďmi. A múdry je ten, kto osvietený svetlom pravej múdrosti veľmi pozorne rozlišuje, čo sa sluší a čo sa nepatrí, čo osoží a čo škodí, jeho oči na každom mieste, v_každom čase, voči každej osobe predchádzajú jeho kroky a zavčasu zariadi, čo je potrebné. Či sa volá sluha alebo správca, sleduje jeden cieľ, lebo tí, čo plnia pridelenú službu, sú v_istom zmysle sluhami tých, ktorým slúžia.

Veď aj Najvyšší veľkňaz, ktorý ako nástupca apoštolskej hodnosti sedí v_Rímskej cirkvi najvyššie a má ako zvláštnu výsadu moc zviazať i rozviazať čokoľvek na zemi, nazýva sa sluhom Božích sluhov, ako sa aj Pavol prihovára učeníkom: „My sme vaši služobníci pre Ježiša.“ „Kto je teda verný a múdry sluha?“ Kto dostane takéto miesto, má ťažkú úlohu, ale nie nemožnú. A stojí tu na obdiv.

Lebo ťažko nájsť niečo také najmä v_tomto čase. A keď sa nájde taký človek, treba ho naozaj veľmi obdivovať a vážiť si ho. Toho, kto je obdarený takou múdrosťou, kto dokáže byť taký verný, aby buď nikdy, alebo len zriedka niečo vo zverenej službe ukoristil, či už tak, že by ho ovládla nejaká nezriadená láska k_sebe a prestal byť opatrný, alebo tak, že by potajomky hľadal svoje výhody na úkor spoločného dobra.

Takúto múdrosť však nebude môcť nadobudnúť nikdy, ak nebude neprestajne a ponížene hľadať radu u_múdrych, ani takúto vernosť, ak sa nebude vo všetkých svojich vnútorných i vonkajších hnutiach báť pohľadu, ktorý všetko vidí, a ani hodinu neznesie hryzenie vlastného svedomia a nebude stále túžiť po svedectve správnych ľudí.

RESPONZÓRIUM

{r}Ž 54, 8b; 33, 20b; 31, 8a{/r}

Meno tvoje, Pane, budem velebiť. {*} On je naša pomoc a ochrana.

Plesám a teším sa, že si milosrdný. {*} On je naša pomoc a ochrana.

RANNÉ CHVÁLY

Ant. na Benediktus: Kto stratí svoj život pre mňa, nájde ho.

MODLITBA

Pane, Bože náš, ty si svojho mučeníka blahoslaveného Hroznatu povolal nasledovať ukrižovaného Krista; daj, prosíme, aby sme aj my zapierali sami seba, a tak mohli vojsť do slávy nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna,

VEŠPERY

Ant. na Magnifikat: Kto neberie svoj kríž a nenasleduje ma, nie je ma hoden.

13. augusta

BL. GERTRÚDY, PANNY NAŠEJ REHOLE

Spomienka

Gertrúdu, dcéru Ľudovíta Hessenského a Durínskeho, ako dievča odovzdala matka svätá Alžbeta premonštrátskym rehoľníčkam v_aldenburskom kláštore. Keď sa stala magistrou rehoľného domu, postavila kostol a získala veľa rehoľníčok. V_útulku bola poníženou služobníčkou chudobných a chorých. Horlila za svornosť medzi kresťanskými kniežatami a križiackymi vojskami a pričinila sa, že sa slávnosť Božieho Tela, ktorú vyhlásil v_Nemecku legát Jakub, neskorší pápež Urban IV., konala medzi prvými v_jej kostole. Zomrela roku 1297.
Zo spoločnej časti na sviatky panien alebo svätých žien: rehoľníčok.

POSVÄTNÉ ČÍTANIE

Reč vynikajúceho muža Filipa, opáta v_Dobrej nádeji

(E vita Odæ, virginis: PL 203, 1371-1372)

{p}

Vzor prioriek

Keď sa stala priorkou, nenadula sa márnou pýchou pre svoje vysoké postavenie v_reholi, ba starosť, ktorá na ňu doľahla, a povinnosť rozsiahlejšej služby ju urobila ešte poníženejšou a nábožnejšou. Cítila sa viac matkou ako paňou. Svoje dcéry zahŕňala takou láskou a viedla ich na taký vysoký stupeň nábožnosti, že ju všetky zahŕňali úctou a dcérskou láskou a blahoželali si, že pod tlakom jej príkladu sú nútené dobrovoľne smerovať k_lepšiemu. Jej život bol ako kázeň. Jej zrelé rozlišovanie pomáhalo múdrym i nemúdrym tak, že vždy verná sebe ostávala tá istá, a pritom sa prispôsobovala každému. No nie tak, aby škodlivý duch alebo ľahostajná vlažnosť nejako zoslabila pevný úmysel, ale aby si ich pritiahla láskou a pripútala svojou náklnonnosťou, aby mohla v_ich srdcia milým vplyvom čím plnšie vyformovať Krista.

A pretože je veľmi ohavné, ako sa vraví, iné hovoriť a iné cítiť, jej slovám zodpovedali skutky a jedno s_druhým súhlasilo, akoby bolo odliate do jednej formy. Proti priestupkom zvereniek vystupovala s_autoritou magistry a upevňovala rehoľnú disciplínu, ale tak, že po úplnom odstránení jedovatého hnisu prikladala na rozbolenú ranu hojivý balzam a podávala uzdravujúci liek.

Voči chorým a chudobným, sama chudobná a trpiaca pre Krista, prechovávala v_srdci milosrdenstvo, že zaobstarávala to najpotrebnejšie nielen tým, ktorých viedla svojou materskou starostlivosťou, ale usilovala sa zmieriť biedu všetkým okolo seba, ak sa dozvedela, že ich trápi chudoba alebo nejaká choroba.

A napokon, aby som to krátko zhrnul, na tvári jej žiarila taká svätosť, v_slovách dobrota, na tele a v_duchu čistota, vo vzťahu k_všetkým bezmedzná láska, že veľkosť jej cnosti prevýšila mieru slabej prirodzenosti a presiahla aj pravidlo dokonalého života v_smrteľnom tele. A nečudo, keď vedela piť nápoj, ktorý naberala pri plnom pohári, a mohla povedať s_Apoštolom, že jej vlasť je v_nebi, žiara jej krásy bola viac skrytá medzi stenami, ako aby široko ďaleko blýskala oslňujúcimi lúčmi. A ovocie jej poslušnosti šírilo po celom dome ako vzácny olej takú vôňu jej mena, že zlákala mnoho mužov a žien, aby bežali po dobrej ceste za vôňou jej olejov. Hovorievala totiž, že to je nábožná krádež, keď niekto v_dyme milosrdne pomôže; keď v_nahom chudákovi zakryje Krista.

Slávnou ju neurobila ľudská priazeň, ani pochvalný hlas ľudu, ktorý zaniká spolu so zvukom, ale vyskúšané cnosti ducha, ktoré svojho majiteľa cez svedkov cností urobia známym na večné veky, aj keby bol odstavený v_kúte alebo zavretý v_skale.

RESPONZÓRIUM

{r}Flp 2,2-4{/r}; {r}1 Tim 6,14{/r}

Dovŕšte moju radosť: zmýšľajte rovnako, rovnako milujte, buďte jedna duša a jedna myseľ! Nerobte nič z_nevraživosti ani pre márnu slávu, ale v_pokore pokladajte jeden druhého za vyššieho. {*} Nech nik nehľadí iba na svoje vlastné záujmy, ale aj na záujmy iných.

Zachovajte prikázanie bez poškvrny a bez úhony až do príchodu nášho Pána Ježiša Krista. {*} Nech nik nehľadí iba na svoje vlastné záujmy, ale aj na záujmy iných.

Ant. na Benediktus: Každý, kto plní vôľu môjho Otca, je môj brat i sestra i matka.

MODLITBA

Pane a Bože náš, blahoslavená panna Gertrúda verne plnila tvoju vôľu; dožič milostivo, aby sme nasledovali jej príklad a pociťovali, že ty si náš Otec na nebesiach a že nás tvoj Syn sprevádza životom ako náš brat.

Ant. na Magnifikat: Kto je medzi vami najvyšší, nech je ako nejmenší, a vodca ako služobník.

27. augusta

SV. MONIKY, MATKY NÁŠHO OTCA SV. AUGUSTÍNA

Spomienka

Ako v_rímskej Liturgii hodín okrem:

MODLITBA

Láskavý a dobrotivý Bože, vyslyš naše prosby a na príhovor svätej Moniky, z_ktorej zažiarilo svetlo Cirkvi, svätý Augustín, zažeň ďaleko tmu našich hriechov a ukáž nám svetlo svojej spasiteľnej milosti.

28. augusta

NÁŠHO OTCA SV. AUGUSTÍNA, BISKUPA A UČITEĽA CIRKVI

Slávnosť

Narodil sa v_Tagaste v_Afrike roku 354. Po nepokojnej mladosti tak v_názoroch, ako aj mravov roku 387 prijal vieru a milánsky biskup svätý Ambróz ho pokrstil. Vrátil sa do vlasti a viedol asketický život. Roku 395 ho vysvätili za biskupa v_Hippo a čoskoro potom založil v_biskupskej budove kláštor pre klerikov. Podľa vzoru prvotnej Cirkvi viedol s_nimi spoločný život a napísal pre nich pravidlá, v_ktorých vyzdvihuje a príkladom potvrdzuje ten spôsob života, ktorý je prvotným dôvodom kanonickej rehole. Bol veľmi nadaný a veľa písal. Svojimi spismi objasňoval vieru a odporoval súvekým bludom. Tridsaťštyri rokov sa ako veľmi starostlivý pastier svedomite staral o zverené stádo, ktoré vychovával najmä kázňami. Zomrel v_Hippo roku 430.

