LH pre OP

Dobrotivý Bože, blahoslavenej Štefánii si udelil milosť, že mala podiel na Kristovom utrpení. Na jej príhovor a podľa jej príkladu daj, aby sme sa aj my podobali tvojmu Synovi.

Narodil sa okolo roku 1175 v_Penaforte neďaleko Barcelony, v_Katalánsku. Stal sa jedným z_najväčších učiteľov teológie a kánonického práva svojej doby. Roku 1222 ako kňaz miestnej cirkvi v_Barcelone vstúpil do Rehole kazateľov. Obdarený učenosťou a jemným správaním vynikal pri výchove kňazov pre ich budúce povolanie. Zostavil pre nich aj tzv. Summu, bohatú na pastoračné skúsenosti a poučenia. Keď sa zdržoval v_Ríme, na želanie a neskôr aj na príkaz pápeža Gregora IX. ako prvý zozbieral v_jeden celok právne dekréty rímskych pápežov (r. 1234). Po smrti Jordána Saského bol zvolený za magistra rehole (r. 1238) v_poradí ako tretí, lež po dvoch rokoch sa úradu zriekol a vrátil sa do Katalánska.

V_úrade najvyššieho predstaveného rehole sa ukázal ako apoštol plný odvahy. Na srdci mu ležala apoštolská činnosť medzi Židmi; podporoval tiež misie v_oblastiach severnej Afriky, a to ako misie Bratov blahoslavenej Panny Márie a mercedárov, tak aj iných žobravých rádov. Veľmi sa zaujímal o_dialóg s_islamom, a preto povzbudzoval misionárov, odchádzajúcich medzi nich, aby sa naučili arabský jazyk, a poznávali aj Korán. Zomrel v_Barcelone 6._januára 1275, takmer storočný. Pápež Klement VIII. ho zapísal do zoznamu svätých dňa 29._apríla 1601.

Velebme sväté Rajmundove činy,

veď v_celom svete preslávil sa nimi.

Nech preto zbor náš piesňou ľúbeznou mu

volá na slávu.

Hoc plný zásluh, zostal vždycky skromný,

na zemi viedol život bezúhonný.

Vítaný nebešťanmi, šťastný vchádza

v_nebeské brány.

Dva vence, panenstva a učenosti

v_nebi ho zdobia; lež on lásky plný

na všetkých verných, na zemi čo trpia,

súcitne hľadí.

Buď Pánu sláva, moc a chvála vrúcna.

Kiež trojjediný všemohúci Boh náš

odpustí nám na Rajmundove prosby,

poklesky všetky. Amen.

Ak hlásateľ pravdy neklamal a hovoril pravdu, že všetci, čo chcú nábožne žiť v_Kristovi, budú prenasledovaní, myslím, že z_tohto všeobecného pravidla nik nie je vyňatý, iba ten, kto nechce alebo nevie „na tomto svete žiť triezvo, spravodlivo a nábožne“.

Vy však nepatríte medzi tých, ktorých domy sú bezpečné a pokojné a na ktorých Pánova palica nedolieha, ktorí prežívajú svoje dni v_pohode a v_okamihu zostúpia do hrobu.

Ale vaša čistota a nábožnosť si zasluhujú i_vyžadujú – práve preto, že ste Bohu milí a vzácni – aby vaša čistota pod nespočetnými údermi dozrela do úplnej rýdzosti. Ak sa niekedy meč nad vami zdvojnásobuje alebo strojnásobuje, aj to treba považovať za plnú radosť a znak lásky.

Dvojsečný meč, to sú zvonka boje a zvnútra obavy. Tento meč sa zvnútra ešte zdvojnásobuje alebo strojnásobuje, keď onen ľstivý duch podvodom a lichotením znepokojuje hlbiny srdca. Tomuto druhu boja ste sa doteraz dosť priúčali, inak by bolo nemožné dosiahnuť toľkú krásu vnútorného pokoja a vyrovnanosti.

Zvonka sa meč zdvojnásobuje a strojnásobuje vtedy, keď sa strhne neopodstatnené prenasledovanie zo strany niektorých členov Cirkvi na duchovnom poli; tu najťažšie rany pochádzajú práve od priateľov.

Toto je ten vytúžený a blahoslavený Kristov kríž, ktorý mužný Ondrej prijal s_radosťou a o_ktorom vyvolená nádoba vyhlasuje, že sa iba v_ňom možno chváliť.

Preto uprite oči na Ježiša, pôvodcu a ochrancu viery, ktorý v_najväčšej nevinnosti trpel aj od svojich a pripočítaný bol k_hriešnikom. A keď pijete preslávny kalich Pána Ježiša, vzdávajte vďaky Pánovi, darcovi všetkého dobra. Som a budem pripravený pomáhať vám vo všetkých súženiach s_pomocou milosti Božej, a s_vami piť, čokoľvek vám Pán na pitie predloží. Až keď budem s_vami, budem môcť dôkladnejšie pochopiť všetko, čo sa okolo vás deje, a účinnejšie a istejšie vám pomáhať.

Nech teda vaše srdcia prebývajú v_Bohu, neprikláňajte ich k_všetkému, o_čom sa hovorí. Sám Boh lásky a pokoja nech napĺňa pokojom vaše srdcia a nech urýchli vašu cestu. Nech vás zatiaľ kryje v_úkryte svojej tváre pred ľudskými zmätkami, dokiaľ vás neuvedie a nepresadí tam, kde budete večne prebývať v_lahodnom pokoji, v_bezpečných stanoch a blahobytnom odpočinku.

Bol dôkladne vyučený v_Pánovej náuke, všetok ľud ho mal v_úcte ako učiteľa; {*} A všetci žasli nad jeho rozumnosťou a odpoveďami.

Vládcovia lipli na slovách jeho úst a všetko robili tak, ako im radil. {*} A všetci žasli nad jeho rozumnosťou a odpoveďami.

Brat Rajmund z_Penafortu, pôvodom Katalánec a v_poradí tretí magister Rehole kazateľov, sa stal slávnym za pontifikátu pápeža Gregora IX. Pred vstupom do rehole bol vynikajúcim učiteľom kánonického práva, a v_tomto obore pôsobil v_meste Bologni.

Keď prijal posvätné rehoľné rúcho, pre jeho múdrosť, vedomosti a svätý život vzal si ho za spoločníka kardinál Ján z_Abbavilla, legát v_Španielsku. Po návrate do pápežskej kúrie stal sa najdôvernejším radcom a tajomníkom pápeža Gregora IX., jeho kaplánom a penitenciárom a „vykonávateľom žiadostí chudobných“. Neskôr na jeho príkaz zhrnul pápežské rozhodnutia do jedného zväzku pod názvom „Decretales“, ako sú dnes používané, keďže predtým boli rozdelené do štyroch zväzkov.

Lež ako bol mužom svätého života a rehoľníkom, tak sväto a rozumne sa správal aj v_pápežskej kúrii: vo všetkom zachovával rehoľnú pokoru a všestrannú dôstojnosť. Sotva sa dakedy našiel niektorý člen pápežskej kúrie, ktorí prichádzali a odchádzali, aby sa o_ňom nebol zmienil po dobrom a nepokladal ho za muža svätého života, akým aj bol.

Pápež si všímal jeho svätý život a chcel ho povýšiť na arcibiskupa. On však vytrvalo a s_akousi rehoľnou úzkostlivosťou sa tomu bránil, takže pápež bol nútený upustiť od nátlaku, ktorý spočiatku na neho robil, keď videl, že je to proti jeho vôli.

Keď horko–ťažko dostal od pápeža povolenie, odišiel z_rímskej kúrie. Keď aj v_konvente v_Barcelone viedol takrečeno anjelský život, zvolili ho za Magistra rehole; ťažko sa dal naviesť, aby voľbu prijal. Bol však mužom vrcholnej dokonalosti a preveľký horliteľ za rehoľu, preto si želal, aby sa aj v_drobných veciach zachovávala rehoľná prísnosť.

Zostavil Summu – zbierku prípadov, so zameraním na záchranu duší, ktorá bola pre celú Cirkev nanajvýš potrebná. Jeho pričinením vyšli aj naše Konštitúcie v_náležitej forme a v_presných oddeleniach a tituloch, ako sú aj dnes, a ktoré predtým boli povrchne usporiadané. Keď dva roky viedol rehoľu, zbadal, že mu už sily nestačia na konanie všetkých povinností; preto na jeho dôrazné naliehanie definítori, zídení v_Bologni, dali súhlas na jeho odchod z_úradu. Čoskoro potom sa vrátil do svojej provincie. A ako v_živote tak aj pri smrti sa obdivuhodne skvel; zomrel v_konvente v_Barcelone.

Postavený na čelo celej Rehole slovom a životom žiaril bratom ako verný obraz mravnosti. {*} Bol im príkladom dobrých skutkov.

Nepovyšoval sa nad bratov, lež bol medzi nimi ako jeden z_nich. {*} Bol im príkladom dobrých skutkov.

Velebme sväté Rajmundove činy,

veď v_celom svete preslávil sa nimi.

O_večnú spásu nik sa veru s_väčšou

nestaral láskou.

Veľkého Otca rádu v_srdci nosil,

o_svätý život Pána stále prosil,

bol nehou Božou preniknutý celý,

čnosti v_ňom zreli.

Veda a svätosť v_ňom spoločne planie,

do tvojho košiara navracia, Pane,

zblúdené duše, láskou ich živí

a robí divy.

Ctihodných Otcov písomnosti vzácne

pozorne skúma, nech ich múdrosť zaznie,

pre život Cirkvi tvorí neúnavne

výnosy právne.

Dva vence, panenstva a učenosti

v_nebi ho zdobia, lež on lásky plný

na všetkých verných, na zemi čo trpia,

súcitne hľadí.

Buď Pánu sláva, moc a chvála vrúcna.

Kiež trojjediný všemohúci Boh náš

odpustí nám na Rajmundove prosby

poklesky všetky. Amen.

Vy ste povolaní pre slobodu, bratia, len nedávajte slobodu za príležitosť telu, ale navzájom si slúžte v_láske! Veď celý zákon sa spĺňa v_jedinom slove, v_tomto: „Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého!“ Žite duchovne a nebudete spĺňať žiadosti tela. Lebo telo si žiada, čo je proti duchu, a duch, čo je proti telu. Navzájom si odporujú, aby ste nerobili to, čo chcete. Ale ak vás vedie Duch, nie ste pod zákonom.

Ant. na Benediktus: Zajatcov vyslobodil z_rúk nepriateľov a hriešnikov odviedol z_cesty hriechu, aby vykročili na cestu pokoja.

Všemohúci a láskavý Otče, na príkladnom živote a učenosti svätého Rajmunda si dal najavo, že naplnením zákona je láska. Daruj nám svojho Ducha, aby naše srdcia dosiahli takú lásku, ktorá by nás priviedla k_pravej slobode tvojich detí.

Milosrdný Bože, ty si udelil svätému kňazovi Rajmundovi nevšednú lásku voči hriešnikom; prosíme ťa, na jeho orodovanie zbav nás jarma hriechu, aby sme so slobodným srdcom ochotne plnili tvoju vôľu.

Nestále krásy, v_ktoré svet sa vhrúži

odvrhne Rajmund, po nebi len túži,

do rádu svätca Dominika kňaza

radostne vchádza.

Veľkého Otca rádu v_srdci nosil,

o_svätý život Pána stále prosil,

bol nehou Božou preniknutý celý,

čnosti v_ňom zreli.

Nemôže ľudské slovo vypovedať

žiar jeho srdca, keď sa zrieka sveta.

K_odmenám večným jeho myseľ svätá

túžobne vzlieta.

Často si telo šľahmi biča raní,

a tak si myseľ pred úkladmi bráni,

obeť a lásku do bolesti vplieta

za hriechy sveta.

Veda a svätosť v_ňom spoločne planie,

do tvojho košiara navracia, Pane,

zblúdené duše, láskou ich živí

a robí divy.

Pokorne prosme: Bože trojjediný

pomôž nám zbožne nasledovať činy

toho, čo kráčal verne, odovzdane

za tebou, Pane. Amen.

Podľa toho vieme, že sme ho poznali, ak zachovávame jeho prikázania. Kto hovorí: „Poznám ho“, a nezachováva jeho prikázania, je luhár a niet v_ňom pravdy. Kto však zachováva jeho slovo, v_tom je Božia láska naozaj dokonala. A podľa toho vieme, že sme v_ňom. Kto hovorí, že ostáva v_ňom, má aj sám žiť, ako žil on.

Ant. na Magnifikat: Lúčmi svojej náuky svietil tým, čo sedeli v_tmách hriechu: a žiarou svojej lásky vyslobodil spútaných biedou a železom.

Milosrdný Bože, ty si roznietil myseľ blahoslaveného Gundislava obdivuhodnou láskou k_tvojmu menu a doprial si mu, aby ti mohol slúžiť v_samote. Prosíme ťa, na jeho orodovanie dopraj aj nám, aby sme pod vedením toho istého Ducha stále rozjímali o_tebe a s_radosťou usilovne konali to, čo je tebe milé.

Dobrotivý Bože, ty si vo svojej dobrote dal blahoslavenej panne Anne dar vnútornej modlitby, ducha pokánia a neustávajúcej lásky k_blížnym; na jej príhovor nám dopraj, aby sme ťa podľa jej príkladu mohli chváliť a oslavovať a v_znameniach našej doby spoznávali tvoju vôľu.

Milosrdný Bože, ty si blahoslaveného Bernarda priviedol na cestu pokánia a evanjeliovej dokonalosti. Dopraj i_nám, prosíme, aby sme na jeho orodovanie a podľa jeho príkladu oplakávali svoje hriechy a obracali sa k_tebe s_čistým srdcom.

Margita bola dcérou uhorského kráľa Belu IV. a Márie Laskarisovej, dcéry carihradského cisára. Ešte pred jej narodením (r. 1242) ju zasvätili Bohu ako obetu za oslobodenie vlasti od Tatárov. Pred dovŕšením jej štvrtého roku zverili ju mníškam dominikánkam vo Veszpréme. Keď mala iba dvanásť rokov, zložila rehoľnú profesiu do rúk Magistra rehole Humberta de Romans v_novom kláštore v_Budíne, ktorý postavil kráľ zvlášť pre ňu. Obdivuhodne rýchlo kráčala k_vrcholu dokonalosti a celkom sa odovzdala ukrižovanému Kristovi.

Horlivo sa venovala rehoľnému odriekavému životu a skutkom milosrdenstva. S_nadšením za obnovu pokoja a s_neoblomnou statočnosťou pri odhaľovaní nespravodlivosti spájala dojemnú nežnosť voči sestrám, ktorým túžila preukazovať tie najnižšie služby. Obdivuhodnou láskou horela k_tajomstvu Eucharistie a utrpeniu nášho Vykupiteľa. Vynikala úctou k_Duchu Svätému a blahoslavenej Panne Márii, seba dávala ako zmiernu obetu za oslobodenie svojho ľudu od tatárskych nájazdov. Zomrela dňa 18._januára 1270 a pápež Pius XII. ju zaradil do počtu svätých dňa 19._novembra 1943. Jej telesné pozostatky sa v_XVII. storočí stratili.

Ktokoľvek naozaj túži nasledovať Boha a Vykupiteľa Pána Ježiša Krista, nech pokorne a s_pokojnou mysľou nesie kríž vnútorných a vonkajších bolestí, spravodlivých i_nespravodlivých. Takto zaťažený radostne bude kráčať, pretože nasleduje svojho Pána. Nijakým iným spôsobom sa nedôjde tam, kde nás Ježiš predišiel.

Zaiste nie je málo tých, ktorí túžia stať sa Pánovými svedkami v_pokoji, pokiaľ sa všetko deje podľa ich želania. Dobrovoľne sa chcú stať svätými, lež bez námahy, bez ujmy. Túžia totiž Boha poznať, vnímať ho a cítiť, ale musí to byť bez horkosti. Ak by však mali pracovať, ak by sa mali dostať do nepríjemnosti, žiaľu a neistoty, podstúpiť tvrdé skúšky, ak by sa im Boh skryl a oni by boli vnútri i_zvonka zbavení útechy, ihneď z_nich vyprchajú všetky dobré úmysly. To nie sú praví svedkovi, akých hľadá Spasiteľ.

Kto by nehľadal pokoj, kto by si neželal požívať pokoj všade, nech robí čokoľvek? Lež takéto úsilie o_dosiahnutie pokoja treba zamietnuť. Máme vynaložiť nevšedné úsilie a námahu, aby sme si uchovali pokoj v_každom čase, i_v_protivenstvách. z_toho sa rodí pokoj pravý, stály a bezpečný. Klamom totiž určite je všetko ostatné, čo hľadáme alebo čo máme radi. Ak sa však inak usilujeme, nakoľko len vládzeme, zachovať si radosť v_zármutku, pokoj v_zmätku, jednoduchosť v_zložitých okolnostiach, veselú myseľ v_ťažkostiach, vtedy budeme pravými svedkami Boha a nášho Pána Ježiša Krista.

Takýmto učeníkom Kristus sám, za živa i_po zmŕtvychvstaní, žičil pokoj. Oni však v_pozemskom živote nikdy nezažili vonkajší pokoj. Lež bol im daný pokoj podstatný, pravý pokoj vo zmätkoch, blaženosť pri urážkach, život vo smrti. Radovali sa, keď ich ľudia nenávideli, keď ich vydávali súdu a odsudzovali na smrť. Takíto boli praví Boží svedkovia.

Kým žijeme, ustavične sa vydávame na smrť pre Ježiša, {*} Aby sa aj Ježišov život zjavil na našom smrteľnom tele.

Na vlastnom tele dopĺňam to, čo chýba Kristovmu utrpeniu pre jeho telo, ktorým je Cirkev. {*} Aby sa aj Ježišov život zjavil na našom smrteľnom tele.

Zasvätená Ženíchovi panien odhodlane sa usilovala napodobniť samého Kráľa mučeníkov

[Margita pochádzala z_kráľovského rodu Arpádovcov v_bývalom Uhorsku. Tento rod sám v_jednom storočí, totiž trinástom, dal Božej Cirkvi ďalšie štyri ženy preslávené svätým životom, totiž: svätú Alžbetu a jej sesternicu blahoslavenú Agnesu Pražskú, Kunigundu a Jolantu, dcéry kráľa Belu IV., ktorých uctievanie potvrdila Apoštolská Stolica.

Margita sa narodila zbožným rodičom: uhorskému kráľovi Belovi IV. a jeho manželke kráľovnej Márii Laskarisovej. Rodičia ešte pred narodením dieťaťa zasvätili ju Bohu, ak to bude dcéra, ako zmiernu obetu za oslobodenie kráľovstva a svoju záchranu. Ich prosby a sľuby sa splnili. Predobrá matka, pamätajúc na svoj sľub a prijaté dobrodenie, odviedla ju ešte ani štvorročnú do Veszprému do kláštora ctihodných mníšok dominikánok, aby už od útleho veku sa vžívala do rehoľného spôsobu života a pripravila sa na službu Bohu.]

Margita sa tu stala úprimnou a oddanou žiačkou kríža, a na kráľovský domov celkom zabudla. Učenlivosťou a poslušnosťou tak vynikala, že ju mníšky zahŕňali najnežnejšou láskou. Nezvykle na jej vek mala priam v_anjelskej úcte Ježiša Krista a panenskú Bohorodičku a dávala najavo svoju šľachetnú povahu a oslňujúcu krásu srdca.

Preto jej kráľovský otec, aby získal istejšiu a účinnejšiu pomoc pre seba a svoje kráľovstvo, postavil na Dunajskom ostrove kláštor ku cti preblahoslavenej Panny Márie. V_ňom umiestnil nielen zbožné a svätého života panny, ale aj svoju dcéru Margitu, na ktorej lipol tým nežnejšou láskou spomedzi ostatných detí, čím zrejmejšie na nej pozoroval počiatky nábožného a bohumilého života.

Potom, čo odmietla ponúkaný manželský zväzok s_istým počestným poľským kniežaťom, zložila ako dvanásťročná slávnostné sľuby pred ctihodným Magistrom rehole Humbertom. Keď však ešte aj český kráľ vážne ju o_to požiadal, rozhodla sa verejne sa zasnúbiť s_Kristom, aby takto svoj sľub daný božskému Ženíchovi s_vypätím všetkých síl si uchovala nenarušený, aby sa vyhla takejto a hocakej inej príležitosti nevhodného nátlaku na uzavretie manželstva. Dôrazne a vytrvalo si žiadala posvätný závoj, ktorý napokon s_veľkou radosťou prijala od ostrihomského arcibiskupa.

Keď sa takto zasvätila Ženíchovi panien, zrieknutím sa sveta a seba a telesným sebatrýznením odhodlane sa usilovala napodobiť samého Kráľa mučeníkov. Vždy sa obliekala do najhorších šiat, odmietla všetky hodnosti, túžila a tešilo ju, keď mohla zametať v_dome, odstraňovať špinu a čistiť, pripravovať jedlo a často aj nosiť ťažké bremená. Chorým sestrám i_samej služobnej čeľadi, keď dakedy ostatné sestry sa báli nákazy z_ich choroby, posluhovala s_veľkou láskou a túžbou byť opovrhovaná, takže si iba sebe vyhradila ťažké a najnižšie služby voči ním.

Pri rozjímaní o_tajomstve utrpenia vzlykala a horela túžbou po mučeníctve. Pred Ježišom Kristom, skrytým v_závoji Eucharistie, alebo zobrazenom na kríži, ochotnejšie otvárala svoje srdce, a kdekoľvek a takmer bez prerušenia sa modlila. Nie zriedka k_predpísaným Božím chválam pridávala celý žaltár, modlitby k_Bohu Otcovi, alebo k_Duchu Tešiteľovi, alebo pozdravy k_jej najmilšej Panne Božej Rodičke.

Aby tíšila hnev všemohúceho Boha a získala svojmu národu Božiu náklonnosť, „sama hojnejšie plakala a svoje telo pôstom trýznila. Na tele nosila cilícium (odev kajúcnikov), akoby oplakávala hriechy všetkých, čo sa tak nepriateľsky stavajú proti Bohu. Plakala nad nešťastím utláčaných a celou svojou bytosťou pred Bohom naliehavo prosila, aby Pán Ježiš Kristus svojou mocnou rukou nevinných i_svätú matku Cirkev, svojou predrahou krvou spolu zhromaždil.“

Margita svoju činnosť neobmedzovala iba na najvrúcnejšie modlitby k_Bohu a najtvrdšie pokánie, lež zapálená apoštolskou horlivosťou a posilnená hrdinskou odvahou, neváhala celkom otvorené aj vyčítať krivdy, nech ich páchal ktokoľvek, hoci aj osoby vyznamenané najvyššou autoritou a hodnosťou.

Keď Margite bolo po tretí raz ponúknuté manželstvo, ihneď ho odmietla a úprimne povedala, že si chce svoje panenstvo uchovať pre Pána Ježiša Krista. A tento božský Ženích, vždy verný a vznešený, ktorý si v_srdci svojej služobnice urobil príjemné bývanie, bohato ju obdaril nebeskými darmi a urobil ju účastnou svojho utrpenia, útechy i_moci, a to ako v_tomto živote, tak aj po smrti.

Blahoslavená Margita mala srdce milosrdné, láskavé a pokorné, {*} Všetkým sa stala všetko a nebolo badať, že je kráľovská dcéra.

V_láske a pokore nezaostávala za žiadnou sestrou. {*} Všetkým sa stala všetko a nebolo badať, že je kráľovská dcéra.

Margita slávou poctená,

jej domovina zaplesaj

a tiež rád Otca Guzmana

radosti cestu uvoľní.

Keď padla vlasť do nešťastia

sťa obeť Bohu k_zmiereniu

sa do kláštora ponúkla

modliť sa tam za otčinu.

Po prijatí do kláštora

skrýva česť, pôvod kráľovský,

a cudné telo ukrutne

si hladom trápi, bičuje.

Len ku Kristovi láskou ľnie,

k_nemu sa túli oddane

a jeho údy chorľavé

ochotne vždycky obslúži.

Chvála a sláva stále znej

Bohu Otcu i_Synovi,

tiež Duchu Tešiteľovi

po všetky časy, naveky. Amen.

Ako Boží vyvolenci, svätí a milovaní, oblečte si hlboké milosrdenstvo, láskavosť, pokoru, miernosť a trpezlivosť. Znášajte sa navzájom a odpúšťajte si, ak by mal niekto niečo proti druhému. Ako Pán odpustil vám, tak aj vy!

Ant. na Benediktus: Prinášajme svoje telá ako živú, svätú, Bohu milú obetu. Stále nosíme na tele Ježišovo umieranie, aby sa na našom tele zjavil aj Ježišov život.

Všemohúci Bože, ty si chcel, aby mocným pôsobením Ducha Svätého sa svätá panna Margita preslávila svojím sebazapieraním. Daj, prosíme, nech sa nikdy neprotivíme tvojej vôli a nech verne spĺňame všetko, čo ti je milé.

Dobrotivý Bože, ty miluješ a chrániš panenstvo. Prispením tvojej milosti svätá Margita spojila krásu panenstva so zásluhami dobrých skutkov. Prosíme ťa, daj, nech na jej orodovanie môžeme obnovovať svoje vnútro duchom spasiteľnej kajúcnosti.

Ako bol Kristus vzkriesený z_mŕtvych Otcovou slávou, tak aj my žime novým životom. Lebo ak sme s_ním zrástli a stali sa mu podobnými v_smrti, tak mu budeme podobní aj v_zmŕtvychvstaní. Veď vieme, že náš starý človek bol s_ním ukrižovaný.

Ant. na Magnifikat: Margitu je teraz vidieť s_Kristom v_sláve, keď jej život bol s_ním skrytý v_Bohu.

Všemohúci Bože, ty si blahoslaveného Andreja prenikol apoštolským duchom. Prosíme ťa, daj, aby sme ho nasledovali a naše slová i_skutky nám priniesli hojný úžitok.

Láskavý Bože, blahoslaveného Antona si roznietil božskou láskou. Prosíme ťa, daj, nech na jeho orodovanie rovnakou láskou slúžime spoločnej viere.

Veľmi slávna a milá postava tohto blahoslaveného sa skvie spolu s_majstrom Eckhartom a Jánom Taulerom medzi vynikajúcimi učiteľmi dominikánskej spirituality, tzv. rýnskymi mystikmi. Henrich, ctiteľ božskej Múdrosti a veľký milovník Kristovho umučenia, narodil sa neďaleko Kostnice (Konstanz) v_Nemecku pravdepodobne na konci XIII. storočia. Jeho otec bol šľachtic a nebol nábožensky založený. Meno prijal od matkinej rodiny Seuze. Jeho matka bola veľmi zbožná. Vo veku trinástich rokov vstúpil do rehole sv. Dominika v_Kostnici. Mal nežnú a láskavú povahu. Päť rokov rehoľného života prežil vlažne, ale zasiahnutý svetlom božskej milosti a zahrnutý mystickými darmi, vynikal prísnym životom a trpezlivo a mlčky znášal protivenstvá a nactiutŕhania.

Napísal knihy, veľmi obľúbené veriacimi, preslávené v_dejinách literatúry, ktoré ešte dnes majú vplyv na duchovný život. Jeho mystické spisy, z_ktorých niektoré napísal ľudovým jazykom, sú stále obľúbené a nanovo vydávané. Na prvom mieste je to kniha Hodinky o_večnej Múdrosti. V_nej podáva náuku o_zbavení sa zmyslovosti a o_spojení s_Bohom nazeraním na Kristove dokonalosti a na jeho umučenie. Vynikal pokorou a láskou, bol ozdobený nebeskými darmi a planul láskou k_Ježišovi, ktorého meno si vyryl do hrude. Zbožne skonal v_Ulme 25._januára 1366. Pápež Gregor XVI. schválil jeho úctu 22. apríla 1831. Jeho hrob bol zničený počas náboženských nepokojov reformácie v_XVI. storočí.

(Ep. 28: ed. K. Bihlmeyer, Heinrich Seuse, Deutsche Schriften, Stuttgart 1907, pp. 486-488. 494)

Nech je vo vás posvätené Božie meno, aby ste s_radosťou čerpali vodu z_Kristových rán! Božská láska, pravý pokoj, hlboká pokora, ktorá pramení z_verného srdca Ježišovho, radostné pozabudnutie na seba v_spoločnosti najvznešenejšieho Božieho Syna a Panny! Toto je pre mňa modlitba Pána za vaše blaho v_Ježišovi Kristovi.

Dobre sa naučte, deti moje, takémuto zmýšľaniu pri konaní dobrých skutkov, takémuto dielu pred Bohom. Konajte rozmanité skutky, ale zachovávajte jednotu myslí. Milosť v_časnosti a sláva vo večnosti sú dávané viac za úmysel, zverený do Božích rúk, než za vonkajší úkon, i_keď sa zdá byť veľkým a svätým.

Pestujte všetky čnosti, aké len môžete, svoju dôveru však nevkladajte do nich, ale len do Ježiša Krista.

Svoje srdcia obráťte k_nemu do nebeskej vlasti. Túto pozemskú vlasť však pokladajte za sladké vyhnanstvo, nie čo sa zmyslov týka, ale pre vrúcnu túžbu. Očakávajte Božiu vôľu, horlite za Božiu česť. Radosť, námahu, strasti, úspech, česť, príjemnosť, potupovanie, nactiutŕhanie – všetko prijímajte z_jeho ruky. Najprv padnite k_jeho nohám a sami sebou úplne a dokonale pohŕdajte ako hlinou tak, aby vami už nik nemohol ešte viac opovrhnúť. Radujte sa z_cti nášho Pána, vzdychajte po ňom, milujte ho, pre seba nehľadajte nijaké potešenie. Dôverujte v_neho a neustále mu vyznávajte lásku.

Milovaní, toto prijmite od Boha a odo mňa úbohého hriešnika, ktorý som úplne vaším priateľom. Avšak čo je? Či nechcete vyznať svoje hriechy? „Ale áno, rád, milovaný brat.“ Nevyznávajte hriechy iných. Koho nechcete napodobňovať, toho nemáte súdiť, ale máte si robiť úsudok o_všetkých ľuďoch s_rozumnou pokorou.

Chcete pociťovať Boha? Naučte sa dôvernosti sami so sebou. Chcete obdržať nové svetlo a novú Božiu milosť? Učte sa poznávať jeho dary a ďakovať za všetko dobré, čo od neho prijímate.

Chcete žiť v_Bohu a aby Boh žil vo vás, v_časnosti i_vo večnosti? Učte sa odumierať sebe, pretože vznešený život duše je skrytý v_tom, v_kom odumrie prirodzená vôľa. Táto smrť, ktorú si zvolíme v_radosti, v_bolesti a v_každej veci tam, kde môžeme užívať radosť a bolesť, spôsobuje, že nahí a všetkého zbavení nasledujeme nahého a všetkého zbaveného Krista.

Toto je stručné pravidlo, že sa musíte ochotne odlúčiť od časných vecí. Múdro očisťujte obrazy stvorení. Bez pochybnosti sa s_Kristom povznášajte do neba. Svoju povahu statočne ovládajte, ale s_múdrosťou. Buďte pokorní a láskaví a budete môcť spoznať každú pravdu. Nič iné teraz nehovorím. Zostaňte zdraví!

A keby niekto za lásku ponúkol všetko, čo má v_dome, len by sa opovrhlo ním. {*} Ani rieky ju neodplavia.

Ant. na Benediktus: My ohlasujeme Krista, a to ukrižovaného Krista – Božiu moc a Božiu múdrosť.

Alebo, najmä pri speve: Kto mňa nasleduje, nebude chodiť vo tmách, ale bude mať svetlo života, hovorí Pán.

Milosrdný Bože, ty si povolal blahoslaveného Henricha, aby nasledoval tvojho Syna a obdivuhodne si ho preslávil umŕtvovaním tela. Prosíme ťa, daj, nech i_my nasledujeme ukrižovaného Krista a ustavične pociťujeme jeho útechu.

Ant. na Magnifikat: Upriamil som si srdce na získanie múdrosti, a našiel som ju, lebo som sa zachovával čistý. Za odmenu mi Boh udelil výrečný jazyk, ním ho budem oslavovať.

Alebo, najmä pri speve: Všetka múdrosť je od Pána, Boha, vždy bola uňho a je pred vekmi.

Milosrdný Bože, ty si vždy mal zaľúbenie v_prosbách tichých a pokorných ľudí. Prosíme ťa, daj, nech podľa príkladu blahoslaveného Markolína sme naozaj tichého a pokorného srdca, aby sme účinnejšie prijali tvoje dary.

Narodil sa roku 1225 na hrade Roccasecca v_južnej časti Lazia neďaleko Frosinone. V_mladom veku sa rozhodol vstúpiť do Rehole kazateľov v_Neapole (r. 1244) aj napriek odporu vlastnej rodiny. Pobudol v_popredných študijných strediskách tej doby (Kolín, Paríž, Rím, Neapol) a všade vynikal bezúhonným životom a pozoruhodným a dôsledným dodržiavaním rehoľných pravidiel. Poslanie vlastnej rehole, totiž slúžiť Božiemu slovu v_dobrovoľnej chudobe, dostala u_neho formu dennej teologickej práce: usilovne bádať o_pravdách viery, s_láskou o_nich rozjímať a odovzdávať ich druhým. Preto všetky svoje sily a schopnosti celkom dal do služieb pravdy: túžil si ju osvojiť, prijímal ju odkiaľkoľvek prichádzala, a horel túžbou odovzdať ju aj iným. Pokorou a ľudským správaním prevýšil ostatných, stal sa z_neho slávny učiteľ posvätnej náuky a obľúbený kazateľ evanjeliových právd. Napísal viaceré diela, naplnené božskou i_ľudskou múdrosťou, ktoré zreteľne ukazujú veľmi úzku spojitosť medzi Božím zjavením a výplodom ľudského rozumu.

Bol verný a veľmi oddaný Kristovi Spasiteľovi, badateľne v_utrpení Kríža a v_tajomstve Eucharistie – ktoré vyzdvihol zostavením ofícia. Synovskou láskou planul aj k_Bohorodičke Panne Márii. Zomrel vo Fossa Nuova (Fossanova) dňa 7._marca 1274 cestou na koncil v_Lyone. Pápež Ján XXII. ho dňa 18._júna 1323 zapísal do zoznamu svätých. Pápež svätý Pius V. ho 11._apríla 1567 vyhlásil za učiteľa Cirkvi, v_poradí piateho v_rímskej Cirkvi. Pápež Lev XIII. ho 4._augusta 1880 vyhlásil za patróna katolíckych univerzít a škôl. Jeho sviatok, vzhľadom na dôvody obnovenej liturgie, sa slávi dnešný deň, kedy jeho telesné pozostatky boli prenesené do mesta Toulouse.

Alebo, najmä pri speve: Nadišla slávnosť nebeského učiteľa Tomáša: {*} Nech Cirkev pokorne a nábožne spieva chvály.

Tomáš, ty svätec prešťastný

a klenot Cirkvi úžasný,

nech na zisk duše bohatý

sa tento spev náš obráti.

Ty srdcom čistým, pokorným

a svetlom mysle výborným

videl si Boha jasnejšie

než myslitelia ostatní.

Tajomstvá večné, úžasné

skúmal si bystro, prekrásne;

aby svet videl v_údive

pramene vedy pravdivé.

Čo jasnou mysľou vnútri zrieš

i_čo Duch Svätý vnuká, vieš

vo skvelých spisoch opísať

a Krista chváliť, milovať.

Vždy skromné, tiché srdce máš,

svoj život v_Bohu prežívaš;

a ako slnko vynikáš

nad učencami všetkých čias.

Trojici večná sláva buď.

Nech raz zrie, Tomáš, Boží ľud

Trojjediného v_nebesiach

a piesňou večnou zaplesá. Amen.

Ant. 1
Séria A: Pane, ty poznáš každú moju túžbu; ani moje vzdychy nie sú skryté pred tebou.
Séria B: Božia láska činí, že celý človek kráča k_Bohu bez váhania.

Ant. 2
Séria A: Pretože si si žiadal múdrosť, hľa, splním tvoju žiadosť: dám ti srdce múdre a chápavé, hovorí Pán.
Séria B: Božia láska je prameňom a príčinou dobroty, ktorá je vo stvorených veciach.

Ant. 3
Séria A: Čo sme videli a počuli o_slove života, zvestujeme aj vám, aby ste aj vy mali spoločenstvo s_nami.
Séria B: Božie prebývanie sa dá poznať zo skúsenosti; lebo slovami sa vysvetliť nedá.

Chrliť budem náuku silnejšie, ako je prorocká reč, zanechám ju tým, ktorí túžia po múdrosti, a neustanem ani cez ich pokolenia. {*} Až do posvätného veku.

Viďte, že som nepracoval iba pre seba, ale pre všetkých, čo hľadajú pravdu. {*} Až do posvätného veku.

Pane, pošli múdrosť z_trónu svojej velebnosti, aby bola so mnou a so mnou pracovala, {*} Aby som vedel, čo sa ti páči.

Viďte, že som nepracoval iba pre seba, ale pre všetkých, čo hľadajú pravdu. {*} Aby som vedel, čo sa ti páči.

(In duo præcepta caritatis et decem legis præcepta: Opuscula theologica 4, Ed. Leonina)

Je jasné, že všetci sa nemôžu namáhať s_poznávaním. Preto dal Kristus stručný zákon, aby ho mohli poznať všetci a aby sa nik, čo ho nezachováva, nemohol vyhovárať na nevedomosť. Je to zákon božskej lásky: „Pán rýchlo splní slovo na zemi.“

Tento zákon má byť pravidlom všetkých ľudských činov. Pri umeleckých dielach vidíme, že to či ono dielo sa uznáva za dobré a správne, ak sa zhoduje s_pravidlom. Podobne, každý ľudský čin je správny a čnostný, ak sa zhoduje s_pravidlom božskej lásky. Ak sa nezhoduje s_pravidlom lásky, potom nie je ani správny ani dobrý ani dokonalý.

Tento zákon, totiž zákon božskej lásky, spôsobuje v_človeku štyri veľmi žiadúce veci. Po prvé je v_ňom príčinou duchovného života. Lebo je zrejmé, že milované je prirodzene v_milujúcom. Preto ten, kto miluje Boha, má ho v_sebe: „Kto ostáva v_Bohu a Boh ostáva v_ňom.“ Tiež je v_povahe lásky, že milujúceho pretvára na milovaného. Ak teda milujeme Boha, stávame sa božskými: „Kto sa spája s_Bohom, je s_ním jeden Duch.“ Augustín hovorí: „Ako je duša životom tela, tak Boh je životom duše.“ A tak aj duša koná čnostne a dokonale vtedy, keď koná z_lásky, skrze ktorú v_nej prebýva Boh. Bez lásky skutočne nič nerobí: „Kto nemiluje, zostáva v_smrti.“ Ak niekto má všetky dary Ducha Svätého bez lásky, nemá život. Veď či je to už dar jazykov, alebo je to dar viery, alebo čokoľvek iné, ako dar proroctva, bez lásky nedávajú život. Aj keby bolo mŕtve telo oblečené do zlata a drahokamov, predsa zostane mŕtve.

Po druhé: zákon božskej lásky je príčinou zachovávania Božích prikázaní. Gregor hovorí, že láska nie je lenivá. Ak je totiž veľká, je činná; ak nie je činná, nie je tu láska. Vidíme predsa, že milujúci urobí pre milovaného veľké a namáhavé veci. Preto hovorí Pán: „Kto ma miluje, zachová moje slovo.“ Kto zachováva prikázania a zákon božskej lásky, napĺňa celý zákon.

Po tretie je láska záštitou proti protivenstvám. Pretože tomu, kto má lásku, neuškodí nijaké protivenstvo, ale dokonca je mu na osoh: „Tým, čo milujú Boha, všetko slúži na dobré.“ Áno, aj veci protivné a ťažké sa zdajú milujúcemu príjemnými, ako to sami vieme zo skúsenosti.

Po štvrté láska vedie k_šťastiu. Lebo len tým, čo majú lásku, je sľúbená večná blaženosť. Všetko ostatné je bez lásky nedostatočné. A musíme vedieť, že rozdiel v_blaženosti je len podľa rozdielnej lásky, a nie podľa nejakej inej čnosti. Mnohí sa viac odriekali než apoštoli, no títo vynikajú v_blaženosti nad všetkými, pretože vynikali v_láske.

[Ako je už z_povedaného zrejmé, láska pôsobí štyri veci. Ponajprv pôsobí odpustenie hriechov. To zjavne vidíme aj u_seba. Ak niekto niekoho urazí a potom ho úprimne miluje, odpúšťa sa mu urážka pre jeho lásku. Veľmi na to poukazuje príklad Magdalény, o_ktorej Pán hovorí: „Jej hriechy, jej mnohé hriechy sú odpustené“, no dodáva: „Lebo veľmi miluje“. Niekto azda povie: Na zničenie hriechov teda stačí láska a nie je nevyhnutné pokánie. No treba si uvedomiť, že nik naozaj nemiluje, kto sa naozaj nekajá.

Láska ďalej pôsobí osvietenie srdca. Jób hovorí: „Všetci sme zahalení tmou.“ Veď často nevieme, čo robiť alebo čo si žiadať, ale láska nás učí všetkému, čo je potrebné na spásu: „Vás poúča o_všetkom jeho pomazanie.“ To je preto, že kde je láska, tam je Duch Svätý, ktorý pozná všetko, ktorý nás uvedie „na správnu cestu“. Ďalej láska pôsobí v_človeku dokonalú radosť. Tiež pôsobí dokonalý pokoj. Podobne láska robí človeka veľmi dôstojným. Láska totiž robí z_otroka človeka slobodného a priateľa. A láska robí ľudí nielen slobodnými, ale aj deťmi, to jest, že sa smieme volať Božími deťmi a nimi aj sme: „Ten istý Duch dosvedčuje spolu s_naším duchom, že sme Božie deti. Ak sme mu však deti, sme aj dedičia: dedičia Boží a spoludedičia Kristovi.“ Hoci všetky dary pochádzajú od Otca svetiel, tento dar, totiž dar lásky prevyšuje všetky ostatné dary. Všetky ostatné dary môže mať človek i_bez Ducha Svätého, ale kto má lásku, s_láskou má nevyhnutne aj Ducha Svätého.]

Prameň múdrosti vlial z_výsosti svätému Tomášovi bohaté a jasné pomazanie. Tomáš prijatú milosť vrátil. {*} Celú svätú Cirkev totiž zavlažuje prúdmi nadprirodzenej skúsenosti.

Stručná výpoveď, milá výrečnosť, vznešený, jasný, pevný názor. {*} Celú svätú Cirkev totiž zavlažuje prúdmi nadprirodzenej skúsenosti.

Kristus si vyvolil chudobných rodičov, no pritom dokonale čnostných, aby si niekto nezakladal na čírej telesnej urodzenosti a na bohatstve rodičov. Žil chudobne, aby odvrátil ľudí od nezriadeného baženia po poctách. Znášal námahu, hlad, smäd, bičovanie, aby sa ľudia, zaujatí rozkošami a slasťami, nenechávali odvádzať nepríjemnosťami tohto života od dobra čností.

Napokon podstúpil smrť, aby nikto zo strachu pred smrťou nezradil pravdu. A aby sa niekto nedesil potupnej smrti pre pravdu, vyvolil si najpotupnejší druh smrti, totiž smrť na kríži. Bolo totiž primerané, že Boží Syn, ktorý sa stal človekom, podstúpil smrť, aby svojím príkladom povzbudil ľudí k_čnosti a aby bolo pravdivé, čo hovorí Peter: „Kristus trpel za nás a zanechal vám príklad, aby ste kráčali v_jeho šľapajach.“

Keby bol žil na svete ako boháč alebo mocnár alebo nejaký vysoký hodnostár, bolo by možné myslieť, že jeho učenie a zázraky boli prijaté preto, že mal priazeň u_ľudí a svetskú moc. Aby bolo teda zjavné, že je to dielo Božej moci, zvolil si vo svete všetko opovrhnuté a slabé: chudobnú matku, život bez majetku, nevzdelaných učeníkov a hlásateľov. Chcel byť zavrhnutý, áno, i_na smrť odsúdený svetskými veľmožmi, aby sa jasne ukázalo, že prijatie jeho zázrakov a jeho náuky sa dosiahlo mocou Božou a nie ľudskou.

Tu však treba si uvedomiť ešte niečo iné: Podľa zámerov prozreteľnosti chcel Syn Boží, ktorý sa stal človekom, sám na sebe znášať slabosti. Z_toho dôvodu chcel, aby aj jeho učeníci, ktorých ustanovil, aby slúžili spáse ľudí, boli vo svete opovrhovaní. Preto si nevyvolil vzdelaných a urodzených ľudí, ale nevzdelaných a obyčajných ľudí, prikázal im, že majú dodržiavať chudobu, znášať prenasledovanie, potupy a podstúpiť aj smrť pre pravdu. To preto, aby sa nezdalo, že ich kázanie má za cieľ nejaké pozemské výhody a aby sa spása sveta nepripisovala ľudskej múdrosti alebo sile, ale jedine božskej. A preto im ani nechýbala božská moc, ktorá pôsobila divy, hoci sami sa v_očiach sveta zdali opovrhnutí.

A toto bolo nevyhnutné na nápravu ľudí, aby sa poučili, že sa nemajú pyšne spoliehať sami na seba, ale na Boha. Lebo k_dokonalosti ľudskej spravodlivosti sa vyžaduje, aby sa človek úplne podriadil Bohu a aby všetko dobré, čo chce dosiahnuť, očakával od neho a uznal, že od neho má to, čo už získal.

Mám pripravený veniec spravodlivosti, ktorý mi dá Pán, {*} V_onen deň, spravodlivý sudca.

Viem, komu som uveril, a som presvedčený, že má moc zachovať to, čo mi bolo zverené. {*} V_onen deň, spravodlivý sudca.

Prečo musel Boží Syn za nás trpieť? Vcelku sú dve veľké príčiny: prvou je, aby nám dal liek proti hriechom, a druhou, aby nám dal príklad, ako máme žiť.

Liek preto, lebo v_Kristovom utrpení nachádzame liek proti všetkým zlám, do ktorých upadáme pre svoje hriechy.

Ale úžitok nie je menší ani vtedy, keď ide o_príklad. Veď Kristovo utrpenie stačí, aby od základu stvárnilo náš život. Lebo kto chce žiť dokonale, nemusí robiť nič iné, ako pohŕdať tým, čím pohrdol Kristus na kríži, a túžiť po tom, po čom túžil Kristus. Veď na kríži nechýba nijaký príklad čnosti.

Ak hľadáš príklad lásky: „Nik nemá väčšiu lásku ako ten, kto položí svoj život za svojich priateľov.“{n}{r}Jn 15,13{/r}{/n} To urobil Kristus na kríži. A keď dal za nás svoj život, nemá byť ťažké prijať pre neho akékoľvek zlo.

Ak hľadáš trpezlivosť, nájdeš na kríži tú najvynikajúcejšiu. Trpezlivosť môže byť veľká z_dvoch hľadísk: buď tým, že niekto trpezlivo znáša niečo ťažké, alebo tým, že znáša niečo, čomu by sa mohol vyhnúť, a nevyhýba sa. A Kristus toho zniesol na kríži veľa a trpezlivo, lebo „keď trpel, nevyhrážal sa“{n}{r}1Pt 2,23{/r}{/n}; „viedli ho ako ovcu na obetu a on neotvoril ústa“{n}porov. {r}Sk 8,32{/r}; porov. {r}Iz 53,7{/r}{/n}. Kristova trpezlivosť na kríži je teda veľká: „Vytrvalo bežme v_závode, ktorý máme pred sebou, s_očami upretými na Ježiša, pôvodcu a zavŕšiteľa viery. On namiesto radosti, ktorá sa mu núkala, vzal na seba kríž a pohrdol potupou.“{n}{r}Hebr 12,1-2{/r}{/n}

Ak hľadáš príklad pokory, pozri na Ukrižovaného: veď Boh sa dal súdiť za vlády Poncia Piláta a zabiť.

Ak hľadáš príklad poslušnosti, nasleduj toho, ktorý sa stal poslušným Otcovi až na smrť: „Lebo ako sa neposlušnosťou jedného,“ to jest Adama, „mnohí stali hriešnikmi, tak zasa poslušnosťou jedného sa mnohí stali spravodlivými.“{n}{r}Rim 5,19{/r}{/n}

Ak hľadáš príklad, ako pohŕdať pozemskými vecami, nasleduj toho, ktorý je „Kráľ kráľov a Pán pánov“{n}{r}Zjv 19,16{/r}{/n}, „v_ktorom sú skryté všetky poklady múdrosti a poznania,“{n}{r}Kol 2,3{/r}{/n} a na kríži bol nahý, posmievaný, opľutý, zbičovaný, tŕním korunovaný a nakoniec octom a žlčou napájaný.

Nepachti teda za šatmi a bohatstvom, veď „delia si moje šaty“{n}{r}Jn 19,24{/r}{/n}; ani za poctami, veď ja som zakúsil posmech a týranie; ani za hodnosťami, veď „z_tŕnia uplietli korunu a položili mi ju na hlavu“{n}{r}Mt 27,29{/r}{/n}; ani za rozkošami, lebo „keď som bol smädný, napojili ma octom“{n}{r}Ž 69,22{/r}{/n}.

Modlil som sa a bol mi daný rozum, prosil som a vošiel do mňa duch múdrosti. {*} Dal som jej prednosť pred žezlami a trónmi a bohatstvo v_porovnaní s_ňou som nepokladal za nič.

Kto by poznal, Pane, tvoju vôľu, keby si mu ty nedal múdrosť a nezoslal z_výšin svojho Ducha Svätého? {*} Dal som jej prednosť pred žezlami a trónmi a bohatstvo v_porovnaní s_ňou som nepokladal za nič.

Otcovo Slovo a jas jeho stály,

Pôvodca sveta, dobra, svetla, krásy,

spievame hymnus najvrúcnejšej chvály,

len ty nás spasíš.

Nevestu Cirkev zdobíš svetlom krásy

a slovom pravdy kŕmiš svoje deti

Tomáša kňaza svojej Cirkvi dal si,

aby nám svietil.

On čistý srdcom žije ako anjel,

k_výšinám ducha jeho myseľ vzlieta

z_jeho úst čisté slovo pravdy vanie

po nivách sveta.

Domovov našich tento priateľ vzácny

jak luna skvie sa, žiari nad hviezdami

je našou pýchou, vzorom žitia krásnym,

zostávaj s_nami.

V_obdive nad tým, čo vzácneho dal nám

učiteľ tento zasvätený vede.

Náuka jeho hlboká a slávna

k_viere nás vedie.

Otče, daj, by sme v_krásnych sieňach neba

s_Tomášom spolu velebili teba

i_tvojho Syna, tiež i_Ducha slávy

piesňami chvály. Amen.

Ant. 1 Smädnému dám zdarma z_prameňa živej vody, a ja mu budem Bohom a on mi bude synom.

Ant. 3 Od rána sa celým srdcom obracal na Pána, svojho Stvoriteľa, pred tvárou Najvyššieho sa modlil.

Medzi dokonalými hovoríme aj múdrosť – no nie múdrosť tohto veku ani múdrosť kniežat tohto veku, ktoré spejú k_záhube, ale hovoríme tajomnú Božiu múdrosť, ktorá bola skrytá a ktorú Boh pred vekmi určil nám na slávu. Nik z_kniežat tohto veku ju nepoznal. Veď keby ju boli poznali, nikdy by neboli ukrižovali Pána slávy. Ale, ako je napísané: „Ani oko nevidelo, ani ucho nepočulo, ani do ľudského srdca nevystúpilo, čo Boh pripravil tým, ktorí ho milujú.“ Ale nám to Boh zjavil skrze Ducha.

Ant. na Benediktus: Nech je zvelebený Pán. z_lásky k_nemu Tomáš študoval, bdel a pracoval.

Alebo, najmä pri speve: Nech je pochválený Kristus, Kráľ slávy, ktorý skrze Tomáša, svetlo Cirkvi, napĺňa svet náukou o_milosti.

Chváľme Krista, Pána, ktorý ozdobil svoju Cirkev náukou a zásluhami svätého Tomáša:

chvála ti, že si svojho nasledovníka Tomáša urobil horlivým hľadačom pravdy a človekom dokonalého života.

chvála ti za nespočetné zástupy ľudí na celom svete, ktorí sa usilujú žiť podľa poznanej pravdy.

chvála ti, že si dalo človeku rozum, ktorým môže poznávať Boha a podmaniť si svet.

chvála ti za všetkých, čo sa snažia deň čo deň viac ťa poznávať, aby ťa mohli zvestovať aj bratom a sestrám.

[Bratia (a sestry), hoci sme podľa prirodzenosti otroci, milosťou sme sa stali Božími deťmi, preto sa osmeľujeme povedať:]

Bože, prameň všetkej múdrosti, ty si urobil svätého Tomáša Akvinského veľkým na poli svätosti a posvätnej vedy; prosíme ťa, osvieť nám myseľ, aby sme chápali jeho náuku, a posilni nám vôľu, aby sme nasledovali jeho čnosti.

Uctievajte svätého Krista, Pána, vo svojich srdciach, stále pripravení obhájiť sa pred každým, kto vás vyzýva zdôvodniť nádej, ktorá je vo vás. Robte to však skromne, s_bázňou a s_dobrým svedomím.

Ak niekomu z_vás chýba múdrosť, nech si prosí od Boha, ktorý dáva všetkým štedro a bez výčitky, a dostane ju. Ale nech prosí s_vierou, bez pochybovania. Lebo kto pochybuje, podobá sa morskej vlne, hnanej a zmietanej vetrom.

Múdrosť, ktorá je zhora, je predovšetkým cudná, potom upokojujúca, skromná, zmierlivá, plná milosrdenstva a dobrého ovocia, nepochybujúca a bez pretvárky. A ovocie spravodlivosti sa zasieva v_pokoji pre tých, čo šíria pokoj.