PRVÉ VEŠPERY

HYMNUS

ako na druhé vešpery

PSALMÓDIA

Ant. 1 Zostarol som v_hriechu, obnov ma milosťou.

Ant. 2 Rozbi moju žiadostivosť svojou dobrotou, aby som túžil večnou túžbou po tebe.

Ant. 3 Zasiahol si moje srdca svojím slovom a začal som ťa milovať.

Žalmy a chválospevy sú zo spoločnej časti na sviatky duchovných pastierov.

KRÁTKE ČÍTANIE

{r}Jak 3, 17-18{/r}

Múdrosť, ktorá je zhora, je predovšetkým cudná, potom upokojujúca, skromná, zmierlivá, plná milosrdenstva a dobrého ovocia, nepochybujúca a bez pretvárky. A ovocie spravodlivosti sa zasieva v_pokoji pre tých, čo šíria pokoj.

KRÁTKE RESPONZÓRIUM

Prvý si nás miloval, {*} Ty, ktorý si vždy krásny.

Prvý si nás miloval, {*} Ty, ktorý si vždy krásny.

A miloval si nás mrzkých a znetvorených. {*}

Ty, ktorý si vždy krásny.

Sláva Otcu i_Synu i_Duchu Svätému.

Prvý si nás miloval, {*} Ty, ktorý si vždy krásny.

Ant. na Magnifikat: Právom opätovne oslavujeme svätého biskupa Augustína, zakladateľa kanonického života a svetlo pre nohy tým, ktorí nasledujú Kristov spôsob života.

S_radosťou prosme nášho Spasiteľa Ježiša Krista, ktorý vyviedol svätého Augustína z_tmy bludu do svojho obdivuhodného svetla, aby bohatým učením osvecoval a príkladom života posilňoval Cirkev. Volajme:

Požehnaj, Pane, svoju Cirkev.

Najvyšší pastier, ty s_láskou bdieš nad svojím stádom;

daj svojej Cirkvi učiteľov, ktorí ju budú živiť pokrmom zdravej náuky.

Požehnaj, Pane, svoju Cirkev.

Pane, ty si nám dal svoje slovo, aby bolo pre nás svetlom;

daj, aby ho tvoji služobníci usilovne a užitočne hlásali ľudu.

Požehnaj, Pane, svoju Cirkev.

Pane, ty si utíšil rozbúrené more, aby sa a nepotopila loďka, na ktorej si bol s_učeníkmi;

chráň svoju Cirkev pred každým nepokojom.

Požehnaj, Pane, svoju Cirkev.

Najvyšší pastier, ty si prisľúbil verným služobníkom veniec slávy;

prijmi do svojho príbytku služobníkov Cirkvi, ktorí ti svojou modlitbou a činmi vytrvalo slúžili.

Požehnaj, Pane, svoju Cirkev.

INVITATÓRIUM

Ant. Na slávnosť nášho Otca svätého Augustína oslavujme Pána.

POSVÄTNÉ ČÍTANIE

HYMNUS

Z_temnôt ťažkej noci

svetlo jasné v_svojej moci

svetu sa dnes zjavuje.

Augustín, čo predtým blúdil,

stal sa svätcom, svetlom ľudí

a pre Cirkev šťastím je.

Božie slovo preniklo ho.

v_blude, hriechoch žiť nemohol;

preto sa dal pokrstiť.

Slovom, písmom zatracoval,

to, čo predtým obhajoval:

všetky bludy, hriešnosti.

Posilňuj viery, mravy;

tých, čo rušia zákon pravý,

mečom slova poráža.

Božie pravdy objasňuje,

zvestuje a vysvetľuje,

rečou srdcia povznáša.

Zdrav buď, perla Cirkvi, kňazstva,

svetlo Krista, puto bratstva,

múdrosť tvoja múdrym pastva,

biskup svätý, blažený.

Tí, čo v_tebe otca majú,

tebou, vodcom, viesť sa dajú,

srdce Bohu otvárajú,

aby boli spasení. Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Žijeme tu s_vami a pre vás žijeme: a našou túžbou je, aby sme žili u_Krista bez konca.

Ant. 2 Celá moja nádej je iba v_tvojom veľkom milosrdenstve; daj, čo prikazuješ, a prikáž, čo chceš.

Ant. 3 Ty požehnávaš bratov, čo žijú pospolu, a teba velebia tí, čo žijú v_svornosti.

Žalmy a chválospevy sú zo spoločnej časti na sviatky duchovných pastierov.

Keď počuješ slovo z_mojich úst.

Zvestuješ im ho v_mojom mene.

PRVÉ ČÍTANIE

Z_Prvého listu svätého apoštola Jána

{r:1Jn}5, 1-6. 10-16{/r}

{p}

Kdo má Syna, má život

Milovaní, {v}1{/v}každý, kto verí, že Ježiš je Kristus, narodil sa z_Boha. A každý, kto miluje Boha ako Otca, miluje aj toho, kto sa z_neho narodil. {v}2{/v}Podľa toho poznáme, že milujeme Božie deti, keď milujeme Boha a plníme jeho prikázania. {v}3{/v}Lebo láska k_Bohu spočíva v_tom, že zachovávame jeho prikázania. A jeho prikázania nie sú ťažké. {v}4{/v}Veď všetko, čo sa narodilo z_Boha, premáha svet. A tým víťazstvom, ktoré premohlo svet, je naša viera.

{v}5{/v}Veď kto iný premáha svet, ak nie ten, kto verí, že Ježiš je Boží Syn? On je ten, ktorý prišiel skrze vodu a krv, Ježiš Kristus. Nielen skrze vodu, ale skrze vodu a krv. {v}6{/v}A Duch to dosvedčuje, pretože Duch je pravda.

{v}10{/v}Kto verí v_Božieho Syna, má svedectvo v_sebe. Kto neverí Bohu, robí ho luhárom, pretože neuveril svedectvu, ktoré vydal Boh o_svojom Synovi. {v}11{/v}A toto svedectvo je, že Boh nám dal večný život a tento život je v_jeho Synovi. {v}12{/v}Kto má Syna, má život; kto nemá Syna, nemá Boží život. {v}13{/v}Toto som vám napísal, aby ste vedeli, že máte večný život vy, čo veríte v_meno Božieho Syna.

{v}14{/v}A toto je dôvera, ktorú máme k_nemu, že nás počuje, keď o_niečo prosíme podľa jeho vôle. {v}15{/v}A ak vieme, že nás počuje, nech o_čokoľvek prosíme, vieme aj to, že dostaneme, o_čo sme ho žiadali.

{v}16{/v}Keď niekto vidí, že jeho brat pácha hriech, ktorý nevedie k_smrti, nech prosí a Boh mu dá život, totiž tým, čo páchajú hriech, ktorý nevedie k_smrti. Je aj hriech, ktorý vedie k_smrti; o_takom nehovorím, že sa treba zaň modliť.

RESPONZÓRIUM

{r}Mt 13, 52{/r}; {r} Prís 14, 33{/r}; {r}Rim 10, 15{/r}

Proto každý vykladatel Písma, který se stal učedníkem nebeského království, {*} je jako hospodář, který vynáší ze své bohaté zásoby věci nové i_staré.

Moudrost přebývá v_srdci rozumného a všecky nezkušené vyučuje. {*} Je jako hospodář, který vynáší ze své bohaté zásoby věci nové i_staré.

Z_Rečí nášho Otca svätého Augustína

(De vita et moribus clericorum suorum, Sermo 355: PL 39, 1568-1573)

{p}

Napodobňujte ma, ako aj ja napodobňujem Krista

Žijeme tu s_vami a pre vás žijeme a naším prianím a túžbou je, aby sme s_vami žili u_Krista bez konca. Verím, že máte pred očami náš život, aby sme sa azda mohli aj my odvážiť povedať, čo povedal Apoštol: „Napodobňujte ma, ako aj ja napodobňujem Krista“, hoci sme mu veľmi nepodobní. Všetci viete, alebo skoro všetci, že my tak žijeme v_tom dome, ktorý sa volá biskupským domom, aby sme, nakoľko môžeme, napodobňovali tých svätých, o ktorých hovorí kniha Skutkov Apoštolov: „Nik nehovoril, že niečo je jeho, ale všetko mali spoločné.“

Ja, v_ktorom z_Božej priazne vidíte svojho biskupa, prišiel som mladý do tohoto mesta, ako mnohí z_vás vedia. Hľadal som, kde by som mohol založiť kláštor a žiť spolu so svojimi bratmi, lebo som sa vzdal všetkej svetskej nádeje a nechcel som byť, čím som byť mohol, ani som si nežiadal byť, čím som bol. „Radšej chcem stáť na prahu domu svojho Boha, ako prebývať v_stanoch hriešnikov.“ Od tých, čo milujú svet, som sa oddelil, ale nestal som sa rovným tým, čo vládnu nad národmi. Ani na hostine svojho Pána som si nevyberal poprednejšie miesto, ale nižšie a podradnejšie. A zapáčilo sa mu povedať mi: „Postúp vyššie!“ Až tak som sa bál biskupstva, že keď sa začala o mne šíriť medzi Božími služobníkmi vážnejšia povesť, nebol by som šiel na miesto, o ktorom som vedel, že tam niet biskupa. Dával som si na to pozor a robil som, čo som mohol, aby som sa spasil na nízkom mieste a nežil v_nebezpečenstve na vysokom.