Právom ľud velebí svätého Tomáša,

ktorý mu zdroj Božej pomoci prináša;

jak hviezdu stálicu vidí ťa na nebi,

oslavuje ťa, velebí.

Čistota mravná ťa byť veľkým uschopní

a svätým anjelom robí ťa podobným.

Za to ťa v_nebesiach láskavá Božia tvár

naveky blaží – božský dar.

Sláva ťa neláka, bohatstvo nevábi,

pohŕdaš rozkošou, svetskými poctami;

za Kristom pokorne s_krížom sa uberáš

Pánovu slávu v_mysli máš.

Ozdoba ľudského rodu si; pomôž nám:

upevňuj vieru v_nás a veď nás k_výšinám;

nech Božie zákony, čistotu ľudia zas

milujú verne v_každý čas.

Na slávu Trojice jasaj, zem, radostne!

Ó, Bože, vyslyš nás, vo chvíli slávnostnej:

aby sme s_Tomášom v_nebeskom kráľovstve

spievali večný chválospev. Amen.

Ant. 1
Séria A: Podľa Božej milosti, ktorú som dostal, položil som ako múdry staviteľ základ a iný na ňom stavia.
Séria B: Múdrosť je odbleskom večného svetla, zrkadlom bez škvrny.

Ant. 2
Séria A: Ovocie svetla je v_každej dobrote, spravodlivosti a pravde.
Séria B: Nenašiel sa nikto, kto by podobne ako on zachovával zákon Najvyššieho.

Ant. 3
Séria A: Boh, ktorý povedal: „Nech z_temnôt zažiari svetlo“, zažiaril aj v_našich srdciach na osvietenie poznania Božej slávy v_tvári Ježiša Krista.
Séria B: Múdrosť si postavila dom; namiešala víno, prestrela stôl. Aleluja.

Jeden dostáva skrze Ducha slovo múdrosti, iný podľa toho istého Ducha slovo poznania, iný vieru v_tom istom Duchu a iný v_tom istom Duchu dar uzdravovať, iný schopnosť robiť zázraky, iný prorokovať, iný rozlišovať duchov, iný dar rozličných jazykov a iný vysvetľovať jazyky. Ale toto všetko pôsobí jeden a ten istý Duch, ktorý rozdeľuje každému, ako chce.

Ant. na Magnifikat: Boh mu dal veľkú múdrosť; učil sa jej úprimne a bez závisti ju ďalej podával.

Alebo, najmä pri speve: Uprostred zhromaždenia Pán otvoril jeho ústa a naplnil ho duchom múdrosti a rozumnosti.

Vrúcne prosme Boha, v_ktorom niet nijakej tmy, aby ustavične osvecoval a riadil mysle ľudí lúčom svojho svetla:

daj vedcom a umelcom lásku, ktorá by ťa hľadala, múdrosť, ktorá by ťa našla, a génia, ktorý by ťa ohlasoval.

daj všetkým národom, aby sa pri hľadaní teba priblížili k_tebe a našli ťa.

prosíme ťa, urob podobnými Tomášovi všetkých, čo majú za úlohu zvestovať svetu svetlo pravdy.

veď nás po svojich cestách tam, kam smerujeme: k_svetlu, v_ktorom prebývaš.

Mnohí ťa ako Boha za života hľadali, ale len tápali a zomreli skôr, než ťa jasne poznali;

[Svoje prosby zakončíme modlitbou k_Otcovi, aby nám spolu s_každodenným chlebom dal pokrm pre večný život:]

Nech vás žehná Boh, a ten, ktorý dal svätému Tomášovi nazrieť do hlbín svojho života, nech vám dopraje milovať ho v_pravde.

Narodila sa v_1332 vo Florencii v_bohatej kupeckej rodine. Mladosť prežila ľahkomyseľne. Vydala sa za bohatého muža Rossu Petra Benintendiho. Spočiatku žila povrchne, venovala sa zábavám, hostinám a tancu. Neskôr po zázračnej udalosti ju zasiahlo svetlo Božej milosti a začala konať pokánie. Odišla k_bratom pri florentskom kostole Santa Maria Novella a vyznala sa zo svojich hriechov. Potom prijala odev Kajúcich sestier Tretieho rádu sv. Dominika a pod vedením bratov kazateľov začala nový život. Horlivo študovala Sväté písmo a rozjímala o_ukrižovanom Ježišovi. Viedla prísny život a mnoho žien priviedla na podobnú životnú cestu.

Horlila za Boha a blížnych, štedro rozdávala zo svojho majetku chudobným, dokonca i_žobrala pre nich na florentských uliciach. Boh ju obdaril mnohými nebeskými darmi. Zomrela 29._januára 1361. Jej telesné pozostatky boli po 37 dní vystavené k_ľudovej úcte v_kostole Santa Maria Novella. Tam tiež boli úctivo uložené. Pápež Lev XII. potvrdil jej úctu 27._marca 1824.

Bože, Otče milosrdenstva, ty si blahoslavenú Villanu obdivuhodne odvrátil od svetských márností a pozdvihol si ju duchom pokory a pravého pokánia. Prosíme ťa, obnov v_našich srdciach lásku k_tebe, aby sme aj my boli naplnení týmto duchom a slúžili ti novým životom.

BL. PETRA Z RUFFIA, ANTONA PAVONIHO, BARTOLOMEJA CERVERIHO, KŇAZOV A MUČENÍKOV

Láskavý Bože, ty si blahoslavenému Petrovi milosrdne doprial mučenícku korunu za to, že bránil pravú vieru; pre jeho zásluhy a na jeho príhovor nám dopraj, aby sme sa ti vždy páčili vierou, ktorá sa prejavuje láskou.

Všemohúci Bože, ty si blahoslavenému Antonovi udelil nepremožiteľnú statočnosť ducha, aby posilňoval jednotu viery. Daj, prosíme, aby sme jeho nasledovaním dosiahli cieľ našej viery, spásu duší.

Milosrdný Bože, ty si blahoslaveného Bartolomeja urobil významným bojovníkom za vieru a ozdobil si ho mučeníckou korunou. Pre jeho zásluhy a príklad nám dopraj, aby sme stále niesli kríž a spolu s_ním aby sme si zaslúžili účasť na tvojej sláve.

Pochádzala zo šľachtického rodu. Narodila sa roku 1522 a dali jej meno Alexandra. Po strate matky, ešte ako dievčatko, zahorela veľkou láskou k_ukrižovanému Kristovi. Ako dvanásťročná vstúpila do kláštora svätého Vincenta sestier Tretieho rádu sv. Dominika v_meste Prato a prijala rehoľné meno Katarína. Podnecovaná silou Ducha Svätého ustavične túžila oslavovať Boha a vykonala obrodu rehoľného života podľa zásad brata Hieronyma Savonarolu, ktorého vďačne a s_úctou nasledovala. Keď v_duši zápalisto a pozorne sledovala Kristovo umučenie, bolo jej dané, aby v_mystickom spoločenstve s_ním živo prežívala jeho utrpenie aj na vlastnom tele. Zostavila aj drobné verše, vybrané zo Svätého písma, na podporu a rozšírenie takéhoto druhu rozjímania. Dva razy bola predstavenou kláštora a vynikajúco viedla komunitu rozvážne a s_láskou.

Obohatená darmi nebeského Ženícha a podporená Božou milosťou zanechala prekrásne príklady duchovnej vyzretosti, najmä v_listoch, ktoré adresovala vynikajúcim a svätým mužom a ženám tej doby, ako sv. Filipovi Nerimu, sv. Karolovi Borromeovi, sv. Márii Magdaléne de’ Pazzi. Zomrela 2._februára 1590 v_Prato. Dňa 23._novembra 1732 ju pápež Klement XII. vyhlásil za blahoslavenú a Benedikt XIV. ju zapísal do zoznamu svätých dňa 29._júna 1746.

Srdce ti, Panna, Duch Svätý

plameňom svojím posvätí

a do duše ti posiela

velebiaceho anjela.

Šťastná, že mučeníkov Kráľ

s_tŕňovým vencom kríž ti dal

a cudné údy nechal ti

poznačiť lásky stigmami.

Šťastná, že Matka vznešená

hneď s_Kráľom panien oddá ťa,

nebeská jasá Kúria:

komnata svätá čaká ťa.

S_Vladárom slávnym spojená

putom, čo nikto nezlomí,

dopraj, nech láska plamenná

nás ľudí k_Bohu pripúta.

Ježiš, ty panien Snúbenec,

Synáčik Matky prečistej,

kiež nebešťania blažení

večne ťa chvália piesňami. Amen.

(Ad Bonaccorsum Bonaccorsi Florentinum: Epistolario, ed. G. Di Agresti, vol. I, Firenze 1973, pp. 331-336)

Pretekať sa treba predovšetkým v_dobrom; nesmie sa to diať so závisťou tak, že by dakto chcel blížneho zdržať, aby ho tento nepredstihol. Treba však bežať rýchlo v_poctivom súperení a v_posvätnom smäde po nebeskom prameni; a treba sa usilovať predbiehať bez nastavenia dajakej prekážky súperovi. Ach, keby takéto pretekanie bolo medzi kresťanmi, ako veľa by ich bolo dosiahlo palmu víťazstva, ktorú dnes tak máloktorí dosiahnu. Preto, predrahý môj synček, dokážme bežať tak rýchlo, aby sme zvíťazili. V_tomto zápolení nebudú ťa pokladať za prenáhleného, ako nepokladali za prenáhleného onoho nešťastného, ale v_skutočnosti šťastného zlodeja, ktorého ukrižovali spolu s_Ježišom. Či sa ti nezdá, že on bojoval šťastnejšie než veľký zástup Otcov, ktorí už od vekov v_predpeklí čakali na vykúpenie? Veď bežal iba okamih, ale tak rýchlo, že všetkých predbehol a prvý získal palmu víťazstva; a pritom ju nevzal nikomu z_tých, čo boli k_nej povolaní.

Teraz však, syn môj, žijeme v_dobe, kedy musíme bežať a vydržať viac, než sme boli zvyknutí. Veď, o_čo musíme byť húževnatejší a vytrvalejší, keď uvažujeme o_hĺbke tajomstva nášho vykúpenia, ktoré sa nám v_týchto dňoch sprítomňuje.

Predovšetkým vidíme milosrdenstvo: ono premohlo spravodlivosť a stalo sa sprostredkovateľom u_večného Otca. Ono ho nahovorilo, aby poslal svojho jednorodeného Syna, aby vzal na seba ľudské telo pre spásu našich duší, ktoré si na toto dobrodenie ani nespomenú. Boha stiahlo z_neba na zem, uzavrelo do panenského lona toho, „ktorého nemôžu obsiahnuť nebesia“. Boha urobilo dieťaťom so všetkými ľudskými biedami; z_nesmrteľného a neschopného trpieť urobilo smrteľníka podliehajúceho utrpeniu; z_božského urobilo ľudské; z_najmúdrejšieho urobilo akoby nemúdreho pred ľuďmi; Pána, ktorému slúžia anjeli, urobilo sluhom ľudí.

Preto, ktorýže rozum, keď sa nad tým zamýšľa, sa nečuduje, keď si uvedomí, že toto všetko sa stalo preto, aby ľudská prirodzenosť mohla splatiť dlh božskému bytiu. A keďže naša prirodzenosť nemohla dlh splatiť a nebola schopná otvoriť nebeskú bránu, ktorú neposlušnosť zavrela, hľa, preto prišiel Spasiteľ, bohatý na taký veľký poklad. Bol pripravený a ochotný splatiť dlh za nás a vrátiť nám dedičstvo na nebeskú vlasť. Táto úvaha naozaj nás musí odradiť od všetkých našich skutkov: vravím od skutkov prízemných a pochábeľských. Aby sme sa do tohto behu dali, treba, aby sme sa povzbudili príkladom bezodnej lásky Božieho Syna k_drobnému nepatrnému tvoru. On v_našej prirodzenosti bežal svoj rýchly beh v_ústrety tak veľkému utrpeniu.

Synku, my musíme bežať ten istý beh a prudko sa vrhnúť do tohto veľkého mora, aby sme sa v_ňom umyli a očistili, keďže kvôli tomu bolo pre nás urobené. Poznačme sa na čele onou svätou krvou, aby sme s_týmto znakom mohli pristúpiť k_večnému Otcovi a mohli mu povedať, že jeho jednorodený Syn splatil za nás dlh, že sme bojovali a získali ohnivočervenú trofej, ktorou je Ježiš na kríži, skropený krvou, vyliatou z_lásky k_nám.

Vezmite na seba moje jarmo a učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom. {*} Moje jarmo je príjemné a moje bremeno ľahké.

Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení, a ja vás posilním. {*} Moje jarmo je príjemné a moje bremeno ľahké.

(S. Caterina de’ Ricci, ed. G. Di Agresti, vol. I, Firenze 1963 [1967], pp. 17-75)

Zmienim sa o_Kataríne z_Florencie, rehoľníčke z_kazateľskej rehole z_kláštora svätého Vincenta v_Prato, v_našej dobe pravej neveste Kristovej, o_ktorej sa chceš odo mňa dozvedieť niečo určité a vierohodné. Táto požehnaná panna je dôvodom preveľkej radosti pre všetkých dobrých a statočných ľudí, ktorí ju poznajú. Veľmi sa z_nej radujú v_Pánovi. Na nej totiž náš Boh, nekonečne vznešený a dobrotivý, láskavo prezrádza svoju odvekú vernosť, všemohúcnosť a štedrosť. Nie je nám známy dôvod, prečo sa Boh rozhodol uložiť taký veľký poklad práve do tejto osoby, a nie do tej alebo onej. Pripomeňme si slová Písma: „Zvelebujem ťa, Otče, Pán neba i_zeme, že si tieto veci skryl pred múdrymi a rozumnými a zjavil si ich maličkým. Áno, Otče, tebe sa tak páčilo“.

V_mesiaci septembri roku 1540 vyšlo najavo, že panna Katarína na svojom tele prežíva utrpenie Božieho Syna. Upadala do vytrženia od štvrtka večera, cez celú noc a v_piatok skoro až do štvrtej hodiny popoludní, možno viac alebo menej, podľa vôle a záľuby božského Ženícha. Ešte aj teraz padá do vytrženia každý týždeň. Sama nám to z_poslušnosti prezradila. Vidí Ježiša, ako sa lúči s_Matkou, ide za Ježišom do Betánie a do večeradla pripraveného na Večeru. Vidí tam, ako Ježiš umýva nohy učeníkom a ustanovuje Eucharistiu. Je pri ňom, keď sa modlí v_Getsemanoch. Vidí aj zradcu Judáša a Ježišovo zatknutie. Pozoruje veľkňazov a predstavených, ako ho vypočúvajú a potupujú. Je prítomná, keď ho bičujú, tŕním korunujú, keď nesie kríž a je ukrižovaný. Vidí Ježiša, ako visí na kríži a tri hodiny zápasí so smrťou a napokon, ako ho z_kríža skladajú.

Toto všetko vidí, a nielen vidí, ale aj spolutrpí s_naším Pánom. A čo on iba jeden piatok trpel, to ona zázračným spôsobom trpí každý štvrtok a piatok.

Tieto preukrutné muky by panna Katarína nijako nebola chcela trpieť, pokiaľ ide o_jej zmyslovú vôľu. Jedného dňa, keď bola vo vytržení, bolo ju počuť, ako prosí Ježiša, či by jej trochu nepodvihol kríž. Lež rozumovou vôľou sa ihneď vzchopila a veľmi ďakovala Bohu za nekonečnú lásku, ktorú jej nehodnej preukazuje. Vraví však, že vôbec nie je schopná slovami vyjadriť všetko, čo náš Pán za nás trpel.

Od 14._apríla roku 1541 vo Veľkonočnej oktáve rany nášho Pána jej zostali natrvalo vtlačené do tela. Často vravela, že rana v_boku jej pôsobí takú veľkú bolesť, že sa jej zdá, že už umiera, hoci vie, že na takéto rany nezomrie. Stále vidí jasne a zreteľne rany vtlačené na rukách a nohách. A tých, čo ju i_vídavali, to nútilo vyhlásiť: „Teraz vyzerá, akoby ju práve zložili z_kríža.“

Ja sa nechcem chváliť ničím iným, iba krížom nášho Pána Ježiša Krista: {*} Cez ktorý je svet ukrižovaný pre mňa a ja pre svet.

Ako sa v_nás rozmnožujú Kristove utrpenia, tak sa skrze Krista rozhojňuje aj naša útecha. {*} Cez ktorý je svet ukrižovaný pre mňa a ja pre svet.

Zornička tmu už zaháňa

a deň noc svetlom zdoláva,

by každý videl zásluhy,

čo Katarínu oslávia.

Buď zdravá, krížom poctená,

ctiteľka vrúcna Božích múk,

a nositeľka jeho rán

i_prebodnutých jeho rúk.

Za tebou daj nám v_každý čas

kráľovskou cestou lásky ísť

a oheň, ktorý v_srdci máš,

do našich vlažných sŕdc tiež vliať.

Krvavé rany, spásy znak,

ktoré ti Snúbenec tvoj dal,

do duší našich silne vtlač,

do srdca písmom ohňa vpáľ.

Ježiš, ty panien Snúbenec,

Synáčik Matky prečistej,

kiež nebešťania blažení

večne ťa chvália piesňami. Amen.

Ant. 1 Už nežijem ja, ale vo mne žije Kristus: lebo ja nosím na svojom tele Ježišove znaky.

Ant. 2 Duša mi plesá v_mojom Bohu, pretože ma zaodial rúchom spásy, zahalil ma plášťom spravodlivosti ako nevestu zdobenú šperkami.

Zo všetkých strán nás sužujú, ale nie sme stiesnení; stále nosíme na tele Ježišovo umieranie, aby sa na našom tele zjavil aj Ježišov život. A tak, kým žijeme, ustavične sa vydávame na smrť pre Ježiša.

Ant. na Benediktus: Vstaň, ponáhľaj sa a príď, panna Katarína. Zbielila si si rúcho v_Baránkovej krvi, bola si verná až do smrti, prijmi od Pána veniec života.

Alebo, najmä pri speve: Ja sa však budem radovať a budem plesať v_Ježišovi, mojom Bohu.

Dobrotivý Bože, z_tvojej vôle sa svätá panna Katarína preslávila rozjímaním o_utrpení tvojho Syna. Na jej príhovor nám láskavo daj, aby sme nábožne rozjímali o_týchto tajomstvách a zaslúžili si ich ovocie.

Vznešenej panne spievajme

dnes chválospevy slávnostné,

veď Baránok, jej Snúbenec

ju k_večnej svadbe pozýva.

Akoby Siena – nádherné

Etrursko ju nám zrodilo,

a plnú krásy nadzemskej

bohatou robí Božia moc.

Vedená svätým anjelom

v_modlitbách vzlieta k_výšinám,

vo svojom tele priútlom

znáša bôľ Ježišových rán.

Srdce jej, prsteň, stigmy dal

a hlavu tŕním ovinul,

keď ruky z_kríža uvoľnil,

k_sebe ju Ženích privinul.

V_šťastí sa topíš, nevesta,

a nebies blahom oplývaš.

Modlitby tých, čo teba ctia

a vrúcne prosia, počúvaj.

Ježiš, ty panien Snúbenec,

Synáčik Matky prečistej,

kiež nebešťania blažení

večne ťa chvália piesňami. Amen.

Počul som akoby hlas veľkého zástupu a ako hukot mnohých vôd a ako rachot mocného hromobitia, ktorý volal: „Aleluja! Lebo začal kraľovať Pán, náš všemohúci Boh. Radujme sa a jasajme, vzdávajme mu slávu, lebo nadišla Baránkova svadba a jeho nevesta sa pripravila. A smela sa obliecť do čistého, skvúceho kmentu; ten kment sú spravodlivé skutky svätých.“ Potom mi povedal: „Napíš: Blahoslavení sú tí, čo sú pozvaní na Baránkovu svadobnú hostinu!“

Ant. na Magnifikat: Múdra Panna Katarína pripravila svoju lampu tým, že mala účasť na Kristovom utrpení; keď Pán prišiel, vošla s_ním na svadobnú hostinu.

Alebo, najmä pri speve: Kto je medzi vami najväčší, bude vaším služobníkom. Kto sa povyšuje, bude ponížený, a kto sa ponižuje, bude povýšený.

Spoločne slávime spomienku na našich rodičov, ktorí nás predišli so znamením viery a spia spánkom pokoja. Naša dominikánska rodina vyjadruje úctu voči našim rodičom tým, že ako za života tak i_po smrti zjednocuje tých, ktorí nás zrodili v_Kristovi a ktorí nás tak často viedli k_nasledovaniu Krista a jemu samému nás obetovali.

Počas tejto výročnej spomienky sa modlitby za zosnulých konajú len slávením svätej omše. Každá komunita však – pri zachovaní toho, čo sa má zachovať a podľa všeobecných noriem – si môže výročnú spomienku pripomenúť v_liturgii hodín formou, aká je pre ňu najvhodnejšia (porov. IGLH, č. 245. 252).

Najdrahšia moja matka v_Kristovi, sladkom Ježišovi. Tvoja nehodná a biedna dcéra Katarína ti chce dodať síl v_drahocennej krvi Božieho Syna. Veľmi som si priala vidieť ťa ako pravú matku nielen môjho tela, ale i_mojej duše. Uvažovala som nad tým, že ak budeš viac milovať dušu než telo, odumrie v_tebe každá prehnaná láska a ani ťa príliš nebude mrzieť moja telesná neprítomnosť. Dokonca budeš mať z_nej radosť a pre Božiu česť budeš chcieť znášať všetky ťažkosti. Budeš sa len o_to snažiť, aby sa Bohu vzdala česť. Vzdávanie cti Bohu v_mojej duši zväčšuje milosť a čnosť. Tak i_ty, najsladšia moja matka, kiež miluješ viac dušu než telo, aby si bola naplnená radosťou a vôbec nebola ochudobnená.

Chcem, aby si sa učila od onej sladkej Matky Márie, ktorá pre česť Božiu a pre spásu nás všetkých nám darovala Syna, a ktorý zomrel na dreve presvätého Kríža. Keď potom Mária po Kristovom nanebovstúpení osirela, zostala so svätými učeníkmi. Uváž, že spoločný život mohol byť pre Máriu i_pre učeníkov veľkou útechou, ich odchod jej však musel spôsobiť zármutok. A predsa na chválu a slávu svojho Syna a pre spásu všetkých ľudí dovolí a chce, aby odišli. Volí si radšej trýzeň z_ich odchodu než útechu z_ich prítomnosti. Až tak je ovládaná láskou ku cti Božej a k_spáse našich duší!

Chcem, aby si sa od nej učila, najdrahšia moja matka. Vieš predsa, že mojou povinnosťou je plnenie Božej vôle. A viem, že chceš, aby som ju plnila. Božia vôľa bola, aby som odišla, a odchod nebol bez tajomstva ani bez veľkého úžitku. Božia vôľa to bola, keď som zostávala, a nie vôľa nejakého človeka. A keby niekto hovoril inak, je to falošné a nie je to pravda. Preto je pre mňa dobré, aby som išla a nasledovala jeho šľapaje, ako sa to bude páčiť jeho neoceniteľnej Dobrote.

Ty však, moja dobrá a sladká matka, ty sa máš radovať, a nie smútiť a každú ťažkosť máš znášať na česť Božiu a pre spásu svoju i_moju. Pozdvihni, pozdvihni trocha svoje srdce a svoj cit k_sladkému a presvätému krížu, kde odumiera každá ťažkosť. Snaž sa chcieť znášať trochu časnej bolesti, aby si unikla večnej, ktorú si zaslúžime za svoje hriechy. Vzmuž sa z_lásky ku Kristovi ukrižovanému.

Zostávaj v_svätom a sladkom Božom milovaní. Sladký Ježiš, Ježiš láska.

Milujte, v_pokore pokladajte jeden druhého za vyššieho. {*} Nech nik nehľadí iba na svoje vlastné záujmy, ale aj na záujmy iných.

Ujímajte sa slabých, ku všetkým buďte zhovievaví; vždy sa usilujte o_dobro medzi sebou i_voči všetkým. {*} Nech nik nehľadí iba na svoje vlastné záujmy, ale aj na záujmy iných.

Bože a Otče náš, ty si nám prikázal ctiť otca a matku; láskavo sa zmiluj nad našimi rodičmi, odpusť im hriechy a daj, aby sme spolu s_nimi dosiahli raz večnú blaženosť.

Z_knižky O_začiatkoch Rehole kazateľov od blahoslaveného kňaza Jordána Saského

Roku Pána tisícdvestoosemnásteho, keď sa Magister Dominik zdržiaval v_Ríme, prišiel tam magister Reginald, dekan od svätého Aniána v_Orleánse. Po návšteve Ríma sa chcel vydať na námornú plavbu. Bol presláveným mužom, chýrny učenosťou a veľmi vážený. Päť rokov prednášal kánonické právo na Parížskej univerzite. Keď však prišiel do Ríma, ťažko onemocnel. Magister Dominik ho niekoľkokrát prišiel navštíviť. Nabádal ho k_tomu, aby prijal Kristovu chudobu a spoločný život v_jeho reholi. Primäl ho k_tomu, že slobodne a pri plnom vedomí súhlasil so vstupom do tejto rehole a zaviazal sa k_tomu aj sľubom.

Potom sa zotavil zo svojej vážnej a takmer beznádejne nebezpečnej choroby. Bol to iste zázrak Božej moci, pretože v_spáľujúcej horúčke k_nemu vo viditeľnej podobe prišla Kráľovná nebies, Matka milosrdenstva, Panna Mária a pomazala mu oči, nos, ústa, bedrá, ruky a nohy akousi liečivou masťou, ktorú si priniesla so sebou. Pritom k_nemu takto prehovorila: „Mažem ti nohy svätým olejom k_hlásaniu evanjelia pokoja.“ Okrem toho mu tiež ukázala celý habit tejto rehole. Hneď sa teda uzdravil. Tak náhle pookrial na celom tele, že lekári, ktorí sa takmer vzdali nádeje na jeho uzdravenie, žasli, keď sa presvedčili, že je zdravý. O_tomto neobyčajnom zázraku neskôr verejne mnohým bratom rozprával Magister Dominik. Títo bratia dosiaľ žijú. Ja sám som bol pri tom, keď o_ňom v_Paríži rozprával vo verejnom príhovore početným bratom.

Keď teda magister Reginald znova získal zdravie, celou svojou bytosťou sa hneď horlivo pustil do kázania. Mal ohnivú a rozhodnú výrečnosť. Celá Bologna vtedy vrela, pretože sa zdalo, že povstal nový Eliáš. V_tej dobe v_Bologni prijal do rehole mnohých bratov. Podobne začal vzrastať počet študentov a veľmi veľa sa z_nich pridalo k_ním.

Potom blahej pamäti brat Reginald prišiel do Paríža a s_neúnavným žiarom ducha slovom i_skutkom hlásal Ježiša Krista ukrižovaného. Boh však ho rýchlo povolal z_tohto sveta. Reginald sa zakrátko zdokonalil a odišiel do večnosti.

Brat Matúš, ktorý ho vo svete poznal ešte ako slávneho a vyberane žijúceho muža, viackrát sa ho takmer s_obdivom opýtal: „Nemrzí vás, magister, že ste si obliekli tento habit?“ On však so sklopenými očami odpovedal: „Myslím si, že v_tejto reholi som nezískal nijakú zásluhu, pretože som v_nej mal príliš veľké zaľúbenie.“

Prosím vás v_Pánovi, aby ste žili dôstojne podľa povolania, ktorého sa vám dostalo. {*} Usilujte sa zachovať jednotu ducha vo zväzku pokoja.

Jedno je telo a jeden Duch, ako ste aj povolaní v_jednej nádeji svojho povolania. {*} Usilujte sa zachovať jednotu ducha vo zväzku pokoja.

Ant. na Benedictus:Nech je zvelebený Pán, ktorý poslal Matku milosrdenstva k_svojmu služobníkovi Reginaldovi, aby mu pomazala nohy k_hlásaniu evanjelia pokoja.

Alebo, najmä pri speve: Poďte k_vodám, všetci, čo ste smädní; hľadajte Pána, kým ho možno nájsť. Aleluja.

Ant. na Magnifikat: Semeno je Božie slovo, rozsievač je však Kristus. Každý, čo ho počúva, bude žiť naveky.

Alebo, najmä pri speve: S_jasotom stoja pred tvárou Pánovou tí, ktorých rehoľa vycvičila v_mnohých zápasoch.

Dobrotivý Bože, darom tvojej milosti blahoslavený kňaz Reginald nastúpil prostredníctvom Matky milosrdenstva na cestu evanjeliovej chudoby a priviedol na ňu i_mnohých iných. Na jeho príhovor veď naše kroky podľa svojho rozhodnutia, aby sme sa s_radostným srdcom ponáhľali po ceste tvojich prikázaní.

Z_knižky O_začiatkoch Rehole kazateľov od blahoslaveného kňaza Jordána Saského

Keď blahej pamäti brat Reginald prišiel do Paríža a horlivo tam kázal, ja, dotknutý už Božou milosťou, som sa nadchol a v_duchu som sľúbil, že vstúpim do tejto rehole. Usúdil som, že som našiel tú pravú cestu k_spáse, ako som si ju predstavoval a často po nej túžil ešte skôr, ako som poznal týchto bratov. Preto, keď som sa utvrdil vo svojom predsavzatí, začal som s_úzkostlivou starostlivosťou podnikať všetko, aby som svojho spoločníka a priateľa získal pre také isté rozhodnutie. Pobadal som totiž, že svojimi darmi prirodzenými i_nadprirodzenými sa veľmi hodí na kazateľskú službu. On sám sa zdráhal, lež ja som neustal ešte viac na neho vplývať.

Keď prišiel deň, kedy sa veriacim dáva popolec, aby si pripomenuli, že sú prach a na prach sa obrátia, rozhodli sme sa aj my spoločne dať na cestu pokánia, totiž splniť sľub daný Pánovi. Ostatní z_našich spolubývajúcich spoločníkov však o_tom ešte nevedeli. Preto, keď brat Henrich odchádzal z_útulku, jeden spoločník sa ho opýtal: „Henrich, kam odchádzate?“ On mu odpovedal: „Idem do Betánie.“ On síce vtedy ešte nerozumel tomu slovu, ale keď mu vysvetlili, že pod menom Betánia sa rozumie dom poslušnosti, pochopil, že vstúpil do rehole. A tak všetci traja sme sa zišli u_svätého Jakuba práve vtedy, keď bratia spievali slová: „Oblečme si nového človeka.“ Vtedy nečakane síce, ale v_pravý čas, sme pristúpili medzi nich, ihneď sme odložili starého človeka a zároveň sme si obliekli človeka nového, aby sa na nás skutkom naplnilo to, čo oni spievali slovom.

V_Bologni roku Pána 1220 sa slávnostne konala prvá generálna kapitula tejto rehole. Osobne som sa na nej zúčastnil, pretože ma tam poslali z_Paríža spolu s_troma bratmi. Magister Dominik totiž písomne nariadil, aby mu z_parížskeho kláštora poslali štyroch bratov na kapitulu v_Bologni. Keď ma na kapitulu poslali, nebol som v_reholi ani dva mesiace. Bratia, zídení na tejto kapitule, jednomyseľne rozhodli, aby sa generálna kapitula konala jeden rok v_Bologni a druhý rok v_Paríži, ale tak, že v_najbližšom roku sa bude konať v_Bologni.

Na generálnej kapitule v_Bologni ma roku Pána 1221 ustanovili za prvého provinciála Lombardskej provincie, hoci som bol v_reholi iba jeden rok a zatiaľ som nezapustil dostatočne hlboko do nej korene, aby som ako predstavený viedol iných skôr, ako by som sa naučil vládnuť nad svojou nedokonalosťou. Na tejto kapitule som totiž nebol prítomný.

[Po smrti Magistra Dominika žil v_Bologni istý brat Bernard. Bol posadnutý zlým duchom, ktorý ho tak ukrutne trápil, že brat vo dne v_noci príšerne zúril a nadmerne vyrušoval celé spoločenstvo bratov. Nepochybne Božie milosrdenstvo dopustilo na bratov toto súženie, aby sa cvičili v_trpezlivosti.

Toto ukrutné trápenie spomínaného brata Bernarda bola prvá pohnútka, ktorá nás podnietila k_tomu, že sme nariadili, aby sa v_Bologni po kompletóriu spievala antifóna „Zdravas’, Kráľovná“. Tento zvyk sa odtiaľto potom šíril po celej Lombardskej provincii. Nakoniec tento zbožný a spasiteľný zvyk pevne zakotvil v_celej reholi. Istý nábožný a vierohodný muž mi rozprával, že kým bratia spievali slová „A preto teda, Orodovnica naša...“, často v_duchu vídaval samú Ježišovu Matku, ako padá na kolená pred svojím Synom a vrúcne ho prosí, aby chránil našu rehoľu. A toto nech sa spomína, aby bratia, ktorí budú toto čítať, sa ešte viac oduševňovali uctievať Pannu Máriu touto modlitbou!]

Kristus ma poslal hlásať evanjelium, nie v_múdrosti slova, aby nebol vyprázdnený Kristov kríž. {*} Lebo slovo kríža je bláznovstvom pre tých, čo idú do záhuby, ale pre tých, čo sú na ceste spásy, teda pre nás, je Božou mocou.

Lebo keď svet v_Božej múdrosti nepoznal svojou múdrosťou Boha, zapáčilo sa Bohu spasiť veriacich bláznovstvom ohlasovania. {*} Lebo slovo kríža je bláznovstvom pre tých, čo idú do záhuby, ale pre tých, čo sú na ceste spásy, teda pre nás, je Božou mocou.

Ant. na Benedictus:Vo všetkom sa ukázal ako Boží služobník: v_námahách, v_bdení, v_pôstoch, v_čistote, v_poznaní, v_zhovievavosti, v_nepokryteckej láske.

Alebo, najmä pri speve: Hľadajte najprv Božie kráľovstvo a jeho spravodlivosť a toto všetko dostanete navyše.

Ant. na Magnifikat: Hovoril a zvestoval Pána Ježiša a Pánova ruka bola s_ním.

Alebo, najmä pri speve: O_jeho múdrosti budú rozprávať národy a jeho chválu bude hlásať zhromaždený ľud.

Dobrotivý Bože, ty si preslávil blahoslaveného kňaza Jordána nezvyčajnou horlivosťou o_duše a mimoriadnym úspechom pri šírení rehole. Pre jeho zásluhy daj, nech podľa jeho príkladu verne hlásame cestu k_spáse a nech žijeme v_takom istom duchu, aby sme mohli ustavične šíriť Kristovo kráľovstvo.

Pane a Bože náš, vlej nám dobrotivo ducha blahoslaveného Mikuláša, ktorému si dal milosť, aby výborne kázal tvoje slovo a blížnych získaval pre spásu. Na jeho príhovor nám dopraj, aby sme pevne vytrvali vo svätom povolaní.

Ján, vlastným menom Guido či Guidolinus, syn Petra, narodil sa koncom XIV. storočia vo Vicchii. V_mladosti sa vo Florencii vyučil maliarskemu umeniu. Spolu so svojím rodným bratom Benediktom vstúpil do Rehole kazateľov v_konvente vo Fiesole, kde krátko predtým bl. Ján Dominici obnovil rehoľné observancie. Od neho asi roku 1420 prijal rehoľné meno i_habit.

Po vysvätení za kňaza v_tom istom konvente dvakrát po sebe vykonával úrad vikára domu a potom priora. Prostredníctvom svojho nebeského umenia bratom i_veriacim zanechal zobrazené božské tajomstvá, ktoré – verne zachovávajúc rehoľné povinnosti – prekontemploval v_modlitbe a pri štúdiu posvätnej pravdy. Vo Fiesole (v rokoch 1425-1438) namaľoval mnoho oltárnych obrazov; podobne vo Florencii v_konvente sv. Marka, kde ho vtedajší prior, veľký otec Antonín, požiadal, aby maľbami vyzdobil celú budovu kláštora, kapitulnú sieň, cely i_chodby (v rokoch 1439–1445).

Keď ho pápež Eugen IV. povolal do Ríma, vymaľoval po jednej kaplnke v_chráme sv. Petra a vo Vatikánskom paláci. Potom i_z_poverenia pápeža Mikuláša V., ktorý ho mal v_úcte najmä pre čistotu života a vynikajúce mravné kvality, vyzdobil pápežskú súkromnú kaplnku a pracovňu. Tiež pracoval v_Kortone v_konvente sv. Dominika (1438) a v_meste Orvieto na výzdobe katedrály (1447).

Neprijal úrad florentského arcibiskupa, ktorý mu ponúkol pápež Eugen IV. Navrhol mu však, aby do tejto hodnosti povýšil sv. Antonína. Zomrel v_Ríme v_povesti svätosti 18._februára 1455 v_dominikánskom konvente pri kostole Santa Maria sopra Minerva. V_tom istom kostole je pochovaný pod mramorovým náhrobkom, na ktorom je jeho podobizeň.

Brat Ján bol prostý a priamy muž, skromný a pokorný; v_maľbách pravdivo zbožný a anjelský, ctený, pritom však prístupný. Pre jeho neobyčajné čnosti a umeleckú metódu ho dôstojne pomenovali blahoslaveným Angelikom. Široko-ďaleko sa preslávil svojou svätosťou a povestným nadaním.

Napokon pápež Ján Pavol II. na jeho počesť a vzrast posvätných umení dovolil 3._októbra 1982 jeho liturgickú úctu pre celú Rehoľu kazateľov.

Z_Apoštolského listu Motu proprio svätého pápeža Jána Pavla Druhého z_3._októbra 1982

„Kto koná v_mene Krista, vždy musí patriť Kristovi.“ Tieto slová s_obľubou opakoval brat Ján z_Fiesole, nazývaný „blahoslavený Angelik“ nielen pre neporušenosť svojho života, ale aj pre takmer božskú nádheru ním maľovaných obrazov, najmä blahoslavenej Panny Márie.

Pocítil v_sebe rehoľné povolanie, a tak ešte v_mladom veku požiadal o_prijatie do Rehole bratov kazateľov, ktorí pre prísny spôsob života dostali meno Observanti a ktorí žili vo Fiesole v_kláštore sv. Dominika. Zatiaľ čo s_najväčšou starostlivosťou spĺňal úlohy, ktorými ho poverovali bratia i_predstavení, tak široko-ďaleko sa niesol chýr o_jeho vynikajúcom maliarskom umení. Preto ho čoraz častejšie a naliehavejšie poverovali zhotovovaním diel.

Pápež Eugen IV. ho povolal do Ríma. Zatiaľ čo brat Ján pracoval na výzdobe chrámu sv. Petra a Vatikánskeho paláca, Eugen IV. mal dokonalú príležitosť vidieť nielen vynikajúce umenie dokonalého majstra, ale predovšetkým zbožného rehoľníka, verného rehoľným predpisom, pokorného a zabúdajúceho na seba samého.

Taktiež pápež Mikuláš V. mal o_bratovi Jánovi vynikajúcu mienku. „Mal v_úcte tohto muža pre čistotu jeho života a vynikajúce mravné kvality.“ Pre tieto vlastnosti ho poveril freskami ozdobiť svoju súkromnú kaplnku. Prácu vykonal bez toho, aby upustil zo svojho typického umenia, ktoré môžeme charakterizovať ako skutočnú modlitbu vyjadrenú farbami.

Zomrel v_Ríme v_kláštore pri kostole Santa Maria sopra Minerva po živote preslávenom vynikajúcim umením a ešte viac okrášlenom ľudskými a rehoľnými cnosťami. Podľa úsudku súčasníkov bol veľmi skromným človekom a rehoľníkom; okrem toho „prekvital aj mnohými cnosťami; bol to pokorný umelec, svedomitý rehoľník,“ „bol to muž preslávený svätosťou“. Nakoniec Vasari, ktorý vo Florencii nazbieral mnoho svedectiev o_jeho čistom živote, bol presvedčený, že pôvab a nadprirodzená povaha, ktorá vyžaruje z_jeho posvätných postav – v_skutočnosti nemaľoval iné námety – je plodom súladu medzi jeho svätým životom a umením.

Je teda zrejmé, že brat Ján vďaka svojim zriedkavým darom, ktoré dal do služieb umenia, získal a stále bude získavať nesmierny duchovný a pastoračný úžitok pre Boží ľud a tak mu uľahčuje cestu k_Bohu. Toto sa totiž podľa Druhého vatikánskeho koncilu od posvätného umenia očakáva, ako to čítame v_Konštitúcii o_posvätnej liturgii: „Medzi najvznešenejšiu činnosť ľudského ducha sa plným právom počítajú slobodné umenia, predovšetkým umenie náboženské a jeho vrchol – sakrálne umenie. Svojou povahou sa zameriavajú na nekonečnú Božiu krásu, ktorú majú istým spôsobom vyjadrovať diela človeka; a tým väčšmi sa zasväcujú Bohu a vzrastu jeho chvály a slávy, čím väčšmi si kladú za cieľ jedine to, aby svojimi dielami čo najviac prispeli k_nábožnému povzneseniu ľudskej mysle k_Bohu.“

Naozaj brat Ján, naskrze vynikajúci muž duchovnosťou a umením, vždy nás priťahoval celým svojím dielom. Usudzujeme teda, že nadišiel čas ukázať ho v_jasnom svetle v_Božej Cirkvi, v_ktorej ešte dnes neprestal hovoriť svojím nebeským umením.

Múdrosť vychováva svojich synov k_veľkosti a stará sa o_tých, čo ju hľadajú a ide pred nimi po spravodlivej ceste. {*} Kto ju miluje, miluje život.

Slúžiť jej znamená slúžiť Najvyššiemu; {*} Kto ju miluje, miluje život.

Ant. na Benedictus:Boh je Duch a tí, čo sa mu klaňajú, musia sa mu klaňať v_Duchu a pravde.

Všemohúci a večný Bože, blahoslaveného Jána Angelika si svojou prozreteľnosťou inšpiroval, aby nám znázornil pokoj a sladkosť neba. Na jeho príhovor daj, aby sme jasným príkladom čností prinášali to isté svetlo do sŕdc svojich bratov a sestier.

Dobrotivý Bože, na základe tvojho nesmierneho daru blahoslavený Ján Angelik s_nežnou vrúcnosťou prenikol a zobrazil tajomstvá tvojho Slova. Na jeho príhovor veď aj nás, ktorí sme ťa už vierou spoznali, k_nazeraniu na krásu tvojej vznešenosti.

Ant. na Magnifikat: Pane, moje srdce sa nevystatuje, moje oči nehľadia povýšene. Ale ja som svoju dušu upokojil a utíšil.

Láskavý Otče a Bože náš, ty si blahoslaveného Alvara ozdobil láskou a kajúcnosťou. Na jeho príhovor a podľa jeho príkladu daj, aby sme na svojom tele vždy nosili známky Kristovho umierania a v_srdci lásku k_tebe.

Všemohúci Bože, tvojím pričinením sa blahoslavený Krištof stal verným ohlasovateľom tvojho slova ľudu a horlivým služobníkom tvojej milosti. Udeľ prosíme, aby pre jeho zásluhy a podľa jeho príkladu sme v_celej mysli i_v_celom srdci nosili Krista.

Milosrdný Bože, ty si blahoslaveného kňaza Konštanca preslávil medzi ľudom tým, že sa ustavične modlil a snažil sa o_nastolenie pokoja. Na jeho príhovor nám dopraj, aby sme kráčali po chodníkoch spravodlivosti a tak dosiahli pokoj a slávu naveky.

Bože, Otec milosrdenstva, ty si povolal blahoslavenú Ascensiónu, aby ti slúžila štedrosťou voči tým, ktorí to najviac potrebujú; daj nám na jej príhovor, aby sme objavili poklady tvojej lásky a delili sa nimi so všetkými.

Mária povedala anjelovi: „Ako sa to stane, veď ja muža nepoznám?“ Anjel je odpovedal: {*} Duch Svätý zostúpi na teba a moc Najvyššieho ťa zatieni.

A preto aj dieťa bude sa volať svätým, bude to Boží Syn. {*} Duch Svätý. [Sláva Otcu. A moc Najvyššieho ťa zatieni].

Mária povedala anjelovi: „Ako sa to stane, veď ja muža nepoznám?“ Anjel je odpovedal: {*} Duch Svätý zostúpi na teba a moc Najvyššieho ťa zatieni. Aleluja.

A preto aj dieťa bude sa volať svätým, bude to Boží Syn. {*} Duch Svätý. [Sláva Otcu. Aleluja.]

Ant. na Magnifikat: Spasiteľ sveta vyjde ako slnko, a ako vlaha na trávnik zostúpi do lona Panny. Aleluja, aleluja, aleluja.

(Oratio XI, in die Annuntiationis 1379: ed. G. Cavallini, Roma 1978, pp. 123-129)

Ó, Mária, stala si sa knihou, v_ktorej je napísaný náš zákon. Dnes bola do teba vpísaná Múdrosť večného Otca. Dnes sa na tebe zjavuje dôstojnosť, sila a sloboda človeka.

Keď uvažujem o_tvojom veľkom rozhodnutí, večná Trojica, chápem, že vo svojom svetle si videla dôstojnosť a urodzenosť ľudského pokolenia. A ako láska ťa prinútila, aby si stvorila človeka; keď padol do záhuby, tá istá láska ťa prinútila, aby si ho vykúpila. Aký dôkaz lásky si dala človeku ešte predtým, ako bol, priviedla si ho k_jestvovaniu len z_čistej svojej lásky. Najväčšiu lásku si však preukázala, keď si mu dnešného dňa dala samu seba a uzavrela si sa do úbohého obalu nášho človečenstva. A či si mohla urobiť niečo väčšie, než keď si dala samu seba? Naozaj môžeš povedať: „Čo som mala alebo čo som ešte mohla pre teba urobiť, a neurobila som?“

Vidím, že čokoľvek uznala tvoja večná múdrosť v_svojom veľkom pláne, aby sa stalo pre spásu ľudského rodu, to tvoja nevýslovná dobrota chcela vykonať a tvoja moc to dnes uskutočnila.

Čo si v_skutočnosti učinila? Čo vymyslela tvoja večná a nepochopiteľná múdrosť, aby si uskutočnila svoju pravdu, preukázala milosrdenstvo a tak zadosťučinila svojej spravodlivosti? Aký si nám dala liek? Naozaj dokonalý liek. Rozhodla si sa darovať nám svoje jednorodené Slovo. Ono prijalo telo nášho človečenstva z_toho istého mäsa, ktorým sme ťa urazili, znášalo v_ňom utrpenie a tým zadosťučinilo tvojej spravodlivosti – nie však zásluhou človečenstva, ale božstva, ktoré s_človečenstvom v_ňom bolo zjednotené. Takto zadosťučinil spravodlivosti sám človek, ktorý zhrešil, a tvoja pravda sa naplňuje tvojím milosrdenstvom, keď človeku dávaš svojho jednorodeného Syna, skrze ktorého môže byť človek oslobodený od viny, lebo sa ti dostáva zadosťučinenia mocou jeho božstva.

Mária, vidím v_tebe to Slovo, ktoré ti je dané. A predsa sa neoddelilo od Otca, takisto ako myslené ľudské slovo neopúšťa srdce človeka a neoddeľuje sa od neho tým, že bolo vyslovené a dané na vedomie. Práve podľa týchto známok sa poznáva dôstojnosť človeka, pre ktorého Boh vykonal toľko a tak veľkých divov.

Mária, dnes sa v_tebe tiež zjavuje moc a sloboda človeka. Lebo dnes, keď sa Boh rozhodol pre svoj závažný a veľký plán, posiela k_tebe anjela, aby ti zjavil tajomstvo tohto plánu a požiadal ťa o_súhlas. A Slovo nezostúpi do tvojho lona skôr, pokiaľ k_tomu nedáš slobodný súhlas. Čaká pri bráne tvojej vôle, až keď sa ti zapáči a otvoríš ju tomu, ktorý túži vstúpiť do tvojho vnútra. Nikdy by tam nevstúpil, keby si mu neotvorila svojou odpoveďou: „Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova.“ Večné božstvo klopalo na tvoju bránu, Mária, ale keby si nechcela otvoriť dvere svojej vôle, Boh by sa nikdy nevtelil.

Začervenaj sa preto, moja duša, keď dnes vidíš, ako Boh uzatvoril zmluvu a príbuzenstvo s_Máriou. Dnes môžeš vidieť, že hoci si bola stvorená bez toho, či si to chcela, nebudeš spasená, ak nebudeš chcieť.

Mária, moja presladká láska, do teba je vpísané Slovo, ktoré nám prináša učenie života. Ty si doska, do ktorej je vryté, a toto učenie nám podávaš.

Srdce Panny sa upevnilo, keď pri anjelovom zvestovaní počala božské tajomstvá. Vtedy do prečistého lona prijala najkrajšieho z_ľudských synov. {*} Naveky požehnaná zrodila Boha a človeka. Aleluja.

Dom cudnosti sa zmenil v_chrám Boží a neporušená tá, ktorá nepoznala muža, slovom počala Syna. {*} Naveky požehnaná zrodila Boha a človeka. Aleluja.

Z_dogmatickej konštitúcie Lumen gentium Druhého vatikánskeho koncilu o_Cirkvi

Keďže bola od prvej chvíle svojho počatia obdarovaná celkom neobyčajnou krásou svätosti, zvestujúci anjel podľa Božieho príkazu pozdravil nazaretskú Pannu ako „milosti plnú;“ načo ona odpovedala nebeskému poslovi: „Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova.“ A tak Mária, dcéra Adamova, súhlasiac so slovom Božím, stala sa Matkou Ježišovou. Nehatená nijakým hriechom, z_celého srdca prijala spasiteľnú Božiu vôľu a celkom sa zasvätila ako služobnica Pána osobe a dielu svojho Syna. Pod jeho vedením a spolu s_ním sa z_milosti všemohúceho Boha dala do služieb tajomstva a vykúpenia. Preto svätí Otcovia právom usudzujú, že Mária nebola iba pasívnym nástrojom v_rukách Božích, ale že spolupracovala na ľudskom spasení dobrovoľnou vierou a poslušnosťou. Tak sv. Irenej hovorí, že ona „poslušnosťou stala sa príčinou spasenia pre seba samu a pre celé ľudské pokolenie“.

Toto spojenie matky so Synom na diele spasenia sa prejavuje od času panenského počatia Krista až do jeho smrti; a to najsamprv, keď sa Mária s_náhlením vybrala navštíviť Alžbetu, a tá ju vyhlásila za blaženú, pretože uverila v_prisľúbenú spásu a predchodca zaplesal v_matkinom lone; ďalej pri narodení, keď Bohorodička s_radosťou ukázala pastierom a mudrcom svojho prvorodeného, ktorý jej panenskú neporušenosť neumenšil, ale posvätil. A keď ho v_chráme predstavila Pánovi a obetovala dar na spôsob chudobných, počula Simeona predpovedať, že jej Syn je ustanovený na znamenie, ktorému sa bude odporovať, a že dušu matky prenikne meč, aby sa zjavilo zmýšľanie mnohých sŕdc. Strateného chlapca Ježiša našli rodičia po bolestnom hľadaní v_chráme zaujatého vecami svojho Otca; a nepochopili Synovu odpoveď. No jeho Matka zachovávala všetky tieto veci a premýšľala o_nich vo svojom srdci.

Vo verejnom živote Ježišovom jeho matka sa zreteľne objavuje hneď na počiatku, keď na svadbe v_Káne Galilejskej, pohnutá milosrdenstvom, svojím zásahom dala podnet k_začiatku divotvornej činnosti Ježiša Mesiáša. Za jeho kazateľskej činnosti dostalo sa jej slov, ktorými Syn, vyzdvihujúc kráľovstvo Božie nad vzťahy a zväzky tela a krvi, vyhlásil za blažených tých, čo počúvajú a zachovávajú slovo Božie, ako to ona verne robievala. A tak aj Panna Mária napredovala na ceste viery a verne zotrvala v_jednote so Synom až po kríž, pri ktorom stála nie bez Božieho riadenia, veľmi trpela spolu so svojím Jednorodeným, s_materinským srdcom sa pridružila k_jeho obete a s_láskou súhlasila s_obetovaním žertvy, ktorú ona porodila. Až napokon sám Ježiš Kristus, umierajúc na kríži, dal ju za matku učeníkovi týmito slovami: „Žena, hľa, tvoj syn!“

Keďže sa zapáčilo Bohu zjaviť slávnostným spôsobom tajomstvo ľudského spasenia až po zoslaní Ducha Svätého, ktorého prisľúbil Kristus, vidíme Apoštolov pred Turícami zotrvávať „jednomyseľne na modlitbách spolu so ženami i_s_Ježišovou matkou Máriou a s_jeho bratmi“. Teda aj Mária vzývala dar Ducha, ktorý ju zatienil už pri zvestovaní. Konečne Nepoškvrnená Panna, uchovaná od akejkoľvek škvrny dedičnej viny, po skončení behu tohto pozemského života bola s_telom i_dušou vzatá do nebeskej slávy a Hospodin ju povýšil za Kráľovnú vesmíru, aby sa ešte viac stala podobnou svojmu Synovi, Pánovi pánov a víťazovi nad hriechom a smrťou.

Z_neba zostúpil pravý Boh, Otcom splodený. Vošiel do lona Panny, a aby sa nám viditeľne ukázal, odel sa ľudským telom z_prvorodičky, i_vyšiel zavrenou bránou ako Boh a človek. {*} Svetlo a Život, Stvoriteľ sveta. Aleluja.

Z_kmeňa Jesseho vzíde ratolesť a z_jeho koreňov vyženie výhonok. {*} Spravodlivosť bude pásom jeho bedier a vernosť opaskom jeho bokov.

A spočinie na ňom duch Pánov: duch múdrosti a rozumu. {*} Spravodlivosť bude. [Sláva Otcu. A vernosť.]

Z_kmeňa Jesseho vzíde ratolesť a z_jeho koreňov vyženie výhonok. {*} Spravodlivosť bude pásom jeho bedier a vernosť opaskom jeho bokov. Aleluja.

A spočinie na ňom duch Pánov: duch múdrosti a rozumu. {*} Spravodlivosť bude. [Sláva Otcu. Aleluja.]

Láskavý Bože, ty si blahoslaveného Antona milosrdne priviedol k_svetlu svojej pravdy a urobil si z_neho vynikajúceho mučeníka. Udeľ nám, prosíme, aby sme sa poučili z_jeho trpkých skúseností, ako máme zapierať seba a nadovšetko milovať teba.

Milosrdný Bože, ty si nevidiacu blahoslavenú Margitu vnútorne naplnil božským svetlom, takže osvieteným zrakom srdca mohla nazerať len na teba. Buď svetlom pre naše oči, aby sme sa zbavili temnôt tohto sveta a došli do vlasti večnej jasnosti.

Dobrotivý Bože, námorníkom v_nebezpečenstvách mora poukazuješ na zvláštnu pomoc blahoslaveného Petra. Na jeho príhovor nám dopraj, nech nám v_búrkach tohto života stále žiari svetlo tvojej milosti, aby sme došli do prístavu večnej spásy.

Milosrdný Bože, daj nám ducha modlitby a kajúcnosti, aby sme kráčali v_šľapajach blahoslavenej Kláry a aby sme dosiahli korunu, akú ona prijala v_nebi.

Dobrotivý Bože, darca milosti a tešiteľ zarmútených, ty si blahoslavenú Máriu posilňoval v_ťažkostiach života obdivuhodnou trpezlivosťou a nepremožiteľnou stálosťou ducha. Na jej príhovor nám pomôž, aby sme verne kráčali po rozličných cestách života a s_úprimným srdcom sa riadili tvojou vôľou.

Všemohúci a večný Bože, svetlom svojej múdrosti zaháňaš tmy nevedomosti. Pre zásluhy a prosby blahoslaveného Isnarda posilni našu vieru a daj, aby plameň tvojej milosti, ktorý v_ňom planul, nezhasol v_našich pokušeniach.

Pane a Bože náš, prosíme ťa, roznieť v_našich srdciach onen božský oheň Ducha Svätého, ktorým si podivuhodne občerstvoval myseľ blahoslavenej Sibylliny. Posilni i_nás tým istým nadprirodzeným svetlom, aby sme pochopili tajomstvá ukrižovaného Krista a tak aby sme stále vzrastali v_tvojej láske.

Ant. Poďte, klaňajme sa Ženíchovi panien, ktorý sa zasnúbil s_Agnesou. Aleluja.

Alebo, najmä pri speve: Poďte, klaňajme sa Baránkovi, ženíchovi panien, {*} ktorý sa zasnúbil s_pannou Agnesou. Aleluja.

Z_Listov svätej panny Kataríny Sienskej Kristófore, predstavenej kláštora svätej Agnesy z_Montepulciana

V_mene ukrižovaného Ježiša Krista a milej Panny Márie. Moja najdrahšia dcéra v_presladkom Kristovi Ježišovi. Ja, Katarína, pomocnica a slúžka služobníkov Ježiša Krista, píšem ti v_jeho predrahej Krvi; túžim totiž vidieť teba i_ostatné, ktoré kráčate v_šľapajach našej svätej matky Agnesy.

O_to vás prosím a si želám, aby ste sa držali jej náuky a spôsobu života. Viete, predsa, že vás pravej pokore vždy učila slovom a príkladom. To práve bola jej hlavná čnosť. A vôbec sa tomu nedivím, pretože mala to, čo má mať snúbenica, ktorá túži nasledovať pokoru svojho snúbenca. Nosila v_sebe vrodenú lásku, ktorá jej v_srdci nepretržite horela a ju spaľovala. Dychtivo pátrala po dušiach, aby ich zachraňovala s_pocitom šťastia a vnútorného blaha. Ustavične bdela na modlitbách, veď inakšie by nebola mala pokoru, pretože bez lásky niet nijakej pokory: jedna totiž živí druhú.

Či viete, aká pohnútka ju priviedla k_dokonalej a pravej čnosti? Bolo to, že sa slobodne a dobrovoľne zriekla seba a vecí tohto sveta a z_nich nič nechcela mať vo vlastníctve. Táto vznešená panna totiž správne pochopila, že človek, ktorý vlastní majetky tohto sveta, často podľahne pýche; stráca aj tú nepatrnú čnosť pravej pokory; upadá do zmyslovej sebalásky, niet v_ňom božskej lásky a ochabuje v_bdení a modlitbe. Veď srdcia a city, ktoré sú plné pozemských vecí a sebalásky, nemôžu sa napĺňať ukrižovaným Kristom a vychutnávať sladkosť pravej modlitby. Toto si všímala nežná Agnesa, a preto sa vyzliekla zo seba a obliekla si ukrižovaného Krista. A nerobila to iba pre seba samú, ale taký odkaz nechala aj nám. Preto vás to zaväzuje a vy ste povinné pevne sa toho držať.

Dobre viete, že vy, snúbenice, zasvätené Kristovi, nemôžete mať to, čo patrí Otcovi, lež čo patrí večnému Snúbencovi; veď patríte jemu. Vlastníctvom vášho otca je baživosť po majetku. My sa jej musíme zbaviť, keď nadíde čas rozhodovania, či ísť za Snúbencom a zmocniť sa jeho pokladov. Akýže však bol ten poklad ukrižovaného Krista? Kríž, nadávky, trest, mučenie, zármutok, posmech a výčitky, dobrovoľná chudoba, túžba po Otcovej sláve a našej spáse.

Ak sa zmocníte tohto pokladu silou rozumu, zapáleného ohňom lásky, dosiahnete tie čnosti, o_ktorých sme hovorili: budete pravé dcéry svojej matky, budete snúbenice rozumné a nie zábudlivé, zaslúžite si, aby vás prijal ukrižovaný Kristus. On sám vám láskavo otvorí bránu do večného života. Viac nevravím. Ponorte sa do krvi ukrižovaného Krista. Vzchopte sa k_pravej bedlivosti a buďte jednotné. Ak vytrváte v_jednote a neroztrieštite sa, potom nikto, ani diabol ani dakto iný, vám neuškodí a neolúpi vás o_vašu dokonalosť.

A keby niekto za lásku ponúkol všetko, čo má v_dome, len by sa opovrhlo ním. {*} A rieky ju neodplavia. Aleluja.

Z_Listu blahoslaveného kňaza Humberta de Romans
O_zachovávaní rehoľnej disciplíny

Milovaní bratia, usilujte sa predovšetkým zmocnieť v_tých čnostiach, ktoré zvlášť napomáhajú zachovávanie rehoľnej disciplíny. A keďže ste sa rehoľným sľubom zaviazali na veľké veci, ukážte to aj na veľkých skutkoch.

Každodenne napredujte v_nácviku daktorej čnosti a v_úsilí o_dobro pracujte s_úzkostlivosťou a starostlivosťou. Lebo loď, ktorá sa plaví proti prúdu rieky, začne cúvať nazad, ak ju dáka sila prestane tlačiť vpred.

Do akého postavenia vás Boh povolal, spĺňajte čoraz lepšie všetko, čo s_ním súvisí. Keď začujete všeobecnú výčitku a pokarhanie, nezvaľujte to na dakoho iného, lež berte to pokorne na seba samých. V_každom svojom konaní varujte sa prehnaných výstredností a stále sa držte zlatej strednej cesty. Ochotne si navzájom bratsky pomáhajte, a vo svojich osobných nárokoch nebuďte nikomu na ťarchu.

Bratia, buďte pokorní bez pretvárky, ochotní a pohotoví bez ťarbavosti, v_obavách nebuďte zúfalí, majte nádej bez vypočítavosti, buďte poslušní bez odvrávania, veselí bez neviazanosti, trpezliví bez šomrania. Vravím: buďte ochotní cvičiť sa v_pravidlách, buďte oddaní milosrdenstvu, neochvejne vytrvalí, oddaní modlitbe a ostražití v_sebaobrane. Hoci prítomnosť ľudí ešte nemusí vám dačo pridať na dôstojnosti, ani vaša utiahnutosť od ľudí ju nijako neznižuje, predsa zachovajte disciplínu ešte lepšie tam, kde jej zanedbanie by mnohých pohoršilo, a zachovanie disciplíny by ich mohlo podnietiť k_jej napodobeniu.

Noc si určite na odpočinok v_tichu a na modlitbu, deň zasa na dobré cvičenie a na prácu. Deň venujte blížnym a noc Bohu. Pri práci myslite na pohnútku k_práci, a nie na prácu. V_dobrom buďte silní, v_zlom sa však prejavte ako slabučkí. A vôbec pri konaní úloh, pokiaľ ide o_celok a jednotlivcov, zachovajte taký poriadok, aby totiž u_nadriadených bola svedomitosť a horlivosť, u_podriadených zasa poslušnosť, zároveň u_všetkých pokoj a svornosť, v_chóre zbožnosť a disciplína, pri oltári vážnosť a dôstojnosť.

[Starci nech sú zbožní, mladí nech sú pracovití. Žite chvályhodne, ale nebažte po ľudskej chvále. Nevystatujte sa veľkým počtom dní, prežitých v_reholi, lež chváľte sa malým počtom dní, v_ktorých ste zachovali poriadok. Vyhýbajte sa pokrytectvu a pred Bohom kráčajte v_pravde. Je totiž príliš málo pri vstupe do rehole zmeniť iba rúcho, chvályhodné je zmeniť aj mravy a život. Keď totiž idete po jednoduchej zvyčajnej ceste, nikdy nedávajte prednosť krokom dvojzmyselným a pretvárke.

Ako pred morovou nákazou utečte pred všetkým, čo je proti všeobecnému dobru, alebo čo vás môže urobiť slávnymi. Nikdy sa neodkloňte od spravodlivosti z_ohľadu na dakoho alebo zo strachu. Vyhýbajte sa záhaľke, ani v_izbičkách nebuďte nečinní a bez úžitku. Nerozvážne nedychtite po tom, čo sa nemá stať, ani nepohŕdajte tým, čo príležitostne sa má urobiť.

Veľmi pozorne sa varujte, aby vás dakedy našli, že v_práci ste málo trpezliví, alebo že neochotne spĺňate nariadenia, alebo že nedbalo konáte skutky lásky. Vždy majte istotu o_stave svojho svedomia; a nikdy sa neodvážte žiť v_takom stave, v_akom by ste neradi zomierali.]

Milovaní bratia, zo všetkých síl vás prosím, napomínam a zaprisahám skrze toho, ktorý svojou presvätou krvou nás vykúpil a svojou blaženou smrťou nám otvoril bránu do večného života, aby ste nezabúdali na svoje sľuby a predsavzatia. Pamätajte však na dávne chodníčky, po ktorých naši predchodcovia chvatom sa ponáhľali a teraz už kraľujú s_Kristom vo večnom pokoji. Keď raz s_Božou pomocou aj my do neho prídeme, aj naše duše poznajú prvú a hlavnú pravdu, pocítia lásku najvyššieho Dobra a budú sa kochať v_božskej velebnosti.

Kiež nám toto uštedrí ten, ktorý je počiatok bez začiatku, a všetkého koniec bez konca. Amen.

Žime podľa pravdy a v_láske, {*} Všestranne vrastajme do toho, ktorý je hlavou, do Krista. Aleluja.

Ak žijeme z_Ducha, podľa Ducha aj konajme. Nech každý skúma svoje skutky. {*} Všestranne vrastajme do toho, ktorý je hlavou, do Krista. Aleluja.

Nech veľká radosť všade znie,

Baránka piesne svadobné,

keď so Snúbencom Agneška

uzavrieť sňatok nemešká.

Anjeli v_nebi prelestne

spievajú chvály neveste,

čo ako svieca čnostná je

a pre Baránka sa spaľuje.

Zázrakmi skvie sa mnohými,

je známa činmi veľkými,

navracia zdravie nemocným

a mŕtvych volá k_životu.

Nech, Kriste, Vládca, premocne

tebe i_Otcu chvála znie,

i_Duchu, ktorý teší nás

po všetky veky v_každý čas. Amen.

Ant. 2 Už je po zime, dážď prestal, pominul: Hor’ sa, priateľka moja, a poď. Aleluja.

Modlil som sa a bol mi daný rozum, prosil som a vošiel do mňa duch múdrosti. Dal som jej prednosť pred žezlami a trónmi a bohatstvo v_porovnaní s_ňou som pokladal za nič. Miloval som ju väčšmi než zdravie a krásu, chcem ju mať radšej ako denné svetlo.

Ant. na Benediktus: Poď, Kristova nevesta, a prijmi korunu, ktorú ti Pán pripravil naveky. Aleluja.

Alebo, najmä pri speve:Agnesa stále nosila na svojom tele Ježišovo umierenie, aby sa na jej tele zjavil aj Ježišov život. Aleluja.

Dobrotivý Bože, ty si svoju snúbenicu Agnesu vyznamenal darom vrúcnej modlitby; daj, aby sme podľa jej príkladu stále mysleli na teba a dosiahli bohaté plody zbožnosti. O_to ťa prosíme

Boh trpezlivosti a potechy nech vám dá, aby ste jedni o_druhých zmýšľali podľa Krista Ježiša, a tak jednomyseľne, jednými ústami oslavovali Boha a Otca nášho Pána Ježiša Krista.

Ant. na Magnifikat: Nadišla Baránkova svadba a jeho nevesta sa pripravila: Blahoslavení sú tí, čo sú pozvaní na Baránkovu svadobnú hostinu. Aleluja.

Alebo, najmä pri speve: Dnes Agnesa vystúpila na trón nebeského kráľovstva: odetá do slávnostného rúcha vchádza do Ženíchovho príbytku. Aleluja.

Pane a Bože náš, obnov v_našich srdciach lásku k_tvojmu krížu. Nech sa na príhovor a podľa príkladu blahoslavenej Hosanny, ktorá trpela za jednotu Cirkvi, staneme účastnými tvojich bolestí i_slávy.

Z_Traktátu svätého kňaza Ľudovíta Máriu Grigniona z_Montfortu O_pravej úcte k_Panne Márii

(Nn. 120-121. 125-126: Œuvres completes, Seuil, Paris 1966, pp. 562-563. 566-567)

Celá naša dokonalosť spočíva v_tom, aby sme sa pripodobnili, spojili a oddali Ježišovi Kristovi. Preto najdokonalejšia zo všetkých pobožností je nesporne tá, ktorá nás čo najdokonalejšie pripodobní, spojí a zasvätí Pánu Ježišovi. Keďže Panna Mária je zo všetkých stvorení najviac pripodobnená Ježišovi Kristovi, vyplýva z_toho, že zo všetkých pobožností práve úcta k_najsvätejšej Panne, jeho svätej Matke, dušu najviac zasvätí a pripodobní nášmu Pánovi; a čím viac bude duša oddaná Panne Márii, tým viac bude oddaná Ježišovi Kristovi. Preto zasvätenie Kristovi nie je nič iné, ako dokonalé a úplné zasvätenie seba Panne Márii, a to je úcta, ktorej učím.

Inými slovami povedané: je to dokonalé obnovenie krstných sľubov a predsavzatí. Táto úcta spočíva teda v_tom, že veriaci v_Krista sa úplne dáva presvätej Panne, aby skrze ňu celkom patril Kristovi.

Zasväcujeme sa zároveň Panne Márii i_Ježišovi Kristovi. Presvätej Panne ako dokonalej prostrednici, vyvolenej Kristom, k_spojeniu s_ním, a nášmu Pánovi, svojmu poslednému cieľu, ktorému dlhujeme všetko, ako svojmu Vykupiteľovi a svojmu Bohu.

Okrem toho uvažujme, že každý človek pri svojom krste sa, buď sám alebo prostredníctvom svojich krstných rodičov, slávnostne zriekol satana, jeho pokušení i_jeho skutkov, a Ježiša Krista si vyvolil za svojho učiteľa a najvyššie dobro. Nuž, toto robíme touto úctou. Kresťan sa zrieka diabla, sveta, hriechu a seba samého, aby sa dal úplne Kristovi rukami Márie.

Pri krste sa nedávame Ježišovi rukami Márie, aspoň nie výslovným spôsobom. Ani nedávame Ježišovi hodnoty svojich dobrých skutkov. Po krste sme celkom slobodní dať ich, komu budeme chcieť, alebo ich nechať pre seba. Ale touto úctou dávame a zasväcujeme výslovne nášmu Pánovi rukami Márie hodnotu všetkých svojich dobrých skutkov.

Pane, som tvoj sluha a syn tvojej služobnice. {*} Obetu chvály ti prinesiem. Aleluja.

Splním svoje sľuby Pánovi pred všetkým jeho ľudom. {*} Obetu chvály ti prinesiem. Aleluja.

Ant. na Benediktus: Nech je zvelebený Boh, ktorý si nás vyvolil, aby sme boli pred jeho tvárou svätí a nepoškvrnení v_láske.

Alebo, najmä pri speve:Bežal som po ceste tvojich príkazov, lebo ty si dával môjmu srdcu odvahu.

Bože večnej múdrosti, ty si svätého kňaza Ľudovíta Máriu učinil svedkom a učiteľom plného oddania sa Kristovi rukami jeho blahoslavenej Matky; daj, aby aj my, jeho duchovní nasledovníci, sme napomáhali rozširovaniu tvojho kráľovstva vo svete.

Ant. na Magnifikat: Ani na chvíľu sme neustúpili, aby sa vám zachovala pravda evanjelia.

Alebo, najmä pri speve: Ale život, ktorý teraz žijem v_tele, žijem vo viere v_Božieho Syna, ktorý ma miluje a vydal seba samého za mňa.

Alebo: Klaňajme sa Kristovi, učiteľovi pravdy, ktorý obdaril Katarínu svojou múdrosťou. Aleluja.

V_zástupe múdrych panien, Katarína,

v_ústrety ide s_lampou Ježišovi

a zahanbuje svetlom, čo ju zdobí,

temnotu doby.

On zas jej nesie prsteň drahocenný,

na ktorom žiaria drahokamy krásne,

a panne vraví: „Prijmi bez otázky

znak svätej lásky.“

V_srdci jej horí oheň nadpozemský,

mysľou sa vnára často do extázy,

až zdobia telo Kataríny panny

Kristove rany.

Celá je šťastná, plná blaženosti,

túli sa verne k_Ženíchovmu srdcu;

a v_nebi žiari duša panny krásna

jak hviezda jasná.

Sláva ti večná, Bože trojjediný,

Pán neba, zeme, sediaci na tróne;

ty mocný, všetko riadiš, udržuješ

a nás miluješ. Amen.

Bratia, {v}28{/v}vieme, že tým, čo milujú Boha, všetko slúži na dobré; tým, čo sú povolaní podľa jeho rozhodnutia. {v}29{/v}Lebo ktorých predpoznal, tých aj predurčil, že sa stanú podobnými obrazu jeho Syna, aby on bol prvorodený medzi mnohými bratmi. {v}30{/v}A tých, ktorých predurčil, aj povolal, a ktorých povolal, tých aj ospravedlnil, a tých, čo ospravedlnil, aj oslávil.

{v}31{/v}Čo teda na to povieme? Ak je Boh za nás, kto je proti nám? {v}32{/v}Keď on vlastného Syna neušetril, ale vydal ho za nás všetkých, akože by nám s_ním nedaroval všetko!?

{v}33{/v}Kto obžaluje Božích vyvolencov? Boh, ktorý ospravedlňuje? {v}34{/v}A kto ich odsúdi? Kristus Ježiš, ktorý zomrel, ba viac – ktorý bol vzkriesený, je po pravici Boha a prihovára sa za nás?

{v}35{/v}Kto nás odlúči od Kristovej lásky? Azda súženie, úzkosť alebo prenasledovanie, hlad alebo nahota, nebezpečenstvo alebo meč? {v}36{/v}Ako je napísané:

{v}37{/v}Ale v_tomto všetkom slávne víťazíme skrze toho, ktorý nás miluje. {v}38{/v}A som si istý, že ani smrť, ani život, ani anjeli, ani kniežatstvá, ani prítomnosť, ani budúcnosť, ani mocnosti, {v}39{/v}ani výška, ani hĺbka, ani nijaké iné stvorenie nás nebude môcť odlúčiť od Božej lásky, ktorá je v_Kristovi Ježišovi, našom Pánovi.

Stále nosíme na tele Ježišovo umieranie, {*} Aby sa na našom tele zjavil aj Ježišov život.

Boh nás predurčil, že sa staneme podobnými obrazu jeho Syna. {*} Aby sa na našom tele zjavil aj Ježišov život.

Z_Listov svätej panny Kataríny Sienskej novicom rehole Svätej Márie z_Olivovej hory

Moje milované deti v_Kristovi, sladkom Ježišovi! Ja, Katarína, služobníčka a otrokyňa sluhov Ježiša Krista, píšem vám v_jeho drahocennej krvi; prajem si vás vidieť ako synov poslušných až na smrť, aby ste sa učili od nepoškvrneného Baránka, ktorý bol poslušný Otcovi až na potupnú smrť na kríži.

Dobre si všimnite, že on je cesta a pravidlo, ktorým sa máte riadiť vy i_všetky tvory. Chcem, aby ste si ho položili pred oči svojej mysle. Pozrite len, aké poslušné je ono Slovo! Neodmieta namáhavú ťarchu, ktorú naň vložil Otec, ale naopak, s_veľkou túžbou sa ponáhľa. To ukázal pri Poslednej večeri, keď povedal: „Veľmi som túžil jesť s_vami tohto veľkonočného baránka skôr, ako budem trpieť.“ Jesť baránka je to isté ako plniť Otcovu vôľu a svoju synovskú túžbu. A keď vidí, že už mu neostáva čas (vidí sa pri cieli, keď má seba priniesť Otcovi na obetu za nás), raduje sa a jasá, hovorí s_radosťou: „Veľmi som túžil.“ To bol veľkonočný baránok, o_ktorom hovoril: dať seba samého za pokrm a z_poslušnosti voči Otcovi priniesť na obetu svoje telo. Ježiš už jedol so svojimi učeníkmi veľkonočných baránkov, ale nikdy nie takého ako teraz. Neoceniteľná, najsladšia a najvrúcnejšia láska! Vôbec nemyslí na útrapy ani na svoju potupnú smrť. Slovo vidí, že ho Boh vyvolil a zasnúbilo sa s_ľudstvom. Bolo mu prikázané, aby nám darovalo svoju krv, aby sa v_nás naplnila Božia vôľa tým, že jeho krvou budeme posvätení.

Preto vás prosím, drahé moje deti v_Kristovi, sladkom Ježišovi: dôverujte v_krv ukrižovaného Krista a nikdy sa ničoho nebojte! Nedajte sa od neho odlúčiť ani pokušením, ani klamom, nech vás neodlúči ani strach, že by ste nevytrvali, ani obava, že nebudete vedieť poslúchať a dodržať poriadok v_reholi.

Chcem teda, aby ste sa nikdy nebáli. Nech zmizne z_vás každý otrocký strach! So sladkým a milujúcim Pavlom povedzte: „Vydrž dnes, moja duša. Skrze ukrižovaného Krista môžem všetko. Túžbou a láskou je vo mne ten, ktorý ma posilňuje.“ Milujte, milujte, milujte! Kto je vo svete, pláva po tomto mori svojimi rukami. Ale kto je vo svätej reholi, pláva na rukách druhého, na rukách svojej rehole. Dôverujte! Prameň lásky nájdete v_boku ukrižovaného Krista. Chcem, aby ste tam mali miesto a príbytok. Nuž, vstaňte s_veľkou a horúcou túžbou! Choďte a vstúpte, a zostaňte v_tomto sladkom príbytku. Ani diabol ani nijaký tvor vám nemôže vziať milosť ani vám zabrániť, žeby ste neprišli k_svojmu cieľu: vidieť požívať Boha. Viac nepoviem. Zostaňte vo svojej a sladkej Božej láske. Milujte sa, milujte navzájom.

Táto panna na svete nič nepokladala za lepšie a dôstojnejšie ako zachovať prikázania Ježiša Krista {*} A každého presvedčiť o_večnom živote. Aleluja.

Bez prestania totiž sa usilovala naspäť získať stratených. {*} A každého presvedčiť o_večnom živote. Aleluja.

Z_Knižky Libellus de Supplemento od Tomáša Antona „Caffariniho“, žiaka svätej Kataríny Sienskej

Na Tretiu pôstnu nedeľu sa začal zo zasvätenej panny celkom vytrácať život. Spôsobili to nespočetné muky, ktoré v_jej útlom tele vzrastali, a ešte viac nesmierne duševné bolesti, ktoré ju tlačili, keď denne videla, ako kresťania urážajú Boha, i_nebezpečenstvá, ktoré pozorovala, že denne rastú v_jeho svätej Cirkvi. Kvôli nej toľko vytrpela, veľmi sa chvela úzkosťou vo svojom vnútri i_navonok.

Tak to šlo až do nedele, po ktorej toho roku bezprostredne nasledovalo Nanebovstúpenie Pána. Bolo 29._apríla 1380. Pred svitaním nastala u_zasvätenej panny veľká premena, trvajúca asi dve hodiny. Potom ju až do svitania stále opúšťali sily, málo hovorila a nezmohla sa skoro na nijaký úkon, len nepretržite, namáhavo a slabo dýchala. Preto sa rozhodlo, že jej treba udeliť sviatosť pomazania chorých. Tak sa aj stalo.

Po prijatí sviatosti pomazania chorých, keď panna zotrvávala tak, ako by nič necítila, začala sa po krátkej prestávke úplne meniť. Robila rozličné gestá, jak rukami tak vzrušenou tvárou, ako by dávala najavo, že ju napáda nemalé množstvo zlých duchov. A skutočne to tak bolo. V_tomto krutom boji bojovala panna viac než poldruhej hodiny. Potom sa však jej tvár okamžite celkom zmenila. Namiesto temnej a rozrušenej tváre bola tvár anjelská a radostná. Dali sme jej pred oči ikonu, v_ktorej bolo mnoho pozostatkov svätých, a niekoľko pekných obrázkov. Ona však ihneď uprela pohľad na obraz Ukrižovaného a takto, pozerajúc naň telesnými očami, začala sa pozorne modliť a hovorila veľmi hlboké veci o_Božej dobrote.

Potom v_modlitbe začala vyznávať svoje hriechy pred Božou tvárou, hoci to počuli aj iní. Prejavila ľútosť nad všetkými hriechmi všeobecne a potom sa o_nich zmienila aj jednotlivo takto: „Moja vina, večná Trojica, že som biedne hrešila mnohými nedbalosťami, nevďačnosťou, neposlušnosťou a mnohými inými hriechmi. Beda mne, úbohej...“ Tak sa obviňovala z_týchto i_z_mnohých iných pokleskov táto prečistá holubica. Azda to tak zariadil Najvyšší skôr na príklad pre okolostojacich než pre jej potrebu.

[Tak zotrvávala nejaký čas v_tejto modlitbe. Potom sa panna obrátila k_nám a niekoľkými slovami nám poukázala na cestu dokonalosti. Každému uložila, čo má robiť po jej smrti. Prosila tiež za odpustenie, že – podľa jej mienky – málo sa starala o_našu spásu. Ach, keby bol niekto vtedy videl, ako úctivo a pokorne viackrát prijala svätá panna požehnanie od svojej vlastnej zarmútenej a slziacej matky, ktorá stála s_ostatnými pri nej.

Ale toto všetko nijako neprerušovalo modlitbu panny. A keď sa blížila k_vytúženému cieľu, modlila sa zvlášť za svätú Cirkev a dôrazne vyhlásila, že dáva svoj telesný život za ňu. Potom sa modlila za Urbana VI. a tiež dôrazne vyznala, že on je ten pravý najvyšší veľkňaz. Tiež povzbudila svoje deti, aby za túto pravdu položili aj život, ak by bolo treba.]

Ďalej sa s_nemalou vrúcnosťou modlila za všetky deti, oboch pohlaví, ktoré jej boli v_Pánovi veľmi milými. Použila mnoho slov, ktorými sa modlil Pán k_Otcovi za svojich učeníkov, keď mal za ním prísť. Po modlitbe nás všetkých požehnala znamením presvätého kríža.

Takto sa približovala k_cieľu, po ktorom tak mocne a dlho túžila. Pritom zotrvávala v_nepretržitej modlitbe a hovorila svojmu Snúbencovi: „Pane, voláš ma a ja idem k_tebe. A pozri, ja idem k_tebe nie so svojimi zásluhami, ale len s_tvojím milosrdenstvom; prosím ťa, aby sa mi ho dostalo mocou tvojej krvi.“ Potom viackrát hlasito volala: „Krv! Krv!“ Napokon podľa vzoru nášho Spasiteľa povedala: „Otče, do tvojich rúk porúčam svoju dušu a svojho ducha.“ A tak sladko, s_tvárou celkom anjelskou, naklonila hlavu a vydýchla.

Na vlastnom tele dopĺňam to, čo chýba Kristovmu utrpeniu, {*} Pre jeho telo, ktorým je Cirkev. Aleluja.

Tí, čo patria Kristovi Ježišovi, ukrižovali telo s_vášňami a žiadosťami. {*} Pre jeho telo, ktorým je Cirkev. Aleluja.

Čuj naše chvály nadšené,

buď, Katarína, nad nimi,

ty svetlo Cirkvi vznešené,

si ozdobená vavrínmi.

Čím viacej v_čnostiach vynikáš,

čím krajšie kvety zdobia ťa,

tým tvrdší je tvoj chodníček,

no kríž si nedáš z_objatia.

Si ako hviezda národom,

im pravý pokoj zvestuješ,

ty čisté mravy obnovíš,

divoké srdcia tíšiť vieš.

Ty Svätým Duchom vedená

hovoríš slová ohnivé;

z_nich prýšti svetlo múdrosti

a sála láska predivne.

Ty, panna, milá Pánovi,

vieme, že za nás modlíš sa,

aby sme mohli láskou prísť

do slávy Krista Ježiša.

Ježišu, z_Panny zrodený,

sláva ti, Bože útechy;

Otcovi, Duchu Svätému

nech sa česť vzdáva naveky. Amen.

Podľa ľubovôle si možno vybrať jednu alebo druhú sériu nasledujúcich antifón: séria A je vybraná zo Svätého písma; séria B sa vzťahuje na život a čnosti svätej.

Ant. 1
Séria A: Vezmite na seba moje jarmo a učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom. Aleluja.
Séria B: Túžila zomrieť, aby sa mohla zjednotiť so svojím Snúbencom. Dychtila po ňom ako jeleň za vodou z_prameňa. Aleluja.

Ant. 2
Séria A: Blahoslavení prenasledovaní pre spravodlivosť, lebo ich je nebeské kráľovstvo. Aleluja.
Séria B: Nič iné vám nepoviem, než aby ste ostali vo svätej a prívetivej láske voči Bohu. Ježiš milý, Ježiš láska. Aleluja.

Ant. 3
Séria A: Nech je vo všetkom oslávený Boh skrze Ježiša Krista. Jemu sláva a vláda na veky vekov.Aleluja.
Séria B: Najväčšiu radosť mala, keď najviac trpela, pretože celá jej túžba bola: smieť trpieť pre Krista. Aleluja.

Nie seba hlásame, ale Ježiša Krista, Pána; my sme len vaši služobníci pre Ježiša. Zo všetkých strán nás sužujú, ale nie sme stiesnení; sme bezradní, ale nepoddávame sa; prenasledujú nás, ale nie sme opustení; zrážajú nás, ale nehynieme. Stále nosíme na tele Ježišovo umieranie, aby sa na našom tele zjavil aj Ježišov život.

Ant. na Benediktus: Večný Bože, prijmi obeť môjho života v_tomto tajomnom tele tvojej svätej Cirkvi. Prijmi moje srdce a vtlač ho na tvár tejto Snúbenice.

Alebo, najmä pri speve: Katarína zvelebovala Tvorcu všetkého, ktorý ľuďom ukázal cestu k_blaženosti. Aleluja.

Dobrorečme večnému a nevysloviteľnému Božstvu, v_ktorého svetle uvidíme svetlo:

buď zvelebený, že nás pozývaš, aby sme ťa na začiatku tohto dňa chválili.

Daroval si slobodu a slávu tým, čo boli vykúpení drahocennou krvou nepoškvrneného Baránka;

Povolal si ľudí, aby pokračovali v_tvojom diele stvorenia, a nás si povolal najmä na budovanie a dovŕšenie Kristovho tela;

chválime ťa so všetkými, ktorí pracujú na zveľadení tvojho kráľovstva.

Milosrdný Otče, ty nechceš, aby niekto z_ľudí zahynul, ale aby všetci boli spasení a došli k_poznaniu pravdy;

[Prosme nebeského Otca podľa príkladu Krista, ktorý sa na kríži odovzdal do jeho vôle a prosil ho za prenasledovateľov:]

Všemohúci Bože, prostredníctvom svätej Kataríny nás poúčaš, že svetlo pravého sebapoznania získame, ak poznáme súčasne a obdivuhodne, čo si ty v_nás a čo sme my v_tebe; na jej príhovor nám daj pravdivým poznaním zveľaďovať sa v_čnostiach, aby sme ťa zo dňa na deň viac milovali a dokonalejšie ti slúžili.

Milosrdný Bože, ty si roznecoval vo svätej Kataríne vrúcnu lásku k_tebe, keď rozjímala o_Kristovom utrpení a slúžila tvojej Cirkvi; na jej príhovor pomáhaj aj nám v_osudoch Cirkvi prežívať tajomstvo Kristovej smrti a zmŕtvychvstania, aby sme sa s_ním večne mohli radovať, keď sa zjaví vo svojej sláve.

S_Kristom som pribitý na kríž. Už nežijem ja, ale vo mne žije Kristus. Ale život, ktorý teraz žijem v_tele, žijem vo viere v_Božieho Syna, ktorý ma miluje a vydal seba samého za mňa.

Chválime sa aj súženiami, veď vieme, že súženie prináša trpezlivosť, trpezlivosť osvedčenú čnosť a osvedčená čnosť zasa nádej. A nádej nezahanbuje, lebo Božia láska je rozliata v_našich srdciach skrze Ducha Svätého, ktorého sme dostali.

Slovo kríža je bláznovstvom pre tých, čo idú do záhuby, ale pre tých, čo sú na ceste spásy, teda pre nás, je Božou mocou. Veď je napísané: „Múdrosť múdrych zmarím a rozumnosť rozumných zavrhnem.“

Každý ťa, panna, považuje právom

za hodnú chvály, lebo dosiahla si

ohnivou láskou, sebazapieraním

víťazstvo spásy.

Dostávaš totiž za svoj svätý život,

za lásku k_Cirkvi, za svoj príklad vzácny

odmenu v_nebi ozaj prebohatú:

diadém krásny.

Svätica krásna, múdra, svätá, panna,

vzorom ti bola svätosť Dominika,

otca rehole bratov kazateľov;

ty v_nej vynikáš.

Pozemské veci netiahli ťa k_sebe,

nevábili ťa krásy tela, rúcha,

vo svojom živote si nestrpela

svetského ducha.

Tvrdo si svoje telo krotievala,

často krv tiekla po nevinnom tele

za hriechy sveta; slzy prelievala

vo svojej cele.

Veď ani slová nevyslovia splna,

aká si hodná úcty našej, chvály.

Oroduj za nás, by sme tvoju svätosť

nasledovali.

Vzdávajme vďaky Bohu Otcu nášmu,

milovanému Pánu Ježišovi

i_Duchu lásky nech zaznieva stále

chválospev nový. Amen.

Ant. 1 Božia láska je rozliata v_našich srdciach skrze Ducha Svätého, ktorého sme dostali. Aleluja.

Ant. Boh skrze Krista zmieril všetko so sebou, keď pre jeho krv na kríži priniesol pokoj všetkému, čo je na zemi aj čo je na nebi. Aleluja.

Kto z_ľudí vie, čo je v_človeku, ak nie duch človeka, ktorý je v_ňom? Tak ani čo je v_Bohu, nepozná nik, iba Boží Duch. A my sme nedostali ducha sveta, ale Ducha, ktorý je z_Boha, aby sme vedeli, čo nám Boh daroval. A o_tom hovoríme nie slovami naučenými od ľudskej múdrosti, ale slovami, ktoré nás naučil Duch; duchovné veci duchovne vysvetľujeme.

Ant. na Magnifikát:Tebe, večný Otče, ja úbohá znova obetujem svoj život, len nech vidím obnovu tvojej sladkej snúbenice, svätej Cirkvi! Ja, večný Bože, žiadam si od teba túto snúbenicu. Aleluja.

Alebo, najmä pri speve:Prevznešená Kristova nevesta! Teba ožiarilo svetlo proroctva, zapálila ťa apoštolská horlivosť, ozdobil ťa veniec panenstva, pohltil ťa oheň božskej lásky. Aleluja.

Milovaní bratia (a sestry), oslavujme Boha, ktorý preslávil Cirkev a našu rehoľu učenosťou svätej Kataríny a štedro obdaril príkladom jej života. Preto nadšene a vrúcne prosme:

Svoju služobnicu, Katarínu, si zapálil pre rozvoj Cirkvi horlivosťou za pravdu a lásku;

Utrpením a zmŕtvychvstaním svojho Syna otvoril si všetkým ľuďom bránu do raja;

dovoľ všetkým zosnulým vstúpiť do tvojej slávy a raz aj nám stať sa ich spoločníkmi.

[Večernú obetu chvály uzavrime modlitbou Pána, ktorou si navzájom odpúšťame a od Otca milosrdenstva si vyprosujeme, aby nám odpustil naše viny:]

Boh, ktorý vás z_tmy povolal do svojho obdivuhodného svetla, nech vás naplní svojím požehnaním a dá vám kráčať vo svojom svetle.

Raduj sa, Cirkev, naša mať,

milosťou Krista bohatá,

dnes môžeš ešte viac spievať

čnosťami Pia zdobená.

Presvätým Duchom vedený

túžil vždy Boha uctievať,

predpismi múdro nariadil,

ako mu treba úctu vzdať.

Pius skromný, bezúhonný

pre život správnu normu mal:

Kristovmu slovu poslušný,

životom svojím príklad dal.

Ježišu, milý útulok,

nádej tých, čo ťa velebia,

pre zásluhy veľkňaza nám

odpusť tresty, čo ťažia nás.

Za mnohotvárne milosti,

Kriste, spevom ťa chválime:

večným životom odmeníš

svojich verných, tak veríme. Amen.

DRUHÉ ČÍTANIE

Z_Výkladu na Jánovo evanjelium od svätého kňaza Tomáša Akvinského

(Cap. X, lect. III, I–II: ed. Marietti, Roma 1952, nn. 1397-1399, p. 261)

{p}

Povinnosťou dobrého pastiera je láska

Ježiš povedal: „Ja som dobrý pastier.“ Pokiaľ ide o_to, že Kristus je pastier, zrejme mu toto pomenovanie patrí; lebo ako pastier vodí a pasie stádo, tak aj Kristus občerstvuje duchovným pokrmom, a tiež svojím telom a svojou krvou.

Lež aby seba odlíšil od zlého pastiera a zlodeja, privádza si ako prívlastok slovo „dobrý“. Dobrý je preto, lebo spĺňa úlohu pastiera, tak ako je dobrý vojak ten, čo spĺňa povinnosti vojaka. Keďže ale v_predošlom texte

Kristus hovorí, že pastier vchádza dvermi, a znovu, že on je tými dvermi, a tu zasa vraví, že on je pastier, musí teda vchádzať sám cez seba. A naozaj vchádza cez seba samého, pretože seba samého zjavuje a skrze seba samého poznáva aj Otca. My však vchádzame skrze neho, pretože skrze neho stávame sa blaženými.

Ale si všimni, že nik iný nie je dvermi, iba on sám, pretože nik iný nie je skutočným svetlom, lež má na ňom iba účasť. „On sám nebol svetlo.“ O_Kristovi sa však hovorí: „Pravé svetlo prišlo na svet, ktoré osvecuje každého človeka.“ A preto nik netvrdí o_sebe, že je dvermi; to si Kristus nechal pre seba ako svoje vlastné. Byť však pastierom, to udelil aj iným. Dal to aj svojim údom: lebo aj Peter bol pastier a tiež ostatní apoštoli boli pastiermi, i_všetci dobrí biskupi. „Dám vám pastierov podľa svojho srdca.“

Hoci predstavení Cirkvi, ktorí sú jej synmi, všetci sú duchovní pastieri, ako vraví svätý Augustín, predsa zvláštny dôraz kladie na vlastnú osobu, keď hovorí: „Ja som dobrý pastier“, aby tak vsunul čnosť lásky do svojich slov. Nijaký pastier totiž nie je dobrý, ak sa láskou nezjednotí s_Kristom a nestane sa údom pravého pastiera.

Povinnosťou dobrého pastiera je láska. Preto vraví: „Dobrý pastier dá život za ovce.“ Treba totiž vedieť, že je rozdiel medzi dobrým a zlým pastierom. Dobrý pastier má na mysli dobro stáda, ale zlý pastier myslí iba na vlastné dobro. O_tomto rozdiele sa zmieňuje aj prorok: „Beda pastierom, ktorí pásli seba! Vari pastieri nemajú pásť stádo?“ Kto teda používa stádo iba na to, aby sám seba pásol, ten nie je dobrý pastier a to aj telesný, veru veľa vytrpí pre stádo, keď mu ide o_dobro stáda. Preto vraví Jakub: „Za dňa som hynul od horúčavy a za noci od zimy.“

Keďže duševná spása stáda viac zaváži než telesný život pastiera, preto, keď je ohrozená spása stáda, má každý duchovný pastier zniesť aj stratu telesného života pre záchranu stáda. To je to, čo vraví Pán: „Dobrý pastier dá svoj život“, totiž telesný, „za svoje ovce“ a to na základe vlastníckeho práva a z_lásky. Oboje sa totiž požadujú, aj aby jemu patrili a aj aby ich miloval; pretože prvé bez druhého nie je postačujúce. Kristus nám dal príklad tejto náuky: „Kristus položil za nás svoj život. Aj my sme povinní dávať život za bratov.“

{p}

RESPONZÓRIUM

Porov. Sk 20, 28; 1 Kor 4, 2

Dávajte pozor na celé stádo, v_ktorom vás Duch Svätý ustanovil za biskupov. {*} Aby ste pásli Božiu Cirkev, ktorú Boh získal krvou svojho Syna. Aleluja.

Od správcov sa vyžaduje, aby bol každý verný. {*} Aby ste pásli Božiu Cirkev, ktorú Boh získal krvou svojho Syna. Aleluja.

Alebo iné:

Zo Životopisu svätého pápeža Pia Piateho od Jána Antona Gabutia

(Lib. 1-6 [et Præf.]: Acta Sanctorum Maii, t. I, Antverpiæ 1680, pp. 618-697 passim, nn. 48, 49, 55, 56, 183, 319, 321, 322, 318 [1, 2])

{p}

Nezvyčajný príklad kresťanskej pokory a zbožnosti

Pius hovorieval, že pápeži majú budovať štát ani nie tak z_kameňov ako skôr z_čností. Dobre pochopil, že pre pokojné a umiernené vedenie ľudí nič nie je vhodnejšie ako prejav lásky a nič nie je viac cudzie ako naháňanie strachu; že ľudia nijakým spôsobom sa nepriblížia k_Bohu, ako keď sa im ponúkne spása. Preto chcel, aby vláda jeho pontifikátu hneď od počiatku bola poznačená láskou k_ubiedeným a vľúdnosťou a láskavosťou k_ostatným ľuďom. Pius vravieval, že hlavnou úlohou rímskeho pápeža je všemožne sa usilovať, aby sa ustálila bohoslužba, upevnila cirkevná disciplína a uchoval sa nenarušený život všetkých občanov. Preto sa najviac staral, aby bohoslužba tam, kde bola na úpadku, sa obnovila do pôvodnej krásy, aby život a mravy všetkých vrstiev ľudí sa vrátili k_náplni pravej zbožnosti.

Keďže však ani Bohu nič nie je viac milé a ani ľuďom škodlivejšie ako nerozumnosť rozkolníkov, Pius sa hlboko presvedčil o_potrebe vykoreniť túto nákazu na celom svete. Po celý svoj život a najmä za svojho pontifikátu, vo veľmi rozvážnych rozhodnutiach, v_priateľských povzbudeniach a veľmi jemných napomenutiach, keď nešetril nijakú námahu ani výdavky, ustavične myslel na to, že on nikdy nesmie prestať v_tomto úsilí.

Pius vynikal mimoriadnou a chvályhodnou úctou k_Bohu. Jeho myšlienky sa ustavične obracali k_Bohu natoľko, že pred všetkým dával prednosť jeho úcte a oslave a po ničom viac netúžil, ako sa celkom správať podľa jeho najsvätejšej vôle. V_duchu si takmer bez prestania spomínal na preukrutné muky, ktoré Kristus Pán za nás znášal a preto zvyčajne mával pred sebou obraz ukrižovaného Spasiteľa.

Konečne tento spôsob modlitby si Pius uchovával pri riešení všetkých vážnejších záležitostí a pritom nič nevynechal z_toho, čo patrilo k_povinnostiam jeho úradu. Bol totiž presvedčený, že hlavným poslaním pápeža je prihovárať sa u_Boha za hriešny ľud a jeho potreby a preto sa musí správať priateľsky a milo voči tomu, u_koho je ustanovený za prostredníka. A preto, aby nadviazal rozhovor s_Bohom, znova a znova sa odťahoval od verejnej činnosti, aby sa vnútri duše u_Boha naučil, o_čom má vonku poúčať ľud; a on, ktorý rozjímaním v_duchu sa nechal unášať k_Bohu, staral sa o_spásu ľudí tým, že navonok niesol ťažké bremeno ľudí. Vo vážnejších ťažkostiach Cirkvi a verejných súženiach sám seba trýznil prísnejším pôstom, aby zmieril Boha s_ľuďmi.

Preblahoslavenej panenskej Božej Rodičke sa tak zasvätil, že ani jeden deň nestrávil tak, žeby sa nepomodlil modlitbu svätého ruženca, aj keď ako pápež bol zaujatý veľmi zložitými udalosťami. Zdá sa, že sa Božím riadením stalo, že ani jedno mesto na svete neprechováva jeho pamiatku a telesné pozostatky, iba mesto Rím a v_ňom hlavná mariánska bazilika Santa Maria Maggiore. A to preto, aby príkladom jeho čností aj jeho nástupcovia sa naučili osvojiť tieto čnosti. A ten, ktorý celý život bol nevšedným ctiteľom preblahoslavenej panenskej Božej Rodičky, aby po smrti odpočíval iba vo vznešenom chráme tejto svätej Panny.

[Poučenie z_udalostí jeho života neplatí iba jednému druhu ľudí, ale týka sa všetkých i_v_najvyšších ich postaveniach; Priznávaš sa snáď k_rehoľnému stavu? – Hľa, tu máš nezvyčajný príklad poslušnosti, čistoty a chudoby a čo by si mal najviac obdivovať a napodobniť, pri najvyššej moci žiarivý príklad kresťanskej pokory a zbožnosti.

Oddáva sa dakto svetským veciam, súkromne alebo verejne, spravuje majetok obecný alebo súkromný? – Ani pre takého tu nechýbajú dôkladné pokyny, plné zbožnosti a múdrosti. Nech sa nimi poučí, aby sa staral o_spásu svoju aj iných, aby všetko múdro riadil.

Pripravuje sa niekto na vojenské povolanie a má veľkú záľubu vo vedení vojny alebo v_čítaní o_nej? – Aj ten tu nájde veľmi užitočné poučenie, rady a pokyny; nie dáke nespravodlivé a šialené vojny, lež závažné, spravodlivé a veľkého rozsahu; a tiež slávne víťazstvá, ktoré boli vybojované nad nepriateľmi kresťanstva.

A napokon pápeži a biskupi tu majú to hlavné, aby si tu brali príklady pre spásu celej Cirkvi a jej rozvoj, aby sa stále viac nadchýnali za uchovanie bohoslužby pravej viery.]

{p}

RESPONZÓRIUM

{r}Sir 47, 9. 10. 6{/r}

Pri každom svojom diele vzdával chválu Svätému a Vznešenému oslavnou rečou. {*} Pána chválil celým svojím srdcom. Aleluja.

Vzýval Pána, Najvyššieho; a on dal silu jeho pravici. {*} Pána chválil celým svojím srdcom. Aleluja.

RANNÉ CHVÁLY

HYMNUS

Pokorne spev náš prednesme

na chválu Pia veľkňaza,

na slávu svätej Trojice,

čo zdobí ho jak víťaza.

Príkoria sveta vždy znášal,

bohatstvom jeho pohŕdal,

v_Božej láske a milosti

zrel základ každej svätosti.

Zriekol sa svetských záujmov,

k_nebeským priľnul hodnotám,

v_poslednej smrti hodine

slobodný vzlietol k_výšinám.

Teraz ťa, veľkňaz, žiadame,

Nakloň že sa k_nám prosiacim,

daj útechy jas, ozvenu,

za život príprav odmenu.

Trojici svätej sláva buď,

naveky vďaka, chvála, česť,

k_túžbe po tebe nás povzbuď,

čo dávame sa svätým viesť. Amen.

PSALMÓDIA

Vlastné antifóny možno vziať so žalmami zo dňa: séria A, je vybraná zo Svätého písma a vyzdvihuje pastiersku službu svätého; séria B, je tiež biblická, hodí sa najmä na spev.

Ant. 1
Séria A: Pán si ho vyvolil za veľkňaza, otvoril svoju pokladnicu a bohato ho obdaril všetkými dobrami. Aleluja.
Séria B: Pán je moja sila a moja udatnosť, on ma zachránil. Aleluja.

Ant. 2
Séria A: Pravý zákon bol v_jeho ústach, na jeho perách sa nenašla neprávosť; pokojne a priamo kráčal so mnou a mnohých obrátil od hriechu. Aleluja.
Séria B: Pánova pravica mocne zasiahla; Pánova pravica ma zdvihla. Aleluja.

Ant. 3
Séria A: Boh si ho obľúbil pre jeho dobrotu a rozhodnosť; preto s_ním uzavrel zmluvu pokoja, ustanovil ho za knieža svätyne, aby si podržal kňazskú hodnosť naveky. Aleluja.
Séria B: Pán hovorí: Kto bude mne slúžiť, toho poctí môj Otec, ktorý je na nebesiach. Aleluja.

KRÁTKE ČÍTANIE

{r}2 Kor 6, 4-7a{/r}

Vo všetkom sa odporúčame ako Boží služobníci: vo veľkej trpezlivosti, v_súženiach, v_núdzi, v_úzkostiach, pod ranami, vo väzeniach, v_nepokojoch, v_námahách, v_bdení a v_pôstoch; v_čistote, v_poznaní, v_zhovievavosti, v_dobrote, v_Duchu Svätom, v_nepokryteckej láske, v_slove pravdy, v_Božej moci.

KRÁTKE RESPONZÓRIUM

Velebte Pána, vy, jeho kňazi, {*} Aleluja, aleluja.

Chváľte Boha, svätí a pokorní srdcom. {*}

Aleluja, aleluja.

Sláva Otcu i_Synu i_Duchu Svätému.

Velebte Pána, vy, jeho kňazi, {*} Aleluja, aleluja.

Ant. na Benediktus: Ty si kňaz Najvyššieho, zrkadlo čností, dobrý pastier ľudu, ty si sa zapáčil Pánovi. Aleluja.

Alebo, najmä pri speve:Všetka múdrosť je od Pána Boha, vždy bola u_neho a je pred vekmi. Aleluja.

MODLITBA

Dobrotivý Bože, vo svojej prozreteľnosti si poslal svojmu ľudu svätého pápeža Pia, ktorý hájil pravú vieru a obnovil liturgiu Cirkvi; daj, aby sme na jeho príhovor slávili tajomstvá spásy so živou vierou a uvádzali ich do života činorodou láskou.

VEŠPERY

HYMNUS

Vyslyš, Bože všemohúci,

nábožné prosby veriacich,

čo slávia Pia, víťaza,

slávneho tvojho veľkňaza.

Preslávne činy vykonal,

v_tme tápajúcim svetlo dal

a utrápeným potechu:

pokánie, život bez hriechu.

Na stolci Petra, veľkňaza

zvody a bludy odráža,

zatvára srdce neláske

a znáša kríže preťažké.

Len tebou, Kriste, chválil sa,

v_tebe mal veniec víťazstva,

na prosby jeho, pokánia

otvor nám bránu do raja.

Za mnohotvárne milosti

spev, Kriste, znie ti radostný,

za život v_čnostiach prežitý

život nám dávaš večitý. Amen.

KRÁTKE ČÍTANIE

{r}1 Kor 3, 10-11{/r}

Podľa Božej milosti, ktorú som dostal, položil som ako múdry staviteľ základ a iný na ňom stavia. Ale každý nech si dáva pozor, ako na ňom stavia. Lebo nik nemôže položiť iný základ okrem toho, čo je už položený a je ním Ježiš Kristus.

KRÁTKE RESPONZÓRIUM

Vierou sa osvedčil ako prorok. {*} Aleluja, aleluja.

Z_jeho slov poznali, aký bol verný. {*}

Aleluja, aleluja.

Sláva Otcu i_Synu i_Duchu Svätému.

Vierou sa osvedčil ako prorok. {*} Aleluja, aleluja.

Ant. na Magnifikat: Pane, tí, čo konali spravodlivo, budú bývať v_tvojom stánku a odpočívať na tvojej svätej hore. Aleluja.