Do tohoto mesta som prišiel navštíviť priateľa, ktorého som mienil získať pre Boha, aby bol s_nami v_kláštore, takmer istý, že tu majú biskupa. Chytili ma, urobili kňazom a cez tento stupeň som prišiel k_biskupstvu. Nič som si nepriniesol so sebou, do tejto Cirkvi som prišiel iba v_odeve, ktorý som v_tom čase nosil. A pretože som sa pripravoval bývať s_bratmi v_kláštore, keď starec Valér, blahej pamäti, spoznal môj úmysel a vôľu, daroval mi túto záhradu, v_ktorej je teraz kláštor.

Začal som zhromažďovať bratov s_dobrým úmyslom, svojich spoločníkov, ktorí nemali nič, ako som ja nemal, a nasledovali ma, lebo ako som ja predal svoj skromný majetoček a rozdal chudobným, tak urobili aj tí, čo chceli byť so mnou, aby sme žili zo spoločného. A spoločný majetok sme mali mať veľký a veľmi bohatý, samého Boha.

Stal som sa biskupom a videl som, že biskup musí prejavovať ustavičnú pozornosť všetkým, čo prichádzajú alebo sú na ceste. Keby to biskup nerobil, hovorili by o ňom, že je bezcitný. Ale keby sa tento zvyk zaviedol v_kláštore, bolo by to nevhodné. A preto som chcel mať kláštor pre klerikov pri sebe v_tomto biskupskom dome.

Hľa, ako žijeme. Nikto nesmie mať v_našom spoločenstve nič vlastné. Ale niektorí možno majú. Nik nesmie mať. A ak niekto má, robí, čo neslobodno. O svojich bratoch však zmýšľam dobre.

Ja viem, aké zlé je sľúbiť niečo sväté, a nesplniť to. Hovorí sa: „Pánovi, svojmu Bohu, skladajte sľuby a plňte ich“ a: „Lepšie je nesľubovať, ako sľúbiť, a nesplniť.“

Klerik sľúbil dve veci: svätosť a klerický stav. Vo vnútri svätosť, lebo klerický stav mu Boh položil na šiju pre dobro svojho ľudu, a je mu skôr na ťarchu ako na poctu. Ale „kto je dosť múdry, aby to pochopil ?“ Sľúbil teda svätosť, sľúbil spoločný život v_spoločenstve, sľúbil spoločný život v_spoločenstve, sľúbil: „Aké je dobré a milé, keď bratia žijú pospolu.“ Ak odpadnete od tohoto úmyslu a bude klerikom vonku, odpadne ho polovica. Ale ak ostane vnútri a bude sa pretvarovať, odpadol celý. Nechcem, aby sa musel pretvarovať. Viem, ako by ľudia mali radi klerický stav. Neberiem ho nikomu, kto nechce spoločne so mnou žiť. Má Boha, ktorý chce zostať aj so mnou.

RESPONZÓRIUM

Ty, pravda, svetlo môjho srdca! Už mi nehovoria moje temnoty. Blúdil som a spomenul som si na teba. {*} A teraz sa smädný dychtivo vraciam k_tvojmu prameňu.

Ja nie som môj život; sám zo seba som žil zle, v_tebe začínam žiť znova. {*} A teraz sa smädný dychtivo vraciam k_tvojmu prameňu.

Alebo iné:

Zo životopisu svätého Augustína, ktorý napísal svätý biskup Possídius

(PL 32, 51-56)

{p}

O_rehoľnom živote svätého Otca Augustína

Jeho odev, obuv a prikrývky boli zo skromnej a primeranej látky, ani luxusné, ani veľmi biedne. A on, ako som povedal, držal sa stredu, neodklonil sa ani napravo ani naľavo. Jedol rozumne a striedmo, popri zelenine a strukovinách niekedy aj mäso kvôli hosťom alebo chorým; vždy však mal víno. Iba príbor používal strieborný, všetky ostatné nádoby, na ktorých sa nosilo jedlo na stôl, boli hlinené, drevené alebo kamenné, nie však preto, že by bol mal nedostatok, ale zo zásady. Pritom však bol vždy pohostinný. A pri stole mal radšej čítanie alebo rozhovor ako jedenie a pitie. Ale proti nezdravému sklonu ľudskej povahy mal na ňom nápis: Kto rád ohovára neprítomných ľudí, nech vie, že nemá pri tomto stole miesto.

Vždy myslel na svojich chudobných a dával im z_toho, čo mal pre seba a pre všetkých svojich, ktorí s_ním bývali; čiže z_výnosu cirkevných majetkov alebo aj z_darov veriacich. Starosť o cirkevný dom a o všetok majetok zveroval schopnejším klerikom a spoľahol sa na nich. Keď to takto zariadil a usporiadal, odpútal sa od toho ako od nepríjemných a nebezpečných vecí a pozornosť svojho ducha zameral do hlbín duše a na vyššie veci. Bol ako tá najnábožnejšia Mária obrazom nebeskej cirkvi.

Klerici boli stále spolu s_ním v_jednom dome a stravovali sa i odievali na spoločné trovy. Keď sa previnili proti pravidlám poriadku a vážnosti, karhal ich, ale aj trpezlivo znášal, nakoľko sa patrilo a bolo treba, pričom bratovi, ktorý sa prehrešil a prosil o odpustenie, odpustil priestupok nie sedem ráz, ale sedemdesiatsedem ráz, tak ako každý z_nás prosí denne Pána, aby mu odpustil. V_jeho dome nebývala nijaká žena, ani vlastná sestra, ktorá dlhý čas slúžila Bohu ako vdova a až do svojej smrti bola predstavenou Božích služobníc. Ale ani strýcove dcéry, ani dcéry jeho brata, ktoré tiež slúžili Bohu.

Pri dôverných rozhovoroch nám hovorieval, že ani kresťania a kňazi chvályhodného života nemajú po krste odchádzať z_tela bez vážneho a náležitého pokánia, čo aj sám urobil v_poslednej chorobe, na ktorú zomrel. Lebo si v_dňoch svojej choroby rozkázal napísať tých niekoľko Dávidových kajúcich žalmov a po štyroch mu ich pripevnili na stenu oproti posteli a poležiačky ich čítaval, stále žalostne plakal a aby mu nik neprekážal v_jeho zámere, desať dní pred smrťou prosil nás prítomných, aby k_nemu nevstupoval nik, iba v_tých hodinách, keď ho prichádzajú pozrieť lekári alebo keď mu prinášajú občerstvenie. A tak sa to rešpektovalo a robilo a on sa celý ten čas modlil.

RESPONZÓRIUM

Milujte nášho Pána, {*} Milujte jeho Cirkev.

Jeho ako otca, ju ako matku; jeho ako Pána, ju ako jeho služobníčku. {*} Milujte jeho Cirkev.

RANNÉ CHVÁLY

HYMNUS

Skveje sa veľkňaz v_nebi veľmi slávny,

bronie sa skvelá učiteľov hviezda,

rozsieva všade to, čo mu Boh zveril:

jas pravej viery.

Nebeský Sion, ďakuj Bohu spásy,

radostne plesaj s_týmto mužom slávnym,

že ho Pán k_sebe tiahol svetlom krásnym

a hlasom jasným.

On svätú vieru dodnes upevňuje

a ničí zbrane všetkých temných bludov,

skazené mravy napravuje, čistí

učením istým.

Bedlivý strážca Ježišovho stáda,

tvoj príklad vzácny žiari kňazom, mníchom,

pros za nás v_nebi, nech sa ku nám skláňa

tvár nášho Pána.

Trojici svätej buď česť, chvála, sláva;

jej hĺbku tvoj duch tu na zemi skúmal.

A za to, že si Božiu pravdu strážil,

v_nebi ťa blaží. Amen.

Ant. 1 Ty, večná pravda, pravá láska, milovaná večnosť; za tebou vzdychám dňom i nocou.

Ant. 2 Nebo a zem i všetko, čo v_nich je, mi zo všetkých strán hovoria, aby som ťa miloval.

Ant. 3 Chváľ Pána životom i jazykom, srdcom i ústami, slovami i skutkami.

Žalmy a chválospev sú z_nedele prvého týždňa.

KRÁTKE ČÍTANIE

Porov. {r}Sir 50, 1-2{/r}

Hľa, veľkňaz, ktorý za svojho života opravil dom a za svojich dní opevnil chrám. On položil základ pre výšku chrámu, pre dolnú časť vyvýšených múrov chrámu.

KRÁTKE RESPONZÓRIUM

Nech láskou k_tebe horím. {*} Nech ťa celý milujem.

Nech láskou k_tebe horím. {*} Nech ťa celý milujem.