Alebo, najmä pri speve: Hľa, veľkňaz, ktorý sa v_svojej dobe zapáčil Bohu. Nikto sa nenašiel jemu podobný, ktorý by tak zachovával zákon Najvyššieho. Aleluja.

4. mája

BL. EMÍLIE BICCHIERIOVEJ, PANNY

Narodila sa roku 1238 v_piemontskom meste Vercelli. Vo veku devätnásť rokov zložila rehoľné sľuby v_dominikánskom kláštore, ktorý dal postaviť jej otec. Viackrát bola priorkou, ale tak zachovávala pokoru, že s_radosťou v_dome vykonávala i_najnižšie služby. Lipla len k_Bohu a vrúcne mu ďakovala za dobrodenia, ktorých sa jej od neho dostávalo. Osobitne uctievala Kristovo umučenie. Pán si ju k_sebe povolal na slávnosť Nájdenia sv. Kríža 3._mája 1314. Pápež Klement XIV. potvrdil jej úctu 19._júla 1769.

MODLITBA

Milosrdný Bože, ty si blahoslavenú Emíliu naučil hľadať a pred všetkým pozemským uprednostňovať jedine teba; pre jej zásluhy a podľa jej príkladu nám daj, aby sme sa zapierali a s_vďačným srdcom ťa milovali.

5. mája

SV. VINCENTA FERRERA, KŇAZA

Spomienka

Narodil sa roku 1350 vo Valencii, ktorá bola vtedy súčasťou Aragónskeho kráľovstva. Ako sedemnásťročný mládenec vstúpil do rehole a podrobil sa prísnej disciplíne duchovného života, o_čom podal krásne svedectvo v_traktáte „O_duchovnom živote“. Spočiatku sa venoval prednáškam z_odboru filozofie a teológie, okrem toho v_rokoch 1380 až 1390 vykonal tiež viaceré služby z_poverenia legáta kardinála Petra de Luna a aragónskeho kráľa Jána I., ktorých cieľom bolo usporiadať pomery v_živote občianskom a cirkevnom. Medzičasom sa venoval aj činnosti kazateľskej, najskôr pri pápežovi v_Avignone, potom v_oblastiach južného Francúzska a v_Itálii. Trvalo to až do roku 1399, kedy sa celkom oddal službe „putujúceho kazateľa“ ako „Kristov splnomocnenec“. V_liste proti pápežovi Benediktovi XIII. dosvedčuje, že toto poverenie dostal od samého Krista.

Po odstránení protipápeža – ktorého spočiatku dobromyseľne aj on sám podporoval – bol veľmi skormútený nad tým, že sa Cirkev tak triešti, a preto zo všetkých síl pracoval na obnove pokoja a jednoty Cirkvi, rozštiepenej rozkolom. Naplnený darmi Ducha Svätého a vyzbrojený apoštolskými právomocami precestoval takmer všetky kraje západnej Európy. Stal sa z_neho slávny kazateľ, obdarený charizmami, z_ktorého mali duše veriacich nesmierny úžitok. Zomrel 5._apríla roku 1419 vo francúzskom meste Vannes. Pápež Kalixt III. ho pripočítal do spoločenstva svätých dňa 29._júna roku 1455.

INVITATÓRIUM

Ant. Prichádza Kristus, náš Pán, poďte, klaňajme sa mu. Aleluja.

Alebo, najmä pri speve: Klaňajme sa Kristovi, nášmu Spasiteľovi, ktorého príchod ohlasoval Vincent. Aleluja.

POSVÄTNÉ ČÍTANIE HYMNUS Veriaci, spievajme dnes ako na ranné chvály.

List svätého kňaza Vincenta Ferrera Magistrovi Rehole kazateľov Jánovi de Puinoix

(Ed. P. Fages, Notes et documents de l’histoire de saint VincentFerrier, Louvain–Paris 1905, pp. 109-111)

{p}

Apoštolský život brata kazateľa

Najdôstojnejší Otec Magister, pretože ma zdržali veľmi závažné okolnosti, nestihol som napísať vašej dôstojnosti, ako by sa bolo patrilo. Lebo, aby som pravdu povedal, odvtedy, čo som odišiel z_Ríma, až dodnes, dennodenne musím kázať ľudu, ktorý sa zhlukuje zovšadiaľ; a to veľmi často aj dva razy a dakedy až tri razy, ba aj slávnostnú svätú omšu im celebrovať. Takže mi sotva zvýši trocha času na cestovanie, jedlo, spánok a ďalšie potreby, lebo dokonca aj na cestách musím usporadúvať prednášky. To že nepíšem, aby sa mi, nebodaj, nevyčítalo ako nedbalosť alebo pohŕdanie, vyčlenil som si trocha času v_niektorých dňoch týždňa alebo mesiaca, aby som vám aspoň napísal, kade som chodil a čo som robil. (Môže nasledovať časť [B]).

[A]

Nech teda vaša otcovská dôstojnosť vezme na vedomie, že po návrate z_Ríma, kam ste ma naposledy poslali, celé tri mesiace nepretržite som bol v_Delfináte (Dauphiné). V_jeho obvode som hlásal Božie slovo po mestách, dedinách a hradoch, kde som dosiaľ ešte nebol. Ale nadovšetko som tam navštívil tie tri vychýrené údolia bludárov v_diecéze Embrun, z_ktorých jedno sa nazýva Lucerne, druhé ľArgentiere a tretie Valpure. Síce už predtým som ich navštívil dva či tri razy a vtedy zbožne a s_veľkou úctou prijali pravú katolícku náuku pôsobením Božej milosti. Chcel som ich znova navštíviť, aby som ich potešil a posilnil. Keď som to urobil, prešiel som do Lombardska na želanie mnohých, či ústne alebo písomné. Tu som nepretržite rok a mesiac hlásal Božie slovo všetkým mestám, osadám a hradom, ktoré sú vám podriadené; ale aj tým, ktoré sú za hranicami a patria do panstva Monferratského markgrófa, a zasa na želanie a prosby jeho i_jeho poddaných. V_oblastiach za Alpami objavil som údolia bludárov tak valdenských ako aj zvrhlých katarov, najmä v_Turínskej diecéze. Všetky som ich po poriadku ponavštevoval, hlásal im vieru a pravú katolícku náuku, a vyvracal ich pomýlené a zvrátené učenie. S_veľkým zápalom zbožnosti a s_úctou prijali pravdy viery, lebo Pán im pomáhal a potvrdzoval moje slová.

U_nich som zistil, že hlavnou príčinou ich bludárstva je nedostatok kazateľov. Lebo, ako som sa dozvedel od tamojších obyvateľov, uplynulo až tridsať rokov, čo im nikto neprišiel kázať, mimo valdenských bludárov, ktorí k_nim prichádzali zvyčajne dva razy do roka z_Aquiley. Z_toho posúď, dôstojný Magister, akú veľkú vinu majú preláti Cirkvi a iní, ktorí z_moci svojho úradu alebo povolania majú týmto kázať; lež oni radšej si pokojne žijú vo veľkých mestách a obciach, príjemne trávia život v_pohodlných bytoch. A zatiaľ duše, pre spásu ktorých Kristus zomrel, hynú z_nedostatku duchovného pokrmu, keďže niet nikoho, kto by maličkým lámal chlieb. Žatva je síce veľká, ale robotníkov málo. Preto prosím Pána žatvy, aby poslal robotníkov do svojej žatvy. (Môže nasledovať časť [C]).

[B]

Nateraz pomlčím o_istom biskupovi – odpadlíkovi, ktorého som našiel v_istom údolí, zvanom Lufório, ako si želal potajme sa so mnou zhovárať a potom sa obrátil; o_valdenských školách, ktoré som našiel v_údolí zvanom Val d’Angrogne a o_ich zničení; tiež o_bludároch kataroch v_údolí zvanom Val di Pont, ako sa odvrátili od svojich zvrhlostí; tiež o_bludároch z_údolia zvaného Val di Lanzo, inak Quinni, u_ktorých sa kedysi skrývali vrahovia blahoslaveného mučeníka Petra z_Ruffia, ako sa správali ku mne; taktiež o_úpadku strán guelfov a ghibellinov; tiež o_všeobecnom združení týchto strán; a o_iných nesčíselne mnohých veciach, ktoré Boh milostivo vykonal na svoju slávu a pre dobro duší. Lež vo všetkom tomto nech je zvelebený Boh.

V_Lombardsku som sa zdržoval nepretržite plných trinásť mesiacov. Potom som prešiel do Savojska, a odvtedy už uplynulo päť mesiacov. Vyhľadávali ma tu najmä preláti a dosť často aj vládcovia krajiny. S_veľkým zanietením som tu hneď vizitoval biskupstvá, totiž Sion, Aostu, Tarentaise, Maurienne a Grenoble, ktoré v_Savojsku majú veľký vplyv. V_ich okruhu som mával kázne v_mestách, dedinách a hradoch, niekde viac alebo menej, podľa potreby. Teraz sa nachádzam v_Ženevskej diecéze.

Medzi inými úchylkami som sa v_týchto oblastiach stretol s_jedným bludom, ktorý je veľmi rozšírený. Slávi sa ako sviatok každý rok na druhý deň po sviatku Kristovho Tela, a má aj svoje bratstvá s_názvom svätého Vychádzajúceho. Naši bratia i_Menší bratia a iní rehoľníci mi vraveli, že sa už neodvažujú kázať alebo dačo povedať proti tomuto bludu, že sú zastrašení, pretože sa im vyhrážajú smrťou, a okrádajú ich o_ofery a almužny. Teraz sa zameriavam prevážne proti tomuto bludu, denne kážem, spolupracujem s_Pánom, ktorý dáva silu mojím slovám; a blud sa navidomoči tratí. A ľud teraz prichádza a želie, že tak veľmi zblúdil vo viere. Keď však s_Božou pomocou bude tento blud celkom vykorenený, zakrátko mám odísť do diecézy Lausanne. Tuná sa hromadne a verejne klaňajú slnku ako bohu, a to najmä sedliaci, ktorí zaránky mu prednášajú svoje prosby a úctivo sa mu klaňajú. Biskup z_Lausanne osobne prichádzal po dva alebo tri dni ku mne a z_celého srdca ma pokorne prosil, aby som vykonal vizitáciu v_jeho diecéze, pretože v_nej jesto veľa tých údolí bludárov, na rozmedzí Nemecka a Savojska; sľúbil som mu to. Dozvedel som sa však, že bludári týchto údolí sú príliš zaslepení a odvážni. Lež ja sa spolieham ako zvyčajne na Božie milosrdenstvo a ponáhľam sa prísť tam a kázať v_blížiacom sa Pôstnom období. Nech sa stane tak, ako bude Božia vôľa. (Nasleduje časť [C]).

[C]

Môj spoločník Anton a ja spoločne sa pokorne odporúčame vašej otcovskej dôstojnosti, ktorú nech Syn Panny neprestáva uchovávať ako vzor a stráž svätej rehoľnej poslušnosti. Amen.

[Na záver sa vlastnoručne podpisujem v_meste Ženeve dňa 17._decembra roku 1403. Neužitočný Kristov služobník a pokorný váš syn, brat Vincent, kazateľ.]

{p}

RESPONZÓRIUM

Porov. {r}1 Sol 1, 9-10; 3, 12-13{/r}

Obrátili ste sa k_Bohu, aby ste slúžili Bohu živému a pravému a očakávali z_neba jeho Syna, ktorého vzkriesil z_mŕtvych, {*} Ktorý nás zachraňuje od budúceho hnevu. Aleluja.

Pán nech rozhojní vašu lásku, aby sa posilnili vaše srdcia vo svätosti, keď príde Pán. {*} Ktorý nás zachraňuje od budúceho hnevu. Aleluja.

RANNÉ CHVÁLY

HYMNUS

Veriaci, spievajme dnes pieseň svätú,

nech v_našich hymnoch, ale najmä v_srdci

za kazateľa poslaného svetu

znie vďak náš vrúci.

Vincent náš vzácny, vo sviatok tvoj dnešný

stúpenci tvoji prespevujú hymny,

chválu, čo zaznieva ti v_našej piesni

láskavo prijmi.

Keď vyrástol si z_detstva k_Božej chvále,

do rádu kazateľov s_túžbou istou

si vstúpil, dbal na otcov rady stále,

stúpenec Kristov.

Na popud nebies všetky svoje sily

štúdiu Písma svätého rád dal si,

keď si ho učil, svet vzplál svetlom viery

nebeskej krásy.

Ohnivým slovom o_poslednom súde,

že Kristus príde na svet ako sudca,

varoval tých, čo ďalej žili v_blude

pre tvrdosť srdca.

Si ako anjel, čo preletí bleskom

oblohu modrú, správu hroznú seje

nad každým tvorom v_okršleku zemskom:

súdny deň zreje.

Velebme Krista, Otcovi buď chvála,

Duch Svätý nech je pozdravený vrelo,

za božskú lásku vďaka sa im vzdáva

na svete celom. Amen.

Ant. 1
Séria A: Hľa, príde vznešený Kráľ s_veľkou mocou, aby spasil národy.
Séria B: Bol to muž evanjelia, posol kráľovstva Božieho, sľuby vernosti dodržal milosťou Ducha Svätého.

Ant. 2
Séria A: Vrchy nech chrlia jasot a kopce spravodlivosť, lebo prichádza svetlo sveta, mocný Pán.
Séria B: Žiaril cnosťou nevinnosti, diablov z_ľudí vykazoval, hriešnym – plný láskavosti – cestu k_spáse ukazoval.

Ant. 3
Séria A: K_príchodu Najvyššieho Kráľa očisťme si srdcia, ľudia, aby sme boli hodní ísť mu v_ústrety, lebo naozaj príde a meškať nebude.
Séria B: Bol Kristov posol Vincent brat, ku skutkom svetla nabádal, dary života užívať na slávu Božiu naúčal.

KRÁTKE ČÍTANIE

{r}Iz 61, 1-2{/r}

Duch Pána, Boha, je nado mnou, pretože ma Pán pomazal: poslal ma hlásať radostnú zvesť chudobným, uzdraviť skrúšených srdcom, oznámiť zajatým slobodu, väzneným prepustenie, ohlásiť rok milosti Pána a deň pomsty nášho Boha, aby som potešil všetkých zarmútených.

KRÁTKE RESPONZÓRIUM

Obnovte sa premenou svojho zmýšľania. {*} Aleluja, aleluja.

V_spravodlivosti a pravej svätosti. {*}

Aleluja, aleluja.

Sláva Otcu i_Synu i_Duchu Svätému.

Obnovte sa premenou svojho zmýšľania. {*} Aleluja, aleluja.

Ant. na Benediktus: Zhromaždenie veriacich nech prežíva slávny a milostivý deň, kedy hlásateľ evanjelia, Vincent, získal v_nebi dva vence ako odmenu.

Alebo, najmä pri speve: Bdejte ostražito, lebo blízko je Boh, náš Pán.

MODLITBA

Dobrotivý Bože, ty si nás kázňami svätého Vincenta naučil, ako máme ísť po ceste do nebeskej vlasti, kým očakávame jeho príchod v_sláve. Prosíme ťa, na jeho príhovor nám daj, aby sme horlivo konali skutky lásky a nehľadali trvalý domov tu na zemi, ale vo večnosti.

Alebo:

Bože a Otče náš, ty si dal svojej Cirkvi svätého kňaza Vincenta, ktorý neúnavne hlásal evanjelium a zdôrazňoval príchod tvojho Syna ako večného Sudcu; daj, aby sme bedlivo očakávali deň Kristovho príchodu a v_nebeskej blaženosti ho uzreli ako nášho Kráľa.

VEŠPERY

Ant. 1 Stal som sa služobníkom evanjelia z_daru Božej milosti.

Ant. 2 Hľa, svoje slová vložil som do tvojich úst, a ustanovil som ťa za proroka národom.

Ant. 3 Nech tak svieti vaše svetlo pred ľuďmi, aby videli vaše dobré skutky a oslavovali vášho Otca.

KRÁTKE ČÍTANIE

{r}2 Pt 3, 10. 13-15a{/r}

Pánov deň príde ako zlodej. A vtedy sa nebesia s_rachotom pominú, živly sa páľavou rozplynú aj zem i_diela, ktoré sú na nej. Podľa jeho prísľubu očakávame nové nebo a novú zem, na ktorých prebýva spravodlivosť. Preto, milovaní, keď toto očakávate, usilujte sa, aby vás našiel nepoškvrnených a bez úhony, v_pokoji. A zhovievavosť nášho Pána pokladajte za spásu.

KRÁTKE RESPONZÓRIUM

Zvestujte Pánovu slávu pohanom. {*} Aleluja, aleluja.

Všetkým národom jeho činy zázračné. {*}

Aleluja, aleluja.

Sláva Otcu i_Synu i_Duchu Svätému.

Zvestujte Pánovu slávu pohanom. {*} Aleluja, aleluja.

Ant. na Magnifikat: Svätý Vincent, obdivuhodný kazateľ evanjelia spásy, hlásal, že plnosť života je v_stretnutí s_tebou: preto s_jasotom oslavujeme v_tebe svojho Spasiteľa.

Alebo, najmä pri speve: V_podvečer nášho pozemského života nech nám láskavo pomáha svätý Vincent a nech nás istou cestou vedie ku Kristovi.

7. mája

BL. ALBERTA Z_BERGAMA, OTCA RODINY

Narodil sa okolo roku 1214 v_obci Villa d’Ogna pri Bergame. Oženil sa a trpezlivo znášal sťažnosti svojej manželky, že štedro obdarúva chudobných. Nemali deti, a preto keď ovdovel, opustil otcovské polia, odišiel do Kremony a žil tam ako chudobný kresťan. Odporoval chudobným bludárom. Chcel napodobniť ducha chudoby a kajúcnosti sv. Dominika, ktorý bol v_tom čase (1234) vyhlásený za svätého, a tak sa pridal k_dominikánskym terciárom (okolo r. 1260). Magister rehole Munio de Zamora (1285) zakrátko po Albertovej smrti schválil jeho plnú príslušnosť k_reholi. Albert býval v_konvente a horlivo pracoval „za vieru a pokoj“. Tiež slúžil pútnikom. Zomrel 7._mája 1279. Hneď po jeho smrti ho uctievali ako svätého. Pápež Benedikt XIV. jeho úctu schválil 9._mája 1748. Jeho telesné pozostatky sú uložené v_lombardskej obci Villa d’Ogna.

MODLITBA

Dobrotivý Bože, ty si blahoslavenému Albertovi doprial, že vynikal pokorným životom, horlivosťou za pravdu a apoštolskou láskou. Daj, aby sme si zaslúžili kráčať v_jeho šľapajach, a tak aby sme získali odmenu.

8. mája

BL. PANNY MÁRIE, PATRÓNKY REHOLE KAZATEĽOV

Ľubovoľná spomienka

V_Cirkvi sa zaužívalo nazývať blahoslavenú Pannu Máriu „Orodovnicou, Pomocnicou, Prostrednicou“, keďže v_pláne spasiteľnej milosti neustále trvá jej materská úloha, „ktorou svojím mnohonásobným orodovaním aj naďalej nám získava dar večného spasenia“ (Lumen gentium, č. 62).

Podľa tvrdenia bl. Humberta de Romans „bl. Panna bola veľkou pomocnicou rehole v_jej počiatkoch ... a dúfame, že ju privedie k_dobrému koncu“ (Opera II, 70-71). Naša rehoľa preto už od počiatku uznáva ochranu tejto bl. Panny, „neváha ju vyznávať, neprestajne ju skusuje a odporúča ju všetkým – bratom i_sestrám –, aby sa vďaka tejto materinskej pomoci užšie spojili so Spasiteľom“ (Lumen gentium, č. 62), aby mohli plniť svoje ťažké poslanie pre spásu sveta.

Až do poslednej reformy liturgického kalendára Patrocínium bl. Panny Márie sa u_nás slávilo 22._decembra. Je to výročný deň schválenia rehole pápežom Honoriom III. (22. december 1216). Teraz však, s_prihliadnutím k_adventným fériám, ktoré majú prednosť pred všetkými spomienkami, navrhuje sa, aby sa toto Patrocínium slávilo v_máji, ktorý je tradične zasvätený bl. Panne Márii, a to ôsmeho, pretože v_tento deň sa v_rozličných liturgických própriách slávi niektorý titul bl. Panny Márie.

INVITATÓRIUM

Ant. Pri spomienke na blahoslavenú Pannu Máriu, patrónku našej rehole, oslavujme Pána.

Alebo, najmä pri speve: Poďte, pokloňme sa Spasiteľovi sveta, ktorý sa počal z_Ducha Svätého v_príbytku Panny.

POSVÄTNÉ ČÍTANIE

HYMNUS

Kráľovná nebies vznešená,

zlož z_duší našich bremená,

nás, obťažených hriechami,

prijmi do svojej ochrany.

Ty brána žitia večného,

čuj kajúcnika hriešneho,

ty nádej si v_nás vzkriesila,

čo Eva hriechom zabila.

Ty prvá, Matka Počiatku,

za sluhov svojich oroduj,

hlbokú ľútosť v_srdciach vzbuď,

k_hriešnikom zhovievavá buď.

A spolu s_tebou, Presvätá,

zástupy svätých modlia sa,

nech modlitby tie, Madona,

nám Pána nebies naklonia.

Veriacich Matka, Vládkyňa,

oroduj za nás u_Syna,

by po živote na zemi

sme pokoj našli blažený.

Sláva buď Otcu, Synovi

i_Duchu Tešiteľovi,

ktorí ťa, čností nádoba,

korunou slávy ozdobia. Amen.

Z_Výkladu Konštitúcií rehole blahoslaveného kňaza Humberta de Romans

(Opera de vita regulari, ed. J.–J. Berthier, vol. II, Romæ 1889, pp. 134-136)

{p}

Osobitnou patrónkou našej rehole je blahoslavená Panna

Z_niektorých udalostí, ktoré sa stali v_počiatkoch našej rehole, môžeme usudzovať, že sama blahoslavená Panna Mária je jej osobitnou patrónkou. Z_tých – ktoré som počul na vlastné uši – a z_mnohých iných, ktoré boli zapísané v_„Životoch bratov“, sa zdá, že ona je zvláštnou matkou rehole, ktorej úlohou je chváliť, zvelebovať a ohlasovať jej Syna; že stála pri zrode tejto rehole, že ju podporuje a chráni.

Preto jej svätý Dominik zveroval rehoľu vo svojich modlitbách, ako osobitnej patrónke, ako to čítame v_„Novej legende“. A preto sa jej ako matke denne odporúčame procesiou, podobne ako spomienkou na svätého Dominika.

Viacero dôvodov však súčasne odporúča jej ochranu.

Patronát tých, ktorý majú vplyv na kráľovských dvoroch, je lepší. A ona je taká. Nemôže jej chýbať možnosť, pretože je Kráľovnou nebies. Preto sa o_jej osobe hovorí: „Nad Jeruzalemom dal mi právomoc.“ Veď čím dôvernejšie je vplyvná osoba spojená s_Pánom, od ktorého si chceme niečo vyprosiť, tým lepší je jej patronát. Či môže byť dôvernejší vzťah, než je vzťah matky a syna?

Je veľmi blízky, ba veľmi dôverný! I_preto je povedané: „Po tvojej pravici stojí kráľovná“; na onom dvore je ti totiž zo všetkých najdôvernejšia.

Zaiste, toho patronát je lepší, koho sa viac obávajú protivníci. Ona je predsa pre nepriateľov „hrozná ako usporiadaný šík bojovníkov“. Môžeme teda pevne dúfať, že ľahko získame jej ochranu.

Nie je však necitlivá alebo tvrdá k_tým, ktorí k_nej pristupujú. Dokonca je celá ľúbezná, plná dobroty a pôvabu, plná miernosti a milosrdenstva. Preto sa hovorí: „Si spanilá.“ Ďalej, viac môžeme očakávať pomoc od toho, kto je núdznemu viac zaviazaný. Táto je veľmi zaviazaná hriešnikom, pretože ich pričinením má všetku svoju znamenitosť. Preto sa hovorí: „Z_kmeňa Jesseho vzíde ratolesť.“ Vykladá sa to ako žiar ohňa, pretože Boh k_nej prišiel zo žiaru veľkej lásky k_svetu, a tak sa teda svet stal príčinou jej jestvovania.

Taktiež bola daná za patrónku biednym ako ich obhajkyňa, ako sa Božím riadením stalo, že Ester povýšená na kráľovnú, stala sa obhajkyňou židovského národa. Tak máme bezpečne pristupovať k_blahoslavenej Panne, pretože jej povinnosťou je starať sa o_naše záležitosti. Je známe, väčšiu podporu očakávame od toho, o_podpore ktorého sme sa viackrát presvedčili. A ona je taká, ako to dosvedčujú nespočetné príklady. Kto k_nej kedy prišiel, a ona ho nepodporila? Zo súcitu účinne podporila všetkých. Preto je povedané: „Ako utešená oliva na rovinách“, nie v_záhradách. Lebo z_jej plodov môžu dostať všetci. Pretože ona pomáha všetkým. S_veľkou láskavosťou sa zľutúva nad potrebami všetkých. Všade pomáha. Pomáha vždycky. Preto sa vraví: „Naveky, už nikdy neprestanem“, čo znamená byť všetkým nápomocná.

Je teda zrejmé, koľko môžeme dúfať v_jej podporu, ak ju budeme s_vierou vzývať, lebo je prívetivá a trpezlivá k_tým, ktorí k_nej pristupujú. Preto svätý Pavol hovorí: „Pristupujme teda s_dôverou k_trónu milosti.“ Ona je tým trónom Božej milosti, pretože od nej vychádzajú mnohonásobné milosti k_ľuďom. Ako sa hovorí o_sudcovskom tróne, že z_neho vychádza súd, tak sa správne hovorí o_tróne milosti, že z_neho vychádza milosť. Preto tiež, že jej patronát toľko zmôže a my ho môžeme tak ľahko získať, zaslúži si prednosť pred všetkými ostatnými. Preto konáme denne sprievod na jej počesť, aby sme ju stále mali za patrónku v_nebi.

{p}

RESPONZÓRIUM

Pristupujme s_dôverou k_trónu milosti, {*} Aby sme dosiahli milosrdenstvo a našli milosť a pomoc v_pravom čase.

K_tebe, Panna, voláme, v_tomto sĺz údolí stenajúci, plačúci. {*} Aby sme dosiahli milosrdenstvo a našli milosť a pomoc v_pravom čase.

Alebo iné:

Z_Rozprávaní blahoslavenej Cecílie o_svätom Dominikovi

(Miracula beati Dominici, 7; ed. A. Walz, „Lateranum XIV“ 1948, str. 316-317)

{p}

Svätému Dominikovi sa počas modlitby zjavila blahoslavená Panna a naznačila mu, že sa stará o_rehoľu

Raz svätý Dominik bdel v_kostole na modlitbách až do polnoci, potom vyšiel von z_kostola, vstúpil do dormitória (spoločnej spálne) a pohrúžil sa do modlitby v_jeho prednej časti.

Keď tak stál v_modlitbe, pozrel na druhú stranu dormitória a uvidel prichádzať tri veľmi pekné panie. Prostredná z_nich bola úctyhodná a vznešená a zdala sa byť krajšou a dôstojnejšou než ostatné. Jedna z_tých dvoch niesla akúsi skvostnú a krásnu nádobu, druhá kropáč a podala ho tej panej, ktorá bola uprostred. Táto pani pokropila bratov a urobila nad nimi znak kríža. Potom povedala svätému Dominikovi: „Ja som tá, ktorú každý večer vzývate. A keď poviete: ‚Eia ergo, advocata nostra‘, pokľakám pred svojím Synom a prosím ho, aby zachoval túto rehoľu.“

Keď potom obišla všetkých bratov, poznačila ich znakom kríža a pokropila ich, zmizla. Svätý Dominik sa vrátil k_modlitbe na to miesto, kde bol predtým, a hľa, zrazu bol v_duchu uchvátený pred Boha a uvidel Pána a blahoslavenú Pannu, ako sedela po jeho pravici. Svätý Dominik videl, že je odená do zafírovomodrého plášťa.

Keď sa potom svätý Dominik porozhliadal, uvidel pred Bohom rehoľníkov zo všetkých rehôľ, len zo svojej nevidel žiadneho. Horko zaplakal, zostával stáť obďaleč a neodvážil sa priblížiť k_Pánovi a jeho Matke. Tu mu naša Pani dala pokyn rukou, aby k_nej prišiel. On sa však neodvážil pristúpiť, dokiaľ mu Pán nepokynul podobne.

Svätý Dominik pristúpil bližšie, padol pred nimi na zem a veľmi horko plakal. Pán mu povedal, aby vstal. Keď sa postavil, spýtal sa ho Pán: „Prečo tak horko plačeš?“ On odpovedal: „Plačem, pretože tu vidím všetky rehole, z_mojej však nikoho.“ I_povedal mu Pán: „Chceš vidieť svoju rehoľu?“ On s_chvením odpovedal: „Áno, Pane.“ Tu blahoslavená Panna poodhrnula plášť, ktorý mala na sebe a rozhrnula ho pred svätým Dominikom. Bol taký veľký, akoby mal pojať celú nebeskú vlasť, a pod ním uvidel veľké množstvo bratov.

Tu padol svätý Dominik na zem, ďakoval Bohu a jeho blahoslavenej Matke Márii, a videnie zmizlo. Ihneď sa prebral a náhlivo zvonil na ranné modlitby. Po rannom ofíciu zvolal bratov na kapitulu, držal im dlhú a veľmi krásnu kázeň a povzbudzoval ich k_láske a úcte voči blahoslavenej Panne Márii. Medzitým im porozprával aj o_videní.

[O_tomto videní rozprával svätý Dominik sestre Cecílii aj iným sestrám od svätého Sixta, akoby išlo o_niekoho iného. Ale bratia, ktorí boli s_ním a počuli to od neho, naznačili sestrám, že ide o_neho samého.

O_tomto všetkom, čo je vyššie napísané, podala správu sestra Cecília. Vyhlásila, že je to všetko pravda, a keby bolo potrebné, je ochotná to aj odprisahať. Pretože však je taká svätá a taká zbožná a jej jednoduchému rozprávaniu sa dá bez problémov veriť, sestra Angelika z_toho istého kláštora svätej Agnesy písomne zachytila a na počesť a chválu nášho Pána Ježiša Krista i_nášho svätého otca Dominika a na potechu bratov to, čo sestra Cecília oznámila, potvrdila ústne. Pisateľka prosí o_prepáčenie, pretože dobre neovláda pravidlá pravopisu.]

{p}

RESPONZÓRIUM

Šťastná si naozaj, svätá Panna Mária, a všetkej chvály najhodnejšia, {*} Lebo z_teba vyšlo slnko spravodlivosti, Kristus, Boh náš. Aleluja.

Oroduj za ľud, prihováraj sa za duchovenstvo, pros za zbožné ženské pokolenie. Nech tvoju pomoc pociťujú všetci, ktorí slávia tvoju spomienku. {*} Lebo z_teba vyšlo slnko spravodlivosti, Kristus, Boh náš. Aleluja.

Alebo iné:

Z_encykliky Redemptor hominis svätého pápeža Jána Pavla Druhého

(AAS 71, 1979, pp. 321-324)

{p}

Láska večného Otca, ktorá sa zjavila v_Synovi, predkladá sa nám skrze túto Matku

Mária je Matkou Cirkvi, pretože podľa nevysloviteľného vyvolenia samotným večným Otcom a vďaka zvláštnemu pôsobeniu Ducha lásky, dala ľudský život Božiemu Synovi. Pre neho a skrze neho je všetko a od neho všetok Boží ľud dostáva milosť a dôstojnosť svojho vyvolenia. Jej vlastný Syn si výslovne prial, aby materstvo jeho Matky bolo rozšírené – a to spôsobom ľahko prístupným všetkým dušiam a srdciam – tým, že jej, keď visel na kríži, zveril ako syna svojho obľúbeného učeníka.

Duch Svätý jej vnukol, aby po Nanebovstúpení nášho Pána i_ona zostala vo večeradle, v_uzobranej modlitbe a v_očakávaní, spolu s_apoštolmi do dňa Turíc, v_ktorom sa mala viditeľne zrodiť Cirkev a vyjsť z_prítmia na svetlo. V_nasledujúcich dobách všetky pokolenia učeníkov i_tých, ktorí vyznávajú a milujú Krista – rovnako ako apoštol Ján – prijali duchovne do svojich domovov túto Matku, ktorá takto bola už od samého začiatku, od chvíle zvestovania zaradená do dejín spásy a do poslania Cirkvi.

Preto my všetci, ktorí tvoríme dnešnú generáciu Kristových učeníkov, chceme sa s_ním zvláštnym spôsobom spojiť nevyhnutnosťou viery, nádeje a prýštiacej lásky. Veď predsa cítime osobitnú potrebu obracať sa ku Kristovi, ktorý je Pánom ako svojej Cirkvi tak i_dejín ľudstva, mocou tajomstva svojho vykupiteľského diela; potom tiež veríme, že nikto iný než Mária, nás nebude môcť lepšie uviesť do Božieho a ľudského rozmeru tohto tajomstva. Napokon nikto okrem Márie do neho nebol lepšie uvedený samým Bohom. V_tom spočíva výnimočný rys jej Božieho materstva. Jeho dôstojnosť je nielen výnimočná a neopakovateľná v_dejinách ľudského pokolenia, ale práve v_dôsledku tohto materstva je jedinečná hĺbka i_dosah pôsobenia a účasť Panny Márie v_Božom pláne ľudskej spásy cez tajomstvo vykúpenia.

Môžeme povedať, že toto tajomstvo bolo utvárané pod srdcom nazaretskej Panny, keď vyslovila svoje „fiat“. Od tejto chvíle jej panenské a zároveň i_materské srdce, zvláštnym pôsobením Ducha Svätého nepretržite nasleduje dielo svojho Syna a vychádza v_ústrety všetkým tým, ktorých Kristus objal a stále objíma svojom nevyčerpateľnou láskou.

Charakteristické rysy tejto materskej lásky, ktorú Božia Matka vnáša do tajomstva vykúpenia a do života Cirkvi, sú vyjadrené jej zvláštnou prítomnosťou pri človekovi a pri všetkom tom, čo prežíva. V_tom spočíva tajomstvo Matky. Láska večného Otca, ktorá sa v_ľudských dejinách prejavila skrze svojho Syna, ktorého dal ľuďom, „aby nezahynul nik, kto v_neho verí, ale aby mal večný život“, teda táto láska ku každému z_nás prichádza prostredníctvom tejto Matky a naberá rysy, ktoré sú každému človekovi zrozumiteľnejšie a prístupnejšie.

V_dôsledku toho Mária musí byť prístupná i_na všetkých cestách každodenného života Cirkvi. Z_jej materskej prítomnosti Cirkev čerpá istotu, že skutočne žije životom svojho Učiteľa a Pána, že prežíva tajomstvo vykúpenia v_celej jeho životodarnej hĺbke a plnosti.

Snažne prosme predovšetkým Máriu, nebeskú Matku Cirkvi, aby i_ona s_nami zotrvávala v_tejto modlitbe nového Adventu ľudstva, s_nami, ktorí tvoríme Cirkev; t._j. mystické telo jej jednorodeného Syna. Dúfame, že vďaka tejto modlitbe budeme môcť prijať Ducha Svätého, zostupujúceho na nás a že nakoniec sa tak staneme Kristovými svedkami „až po samý kraj zeme“, rovnako ako tí, ktorí vyšli v_deň Turíc z_jeruzalemského večeradla.

{p}

RESPONZÓRIUM

Porov. {r}Jn 19, 26. 27{/r}

Keď Ježiš uzrel Matku a pri nej učeníka, ktorého miloval, ako stoja pod krížom, povedal Matke: Žena, hľa tvoj syn; potom povedal učeníkovi: {*} Hľa, tvoja Matka. Aleluja.

A od tej hodiny si ju učeník vzal k_sebe. {*} Hľa, tvoja Matka. Aleluja.

RANNÉ CHVÁLY

HYMNUS

Mária, ty vždy láskavo

počúvaš prosby všetkých nás;

prosíme vrúcne, pokorne:

stoj pri nás, Matka, v_každý čas.

Stoj pri nás, keď nás do okov

hriešny čin, vina zoviera;

pomôž nám putá roztrhnúť,

keď srdce v_hriechu zomiera.

Stoj pri nás, keď svet pred náš zrak

vyčarí veci vábivé,

aby sme neopustili

loď spásy, nebo žiarivé.

Stoj pri nás, Matka, v_úzkosti,

keď telu hrozia pohromy;

vypros nám časy pokojné,

nech večnosť žiari na zemi.

Buď svojim deťom útechou

v_hodine smrti, v_súžení,

by na tvoj mocný príhovor

dosiahli večné odmeny.

Otca i_Ducha aj Syna

tvojho nech všetko pochváli,

že ťa tri božské osoby

do rúcha slávy odiali. Amen.

KRÁTKE ČÍTANIE

Porov. {r}Sk 1, 11b. 12. 13a. 14{/r}

Potom keď sa Ježiš vzniesol do neba, vrátili sa apoštoli do Jeruzalema z_hory, ktorá sa volá Olivová a je blízko Jeruzalema, vzdialená toľko, koľko je dovolené prejsť v_sobotu. Keď ta prišli, vystúpili do hornej siene, kde sa zdržiavali. Všetci jednomyseľne zotrvávali na modlitbách spolu so ženami, s_Ježišovou matkou Máriou a s_jeho bratmi.

KRÁTKE RESPONZÓRIUM

Svätá Mária, Matka Kristova, {*} Vypočuj služobníkov prosiacich teba.

A vypros nám odpustenie z_neba. {*}

Vypočuj služobníkov prosiacich teba.

Sláva Otcu i_Synu i_Duchu Svätému.

Svätá Mária, Matka Kristova, {*} Vypočuj služobníkov prosiacich teba.

Vo Veľkonočnom období:

Svätá Mária, Matka Kristova, vypočuj služobníkov prosiacich teba. {*} Aleluja, aleluja.

A vypros nám odpustenie z_neba. {*}

Aleluja, aleluja.

Sláva Otcu i_Synu i_Duchu Svätému.

Svätá Mária, Matka Kristova, vypočuj služobníkov prosiacich teba. {*} Aleluja, aleluja.

Ant. na Benediktus: Požehnaná a ctihodná je svätá Mária, panenská Bohorodička. Oslavujme ju ako svoju patrónku, aby sa za nás prihovárala u_Pána. Aleluja.

Alebo, najmä pri speve: Zdravas’, hviezda ranná, uzdravenie hriešnikov, prv než svet, a Kráľovná, jediná si hodná volať sa Panna: Proti strelám nepriateľa postav ako štít spásy svoju cnosť. Vyvolená snúbenica Boha, buď nám priamou cestou k_večným radostiam. Aleluja.

MODLITBA

Verný a milosrdný Bože, ty si Rehoľu bratov kazateľov zveril pod zvláštnu ochranu blahoslavenej Panny Márie. Prosíme ťa, daj, aby, tak ako je v_tomto živote našou sladkosťou a nádejou, ukázala nám pri odchode z_tohto života milosrdne tvojho Syna Ježiša.

Alebo:

Všemohúci Bože, ty si od večnosti rozhodol, aby Rehoľu kazateľov, založenú na ochranu duší, vzala preblahoslavená Panna Mária pod svoju zvláštnu ochranu a zahŕňala ju trvalou priazňou. Dnes, pri slávení jej spomienky, vrúcne ťa prosíme; daj, aby sme s_jej pomocou došli do nebeskej slávy.

VEŠPERY

HYMNUS

Zdravas’, matka milosrdná z_čnosti,

matka nádeje a nábožnosti,

matka Božia a matka milosti,

Matka lásky a čistých radostí.

(Ó, Mária.)

Tys’ údolie, plné kvetov čností,

kade zurčí riava blaženosti;

matka svätá, matka nevinnosti,

ujmi sa nás v_našej úbohosti.

(Ó, Mária.)

Nezrodený Otec život ti dal,

zatônil ťa Jednorodený, Kráľ,

Svätý Duch ťa materstvom požehnal;

osobám trom nech znie vždy pieseň chvál.

(Ó, Mária.) Amen.

KRÁTKE ČÍTANIE

{r}Zjv. 12, 3a. 4cd. 5-6a{/r}

Bolo vidieť znamenie na nebi: Drak sa postavil pred ženu, ktorá mala rodiť, aby zhltol jej dieťa, len čo ho porodí. I_porodila syna, chlapca, ktorý má železným žezlom panovať nad všetkými národmi. A jej dieťa bolo uchvátené k_Bohu a k_jeho trónu. Žena potom utiekla na púšť, kde jej Boh pripravil miesto.

KRÁTKE RESPONZÓRIUM

Svätá Božia Rodička, {*} Mária vždy Panna.

Prihováraj sa za nás u_Pána nášho Boha. {*}

Mária vždy Panna.

Sláva Otcu i_Synu i_Duchu Svätému.

Svätá Božia Rodička, {*} Mária vždy Panna.

Vo Veľkonočnom období:

Svätá Božia Rodička, Mária vždy Panna. {*} Aleluja, aleluja.

Prihováraj sa za nás u_Pána nášho Boha. {*}

Aleluja, aleluja.

Sláva Otcu i_Synu i_Duchu Svätému.

Svätá Božia Rodička, Mária vždy Panna. {*} Aleluja, aleluja.

Ant. na Magnifikat: S_radosťou oslavujme našu patrónku, blahoslavenú Pannu Máriu, aby sa za nás prihovárala u_Pána Ježiša Krista. Aleluja.

Alebo: Slávna Božia Rodička, Mária vždy Panna, ty si nosila Pána všetkého tvorstva a ako jediná Panna napájala Kráľa anjelov. Prosíme ťa, dobrotivo na nás pamätaj a pros za nás Krista, aby sme si zaslúžili pod tvojou ochranou prísť do nebeského kráľovstva. Aleluja.

10. mája

SV. ANTONÍNA FLORENTSKÉHO, BISKUPA

Spomienka

Antonín Pierozzi sa narodil roku 1389 vo Florencii. V_tom čase blahoslavený Ján Dominici na príkaz blahoslaveného Rajmunda z_Kapuy s_veľkým úsilím uskutočňoval obrodu konventov, a v_roku 1405 prijal do rehole aj Antonína Pierozziho a predurčil ho „pre budúci konvent vo Fiesole“. Noviciát ukončil v_Kortone. Vo Fiesole sa budovalo nové reformátorské stredisko a Antonín, ako prvý člen určený pre tento konvent, túžil tu obrodiť najprv seba samého. Ako kňaz (r. 1413) všetkých prevyšoval skromným a prísnym životom, rozvahou a učenosťou. Čoskoro potom, od roku 1418, už ako predstavený usmerňoval bratov a viedol ich k_plnosti života v_Kortone, vo Fiesole, v_Neapole a v_Ríme, kde sa stal prísediacim cirkevného súdu (Rota) a všeobecne známym znalcom a slávnym učiteľom kánonického práva.

Roku 1435 postavili vo Florencii chýrny konvent svätého Marka z_finančných prostriedkov, venovaných kniežaťom Cosimom Medicim. Antonín bol predstaveným tohto konventu v_rokoch 1436 až 1444, teda práve v_tom čase, keď v_ňom kvitlo humanistické štúdium vedných odborov a umenie a keď tam ako prvú v_Európe sprístupnili verejnosti knižnicu (r. 1443). Od roku 1437 bol generálnym vikárom reformného hnutia „Poslušnosti“ v_Itálii, v_roku 1438 sa zúčastnil na koncile vo Florencii. Napokon ho pápež Eugen IV. vymenoval za arcibiskupa vo Florencii, keď spoznal jeho učenosť, pre ktorú ho všeobecne nazývali „Antonín poradca“.

Bol obdarený charizmou dobrého pastiera, predovšetkým však bol vzorný arcibiskup: pohotový a bdelý v_úrade, starostlivý o_ubiedených, najmä skrytých, pre ktorých založil združenie „Dobrých mužov svätého Martina“, čím časove predstihol dnešné sociálne služby v_náplní ich práce. V_charitatívnej činnosti šiel tak ďaleko, že sám sa všetkého zriekol. Bol prísnym, ale rozvážnym reformátorom duchovenstva, pastierom, katechétom a nadovšetko kazateľom. Napísal veľa prác, naplnených múdrosťou a láskou. Jeho hlavné dielo je „Summa moralis“, ktoré svedčí, že v_odbore morálky bol Antonín veľkým učiteľom–moralistom.

Zomrel 2._mája 1459. Pápež Hadrián VI. ho vyhlásil za svätého 31._mája 1523.

INVITATÓRIUM

Ant. Poďte, klaňajme sa Kristovi, Najvyššiemu pastierovi. Aleluja.

Alebo, najmä pri speve: Pri oslave svätého biskupa Antonína. {*} Klaňajme sa Kristovi, veľkňazovi. Aleluja.

POSVÄTNÉ ČÍTANIE

HYMNUS

Jas Antonínov zaháňa

hlbokej noci temný tieň,

životom svojím príkladným

premieňa tmu zla v_krásny deň.

Čistotou skvie sa ako sneh

a planie jasom učenia,

biskup ten, pastier najlepší,

svätosti žiara vznešená.

Sám chudobný súc chudobných

miloval srdcom úprimným,

stratené ovce zhľadával,

vľúdny bol najmä k_pokorným.

Zvolil si kazateľský rád

hoc iné výborné sú tiež,

aj vedám sa chcel venovať,

neláske láskou dal sa viesť.

Kiež chvála Boha Otca ctí,

i_teba, Syn–Boh jediný,

i_Ducha, ktorý teší nás

po všetky veky v_každý čas. Amen.

POSVÄTNÉ ČÍTANIE

Z_Reči svätého biskupa Antonína

(Cod. ms. 308, 126-128: Biblioteca Riccardiana, Firenze)

{p}

Ukrižovaný Kristus je strom života, ktorý rodí ovocie spásy

V_Knihe zjavenia svätý Ján hovorí: Pán mi ukázal strom života, ktorý je z_oboch strán rieky a rodí ovocie. Tým stromom života je ukrižovaný Kristus; hovorí o_ňom, že je z_oboch strán rieky, pretože spasil otcov Starého i_Nového zákona. A sám Boh na kríži, obrazne povedané, prináša všetky druhy ovocia pre spásu ľudstva, ktoré zo seba vydal strom života. Z_nich štyri druhy sa vysoko hodnotia so zreteľom na ľudské pokolenie.

Prvé ovocie je cena nášho vykúpenia, pretože podľa slov svätého Ambróza náš hriech bol taký veľký, že sme nemohli byť vykúpení, keby jednorodený Syn Boží nebol zomrel za nás hriešnych. Zdôvodnenie dáva takéto: Hriech ľudského pokolenia bol nekonečný so zreteľom na toho, koho urazil, a tiež so zreteľom na dobro, ktoré ľudstvo stratilo, aj so zreteľom na ľudskú prirodzenosť, ktorá sa hriechom narušila. Preto bolo nevyhnutné, aby hriech zmylo utrpenie Pána. A práve o_tom hovorí svätý Peter: „Zo svojho márneho spôsobu života, zdedeného po otcoch, boli ste vykúpení nie porušiteľným striebrom alebo zlatom, ale drahocennou krvou Krista, bezúhonného a nepoškvrneného Baránka.“

Druhým ovocím je privilégium na Božiu lásku. Darček zvyčajne vyburcuje človeka k_láske, a väčší dar povzbudí k_väčšej láske, podľa výroku: „Komu sa menej odpúšťa, menej miluje.“ Božia láska je ten väčší dar, ktorý je aj viac milovaný. Ale spomedzi všetkých vecí, hodných lásky, hneď po prvej z_nich, Božej milosti, väčšiu lásku si zasluhuje život. Kto teda za priateľa obetuje svoj život, ten dáva najväčší dar, podľa známeho výroku svätého Bernarda: „Dobrý Ježišu, kalich, ktorý si pil ako dielo nášho vykúpenia, robí ťa u_mňa nadovšetko milým.“

Tretím ovocím je štít k_našej obrane. Pred Kristovým umučením veľa ľudí upadlo do modloslužby a nemohli sa ubrániť pred diablom. Ale po Kristovej smrti nepriateľ bol taký oslabený, že iba ten môže byť porazený a podľahnúť, kto sám chce, ako vraví svätý Gregor: Slabý to nepriateľ, ktorý víťazí iba nad tým, kto sa dobrovoľne poddá. Toto predsa sme získali jeho smrťou, preto sa aj hovorí: „Oni nad ním zvíťazili pre Baránkovu krv“. Zaiste táto krv vierou musí byť v_očiach veriacich, ktorá ich oduševňuje do boja, podľa slov svätého Pavla: „Myslite na toho, ktorý zniesol také protirečenie hriešnikov, aby ste neochabovali a neklesali na duchu.“

Štvrtým ovocím je vrchol nášho povýšenia. Pre niektoré mesto by bolo najväčším povýšením, keby dakoho z_neho zvolili za cisára, ktorý vládne nad celým svetom, alebo za pápeža, ktorý stojí na čele Cirkvi. V_tomto zmysle aj dôstojnosť ľudskej prirodzenosti je veľmi vyzdvihnutá, pretože Kristus smrťou, ktorú podstúpil v_ľudskej prirodzenosti, získal meno, čo je nad všetky mená, podľa slov apoštola Pavla: „Preto ho Boh nad všetko povýšil a dal mu meno, ktoré je nad každé iné meno.“ A v_tejto prirodzenosti, v_ktorej trpel, musí súdiť všetky stvorenia, podľa slov: „Jeho Boh ustanovil za sudcu živých i_mŕtvych. Jemu vydávajú všetci proroci svedectvo, že pre jeho meno dosiahne odpustenie hriechov každý, kto v_neho verí.“

{p}

RESPONZÓRIUM

{r}Kol 3, 1-3{/r}

Ak ste teda s_Kristom vstali z_mŕtvych, hľadajte, čo je hore, kde Kristus sedí po pravici Boha. {*} Myslite na to, čo je hore, nie na to, čo je na zemi. Aleluja.

Veď ste zomreli a váš život je s_Kristom ukrytý v_Bohu. {*} Myslite na to, čo je hore, nie na to, čo je na zemi. Aleluja.

Alebo iné:

Z_Prológu diela Summa moralis od svätého biskupa Antonína

(Summa Theologiæ, Pars I, t. I, Veronæ 1740 [Graz 1959], coll. 1-3)

{p}

Vesmír nás poučuje nielen o_veciach božských, ale aj o_tom, čo má človek robiť

„Aké veľkolepé sú tvoje diela, Pane! Všetko si múdro urobil. Zem je plná tvojho stvorenstva.“ Prorok vo vytržení rozjíma o_Božej velebnosti, žasne nad veľkosťou jeho dobroty, ktorá sa prejavuje v_jeho dielach; a prihovára sa Bohu. Pritom pomerne dosť objasňuje tajomstvo Najsvätejšej Trojice, ktorú my musíme ustavične žiadať o_pomoc a očakávať ju, aby ku šťastnému koncu priviedla naše dobré skutky, ktoré sú aj jej skutkami. Totiž bez toho Najvyššieho nejestvuje nijaká príroda, vraví filozof Platón; rozum nič nechápe, nijaké dianie sa nedá do pohybu, a keď Jeho vynecháme, nijaký začiatok nestojí na pevnom základe.

Najprv vsúva do rozjímania podivuhodnú moc, ktorú prisudzuje Otcovi, keď vraví: Veľkolepé sú diela, Pane. Po druhé predmetom jeho úvahy je neobyčajná múdrosť, ktorú prisudzuje Synovi, keď vraví: Všetko si múdro urobil. A po tretí ráz, rozjíma o_veľkej láskavosti voči nám, ktorú pripisuje Duchu Svätému, slovami: Zem je plná tvojho stvorenstva.

Čo sa týka prvej vlastnosti: Mardochej, keď sa zmieňuje o_zázračnej moci, ktorú Boh ukázal pri stvorení, modli sa a vraví Bohu: „Pane, Kráľu všemohúci, tvojej moci podlieha všetko... Ty si stvoril nebo i_zem a všetko, čo obvod neba zahrňuje.“ Tu sa poukazuje na najväčšiu moc, prisudzovanú Otcovi, ktorý všetko stvoril z_ničoho, a nie z_materiálu, ktorý mal naporúdzi, ako to robí umelec výtvarník.

Čo sa týka druhej vlastnosti, tu sa pripomína: „Prameňom múdrosti je Slovo nebeského Boha“ a „všetko vzniklo skrze neho“. To Slovo totiž je Syn Boží, akoby dáka umelecká zručnosť všemohúceho Otca, skrze ktorú a v_ktorej urobil všetko najlepšie: „Všetko si múdro urobil.“ A pretože úlohou múdreho je riadiť, odtiaľto pochádza to, že všetko bolo urobené v_najväčšom poriadku, aby všetko malo svoje miesto, ktoré mu patrí. Odtiaľto pochádza očividná krása vesmíru, a to, že svet riadi Božia prozreteľnosť. Naozaj všetko si múdro urobil.

Konečne, svet je akoby dáka kniha, popísaná zvnútra i_zvonka; on nás učí múdrosti, a to nielen poznávať veci božské, podľa slov: „Veď to, čo je v_ňom neviditeľné“, totiž v_Bohu, „možno od stvorenia sveta rozumom poznávať zo stvorených vecí“. Ale svet nás učí múdrosti aj z_diania vo svete, podľa slov:

„Zveri sa pýtaj, aby poučila teba,

a vtákov nebies, nech ti povedia,

aj zemeplazov, aby poučili teba,

a ryby morské nech ti oznámia.“

Všetkým teda bolo uložené, aby robili to, na čo boli stvorené, preto nikdy sa neodchýlia, dávajú každému, čo je jeho, zem i_stromy dávajú ovocie, nik nezaháľa. Všetko zo svojich osobitných vlastností nám dáva poučenie na usporiadanie života. A preto „všetko si múdro urobil“, totiž, aby sme sa od všetkého učili.