Nech sa celé moje srdce zapáli ohňom tvojej lásky. {*}

Nech ťa celý milujem.

Sláva Otcu i_Synu i_Duchu Svätému.

Nech láskou k_tebe horím. {*} Nech ťa celý milujem.

Ant. na Benediktus: Ty, Pane, spôsobuješ, že teba chváliť je potešením, lebo si nás pre seba stvoril a naše srdce je nespokojné, kým nespočinie v_tebe.

Bratia (a sestry), na úsvite dnešného sviatku nášho Otca Augustína obráťme nábožne myseľ k_Bohu a volajme:

Klaniame sa ti, Pane Ježišu.

Pane, ty si ustanovil svätého Augustína za starostlivého pastiera svojej Cirkvi;

daj, aby sme sa aj my s_takou istou horlivosťou usilovali o účasť na tvojej sláve.

Klaniame sa ti, Pane Ježišu.

Ty si chcel byť iba tam, kde ide o tvojho Otca;

daj, aby sme ani my nehľadali pri plnení svätej služby svoje záujmy.

Klaniame sa ti, Pane Ježišu.

Ty si hlavou tela, ktorým je Cirkev;

daj, aby ju aj miestna Cirkev, v_ktorej slúžime, predstavovala svojou duchovnou silou.

Klaniame sa ti, Pane Ježišu.

Ty si vybudoval svoju Cirkev na základe apoštolov;

upevňuj a povzbudzuj nášho pápeža M. a nášho biskupa M.

Klaniame sa ti, Pane Ježišu.

Ty si prikázal hlásať evanjelium všetkému stvoreniu;

neprestaň svojou milosťou vzpružovať a posilňovať hlásateľov evanjelia, ktorí sa vyčerpávajú v_misijnom diele.

Klaniame sa ti, Pane Ježišu.

MODLITBA

Prosíme ťa, milosrdný Bože, obnov vo svojej Cirkvi ducha, ktorým si naplnil svätého biskupa Augustína, aby sme aj my túžili iba po tebe, prameni pravej múdrosti, a neúnavne hľadali teba, pôvodcu večnej lásky.

MODLITBA CEZ DEŇ Doplnková psalmódia. Ak je však nedeľa, žalmy sa berú z_nedele prvého týždňa.

PREDPOLUDNÍM

Ant.

Nemiluje ťa dostatočne, kto popri tebe miluje niečo, čo nemiluje kvôli tebe.

KRÁTKE ČÍTANIE

Porov. {r}Sir 50, 1-2{/r}

Hľa, veľkňaz, ktorý za svojho života opravil dom a za svojich dní opevnil chrám. On položil základ pre výšku chrámu, pre dolnú časť vyvýšených múrov chrámu.

Pán ho miloval a ozdobil ho.

Zaodial ho rúchom slávy.

NAPOLUDNIE

Ant.

Chcem ti slúžiť s_radosťou v_srdci. U_teba je slobodná služba.

KRÁTKE ČÍTANIE

{r}Sir 50, 3-4{/r}

Za jeho dní vykopali vodnú nádrž, jazero rozsiahle ako more. Chránil svoj ľud pred lupičmi a zabezpečil ho pred osadením.

Spravodlivý sťa palma zakvitne v_dome Pánovom.

A vyrastie sťa céder z_Libanonu.

POPOLUDNÍ

Ant.

Zmocni sa môjho srdca, aby stále myslelo na teba.

KRÁTKE ČÍTANIE

{r}Sir 50, 6-7{/r}

Bol ako zornica uprostred mrakov a ako mesiac v_splne v_dňoch sviatočných a ako žiarivé slnko nad Božím chrámom.

Ty si kňaz naveky.

Podľa radu Melchizedechovho.

VEŠPERY

HYMNUS

Veľký Otče, Augustín náš,

skloň sa k_našim modlitbám,

prednes ich pred naším Tvorcom;

nech udelí milosť nám.

Biskup vzácny, perla kňazov,

veď nás k_Božím výšinám.

Chudobní ťa chvália veľmi,

žes’ chudobu miloval,

sudcovia zas milujú ťa,

že pri pravde vždy si stál,

keď si Písmo vysvetľoval,

med si priamo rozdával.

Neschodné a zrázne cesty

nám pod nohou zrovnávaš

a z_výrokov Spasiteľa

duchovný chlieb rozdávaš

a z_nektáru svätých žalmov

nápoj žitia nalievaš.

Pre klerikov napísal si

regulu ver’ majstrovskú;

tí, čo sa ňou riadia v_láske,

majú cestu kráľovskú,

a tí, čo za tebou idú,

dosiahnu vlasť nebeskú.

Buď Kráľovi kráľov spása,

život, vláda, slávy jas.

Trojici buď chvála, vďaka,

vrúcna úcta v_každý čas.

Nech je v_knihe nebešťanov

zapísaný každý z_nás. Amen.

Ant. 1 Ty si pre mňa bránou k_tvojim ovciam.

Ant. 2 Všetkých, čo sa pridajú ku mne, zapálim láskou k_tebe.

Ant. 3 Jasný a krásny deň, ktorý nepozná večer a nemá západu, v_ktorom budem počuť chválospevy.

Žalmy a kantykum ze Společných textů pastýřů

KRÁTKE ČÍTANIE

{r}Ef 1, 3-5a{/r}

Nech je zvelebený Boh a Otec nášho Pána Ježiša Krista, ktorý nás v_Kristovi požehnal všetkým nebeským duchovným požehnaním. Veď v_ňom si nás ešte pred stvorením sveta vyvolil, aby sme boli pred jeho tvárou svätí a nepoškvrnení v_láske; on nás predurčil, aby sme sa skrze Ježiša Krista stali jeho adoptovanými synmi.

KRÁTKE RESPONZÓRIUM

Kiež ťa milujem {*} A sama láska mi ťa sprítomní.

Kiež ťa milujem {*} A sama láska mi ťa sprítomní.

Kiež je táto láska vrcholom všetkých mojich skutkov. {*}

A sama láska mi ťa sprítomní.

Sláva Otcu i_Synu i_Duchu Svätému.

Kiež ťa milujem {*} A sama láska mi ťa sprítomní.

Ant. na Magnifikat: Neskoro som ťa začal milovať, Krása taká ávna a taká nová, neskoro som ťa začal milovať! Volal si a kričal a preboril si moju hluchotu.

Pred ukončením dňa pokorne prosme najvyššieho a večného Kňaza Krista a volajme:

Pamätaj, Pane, na svoju rodinu.

Pane, ty si dal svätému Augustínovi, že spojil posvätnú službu s_dokonalejším spôsobom života;

daj, aby sme vždy boli svedkami tvojej svätosti vo svete.

Pamätaj, Pane, na svoju rodinu.

Ty si učil a svojím životom si nám dal vynikajúci príklad dokonalosti;

povzbuď čím viacerých, aby ťa pohnutí tvojou milosťou verne nasledovali a vytrvali vo svätom predsavzatí.

Pamätaj, Pane, na svoju rodinu.

Ty si nádej a útecha trpiacich;

láskavo posilni a poteš chorých, duševne trpiacich a zostarnutých bratov a sestry.

Pamätaj, Pane, na svoju rodinu.

Ty si kráľ, ktorému všetko žije;

milosrdne prijmi zosnulých bratov a sestry do kráľovstva svetla a pokoja.

Pamätaj, Pane, na svoju rodinu.

30. augusta

BL. BRONISLAVY, PANNY Z_NAŠEJ REHOLE

Spomienka

Bronislava pochádzala zo vznešeného rodu Prandov. Bola sesternicou svätého Hyacinta. Šestnásťročná vstúpila v_Krakove do zwierzynieckého kláštora premonštrátskych sestier. Hoci kláštor založila jej rodina, rozhodla sa viesť úplne pokorný a skrytý život v_laske k_umučenému Pánovi. Keď Tatári kláštor zrúcali, ostala bývať v_chatrči, a keď potrebovala samotu a sústredenosť, často sa utiahla na neďaleký vrch Sikornic, ktorý sa teraz nazýva Bronislava. Zomrela roku 1259. Pápež Gregor VI. potvrdil jej úctu doloženú mnohými zázrakmi.
Zo spoločnej časti na sviatky panien alebo svätých žien: rehoľníčok.

POSVÄTNÉ ČÍTANIE

Reč opáta Hermana Tarnovského

(PL 156, 996-997)

{p}

O_premonštrátkach

Pán Norbert sa podobral obnoviť nielen mužskú vetvu, ale aj ženskú, takže sme videli v_jeho kláštoroch aj tvrdší a prísnejší spôsob života u_žien ako mužov. Oni totiž po obrátení vychádzajú v_záujme naliehavých úloh a všelijakých povinností na verejnosť a často sa zaplietajú do cirkevných, ale aj svetských záležitostí a úloh a často tí, ktorých sme v_predošlom živote poznali ako dedinčanov alebo chudákov, v_rehoľnom rúchu vystupujú hrdo akoby na koni.

Ženy však, len čo sa obrátili, hneď zaväzuje trvalý zákon stále sa zdržiavať v_uzavretých priestoroch domu, už nikdy z_neho nevychádzať a nerozprávať sa s_nijakým mužom, nielen cudzím, ale ani s_vlastným bratom alebo príbuzným, iba v_kostole pri okne za prítomnosti dvoch bratov rehoľníkov vonku s_mužom a dvoma ženami pri nej vnútri, ktorí počúvajú všetko, čo sa rozpráva.