Čo sa týka tretej vlastnosti, pozoruhodná je veľká žičlivosť Boha voči nám, pretože Boh všetko urobil pre človeka, vraví svätý Augustín, a urobil to veľmi múdro a dokonale. Je to obsiahnuté v_tom, čo dodáva slovami: „Zem je plná tvojho stvorenstva.“ Človek je zem, pretože zem na sebe nosí a do nej sa vracia, chodí po zemi a zo zeme žije. A túto zem Boh naplnil svojím stvorením.

Boh má vo svojej moci všetko nebeské, pozemské i_božské. A týmto všetkým naplnil zem. Človeku dal do užívania všetko pozemské: „Všetko si mu položil pod nohy.“ Dal mu tiež bytosti nebeské, anjelov, aby mu slúžili: „Či nie sú všetci služobnými duchmi, poslanými slúžiť im?“ Čo väčšieho má Boh ako svojho Syna? Človeka naplnil Bohom, keď „Slovo sa telom stalo“. Boh tak miloval svet, totiž menšieho človeka, že dal mu svojho jednorodeného Syna. Z_čoho sa otvorene môže povedať: „Zem je plná tvojho stvorenstva.“

{p}

RESPONZÓRIUM

Porov. {r}Ž 104, 24{/r}; {r}Prís 3, 19{/r}

Aké mnohoraké sú tvoje diela, Pane. Všetko si múdro urobil. {*} Zem je plná tvojho stvorenstva. Aleluja.

Pán založil zem múdrosťou, nebesia upevnil umnosťou. {*} Zem je plná tvojho stvorenstva. Aleluja.

Alebo iné:

Zo Životopisu svätého biskupa Antonína, od Františka Kastilského

(Positio pro Doctoratu, Romæ 1975, col VII–VIII)

{p}

Pastoračná starostlivosť svätého Antonína

Antonín bol biskupom trinásť rokov a získal si obdiv všetkých ľudí. Predovšetkým chcel mať veľmi skromnú domácnosť, nie veľkú, iba takú, aby len tak-tak stačila najnevyhnutnejším potrebám. Zo stravy a šatstva u_seba aj u_svojich ľudí odstránil všetku nádheru a prepych. Nechcel mať nádherný nábytok, ani zlaté a strieborné príbory, ani psov ani kone, aké mávali mnohí preláti. Doma pre krajnú potrebu si ponechal iba maličkú mulicu; aj tú dostal ako dar. Vravel, že sa nepatrí, aby prelát márnil peniaze od chudobných ľudí na kŕmenie zvierat alebo na hocaký iný prepych. Správu všetkých zbierok, príjmov a celého majetku zveril hospodárovi, pre seba vyhradil iba duchovnú správu. Aj svoju čeľaď často nabádal, aby žila v_bázni Božej, a prikazoval, aby každá rodina dostávala veľmi dobrú stravu rovnakou mierou, ale vždy bez zbytočného prepychu.

Sám jedával jednoduché jedlá a vôbec nebol prieberčivý. V_noci vždy vstával a dbal o_to, aby to bolo skôr, ako sa na katedrále ozve signál k_modlitbe posvätného ofícia. Božské ofícium konal vedno so svojimi klerikmi veľmi pozorne a s_povznesenou mysľou. Zvyšok času až do tretej hodiny venoval duchovnému čítaniu alebo písaniu kníh.

Svätú omšu slúžieval o_tretej hodine. Nikdy ju nevynechal, iba ak ho k_tomu donútili neodkladné záležitosti. Po svätej omši zvyšok dňa až hlboko do noci venoval starostlivosti o_duchovnú správu, okrem času, ktorý použil k_nutnej starostlivosti o_svoje telo.

U_neho sa kopili všetky záležitosti mesta, a to nielen duchovných, ale aj premnohých laikov. Prinášali ich k_nemu ako všeobecne známemu, najlepšiemu a spravodlivému odborníkovi. Každý deň bol jeho dom preplnený množstvom zbožných mužov, ktorí si od neho odnášali almužnu (všetok svoj majetok totiž rozdával chudobným) a tiež správne a pravdivé rady v_pochybnostiach.

Tak dokonale poznal posvätné vedy, mal taký spôsob vyjadrovania, a konečne bol taký skúsený v_podávaní rád, že nielen spoluobčania, ale aj mnohí cudzinci, kniežatá a preláti veľmi si cenili jeho názor aj v_tých najzložitejších otázkach. Preto už predtým ho začali nazývať „brat Antonko – radca.“ Takto lichotivo ho zvyčajne oslovovali ešte prv, ako sa stal biskupom.

{p}

RESPONZÓRIUM

Porov. {r}2 Tim 4, 7. 8{/r}

Antonín, muž Boží, keďže dobrý boj bojoval, beh dokončil, vieru zachoval, v_hodine smrti s_radosťou povedal: {*} Slúžiť Bohu znamená vládnuť. Aleluja.

Už mám pripravený veniec spravodlivosti. {*} Slúžiť Bohu znamená vládnuť. Aleluja.

RANNÉ CHVÁLY

HYMNUS

Biskup náš, ty prevzácny učiteľu,

ťa zbory kňazov i_veriacich davy

jak otca dobrého so srdcom bdelým

ctia piesňou slávy.

V_kráľovskej sieni nebeského Vládcu

odporúčaš prosby, chrániš náš symbol,

za oba rády, ktorým v_svojej láske

bol si pastierom.

Svätými mravmi, daj, nech vynikáme,

nech naša myseľ láskavá je, čistá,

nech neodkladá srdce čnosti zbrane

s_pomocou Krista.

Pastier náš, daj, nech Božia milosť sama

nás premieňa vždy, keď prosíme teba;

veríme, že nás so súhlasom Pána

vovedieš do neba.

Buď Otcovi moc, sláva s_rovným Synom,

buď velebnosť im, chvály naše vďačné,

i_Duchu, čo tiež vládne nad vesmírom

na veky večné. Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Ďakujem tomu, ktorý ma posilnil, Kristovi Ježišovi, nášmu Pánovi, že ma uznal za verného a zveril mi službu. Aleluja.

Ant. 2 Pán si vyvolil svojho služobníka, aby pásol jeho dedičstvo. Aleluja.

Ant. 3 Ja sám budem pásť svoje ovce: stratené vyhľadám, a zatúlané privediem naspäť. Aleluja.

KRÁTKE ČÍTANIE

{r}1 Sol 2, 2b-4{/r}

Vo svojom Bohu sme našli odvahu hlásať vám Božie evanjelium uprostred mnohých ťažkostí. Lebo naše povzbudzovanie nepochádza z_omylu ani z_nekalých pohnútok, ani nebolo falošné. Ale ako nás Boh vyskúšal, že nám možno zveriť evanjelium, tak hovoríme, nie aby sme sa ľuďom páčili, ale Bohu, ktorý skúma naše srdcia.

KRÁTKE RESPONZÓRIUM

Uprostred zhromaždenia Pán otvoril jeho ústa. {*} Aleluja, aleluja.

A naplnil ho duchom múdrosti a rozumnosti. {*}

Aleluja, aleluja.

Sláva Otcu i_Synu i_Duchu Svätému.

Uprostred zhromaždenia Pán otvoril jeho ústa. {*} Aleluja, aleluja.

Ant. na Benediktus: Vzbudím si verného kňaza, ktorý bude konať podľa môjho srdca a mojej duše. A postavím mu trvalý dom a stále bude kráčať predo mnou. Aleluja.

Alebo, najmä pri speve: Svätý Antonín, veľký v_poníženosti, bohatý v_chudobe, anjel v_tele, prosíme ťa, oroduj za nás. Aleluja.

MODLITBA

Všemohúci Bože, ty si preslávil svätého biskupa Antonína darom múdrosti. Prosíme ťa; vlej svojim služobníkom ducha správneho zmýšľania a pokoja, aby celým srdcom poznávali, čo je ti milé, a čo poznali, aby zo všetkých síl konali.

Alebo:

Dobrotivý Bože, svätého biskupa Antonína si preslávil darom rady. Daj, nech nás v_temnotách tohto života na jeho orodovanie poučuje nebeské svetlo, aby sme vedeli, čo máme robiť.

VEŠPERY

HYMNUS

Ty Svetlo večné i_ozdoba všetkých čias,

veď všetko dobro v_nás len v_tebe pramení,

ty vence víťazstva i_palmy rozdávaš

tým, ktorí stúpajú za tvojím znamením.

Dožič nám, Bože, s_vrelou nehou osláviť

biskupa svätého, poďakovať za neho,

na jeho prosby dovoľ aj nám do slávy

nebeskej vstúpiť i_do života večného.

Uvoľni, Bože, hriechov našich okovy,

daj sily z_duše temnú zlobu vyhostiť,

zbaviť sa ostňa vín a v_kajúcnosti obnoviť

predrahý poklad potratených milostí.

Na česť a slávu spievame dnes jasavo

Otcovi so Synom, Duchu, čo teší nás.

Kiež trojjediný Boh nám vládne láskavo

a jeho vláda nech pretrvá vekov čas. Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Bol otcom chudobných; slepému okom a chromému nohou. Aleluja.

Ant. 2 V_smrteľnom zápase s_radosťou povedal: Slúžiť Bohu znamená kraľovať. Aleluja.

Ant. 3 V_pokore bol veľký, v_chudobe bohatý a v_tele bol anjel. Aleluja.

KRÁTKE ČÍTANIE

{r}Kol 1, 9b-11{/r}

Buďte naplnení poznaním Božej vôle vo všetkej múdrosti a duchovnej chápavosti, aby ste žili, ako sa patrí vzhľadom na Pána, a páčili sa mu vo všetkom, tým, že budete prinášať ovocie všetkých dobrých skutkov a rásť v_poznaní Boha, a aby ste mocou jeho slávy upevnení všetkou silou boli veľmi trpezliví a vytrvalí s_radosťou.

KRÁTKE RESPONZÓRIUM

Pravý zákon bol v_jeho ústach. {*} Aleluja, aleluja.

A na jeho perách sa nenašla neprávosť. {*}

Aleluja, aleluja.

Sláva Otcu i_Synu i_Duchu Svätému.

Pravý zákon bol v_jeho ústach. {*} Aleluja, aleluja.

Ant. na Magnifikat: Vodca vo viere, muž rozvahy, zrkadlo kňazov, svetlo svojho mesta, robil si to, čomu si učil; pros za nás Pána. Aleluja.

Alebo, najmä pri speve: Teba oslavujú zástupy panien, teba vychvaľuje zhromaždenie učencov, teba, biskupa, jednohlasne obdivujú svätí biskupi. Svätý Antonín, hľaď vždy láskavo na nás, ktorí ťa tiež oslavujeme. Aleluja.

12. mája

BL. JANY PORTUGALSKEJ, PANNY

Jana bola dcérou portugalského kráľa Alfonza V. a narodila sa v_roku 1452. Spočiatku žila na kráľovskom dvore a počas otcovej neprítomnosti spravovala kráľovstvo. Avšak láska ku Kristovmu utrpeniu ju priviedla k_rozjímaniu, prísnosti života a milosrdenstvu k_biednym. Prekonala prekážky kladené z_otcovej strany a vstúpila do kláštora rehole sv. Dominika v_Aveiro (4. augusta 1472). Tam tiež 12._mája 1490 zomrela vo veku tridsaťosem rokov, po pokornom a kajúcom živote, ktorý obetovala za obrátenie hriešnikov a za vyslobodenie kresťanov z_afrického otroctva. Pápež Inocent XII. jej úctu schválil 31._decembra 1692.

MODLITBA

Dobrotivý Bože, blahoslavenú Janu si posilňoval čnosťou stálosti, keď žila uprostred kráľovských radovánok a svetských márností. Prosíme ťa, daj, aby na jej príhovor sa veriaci nedali strhnúť k_veciam pozemským, ale aby sa priklonili k_veciam nebeským.

13. mája

BL. IMELDY LAMBERTINIOVEJ, PANNY

Imelda, „inak vo verejnosti známa pod menom Mária Magdaléna de Lambertinis“, pochádzala zo šľachtickej rodiny a narodila sa v_Bologni začiatkom XIV. storočia. Už v_skorej mladosti ju prijali za „sestru mníšku“ rehole svätého Dominika v_kláštore nazvanom Vallis Petræ, blízko Bologne. Tu aj zomrela ešte ako „mladica“ 12. mája 1333 pri nočnej bohoslužobnej slávnosti v_nedeľu po Nanebovstúpení Pána, po zázračnom prijatí Eucharistie, ako uvádzajú staré písomné záznamy. V_kláštornom Martyrológiu je o_tom takýto záznam: „Štvrtý deň pred májovými Idami (t. j. 12._mája) ... zomrela sestra Imelda de Lambertinis, ktorej, kým ešte žila, nebo zoslalo hostiu. Prítomný kňaz ju zachytil a Imelda ju prijala v_prítomnosti mnohých.“ Nadväzne na túto udalosť ďalšia správa k_tomu dodáva: „a hneď na to vypustila ducha.“

Dôstojne ju pochovali v_hrobke kláštora Vallis Petræ. Roku 1582 jej telesné pozostatky preniesli do nového kláštora svätej Márie Magdalény v_Bologni, kde mníšky sa museli v_roku 1566 presťahovať na príkaz pápeža sv. Pia V. Tu jej telesné pozostatky zostali až do obsadenia mesta Napoleonom, keď ich preniesli do kostola svätého Žigmunda, kde sú doteraz vystavené úcte veriacich. Pápež Lev XII. dňa 20._decembra 1826 schválil jej verejné uctievanie ako blahoslavenej. Svätý pápež Pius X. z_vlastnej vôle vyhlásil Imeldu za nebeskú patrónku a vzor deťom, ktoré prvý raz pristupujú k_eucharistickému stolu Pána.

POSVÄTNÉ ČÍTANIE

Z_Dialógu svätej panny Kataríny Sienskej o_Eucharistii

(Cap CXI. in: „S. Caterina di Siena – Il Dialogo“. Cura di G.Cavallini, Romæ 1968, pp. 270, 272-73)

{p}

O_Eucharistii

Milovaná dcéra, dobre otvor oko svojho rozumu a nazri do priepastnej hĺbky mojej lásky. Lebo niet rozumného tvora, ktorého srdce by sa nenaplnilo pocitom lásky až na puknutie, keď zistí, že medzi rôznymi dobrodeniami, ktoré ste odo mňa dostávali, je aj toto: poznať dobrodenie, ktoré prijímate v_tejto sviatosti.

Túto sviatosť lásky musíte prijímať a na ňu hľadieť nielen telom, ale aj dušou. Preto pripravte svoju dušu prudkým vzplanutím lásky, aby hľadela, prijímala a s_chuťou prežívala túto sviatosť, ako som ti povedal.

Milovaná dcéra, maj na zreteli to, v_akom vznešenom postavení je duša vtedy, keď prijíma tento chlieb života a pokrm anjelov tak, ako prijímať má. Po prijatí tejto sviatosti duša je vo mne a ja som v_nej. Tak ako je ryba v_mori a more v_rybe, tak som ja v_duši a duša vo mne, v_mori pokoja. V_takejto duši prebýva milosť. Lebo, ak prijala tento chlieb života v_stave milosti, milosť ostáva v_nej. Aj keď sa vonkajšie vlastnosti, čiže spôsoby chleba strávia, ja v_tej duši zanechávam odtlačok svojej milosti, ako keď sa pečať vtlačí do teplého vosku. Keď sa potom pečať zdvihne, vo vosku ostáva jej odtlačok. Tak isto v_duši ostáva účinná sila tejto sviatosti, čiže ostáva v_nej teplo mojej božskej lásky, milosť Ducha Svätého. Ostane v_nej svetlo múdrosti môjho jednorodeného Syna, ktoré osvieti oko rozumu, aby videlo a poznalo učenie mojej pravdy. Ostane v_nej sila, ktorá má účasť na mojej sile a moci, a ktorá robí dušu silnou a odolnou proti vášňam vlastných zmyslov, proti diablovi a proti svetu.

Vidíš teda, že v_duši ostáva po mne odtlačok, ako keď sa z_vosku vyberie pečať. To znamená, že po strávení matérie, ktorou je spôsob chleba, vráti sa toto pravé slnko do svojho stredu; nie žeby bolo odlúčené, ale je spojené so mnou.

Priepastná hlbočina mojej lásky vám dala za pokrm moju sladkú pravdu pre vašu spásu a pre vaše posilnenie v_tomto živote, v_ktorom ste pútnikmi a pocestnými. A aby ste mali občerstvenie a nezabudli na dobrodenie krvi, z_mojej božskej prozreteľnosti dostala sa vám za nápoj, aby vám pomáhala vo vašich potrebách.

{p}

RESPONZÓRIUM

{r}Jn 6, 56; 15, 13{/r}

Kto je moje telo a pije moju krv, {*} Ostáva vo mne a ja v_ňom. Aleluja.

Nik nemá väčšiu lásku ako ten, kto položí svoj život za svojich priateľov. {*} Ostáva vo mne a ja v_ňom. Aleluja.

RANNÉ CHVÁLY

HYMNUS

Pán lásku svoju ľuďom dáva

do kráľovstva ich povoláva,

priateľov telom nasycuje

na cestu spásy posilňuje.

Imelda bola len dievočka

len detské žiarili jej očká

však láskou k_Ježišovi planie

jej srdce po Sviatosti tanie.

Sestry však vravia: Ty si malá

by Sviatosť túto si prijala.

Vari on malé nemiluje,

či chlieb len veľkým udeľuje?

Kňaz túžbu lásky veľkej poznal

jej Telo Pána zbožne podal,

jak Eucharistiu prijala

jej duša v_nebo sa pobrala.

Pred trónom Boha Otca kľačíš,

na velebu tam jeho hľadíš,

pros Syna, Svätého tiež Ducha

by odel do lásky nás rúcha. Amen.

MODLITBA

Pane Ježišu Kriste, ty si do neba prijal blahoslavenú pannu Imeldu, keďže ju tam uchvátila vrúcna túžba po eucharistickom pokrme. Na jej príhovor daj, aby sme s_takou láskou ako ona pristupovali k_tvojmu svätému stolu, zatúžili odísť z_tohto sveta a zaslúžili si byť naveky s_tebou.

15. mája

BL. EGÍDA Z_VAUZELA, KŇAZA

Narodil sa okolo roku 1190 v_obci Vauzela vo Viseuskej diecéze v_Portugalsku. Jeho otcom bol urodzený Rodrigo Pelagius Valladeres. Vyučoval na lekárskej fakulte v_Paríži. Okolo roku 1224 opustil rozpustilý spôsob života – podľa rozprávania na základe dobrotivého zásahu blahoslavenej Panny – a spolu s_Humbertom de Romans vstúpil do Rehole kazateľov. Bol dobrým priateľom bl. Jordána Saského, Magistra rehole. Potom sa vrátil do vlasti. Vytrvalo kázal a príkladne žil. Takto mnohých priviedol na cestu spásy, najmä zatvrdlivých hriešnikov. Bol viackrát provinciálom Španielskej dominikánskej provincie (1233–45). Keď zomieral, na lôžko si dal priniesť žinenku a s_veľkou vľúdnosťou potešoval bratov. Zomrel na sviatok Nanebovstúpenia Pána dňa 14._mája 1265 v_konvente v_Santarem. Pápež Benedikt XIV. jeho úctu potvrdil 9._mája 1748.

MODLITBA

Dobrotivý Bože, pokorne sa dovolávame tvojho milosrdenstva, veď ty si priviedol blahoslaveného Egída na cestu spravodlivosti a svätosti; podobne i_nás priveď z_otroctva a smrti hriechu k_dokonalej slobode a k_životu.

15. mája

BL. ANDREJA ABELLONA, KŇAZA

Andrej sa narodil v_provensálskom Saint–Maximin okolo roku 1375. V_mladom veku prijal odev Rehole kazateľov v_konvente, ktorý bol zasvätený sv. Márii Magdaléne. Ako prior sa pričinil o_rozkvet tohto konventu. Vynikal v_štúdiu filozofie a slobodných umení. Vyučoval teológiu v_Montpellier, Paríži a Avignone; predovšetkým však kázal v_Provensálsku a v_grófstve Venaissin. Obľúbil si mestečko Aix–en–Provence, v_ktorom posilňoval občanov postihnutých hrozným morom. Pričinil sa o_obnovenie rehoľnej poslušnosti v_konventoch skôr „zhovievavosťou a príkladom svojich čností než unáhleným konaním“. Zomrel 15._mája 1450 v_Aix–en–Provence. Pápež Lev XIII. potvrdil jeho úctu 19._augusta 1902.

MODLITBA

Všemohúci Bože, ty si si vyvolil blahoslaveného kňaza Andreja, aby ohlasoval evanjelium pokoja a obnovoval rehoľný život. Na jeho príhovor nám dopraj, aby sme sa venovali hlásaniu viery a tak verne niesli Kristovo jarmo.

19. mája

BL. FRANTIŠKA COLLA GUITARTA, KŇAZA

Narodil sa roku 1812 v_katalánskej obci Gombreny ako desiaty a posledný syn farbiara vlny. Kým ešte žil na vidieku, vyučoval chlapcov základné poznatky. Rehoľný odev prijal v_roku 1830 v_Gerone. Tam sa zdržiaval aj v_dobe zloženia doživotných sľubov, až do diakonského svätenia. Od roku 1835 bol nútený žiť mimo komunity, dominikánske povolanie však nikdy nezanechal, skôr ho ešte usilovnejšie rozvíjal. Kvôli chudobe ho so súhlasom predstavených v_roku 1836 vysvätili za kňaza a určili ho pre farskú službu. Neskôr sa s_apoštolskou horlivosťou plne venoval potulnému kázaniu. Usilovne pracoval pre potreby dominikánskych laikov a spolupracoval s_nimi. Tiež založil ženskú rehoľnú spoločnosť, ktorá neskôr dostala názov „od Zvestovania“. Bola určená na vzdelávanie mládeže. Zomrel slepý vo Vich dňa 2._apríla 1875. Pápež Ján Pavol II. ho slávnostne zaradil do zoznamu blahoslavených 29._apríla 1979.

MODLITBA

Milosrdný Bože, ty si si vyvolil blahoslaveného kňaza Františka, aby ohlasoval meno tvojho Syna a vzdelával kresťanský ľud v_zbožnosti. Na jeho príhovor daj, aby sa kázaním neustále prebúdzala a vzrastala pravá viera.

21. mája

BL. HYACINTA MÁRIU CORMIERA, KŇAZA

Narodil sa 8._decembra 1932 v_Orleánse vo Francúzsku. Krátko po svojej kňazskej vysviacke vstúpil do dominikánskej rehole, ktorá v_tomto období vo Francúzsku obnovovala svoju činnosť.

Počas päťdesiatich siedmich rokov života v_reholi (1859–1916) múdro a láskavo zastával významné úlohy (sekretár generálneho magistra, provinciál obnovenej Toulouskej dominikánskej provincie, asistent generálneho magistra, generálny prokurátor, generálny magister rehole). Zveľadil duchovný život a pozdvihol štúdiá v_reholi. Napísal množstvo asketických a životopisných kníh a prispel k_širokému vzrastu ostatných členov rehole.

Zomrel 17._decembra 1916 v_dominikánskom konvente sv. Klementa v_Ríme. Jeho telesné pozostatky v_roku 1934 preniesli do kostola sv. Dominika a sv. Sixta pri dominikánskom študijnom učilišti Angelicum, ktoré v_roku 1909 založil ako generálny magister. Pápež Ján Pavol II. ho dňa 20._novembra 1994 vyhlásil za blahoslaveného.

Jeho liturgická spomienka sa slávi vo výročný deň, keď ho zvolili za generálneho magistra rehole (1904).

POSVÄTNÉ ČÍTANIE

Z_listu blahoslaveného Hyacinta Máriu Cormiera celej Reholi bratov kazateľov, zo dňa 29._júna 1904, po svojom zvolení za Magistra tejto rehole

(Acta Capituli Generalis O.P., 1904, pp. IX–XV)

{p}

Všetko naše obnoviť v_Dominikovi

Napomenutí a okrem toho posilnení, ako dúfame, akýmsi diktátom viery, starajúc sa o_celý organizmus rehole, uvítali sme túžby našich otcov kapitulárov akoby prejav vôle samého svätého zakladateľa Dominika, ktorému sme si pokladali za česť v_horlivosti od mladosti synovský slúžiť v_posvätnej a milostiplnej službe. Nám zverené poslanie teda prijmime, a bremeno v_mene Pánovom podložme modlitbou ramien, vzpriamených v_nádeji, že ono oddanie sa našej poslušnosti Pánovi nám má pomôcť dosiahnuť chápavosť nepodobnú časti našich bratov, aby sme ich s_radosťou a nestenajúc mohli priviesť na chodníky nášho povolania.

Keďže dielo také krásne, zároveň také ťažké, treba šťastne plniť, preto nech našu slabosť posilni Duch Svätý, najmä Duch rady, sily a nábožnosti, vyprosovaný horlivými modlitbami.

Ak totiž zámerom a záujmom Pia X. bolo od počiatku svojho pontifikátu všetko obnoviť v_Kristovi, aj nám tiež neleží na srdci nič väčšie, než všetko naše obnoviť v_Dominikovi: tak, aby ten istý duch modlitby, kajúcnosti, poníženosti, chudoby, poslušnosti, milosrdenstva k_blížnym, a nadšenia za horlivú obranu viery, ktorý prebýval v_duši presvätého Patriarchu, prebýval aj v_nás a aby sa prostredníctvom nás rozširoval.

Strážiac toto dedičstvo, usilovne uložme talent na úrok, právom a záslužne vylievajme naše srdce v_dobrorečeniach, a so Žalmistom spievajme: „Aké je dobré a milé, keď bratia žijú pospolu.“

Zotrvávajme pospolu, pravdaže nie vo vlastnom duchu ani sa neoddávajme schopnosti súkromných rád, ale riaďme sa podľa Božích rád v_nás biednych.

Pospolu, totiž s_naším Pánom Ježišom Kristom, pôvodcom a zavŕšiteľom rehoľnej svätosti, ktorý svojimi svätými ranami nám odkryl hojné zdroje rehoľného ducha a chce nás pochovať spolu so sebou v_smrti, a to v_smrti Kríža.

Pospolu, s_nepoškvrnenou nevestou Kristovou, svätou Matkou Cirkvou, ktorá plná milosti a s_osobitnou výsadou nás spojila, v_ktorej ochotnejšie sa obetujeme a sme vydávaní, ňou samou posielaní aby sa všade ohlasovali tajomstvá viery a aby sa rozlievali tajomstvá Vykúpenia.

Pospolu, s_presvätým Otcom Dominikom, ktorého preslávne čnosti a znamenité príklady nikdy neprestávajme vyhľadávať, čítať a vo všetkom, aj v_najmenšom napodobňovať.

Pospolu medzi nami až potiaľ, aby rozdielnosť národov a jazykov tým menej narúšala jednotu, skôr aby ju posilňovala, a obdivuhodne ozdobila svojimi rozdielnosťami. V_každom prípade príčinou tejto plodnosti duší bude vždy žijúci samotný svätý Patriarcha, ktorého, možno nezaslúžene, sme potomkami. Vlastnými vzácnymi následkami tejto jednoty bude potom zhoda myslí, podobnosť mravov, pôvab konventného spoločenstva v_dielach apoštolských mužov a v_spojení bohatých talentov.

Zaiste dobre a milo nám bude teda, nielenže ak budeme bývať pospolu, ale i_tým, že sa budeme spolu modliť, spoločne upínať mysle počas posvätných bdení, spolu duchovne zápasiť, spoločne znášať protivenstvá, konečne raz spolu umierať, hojne posilnení modlitbami a prítomnosťou bratov. V_tejto poslednej hodine spoznáme jasnejšie prednosť nášho povolania k_večnému svetlu a neprestaneme volať: „Vďaka Bohu za neopísateľný jeho dar.“

{p}

RESPONZÓRIUM

{r}Rim 12, 5{/r}; {r}Ef 4, 7{/r}; {r}Ž 133, 1{/r}

Mnohí sme jedno telo v_Kristovi a jednotlivo sme si navzájom údmi {*} Ale každý z_nás dostal milosť podľa miery, akou nás obdaroval Kristus.

Aké je dobré a milé, keď bratia žijú pospolu. {*} Ale každý z_nás dostal milosť podľa miery, akou nás obdaroval Kristus.

MODLITBA

Bože, ty si chcel, aby sa blahoslavený Hyacint Mária preslávil darom rady a nábožnosti a nadšenou horlivosťou za posvätnú vedu. Na jeho príhovor a podľa jeho príkladu dopraj, aby tvoja rodina bola vždy a všade vedená múdrosťou a nadšením.

tiež 21. mája

BL. KOLUMBY Z_RIETI, PANNY

Angelika Guadagnoliová sa narodila 2._februára 1467 v_Rieti v_oblasti Lazia. Už v_mladosti uctievala Kristovo utrpenie a používala drsnú žinenku. V_Rieti tiež prijala odev Kajúcich sestier Tretieho rádu sv. Dominika a horlivo napodobňovala príklad sienskej panny Kataríny. K_chudobným bola vždy milá a pozorná, ujímala sa chorých a zomierajúcich, ba dokonca obžalovaných a odsúdených na smrť. Ponáhľala sa do Perugie, ktorá bola rozdelená rozkolmi, usadila sa v_kláštore rehoľných sestier, ktorý založila, a tak sa usilovala o_zmierenie, že ju nazývali „holubicou (Columba) pokoja“. Zomrela 20._mája 1501 vo veku tridsaťpäť rokov na sviatok Nanebovstúpenia Pána. Pred smrťou si dala zavolať členov mestského magistrátu, ktorí sa pričinili o_postavenie kláštora a vyzvala ich, aby milovali bratov i_sestry a tak ukázali, že si zaslúžia mať spoločného Otca; pretože nenávisť zvoláva Boží hnev a slzy utláčaných odsudzujú mocných. Pápež Urban VIII. potvrdil jej úctu 25._februára 1627.

MODLITBA

Dobrotivý Bože, tebe milú pannu, blahoslavenú Kolumbu, si preslávil nevinným životom a úsilím o_pokoj; daj, prosíme, aby sme sa podľa jej príkladu naučili žiť v_jednote a tebe slúžili s_čistou mysľou.

24. mája

PRENESENIE POZOSTATKOV SV. OTCA DOMINIKA, KŇAZA

Dominik si želal, aby ho pochovali v_Bologni v_chráme svätého Mikuláša de Vineis „pod nohami bratov“. Mnohí ľudia, ktorých sužovali rôzne choroby, sa priznávali, že pri jeho hrobe dosiahli pomoc a uzdravili sa. Bratia to však odmietali uznať ako zázrak, a preto ničili dary, ktoré ľudia prinášali podľa sľubu. Nakoniec dňa 24._mája 1233 so súhlasom pápeža Gregora IX., v_prítomnosti Teodorika, arcibiskupa z_Ravenny a pápežského legáta, ďalej Jordána Saského a veľkého počtu bratov, zídených na generálnej kapitule v_Bologni, Dominikove telo uložili do mramorového náhrobku. Vtedy zo svätcovho tela začala sa šíriť akási nezvyčajná vôňa a „všetkým dala jasne najavo, akou je on príjemnou vôňou Kristovou“. Arcibiskup slúžil slávnostnú svätú omšu, a pretože svitol už tretí svätodušný deň, chór zaspieval vstupnú pieseň „Rozveseľte sa nad svojou slávou“ (Jordán Saský). To bol začiatok kanonizačného procesu; keď sa ukončil, pápež Gregor IX. dňa 3._júla 1234 pripočítal Dominika do zoznamu svätých. Neskôr bl. Ján Vercellský, v_poradí šiesty Magister rehole, dal postaviť dôstojnejší náhrobok a do neho uložili telo svätého Dominika dňa 5._júna 1267.

INVITATÓRIUM

Ant. Chváľme nášho Boha pri oslave svätého Otca Dominika. Aleluja.

Alebo, najmä pri speve: Nadišli radostné slávnosti svätého Dominika: {*} Nech Cirkev plesá plná jasania. Aleluja.

POSVÄTNÉ ČÍTANIE

HYMNUS

Dnes Matka Cirkev, zaplesaj

a osláv syna verného,

veď pripravili nebesá

víťazný veniec pre neho.

Za kazateľov rehoľu

náš dobrý Otec Dominik

je slávou korunovaný,

účastník Božej hostiny.

Zbavil sa tela poroby

a získal dary nebeské,

namiesto pásu chudoby

nosí už rúcho kráľovské.

Dych hrobu jeho vonného

žiar čností hlása do diaľav,

jak veľké veci pre neho

vykonal najvyšší náš Kráľ.

Nech k_tebe spev náš vznesie sa,

v_troch osobách Boh jediný,

a milosť pršia nebesá,

keď prosí za nás Dominik. Amen.

Z_Listov blahoslaveného kňaza Jordána Saského, druhého Magistra rehole

(MOPH 5, Romæ 1900, pp. 1-6)

{p}

Prenesenie sv. otca Dominika dňa 24._mája 1233

[V_milovanom Božom Synovi milým bratom Rehole kazateľov, brat Jordán, pokorný Magister a služobník tejto rehole, pozdrav a trvalú radosť.]

Dobrotivý Boh vo svojej nevyspytateľnej múdrosti dosť často zvykne otáľať s_dobrom; nie však preto, aby ho odoprel, lež aby sa ono neskoršie vo vhodnej chvíli ešte viac rozmnožilo. A to buď preto, že Boh sa lepšie stará o_svoju Cirkev, alebo že rôzni ľudia rôzne zmýšľajú. Podaktorí totiž idú nerozumne cestou jednoduchosti a tvrdia, že stačí, keď nesmrteľná pamiatka svätého Dominika, služobníka najvyššieho Boha a zakladateľa Rehole kazateľov, zostane známa, a že netreba si robiť starosti, či prenikne hlboko aj do vedomia ľudí.

Iní však zmýšľali inak, a preto podľahli slabomyseľnosti, a preto im neodporovali. A tak sa stalo, že sláva svätého otca Dominika zostala skrytá bez akejkoľvek úcty skoro dvanásť rokov. Pretože poklad ležal zakopaný v_zemi, neprinášal nijaký úžitok. Dominikova sila sa častejšie vynárala na povrch, ale udúšala ju nevšímavosť jeho synov.

Nastal teda slávny deň, kedy sa má preniesť telo vynikajúceho učiteľa. Prítomný je aj ctihodný arcibiskup z_Ravenny a množstvo biskupov a prelátov. Je prítomný nesčíselný zástup zbožných ľudí z_rôznych krajín. Sú prítomné aj ozbrojené vojenské útvary z_Bologne, aby im, nebodaj, neukradli presväté telo, ktoré ich chráni. Stoja tu ustarostení bratia, zblednutí a ustrašene sa modlia. Tam, kde nie je dôvod k_strachu, sa trasú, aby telo svätého Dominika, ktoré bolo tak dlho uložené na obyčajnom mieste a vystavené dažďom a horúčavám, ako telo hocktorého iného človeka, ktorý sa ráta medzi mŕtvych, sa nemrvilo červami a nedráždilo jemný čuch prítomných neznesiteľným zápachom; a tak, aby sa nezakalila úcta k_takému veľkému mužovi.

Pristupujú zbožní biskupi, pristupujú aj iní ľudia, vystrojení remeselníckym náradím a odstraňujú kameň maltou pevne spojený s_náhrobkom. Spod neho vykopali drevenú rakvu, v_ktorej pochoval posvätné telo ctihodný pápež Gregor, vtedajší ostijský biskup. Na rakve bola badateľná malá trhlina.

Keď odstránili kameň, trhlinou sa začala šíriť akási nezvyčajná vôňa. Okolostojaci sú ohromení a čudujú sa, čo to je. Žasnú aj ostatní prítomní a v_úžase prestrašene padajú na zem. Nato sa ozval sladký plač zmiešaný s_radosťou. V_dušiach sa ozýva bázeň a nádej, a vedú medzi sebou čudný zápas, keď cítia nezvyčajne príjemnú vôňu. Aj my sme cítili sladkosť tejto vône, a čo sme videli a cítili, o_tom svedčíme. Veď keď sme naschvál dlhšie stáli pri Dominikovom tele, nijako sme sa nemohli nasýtiť toľkou sladkosťou. Ak sa ruka, opasok alebo iná vec čo len dotkla jeho tela, dlho na nich tá vôňa zostávala.

Telo odniesli k_mramorovému náhrobku, aby ho tam uložili aj s_jeho vôňou. Z_tela sa šírila nezvyčajná vôňa a tým všetkým dala jasne najavo, akou je on príjemnou Kristovou vôňou.

Arcibiskup slúžil slávnostnú svätú omšu, a pretože svitol už tretí svätodušný deň, chór zaspieval vstupnú pieseň „Rozveseľte sa zo svojej slávy, ďakujte Bohu, že vás povolal do nebeského kráľovstva“. A tento spev, prichádzajúci z_neba, bratia s_potešením počúvali. Zaznievajú trúbky, ľudia dvíhajú nesčíselné množstvo sviečok. Konajú sa tiež slávnostné sprievody. Všade sa ozýva: „Nech je zvelebený Ježiš Kristus.“

[Toto sa stalo v_meste Bologni dňa 24._mája v_milostivom roku 1233, keď na rímskom Stolci vládol pápež Gregor IX. a v_rímskej ríši cisár Fridrich II., ku cti nášho Pána Ježiša Krista a jeho verného služobníka svätého Dominika.]

{p}

RESPONZÓRIUM

Blaženú nádej, Otče, si dal plačúcim, keď si umieral, že pomáhať budeš zasa svojim bratom v_každom čase. {*} Splň, Otče, slávny prísľub svoj, v_hodine smrti pri nás stoj. Aleluja.

Ty si toľko divov robil, uzdravil si mnohých chorých; aj nás uzdrav mocou Krista, aby duša bola čistá. {*} Splň, Otče, slávny prísľub svoj, v_hodine smrti pri nás stoj. Aleluja.

RANNÉ CHVÁLY

HYMNUS

Menom i_skutkami Pánovi patríš len,

učíš a miluješ Boží ľud úprimne.

Príď, Otče, z_neba k_nám a svetu pripomeň

výroky spásy pravdivé.

Povedz, jak sladká mzda za vieru čaká nás;

pre koho s_láskou si slúžil a pracoval.

A teraz prosebný za nás nech znie tvoj hlas

keď ťa Pán k_sebe povolal.

Povedz, že Kristus má poklady najdrahšie,

čo srdcu ľudskému radosti pripravia;

ty si sa v_otázkach pozemských vynašiel,

chudobným dobrá rozdával.

Nech krása, ktorá ti v_srdci vždy žiarila,

pobáda hriešnikov neprávosť zanechať;

kiež v_srdci čistom by dychtivosť ožila

anjelom vždy sa podobať.

Nech Svätej Trojici znie chvála v_každý čas;

daj nám vždy použiť tak tvoje milosti,

aby smel naveky prednášať každý z_nás

chválospev večnej radosti. Amen.

KRÁTKE ČÍTANIE

{r}Ef 3, 8-9{/r}

Ja, najmenší zo všetkých svätých, dostal som tú milosť zvestovať pohanom Kristovo nevyspytateľné bohatstvo a všetkým oznámiť, aký je plán tajomstva od vekov skrytého v_Bohu, ktorý všetko stvoril.

KRÁTKE RESPONZÓRIUM

V_Cezročnom období:

Zvestujte pohanom {*} Pánovu slávu.

A jeho zázraky všetkým národom. {*}

Pánovu slávu.

Sláva Otcu i_Synu i_Duchu Svätému.

Zvestujte pohanom {*} Pánovu slávu.

Vo Veľkonočnom období:

Zvestujte pohanom Pánovu slávu. {*} Aleluja, aleluja.

A jeho zázraky všetkým národom. {*}

Aleluja, aleluja.

Sláva Otcu i_Synu i_Duchu Svätému.

Zvestujte pohanom Pánovu slávu. {*} Aleluja, aleluja.

Ant. na Benediktus: Aké krásne sú na horách nohy posla, ktorý hlása pokoj; posla dobrej zvesti, ktorý ohlasuje spásu, ktorý hovorí Sionu: „Tvoj Boh kraľuje.“ Aleluja.

Alebo, najmä pri speve: Nech je zvelebený Vykupiteľ všetkých, ktorý pre spásu ľudí dal svetu svätého Dominika. Aleluja.

MODLITBA

Bože, ty si milostivo osvietil svoju Cirkev zásluhami a učením nášho otca svätého Dominika; daj, nech jej na jeho orodovanie nechýba pomoc v_časných veciach a nech neustále vzrastá v_hodnotách duchovných.

Alebo:

Bože, milosrdný Otče, nech tvojej Cirkvi pomáhajú zásluhy a učenie svätého otca Dominika, vynikajúceho hlásateľa tvojej pravdy; prosíme ťa, na jeho orodovanie vzbuď aj v_našich časoch presvedčivých kazateľov tvojho slova.

VEŠPERY

HYMNUS

Ty večnej slávy hlásateľ,

vnuknutím Ducha Svätého

si slávu Pána hlásať šiel,

Ježiša Nazaretského.

V_srdci si živú vieru mal,

v_tom srdci širšom ako svet,

Bohu si prvé miesto dal

a v_sebe videl drobný kvet.

Vždy čistý, vľúdny, striezlivý

za zvrchovanú Pravdu právd

s_ohnivou láskou, horlivý,

išiel si verne bojovať.

Jak prudký víchor po stráni

temnoty bludu chcel si zmiesť,

korene zloby odstrániť

a hlásať Božiu blahozvesť.

Daj, nech tvoj oheň horí v_nás,

nech horí mocným plameňom,

a viera spevní nádej zas,

že nebo je nám odmenou.

Daj, nech cez tŕnie, kamene

môžeme mužne prechádzať,

aby sme s_tebou blažene

Bohu vždy mohli slávu vzdať. Amen.

KRÁTKE ČÍTANIE

{r}Flp 1, 3-4. 7-8{/r}

Vzdávam vďaky svojmu Bohu zakaždým, keď si na vás spomeniem; vždy, v_každej svojej modlitbe, keď s_radosťou prosím za vás všetkých, za vašu účasť na evanjeliu. A právom si to myslím o_vás všetkých, veď vás v_srdci nosím, lebo vy všetci máte účasť na mojej milosti tak v_mojich okovách, ako aj pri obrane a utvrdzovaní evanjelia. Boh mi je svedok, ako po vás všetkých túžim srdcom Krista Ježiša.

KRÁTKE RESPONZÓRIUM

V_Cezročnom období:

Blahoslavení, čo počúvajú Božie slovo {*} A zachovávajú ho.

S_vytrvalosťou prinášajú úrodu. {*}

A zachovávajú ho.

Sláva Otcu i_Synu i_Duchu Svätému.

Blahoslavení, čo počúvajú Božie slovo {*} A zachovávajú ho.

Vo Veľkonočnom období:

Blahoslavení, čo počúvajú Božie slovo a zachovávajú ho, {*} Aleluja, aleluja.

S_vytrvalosťou prinášajú úrodu. {*}

Aleluja, aleluja.

Sláva Otcu i_Synu i_Duchu Svätému.

Blahoslavení, čo počúvajú Božie slovo a zachovávajú ho, {*} Aleluja, aleluja.

Ant. na Magnifikat: Svetlo Cirkvi žiarivé, božskej pravdy učiteľ, ruža trpezlivosti, slonová kosť čistoty, láskavo si rozdával nápoj božskej múdrosti, kazateľ milosti, spoj nás s_blaženými vo večnosti. Aleluja.

Alebo, najmä pri speve: Veľký Otče, svätý Dominik, v_hodine smrti nás vezmi k_sebe, a tu na zemi hľaď na nás vždy s_láskou. Aleluja.

27. mája

BL. ANDREJA FRANCHIHO, BISKUPA

Pochádzal zo šľachtického rodu Franchi (Boccagni) z_toskánskej Pistoje a narodil sa roku 1335. Vo veku štrnástich rokov vo Florencii vstúpil do Rehole kazateľov. Keď v_meste skončil mor, pričinil sa o_obnovu rehoľného života. Najprv sa stal priorom v_konvente, do ktorého pôvodne vstúpil (1370), potom bol priorom v_mestách Lucca a Orvieto (1371–1375), nakoniec sa stal biskupom v_Pistoji (1382). Veľmi podporoval pokoj medzi ľudom, horlivo sa staral o_svoje stádo, vynikal zbožnosťou, osobnou prísnosťou a kázaním. Osobitným spôsobom si ctil dieťa Ježiša s_Pannou Máriou a mudrcami. Rád poskytoval pohostinstvo cudzincom a pútnikom, posluhoval im, a umýval im nohy. Prispel k_rozvoju slobodných umení a snažil sa, aby sa ich prispením obohatila história. Po osemnástich rokoch sa vzdal pastierskeho úradu (1400), vrátil sa do svojho konventu a tam žil jednoduchým spôsobom a nábožne. Zomrel dňa 26._mája 1401. Pápež Benedikt XV. jeho úctu potvrdil 23._novembra 1921.

MODLITBA

Dobrotivý Bože, blahoslavenému biskupovi Andrejovi si dal milosť, aby vynikal láskavosťou a učenosťou, keď kázal tvoje slovo a slúžil ako dobrý pastier. Na jeho príhovor daj, nech horlivo pracujeme v_tvojej svätej službe a tak nech prinášame bohatý úžitok.

28. mája

BL. MÁRIE BARTOLOMEY BAGNESIOVEJ, PANNY

Narodila sa 15._augusta 1514 vo Florencii. Tam v_roku 1547 prijala aj odev Kajúcich sestier Tretieho rádu sv. Dominika. Štyridsaťpäť rokov preležala na lôžku. Zakúšala veľké bolesti, ale znášala ich s_podivuhodnou statočnosťou. Svojou veľkou vierou a podriadenosťou voči Božej vôli povzbudila a potešila mnohých, ktorí ju navštívili. Zomrela 28._mája 1577. Jej telesné pozostatky sú uložené v_kostole karmelitánskych mníšok vo Florencii. Je úctu schválil pápež Pius VII. dňa 11._júla 1804.

MODLITBA

Milosrdný Bože, blahoslavenej Márii Bartolomee si dal milosť, že podivuhodne znášala choroby a vynikala nevinnosťou; daj, prosíme, nech i_nás tvoja milosť posilňuje v_ťažkých súženiach.

29. mája

BL. VILIAMA ARNAUDA, KŇAZA, A SPOLOČNÍKOV, MUČENÍKOV

Viliam bol jedným z_prvých bratov, ktorým bol zverený inkvizítorský úrad v_Toulouskej diecéze „za Kristovu vieru a za poslušnosť Rímskej Cirkvi“. V_Avignone bol bludármi ľstivo zajatý spolu s_inými dvomi bratmi z_našej rehole, kňazom Bernardom de Rochefort a bratom spolupracovníkom Garciom z_Aux, a ďalej s_niekoľkými spoločníkmi z_rehoľného i_svetského duchovenstva. Títo slávni, svedkovia viery „sa radovali ... ako apoštolskí mužovia“ a podstúpili mučeníctvo za spevu „Teba, Bože, chválime“. Spoločne prijali slávnu korunu mučeníctva v_noci sviatku Nanebovstúpenia Pána dňa 29. mája 1242. Pápež bl. Pius. IX. ich úctu schválil 6._septembra 1866. Ich telesné pozostatky sa stratili počas zmätkov náboženských vojen v_XVI. storočí.

MODLITBA

Všemohúci Bože, ty si posilou svojich veriacich; blahoslavenému Viliamovi a jeho spoločníkom si udelil milosť, že dokázali obetovať život za vieru v_Krista a za poslušnosť voči Cirkvi. Daj, prosíme, nech i_my spolu s_nimi máme podiel na Kristovom kalichu a stále vzrastáme v_tvojej láske.

30. mája

BL. JAKUBA SALOMONIHO, KŇAZA

Narodil sa roku 1231 v_Benátkach v_starobylej šľachtickej rodine. Keď dovŕšil sedemnásť rokov, jeho otec zomrel a matka sa stala cistercitskou mníškou. Majetok rozdal chudobným a vstúpil do dominikánskej rehole. Po 45 rokoch pobytu v_Benátkach sa presťahoval do Forli, už vtedy zahrnutý darmi Ducha svätého a preslávený zásluhami a čnosťami. Osobitne vynikal pokorou a láskou, pre ktorú si zaslúžil meno „Otec chudobných“. Zomrel 31._mája 1314. Jeho liturgickú úctu 22._septembra 1621 potvrdil pápež Gregor XV. Jeho telesné pozostatky sú uložené v_Benátkach.

MODLITBA

Dobrotivý Bože, ty si svojmu ľudu prezieravo daroval blahoslaveného Jakuba, ktorý hlbšie prenikol do tajomstiev spásy; pre jeho zásluhy a podľa jeho príkladu daj, nech tak poznávame tvojho Syna, aby sme ho plnšie spodobili vo svojom živote.

4. janára

SV. ZDISLAVY, MATKY RODINY

Spomienka

V_čase, keď sa svätý Otec Dominik zrodil pre nebo, narodila sa svätá Zdislava pre túto zem. Pochádzala zo šľachtickej rodiny, narodila sa v_Křižanove na Morave, vydala sa za urodzeného muža Havla, kráľovho spojenca, ktorý vlastnil hrad Lemberk v_severných Čechách. Žili v_šťastnom manželstve a mali štyri deti. Pre bratov kazateľov založili konventy v_mestečkách Jablonné a Turnov.

Ako laická členka rehole podporovala bratov dominikánov, záujmy Cirkvi a pápeža a chránila blaho svojho ľudu v_čase nepokojných politických bojov. Počas svojho krátkeho života vynikala ako matka chudobných a liečiteľka chorých. Po svojej smrti v_roku 1252 bola pochovaná v_Jablonnom, kde je odpradávna uctievaná ako „Pani svätého života“ a dnes ako patrónka rodinného života. Pápež Ján Pavol II. ju vyhlásil za svätú v_Olomouci dňa 21._mája 1995.

INVITATÓRIUM

Ant. Pri spomienke na svätú Zdislavu oslavujme nášho Boha. Aleluja.

POSVÄTNÉ ČÍTANIE

HYMNUS

V_noci, keď všetko spočinie,

Zdislava s_Kristom v_tichu bdie

a k_synom Dominikovým

sa druží k_chválam chórovým.

Pomocou zdatnou bola im,

tým mužom Bohu oddaným,

životom svätým žiarila

a slávu Božiu šírila.

Lež viacej prísnym pokáním

a k_Bohu vrúcnym volaním

prispieva a sa raduje

keď sa tam viera zvestuje.

Kristovou láskou ranená

a Matke Božej oddaná,

stala sa matkou Kajúcich,

žiarivým svetlom veriacich.

Hoci nebola mučená

a divým šelmám hodená,

v_manželskom zväzku v_milosti

získala veniec svätosti.

Buď sláva Otcu večnému

i_Synu jeho mocnému,

aj Duchu Tešiteľovi,

teraz i_navždy, naveky. Amen.

Správa brata Reginalda o_otvorení hrobu, vyzdvihnutí a prenesení pozostatkov blahoslavenej Zdislavy dňa 26._apríla 1702

(fr. Reginald Braun O.P., Wunderbarlich – Seeliger Lebens – Wandel und Kostbarer Todt der Seeligen Zdislavæ: Cöllen, 1725, Seite 77 etc.)/span>

{p}

Všetci vzývajú a uctievajú Zdislavu ako veľkú Božiu služobnicu a priateľku

Keď sa šťastná duša našej bohumilej Zdislavy odobrala do neba, bolo jej blahoslavené telo slávnostne pochované v_našom dominikánskom kostole v_meste Jablonnom. Na tomto mieste odpočívalo viac než 400 rokov. Medzitým Najvyšší, ktorý je stále podivuhodný vo svojich svätých a vyvolených, vyznamenával tam túto svoju vernú služobnicu nebeskými milosťami a nespočetnými dobrodeniami. Konečne nadišiel vytúžený deň, keď sa Najvyššiemu zapáčilo osláviť Zdislavu osobitým spôsobom. Jej posvätné telo totiž malo byť vyzdvihnuté, prenesené a uložené. Stalo sa tak veľmi slávnostným spôsobom dňa 26._apríla 1702 s_dovolením najvyšších cirkevných predstavených za týchto okolností:

Šľachtic pán František Anton Berka sa rozhodol, že na väčšiu Božiu slávu zbúra kostol sv. Vavrinca, ktorý kedysi dala postaviť blažená Zdislava. Bol už totiž takmer úplne schátralý, čiastočne vekom, čiastočne v_dôsledku poškodenia požiarmi. Urobil sľub, že dá postaviť Najvyššiemu nový, vzácny, skvelý a veľkolepý kostol.

Na túto nádhernú stavbu bolo potrebné vykopať 27 lakťov hlboké základy. A tu sa stalo, že sa 19._apríla 1702 z_tohto základu, ktorý bol z_obyčajného pieskovca, odtrhol múr. Týmto sa mnoho tiel tu pochovaných zrútilo do tejto hlbokej jamy. Hrozilo nebezpečenstvo, že aj hrob blaženej Zdislavy prepadne tejto skaze.

Preto predstavení konventu bez meškania požiadali pražského arcibiskupa a jeho kúriu o_dovolenie, aby mohli vyzdvihnúť telo blaženej Zdislavy. Hneď ako dovolenie dostali, uzniesli sa, že telo našej blaženej Zdislavy vyzdvihnú a prenesú čo najskôr. Boli vykonané všetky možné prípravy, aby obrad bol čo najslávnostnejší. Boli pozvaní kňazi, a takisto úradníci a vrchnosť jablonského panstva, celý magistrát a mestskí konšeli. K_cirkevným a občianskym hodnostárom sa pripojilo nesmierne množstvo ľudí.

Dňa 26._apríla asi o_ôsmej hodine ráno sa po svätej modlitbe začalo kopať a v_práci sa pokračovalo až do desiatej hodiny. Vtedy sa na nesmiernu radosť objavil kamenný náhrobok v_hĺbke 1 a 3/4 lakťa. Kosti blahoslavenej Zdislavy ležali v_ňom na holej zemi.

Pretože pre nedostatok času nebolo po ruke všetko potrebné náradie na vyzdvihnutie tela a pozostatkov našej blaženej Zdislavy, hrob bol znova prikrytý a zostali pri ňom na stráži traja rehoľní kňazi, pán hajtman a štyria konšeli. O_jednej hodine popoludní odišiel k_hrobu sprievod s_vlajúcimi zástavami, za hlaholu všetkých zvonov a za zvuku bubnov a trúb. Páni dekani boli oblečení v_pluviáloch, ostatní kňazi v_rochetách a štólach. Sprevádzalo ich nesmierne množstvo ľudu. Hrob bol s_patričnou úctou otvorený a sväté kosti, ktoré v_zemi odpočívali viac než 400 rokov od prvého pochovania, boli vyzdvihnuté a uložené do novej schránky.

Schránka potom bola položená na nosítka a štyria kňazi ju niesli v_sprievode veľkého zástupu ľudu cez námestie, počas nepretržitého vyzváňania zvonov, počas bubnovania a trúbenia, s_preveľkým jasotom, s_útechou a radosťou. Bola odnesená do konventu Rehole kazateľov pri kostole sv. Vavrinca a umiestnená na hlavnom oltári kostola. Potom ctihodný dekan zaintonoval „Te Deum laudamus“. Potom bolo telo blaženej Zdislavy prenesené do pripravenej malej kaplnky v_ambite tohto konventu vedľa oltára svätého otca Dominika. Za prítomnosti magistrátu bola schránka starostlivo zapečatená mestskou pečaťou.

Na tomto mieste je táto ušľachtilá a drahocenná perla uchovávaná a strážená ako neoceniteľný poklad až do dnešného dňa. Až do tejto hodiny tam všetci vzývajú a uctievajú Zdislavu ako veľkú Božiu služobnicu a priateľku. Jej horliví ctitelia tu získavajú na jej príhovor od Boha dodnes rozličné milosti a dobrodenia.

{p}

RESPONZÓRIUM

Zástupy prosebníkov prichádzajú k_hrobu Zdislavy. {*} Berú si prach, dotýkajú sa látky. Choroby ustupujú, nemocní sa vracajú uzdravení a vďačne zapaľujú svetlá. Aleluja.

Šťastní bozkávajú hrob blahoslavenej, obetujú dary a pociťujú osobitnú sladkú zbožnosť. {*} Berú si prach, dotýkajú sa látky. Choroby ustupujú, nemocní sa vracajú uzdravení a vďačne zapaľujú svetlá. Aleluja.

Alebo iné:

Z_Pastierskeho listu Litoměřického biskupa Štěpána Trochtu

(28. 8. 1970: K_750. výročiu narodenia a krstu bl. Zdislavy)

{p}

Zdislavin svätý zjav spája domácu tradíciu s_katolíckym univerzalizmom

V_roku 1220 – v_drsných dobách Českého stredoveku – narodila sa dcérka dobrým rodičom na moravskom hrade Křižanove. Kronikár Henrich z_blízkeho cistercitského kláštora o_tom píše: „Títo dvaja manželia – Přibyslav a Sibyla – zrodili tri prekrásne dcéry, ktorým sa v_neskorších rokoch dostalo veľkej chvály. Prvá z_tých troch dcér sa menovala Zdislava.“

Zdislavinho otca charakterizuje ten istý kronikár takto: „Pre svet bol pán Přibyslav rytierom, lež vo vnútri mníchom.“ Pán Přibyslav bol dôverníkom českého kráľa Václava I. a zastával v_Brne najvyššie správne funkcie. A ako verne slúžil českému panovníkovi, tak miloval aj Kristovu Cirkev.

Zdislavina matka Sibyla pochádzala pravdepodobne zo Sicílie. Náležala k_dvorným dámam českej kráľovnej Kunhuty, ktoré pozval český panovník na svoj dvor, aby sa vydali za českých šľachticov a svojím vzdelaním a jemnosťou pomáhali zušľachtiť drsné mravy vtedajšieho českého prostredia. Spomínaný kronikár píše o_pani Sibyle, že „oddane slúžila Kristovi“.

Statočnosť, vernosť a láska k_domácemu prostrediu, zdedená po otcovi, sa v_Zdislave harmonicky spája so svetovým rozhľadom a univerzálnou vzdelanosťou, akú priniesla jej matka z_kultúrneho juhu. Zdislavin svätý zjav spája domácu tradíciu s_katolíckym univerzalizmom.

Po šťastnom detstve, v_ktorom sa tak rada oddávala modlitbe, že sa dokonca pokúsila žiť ako pustovníčka v_lesoch neďaleko Křižanova, vydala sa Zdislava vo veku asi 15-tich rokov za severočeského šľachtica Havla Markvarta. Odišla s_ním na jeho hrad Lemberk. Pretože bola od malička zvyknutá verne plniť svoje povinnosti voči Bohu a blížnemu, plnila ich aj voči svojmu manželovi. Narodili sa im štyri deti, ktoré vychovávala s_príkladnou kresťanskou starostlivosťou.

Ako pani domu vyučuje Zdislava svoje deti i_služobníctvo v_Kristovej náuke, ujíma sa pocestných, chorých a duchovne aj hmotne chudobných a obetavo im slúži. Je dobrodinkou a duchovným svetlom severočeského kraja, kde ju ľud nazýva matkou chudobných.

Po príchode dominikánov do našich krajov, rozpoznala Zdislava v_pôsobení bratov kazateľov obrodné hnutie vtedajšieho kresťanského sveta a stala sa podľa všetkého členkou Tretieho rádu dominikánskej rodiny. So svojím manželom vybudovala pre dominikánov chrám a konvent v_Jablonnom a v_Turnove. Podľa jedného záznamu prinášala murárom stavivo vlastnými rukami. Ak išlo o_vec Božiu, nehanbila sa a nebála žiadnej práce, námahy a obeti. Bola vzornou laickou apoštolkou, sociálnou a charitatívnou pracovníčkou.

Zdislava dosiahla kresťanskú dokonalosť takmer vo veku Kristovom, keď umrela v_roku 1252.

Zdislava bola mladou manželkou, na ktorú doliehali domáce starosti ale i_problémy verejného života. Ale pretože sa modlila, bola plná Ducha Svätého, vedela zosúladiť svoju verejnú činnosť s_domácimi povinnosťami manželky, matky a panej domu tak, že nič nebolo na úkor druhého, ale všetko tvorilo harmonicky celok svätého života. Preto je vzorom našich manželiek, matiek a vychovávateliek.

{p}

RESPONZÓRIUM

Hľa, pomocnica skľúčených, uzdravenie nemocných, div sveta, vznešená matka Zdislava, po svätom živote odpočíva v_chráme svätého Vavrinca. {*} Počas života preslávená zázrakmi, i_po smrti. Aleluja.

Teba, čo odpočívaš v_Jablonnom, ako patrónku svojho národa vzývajú veriaci. {*} Počas života preslávená zázrakmi, i_po smrti. Aleluja.

RANNÉ CHVÁLY

HYMNUS

Keď ukončila zemskú púť

Zdislava verná, česť jej buď,

odmenu večnú svätici

udelil Sudca najvyšší.

Pán nezabudol na jej cnosť,

veď každý biedny bol jej hosť,

blaženstvom večným odmení

jej dobré skutky na zemi.

K_jej hrobu kráča Boží ľud

vzdať úctu jej a pokľaknúť,

a k_premnohým sa dostane

chýr o_jej veľkej ochrane.

Vlasť našu, Bože, ochraňuj

na prosbu mocnej Zdislavy,

nech kňazi krby posvätia,

kde povolania zrodia sa.

Zdislava, matka, pri nás stoj,

keď dušu mučí nepokoj,

buď vo svete i_v_domove

oporou Cirkvi Kristovej.

Buď sláva Otcu večnému

i_Synu jeho mocnému

aj Duchu Tešiteľovi

jak teraz, tak i_naveky. Amen.

KRÁTKE ČÍTANIE

{r}Prís 31, 10-11. 20. 28-30{/r}

Kto nájde ženu statočnú? Má väčšiu cenu nad perly. Srdce jej muža má v_nej oporu. Bedárovi svoje dlane otvára a k_chudobnému ruky vystiera. Jej deti vstávajú a dobrorečia jej; aj jej muž ju chváli: „Mnohé ženy znamenite pracovali, ale ty si ich všetky predstihla!“ Klamlivý je pôvab a krása márna, len žena, čo sa bojí Pána, zaslúži si chválu.

KRÁTKE RESPONZÓRIUM

V_Cezročnom období:

Boh na ňu zhliadol, {*} Aby jej pomáhal.

Boh je s_ňou a nebude kolísať. {*}

Aby jej pomáhal.

Sláva Otcu i_Synu i_Duchu Svätému.

Boh na ňu zhliadol, {*} Aby jej pomáhal.

Vo Veľkonočnom období:

Boh na ňu zhliadol, aby jej pomáhal. {*} Aleluja, aleluja.

Boh je s_ňou a nebude kolísať. {*}

Aleluja, aleluja.

Sláva Otcu i_Synu i_Duchu Svätému.

Boh na ňu zhliadol, aby jej pomáhal. {*} Aleluja, aleluja.

Ant. na Benediktus: Svetlo Zdislavy, panej svätého života, tak svietilo pred ľuďmi, že videli jej dobré skutky a oslavovali za ňu Otca, ktorý je na nebesiach, a svoje kroky usmernili na cestu pokoja. Aleluja.

So svätou Zdislavou chváľme nášho Spasiteľa a vzývajme ho:

Buď s_nami, Pane Ježišu.

Pane Ježišu, svätá Zdislava ti slúžila v_chudobných a chorých;

daj, nech aj my spoznáme v_trpiacich teba.

Buď s_nami, Pane Ježišu.

Pane Ježišu, svätá Zdislava sa pri svojich každodenných prácach nevzďaľovala od teba;

nauč nás spojovať prácu s_modlitbou.

Buď s_nami, Pane Ježišu.

Pane Ježišu, ty si nazval bratom, sestrou i_matkou všetkých, ktorí plnia tvoju vôľu;

daj, nech sa ti páčime slovami aj skutkami.

Buď s_nami, Pane Ježišu.

Pane Ježišu, ty si chcel, aby s_pomocou mnohých zbožných žien sa rozšírila Rehoľa kazateľov do celého sveta;

daj, nech aj v_dnešných časoch kvitne dominikánska rodina v_našej vlasti.

Buď s_nami, Pane Ježišu.

MODLITBA

Bože, ty si svätú Zdislavu plnením povinností manželského života a skutkami dobročinnej lásky priviedol na cestu dokonalosti; daj nám, aby sa na jej orodovanie všetky rodiny tak isto obnovili a prekvitali v_kresťanských čnostiach.

Alebo:

Dobrotivý Bože, svätej Zdislave si udelil milosť, že sa mysľou stále povznášala k_tebe, neustále o_tebe rozjímala a svedomito sa starala i_o_blížnych. Na jej príhovor daj, nech sa i_my horlivo snažíme o_nadprirodzené hodnoty a prejavujeme lásku dobrými skutkami.

VEŠPERY

HYMNUS

Trojica v_nebo vložila

žiarivú hviezdu sťa príklad,

by ženy – matky a dcér rad

sväto žiť, trpieť učila.

Na mocnom hrade otcovskom

panna si telo krotila,

pôstom a prísnym životom

pýchy sa sveta chránila.

Keď s_manželom sa spojila,

prijala dietky pokorne

a v_Božej bázni cvičila,

k_nebu ich viedla oddane.

V_modlitbe silu hľadala,

rodine verne slúžila,

s_chudobnými sa delila,

veď Ježiša v_nich vítala.

Zdislava, za nás oroduj,

Boha za všetko oslavuj,

nech aj my dáme blížnemu,

akoby Pánu samému.

Buď sláva Otcu večnému

i_Synu jeho mocnému

aj Duchu Tešiteľovi

jak teraz, tak i_naveky. Amen.

KRÁTKE ČÍTANIE

{r}Sir 26, 16. 19-21{/r}

Pôvab úprimnej ženy potešuje muža a jej rozvaha ho posilňuje. Svätá a cudná žena je pôvab nad pôvab, neoceniteľná je jemná duša. Ako slnko, čo vychádza svetu na Božej oblohe, tak je krása dobrej ženy ozdobou jej domu.

KRÁTKE RESPONZÓRIUM

V_Cezročnom období:

Boh si ju vyvolil {*} A dal jej prednosť pred všetkými.

Do svojho stánku ju voviedol. {*}

A dal jej prednosť pred všetkými.

Sláva Otcu i_Synu i_Duchu Svätému.

Boh si ju vyvolil {*} A dal jej prednosť pred všetkými.

Vo Veľkonočnom období:

Boh si ju vyvolil a dal jej prednosť pred všetkými. {*} Aleluja, aleluja.

Do svojho stánku ju voviedol. {*}

Aleluja, aleluja.

Sláva Otcu i_Synu i_Duchu Svätému.

Boh si ju vyvolil a dal jej prednosť pred všetkými. {*} Aleluja, aleluja.

Ant. na Magnifikat: Zdislava, konala si statočne, a ruka Pánova ťa posilňovala. Preto budeš naveky požehnaná. Tvoja duša velebí Pána, ktorý povyšuje ponížených a vo svojom milosrdenstve sa nás ujíma, ako sľúbil našim otcom. Aleluja.

Bratia (a sestry), svätá Zdislava čerpala z_Boha, nevyčerpateľného zdroja lásky, silu k_dôslednému kresťanskému životu. Preto ho aj my s_dôverou prosme:

Pane, ukáž nám divy svojej lásky.

Bože, zachráň rodiny celého sveta;

ukáž im krásu čností a moc divov v_živote svätej Zdislavy, vernej dcére svätej Cirkvi.

Pane, ukáž nám divy svojej lásky.

Bože, Otec a ochranca všetkých;

daj, nech všetci, čo uctievajú svätú Zdislavu ako svoju patrónku, sa tešia z_jej mocnej ochrany a pomoci.

Pane, ukáž nám divy svojej lásky.

Všetci svätí našej rehole nasledovali Pannu Máriu, Matku Božiu;

nech vedú k_nej a k_jej Synovi Ježišovi Kristovi celú dominikánsku rodinu v_našej vlasti.

Pane, ukáž nám divy svojej lásky.

Spolu so svätými matkami upierame v_plnej dôvere svoje oči na Ukrižovaného;

prosíme, na ich príhovor nás uzdrav od jedu hriechu.

Pane, ukáž nám divy svojej lásky.

Mnohé sväté ženy sa do krajnosti obetovali za potreby trpiacich;

daj, nech aj my čerpáme z_Eucharistie podobnú účinnú lásku k_blížnym.

Pane, ukáž nám divy svojej lásky.

Večnou slávou odmeň všetkých zosnulých dobrodincov našej rehole;

nech sa raz spolu s_nami stretnú pri tebe v_nebi.

Pane, ukáž nám divy svojej lásky.

Otče náš.

2. júna

BL. SADOKA, KŇAZA A SPOLOČNÍKOV, MUČENÍKOV

Traduje sa, že mladý Sadok dostal rehoľný habit od sv. Dominika a takisto sv. Dominikom bol na generálnej kapitule v_Bologni v_roku 1221 poslaný, aby rozšíril rehoľu na územie Panónie. Spolu s_bratom Pavlom Uhorským založil a rozšíril Uhorskú provinciu, v_ktorej prežil mnoho rokov. Potom ho poslali do Poľska, aby viedol bratov v_Sandomierzi. Roku 1260 zabili Tatári Sadoka s_celou komunitou 48 bratov. Stalo sa to práve pri speve antifóny Salve, Regina. Prednedávnom sa to potvrdilo, keď boli v_Sandomierzi vykopané základy kláštora. Dňa 18._októbra 1807 pápež Pius VII. dovolil ich liturgickú úctu.

MODLITBA

Pane Ježišu Kriste, blahoslavený Sadok a jeho spoločníci pozdravovali tvoju Matku, keď ich prepadli nepriatelia a tak od teba dostali vytúženú palmu mučeníctva. Nech milostivá a presladká Panna Mária ťa ukáže aj nám po tomto vyhnanstve.

4. júna

SV. PETRA VERONSKÉHO, KŇAZA A MUČENÍKA

Spomienka

Narodil sa koncom XII. storočia vo Verone, jeho rodičia boli členmi sekty manichejcov. Ako chlapec prestúpil na katolícku vieru. Ako mladík prišiel do Bologne kvôli štúdiu a tam vstúpil do rehole. Podnietili ho k_tomu kázne svätého Dominika, a z_jeho rúk prijal aj rehoľné rúcho. Od toho času sa venoval kazateľskej činnosti, najmä medzi katarmi, a stal sa z_neho vynikajúci hlásateľ a svedok evanjelia. Pri práci s_katarmi používal metódu dialógu.

Nezvyčajne podporovaný darmi Ducha Svätého obetavo šíril a obhajoval pravú vieru. Na podporu jej šírenia medzi ľuďmi zakladal „Združenia viery“ a „Bratstvá na oslavu Panny Márie“. Bratstvá si veľmi obľúbil a bol ich prívržencom, horlivo rozširoval život v_spoločenstvách, ako predstavený ich múdro viedol a odhodlane bránil. Príkladne sa staral aj o_duchovné dobro mníšok, s_veľkou láskou im pomáhal radou a povzbudením, a bol ich duchovným vodcom.

V_posledných rokoch života mu zverili úrad inkvizítora a v_polovici roka 1251 úspešne ukončil apoštolské poslanie, pričom v_ňom prejavil veľa ľudského citu. Dňa 6._apríla 1252, keď sa vracal z_Coma do Milána, zavraždili ho bludári. Zomrel „za vernosť vo viere a oddanosť rímskej Cirkvi“, keď nahlas odriekal vyznanie viery „Krédo“ a svojou krvou ho aj potvrdil. Jeden z_vrahov, menom Carinus, neskôr vstúpil do rehole. Pápež Inocent IV. zapísal Petra do zoznamu svätých dňa 9._marca 1253 a jeho sviatok určil na 29._apríla. Podľa poslednej liturgickej obnovy sa jeho sviatok slávi 4._júna, vo výročitý deň prenesenia jeho pozostatkov (r. 1340).

INVITATÓRIUM

Ant. Poďte, klaňajme sa Pánovi, Kráľovi mučeníkov. Aleluja.

Alebo, najmä pri speve: Klaňajme sa Kráľovi nebeských zástupov {*} A jasajme pre veniec víťazstva jeho bojovníka. Aleluja.

POSVÄTNÉ ČÍTANIE

HYMNUS

Slávnostný deň nadchádza,

keď temnoty preráža

nová hviezda nebeská.

Neveriacich ľudí syn,

vierou skrášlil každý čin,

svetu svetlom poslúžil.

Svätý sveta stráni sa,

k_rehoľníkom pridá sa,

čo blahozvesť hlásajú.

Je nám spásy zrkadlom

príťažlivým príkladom

vzorom čností každému.

Rozsieva slov semená,

moc bludov je zlomená,

keď mečom slov bojuje.

Keď ho k_zemi zráža vrah,

on s_modlitbou na perách

so smrťou sa zmieruje.

Byť Kristovou obetou,

rozlúčiac sa so svetom

tak prešiel v_chrám nadhviezdny.

A tam večnou radosťou

teraz žije s_veľkou cťou

tej najväčšej odmeny.

Odpustenie hriechov, jas

vyprosuj nám v_každý čas,

Peter, viery hlbina.

Po živote plnom bied

nech nám večnej slávy kvet

podá, ako sľúbil nám. Amen.

Z_Kanonizačnej buly svätého kňaza a mučeníka Petra

(25 martii 1253: BOP I, Romæ 1729, pp. 228-230)

{p}

Peter si šiel po zaslúžený veniec ku Skale – Kristovi

Šumí hlas vyliatej krvi, poľnica ohlasuje slávne mučeníctvo, zem zvlhnutá vyliatou krvou nemlčí. Naozaj toto sú pravé znaky viery. Preto sa zaradovali nebesia, rovnako aj zem zajasala, keď sa jej uštedrila toľká radosť.

Matka Cirkev má vážny dôvod k_radosti, nahromadilo sa jej veľa podnetov k_veselosti. Má prečo spievať Pánovi novú pieseň, má prečo vysielať k_svojmu Bohu hymnus nesmiernej chvály. Katolícky ľud má prečo tlieskať Najvyššiemu zdvihnutými rukami, má prečo hlasno jasať a sa veseliť. Zhromaždenie kresťanov má dôvod, aby spievalo Stvoriteľovi nábožné piesne. Veď zo záhrady viery bolo práve prinesené na stôl večného Kráľa lahodné ovocie. Z_vinice Cirkvi stiekol do kráľovského kalicha nový mušt, pretože úrodný viničný prút, preseknutý nepriateľským mečom, mal viac šťavy, keďže užšie prirástol k_živému viničnému kmeňu.

Z_kvitnúcej Rehole kazateľov vyrástla červená ruža. Z_dielne tejto časti Cirkvi bol vybratý kameň, ktorý prikresaný a hladko vybrúsený ladne bol vložený do nebeskej stavby. V_nebi z_toho nastala veľká radosť, lebo všetci svätí jasali a oslavovali taký veľký sviatok.

Blažený Peter z_Rehole bratov kazateľov si iste vyvolil bezpečnú životnú cestu, celkom sa dal do služieb Bohu, všetko svoje úsilie zameral na zachovávanie evanjelia a tomu venoval celú svoju činnosť. Išiel priamou a jasnou cestou, totiž požehnanou cestou podľa reguly tejto rehole, ktorá ho dokázala riadiť a usmerňovať, viedla ho a doviedla k_vytúženému odpočinku po práci. Na tejto ceste takmer tridsať rokov vynikal vo viere a sprevádzaný láskou bol úspešný najmä v_obrane viery, pre ktorú bol celý zapálený. A tak Peter, pevný na skale viery, bol nakoniec zrazený skalou utrpenia a šiel si po zaslúžený veniec ku Skale–Kristovi.

Túžil podstúpiť smrť za vieru. Je dokázané, že si vytrvalo a často prosil od Pána najmä to, aby ho nenechal odísť z_tohto sveta, dokiaľ pre vieru nevypije kalich utrpenia. Svätokrádežník zasadil Kristovmu služobníkovi dve rany. On nenariekal, ale všetko trpezlivo znášal a svojho ducha odporúčal Pánovi slovami: „Otče, do tvojich rúk odovzdávam svojho ducha.“ Začal sa tiež modliť vyznanie viery. Ani v_tejto rozhodnej chvíli neprestal byť jeho hlásateľom.

Tak padlo obilné zrno do zeme a rozdrvené rukami neveriacich, vyrástlo do bohatého klasu. Hrozno bolo rozpučené v_lise a bohato vyteká ako šťava. Pšenica bola na holohumnici vymlátená a po očistení od pliev bola odnesená do Pánovej sýpky. Vonné látky, kopijou rozbité, vydávajú ešte viac vône. Násilníci sa zmocňujú nebeského kráľovstva. Svätí sa vierou zmocňujú nadzemskej ríše.

{p}

RESPONZÓRIUM

Ohnivý kazateľ, nadšenec za vieru, {*} Osvietený učiteľ a milovník pravdy. Aleluja.

Horlivec za zákon káže slovom i_životom a často sa blyskne zázrakmi. {*} Osvietený učiteľ a milovník pravdy. Aleluja.

Alebo iné:

Z_Listu akéhosi brata Romaea alebo Rodriga de_Atencia svätému Rajmundovi z_Peñafortu

(Année dominicaine ou Vie des saints, bienheureux, martyrs O.P., vol. 4, Lyon 1889, pp. 901-903)

{p}

Veľkonočnej obeti vzdal hold a obetoval život

Keďže brat Peter mal prísť v_nedeľu vo Veľkonočnej oktáve z_Coma do Milána vo veci týkajúcej sa viery, vydal sa na cestu v_predchádzajúcu sobotu. A keď včasráno prijal požehnanie na cestu a chystal sa odísť, naraz mu zišlo na myseľ, aby najprv odslúžil svätú omšu o_Zmŕtvychvstaní. Mal vo zvyku často sa spovedať, preto kľakol k_nohám istého brata, ktorý mal s_ním ísť, a vyspovedal sa podrobnejšie a pozornejšie než zvyčajne, ako o_tom spomínaný brat živo rozprával. Po zbožnom odslúžení svätej omše odišiel s_troma bratmi. Ako potom bratia rozprávali, celou cestou nerobil nič, iba zbožne a úctivo opisoval hrdinsky znášané utrpenie niektorých mučeníkov. Po dlhom rozprávaní začal nezvyčajne hlasito spievať veľkonočnú sekvenciu „Victimæ paschali laudes“ a hneď sa k_nemu pridal brat Dominik, jeho budúci spoločník v_blížiacom sa utrpení. Keď však nato iný brat, menom Konrád, sa pokúšal spievať tú istú pieseň kvintou v_akomsi súzvuku, brat Peter sa k_nemu obrátil a dobrácky mu vravel: „Prosím ťa, nechaj ma samého spievať s_bratom Dominikom, pretože ty sa s_nami v_speve rozchádzaš.“ Brat sa odmlčal a oni dvaja sami zaspievali nahlas celú sekvenciu.

Keď dospievali, bol čas na obed. Vstúpili do akejsi dediny, menom Meda, v_Milánskom biskupstve. Aby hostiteľom neboli na ťarchu, k_obedu sa rozdelili. Dvaja šli na jedno miesto, brat Peter s_bratom Dominikom zašli do istého kláštora, kde našli pripravený obed, a rýchlo ho zjedli. Peter vyslal posla k_ostatným bratom, aby im oznámil, že odchádza a že po obede majú ísť za ním. Potom sa vydal na cestu a náhlil sa za mučeníckou korunou.

Keď boli na akomsi kopci, vzdialenom dve míle od dediny, boli tam už ukrytí dvaja podplatení vrahovia, čiže sluhovia satana. Zdiaľky zbadali prichádzať bratov a uzhovorili sa, že ich zabijú. Jedného z_nich pochytila ľútosť a strach, že súhlasil s_takým hrozným zločinom, preto opustil svojho spoločníka a ponáhľal sa späť do dediny. Cestou stretol iných dvoch bratov a s_plačom im prezradil celý ich zločinný zámer. Nato bratia bežali, aby zachránili brata Petra. Ale keď k_nemu dobehli, ten druhý satanov sluha už Petra bezcitne zavraždil piatimi ranami kopijou, podobnou kose.

Peter, keď ho vrah dobíjal, podľa Spasiteľovho príkladu nereptal, nebránil sa, nepokúšal sa utiecť, ale všetko statočne znášal. Dosvedčil to jeho spoločník, ktorý ho prežil o_šesť dní. Vrahovi láskavo odpustil spôsobenú krivdu, modlil sa zaňho a so vztýčenými rukami k_nebu nahlas zvolal: „Otče, do tvojich rúk odovzdávam svojho ducha.“

Ukrižovanému a zmŕtvychvstalému Kristovi vrátil svoju nepoškvrnenú dušu dňa 6._apríla o_šiestej hodine.

{p}

RESPONZÓRIUM

Porov. {r}Jn 1, 20{/r}; {r}Ef 5, 2{/r}

Naozaj mám radosť, že som bol hodný stať sa Kristovou obeťou: keď žalovali na mňa, nezaprel som jeho sväté meno, a keď sa ma spytovali, priznal som sa ku Kristovi, {*} Keď ma bijú, poďakúvam sa. Aleluja.

Vydal som seba samého Bohu ako obetu ľúbeznej vône. {*} Keď ma bijú, poďakúvam sa. Aleluja..

Alebo iné:

List svätého mučeníka Petra predstavenej kláštora svätého Petra na milánskom Campo Santo

{p}

Túžil po krídlach rozjímania a celý život obetoval pre iných

Dostal som tvoj túžený a nezabudnuteľný list a duša sa mi naplnila radosťou. Z_jeho obsahu totiž dostatočne som vyrozumel, že zo dňa na deň úspešne postupuješ od jednej čnosti k_druhej, a že si zaslúžene získala cenu víťazstva v_službe kláštoru. Vystúpila si na vrchol obety, a ja zatiaľ zostávam v_doline starostí a nepokoja, a pre iných obetujem takmer celý svoj život. Ty na krídlach rozjímania si sa preniesla ponad toto všetko; mňa však starosti iných si tak pevne priviazali k_sebe, že nemôžem lietať. „Beda mi, že už pridlho žijem. Ktože mi dá holubičie krídla, aby som mohol odletieť a odpočinúť si? Všade som hľadal pokoj, všade som našiel útrapy a bolesť.“ Niet pokoja, iba v_dedičstve svätých, o_ktorom je napísané: „To je miesto môjho odpočinku naveky.“ Ja však nie som schopný ani sa pozerať na slobodu Božích synov, ani si k_nej privoňať, čo ako by som to chcel a po tom túžil.

Milovaná sestra, pomáhaj mi svojimi modlitbami, lebo „moje dni sa pominuli“, ako vraví Jób. Z_cesty, na ktorú som sa vydal, sa nevrátim. Nie som ďaleko od cieľa, ktorý je každému človeku vopred určený. Už je vidieť šediny, ktoré sú predzvesťou poslednej hodiny života. Preto sa modli, milá sestra, a v_slzách ronených v_skrytosti, spomeň si na mňa a prednes ich pred tvár Božieho Syna. Som presvedčený, že vytrvalá modlitba spravodlivého mnoho zmôže, a čo nedosiahne vlastná modlitba, to dokáže orodovanie iného.

Milovaná sestra, Kristus si ťa vyvolil za prostredníka, aby si sa modlitbou u_neho prihovárala, aby si svoje sestry, ktoré dychtia po dobrých skutkoch, urobila milými Bohu; stvárňuješ ich slovom a príkladnou modlitbou. Odvrhni od seba všetku márnosť a usiluj sa spĺňať svoje poslanie v_duchu rehoľných pravidiel. Obetuj Najvyššiemu povinnosti oddanej služby, aby sa na tebe ukázali znaky svätosti. Prosím ťa, v_hojnosti zachovaj správnu mieru, v_reči buď skromná, pri vydávaní rozkazov buď jemná, pri pomáhaní starostlivá, pri dávaní rady prejav sa ako dôveryhodná, pri odpovediach buď prezieravá a rozvážna, náchylná k_trpezlivosti. Voči nadriadeným ukáž sa úctivá, voči nižšie postaveným jemná, voči seberovným milá, voči namysleným prísna, voči pokorným láskavá, voči kajúcim milosrdná, voči tvrdohlavým neoblomná. Čím vyšší je titul tvojho úradu, tým ti bude na väčšiu slávu, ak ostatných prevýšiš svätosťou života.

Milovaná sestra, týmito pripomienkami mienil som ťa povzbudiť, nie žeby si potrebovala napomenutie odo mňa, ale aby si sa s_väčším zanietením ponáhľala za víťazným vencom. Ponáhľaj sa vojsť do Božieho domu i_domu svätého Petra so svojimi sestrami, mne milými, aby ma plne potešilo vaše správanie a zbožnosť, keď sa vrátim z_kapituly. Chodieval som k_vám, ale pre niektoré nové okolnosti, som nemohol prísť. Teraz sa s_bratom Ulrichom ponáhľam na kapitulu a všetky vás odovzdávam do ochrany Bohu, kým sa vrátim; a prídem čoskoro.

Pozdravuje vás aj brat Ulrich v_Pánovi a odporúča sa do vašich modlitieb.

{p}

RESPONZÓRIUM

{r}Ž 94, 18-19{/r}; {r}2 Kor 1,5{/r}

Pane, podopiera ma tvoja dobrota. {*} A keď sa v_mojom srdci kopia starosti, vzpružuje ma tvoja potecha.

Ako sa v_nás rozmnožujú Kristove utrpenia, tak sa skrze Krista rozmnožujú aj naše útechy. {*} A keď sa v_mojom srdci kopia starosti, vzpružuje ma tvoja potecha.

RANNÉ CHVÁLY

HYMNUS

Deň nevýslovnej radosti

zažiaril v_rannom brieždení,

keď pred trón slávy predstúpil

mučeník Peter vznešený.

Už jak chlapec sa vierou skvel,

pred bludom otca chránený,

vždy Bohu verne slúžiť chcel

v_rúchu chudoby blažený.

Chcel telo prácou úmornou

skrotiť a v_tom tiež získal cvik,

veď kráčal s_mysľou pokornou

tou cestou ako Dominik.

Smrťou si veniec uvije

bojovník Krista oddaný,

čistoty svojej ľalie

chráni od každej pohany.

Sláva buď večná Otcovi,

jeho milému Synovi

i_Duchu Tešiteľovi,

čo všetko v_láske obnoví. Amen.

Ant. 1
Séria A: Za tebou prahne moja duša, za tebou stále túži aj moje telo: pod ochranou tvojich krídel budem plesať naveky. Aleluja.
Séria B: Peter mal veľký vplyv pre svoju čistotu; vynikal darom učenosti, zažiaril mučeníctvom víťazným; zdobí ho trojitý veniec slávy. Aleluja.

Ant. 2
Séria A: Baránok, čo je v_strede pred trónom, ho priviedol k_prameňom vôd života a Boh mu zotrel z_očí každú slzu. Aleluja.
Séria B: Bojoval v_šíkoch Rehole kazateľov, včuľ stojí v_radoch nebeských zástupov. Aleluja.

Ant. 3
Séria A: Sediacemu na tróne a Baránkovi dobrorečenie a česť, sláva a moc na veky vekov. Aleluja.
Séria B: Jeho duša bola anjelská, jeho jazyk prinášal úžitok, jeho život bol apoštolský a jeho smrť mala veľkú cenu! Aleluja.

KRÁTKE ČÍTANIE

{r}2 Tim 1, 8-10{/r}

Nehanbi sa za svedectvo o_našom Pánovi ani za mňa, jeho väzňa, ale trp spolu so mnou za evanjelium, posilňovaný mocou Boha. On nás spasil a povolal svätým povolaním, nie pre naše skutky, ale zo svojho rozhodnutia a milosti, ktorú sme dostali v_Kristovi Ježišovi pred večnými vekmi. No známou sa stala až teraz, keď sa zjavil náš Spasiteľ Ježiš Kristus. On zničil smrť a zjavil život a nesmrteľnosť evanjeliom.

KRÁTKE RESPONZÓRIUM

V_Cezročnom období:

Moja sila {*} A moja chvála je Pán.

On sa mi stal záchrancom. {*}

A moja chvála je Pán.

Sláva Otcu i_Synu i_Duchu Svätému.

Moja sila {*} A moja chvála je Pán.

Vo Veľkonočnom období:

Radujte sa, spravodliví, v_Pánovi a plesajte. {*} Aleluja, aleluja.

Jasajte všetci, čo máte srdce úprimné. {*}

Aleluja, aleluja.

Sláva Otcu i_Synu i_Duchu Svätému.

Radujte sa, spravodliví, v_Pánovi a plesajte. {*} Aleluja, aleluja.

Ant. na Benediktus: Kto by si chcel život zachrániť, stratí ho, ale kto stratí svoj život pre mňa, zachráni si ho. Aleluja.

Alebo, najmä pri speve: Pripravte sa a buďte udatnými bojovníkmi: pretože lepšie bude, keď zomriem v_boji, ako by sme sa mali dívať na biedu nášho národa a svätyne. Ale nech sa tak stane, ako je vôľa Božia na nebi. Aleluja.

MODLITBA

Prosíme ťa, všemohúci Bože, daj, nech žijeme z_viery s_rovnakou oddanosťou ako tvoj svätý mučeník Peter; veď on si za jej šírenie zaslúžil od teba palmu mučeníctva.

Alebo:

Bože, pôvodca a ochranca viery, ty si ozdobil svätého Petra vencom mučeníctva za to, že vytrvalo vyznával pravú vieru. Daj nám, svojim verným, aby sme vieru vyznávali slovami i_skutkami a tak získali spásu pre svoje duše.

VEŠPERY

HYMNUS

Nad hviezdou, čo sa jasne skvie,

nech matka Cirkev zaplesá:

mučeník Peter radostne

v_blažené vchádza nebesá.

Chudobný, čistý, pokorný,

Kristovi patrí v_úžase,

k_príkazom Božím pozorný

je vodcom všetkým ku spáse.

Hlásaním slova Božieho

roznietiť túži viery jas,

pre vieru v_Boha skosí ho

meč bludárov jak zrelý klas.

Za skalou viery – za Petrom

šiel v_časoch dobrých, v_časoch zlých.

Prísť – bolo jeho večným snom_–

k_Pánovi, Skale veriacich.

Sláva buď večná Otcovi,

jeho milému Synovi

i_Duchu Tešiteľovi,

čo všetko v_láske obnoví. Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Pán zachránil môj život od smrti, moje oči od sĺz a moje nohy pred pádom: budem sa páčiť Pánovi v_krajine žijúcich. Aleluja.

Ant. 2 Pane, som tvoj sluha, splním ti svoje sľuby v_nádvoriach tvojho domu naveky. Aleluja.

Ant. 3 Baránok, ktorý bol zabitý, vykúpil nás svojou krvou a urobil nás kráľovstvom a kňazmi nášmu Bohu. Aleluja.

KRÁTKE ČÍTANIE

{r}1 Tim 6, 11-14{/r}

Usiluj sa o_spravodlivosť, nábožnosť, vieru, lásku, trpezlivosť, miernosť. Bojuj dobrý boj viery a zmocni sa večného života; veď doň si povolaný a zložil si pred mnohými svedkami dobré vyznanie. Prikazujem ti pred Bohom, ktorý všetkému dáva život, a pred Kristom Ježišom, ktorý dobrým vyznaním vydal pred Ponciom Pilátom svedectvo: Zachovaj prikázanie bez poškvrny a bez úhony až do príchodu nášho Pána Ježiša Krista.

KRÁTKE RESPONZÓRIUM

V_Cezročnom období:

Bože, ty si nás vyskúšal. {*} A dal si nám pookriať.

Pretavil si nás ohňom, ako sa taví striebro. {*}

A dal si nám pookriať.

Sláva Otcu i_Synu i_Duchu Svätému.

Bože, ty si nás vyskúšal. {*} A dal si nám pookriať.

Vo Veľkonočnom období:

Spravodliví sa budú skvieť pred Božou tvárou. {*} Aleluja, aleluja.

A jasať budú všetci, čo majú srdce úprimné. {*}

Aleluja, aleluja.

Sláva Otcu i_Synu i_Duchu Svätému.

Spravodliví sa budú skvieť pred Božou tvárou. {*} Aleluja, aleluja.

Ant. na Magnifikat: Vzdávajme vďaky Pánovi, nášmu Bohu, ktorý vo svojom milosrdenstve vysoko vyzdvihol pravdu viery smrťou nášho brata, svätého Petra. Aleluja.

Alebo, najmä pri speve: Toto je ten, čo sa vydal na smrť pre zákon svojho Boha; neváhal zomrieť; nepriatelia ho ubili na smrť, a on naveky žije s_Kristom. Nasledoval Baránka a získal palmu víťazstva. Aleluja.

8. júna

BL. DIANY A CECÍLIE, PANIEN

Ľubovoľná spomienka

Diana de Andalò sa narodila v_Bologni začiatkom XIII. storočia. Bola nápomocná bl. Reginaldovi pri budovaní konventu v_Bologni. Keď roku 1219 prišiel do Bologne Dominik, spolu s_inými pannami si dala predsavzatie žiť mníšským životom. Svoje rozhodnutie navonok spečatili do rúk svätého patriarchu. Po prekonaní ťažkostí zo strany príbuzných, ktorí jej dokonca zlomili rebro, prišla do kláštora sv. Agnesy. Tento kláštor zriadil bl. Jordán Saský. Mníškam bola pravou matkou. Zomrela v_roku 1236. Zachovalo sa päťdesiat listov, ktoré jej napísal Jordán Saský. Sú krásnym dokladom o_spiritualite dominikánskej rodiny a o_bratských vzťahoch medzi jej členmi a členkami. Dianinu úctu 8._augusta 1888 schválil pápež Lev XIII.

Cecília sa narodila v_Ríme na začiatku XIII. storočia. Roku 1221 prešla z_benediktínskeho kláštora Santa Maria in Tempulo do kláštora sv. Sixta, v_ktorom spoznala sv. Dominika. Stala sa veľmi vernou svedkyňou jeho zovňajšku i_ducha. Neskôr, na konci roku 1223 alebo na začiatku roku 1224 bola poslaná s_tromi inými mníškami pápežom Honoriom III. do Bologne. Jej úlohou bolo vniesť ducha Otca Dominika do kláštora sv. Agnesy, ktorého zakladateľkou bola bl. Diana. Tam tiež roku 1290 zomrela. Pápež Lev XIII. schválil jej úctu 24._decembra 1891.

POSVÄTNÉ ČÍTANIE

Z_Listov blahoslaveného kňaza Jordána Saského

(Epist. 34: ed. A. Walz, MOPH 23, Romæ 1951, pp. 40-41)

{p}

Snaž sa o_zbožnosť

[Brat Jordán, neužitočný služobník z_Rehole kazateľov, Diane, najdrahšej sestre v_Kristovi, aby neustále nachádzala záľubu v_radosti a slastiach raja. ]

Naozaj, najdrahšia, predchádzala ma Božia milosť, tiež ma však sprevádzali tvoje modlitby i_modlitby mojich dcér, takže som šťastne, živý a zdravý prišiel do Paríža. Tu som sa postaral, aby ti doručili tento list. Aby si pocítila nejakú útechu aspoň z_písomného pozdravu, keď je ti na čas odňatá moja telesná prítomnosť a osobný rozhovor a istá útecha, ktorú môžeš zakúšať z_obojeho.

Ty však, dcéra, spolu so svojimi a mojimi dcérami v_Pánovi, sa v_najvyššej miere snaž nielen o_trýznenie tela, pri ktorom sa ľahko prekročí miera rozumu a rozlišovania. Skôr sa však snaž o_čnosť a nábožnosť, ktorá podľa Apoštola je užitočná na všetko{n}{r}1 Tim 4,8{/r}{/n}. Nech je ustavične v_tvojom srdci ako predmet ohnivej túžby blažený kraj nebešťanov, onen slávny príbytok, prekypujúci radosťou a plesaním, miesto, naozaj prežiarené všetkou krásou a prevyšujúce každé ľudské chápanie, krajina skutočne božská a hodná, aby v_nej prebýval ten, ktorý je stvorený na obraz Boží.

Snúbenice majú často a zbožne myslieť na snúbenca. Pri pohľade na neho majú snahou o_krásu zušľachtiť všetko škaredé a poškvrnené, aby – nech sa ich to netýka – snúbencov posvätný pohľad nebol ani najmenej urazený. Ich srdce má byť čisté, život nevinný, mravy v_rovnováhe, ich vlastníctvom má byť pokoj a svornosť, neporušená láska i_zbožná pokora, ktorá uchováva všetky dobrá. Keď duša bude mať neustálu záľubu v_potešení čností, i_ona bude potešením pre Božieho syna, ktorý je požehnaný na veky vekov. Amen.

Modli sa za mňa. Pozdravuj sestry, milované dcéry v_Pánovi. Povzbuď ich, nech sa modlia za parížskych študentov, nech Pán otvorí ich srdcia, a tak aby boli prístupní obráteniu, a aby tí, ktorí učinili dobré predsavzatia, ich zrealizovali a vytrvalo došli do života večného.

Pozdravuje ťa brat Archanjel a brat Ján. Pozdravuj tiež novicky u_sv. Agnesy a tiež známe panie a priateľky. Zbohom.

{p}

RESPONZÓRIUM

Buďte všetci jednomyseľní, súcitní, bratsky sa milujte! Buďte milosrdní a pokorní! {*} Lebo ste povolaní, aby ste dostali dedičstvo požehnania. Aleluja.

Milujte sa navzájom bratskou láskou, predbiehajte sa vzájomne v_úctivosti, slúžte Pánovi. {*} Lebo ste povolaní, aby ste dostali dedičstvo požehnania. Aleluja.

Alebo iné (časť [A] alebo [B] sa môže vynechať):

Z_Kroniky o_zakladaní kláštora sv. Agnesy v_Bologni, ktorú napísal pravdepodobne súveký autor

(H.–M. Cormier, La bienheureuse Diane d’Andalò et les bienheureuses Cécile et Aimée fondatrices du couvent de sainte – Agnes de l’Ordre des Frères Precheurs à Bologne, Rome 1892, pp. 149 sqq.)

{p}

Diana si vrúcne zamilovala svätého Dominika

{p}

[A]

Roku Pána 1218 svätý Dominik poslal z_Ríma do Bologne bratov kazateľov. Po svojom príchode si od brata Rudolfa vyžiadali kostol sv. Mikuláša. Tento brat bol totiž kňazom v_tomto kostole, ktorý sa nachádzal v_časti mesta, ktorú volali K_viniciam. Táto štvrť patrila pánovi d’Andalo, otcovi vynikajúcej ženy, panej Diany. Onen pán nechcel dať zmienené miesto bratom. Na prosbu panej Diany, neskôr zakladateľky domu sv. Agnesy, však udelil svoj súhlas a miesto im daroval. Bratia na ňom postavili dom a kláštor a s_prispením Kristovej milosti ich začalo pribúdať.

Medzitým do Bologne prišiel magister Reginald a s_veľkou horlivosťou kázal Božie slovo. Spomínaná pani Diana, priťahovaná Duchom Božím, začala pohŕdať okázalosťou s_márnosťami sveta, spriatelila sa s_bratmi kazateľmi a často s_nimi hovorila. Preto keď do Bologne prišiel svätý Dominik, vrúcne si ho zamilovala a radila sa s_ním o_spáse svojej duše. Onedlho potom sa odovzdala do jeho rúk a zložila profesiu.

I_preto sa mnoho šľachtických žien a vznešených dám z_mesta Bologne podľa jej príkladu spriatelilo s_bratmi kazateľmi a viedli s_nimi hovory o_spáse duše. To prebudilo zbožnosť rytierov a príbuzných týchto dám, ktoré začali pomáhať bratom a zahŕňať ich úctou.

Zatiaľ Diana, pamätajúc na svoj sľub, radila sa so svätým Dominikom, ako by mohla svoj sľub uskutočniť. Jedného dňa teda svätý Dominik zvolal bratov a vyžiadal si od nich súhlas k_vybudovaniu ženského kláštora, ktorý mal patriť reholi. Keď bratia odpovedali, každý podľa svojej mienky, uchýlil sa svätec obvyklým spôsobom k_modlitbe. Na druhý deň, keď bol po modlitbe, v_kapitule povedal: „Je vhodné, bratia, aby sa ženský kláštor postavil, aj keby sme sa museli zriecť tohto svojho domu.“

Svätý Dominik pred svojím odchodom z_Bologne celú túto záležitosť zveril na starosť štyrom bratom, totiž magistrovi Pavlovi Uhorskému, Gualovi, neskoršiemu biskupovi v_Brescii, Venturovi Veronskému, neskoršiemu provinciálovi a Rudolfovi z_Favie.

{p}

[B]

Pani Diana bývala v_dome svojho otca telesne, nie však duchom. Zo strachu pred rodičmi nemohla splniť to, čo si priala a čo sľúbila svätému Dominikovi, totiž vybudovať ženský kláštor, ktorý by patril reholi. Jedného dňa preto povedala, že si chce pozrieť kláštor Ronzano. Ponáhľala sa tam s_veľkou slávou a obrovskou okázalosťou. Náhle však požiadala o_rehoľný habit a dostala ho. Keď sa to dozvedeli ženy, ktoré tam prišli spolu s_ňou v_zástupe, rýchlo poslali do mesta posla so správou. Hneď sa zbehlo veľké množstvo ľudu. Vošli do kláštora a násilím ju vyviedli von, pritom jej zlomili rebro, takže v_dome svojho otca preležala chorá celý rok.

Práve v_tom čase sa do Bologne vrátil svätý Dominik. Keď sa dopočul, aké príkorie vytrpela, uľútostilo sa mu jej a poslal jej tajne list. Bolo to preto, lebo rodičia jej nedovoľovali s_nikým hovoriť, ak pritom nebol niektorý iný príbuzný. Medzitým sa svätý Dominik šťastne odobral z_tohto sveta a odišiel do večnej radosti. A sestra Diana, potom, keď sa trocha zotavila, utiekla z_domu a šla do spomínaného kláštora. Jej rodičia už boli zúfalí a tak ju pustili. Žila v_tomto kláštore od sviatku Všetkých svätých až do týždňa v_oktáve Nanebovstúpenia Pána. Uprostred týždňa magister Jordán, vtedy blahej pamäti Lombardský provinciál, a vyššie uvedení bratia, ktorým svätý Dominik túto záležitosť zveril, verne dopomohli a pričinili sa o_to, aby mohla dokončiť dlho vytúžené dielo.

{p}

[C]

Keď boli stavebné práce ukončené, šli bratia pre ňu a priviedli ju do budovy spolu s_ďalšími štyrmi paniami z_Bologne. Bolo to roku Pána 1223 v_nedeľu v_oktáve Nanebovstúpenia Pána. Na sviatok svätých apoštolov Petra a Pavla prijali od otca magistra Jordána habit rehole.

Blahej pamäti magister Jordán s_dovolením pápeža zavolal štyri sestry od svätého Sixta z_Ríma, aby ich naučili rehoľným pravidlám i_spôsobu života. A tak štyri sestry, ktoré zložili sľuby do rúk svätého Dominika a tiež od neho prijali habit, prišli do kláštora svätej Agnesy. Zostali v_ňom až do smrti a vynikali veľkou svätosťou. Jednou z_nich bola sestra Cecília, ktorá dosiaľ žije.

{p}

RESPONZÓRIUM

Pozemským kráľovstvom a všetkou svetskou nádherou som pohrdla z_lásky k_môjmu Pánovi, Ježišovi Kristovi. {*} Jeho som zbadala, jeho som si obľúbila, v_neho som uverila, jeho som si zamilovala. Aleluja.

Moje srdce prekypuje krásnymi slovami, svoje verše venujem môjmu kráľovi. {*} Jeho som zbadala, jeho som si obľúbila, v_neho som uverila, jeho som si zamilovala. Aleluja.

RANNÉ CHVÁLY

Ant. na Benediktus: Kristus nás zhromaždil k_svojej oslave. Naplň, Pane, naše duše Duchom Svätým. Aleluja.

Alebo, najmä pri speve: Nebeské kráľovstvo sa podobá desiatim pannám, ktoré si vzali lampy a vyšli naproti ženíchovi a neveste. Aleluja.

MODLITBA

Prosíme ťa, Pane Bože náš, nech je nám dôvodom k_radosti milá oslava blahoslavených panien Diany a Cecílie. Na ich príhovor a podľa ich príkladu daj, nech srdcom i_skutkami dokazujeme lásku k_bratom, sestrám i_pravde.

VEŠPERY

Ant. na Magnifikat: Tí, čo patria Kristovi Ježišovi, ukrižovali telo s_vášňami a žiadosťami. Ak žijeme v_Duchu, podľa Ducha aj konajme. Aleluja.

Alebo, najmä pri speve: Múdre panny, pripravte si lampy: Ženích prichádza, vyjdite mu v_ústrety! Aleluja.

10. júna

BL. JÁNA DOMINICIHO, BISKUPA

Ľubovoľná spomienka

Narodil sa okolo roku 1355 vo Florencii. Sedemnásťročný vstúpil do rehole v_konvente Santa Maria Novella. Účinne pomáhal pri reforme, ktorú začal Rajmund z_Kapuy po skončení epidémie čierneho moru roku 1348, a zaviedol ju v_mnohých konventoch, takže sa stal „prvým horliteľom rehoľnej observancie v_Itálii“. Roku 1395 v_Benátkach s_niekoľkými učeníkmi sv. Kataríny Sienskej, ktorú si veľmi ctil, založil kláštor Božieho Tela pre dominikánske mníšky. Jeho apoštolát bol roku 1399 náhle prerušený zákazom mestských úradov. Na zákaz však nedbal.

Bol vyhnaný na dobu piatich rokov. Odišiel do Florencie, kde sa plne venoval kázaniu a preslávil sa výrečnosťou a horlivosťou o_duše. Keďže v_jeho humanistickej dobe sa množili otázky viery a mravov, napísal v_samote knihu Locula noctis. V_tomto diele podal základ kresťanskej výchovy. Občania Florencie ho roku 1406 vyslali do Ríma, aby tam rokoval o_odstránení pápežskej schizmy. Získal si dôveru nedávno zvoleného pápeža Gregora XII. Pápež si ho ponechal ako svojho poradcu a roku 1408 ho vymenoval za arcibiskupa v_Raguse (dnešný Dubrovník) a za kardinála s_titulárnym kostolom sv. Sixta v_Ríme.

I_vo veľmi ťažkej dobe Kostnického koncilu preukázal múdrosť a vernosť. Nový pápež Martin V. mu takisto prejavil svoju dôveru a ako svojho legáta ho poslal do Čiech a Uhorska, aby sa tam pričinil o_potlačenie Husovho bludu. Počas tohto poslania zomrel v_Budíne dňa 10. júna 1419. Pápež Gregor XVI. jeho úctu schválil 9._apríla 1832.

POSVÄTNÉ ČÍTANIE

Z_knihy blahoslaveného biskupa Jána Dominiciho O_láske

(Capp. 39-40: ed. A. Ceruti, Bologna 1889, pp. 464-474)

{p}

No najväčšia je láska

Viera a nádej sa týkajú len ľudí, láska je v_Bohu. Viera môže prenášať vrchy, láska však tvorí vrchy, nebo i_zem. Viera pohýna tvora, aby miloval a tak sa usiloval dostať do raja. Láska prosí Boha, aby on horiaci, zostúpil na zem. A tak aby človek došiel cestou svojej lásky k_nemu do neba.