Na samom začiatku obrátenia, hneď po prijatí, im na potlačenie všetkej pýchy a telesných žiadostí ostrihajú vlasy až po uši, aby sa tak viac páčili nebeskému ženíchovi Kristovi a z_lásky k_nemu sa úplne zriekli krásy v_slabom a zvodnom tele. Ani jedna viac nesmie mať drahší odev, ale iba z_vlny alebo z_ovčej kože, ani nosiť na hlave hodvábny závoj, ako to majú niektoré rehoľníčky, ale iba najjednoduchšiu čiernu šatku. A hoci sa vie, že sú zatvorené v_takej prísnosti, v_chudobe a mlčaní, je obdivuhodné, že vidíme každý deň ženy, a nielen sedliačky alebo chudobné, ale ešte viac vznešené a bohaté, mladé vdovy i dievčatá, ktoré sa pod vplyvom Kristovej sily obrátili a pohrdli rozkošami sveta a tak sa ponáhľajú do kláštorov, ktoré založil, akoby v_nedočkavosti bežali umŕtvovať krehké telo, takže dnes je v_nich, myslím, viac ako desaťtisíc žien. Keby teda pán Norbert nebol urobil nič iné, ak odhliadneme od obrátenia mužov, iba to, že svojou výzvou pritiahol do Božej služby toľko žien, nezaslúžil by si najväčšiu pochvalu?!

A keď teraz toľké tisíce mužov i žien slúžia podľa jeho učenia Kristovi, keď sa po svete skvie toľko kláštorov jeho rehole, neviem, čo si myslia iní, ale mne sa zdá, že je pravda, čo tvrdia mnohí, že nik od čias apostolov nezískal pre Krista za taký krátky čas toľko nasledovníkov dokonalého života ako on svojou výchovou.

RESPONZÓRIUM

{r}Lk 10, 41-42. 39{/r}

Pán povedal: Marta, Marta, staráš sa a znepokojuješ pre mnohé veci, a potrebné je len jedno. {*} Mária si vybrala lepší podiel, ktorý sa jej neodníme.

Mária si sadla Pánovi k_nohám a počúvala jeho slovo. {*} Mária si vybrala lepší podiel, ktorý sa jej neodníme.

Ant. na Benediktus: Ohlasujeme ukrižovaného Krista, lebo čo je u_Boha bláznivé, je múdrejšie ako ľudia, a čo je u_Boha slabé, je silnejšie ako ľudia.

MODLITBA

Všemohúci a večný Bože, ty si volíš, čo je svetu slabé, aby si zahanbil silných; daj, prosíme, aby sme na príhovor blahoslavenej panny Bronislavy aj my slabí mohli pracovať pre tvoje kráľovstvo.

Ant. na Magnifikat: Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasleduje ma.

10. októbra

SV. GEREONA A SPOLOČNÍKOV, MUČENÍKOV

Spomienka

Gereon bol podľa legendy stotníkom v_thébskej légii. Za Diokleciána a Maximiána zomrel spolu s_318 spoločníkmi mučen smrťou pri Kolíne nad Rýnom. Gereona uctievajú v_kaplnke nášho svätého Otca Norberta v_Xantene.
Zo spoločnej časti na sviatky viacerých mučeníkov DRUHÉ ČÍTANIE Z_Listov svätého biskupa a mučeníka Cypriána Zo spoločnej časti rímskej Liturgie hodín na sviatky viacerých mučeníkov s_responzóriom.

MODLITBA

Bože, ty si dal svojim veriacim dnešný deň na oslavu mučeníckej smrti svätých mučeníkov Gereona a jeho spoločníkov; prosíme ťa, ako si ich pre ich zásluhy a víťazstvo pri mučení preniesol do nebeskej vlasti, tak udeľ aj nám večné odmeny.

13. októbra

BL. PETRA ADRIÁNA TOULORGE, KNĚZE A MUČEDNÍKA NAŠEHO ŘÁDU

Spomienka

Narodil se 4._mája 1757 v_diecézi Coutances (Francie). Řeholní sliby složil v_premonstrátském opatství Blanchelande. Během francouzské revoluce odešel do vyhnanství, aby nemusel složit přísahu uloženou duchovním. Po svém pozdějším návratu do Francie byl jako katolický kněz v_září roku 1793 zatčen a obviněn z_emigrace, aniž by byl soudu předložen jakýkoli právní důkaz. S_pomocí Boží milosti přemohl strach a dobrovolně vyznal pravdu. Byl popraven 13._októbra 1793. Lid jej začal uctívat jako „mučedníka pravdy“.
Společné texty o_jednom mučedníkovi

POSVÄTNÉ ČÍTANIE

Dopis bl._Petra Adriána Toulorge na rozloučenou

(L. Quenault, L’abbé Toulorge ou le martyr de la vérité (épisode de 1793), Coutances 1869, s. 12-13)

{p}

Milost zemřít pro Krista

Nejmilejší bratře, oznamuji ti dobrou a přešťastnou novinu. Právě byl totiž nade mnou vynesen rozsudek smrti, a já na něj po vzoru sv._Cypriána odpovídám: Bohu díky! Zítra ve dvě hodiny odpoledne opustím tuto zemi a vstoupím do nebe, kde se budu těšit z_přítomnosti Boha a své církve. Jak se jen mohlo dostat takové radosti, že bude korunován mučednictvím, takovému hříšníku, jako jsem já? Vyznávám před Bohem, že takového dobrodiní nejsem vůbec hoden. Ale co k_tomu říci? Je to úděl těch, kdo zůstali věrni katolické, apoštolské a římské víře, s_níž jsem i_já díky Boží milosti plně sjednocen. Matko křesťanů, ty jediná smíš uvádět své syny do nebe: jak velikou radost mám z_toho, že jsem během této děsivé bouře zůstal v_tvém svatém domě! Zanedlouho odbije hodina mé smrti, můj čas vypršel, přiblížila se má věčnost.

Nejmilejší bratře, raduj se, protože zítra budeš mít ochránce v_nebi, zůstane-li mi Bůh, jak doufám, oporou, tak jako jí byl až doposud. Raduj se, že mě Bůh uznal za hodna toho, abych pro našeho Pána Ježíše Krista nevytrpěl pouze žalář, ale dokonce i_smrt. To je ta největší milost, které se mi od něj mohlo dostat. Budu jej prosit, aby podobnou korunou obdařil i_tebe. Na věcech, které pomíjejí, není třeba ulpívat. Obrať tedy svůj zrak k_nebi a žij jako čestný a především dobrý křesťan. Vychovávej své děti ve svaté katolické, apoštolské a římské víře. Považuj vždycky za největší čest, že jste měli v_rodině bratra, který si zasloužil trpět pro Boha. Kvůli mému osudu se proto netrap, avšak raduj se z_něho a společně se mnou řekni: Buď pochválen Bůh! Přeji ti, abys vedl svatý život a na konci svých dnů dosáhl ráje. Totéž přeji také své sestře, svým synovcům a neteřím a celé své rodině. V_hlubokém přátelství zůstávám navždy tvůj bratr. – Všechny vás objímám.

RESPONZÓRIUM

{r}Jan 18,38; 14,6; 8,40{/r}

Pilát řekl Ježíšovi: Co je pravda? {*} Já jsem cesta, pravda a život.

Nyní mě chcete zabít – toho, kdo vám mluvil pravdu? {*} Já jsem cesta, pravda a život.

MODLITBA

Všemohoucí věčný Bože, tys během pronásledování naplnil blahoslaveného kněze Petra Adriána silou Ducha Svatého, aby vydal svůj život jako mučedník pro Kristovu pravdu. Na jeho přímluvu dej, abychom se podle jeho příkladu vždy drželi učení evangelia a vydávali svědectví o_tvé lásce k_našim bližním.

20. októbra

Bl. JAKUBA KERNA, KŇAZA NAŠEJ REHOLE

Spomienka

František Alexander Kern sa narodil 11. apríla 1897 vo Viedni. Bol naplnený myšlienkou podať zmiernu obetu za rozličné urážky Boha vo svete. V_roku 1920 vstúpil do premonštrátskeho kláštora v_Gerase, dostal rehoľné meno Jakub. Roku 1922 bol vysvätený za kňaza. Bolestí spôsobené zranenami z_vojny obetoval Bohu a úplne sa odovzdal do jeho svätej vôle. Jakub zomrel 20. októbra 1924 vo Viedni.

POSVÄTNÉ ČÍTANIE

Z_reči blahoslaveného Jakuba Kerna, kňaza

(H. J. Weidinger, Sühnepriester Jakob Kern, Wien, 1960, 57. f.)

Buď zachováme vernosť nášmu biskupovi a skrze neho samotnému Kristovi, alebo milujúc život, čo vedie k_zatrateniu, oddáme svoju dušu iným. Ak si odhodlaný počúvať nemeniteľné slová a pravdu Pána a Spasiteľa a chceš žiť podľa tohto učenia, ostaň tu. Ak máš v_úmysle uznať pastiersky a kňazský úrad Ježiša Krista, ak túžiš po zmierení s_Bohom a po zjednotení s_Ním, ak chceš pripraviť večnému Bohu obetu a chceš získať kňazské požehnanie, tu je skutočne tvoje miesto, lebo Večný Veľkňaz ťa pozýva na hostinu, ktorú On sám pripravil.

Ak sa chceš, okrem toho všetkého, ako bojovník Ducha Svätého, cvičiť v_úctyhodných čnostiach, potom, môj drahý priateľ, tu je miesto, kde môžeš získať vždy novú odvahu a vytrvalosť k_duchovnému boju. Tu nájdeš nástupcu apoštolov a jeho učeníkov a po ťažkej a úzkej ceste tohto pozemského života nájdeš večného Veľkňaza v_nebi, ktorý ti udelí korunu vyvolenia.

Avšak ak rád počúvaš nepravdu tohto moderného sveta, ktorý hovorí, že žiadny Boh nie je, že nie je žiadny večný život, žiadny hriech; vstaň a odíď, lebo tu nie je pre teba miesto. Ak ty, ktorý si ozdobený znakom a darom Ducha Svätého, škodíš svojej duši, ktorá je chrámom toho istého Ducha tým, že chodíš cestou hriechu, a ak nechceš konať pokánie, čo tu ešte hľadáš? Choď von na širokú cestu, ktorá je pohodlnejšia ako táto úzka cesta. Tam môžeš slúžiť svojim nerestiam.

RESPONZÓRIUM

{r}Rim 6, 16{/r}; {r}Ž 1, 6{/r}

Neviete, že komu sa dávate za otrokov a poslúchate ho, ste otrokmi toho, koho poslúchate: {*} Či hriechu na smrť, alebo poslušnosti pre spravodlivosť?

Nad cestou spravodlivých bedlí Pán, ale cesta bezbožných vedie do záhuby. {*} Či hriechu na smrť, alebo poslušnosti pre spravodlivosť?

Ant. na Benediktus: Nikdo nemá větší lásku než ten, kdo za své přátele položí svůj život.

MODLITBA

Bože, ty si doprial blahoslavenému kňazovi Jakubovi, aby v_snahe o dokonalosť a trpezlivosťou v_chorobe patril jedine tebe, na jeho príhovor nás posilňuj, aby sme s_duchovnou radosťou napredovali na ceste lásky.

Ant. na Magnifikat: Hle, jak je dobré a milé, když bratři bydlí pospolu.

26. októbra

SV. GILBERTA, OPÁTA Z_NAŠEJ REHOLE

Spomienka

Gilbert ako vojak slávnej Auvergne, povzbudený Ornifiom, prvým opátom premonštrátskej rehole v_Deiloku, nasledoval Ľudovíta VII., francúzskeho kráľa, do Palestíny. Po návrate domov sa nečakane obrátil a celkom sa zasvätil aj s_manželkou Petronilou a dcérou Ponciou rehoľnému životu. Najprv postavil kláštor, do ktorého vstúpila Petronila a Poncia, potom nemocnicu a nakoniec opátstvo v_Neuffontaine, kde po zložení sľubov v_Deiloku viedol svätý život, opatroval chorých a slúžil im. Obdarený nežným súcitom s_chorými deťmi veľa z_nich uzdravil modlitbou. Zomrel roku 1152.
Zo spoločnej časti na sviatky svätých mužov: rehoľníkov.

POSVÄTNÉ ČÍTANIE

Reč vynikajúceho muža dryburského opáta Adama Scota

(Ad viros religiosos, ed. Petit, 233)

{p}

O_Kristovej láske

K_Božiemu tajomstvu patrí aj tá nevýslovná lahodnosť vnútornej, a preto neomylnej lásky, ktorou sa vedno spájajú v_jednom a dobrom šťastí, v_šťastnej a jednej dobrote Ženích a nevesta, Kristus a duša. A pretože je táto láska príjemná, možno ju pocítiť, ale preto, že je nesmierna, nemožno ju pochopiť; ako si svojou milotou získava duchovnú chuť toho, v_kom vládne a kraľuje, tak zároveň svojou veľkosťou presahuje jeho schopnosť pochopiť ju. Táto láska je podľa žalmu oheň, ktorý predchádza Ježiša Krista do každej duše, do ktorej sa sám chystá prísť, vypaľuje hrdzu chýb, ak tam nejaká je, a kladie základy cností, aby navôkol spálil jeho jeho nepriateľov a pripravil mu v_nej akýsi čistý útulok, aby on vošiel dnu, keď príde, aby sa aj ubytoval, keď vojde, a keď sa ubytuje, aby ju mal bez škvrny a vrásky.

Táto láska totiž ovplyvňuje myseľ, ktorú napĺňa, že nielen zavrhuje, ale aj zabúda na všetky viditeľné veci, horkne jej všetka ich sladkosť a vädne ich krása, lebo ich v_nej nahradil ten, ktorý je sladkosť, čo neklame, a krása, čo nevädne.

On je v_nej tým, čo je sladké a páči sa, chutí a uchvacuje,vonia a zachvacuje, horí a svieti, žiari a skveje sa, osvecuje a osvetľuje, zasahuje a zráža a nakoniec ju zapaľuje a natiera olejom, ústa jej vnútra infikuje akousi dychtivou nenásytnosťou, aby ju vôbec nepotešilo a nenasýtilo nič, čo je menšie ako ten, ktorého miluje. On ju vyzýva a núti, aby sa neuspokojila predtým a nehľadala potom, aby už musela pociťovať ako horké a tvrdé, ťažké a neznesiteľné všetko, čo je nielen proti nemu, ale aj mimo neho. On v_duši, s_ktorou sa spája, ba vzťahuje ju do seba a pretvára, zatvára oči pred márnostou zvodného sveta, zapcháva uši pred nepokojným a znepokojujúcim hlukom svetskej všetečnosti, tlmí čuch pre dychtenie po nízkej rozkoši, krotí chuť pre pôžitok z_nedovolenej pahltnosti a chráni hmat pred poškvrnením nečistotou akéhokoľvek druhu, aby jej vnútornému zraku žiaril Boh ako jasné svetlo, v_jej vnútornom sluchu znel Boh ako najmilší hlas, aj jej čuch lákal Boh ako príjemná vôňa, jej ústam chutil Boh ako životodarný pokrm a napokon jej náručie napĺňal Boh ako blaživé objatie.

Dobrý Ježišu, čo je na tomto svete, čo by mohlo vniknúť do duše inokade ako cez túto päťdielnu bránu, a čo cez ňu vchádza také hodnoverné, aby si ti nebol oveľa hodnovernejší?!

Koľko úhľadnosti a pôvabu, jemnosti a krásy je v_toľkých veciach, ktoré si ty stvoril! Koľko a akého lesku je v_zlate, striebre a iných kovoch a drahokamoch! Aká pestrosť farieb hľadí na tých, aké odtiene lesku tešia tých, čo na ne pozerajú! Ale v_porovnaní s_krásou, ktorá je v_tebe, je všetko, čo je na tomto svete, ošklivé. Lebo to v_Otcovej múdrosti čítame, „že je odbleskom večného svetla a všetko zlato vedľa nej je trochou piesku a v_porovnaní so svetlom žiari čistejšie“.

RESPONZÓRIUM

{r}Mt 19, 14; 25, 40{/r}

Nechajte deti a nebráňte im prichádzať ku mne, {*} Lebo takým patrí nebeské kráľovstvo.

Čokoľvek ste urobili jednému z_týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili. {*} Lebo takým patrí nebeské kráľovstvo.

Ant. na Benediktus: Podaj chudobnému svoju ruku, aby tvoje zmierenie a požehnanie bolo dokonalé.

MODLITBA

Bože, ty si povolal svätého Gilberta od svetského bohatstva na cestu chudoby; daj, prosíme, aby sme aj my nastúpili cestu poníženosti a usilovne slúžili bratom.

Ant. na Magnifikat: Kto sa zmilúva nad chudobným, bude blahoslavený, a kto verí v_Boha, rád koná skutky milosrdenstva.

13. novembra

VŠETKÝCH SVÄTÝCH NAŠEJ REHOLE A VŠETKÝCH SVÄTÝCH REHOĽNÝCH KANONIKOV

Slávnosť

Spoločnou radosťou a slávnosťou vzdávame vďaky za všetkých, ktorí v_premonštrátskej reholi a v_každej kanonickej reholi našli kresťanskú dokonalosť a požívajú nebeskú slávu, čiže za svätého Otca Augustína a Norberta, za všetkých svätých biskupov, opátov a predstavených, kanonikov a laikov, svätých rehoľníkov a za všetkých, čo mali účasť na chválach a na diele, ktoré sa z_Božej milosti vykonalo v_našich kostoloch.

INVITATÓRIUM

Ant. Poďte, klaňajme sa Kráľovi kráľov, Pánovi, ktorý je korunou všetkých svätých.

POSVÄTNÉ ČÍTANIE

HYMNUS

Ó všetkých svätých slávny Kráľ

a vyznávačov koruna,

ty vedieš k_veciam nebeským

tých, ktorí zhrdli zemskými.

Buď k_našim prosbám láskavý,

hľaď na náš prejav oslavy,

pre svätosť tvojich víťazov

aj nám buď pevnou nádejou.

Ty v_mučeníkoch víťazíš

a vyznávačov zachrániš;

premôž aj naše necnosti,

Uštedrovateľ milosti.