[Viera hovorí: Človeče, slúž svojmu Bohu, veď je to povinné. Láska hovorí: Bože, staň sa človekom a slúž človeku, ktorý ti je dlžný viac, než má.

Viera vraví: Človeče, klop na nebo, aby sa ti otvorilo. Láska vraví: Bože, prelom nebo, aby človek našiel nebo otvorené. Viera učí človeka, aby zomrel z_lásky k_Bohu. Láska vyzýva Boha, aby Boh zomrel pre človeka a človek pre svojho Boha. Viera ukazuje človeku Boha zdiaľky, láska nesie človeka k_Bohu a tá, ktorá učinila Boha človekom, robí i_z_človeka Boha.]

Viera je len pani, pretože vládne len tuná, kde nemáme trvalý domov, ale očakávame budúcu vlasť. Láska však je vládkyňou neba i_zeme. Viera je sedliačka, láska je mešťanka. Viera je vládkyňou mnohých nízkych tvorov, láska anjelov. Viera je nad služobníkmi, láska nad milovanými a svätými synmi a dcérami.

Dobre nad tým pouvažuj. Keby jestvoval na slnku svet, ako je náš, čím by bol osvecovaný, zahrievaný, oblažovaný, riadený? Určite nie paprskami, ale len jeho bytnosťou, pretože slnko by vo svojej bytnosti obsahovalo celý onen svet. Slnko náš svet osvecuje, zahrieva, oblažuje a riadi nie samo sebou – nemôže predsa prísť k_nám, – ale svojím paprskom, ktorý k_nám vysiela. Teda dôvod, prečo slnko toto všetko koná svojím paprskom je ten, že nemôže prísť k_nám. Takto podobne a omnoho viac sa to mysli o_Bohu.

Ako slnko svoj paprsok, tak plodí Otec večné a podstatné Slovo. Ako slnko s_paprskom vydávajú Otec a Slovo podstatnú žiaru, to jest Ducha Svätého. Takže toto božské slnko je moc, svetlo a oheň; Otec, Syn a Duch Svätý je moc, pravda a láska, jeden Boh a tri osoby. A toto božské slnko je celé mocné, celé svieti, celé horí. Nie sú to tri moci, ale len jedna. Nie tri svetlá, ale len jedno. Nie tri ohne, ale len jeden.

Jednako len tu vzniká malá pochybnosť. Bolo povedané, že my všetci sme v_Bohu a že Boh je láska. Teda môže sa zdať, že všetci sme v_láske, podobne všetci sme v_pravde a že všetci sme v_pravej moci. Je to však nesprávne, pretože v_láske je málokto. A naopak mnoho ľudí žije v_omyle a v_klamstve a ešte viac je slabých a krehkých.

Najprv odpoviem príkladom: Mnoho rýb je na slnku, sú však prikryté vodou a preto sa nezahrejú. Mnoho slepcov sa pohybuje pod slnkom, a nevidia. Mnoho nádob má v_sebe pokrm, a nejedia. Vidíš teda, že nestačí byť na nejakom mieste, aby sme mali účasť na sile tohto miesta, ak nie sme správne uschopnení. Chorý bez osohu prijíma potravu, mŕtvy v_ohni nevníma teplo. Keď niekto stojí na slnku, ale bez prestávky dovolí, aby na neho striekali ľadovú vodu, nezohreje sa, ale nepretržite sa trasie.

A tak, i_keď s_nachádzame v_božskom ohni, – ktorý nezohrieva telo, ale zapaľuje dušu, – nepožívame z_tohto ohňa nijaké dobrodenie, ak niekto stále zasypáva svoju dušu krupobitím tela, ľadom sveta a vetrom pokušenia. Podľa toho, čo sa povedalo, je nutné, aby sme mali dušu odpútanú, a nebude nikoho podľa slov žalmistu, kto by sa ukryl pred jeho žiarou.

{p}

RESPONZÓRIUM

Ďakujem tomu, ktorý ma posilnil, Kristovi Ježišovi, môjmu Pánovi. {*} Že ma uznal za verného a zveril mi službu. Aleluja.

Pracoval som ako dobrý vojak Krista Ježiša s_láskou vychádzajúcou z_čistého srdca, dobrého svedomia a úprimnej viery. {*} Že ma uznal za verného a zveril mi službu. Aleluja.

Alebo iné:

Z_traktátu blahoslaveného biskupa Jána Dominiciho O_záväznosti Konštitúcii v_Reholi kazateľov

(Ed. R. Creytens: AFP 23, 1953, pp. 207-208; 230-232)

{p}

V_slovách profesného sľubu je najprv uvedený Boh, potom blahoslavená Panna Mária a svätý Dominik ako záruka zmluvy a sú daní za jej ručiteľov

K_článku: „Či Konštitúcie bratov kazateľov zaväzujú tých, ktorí sa k_nim hlásia“, musí sa bezpochyby odpovedať, že áno. Je to predsa jasné – ako z_textu, ktorý nariaďuje, doporučuje, prikazuje a zakazuje, – ako aj z_rozumových dôvodov.

V_úvode týchto Konštitúcii sa totiž hovorí: „Nechceme, aby nás uvedené spôsoby zaväzovali pod hriechom, ale len pod trestom, pokiaľ však nejde o_príkaz, alebo o_pohŕdanie.“ Domnievam sa však, že každý je automaticky zaviazaný k_tomu, čo mu viac prospieva k_spáse a čo je pre neho podľa spravodlivosti výhodnejšie.

Pýtam sa, čo profesia spôsobuje na prvom mieste, keď sa povie: „Sľubujem poslušnosť Bohu.“ Snáď je úmyslom toto: Sľubujem, že budem poslúchať Boha a ostatných uvedených svätých podľa Reguly a Konštitúcií, – alebo jednoducho, že sa znova zaväzujem poslušnosťou Bohu? Ak platí to prvé, znamená to, že sa Bohu ukladá zákon, podľa ktorého nemôže pre seba vyžadovať nič iné, len to, čo je uvedené v_Konštitúciách a v_Regule, alebo že sa zaväzujeme sľubom k_dodržiavaniu predpisov Reguly a Konštitúcií. Prvé je smiešne a nejasné, druhé je strašné a príliš zaväzujúce.

Nech si však o_poslušnosti Bohu, sľúbenej touto profesiou, myslíme čokoľvek, čo máme povedať o_preslávnej Panne? Veď sa dodáva: „a blahoslavenej Panne Márii“. Pokiaľ sa tu myslí na jej príkazy minulé alebo budúce, bude jasné, že tie sem nepatria.

Nakoniec sa dodáva: „a svätému Dominikovi“. Kiež by sme tak verili svojej profesii, že by sme sa pokladali byť viazanými ustanoveniami svätého Otca Dominika, ktoré vyjadril životom i_slovne! Priestranná Dominikova rehoľa by rozkvitla ružami a ľaliami, fialkami a šafranom; vydávala by ľúbeznú vôňu ako škorica a balzam, neustále vychádzajúcu z_púšte ako pásik dymu z_vonnej myrhy a z_kadidla a z_celého mastičkárskeho skladu!

Povedzme teda, že títo traja sa v_profesných slovách uvádzajú najprv ako záruka zmluvy, a tomu, kto prijíma profesiu, sú daní za jej ručiteľov. To sa dodržiavalo pri uzatváraní duchovných zmlúv ako v_Starom, tak i_v_Novom zákone. Sľubujúci uráža a takmer zapiera týchto troch svedkov, keď po ich zvolaní nedodrží to, čo sľubuje, a volá ich na súd proti sebe.

A všimni si, ako ten, kto slávnostne skladá tri sľuby so všetkým, čo k_nim prináleží, uvádza len Boha, blahoslavenú Pannu Máriu a svätého Dominika, a nie svätého Augustína, i_napriek tomu, že skladá sľuby hlavne podľa jeho reguly. Pokiaľ ide o_prvý sľub, svätý Augustín nebol bez majetku; pokiaľ ide o_druhý (sľub) nebol pred krstom čistý, ale mal syna Adeodata so súložnicou, pokiaľ ide o_tretí, nebol podriadený, ale predstavený a rozkazoval cudzím.

[Na oných troch sa tieto sľuby veľmi dobre hodia. Je to zjavné u_Bohočloveka, ktorý bol taký chudobný, že nemal, kam by hlavu sklonil. Bol taký čistý, že sa narodil ako panic z_panny; a tak bol poslušný, že neprišiel konať svoju vôľu, ale Otcovu.

Je to známe i_o_druhej záruke. Už ako deva alebo malé dievča sa podriadila veľkňazovmu nariadeniu – a to pokiaľ ide o_tretí sľub. Nepoznala muža, nikdy nezakúsila pohlavný styk s_mužom, a to je druhý sľub. Zamilovala si takú chudobu, že nemohla kúpiť baránka, aby ho obetovala za svojho Syna, hoci práve nedávno bola bohato obdarovaná mudrcami.

Avšak tretí prísediaci, svätý Dominik, bol patriarchom najväčšej chudoby. Na večnosť si zachoval panictvo. A takou poslušnosťou sa skvel tento jej horlivý milovník, že nechcel napísať regulu, ale vybral si už napísanú. A to i_napriek tomu, že bol plný poznania a Ducha. Skôr chcel poslúchať, než by poslúchali jeho a stále sa zriekal aj vedenia rehole, pretože dychtil byť podriadený svojím synom. Vedel totiž, aké veľmi prospešné dobro je poslušnosť.]

{p}

RESPONZÓRIUM

Boh nás povolal svojím svätým povolaním podľa svojej milosti, ktorá sa známou stala až teraz. {*} Keď sa zjavil náš Spasiteľ Ježiš Kristus. Aleluja.

On zničil smrť a zjavil život a nesmrteľnosť. {*} Keď sa zjavil náš Spasiteľ Ježiš Kristus. Aleluja.

RANNÉ CHVÁLY

Ant. na Benediktus: Vo svätosti a spravodlivosti slúžil Pánovi, Boží ľud viedol na cestu pokoja. Aleluja.

Alebo, najmä pri speve: Nenašiel sa nikto, kto by podobne ako on zachovával zákon Najvyššieho. Aleluja.

MODLITBA

Bože, štedrý darca nebeskej rady a lásky, blahoslaveného biskupa Jána si posilňoval v_práci na udržiavaní jednoty Cirkvi a pri obnovovaní rehoľnej disciplíny. Na jeho príhovor daj, nech stále usilujeme o_jednotu a pokoj.

VEŠPERY

Ant. na Magnifikat: Váš život je s_Kristom ukrytý v_Bohu. Aleluja.

Alebo, najmä pri speve: Tí, čo zachovávajú Božie slovo v_dobrom a šľachetnom srdci, s_vytrvalosťou prinášajú úrodu. Aleluja.

12. júna

BL. DIANY A CECÍLIE, PANIEN

Tento výrečný a horlivý apoštol, ktorého nazývali „nový Pavol“, sa narodil roku 1369 v_Castelnuovo Scrivia neďaleko piemontskej Alessandrie a v_Piacenzi prijal rehoľný odev. Vyučoval filozofiu a teológiu na univerzite v_Pávii. Vynikol však najmä kázaním a spovedaním. Svojím kázaním obrátil mnohých hriešnikov. Zomrel 11._júna 1450 v_mestečku Saluzzo pri Turíne viac ako osemdesiatročný. Jeho orodovaniu po smrti sa pripisuje, že mestečko Saluzzo bolo vyslobodené z_obliehania. Pápež bl. Pius IX. jeho úctu potvrdil 21._februára 1856.

MODLITBA

Milosrdný Bože, ty zblúdilých navraciaš na cestu spásy, preto si z_blahoslaveného Štefana učinil vynikajúceho kazateľa evanjelia. Pre jeho zásluhy daj, aby sme sa jeho napodobňovaním užšie spojili s_Kristom a pracovali tak, aby sme dostali odmenu, ktorú si prisľúbil robotníkom budujúcim Božie kráľovstvo.

18. júna

BL. HOSANNY Z_MANTOVY, PANNY

Hosanna Andreasiová sa narodila roku 1449 v_lombardskej Mantove. Bola spriaznená s_rodom Gonzágovcov, ktorí v_Mantove vládli v_XV. storočí. Už vo veľmi mladom veku odmietla ponuku na sobáš a obliekla odev sestier Tretieho rádu sv. Dominika. Veľmi sa usilovala o_získanie kresťanských čností, najmä pokory. Jej duchovným vodcom bol slávny teológ František de Silvestri (Ferrarský). Neskôr sa stal Magistrom rehole a napísal jej životopis. Bola veselá a dobročinná. Podivuhodne múdro spájala rozjímanie o_božských veciach so svetským zamestnaním a s_konaním dobrých skutkov. Svedčia o_tom jej početné listy. Dostalo sa jej tiež mystických zážitkov. Zomrela 18._júna 1505. O_desať rokov po jej smrti r. 1515 pápež Lev X. povolil jej úctu v_Mantovskej diecéze. Pre celú Cirkev ju schválil pápež Inocent XII. dňa 27._novembra 1694.

MODLITBA

Bože, darca všetkých darov, blahoslavenej Hosanne si doprial milosť, aby pred všetkým dávala prednosť neprebadateľnému Kristovmu bohatstvu a jeho vysvetľovaniu ľuďom; daj, nech sa riadime jej príkladom a poúčaním, aby sme ťa stále viac poznávali a verne žili podľa svetla evanjelia.

20. júna

BL. MARGITY EBNEROVEJ, PANNY

Narodila sa okolo roku 1291 v_bavorskom Donauwörthe. V_rodičovskom dome sa vyučila v_čnostiach a vo vedách. Okolo roku 1306 odišla do kláštora v_Medingene v_Augsburskej diecéze. V_tomto kláštore Nanebovzatia Panny Márie žila zbožne s_mníškami Rehole kazateľov. Roku 1311 dostala ponuku, aby sa úplne odovzdala do Božej vôle a žila dokonalým životom podľa vzoru sv. Otca Dominika, „spasiteľným pre ňu, príkladným pre ľudí, príjemným pre anjelov, milým pre Boha“. Dostala mnoho darov od Ducha Svätého. Prežívala mnoho súžení s_trpiacim Kristom, denne pozdvihovala myseľ k_Bohu. Po mnohých rokoch kontemplácie došla k_dokonalému spojeniu s_Bohom až v_roku 1347.

Margita patrí k_vynikajúcim rýnskym mystičkám, ktorých počet sa rozmnožil v_XIV. storočí v_Nemecku vo viac než sedemdesiatich kláštoroch našej rehole. Bola priateľkou Jána Taulera, rada sa stýkala s_ľuďmi dobrej vôle, ktorí sa nazývali „priatelia Boží“. Svoje mystické skúsenosti vynikajúco spísala, ako to dosvedčuje kniha „Zjavenia“, alebo „Denník“ a súbor duchovných výlevov „Otče náš“! Všetky tieto spisy nás vzdelávajú v_zbožných citoch. Do nebeskej vlasti sa odobrala 20._júna 1351.

Jej úctu, ktorá bola od nepamäti, dňa 24._februára 1979 schválil pápež Ján Pavol II.

MODLITBA

Nanajvýš dobrotivý Bože, ty si blahoslavenú Margitu roznietil ohňom Ducha Svätého a uviedol si ju do tajomstiev božskej lásky; na jej príhovor naplň aj nás tým istým Duchom a tak nech sa ponáhľame k_tebe po Kristových chodníkoch.

23. júna

BL. INOCENTA V., PÁPEŽA

Peter de Tarantaise, nazvaný podľa rodného mesta vo Francúzsku, narodil sa okolo roku 1224. Ako mladík vstúpil do lyonského konventu Rehole kazateľov. Roku 1255 ho poslali na štúdiá do konventu sv. Jakuba v_Paríži a stal sa magistrom posvätnej teológie. Na generálnej kapitule vo Valenciennes roku 1259 bol určený spolu s_Albertom Veľkým, Tomášom Akvinským, Florencom de Hesdin a Bonhomiom Bretónom k_tomu, aby spolu vytvorili mimokapitulnú komisiu pre „rozvoj štúdia“. Súčasne rozpracovali štatúty, večnú chartu škôl dominikánskej rehole.

V_rokoch 1259–1264 a 1267–1269 vyučoval teologické obory na univerzite v_Paríži. Dvakrát prerušil profesorskú činnosť, pretože bol dvakrát zvolený za provinciála Provensalska (1264–67; 1269–72). Proti jeho vôli ho v_roku 1272 zvolili za arcibiskupa v_Lyone, a skôr ako prijal biskupské svätenie, bol v_roku 1273 menovaný za kardinála–biskupa v_Ostii na predmestí Ríma. Spolu so sv. Bonaventúrom riadil dôležitejšie záležitosti na Lyonskom koncile v_roku 1274, kde sa pripravovalo zjednotenie Grékov s_latinskou Cirkvou.

Preslávil sa učením, ale ešte viac počestným životom a jemnými mravmi. I_preto bol v_januári 1276 zvolený za pápeža a prijal meno Inocent. Cirkvi slúžil najmä pri obnovení ekumenickej jednoty, avšak veľmi krátko. „Cirkvi bol skôr ukázaný než daný.“ Zomrel v_tom istom roku 1276, a to 22._júna. Jeho úctu 14._marca 1898 potvrdil pápež Lev XIII. Jeho hrob zanikol pri zemetrasení v_XVIII. storočí.

MODLITBA

Všemohúci Bože, ty si blahoslaveného Inocenta vyznamenal darom múdrosti a vedomosti, aby pracoval za pokoj a jednotu. Na jeho príhovor daj, nech myslíme na nebeské veci a svorne sa usilujeme o_všetko dobré.

4. júla

BL. KATARÍNY JARRIGEOVEJ, PANNY

Narodila sa v_roku 1754 v_Doumis, vo francúzskom kraji Auvergne, najmladšia zo siedmich detí. V_mladosti pomáhala svojim rodičom roľníkom. Šesťdesiat rokov prežila v_mestečku Mauriac a zasvätila ich dielam dobročinnej lásky: pomáhala biednym, sirotám, väzňom. Stala sa členkou Tretieho rádu sv. Dominika, nasledovala sv. Katarínu Siensku, hrdinsky prejavovala svoju lásku voči Cirkvi a najmä jej prenasledovaným služobníkom.

Zomrela 4._júla 1836 a pápež Ján Pavol II. ju dňa 24._novembra 1996 vyhlásil za blahoslavenú.

MODLITBA

Milosrdný Bože, ty si blahoslavenej Kataríne daroval horiace srdce a nepremožiteľnú silu, aby pomáhala kňazom a potešovala núdznych; na jej príhovor, udeľ i_nám silu, aby sme mohli slúžiť svojim bratom s_vierou, ktorá sa prejavuje v_láske.

4. júla

BL. PETRA JURAJA FRASSATIHO, LAIKA

Ľubovoľná spomienka

Narodil sa 6._apríla 1901 v_Turíne. Svoj život zasvätil štúdiu, zbožnosti, a poštolátu v_sociálnej oblasti, športu a dobročinnej láske. Stal sa žiarivým príkladom pre mládež, autentickým kresťanom žijúcim vo svete.

S_rehoľou sv. Dominika začal udržiavať kontakty vo veku 18 rokov. V_tom čase bol univerzitným študentom na inžinierskej fakulte. Súčasne sa začal venovať skutkom dobročinnej lásky. Vo veku 21 rokov, dňa 28. mája 1922 vstúpil do Tretieho rádu sv. Dominika – dominikánskeho laikátu – za prítomnosti otca Martina Stanislava Gilleta, neskoršieho Magistra rehole. V_nasledujúcom roku vykonal profesiu a vybral si meno brat Hieronym. Bolo to z_úcty a z_túžby napodobňovať veľkého dominikána Hieronyma Savonarolu, ktorého s_obľubou čítaval. Podobne čítal diela sv. Kataríny Sienskej a sv._Tomáša Akvinského.

Zomrel 4._júla 1925 zasiahnutý detskou obrnou. Pápež Ján Pavol_II. ho 20. mája 1990 vyhlásil za blahoslaveného. Jeho telesné pozostatky sú uložené v_turínskej katedrále.

POSVÄTNÉ ČÍTANIE

Z_Listu blahoslaveného Petra Juraja Frassatiho, dominikánskeho laika, svojmu mladému priateľovi Antonovi Villanimu, z_31._augusta 1923

(P. G. Frassati, Lettere, ed. L. Frassati, Brescia 1976, pp. 149-151)

{p}

Radosť prislúchajúca rodine sv. Dominika a vrúcna vôľa uskutočniť charizmu

Som veľmi spokojný, že si sa chcel stať členom veľkej rodiny svätého Dominika, kde, podľa slov Danteho, „dobro sa obohacuje, ak sa nechváli“. Záväzky sú veľmi malé, inak mal by si pochopiť, že ja by som nemohol byť príslušníkom rehole, ktorá by veľmi zaväzovala.

Posvätné stanovy Tretieho rádu ho kedysi ustanovovali ako nejakú milíciu, ktorá by bojovala proti bludárom. Teda jeho ustanovenia boli veľmi prísne – sledovali takmer starobylú regulu Prvého rádu – boli však pozmenené, takže v_nich nezostala ani stopa po prísnych povinnostiach. Bolo by treba každý deň sa modliť Mariánske hodinky alebo ruženec, ale tiež bez toho, aby si sa dopustil smrteľného hriechu, ak to, čo je ustanovené, by si v_jeden deň alebo po viac dní opomenul odriekavať.

Dúfam, že rehoľný odev oblečieš v_nádhernom turínskom chráme, vtedy budem môcť byť s_tebou, aby som ťa bratsky objal. Napokon ty, ktorý si už so mnou zviazaný putami bratstva pre krv nášho Pána Ježiša Krista, ich spolu so mnou dvojnásobne upevníš v_svätom Otcovi Dominikovi.

Veľmi by sa mi páčilo, keby si prijal meno brata Hieronyma, nie preto, že toto meno nosím ja ako syn svätého Dominika, ale pretože mi pripomína postavu pre mňa, a zaiste aj pre teba, tak drahú, že máš spolu so mnou rovnaký názor na skazené mravy, postavu Hieronyma Savonarolu, ktorého meno ja nezáslužene nosím. Ako vrúcny obdivovateľ tohto rehoľníka, ktorý zomrel v_povesti svätosti po ťažkých utrpeniach, chcel som urobiť zo seba terciára a jeho si vziať za vzor, ale bohužiaľ, som príliš ďaleko od toho, aby som ho napodobňoval. Porozmýšľaj o_tom a potom mi napíš, čo si sa rozhodol urobiť.

Ďakujem ti tiež v_mene mojich, za krásne slová, ktoré som v_týchto chvíľach tak vďačne prijal, najmä keď si nielen spomínate, ale i_pociťujete srdcom, ako i_ja pociťujem tvoju blízkosť pri mne v_týchto hodinách. Úctivý pozdrav tvojim a tebe tisíc pozdravov v_mene Krista Ježiša. Brat Hieronym.

{p}

RESPONZÓRIUM

Porov. {r}Sir 15, 5. 3{/r}

Pán ho zaodel do rúcha radosti, {*} A korunu krásy mu položil na hlavu.

Pán ho nakŕmil životodarným chlebom rozumnosti a vodou spasiteľnej múdrosti ho napojil. {*} A korunu krásy mu položil na hlavu.

Alebo iné:

Zo Svedectva otca Martina Stanislava Gilleta, OP, generálneho Magistra Rehole bratov kazateľov

(AA. VV., P. G. Frassati Terziario Domenicano: Ricordi, Testimonianze e_Studi, Bologna 1985, pp. 93-95)

{p}

V_Bohu nachádzal radosť zo života a v_dvadsiatichštyroch rokoch našiel silu umrieť

Pri oslavách storočníc svätého Dominika v_roku 1922 som v_Turíne mal možnosť spoznať niekoľkých vysokoškolákov z_Tretieho rádu sv. Dominika. Boli v_posvätných funkciách, ktoré sa tak významne rozvinuli. Všetci boli sympatickí, jeden z_nich ma však zaujal pre svoj osobitný pôvab. Z_jeho osoby vyžarovala príťažlivá sila plná nehy. Volal sa Peter Juraj Frassati. Peter Juraj bol jedným z_účastníkov tohto elitného zástupu mladých, ktorí sa dnes schádzajú v_každom vysokoškolskom centre a ktorí majú nadprirodzenú túžbu a pravú povahu apoštolov. Sám mal čas byť študentom; už v_ňom sa predstavoval človek, ktorý by sa bol jedného dňa stal: nie nejaký intelektuál, lež človek schopný položiť všetko, položiť všetky svoje myšlienky do služby životu.

Tento mládenec činnosť chápal, ako „konať kresťansky“; nezaoberal sa len oblasťou vnútorného života, ba zameral sa na vonkajšiu činnosť, v_osobnom živote, ale i_v_rodinnom a sociálnom. Konať pre neho bolo predovšetkým žiť; teda myslieť, cítiť, milovať, všemožne sa snažiť so všetkými prostriedkami a so všetkým elánom prirodzenosti a milosti.

Stred jeho úsilia bol v_ňom, v_hĺbke jeho duše, v_srdci spojenom s_Božským srdcom láskou, prítomnosť ktorej ho opájala. Tam nachádzal radosť žiť a v_dvadsiatichštyroch rokoch veku našiel silu umrieť. Počas celého svojho študentského života bol zbožným mladíkom; smútok nikdy nezhasil žiaru jeho pohľadu, nezamračil jeho čelo, neodstránil úsmev z_jeho tváre. Naopak, celý žiaril radosťou, pretože celú svoju peknú povahu nechával kvitnúť na výslní Boha. Všetky city, ktoré rozochvievajú srdce, v_kresťanskej inšpirácii, sa v_ňom udomácnili v_bezpríkladnej prirodzenosti a plodnosti.

Predovšetkým jeho rodina mu bola všetkým, ťažko sa mu od nej odchádzalo, mával nesmiernu radosť z_návratu. S_tým istým zanietením miloval vlasť, – ktorú považoval za predĺženú ruku rodiny, – a Cirkev ako rozšírenie vlasti do duchovného sveta. Tieto city v_jeho srdci neboli v_rozpore, práve naopak, vzájomne sa doplňovali a striedavo naberali na sile. Nadovšetko miloval matku všetkých: Cirkev. Bol by pre ňu dal veľkodušne a rád aj život. A v_Cirkvi ho priťahovali duše a najmä duše chudobných. Im zanietený dával z_toho trochu, čo mal; zbavený náklonnosti, im dával srdce. Nešťastníkom, ktorí nedbali o_nič Božie a žili v_duševnej osamotenosti, dával príklad spravodlivého človeka, ktorý žil svoju vieru a tá ich priťahovala k_Bohu, pretože ich upokojovala.

Vo veku, v_ktorom vášne v_srdci mladých vrú túžbou a hrozia, že uvoľnia zábrany, Peter Juraj v_sebe sústreďoval všetky svoje životné sily a udržiaval ich v_rovnováhe. Deň čo deň, pred Bohom i_pred ľuďmi, učil sa nad nimi víťaziť a ovládať ich. Je treba vedieť, že znenazdajky, pripravoval sa stať na čele poslania; a pravda je, že k_tomu, aby niekto vedel viesť iných, je potrebné, aby vedel ovládať sám seba.

Božie zámery sú nepochopiteľné, pretože vec vidia z_oveľa väčšej výšky a šírky než my, a ako v_celku, tak i_v_jednotlivostiach. A tak je dovolené domýšľať sa, že pozvaním Petra Juraja k_sebe, – a to vo chvíľach, kedy mnohí do neho vkladali veľké nádeje, – Boh chcel, aby ho neočakávaná a prekvapujúca smrť položila do reliéfa krásy jeho života, a tak aby priťahovala pohľad mladých, schopných od neho vziať inšpiráciu.

{p}

RESPONZÓRIUM

Porov. {r}Ž 71, 17; 143, 10{/r}; porov. {r}2 Mach 15, 23{/r}

Bože, ty si ma poúčal od mojej mladosti; na správnu cestu ma viedol tvoj dobrý duch. {*} A naučil ma plniť tvoju vôľu.

Vládca nebies, poslal si anjela svojho predo mnou. {*} A naučil ma plniť tvoju vôľu.

RANNÉ CHVÁLY

Ant. na Benediktus: Pobežím po ceste tvojich príkazov, lebo ty dávaš môjmu srdcu odvahu.

MODLITBA

Dobrotivý Bože, ty si blahoslavenému mladému mužovi Petrovi Jurajovi udelil milosť, aby našiel Krista v_radostnej viere a láske; daj, prosíme, nech na jeho orodovanie aj my môžeme medzi ľuďmi súčasného sveta šíriť ducha evanjeliových blahoslavenstiev.

VEŠPERY

Ant. na Magnifikat: Život, ktorý teraz žijem v_tele, žijem vo viere v_Božieho Syna, ktorý ma miluje a vydal seba samého za mňa.

7. júla

BL. BENEDIKTA XI., PÁPEŽA

Mikuláš Boccasini sa narodil roku 1240 v_chudobnej rodine v_mestečku Treviso v_Benátsku. Bol pokorný, „milý a pokojný, nenávidel hádky a miloval pokoj“. I_preto priťahoval myseľ bratov a občanov, vynikal vo vernosti a statočnosti. Bol predstaveným Lombardskej dominikánskej provincie a potom celej rehole (1296). „Veľmi miloval a pestoval spoločný život.“ Pápež Bonifác VIII. ho vymenoval za kardinála (1298); bol pritom, keď Nogaret, vyslanec francúzskeho kráľa Filipa IV. Pekného, fyzicky napadol pápeža.

Bonifác_VIII. onedlho zomrel. Po ňom nastúpil Mikuláš pod menom Benedikt_XI. Počas svojho pontifikátu (22.X.1303–7.VIII.1304) obnovil mier v_Británii a Nemecku a zmieril Francúzsko s_Apoštolským Stolcom. S_otcovskou láskavosťou podporoval žobravých bratov. Zomrel v_povesti svätosti v_Perugii 7._júla 1304. Hneď po jeho smrti ho uctievali ako svätého. Pápež Klement_XII. schválil jeho úctu dňa 24._apríla 1736.

MODLITBA

Všemohúci Bože, ty si blahoslaveného pápeža Benedikta preslávil tým, že vynikal veľkou láskou k_bratom a zvrchovanou službou tvojmu stádu; na jeho príhovor daj, nech stále horlíme za bratský spôsob života a svorne a vytrvalo slúžime Cirkvi.

8. júla

BL. HADRIÁNA FORTESCUEA, OTCA RODINY A MUČENÍKA

Ľubovoľná spomienka

Narodil sa okolo roku 1476 v_šľachtickej rodine v_Devonskom grófstve v_Anglicku. Oženil sa a stal sa veľmi čnostným manželom a otcom. Bol zmierovacím sudcom a rytierom Maltézskeho rádu, riadil sa regulou oxfordského Laického bratstva sv._Dominika a okrem toho si pridal nasledujúce pravidlá: „Vo všetkom sa budem snažiť spĺňať Božiu vôľu; pri konaní sa budem riadiť vnuknutiami Ducha Svätého; denne si obnovím dobré úmysly a všetky starostlivo zrealizujem, od Boha si vyprosím vytrvalosť.“ Pre svoje čnosti ho nenávideli, dvakrát ho uväznili, napokon ho popravili 8. alebo 9._júla 1539, pretože odmietol zložiť prísahu, na základe ktorej by bol mal poslúchať kráľa vo veciach viery. Pápež Lev_XIII. potvrdil jeho úctu 13._mája 1895.

MODLITBA

Dobrotivý Bože, ty si blahoslaveného Hadriána obzvlášť posilňoval obdivuhodným duchom zbožnosti a statočnosti; vyslyš prosby svojho ľudu a daj, nech sa poučíme jeho slávnym príkladom a naučíme sa viac poslúchať teba než ľudí.

9. júla

SV. JÁNA KOLÍNSKEHO, KŇAZA, A SPOLOČNÍKOV, MUČENÍKOV

Spomienka

Ján Heer, vynikajúci svedok katolíckej pravdy a dušpastierskej lásky, sa narodil v_Nemecku na začiatku XVI._storočia. Ako rehoľný brat žil v_konvente v_Kolíne, a neodbytne naliehal na svojich predstavených, aby mu dovolili odísť do Holandska, kde by dodával odvahu katolíkom, ktorých tamojší kalvíni bezcitne prenasledovali. Keď bol v_Holandsku správcom farnosti v_Hoornaare, kalvíni ho zajali a na smrť umučili. Obesili ho za hradbami mesta Brielle nad Maasou v_južnom Holandsku v_noci z_8. na 9._júla 1572 spolu s_inými 18 kňazmi a rehoľníkmi, ktorí zväčša pochádzali z_blízkeho mestečka Gorkum. Tých všetkých obesili, pretože sa nechceli zriecť katolíckej náuky o_Eucharistii a o_primáte rímskeho pápeža v_Cirkvi; ich telá rozsekali na kusy. Pápež Klement_X. dňa 24._novembra 1675 jeho a spoločníkov slávnostne vyhlásil za blahoslavených. Bl._Pius_IX. dňa 29._júna 1867 ich vyhlásil za svätých.

INVITATÓRIUM

Ant. Poďte, klaňajme sa Kráľovi kráľov, ktorý svätým mučeníkom udelil veniec slávy.

Alebo, najmä pri speve: Poďte, klaňajme sa Bohu, {*} ktorý svojich mučeníkov ozdobil korunou večnosti.

POSVÄTNÉ ČÍTANIE

Z_Povzbudenia k_mučeníctvu od kňaza Origena

(Nn. 41-42: PG 11, 618-619)

{p}

Tí, čo majú účasť na Kristovom utrpení, budú mať aj podiel na jeho úteche

Ak sme prešli zo smrti do života, tým že sme prešli od nevery k_viere, nečudujme sa, keď nás svet nenávidí. Veď nikto, kto neprešiel zo smrti do života a zostal v_smrti, nemôže mať rád ľudí, ktorí prešli, takrečeno, z_temného domu smrti do budovy postavenej zo živých kameňov, v_ktorej je svetlo života.

Ježiš položil za nás svoj život; aj my ho teda máme položiť, netvrdím za neho, ale za nás; myslím za tých, ktorí naším mučeníctvom majú byť vybudovaní a stvárnení.

Kresťan, tu je náš čas, aby sme sa pochválili. Pavol totiž vraví: „A nielen to: chválim sa aj súžením, veď vieme, že súženie prináša trpezlivosť, trpezlivosť osvedčenú čnosť a osvedčená čnosť zasa nádej. A nádej nezahanbuje, lebo Božia láska je rozliata v_našich srdciach skrze Ducha Svätého, ktorého sme dostali.“

„Ako sa v_nás rozmnožujú Kristove utrpenia, tak sa skrze Krista rozhojňuje aj naša útecha.“ Preto prijmime s_najväčšou ochotou Kristove utrpenia, čo by sa na nás hrnuli zo všetkých strán, ak len túžime po všestrannej úteche, akú dosiahnu všetci plačúci. Je možné, že sa nám nedostane rovnakou mierou; keby totiž bola útecha rovnaká, nebolo by napísané: „Ako sa v_nás rozmnožujú Kristove utrpenia, tak sa rozmnožuje aj naša útecha.“

Tí, čo majú účasť na utrpeniach, budú mať účasť aj na potechách, úmerne podľa množstva utrpení, na ktorých sa s_Kristom podieľali. Toto sa dozvedáte od toho, ktorý dôverne vravel: „Vieme, že ako máte účasť na utrpeniach, tak budete mať účasť aj na úteche.“

Boh predsa hovorí ústami proroka: „V_milostivom čase ťa vyslyším a v_deň spásy ti pomôžem.“ Aký teda iný čas môže byť milostivejší ako ten, keď nás pre našu kresťanskú vernosť Bohu vedú tu na zemi v_hlučnom sprievode, ale skôr ako víťazov než ako porazených?

Kristovi mučeníci totiž spolu s_ním „odzbrojili kniežatstvá a mocnosti“ a vedno s_ním zvíťazili nad nimi. A v_akej miere mali účasť na jeho utrpeniach, aby sa takou mierou aj podieľali na tom, čo svojím utrpením statočne vybojoval. Preto teda, aký iný je deň spásy, než ten, keď odchádzate zo sveta takým spôsobom?

Ale dôrazne vás žiadam: „Nikomu v_ničom nedávajte pohoršenie, aby naša služba bola bez hany. Vo všetkom sa odporúčajte ako Boží služobníci vo veľkej trpezlivosti, a povedzte si: A teraz, čo ešte mám čakať, či nie Pána?“

{p}

RESPONZÓRIUM

{r}Ef 6, 12. 14. 13{/r}

Nás nečaká zápas s_krvou a telom, ale s_kniežatstvami a mocnosťami, s_vládcami tohto temného sveta, so zloduchmi v_nebeských sférach. {*} Stojte teda a bedrá si prepášte pravdou.

Preto si vezmite Božiu výzbroj, aby ste mohli v_deň zla odolať, všetko prekonať a obstáť. {*} Stojte teda a bedrá si prepášte pravdou.

Alebo iné:

Z_Listu blahoslaveného kňaza Humberta de Romans O_zachovávaní rehoľnej disciplíny

(Opera de vita regulari, ed. J.–J. Berthier, vol. I, Romæ 1888, pp. 23 sqq.)

{p}

O_trpezlivosti

Chopte sa štítu čností. Je ním trpezlivosť, ktorá robí divy na Božích svätých. Veď trpezlivosť pôsobí, že krehká deva premáha celý svet: dokonca aj bez boja víťazí nad protivníkom, kochá sa v_horkostiach sveta a má záľubu v_príkoriach. „Apoštoli skutočne boli natešení, že boli uznaní za hodných znášať potupu pre Kristovo meno.“

Ak dobre uvážime, tak „utrpenia tohto času“, ktoré znášame, nemožno ani porovnať s_veľkosťou utrpenia Kristovho, našich hriechov, pekelných múk a nebeskej odmeny.

Preto sa naši otcovia tešili z_dní, keď ich Pán ponižoval, a z_rokov, keď okusovali nešťastie, ako nám to očividne ukázal svätý Dominik. Keď totiž prechádzal miestami, kde mu nastavili pascu, kráčal rezko a spieval si. Tento náš Otec tiež sa radšej zdržiaval v_meste Carcassonne ako v_meste Toulouse, pretože v_prvom zažil veľa nepríjemností, kým v_druhom mu preukazovali veľkú úctu.

Príklad trpezlivosti nám dal aj Jób, keď povedal: „Či som sa neovládal?, či som nemlčal?, či som nebol pokojný?“ Naozaj, navonok sa ovládal vo svojom správaní, aby ani náznakom neprejavil netrpezlivosť. Zdržal sa neuvážených výrokov, aby nevyriekol ani dajaké slová. Utíšil svoje srdce, aby sa vnútorne nevzrušoval.

Trpezlivosť je oceľ, ktorá nedovolí, aby sa myseľ dala zlomiť nepríjemnosťami. Je to liek, ktorý zhojí každé poranenie. A je to štít, ktorý bezpečne chráni pred možnosťou zranenia. Isto nás iný nebude môcť zraniť, ak budeme najskôr bojovať sami proti sebe vo svojom vnútri.

Ovocie súženia spozná ten, kto vyprosuje odmenu pre páchateľov bezprávia.

O_tomto ovocí dostatočné svedectvo podáva Sväté písmo, keď hovorí, že oheň nijako neublížil trom mládencom, ale ich len zbavil pút.

To isté ukazuje aj umenie, pretože do kameňa sa preto búcha a okresáva, aby ho nakoniec postavili na čestné miesto. Tak aj nás na tomto svete otĺkajú preto, aby sme dostali miesto v_chráme nebeskej vlasti, kde sa už neozýva búchanie kladivom. Lebo pred radosťou kráča smútok, ktorým sme teraz trápení buď preto, že to vyžaduje naša vina, buď na zdokonalenie v_láske alebo pre väčšiu slávu. Ach, ty, námaha; ach, ty, bolesť; ach, vy blažené slzy, ktoré z_očí zarmútených zotrie ruka Všemohúceho.

Povedané je, že nebeské kráľovstvo patrí tým, ktorí sú prenasledovaní pre spravodlivosť. Keďže však prenasledovanie zhŕňa v_sebe dve veci, totiž vinu a bolesť, lepšie je na tom ten, čo trpí, ako ten, ktorý prenasleduje. Pretože ten, kto raní, má vinu, kdežto ten, čo rany znáša, má iba bolesť.

{p}

RESPONZÓRIUM

{r}2 Kor 4, 8. 17{/r}; {r}Rim 8, 18{/r}

Vydávame sa na smrť pre Ježiša, ale nie sme stiesnení: veď naše terajšie ľahké súženie {*} Prinesie nám nesmierne veľkú váhu večnej slávy.

Utrpenie tohto času nie sú hodný porovnania s_budúcou slávou, ktorá sa na nás má zjaviť. {*} Prinesie nám nesmierne veľkú váhu večnej slávy.

RANNÉ CHVÁLY

HYMNUS

Keď temnoty noc pobledla a svitá,

zornička slávnych bojovníkov víta,

ktorí tu včera boli porúbaní

v_Gorkumskej pláni.

Viac a viac vzrastá s_množstvom mučeníkov

jas lásky k_Bohu jeho bojovníkov,

so štítom viery pevne zbor ich stojí

v_urputnom boji.

Modlia sa: Bože, ty veriacim stále

chlieb z_neba chystáš a na pevnej skale

v_Petrovi staviaš, milovaný Kriste,

hrad viery istej.

Šík hrdinov v_ústrety smrti kráča,

Ježiša vzýva, slávu jeho hlása,

zo všetkých hrdiel zaznie vďakyvzdanie

presvätej Panne.

Svoj posledný deň bohatieri trávia,

brutálni vrahovia víťazstvá slávia.

Krv hojná, keď už zneuctili údy,

vsiaka do pôdy.

Otcovi Bohu chvála buď i_sláva,

Synovi jeho vďaka nech sa vzdáva

i_Svätý Oheň nech na veky večné

velebia piesne. Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1
Séria A: Ako sa v_nás rozmnožujú Kristove utrpenia, tak sa skrze Krista rozhojňuje aj naša útecha.
Séria B: Pre Boha vydali svoje telá na smrť, aby sa stali dedičmi Pánovho domu.

Ant. 2
Séria A: Bol verný slovám Kristovej pravdy, za ňu vylial svoju krv a zaslúžene sa primkol k_tajomnému základu viery.
Séria B: Hľa, svätí majú hojnú odmenu u_Boha: veď oni zomreli za Krista a preto žiť budú naveky.

Ant. 3
Séria A: Utrpenia tohto času nie sú hodny porovnávania s_budúcou slávou, ktorá sa na nás má zjaviť.
Séria B: To sú tí, čo prichádzajú z_veľkého súženia: oprali si rúcha a zbielili ich v_Baránkovej krvi.

KRÁTKE ČÍTANIE

{r}Kol 1, 24-25{/r}

Radujte sa v_utrpeniach pre jeho telo, ktorým je Cirkev. Ja som sa stal jej služobníkom podľa Božieho daru, ktorý som dostal pre vás, aby som naplnil Božie slovo.

KRÁTKE RESPONZÓRIUM

Oprali si rúcha {*} V_krvi Baránka.

A Pán im dal sväté meno slávy. {*}

V_krvi Baránka.

Sláva Otcu i_Synu i_Duchu Svätému.

Oprali si rúcha {*} V_krvi Baránka.

Ant. na Benediktus: Ján rozdával ľudu prúdy milosti ako nápoj, a keď so svojimi spoločníkmi dal život za vieru, obsiahol rúcho slávy.

Alebo, najmä pri speve: Nech si Pán spomenie na naše obetné dary a naša žertva nech mu je príjemná.

MODLITBA

Všemohúci a večný Bože, tvoji svätí mučeníci Ján a spoločníci nám dali obdivuhodný príklad viery a statočnosti. Prosíme ťa, dopraj i_nám, aby sme na ich orodovanie a podľa ich príkladu statočne odolávali protivenstvám sveta a vytrvalo vyznávali pravú vieru.

VEŠPERY

HYMNUS

Nezdolná skala, sila mučeníkov,

víťazná palma, koruna a skvosty,

Vládca náš, Kriste, znie spev našich vďakov,

vzdávame pocty.

Všetok ľud verný v_tento sviatok dnešný,

tie stĺpy viery – bojovníkov Krista_–

víťazstvo sväté slávi, hlahol piesní

zo srdca tryská.

Zjavili všetkým, čo je viera pravá,

zvíťazil Ján nad úkladmi zrady,

za svoje stádo dobrý pastier dáva

život svoj mladý.

Zbožnosti oheň planie v_zbožnom srdci,

keď lámu ľudu z_večnej spásy chleba,

strach ich neskláti – veď Boh všemohúci

im silu vlieva.

Otcovi Bohu chvála buď i_sláva,

Synovi jeho vďaka nech sa vzdáva

i_Svätý Oheň nech na veky večné

velebia piesne. Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Svätý Ján, vedený Duchom Svätým, pevne sa držal Dominikovej cesty a Pánovu cestu strážil až do vyliatia krvi.

Ant. 2 Ctihodný Dominikov syn mal súcit s_blížnymi a zápalisto túžil po ich spáse.

Ant. 3 Skrze Krista dôveroval Bohu, pohrdol svetským životom a dosiahol kráľovskú odmenu.

KRÁTKE ČÍTANIE

{r}2 Kor 4, 17-18{/r}

Naše terajšie ľahké súženie prinesie nám nesmierne veľkú váhu večnej slávy, ak nehľadíme na to, čo je viditeľné, ale na to, čo je neviditeľné; lebo viditeľné je dočasu, ale neviditeľné je naveky.

KRÁTKE RESPONZÓRIUM

Radujte sa, spravodliví, v_Pánovi. {*} A plesajte.

Jasajte všetci, čo máte srdce úprimné. {*}

A plesajte.

Sláva Otcu i_Synu i_Duchu Svätému.

Radujte sa, spravodliví, v_Pánovi. {*} A plesajte.

Ant. na Magnifikat: Čo je láska, poznali sme z_toho, že Kristus položil za nás svoj život. Aj my sme povinní dávať život za bratov.

Alebo, najmä pri speve: V_nebi sa radujú svätí, ktorí nasledovali Krista, a keďže z_lásky k_nemu vyliali svoju krv, s_ním požívajú večné šťastie.

Tiež 9. júla

SV. FRANTIŠKA FERNÁNDEZA DE CAPILLAS, KŇAZA;
SV. PETRA SANSA, BISKUPA, SV. AUGUSTÍNA ZHAO RONGA, KŇAZA, A SPOLOČNÍKOV, MUČENÍKOV

Spomienka

Pápež Ján Pavol II. dňa 1._októbra 2000 zapísal do zoznamu svätých stodvadsiatich mučeníkov v_Číne šesť bratov kazateľov španielskej národnosti.

„Prvomučeníkom“ tejto krajiny sa stal František Fernández de Capillas, ktorého pápež sv. Pius X. dňa 2._mája 1909 vyhlásil za blahoslaveného. Narodil sa 15._augusta 1607 v_kastílskom mestečku Bequerin de Campos (Palencia) v_Španielsku. Vstúpil do dominikánskeho konventu vo Valladolide, pričom sa vždy vyznačoval tichosťou a poníženosťou. Za kňaza bol vysvätený v_Manile roku 1632. Z_apoštolskej lásky odišiel do Číny (1642), kde pôsobil. Tatári, ktorí vpadli do tejto oblasti, ho zajali a mučili, napokon 15._januára 1648 v_meste Fogan mu odťali hlavu počas recitovania bolestných tajomstiev posvätného ruženca.

Ďalších mučeníkov z_Rehole kazateľov za blahoslavených vyhlásil pápež Lev XIII. dňa 14._mája 1893.

Peter Sans y_Jordá sa narodil 3. septembra 1680 v_mestečku Ascó pri Tarracone. Po vstupe do dominikánskej rehole v_roku 1715 odcestoval do Číny. Vyznačoval sa ľudskosťou, odvahou a apoštolskou horlivosťou, v_roku 1729 sa stal biskupom. Od roku 1738 sa naplno venoval misionárskej práci, kvôli ktorej ho v_roku 1746 uväznili. Dňa 26._mája 1747 mu odťali hlavu.

František Serrano Frías sa narodil v_mestečku Huériya (Granada) dňa 4._decembra 1695. Vstúpil do kráľovského dominikánskeho konventu sv. Kríža v_Granade. V_roku 1725 odcestoval na Filipíny a odtiaľ v_roku 1738 do Číny. V_roku 1746 ho uväznili, tam dostal aj správu o_svojom menovaní za biskupa, nemohol ale prijať svätenie. Dňa 25._októbra 1748 bol uškrtený a jeho telo bolo spálené. Preslávil sa prísnym životom, ružencovou zbožnosťou a vytrvalým misionárskym nadšením.

Z_toho istého granadského konventu do Číny pricestoval aj Ján Alcober Figuera, ktorý sa v_Manile roku 1694 stal kňazom a v_roku 1741 bol vymenovaný provinčným vikárom pre misie v_Číne. Viedla ho apoštolská horlivosť, v_roku 1746 ho dolapili a dňa 28._októbra 1748 popravili. Jeho telo bolo spálené.

Joachim Royo Pérez (1691–1748) sa narodil v_mestečku Hinijosa (Tenuel) a vstúpil do dominikánskeho konventu Panny Márie de Pilar vo Valencii. Po úspešne ukončených štúdiách v_roku 1712 odcestoval do Manily a odtiaľ v_roku 1715 do Číny. V_roku 1746 bol zajatý a 28._októbra 1748 spolu s_ďalšími spoločníkmi bol uškrtený. Telá všetkých mučeníkov boli spálené. Vyznačoval sa osobitne veľkou zbožnosťou a apoštolskou horlivosťou.

František Díaz del Rincón (1713-1748) bol takisto španielskym dominikánom, ktorý v_roku 1738 pricestoval do Číny, pričom v_roku 1746 bol zajatý. Po dlhom mučení bol zabitý 28._októbra 1748 a jeho telo bol spálené. Bol veľmi zbožným a kajúcnym mužom.

Z_Obežníka magistra Antonína Brémonda celej Reholi kazateľov O_smrti blahoslaveného Petra Sansa a spoločníkov

(Die 20._septembris 1748: MOPH 14, Romæ 1904, pp. 213-214)

{p}

Buďme ich nasledovníkmi

Pochopte, bratia, akou vďačnosťou sme zaviazaní Bohu za jeho štedrosť k_nám. Veď aj v_tejto dobe povzbudil a vyvolil si spomedzi dominikánov ľudí, bohatých na čnosti, nadaných mocným a prorockým duchom, statočných bojovníkov, ktorí pohrdli životom a zvíťazili nad smrťou. Zažili posmech a údery, okrem toho aj okovy a žaláre, a predsa ich „ani súženie a úzkosť, ani hlad a nahota, ani prenasledovanie, ani meč nemohli odlúčiť od Božej lásky. Ale vo všetkom slávne zvíťazili skrze toho, ktorý nás miluje.“

Naozaj máme prečo blahoželať im a sebe samým. Pretože ich mená, už zapísané v_nebi, vniesli do našich dejín novú a večnú ozdobu a nám dali nové podnety k_statočnosti. Veď kohože by nepovzbudili také skvelé víťazstvá, ktože by sa necítil akoby nabádaný a podnietený, aby vykročil na apoštolskú cestu, ktorú preslávni bratia skropili svojou krvou. Keď toto počúvame, či nehorí v_nás srdce, aby sme zapálení horlivosťou pre vieru „išli aj my a zomreli s_nimi“?

Milovaní, toto sú želania apoštolských ľudí, toto je ich nesmierna odmena, toto je sláva rehoľnej spoločnosti, ku ktorej sa hlásime. Túto slávu získali naši predchodcovia, súčasníci ju zväčšili a napokon sa ponúka nám, aby sme horlili za jej zveľadenie.

Preto „neleňošme, ale napodobňujme tých, čo vierou a vytrvalosťou sa stali dedičmi prisľúbení“. Bežme v_závode, ktorý je nám určený, „zoberme si prilbu spásy a meč Ducha, bedrá si prepášme pravdou, oblečme si pancier spravodlivosti a obujme sa, aby sme sa pripravili na evanjelium pokoja“.

Ak nemôžeme nasledovať hrdinských Kristových bojovníkov okovami a smrťou, nasledujme aspoň ich vieru a lásku, ich učenosť a šľachetnosť. Uchovajme si nevinnú prostotu, svornosť a lásku, skromnosť a pokoru, vytrvalo obhajujme pravdu, neochvejne zachovávajme disciplínu, aby sme vo všetkom dávali dobrý príklad správneho konania. „Nech tak svieti naše svetlo pred ľuďmi, aby oslavovali nášho Otca, ktorý je na nebesiach.“

Toto sú totiž tie šľapaje, ktoré nám oni zanechali, keď sa vracali do vlasti, aby sme kráčali po ich cestách a tak sa dostali za nimi do ich radosti. S_veľkou láskou nás k_tomu pozývajú a túžobne tam na nás čakajú. Svoju nesmrteľnosť už majú istú, ale dosiaľ majú starosť o_naše duchovné zdravie. Prísť k_nim a objať sa s_nimi, aká to bude spoločná radosť pre nich i_pre nás! „Preto vzpružme ochabnuté ruky a podlomené kolená“, a v_očakávaní tak veľkej odmeny buďme zmužilí, „veď naše terajšie ľahké súženie prinesie nám nesmierne veľkú váhu večnej slávy“. „Ak vytrváme, s_ním budeme aj kraľovať.“ Táto odmena nie je pripravená iba tým, ktorých zahubili zúriví bezbožníci pre meno Pánovo. Pretože ako boli všetci Boží služobníci ukrižovaní v_Kristovi, tak budú v_Kristovi korunovaní.