Buď Bohu sláva trvalá

i_tebe, jeho Synovi,

i_Duchu Tešiteľovi

vždycky a večne na veky. Amen.

Antifóny a žalmy sú zo spoločnej časti na sviatky viacerých mučeníkov.

PRVÉ ČÍTANIE

Z_Knihy Sirachovho syna

{r:Sir}44, 1-15{/r}

{p}

Vďaka nim aj ich synovia zostanú naveky

{v}1b{/v}Chváliť nám treba slávnych mužov,

našich otcov, ako nasledovali po sebe.

{v}2{/v}Pán ukázal veľkú slávu,

svoju vznešenosť od vekov.

{v}3{/v}Panovali vo svojich kráľovstvách

ľudia veľkí svojou mocou

a obdarení rozumnosťou,

ohlasovali zvesť v_proroctvách.

{v}4{/v}Pre svoju rozvahu stali sa vodcami ľudu

a pre svoju zbehlosť v_písmach viedli národy.

{v}5{/v}V_ich výrokoch sú slová múdrosti;

zostavovali piesne a nápevy,

písali a prednášali básne.

{v}6{/v}Boli bohatí a obdarení silou;

usilovali sa o krásny život

a pokojne žili vo svojich rodinách.

{v}7{/v}Všetci dosiahli slávu u_svojich súčasníkov,

už za ich života ich chválili.

{v}8{/v}Niektorí z_nich zanechali meno po sebe,

ktoré hlása o_nich chvály.

{v}9{/v}Sú aj takí, na ktorých sa nespomína:

zapadli, akoby ani neboli žili.

Sú, akoby sa ani neboli narodili,

a podobne aj ich potomstvo.

{v}10{/v}No oni boli milosrdní mužovia

a nikdy sa nezabudne na ich dobré skutky.

{v}11{/v}Zostávajú vo svojom potomstve,

{v}12{/v}posvätné dedičstvo sú ich vnukovia;

lebo ich potomstvo zostalo verné zmluve

{v}13{/v}a vďaka im aj ich synovia.

Ich potomstvo zostane naveky

a ich sláva nezanikne nikdy.

{v}14{/v}Ich telá odpočívajú v_pokoji

a ich meno žije z_pokolenia na pokolenie.

{v}15{/v}O_ich múdrosti rozprávajú národy

a zhromaždený ľud ich ospevuje.

RESPONZÓRIUM

Velebte Pána, Boží kňazi. {*} Chváľte Boha, svätí a pokorní srdcom.

Spievajte Bohu chválospev, Pánovi služobníci. Aleluja. {*} Chváľte Boha, svätí a pokorní srdcom.

DRUHÉ ČÍTANIE

Reč ctihodného muža Filipa, opáta v_Dobrej nádeji

(PL 203, 837-838)

{p}

O_premonštrátskej reholi

Keď Kristus navštívil vo veľkodušnej dobrote mníchov, otvoril prameň tej istej svojej milosti aj klerikom. Na mieste zvanom Prémontré zhromaždil niekoľkých vrúcneho ducha, čím ďaleko-široko povzbudil ostatných správne náboženstvo. Tam sa totiž tak roznietila svätosť klerikov, taká odolnosť voči zvodom sveta, že bolo na nich naozaj vidno obnovu apoštolského života, ktorý pod ťarchou dlhodobej ochabnutosti už takmer zanikol.

Tam, hovorím, odhodili mešec s_peňažnými prostriedkami, zatratili smrtonosné rozmary vlastnej vôle, zriekli sa vysokých cirkevných úradov, ktoré zastávali alebo o ktoré sa uchádzali, nemali za nič hodnosti, ktoré sa rýchlo pomíňajú, a zaujali sa prácou, mlčaním a chudobou, a tak sa usilovali o svätosť, že sa bolo možno u_nich stretnúť aj s_náročným pokáním mníchov, aj so svätou nábožnosťou klerikov. Toto chcel Boh zrejme v_údolí dosiahnuť ako v_znamení, aby aj podoba miesta zodpovedala spasiteľnej úlohe a aby zreteľne ukázal, že klerikom, pre ktorých bola vysoká hodnosť a možnosť vládnuť príležitosťou skaziť sa, vhodne poslúžilo dobrovoľné poníženie a pokorné pokánie. Aj tvár tohto miesta, ktoré sa tak veľmi podobá krížu, že toto údolie je nie ľudským úsilím, ale dielom prírody akoby ukrižované, čo iné pripomína alebo ohlasuje, ak nie to, že tí, čo sa doň schádzajú, už chcú žiť svetu, ale sa chcú primeraným ukrižovaním podobniť jemu, poníženému Kristovi?! Okrem toho do údolia sa vchádza cez tie štyri ramená, aby sa totiž doň vlievala vzácna zmes ľudí zo štyroch strán sveta a odtiaľ prúdila na štyri svetové strany zvesť náboženstva. Na toto údolie vylieva Kristus dary svojho požehnania a cezeň rozlieva bohatým prúdom olej svojej lásky.

Výdatne ho napĺňa, ako nás o tom informuje Jánovo svedectvo. A čím ho napĺňa, vymedzuje Dávid, keď hovorí: „Zrnom budú oplývať doliny.“ Týmto zrnom je Kristus, ktorý padol do zeme a rýchlo vyrástol, ktorý bol rozlomený v_mlyne utrpenia a nakŕmil svojich ponížených chlebom života, ktorý ponížených klerikov posilňuje spasiteľným pokrmom, a keď dozrejú, ozdobuje ich slávou. Preto v_Piesni piesní dá nazývať ľaliou v_údolí, čím ukazuje, že tých, ktorým nie je ťažké znášať pre neho ťažkosti opovrhnutia, aj on sa ponáhľa ovenčiť cťou a slávou. Bolesť ľalie znamená slávnu radosť, ktorou odmení pokorný smútok klerikov, keď sa im ukáže z_tváre do tváre.

V_takejto radosti tí istí klerici, ktorí sa vďaka pokore zhromaždili v_údolí Prémontré, zriekli sa cirkevných hodností a pohrdli časnými vecami, odkladajú jemné a plátené odevy a obliekajú si vlnené a biele, aby v_bielom rúchu hlásali milosť prijatého odpustenia a boli predobrazom nádeje na slávu v_nebeskej radosti.

RESPONZÓRIUM

Tvoji svätí, Pane, budú kvitnúť ako ľalia. Aleluja. {*} A budú pred tebou ako vôňa balzamu. Aleluja.

Mená svätých sú zapísané v_nebi, radujú sa s_Kristom. Aleluja. {*} A budú pred tebou ako vôňa balzamu. Aleluja.

RANNÉ CHVÁLY

HYMNUS

Vám pozdrav patrí, mužovia

samôt a svätých kláštorov,

čo ste tak odolávali

zlovoľným diabla náporom.

Nech mučeníci víťazní

a kňazov veľké zástupy

i_čisté panny všetkých čias

nás zbavia hriešnej potupy.

Nech rehoľníkov príhovor

i_so všetkými svätými

pripojí sa k_nám prosiacim

o_dary večnej otčiny.

Sláva buď Bohu Otcovi

i_jeho Slovu, Synovi,

i_Duchu Tešiteľovi

teraz i vždycky, naveky. Amen.

Ant. 1 Duše spravodlivých sú v_Božích rukách, muka smrti sa ich nedotkne. Oni sú v_pokoji. Aleluja.

Žalmy a chválospev sú z_nedele prvého týždňa.

Ant. 2 Velebte Pána vy, jeho kňazi; spievajte Bohu chválospev, Pánovi služobníci. Aleluja.

Ant. 3 Nech svätí jasajú v_sláve, nech sa veselia na svojich lôžkach.

KRÁTKE ČÍTANIE

{r}Sir 44, 10. 13b{/r}

Oni boli milosrdní mužovia a nikdy sa nezabudne na ich dobré skutky. Ich potomstvo a ich sláva nezanikne nikdy.

KRÁTKE RESPONZÓRIUM

Spravodliví {*} Žijú naveky.

Spravodliví {*} Žijú naveky.

V_Pánovi je ich odmena. {*}

Žijú naveky.

Sláva Otcu i_Synu i_Duchu Svätému.

Spravodliví {*} Žijú naveky.

Ant. na Benediktus: Vo všetkom sa odporúčame ako Boží služobníci: vo veľkej trpezlivosti, v_súženiach, v_núdzi, v_úzkostiach, v_námahách, v_bdení a v_pôstoch, v_zhovievavosti, v_nepokryteckej láske.

PROSBY zo spoločnej časti svätých mužov.

MODLITBA

Všemohúci Bože, ty nám dnes dovoľuješ oslavovať svätých, čo viedli kanonický život; prosíme ťa, daj, aby sme si aj my, čo žijeme podľa toho istého rehoľného pravidla, zaslúžili na ich príhovor účasť na tej istej sláve.

MODLITBA CEZ DEŇ Antifóny a žalmy sú z_bežného dňa. PREDPOLUDNÍM

KRÁTKE ČÍTANIE

{r}Sir 44, 10-11{/r}

Oni boli milosrdní mužovia a nikdy sa nezabudne na ich dobré skutky. Zostávajú vo svojom potomstve, posvätné dedičstvo sú ich vnukovia.

Radujte sa, spravodliví, v_Pánovi a plesajte.

Jasajte všetci, čo máte srdce úprimný.

NAPOLUDNIE

KRÁTKE ČÍTANIE

{r}Sir 44, 7{/r}

Všetci dosiahli slávu u_svojich súčasníkov, už za ich života ich chválili.

Spravodliví môžu jasať pred Božou tvárou.

A v_radosti sa veseliť.

POPOLUDNÍ

KRÁTKE ČÍTANIE

{r}Sir 44, 13{/r}

Vďaka im ich synovia aj ich potomstvo zostane naveky a ich sláva nezanikne nikdy.

Spravodliví žijú naveky.

V_Pánovi je ich odmena.

VEŠPERY

HYMNUS

Nebeské knieža, Kriste, tebe sláva,

že svetským poctám vyhýba sa každý,

kto zloží sľuby; v_tebe svoje šťastie

zakotví navždy.

To je tá cesta, čo sa Bohu páči,

veď Božia láska vyrve zlému svetu

z_otroctva hriechu tých, čo chcú mať srdce

i_dušu svätú.

A plameň Ducha ženie všetkých k_tomu,

by zákon tela mužne premáhali

a pokušeniam, zvodom zlého ducha

odolávali.

Slávnostným leskom ozdobujú chrámy,

Kristovi pieseň chvály zaznie ráno

a prácu dennú završuje v_noci

pokojný spánok.

A keď ich trápia bôle, rany žitia,

vzor majú v_skutkoch mučeníkov slávnych;

a veriaci si uctia svojich kňazov,

pastierov zdarných.

Otcovia naši, hodni všetkej úcty,

nedajte v_ničom škodiť svojim deťom,

nech vaša česť i rehoľný stav kvitnú

vždy novým kvetom.

Otcovi, tiež aj Jednorodenému i tebe,

Duchu, taká istá sláva,

jediný Bože, nech po celú večnosť

tebe sa vzdáva. Amen.

Ant. 1 Spravodliví žijú naveky, v_Pánovi je ich odmena.

Žalmy a chválospev sú zo spoločnej časti na sviatky viacerých mučeníkov.

Ant. 2 Svojim svätým dám význačné miesto v_kráľovstve môjho Otca, hovorí Pán.

Ant. 3 Okolo teba, Pane, je svetlo, ktoré nikdy nezhasne; a tam odpočívajú duše svätých.

KRÁTKE ČÍTANIE

{r}Múd 10, 17{/r}

Boh odmenil svätých za ich námahu a viedol ich cestou obdivuhodnou. Vo dne bol pre nich prístreším a v_noci svetlom hviezd.

KRÁTKE RESPONZÓRIUM

To sú tvoje diela, Kriste, a tvoje zázraky, ty si naozaj obdivuhodný vo svojich svätých: {*} Ty ich tak vyzdvihuješ, že im obdivuhodne pomáhaš víťaziť nad nepriateľom ľudského pokolenia.

To sú tvoje diela, Kriste, a tvoje zázraky, ty si naozaj obdivuhodný vo svojich svätých: {*} Ty ich tak vyzdvihuješ, že im obdivuhodne pomáhaš víťaziť nad nepriateľom ľudského pokolenia.

Sláva, moc a milosť patrí všetkým tvojim svätým. {*}

Ty ich tak vyzdvihuješ, že im obdivuhodne pomáhaš víťaziť nad nepriateľom ľudského pokolenia.

Sláva Otcu i_Synu i_Duchu Svätému.

To sú tvoje diela, Kriste, a tvoje zázraky, ty si naozaj obdivuhodný vo svojich svätých: {*} Ty ich tak vyzdvihuješ, že im obdivuhodne pomáhaš víťaziť nad nepriateľom ľudského pokolenia.

Ant. na Magnifikat: Vy, čo ste išli za mnou, zasadnete na tróny a budete súdiť dvanásť kmeňov Izraela, hovorí Pán.

PROSBY zo spoločnej časti svätých mužov.

14. novembra

SV. SIARDA, OPÁTA NAŠEJ REHOLE

Spomienka

Siard pochádzal zo vznešenej rodiny. Bol v_poradí piatym opátom Záhrady blahoslavenej Márie vo Frízsku. Tento úrad zastával tridsaťšesť rokov. Bol to muž veľmi rozvážny a umrtvený. Ctil a miloval Pánovo umučenie, a preto bol naklonený chudobným. V_kláštore viedol intenzívny spoločný život, takže bol bratom príkladom a vzorom v_práci, v_obliekaní, v_jedle, v_zachovávaní poriadku, v_posvätnom čítaní, v_písaní kníh, v_pokore a v_miernosti. Zomrel roku 1230. Pri jeho hrobe sa stalo veľa zázrakov.
Ze Společných textů svatých mužů: pro řeholníky

POSVÄTNÉ ČÍTANIE

Zo životopisu svätého Siarda, ktorý napísal opát Sibrand

(Ed. Wybrands, 99-102)

{p}

O_telesnej práci

Už sme počuli, bratia, ako sa tento dobrý otec chránil zbytočných vecí a vedel žiť pokorne ako jeden z_bratov, dávať znamenitý príklad pracovi podriadeným a s_Máriou vychutnávať rozjímavý život. Čujme teda, ako vedel byť aj Martou, ale bez ustarostenosti a nepokoja pre mnohé veci, a pri zaujatosti prácou nezanedbať to potrebné, čiže byť Máriou: počúvať, rozjímať a milovať iba Pána Ježiša, jediné Otcovo Slovo, lebo iba v_ňom má duša život a odpočinok. A tak keď bratia pracovali na poli pri zbere úrody, bol s_nimi aj on, pokornejší ako ostatní a usilovne znášal spolu s_iným nábožným bratom snopy a skladal ich do krížov. Ale oni sa iba tak zaujali vonkajšou prácou, že aj popri zamestnaní boli ponorení v_modlitbe. Spievali totiž striedavo Pánovi žalmy, a tak potvrdzovali to, čo bolo vyššie povedané o Márii a Marte: pri telesnej práci boli Martou a v_spievaní žalmov sa s_Máriou blažene oddávali rozjímaniu. Ako smädní po vode, tak veľmi túžili po tom jednom potrebnom, totiž poznať, milovať a objať Pána Ježiša. On ich živil a oživoval. To potrebné pre ich duše nebol rozptýlený ľahkovážny život tohto sveta, ale sústrediť sa na Krista. Nebehali za pozemskými vecami, ale svoje duchovné tváre obrátili jedným smerom, k_Bohu Otcovi i Synovi i Duchu Svätému.

Myslím si, že človek nemôže úplne vysloviť a vyjadriť, ako sladko a slobodne v_ňom žije duša. To môže iba ten, komu to sám milý Boh chce umožniť. Veď blahoslavená duša má niekedy zrazu z_Božieho vnuknutia akýsi nový pokoj a pohodu, keď oddelená ďaleko od hluku tohto sveta začína chápať a vidieť, ze Boh je pôvodcom a stvoriteľom celého stvorenia a ze je vierou povýšený nad národy a milosťou odpustenia vyvýšený nad zem, totiž v_hriešnikoch. Veď nič nelahodí svätej duši väčšmi, ako premýšľaním hľadať Boha a silou rozumu ho aspoň trošku poznať a nebyť ani chvíľku mimo neho, lebo hoci ho nemôže pochopiť, usilovným hľadaním stále obdivuhodne rastie a pôsobí jej to vlastné opojenie. A najväčšou odmenou a šťastím pre ňu je, že čím jasnejšie a dôvernejšie pozná Boha, tým sa jej Boh javí vyšší a väčší.

Preto majme radi, bratia, práce na poli, ktoré stvoril Najvyšší, pracujme vlastnými rukami a nasledujme príklad Otca Siarda. A keď sa roľníci vytrvalou prácou stávajú v_istom zmysle mučeníkmi, aby nám pripravili dobré veci, bojme sa jesť v_lenivosti chlieb dorobený za takú námahu. Ale bdelosťou a modlitbou pri práci usilujme sa odpovedať na ich službu a nakoľko môžeme, pracujme manuálne, aby sme lepšie poznali ich ťažkú prácu. A bojme sa toho žalmistovho: „Nesužujú sa ako iní ľudia.“

RESPONZÓRIUM

{r}Flp 2, 12-13{/r}; {r}Jn 15, 5{/r}

S_bázňou a chvením pracujte na svojej spáse. {*} Veď to Boh pôsobí vo vás, že aj chcete aj konáte, čo sa jemu páči.

Kto ostáva vo mne a ja v_ňom, prináša veľa ovocia. {*} Veď to Boh pôsobí vo vás, že aj chcete aj konáte, čo sa jemu páči.

Ant. na Benediktus: Oblečte si hlboké milosrdenstvo, láskavosť, pokoru, miernosť a trpezlivosť.

MODLITBA

Dobrotivý Bože, ty si dal svojim svätým milosť, že poslúchali evanjelium, a tak boli príkladom pre mnohých; daj, prosíme, aby sme napodobňovali veselú dobrotu a vrúcnu nábožnosť svätého Siarda.

Ant. na Magnifikat: Kto skúpo seje, skúpo bude aj žať; kto seje štedro, štedro bude aj žať. Lebo veselého darcu Boh miluje.