Zbohom, a pri svojich obetiach a modlitbách pamätajte na nás a našich spoločníkov.

{p}

RESPONZÓRIUM

Porov. {r}Múd 10, 17{/r}; {r}Mt 25, 34{/r}

Vy, moji svätí, čo ste bojovali v_tomto svete, {*} Za vaše námahy vás odmením.

Poďte, požehnaní môjho Otca, zaujmite kráľovstvo. {*} Za vaše námahy vás odmením.

Alebo iné:

Pracovný preklad:

Z_homílie svätého pápeža Jána Pavla Druhého pri svätorečení čínskych mučeníkov

(AAS 92 [2000], 849-850)

{p}

Krv mučeníkov dosvedčuje kresťanskú vieru

„Posväť ich pravdou; tvoje slovo je pravda.“{n}{r}Jn 17,17{/r}{/n} Toto vzývanie, modlitba, ktorou sa Kristus obracia k_Otcovi pri Poslednej večeri, zdá sa, že vystupuje zo zástupu svätých a blahoslavených, ktorých Duch Svätý vzbudzuje vo svojej Cirkvi z_pokolenia na pokolenie. V_dvetisícom roku od začiatku diela vykúpenia, dnes si osvojujeme toto vzývanie, keď máme pred očami príklad svätosti Augustína Zhao Ronga a jeho stodevätnásť spoločníkov, mučeníkov v_Číne. Boh Otec „ich posvätil vo svojej láske“{n}porov. {r}Jn 17,26{/r}{/n} a vyslyšal modlitbu Syna, ktorý, aby mu „získal ľud svätý, rozpäl ruky na kríži, zomrel za nás, a tak zlomil moc smrti a zjavil vzkriesenie“{fnr}1{/fnr}.

Cirkev vzdáva vďaky Pánovi, pretože ju požehnáva a zaplavuje ju svetlom a jasom svätosti týchto synov a dcér Číny. Dievča Anna Wangová, štrnásťročná, odporuje hrozbám mučiteľa, ktorý ju vyzýval, aby odpadla od viery v_Krista, a keď sa pokojným duchom pripravovala na sťatie hlavy, povedala: „Brána nebies je otvorená všetkým“ a trikrát šeptala „Ježiš“. A osemnásťročný mladík Xi Guizi tým, ktorí mu odrezali pravú ruku a chystali sa stiahnuť z_neho, ešte živého, kožu, nebojácne vykríkol: „Každá časť môjho tela, každá kvapka mojej krvi bude vám opätovne pripomínať, že som kresťanom.“

V_tej istej statočnosti a radosti poskytli svedectvo osemdesiati piati Číňania, muži a ženy každého veku a postavenia, kňazi, rehoľnice a v_Krista veriaci laici, ktorí potvrdili darom života svoju nezlomnú vernosť voči Kristovi a Cirkvi. To sa stalo v_okruhu rozličných storočí a v_zložitých a ťažkých časoch dejín Cirkvi v_Číne. V_tomto zástupe mučeníkov žiaria aj tridsiati traja misionári a misionárky, ktorí opustili predtým svoju vlasť a usilovali sa včleniť do skutočnosti a myslenia Číňanov, pričom s_veľkou láskou prevzali charakteristické súvislosti tých krajov v_túžbe ohlasovať Krista a slúžiť tomuto ľudu. Ich hroby sú až doteraz tam, aby naznačili definitívnu príslušnosť ich vlasti, ktorú aj napriek ľudským obmedzeniam úprimným srdcom milovali a venovali jej všetky svoje sily. „Nikomu sme neškodili,“ odpovedal biskup František Fogolla miestodržiteľovi, ktorý sa chystal prebodnúť ho vlastným mečom, „naopak, mnohým sme boli osožní.“

{fn:1}Druhá eucharistická modlitba.{/fn}

{p}

RESPONZÓRIUM

{r}Mt 5, 44-45. 48{/r}; {r}Lk 6, 27{/r}

Milujte svojich nepriateľov, robte dobre tým, čo vás nenávidia, a modlite sa za tých, čo vás prenasledujú a potupujú, {*} Aby ste boli synmi svojho Otca, ktorý je na nebesiach.

Buďte teda dokonalí, ako je dokonalý váš nebeský Otec. {*} Aby ste boli synmi svojho Otca, ktorý je na nebesiach.

Ant. na Benediktus: A tak kým žijeme, ustavične sa vydávame na smrť pre Ježiša, aby sa aj Ježišov život zjavil na našom smrteľnom tele.

Alebo, najmä pri speve: To sú tí, čo prichádzajú z_veľkého súženia: oprali si rúcha a zbielili ich v_Baránkovej krvi.

MODLITBA

Všemohúci Bože, ty si svätým mučeníkom Františkovi a spoločníkom uštedril život plný lásky k_tvojmu menu a veľkú odvahu pri ohlasovaní viery; na ich príhovor daj, aby sa tvoje meno stalo známym v_krajinách, ktoré evanjelizovali a nám daj vytrvalosť vo viere, ktorú spečatili svojou krvou.

Ant. na Magnifikat: Hoci náš vonkajší človek chradne, náš vnútorný sa zo dňa na deň obnovuje.

Alebo, najmä pri speve: Každého, kto mňa vyzná pred ľuďmi, aj ja vyznám pred svojím Otcom.

13. júla

BL. JAKUBA Z_VARAZZE, BISKUPA

Narodil sa okolo roku 1230. Roku 1244 v_Janove vstúpil do rehole. Vynikal v_učení a kázaní, srdcia ľudí priťahoval ku Kristovi viac vľúdnosťou a príkladom čností. Okolo roku 1260 bol priorom konventu v_Janove, potom dvakrát provinciálom Lombardskej provincie. Po smrti generála rehole Jána Vercellského bol vikárom rehole a riadil voľbu Magistra Munia zo Zamory (1285). Ponúkanú arcibiskupskú hodnosť v_Janove odmietol, ale pápež Mikuláš IV. mu o_niekoľko rokov nariadil, aby ju prijal (13. apríla 1292).

Zverenému stádu sa plne venoval so znamenitou pastierskou láskou. Osobitne sa snažil o_obnovu posvätnej liturgie, o_upevnenie kresťanského života a pokoja medzi ľudom. Veľmi cenná je Legenda aurea, ktorú napísal. Dlhé obdobia hlboko pôsobila na západnú spiritualitu a stala sa obsiahlym dokladom o_duchu a kultúre onoho veku. Zomrel 13._júla 1298. Pápež Pius VII. potvrdil jeho liturgickú úctu 11. mája 1816. Jeho telesné pozostatky boli prenesené do Varazze.

MODLITBA

Láskavý Bože, blahoslaveného biskupa Jakuba si urobil vynikajúcim hlásateľom pravdy a šíriteľom pokoja. Na jeho príhovor nám dopraj, nech milujeme pokoj a pravdu a tak dôjdeme k_tebe, lebo v_tebe je zvrchovaný pokoj a čistá pravda.

18. júla

BL. ČESLAVA POĽSKÉHO, KŇAZA

Ľubovoľná spomienka

Narodil sa okolo r. 1180 v_Poľsku a bol jedným z_prvých bratov rehole sv. Dominika. Spolu s_poľským Hyacintom sprevádzal na ceste do Ríma krakovského biskupa. Česlav i_Hyacint boli uchvátení životom a vystupovaním sv. Otca Dominika a tak i_oni obliekli rehoľný odev. Česlav sa s_planúcou horlivosťou pustil do kázania a šírenia rehole. Preslávil sa apoštolskými čnosťami a mal podiel na založení Poľskej dominikánskej provincie, hlavne konventu vo Vratislavi (Wrocław, r. 1223). Zomrel 15._júla 1242. Jeho telesné pozostatky sú uložené vo Vratislavi, v_kaplnke, ktorá zostala zázračne neporušená počas bombardovania mesta za Druhej svetovej vojny. Jeho úctu dňa 27._augusta 1712 schválil pápež Klement XI.

POSVÄTNÉ ČÍTANIE

Zo spisu O_živote blahoslaveného Česlava, „ochrancu Sliezska“

(Commentarius F. Abraham Bzovii, Cracoviæ 1608)

{p}

Slovom i_príkladom vštepoval vedomie spásy

Sliezsko si zaslúžilo vlastniť od Boha daný vznešený a božský dar, presláveného vyznavača Česlava. Nemohlo dostať nič radostnejšie, nič užitočnejšie. Ako slnko vystupuje spoza oceánu, tak i_Česlav sa vynoril ako nádherné svetlo z_Poľska a mal osvietiť nielen Vratislav, ale i_celé Sliezsko. Naozaj, svojím úplne neporušeným a nebeským životom priviedol roztratených ľudí k_tomu, aby žili počestne a bezúhonne. Dobrých a čestných ľudí podporoval a povzbudzoval a takisto Vratislavi veľmi pomohol svojimi modlitbami.

Pokiaľ bolo možné vidieť v_nejakom rehoľníkovi čnostného človeka, akýkoľvek dobrý skutok, akúkoľvek nebeskú milosť, toto všetko sa zaskvelo na blahoslavenom Česlavovi. Skutočne bol hodný oslávenia. Všemohúci Boh ho neprestáva stále viac a viac vyznamenávať ohromnými zázrakmi.

Keď jedinečný vzor všetkých čností, Česlav, prišiel do Vratislavi, svojím čistým životom a svätým kázaním odvrátil mnohých nemravníkov a nemalo zlých ľudí od hanebnosti a zločinnosti. Obrátil ich tak, že si obľúbili Krista a snažili sa žiť čnostne. Vo veľkom počte ich tiež priviedol do rehole.

Pri povzbudzovaní používal totiž prívetivé slová, dokázal výrečne chváliť čnosti, preslávil sa svojou učenosťou a výrečnosťou. Účinne sa tak slovom i_príkladom pričinil nielen o_svoju spásu, ale i_o_spásu mnohých iných ľudí. Preto je hlásateľom spásy, Kristovým svedkom, ktorý vydal svedectvo pravde. Aké je jeho meno, taká bude aj jeho sláva.

Okolo roku Pána 1241, keď Tatári zbesilo pustošili Poľsko a Sliezsko, Česlav sa zdržiaval v_slávnom meste Vratislav. Spolu s_modlitbami ostatných veriacich kresťanov mocne ubránil mesto pred zničením. Keď sa totiž modlil, nad jeho hlavou sa objavila ohnivá guľa. Keď to zbadali tatarské oddiely, zľakli sa. Snažili sa zachrániť útekom a tak odtiahli od mesta.

Keď sa priblížila Česlavova smrť, povedal bratom: „Čo sa mňa týka, synovia, nerobte si starosti. Dúfam, že sa o_mňa postará sám Boh; predtým bystrý pozorovateľ, teraz spravodlivý a súčasne milosrdný sudca. Ak som tento smrteľný život prežil na jeho chválu, ako sa domnievam, a ak som si v_tejto aréne počínal ako nepremožený zápasník, udelí mi odmeny a vence. Ťaží ma starosť o_vás, ktorých síce telesne opúšťam, nie však duchom. Pretože však nemôžem s_vami zostať dlhšie, ustanovujem vás za hlavných dedičov svojho bohatstva. To si tiež odnášam so sebou do nebeskej pokladnice. Večer života ma o_neho nepripraví, ale večný deň ho doplní.“

Pri jeho ctihodnom náhrobku na jeho príhovor a pre jeho zásluhy sa dejú i_v_tieto dni milostivé uzdravenia ľudí, ktorí boli postihnutí rozličnými neduhmi.

{p}

RESPONZÓRIUM

Porov. {r}1Kor 4, 1-2{/r}; {r}Prís 20, 6{/r}

Nech nás takto každý pokladá za Kristových služobníkov a správcov Božích tajomstiev. {*} A od správcov sa už vyžaduje, aby bol každý verný.

Mnohí sa vyhlasujú za dobrých ľudí, ale kto nájde človeka naozaj spoľahlivého? {*} A od správcov sa už vyžaduje, aby bol každý verný.

Alebo iné:

Zo starobylých Konštitúcií Rehole kazateľov

(ASOP 2, 1895–1896, pp. 622. 644)

{p}

Od samotného počiatku bola naša rehoľa založená zvlášť na kázanie a na spásu duší

Regula nám prikazuje, aby sme mali jedno srdce a jednu dušu v_Pánovi. Preto je správne, aby sme my, ktorí sa riadime tou istou regulou a skladáme tú istú profesiu, boli jednotní i_v_dodržiavaní predpisov kánonickej reguly, pokiaľ jednotné vonkajšie správanie podporuje a predstavuje jednotu sŕdc.

Zaiste sa to bude môcť dodržiavať a pamätať tým svornejšie a plnšie, pokiaľ bude napísané to, čo sa má robiť. A ak z_písomného materiálu bude všetkým jasné, ako majú žiť, a ak nikto z_vlastnej vôle nebude môcť nič meniť alebo pridávať alebo uberať. To všetko preto, aby sme pozvoľna neupadali, keby sme zanedbávali maličkosti! Pritom však nech má predstavený vo svojom konvente právomoc dišpenzovať bratov, pokiaľ sa mu to bude niekedy zdať prospešné; a to najmä vtedy, pokiaľ by sa mu zdalo, že by niečo bránilo štúdiu alebo kázaniu alebo prospechu duší. Je predsa od samotného počiatku známe, že naša rehoľa bola založená zvlášť na kázanie a na spásu duší. Naše štúdium má potom s_veľkým zanietením prihliadať hlavne k_tomu, aby sme mohli byť užitoční dušiam blížnych.

Keď tí, ktorí sú pripravení, budú musieť ísť von kázať, dá im prior spoločníkov podľa toho, ako to bude považovať za osožné pre čistotu ich mravov. Tí, ktorí vychádzajú von, po tom, ako si vyžiadali požehnanie, nech sa všade správajú počestne a zbožne ako muži túžiaci po spáse svojej i_po spáse iných; ako muži evanjelia, ktorí kráčajú v_šľapajach Spasiteľových. Tým, že vo svojom vnútri budú hovoriť len s_Bohom a takisto len o_Bohu s_druhými, vyhnú sa podozrivej dôvernosti so sprievodcami.

Keď pôjdu, aby vykonávali už spomínané poslanie kázať, alebo ak budú cestovať za iným účelom, neprijmú a neponesú so sebou zlato, striebro, peniaze a dary, s_výnimkou potravy, nutných odevov a kníh. Všetci, ktorí sú poslaní za účelom kázania alebo štúdia, nech nemajú na starosti správu časných vecí, aby mohli slobodnejšie a lepšie splniť uloženú duchovnú službu. Iba ak by snáď nebol nikto iný, kto by obstarával potrebné veci. Niekedy je predsa nutné zaoberať sa potrebami tohto života.

{p}

RESPONZÓRIUM

{r}2 Kor 6, 4. 7. 3. 2. 3{/r}

Vo všetkom sa odporúčame ako Boží služobníci: vo veľkej trpezlivosti, {*} Aby naša služba bola bez hany.

Hľa, teraz je milostivý čas, teraz je deň spásy! Preto nikomu v_ničom nedávame pohoršenie. {*} Aby naša služba bola bez hany.

RANNÉ CHVÁLY

Ant. na Benediktus: Zjavil Ježišove meno ľuďom a oznámil im slová, ktoré prijal od Boha.

Alebo, najmä pri speve: Za jeho vernosť a skromnosť ho posvätil Pán, pričom mu ukázal aj svoju slávu.

MODLITBA

Večný Bože, blahoslavený kňaz Česlav planul horlivosťou za spásu duší a ty si mu udelil milosť, aby nadšene hlásal evanjelium. Daj, nech verne kráčame v_jeho šľapajach a môžeme šíriť vieru životom i_kázaním.

VEŠPERY

Ant. na Magnifikat: Kto ma miluje, bude zachovávať moje slovo a môj Otec ho bude milovať; prídeme k_nemu a urobíme si uňho príbytok. Aleluja.

Alebo, najmä pri speve: Aké krásne sú nohy tých, ktorí hlásajú pokoj, hlásateľov dobrej zvesti, ktorí hovoria Sionu: „Tvoj Boh kraľuje.“

18. júla

BL. BARTOLOMEJA OD MUČENÍKOV, BISKUPA

Bartolomej Fernandes od Mučeníkov sa narodil v_Lisabone 3._mája 1514. Jeho prímeno od Mučeníkov je pripomienkou na kostol, v_ktorom bol pokrstený a ktorý je zasvätený Panne Márii, kráľovnej mučeníkov. Dominikánsky rehoľný habit prijal 11._novembra 1528 v_Lisabone. V_tamojšom dominikánskom konvente absolvoval svoj noviciát a v_roku 1538 úspešne ukončil filozofické a teologické štúdiá. Po kňazskej vysviacke sa stal lektorom konventu v_Lisabone s_prívlastkom „da Batalha“ a v_rokoch 1538–1557 sa venoval vyučovaniu v_Lisabone a v_Évore. V_rokoch 1557–1558 bol priorom konventu „de_Benfica“ v_Lisabone.

V_roku 1551 sa stal magistrom posvätnej teológie a 4._októbra 1559 prevzal apoštolské poslanie, keď sa stal arcibiskupom v_Brage. Konaním pastoračných návštev farností evanjelizoval ľud. Postaral sa o_náboženské vzdelanie ľudu príručkou Katechizmus, čiže Kresťanská náuka a duchovné cvičenia (15._vydanie v_roku 1962), dbal o_zdokonalenie a posvätenie kňazov a ustanovil viaceré školy morálnej teológie. Ináč napísal 32 diel, medzi ktorými vyniká Stimulus Pastorum (22_vydaní), ktoré mali v_rukách aj otcovia Prvého i_Druhého vatikánskeho koncilu.

V_rokoch 1561–1563 sa zúčastnil aj na Tridentskom koncile, kde podal 268 návrhov na reformu Cirkvi. V_roku 1564 zorganizoval diecéznu synodu a v_roku 1566 provinciálnu synodu. V_roku 1571 alebo 1572 začal budovať kňazský seminár v_Campo da Vinha.

23._februára 1582 sa zriekol svojho arcibiskupského úradu a uchýlil sa do dominikánskeho konventu sv. Kríža vo Viana do Castelo, ktorý dal postaviť v_roku 1561. Tu aj zomrel 16._júla 1590. Ľud vtedy zvolal: „Svätý arcibiskup, otec chudobných a chorých.“ Jeho telesné pozostatky sú uctievané v_konventnom kostole sv. Kríža vo Viana do Castelo.

Za ctihodného ho vyhlásil pápež Gregor XVI. dňa 23._marca 1845. Pápež Ján Pavol_II. ho vyhlásil za blahoslaveného 4._novembra 2001, na liturgickú spomienku na svätého Karola Borromea, s_ktorým Bartolomej od Mučeníkov naplno zasvätil život tomu, aby rozhodnutia Tridentského koncilu boli uvedené do praxe.

MODLITBA

Pane a Bože náš, blahoslavený biskup Bartolomej s_apoštolskou láskou strážil tvoju Cirkev; prosíme ťa, zhliadni na nás, a tak ako jeho pastierska starostlivosť mu priniesla slávu, nech jeho príhovor nám zabezpečí vrelú lásku k_tebe.

22. júla

SV. MÁRIE MAGDALÉNY

Spomienka

Mária z_Magdaly bola zachránená Pánom Ježišom, nasledovala ho a s_veľkou láskou mu posluhovala (porov. Lk 8, 3). Keď nakoniec učeníci sa rozutekali, Mária Magdaléna stala pod Pánovým krížom s_Máriou, Jánom a niektorými ženami (porov. Jn 19, 25). Vo veľkonočné ráno sa jej Ježiš zjavil a poslal ju, aby oznámila jeho zmŕtvychvstanie učeníkom (porov. Mk 19, 9; Jn 20, 11-18).

Jej úcta sa v_západnej Cirkvi rozšírila najmä od XI. storočia a kvitla v_Reholi bratov kazateľov, ako o_tom svedčí Humbert de Romans: „Keď sa (Magdaléna) obrátila a dala sa na pokánie, dostala od Pána také milosti, že po blahoslavenej Panne sa na svete nenájde žena, ktorej by sa vzdávala väčšia úcta a ktorej by bola pripočítaná väčšia sláva v_nebi“ (ed. J._Catalani, Romæ 1730, p. 210).

ň Rehoľa kazateľov ju považuje za jednu zo svojich ochrancov a patrónov. Bratia a sestry všetkých dôb ju uctievali ako „apoštolku apoštolov“ – ako ju oslavuje aj byzantská liturgia – a porovnávali poslanie Magdalény zvestovať zmŕtvychvstanie so svojím poslaním.

INVITATÓRIUM

Ant. Poďte, klaňajme sa Bohu, obdivuhodnému v_jeho svätých.

Alebo, najmä pri speve: Poďte, klaňajme sa Kristovi, pretože z_hriešnej Magdalény učinil svedkyňu svojho vzkriesenia.

POSVÄTNÉ ČÍTANIE

HYMNUS

Hviezda z_Magdaly, vzácna žena svätá,

všetci ťa spevom, srdcom uctievame,

veď ty si bola s_Kristom láskou spätá

vrúcne, oddane.

Keď si spoznala jeho moc a slávu,

pred ktorou miznú duchovia zla v_temne,

kajúca dvíhaš k_nemu srdce, hlavu

v_dôvere pevnej.

A tak ťa sila tejto svätej lásky

nutí bdieť stále v_tôni Učiteľa,

sprevádzaš Pána i_boj jeho ťažký

vždy verná, smelá.

Pod krížom stojíš, oplakávaš Pána

a mŕtve telo voňavkami mažeš,

Milovaného s_úctou, milovaná,

do hrobu kladieš.

Nám Kristus z_lásky dáva život nový;

pros za nás, by sme účasť večnú mali

na jeho sláve, by sme Miláčkovi

spievali chvály. Amen.

Zo Životopisu svätej Márie Magdalény od kňaza Rabana Maura

(Capp. 26-27: PL 112, 1474-1475)

{p}

Evanjelistka Zmŕtvychvstania a apoštolka Nanebovstúpenia

Mária verí v_Krista. Vieru v_neho čerpá z_počúvania vytúženého Pánovho hlasu a z_pohľadu na jeho žiadúcu tvár. Lebo horčičné zrnko, ktoré zasial do záhrady jej srdca dobrý záhradník Ježiš, zapustilo v_ňom korene a rozrástlo sa na veľký strom veľmi pevnej viery. Bez pochybností uverila, že ten, ktorého videla, je Kristus, Boží Syn, pravý Boh, ktorého milovala, pokiaľ žil. Že naozaj zmŕtvych vstal ten, ktorého videla umierať. Že je naozaj rovný Bohu Otcovi ten, ktorého hľadala uloženého v_hrobe.

Nakoniec sa Spasiteľ presvedčil o_ľúbeznom dôkaze starej lásky, ktorá nikdy neprestala horieť v_srdci jeho obľúbenkyne a osobitnej priateľky. S_istotou vedel – veď nič mu nie je skryté –, že v_srdci svojej veriacej „mastičkárky“ už vystúpil k_Bohu Otcovi, a ustanovil ju za apoštolku svojho Nanebovstúpenia pre apoštolov. Za zásluhy patrične odmení dôstojnou odmenou milosti a slávy a prvou a hlavnou čestnou výsadou byť vodkyňou všetkých svojich služobníc, ktorú pred chvíľou ustanovil za „evanjelistku“ – zvestovateľku svojho zmŕtvychvstania. Hovorí jej: „Choď k_mojim bratom a povedz im. Toto hovorí Pán: ‚Vystupujem k_môjmu Otcovi‘, podľa prirodzenosti, ‚i_k_vášmu Otcovi‘, podľa milosti; ‚k_môjmu Bohu‘, pod ktorým som človekom, ‚a vášmu Bohu‘. Medzi ktorým a vami som prostredníkom.“ Dopovedal a hneď jej zmizol z_očí.

Ona však, vyznamenaná a uprednostnená takou veľkou poctou a milosťou od samotného Božieho Syna, Pána a Spasiteľa, neodkladá apoštolské poslanie, ktorým bola poctená. Nezdržuje sa a ponáhľa sa k_apoštolom a hovorí im: „Blahoželajte mi, všetci, ktorí milujete Pána, pretože ten, ktorého som hľadala, sa mi zjavil. Ako som stala pri hrobe a plakala, videla som svojho Pána a toto mi povedal: ‚Choď k_mojim bratom a povedz im: Toto hovorí Pán: Vystupujem k_môjmu Otcovi‘, ktorý ma pred vekmi splodil, ‚a vášmu Otcovi‘, ktorý vás prijal za svoje deti. ‚K_môjmu Bohu‘, pretože som zostúpil, ‚a vášmu Bohu‘, pretože ste vystúpili.“

Mária zvestovala svojim spoluapoštolom evanjelium o_zmŕtvychvstaní Mesiáša: „Videla som Pána“, a prorokovala o_nanebovstúpení: „A toto mi povedal: Vystupujem k_môjmu Otcovi a vášmu Otcovi.“

{p}

RESPONZÓRIUM

{r}Mt 28, 1. 5-6{/r}; {r}Mk 16, 7{/r}

Mária Magdaléna a iná Mária prišla pozrieť hrob. Ježiš, ktorého hľadáte, nie je tu, lebo vstal, ako povedal: {*} Ide pred vami do Galiley. Tam ho uvidíte. Aleluja, aleluja.

Rýchlo choďte a povedzte jeho učeníkom a Petrovi, že Pán vstal. {*} Ide pred vami do Galiley. Tam ho uvidíte. Aleluja, aleluja.

Alebo iné:

Z_Výkladov evanjelia od brata kňaza Máriu Jozefa Lagrangea

(L’Evangile de Jésus–Christ, Paris 1946, pp. 583 sqq, 586 sqq)

{p}

Mária Magdaléna bola ustanovená za apoštolku apoštolov

Mária Magdaléna predbehla ostatné ženy. Keďže bola ešte tma, prišla k_hrobu a videla, že kameň je od hrobu odvalený a hrob otvorený. Stráže boli preč; nedivila sa však tomu, pretože nevedela o_tom, že tam boli postavené. Pozrela sa dovnútra a hneď pochopila, že telo bolo odnesené. Žiadneho anjela nevidela. Ježiš jej totiž sám chcel dať správu. Rýchlo, chvejúc sa starosťou a v_strachu, aby Ježišovo milované telo nebolo zneuctené, bežala teda a prišla k_Šimonovi Petrovi a k_inému učeníkovi, ktorého mal Ježiš tak rád. Tak ako bola, v_zmätku, im povedala: „Odniesli Pána z_hrobu a nevieme, kde ho položili.“ „Nevieme“, hovorí, pretože to isté presvedčenie prisudzuje ostatným, ktoré vyšli s_ňou, ale až teraz došli k_hrobu.

Keď sa neskôr Peter a Ján vrátili domov, ako svedči sám Ján (Jn 20, 20), ona neodišla. Od kríža i_z_pohrebu odišla posledná, k_hrobu prišla prvá, a našla ho prázdny. Nemohla od neho odísť, ale stála vonku pri hrobe a plakala. Potom sa chcela znova pozrieť, nahla sa do hrobu, ako keby pri poslednom pohľade predsa len niečo mohla zazrieť. A hľa, videla dvoch anjelov v_bielom sedieť tam, kde bolo predtým uložené Ježišovo telo, jedného pri hlave, druhého pri nohách. Oni sa jej opýtali: „Žena, prečo plačeš?“ Anjelov nepoznala; veď anjeli mali vedieť, prečo plače. Vravela im: „Odniesli môjho Pána a neviem, kde ho položili.“ Platná nevidí, o_cudzincov sa nezaujíma, všetko je pre ňu cudzie, všetko pokladá za nepodstatné.

Znova sa nahla do hrobu, teraz sa obrátila, aby išla hľadať inam. Tu uvidela Ježiša, nespoznala ho však. Ani sa na neho nepozrie, pretože sa zaujíma len o_milované telo, ktoré chcela pomazať drahocennou masťou, a ktoré je vo svätokrádežných rukách. Ježiš sa jej opýtal: „Žena, prečo plačeš? Koho hľadáš?“ Ona mu v_domnení, že je to záhradník, možno neveriaci, ktorý vie všetko a ktorý by mal pochopiť jej starosť, povedala: „Ak si ho ty odniesol, povedz mi, kde si ho položil, a ja si ho vezmem.“ Keď totiž prišla, nezaujímala sa o_kameň. Chce len jeho, no chce. A hľa, hlas, ktorý preniká do srdca a otvára oči; meno, v_materčine také dôverné: „Mária!“ A Magdaléna v_momente zvolala: „Rabbuni“, čo znamená Učiteľ. A už mu aj padá k_nohám. Ešte jej tečú slzy, sú to však už slzy radosti.

Zostáva na svojom mieste, chce tam zostať, predlžovať tam výlevy svojej lásky. Avšak na slzy hriešnice, ktoré by boli prelievané pri Spasiteľových nohách, už nie je čas. Ježiš na svet zostúpil zhora. Ak ešte doteraz nevystúpil k_Otcovi, onedlho tam vystúpi, a ona to ma zvestovať učeníkom. Taký sa zdá byť zmysel slov: „Už ma nedrž, veď som ešte nevystúpil k_Otcovi; ale choď k_mojim bratom a povedz im, že vystupujem k_môjmu Otcovi a vášmu Otcovi a k_môjmu Bohu a vášmu Bohu.“

Týmto bola Mária Magdaléna ustanovená za apoštolku apoštolov. Poslúchne tak, ako tí, ktorí sa zriekajú rozhovoru so svojím Učiteľom kvôli tomu, aby išli zvestovať evanjelium: „Videla som Pána!“

{p}

RESPONZÓRIUM

Mária Magdaléna zaiste najviac milovala. {*} A keď učeníci od Pánovho hrobu odišli, ona zostala!

Zanietená ohnivou láskou myslela, že odniesli z_hrobu toho, o_ktorom vedela, že bol pochovaný. {*} A keď učeníci od Pánovho hrobu odišli, ona zostala!.

RANNÉ CHVÁLY

HYMNUS

Jak ranná hviezda vychádzaš

a zvesť víťazstva prinášaš,

keď Krista si chceš vyhľadať

a jeho telo pomazať.

Bez dychu bežíš za rosy;

anjel ti slávne ohlási,

že tvoj Pán drahý živý je,

že rozbil smrti veraje.

Je ale sladšia odmena

tej vernej láske súdená;

keď záhradníka oslovíš

a Učiteľa uvidíš!

Ty, čo si s_Pannou bolestnou

pod krížom stála, v_žiali s_ňou,

smieš prvá vidieť Živého,

Ježiša zmŕtvychvstalého.

Ruža z_Magdaly nádherná,

Kristovou láskou zranená,

pros, nech nám srdce láskou plá

k_Pánovi, ktorý z_mŕtvych vstal.

Daj, Kriste, nám sa pripútať

ku tebe, teba milovať,

aby sme mohli tak aj my

chváliť ťa v_nebi piesňami. Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Ráno prvého dňa v_týždni, ešte za tmy, prišla Mária Magdaléna k_hrobu.

Ant. 2 Horí mi srdce: túžim uvidieť svojho Pána. Hľadám ho a neviem, kde ho položili: Aleluja.

Ant. 3 Ako tak Mária plakala, nahla sa do hrobu a videla tam sedieť dvoch anjelov v_bielom. Aleluja.

KRÁTKE ČÍTANIE

{r}Múd 1, 1b-2{/r}

Hľadajte Pána s_úprimným srdcom, lebo sa dáva nájsť tým, čo ho nepokúšajú, a zjaví sa tým, čo v_neho veria.

KRÁTKE RESPONZÓRIUM

Ty si môj Boh, hľadám ťa od úsvitu. {*} Moja duša žízni po tebe.

Ty si môj Pán, ty si Syn Boha živého. {*}

Moja duša žízni po tebe.

Sláva Otcu i_Synu i_Duchu Svätému.

Ty si môj Boh, hľadám ťa od úsvitu. {*} Moja duša žízni po tebe.

Ant. na Benediktus: Keď ráno v_prvý deň týždňa Ježiš vstal z_mŕtvych, zjavil sa najprv Márii Magdaléne, z_ktorej kedysi vyhnal sedem zlých duchov.

Alebo, najmä pri speve: Vznešenými zásluhami obdarená Mária, ty si si zaslúžila ako prvá zo smrteľníkov vidieť vychádzajúce pravé Slnko; vypros nám, aby sme sa aj my mohli s_tebou tešiť z_nazerania na jeho slávu v_nebi.

PROSBY

Prosme nášho Pána Ježiša Krista, ktorý sa po svojom zmŕtvychvstaní ukázal svätej Márii Magdaléne:

Kriste, náš život, zachráň nás.

Ty si Máriu Magdalénu oslovil po mene;

daj, aby naše mená boli zapísané v_knihe života.

Kriste, náš život, zachráň nás.

Ty si prišiel, aby si volal hriešnikov;

osloboď nás od všetkých našich vín a hriechov.

Kriste, náš život, zachráň nás.

Mária Magdaléna oznámila učeníkom: „Videla som Pána“;

daj, aby sme všade ohlasovali radostnú zvesť o_tvojom vzkriesení.

Kriste, náš život, zachráň nás.

Svätá Mária Magdaléna bola k_tebe pripútaná vernou láskou;

na jej príhovor rozmnožuj aj našu lásku k_tebe.

Kriste, náš život, zachráň nás.

Ty si prisľúbil všetkým veriacim vzkriesenie k_večnému životu;

vyplň na nás svoje prisľúbenie a daj, aby sme mohli byť naveky s_tebou.

Kriste, náš život, zachráň nás.

Otče náš.

MODLITBA

Všemohúci Otče, tvoj jednorodený Syn poslal Máriu Magdalénu, aby prvá zvestovala apoštolom veľkonočnú radosť; prosíme ťa, na jej príhovor nás posilňuj, aby sme podľa jej príkladu aj my ohlasovali vzkrieseného Ježiša Krista a raz ho uzreli vo večnej sláve ako svojho Kráľa.

VEŠPERY

PSALMÓDIA

Ant. 1 Ježiš sa opýtal Márie z_Magdaly: Žena, prečo plačeš? Koho hľadáš?

Ant. 2 Odniesli môjho Pána a neviem, kde ho položili.

Ant. 3 Mária sa obrátila smerom k_Ježišovi, ktorý ju zavolal a povedala mu: Môj Učiteľ.

KRÁTKE ČÍTANIE

{r}Rim 8, 28-30{/r}

Vieme, že tým, čo milujú Boha, všetko slúži na dobré; tým, čo sú povolaní podľa jeho rozhodnutia. Lebo ktorých predpoznal, tých aj predurčil, že sa stanú podobnými obrazu jeho Syna, aby on bol prvorodený medzi mnohými bratmi. A tých, ktorých predurčil, aj povolal; a ktorých povolal, tých aj ospravedlnil, a tých, čo ospravedlnil, aj oslávil.

KRÁTKE RESPONZÓRIUM

Neplač už, Mária; {*} Pán vstal z_mŕtvych.

Choď k_mojim bratom a povedz im: {*}

Pán vstal z_mŕtvych.

Sláva Otcu i_Synu i_Duchu Svätému.

Neplač už, Mária; {*} Pán vstal z_mŕtvych.

Ant. na Magnifikat: Mária z_Magdaly išla a zvestovala učeníkom: Videla som Pána. Aleluja, aleluja.

Alebo, najmä pri speve: Mária Magdaléna, ty si svetlo sveta a nádherná perla, ty si sa smela stať apoštolkou apoštolov a zvestovať im Kristovo zmŕtvychvstanie. Prihováraj sa za nás u_Boha, lebo si ťa vyvolil.

PROSBY

Modlime sa k_Ježišovi Kristovi, ktorý svätú Máriu Magdalénu zahrnul svojou láskou a povolal k_nasledovaniu:

Ty si náš život a naše vzkriesenie.

Ty si sa ujal chudobných, utláčaných a núdznych;

vzbuď v_kresťanských spoločenstvách ochotu k_nezištnej a účinnej pomoci.

Ty si náš život a naše vzkriesenie.

Ty si prikázal svojim učeníkom, aby hlásali radostnú zvesť všetkým národom;

mocou svojho Ducha posilňuj všetkých mužov a ženy, ktorých si povolal do služby ohlasovania.

Ty si náš život a naše vzkriesenie.

Mária Magdaléna ťa hľadala so srdcom plným lásky;

naplň všetkých rehoľníkov a rehoľnice svojou láskou a daj, aby ti slúžili s_nerozdeleným srdcom.

Ty si náš život a naše vzkriesenie.

Nazvali ťa priateľom mýtnikov a hriešnikov;

naprav hriešnikov a ujmi sa opovrhovaných a odsunutých na okraj spoločnosti.

Ty si náš život a naše vzkriesenie.

Ty si lekárom chorých a útechou smútiacich;

uzdrav chorých, vlej nádej trpiacim a stoj pri umierajúcich.

Ty si náš život a naše vzkriesenie.

Mária Magdaléna sa smela s_tebou stretnúť ako so svojím zmŕtvychvstalým Pánom a Majstrom;

splň túžbu všetkých našich zosnulých, aby na teba mohli hľadieť z_tváre do tváre.

Ty si náš život a naše vzkriesenie.

Otče náš.

24. júla

BL. JANY Z_ORVIETA, PANNY

Narodila sa okolo roku 1264 v_Carnaiole neďaleko Orvieta. V_detstve stratila rodičov. Bola prijatá k_sestrám Tretieho rádu sv. Dominika. Dostalo sa jej mystických zážitkov a takisto prijala účasť na Kristových utrpeniach. Bola skromná a úslužná. Všetci ju mali radi a žiadali ju často o_radu alebo uzdravenie. Zomrela 23._júla 1306. Pápež Benedikt_XIV. jej úctu schválil 11._septembra 1754.

MODLITBA

Dobrotivý Bože, ty si vynikajúcu čistotu a vrúcnu lásku blahoslavenej Jany doplnil božskými darmi. Daj, prosíme, nech napodobujeme jej pracovitosť a nevinnosť života.

24. júla

BL. AUGUSTÍNA Z BIELLA, KŇAZA

Narodil sa roku 1430 vo vznešenej rodine v_piemontskom mestečku Biella. Tam tiež vstúpil do rehole a chváliac slávu Najvyššieho Boha zomrel v_Benátkach 22._júla 1493. Tieto slová poukazujú, ako sa venoval modlitbe, kázaniu, spovedaniu a ako uplatňoval láskavú, ale prísnu autoritu. Pápež bl. Pius IX. jeho úctu schválil 5._septembra 1872. Jeho telesné pozostatky sú uložené v_Biella.

MODLITBA

Milosrdný Bože, ty si blahoslaveného Augustína obdaroval vynikajúcou láskou, aby mohol zvestovať tajomstvo spásy a potešovať zarmútených. Daj, nech ho tak nasledujeme, že vždy budeme vzrastať v_tvojej milosti a poznávať teba.

28. júla

BL. RÓBERTA NUTTERA, KŇAZA A MUČENÍKA

Patrí ku skupine 85 mučeníkov: kňazov, rehoľníkov a laikov, ktorí podstúpili smrť v_Anglicku v_XVI. storočí, aby vydali svedectvo o_viere v_katolícku Cirkev a v_primát pápeža. Róbert Nutter sa narodil roku 1557. Patril k_svetskému duchovenstvu; bol vyhostený, vrátil sa do svojej vlasti a počas dvoch rokov vykonával kňazskú službu. V_roku 1585 ho uväznili na obdobie piatich rokov. Vo väzení sa rozhodol, že vstúpi do dominikánskej rehole. Na zámku Lancaster viedol diskusie s_protestantskými teológmi. Dňa 26._júla 1600 podstúpil v_Lancasteri mučenícku smrť. Bol obesený na šibenici a jeho telo rozštvrtili. Pápež Ján Pavol_II. ho s_jeho spolumučeníkmi 22._novembra 1987 slávnostne vyhlásil za blahoslaveného.

MODLITBA

Milosrdný Bože, ty si blahoslaveného Róberta pričlenil k_svojim mučeníkom; na jeho príhovor, daj nám milosť, aby sme spolu s_ním mali účasť na Kristovom utrpení i_na radostiach večného života.

2. augusta

BL. JANY Z_AZY, MATKY SV. OTCA DOMINIKA

Ľubovoľná spomienka

Jordán Saský vo svojej knižke Libellus píše o_tom, že otec svätého Dominika sa volal Félix a matka sa volala Jana. Porodila troch synov Antona, Manesa a Dominika. Najstaršieho syna vraj mala z_predchádzajúceho manželstva. Podľa svedectva Rodriga Cerratského bola to „žena plná viery“ a „počestná, cudná a rozvážna, veľmi súcitná k_biednym a utrápeným, a medzi všetkými ženami tohto kraja vynikala dobrou povesťou“. Zomrela na začiatku XIII. storočia. Pochovali ju v_Caleruege, neskôr ju preniesli do_kostola sv. Petra de Gumiel de Izán a potom do Penafielu. Jej pozostatky sú teraz uložené v_Caleruege v_kastílskej provincii Burgos. Pápež Lev XII. schválil jej úctu 1._októbra 1828.

POSVÄTNÉ ČÍTANIE

Z_Kroniky svätých od Rodriga Cerratského

(V. Diego Carro, Domingo de Guzman, Historia documentada, Madrid 1973, pp. 775-778)

{p}

Bola veľmi milosrdná

Svätý Dominik, vodca a preslávený Otec kazateľov, ktorý zažiaril koncom storočia ako nová hviezda, pochádzal z_Kastílskeho kráľovstva v_Španielsku, z_obce Caleruega, v_diecéze Osma. Zaiste bolo slobodné, aby v_posledných dobách najposlednejších končín zeme, keď zapadalo slnko storočia, priviedol Boh od západu svetlo, ktoré svojimi paprskami malo ožiariť celý svet, zahalený v_tme.

Preto Boh, ktorý vopred pozná budúcnosť, chcel upozorniť Cirkev na to, aký a aký veľký bude onen presvätý muž, a chcel to dokázať niektorými znameniami. Jeho matka, skôr než ho počala, videla totiž v_sne, že v_lone nosí psa, ktorý drží v_tlame horiacu pochodeň. Keď ho porodila, zdalo sa, že zapaľuje celý svet. Bol to predobraz toho, že sa z_nej narodí vynikajúci kazateľ, ktorý svojou ohnivou výrečnosťou vo svete mocne rozplamení chladnúcu lásku. Neskoršie udalosti to potvrdili: Jej syn neobyčajne vystupoval proti nerestiam, bojoval proti bludom, veľmi horlivo povzbudzoval veriacich.

Jeho otec bol úctyhodný muž a vlastnil veľký majetok. Jeho matka bola naozaj počestná, cudná, rozvážna, veľmi súcitná k_biednym a utrápeným a medzi všetkými ženami tohto kraja vynikala dobrou povesťou.

Jeho matka bola totiž veľmi milosrdná. Keď raz videla utrpenie bedárov, rozdala mnoho zo svojho majetku a plný sud vína, ktoré na onom mieste bolo veľmi známe. Keď sa jej manžel vracal domov a blížil sa ku Caleruege, vyšli mu susedia naproti a niektorí mu porozprávali o_rozdanom víne chudobným.

Keď teda muž prišiel domov, v_prítomnosti susedov povedal svojej manželke, aby ich občerstvila vínom zo spomínaného sudu. Ona sa však bála nemalej hanby. Keď zišla do pivnice k_spomínanému sudu na kolenách prosila Pána: „Pane Ježišu Kriste, nezaslúžim si, aby si ma vypočul pre moje zásluhy. Prosím ťa, však, vyslyš ma pre svojho služobníka môjho syna, ktorého som ti zasvätila.“ Matka totiž poznala synovu svätosť. Vstala plná viery, hneď pristúpila k_súdu a videla, že je plný výborného vína. Vzdávala vďaky darcovi každej milosti a nariadila naliať z_onoho vína svojmu manželovi, i_ostatným. A všetci sa tomu divili.

{p}

RESPONZÓRIUM

{r}Iz 58, 7-8{/r}

Lám hladnému svoj chlieb, a bedárov bez prístrešia zaveď do svojho domu. {*} Vtedy ako zora vyrazí tvoje svetlo, a pred tebou pôjde tvoja spravodlivosť.

Ak uvidíš nahého, zaodej ho, a pred svojím blížnym sa neskrývaj. {*} Vtedy ako zora vyrazí tvoje svetlo, a pred tebou pôjde tvoja spravodlivosť.

Alebo iné:

Z_Mystických otázok od brata kňaza Jána Arintera

(Cuestión II, Art. 1: ed. Fr. S.–M. Lozano, BAC 154, Madrid 1956,pp. 158-162)

{p}

Boh všetkých volá k_plnej svätosti

Božia múdrosť ani zďaleka nikoho nevyberá ani nevylučuje, ako to hanebne konajú ľudia. Ale dáva sa všetkým, a všetkých bez výnimky pozýva. Volá veľkých i_malých, učených i_nevzdelaných, rehoľníkov i_laikov, spravodlivých i_hriešnikov, len keď sa jej úprimne odovzdajú a ochotne a učenlivo jej naslúchajú, vedení jej ľúbezným duchom. Všetkým, ktorí jej to dovolia, sa vydá napospas s_celým svojím nekonečným bohatstvom.

Preto pri takejto štedrosti môžeme všetci plne dôverovať v_Božiu dobrotu a milosrdenstvo, ak sa naozaj z_celého srdca zriekneme seba, zveríme sa Bohu a s_dôverou k_nemu priľneme. Keď niektorá duša nedôveruje sebe a svojmu vlastnému vedeniu, svojej obratnosti a rozumnosti a oči má neustále upreté na Boha, vkladá sa do jeho rúk a všetko očakáva od neho, Boh ju neopustí tak, že by ho nevlastnila úplne. Sám si zoberie na starosť jej vedenie a riadenie a vo všetkom sa o_ňu postará.Sama Božia múdrosť nás naozaj uisťuje, že miluje tých, čo ju milujú, a že skôr alebo neskôr sa dá pocítiť všetkým tým, čo po nej túžia a čo ju hľadajú z_celého srdca. Vždy je pripravená naplniť ich slávou a bohatstvom i_spravodlivosťou a šťastím tak, že zanechajú detinský duchovný život a nastúpia na cestu mystických skúseností.

Sama Božia múdrosť uštedruje život, vlieva sily, láskavo sa ujíma a poskytuje útechu. Riadi a zahrňuje požehnaním všetkých, ktorí ju naozaj vyhľadávajú a sú ochotní ju poslúchať.

Potom nikto, nech by bol akokoľvek nízko postavený, opovrhovaný alebo skazený, hrubý alebo nevzdelaný alebo chudobný, nemôže pravdivo tvrdiť, že nebol vôbec pozvaný k_týmto dôverným božským vnuknutiam. Boh skutočne nerobí takéto rozdiely medzi ľuďmi. On volá všetkých bez rozdielu ku skutočnej a plnej svätosti: k_svätosti jeho detí, ktoré sa mu majú úplne pripodobniť. Všetkým sa túži dôverne a úprimne zdieľať a iste by sa zdieľal, keby mu to dovolili a nekládli mu prekážky. Vo všetkých chce nájsť svoju rozkoš a dal by ju zakúšať každému, keby mu každý sám neprekážal a neodporoval, alebo keby nebol ľahostajný k_svätosti vôbec.

Skutočne, všetci sú povolaní, aby vystúpili na jeho svätý vrch a zakúšali jeho útechu a aby sa radovali v_jeho tajomnom dome modlitby. Ak po tom skutočne túžia, môžu sa občerstvovať na jeho prsiach, môžu k_nemu pristupovať, nechať sa zahŕňať božskými darmi a láskať v_jeho náručí. Všetci sú tiež s_veľkou láskou pozvaní, aby vstúpili do školy, kde by uhasili smäd po pravde a spravodlivosti a nechali sa poučovať samým Bohom. Lebo všetkých, čo sú verní Božej milosti, všetkému naučí pomazanie Ducha Svätého.

[A tak všetkým veriacim, a nielen niektorým, vyprosuje Apoštol „Ducha múdrosti a zjavenia, aby osvietil oči vášho srdca, aby ste vedeli, aká je nádej z_jeho povolania, aké bohatstvo slávy je z_jeho dedičstva vo svätých“. Naozaj, vlastniť tohto preláskavého Ducha a byť vlastnený ním je mystický život alebo nadprirodzené nazeranie. Dosiahneme to skutočne všetci, tí, čo majú taký smäd po spravodlivosti a čo neprestanú, pokiaľ sa nenapijú z_„rieky živej vody vytekajúcej“ naveky „od Božieho trónu a Baránka“.

Nuž teda, ak tento dar, nad iný vzácnejší, sa dáva ľuďom len pramálokedy, len preto, že o_neho neprosia tak vrúcne a naliehavo, ako to robil Apoštol. A že o_neho neprosia takýmto spôsobom, to závisí jedine od toho, že nie je správne poznávaný ani náležite oceňovaný. Lebo toto sú tajomné a najtajnejšie Božie dary, ktoré nepozná nik než ten, kto ich dostáva a kto po nich túži. A tuží po nich len ten, koho rozplamení oheň Ducha Svätého. „Keby si poznala Boží dar..., skôr ty by si poprosila jeho a on by ti dal živú vodu ... prúdiacu do večného života.“ Dobre sa všetkým hovorí: „Skúste a presvedčte sa, aký dobrý je Pán.“]

{p}

RESPONZÓRIUM

{r}1 Pt 1, 15; 2, 9{/r}; {r}Ž 34, 9{/r}

Ako svätý je Boh, ktorý vás povolal, buďte aj vy svätí vo všetkom svojom počínaní; {*} Aby ste zvestovali slávne skutky toho, ktorý vás z_tmy povolal do svojho obdivuhodného svetla.

Skúste a presvedčte sa, aký dobrý je Pán, {*} Aby ste zvestovali slávne skutky toho, ktorý vás z_tmy povolal do svojho obdivuhodného svetla.

RANNÉ CHVÁLY

Ant. na Benediktus: Ako kladú večné základy na tvrdú skalu, tak pevné sú aj prikázania Božie v_srdci svätej ženy.

Alebo, najmä pri speve: Ako slnko vychádzajúce na Božom nebi, taký je pôvab peknej ženy v_usporiadanom dome.

MODLITBA

Pane a Bože náš, vzbuď vo svojom ľude ducha evanjelia, ktorým bola preniknutá blahoslavená Jana tak, že mohla pripraviť svojich synov Dominika a Manesa na apoštolský spôsob života.

VEŠPERY

Ant. na Magnifikat: Každý, kto plní vôľu môjho Otca, ktorý je na nebesiach, je môj brat i_sestra, i_matka, hovorí Pán.

Alebo, najmä pri speve: Bedárovi svoje dlane otvára a k_chudobnému ruky vystiera. Jej odevom je statočnosť a krása, s_úsmevom čaká budúci deň.

3. augusta

BL. AUGUSTÍNA KAZOTIĆA, BISKUPA

Augustín sa narodil okolo roku 1260 v_dalmátskom Trogire a v_mladom veku vstúpil do rehole. Roku 1303 ho pápež bl. Benedikt XI. vymenoval a osobne konsekroval za biskupa v_Záhrebe. Neskôr, roku 1322 sa stal biskupom v_Lucere v_Puglii, pretože uhorský kráľ Karol Róbert z_Anjou sa voči Augustínovi správal nepriateľsky a vyhnal ho zo Záhrebu. Bol horlivým pastierom, „otcom a ochrancom chudobných“ proti mocným. Cestoval peši, i_počas vizitácií. Za spasiteľné životné pravidlo si zvolil heslo: „Vytrvalo budem rozjímať o_božských tajomstvách a uvažovať o_smrti.“ Podľa vzoru sv. Dominika sa modlil v_noci, aby si vyprosil Božie milosrdenstvo. Od svojho patróna, sv. Augustína sa naučil toto: „Správne žiť sa naučil ten, kto sa vie dobre modliť.“ Zomrel 3._augusta 1323. Jeho úctu potvrdil 17._júla 1700 pápež Inocent XII.

MODLITBA

Najláskavejší Otče, dopraj nám, nech sa riadime napomenutiami a príkladom blahoslaveného biskupa Augustína, nech vytrvalo rozjímame o_tajomstvách spásy a usilovne slúžime Cirkvi, a tak nech dôjdeme do radosti večného života.

8. augusta

SV. OTCA DOMINIKA, KŇAZA

Slávnosť

Narodil sa niekedy v_rokoch 1172–1173 v_kastílskej obci Caleruega. Filozofiu a teológiu vyštudoval v_Palencii v_tamojšej škole, v_tom čase veľmi slávnej. Už tam sa u_neho prejavila pozoruhodná láska k_evanjeliovej chudobe a veľký súcit s_núdznymi. Po skončení teologického štúdia sa stal členom katedrálnej kapituly v_Osme. Pre jeho horlivosť v_modlitbe a schopnosti v_správe ho kapitula vyvolila za podpriora. V_oblastiach okolo mesta Toulouse, kde albigénski bludári šírili zmätok a nepokoj, horlivo rozvíjal svoju kazateľskú činnosť (r. 1206), ktorú výrazne podporoval príklad jeho evanjeliovej chudoby a priateľský dialóg s_bludármi o_otázkach viery. A vôbec dialóg s_bludármi vniesol ako nový prvok do šírenia viery, a mal dobré výsledky. Na ich základe pápež Inocent III. schválil túto formu apoštolátu. Dominik si vysoko cenil účasť žien v_práci evanjelizácie. Preto založil pre ne kláštor v_Prouilhe (r. 1206), ktorý im mal slúžiť ako miesto na vzdelávanie a prípravu, a kazateľom mal poskytovať pomoc a podľa potreby aj prístrešie. Od podaktorých spolupracovníkov „v_hlásaní Ježiša Krista“ prijal do svojich rúk ich odovzdanie sa Jemu, čím vytvoril prvé konventné bratstvo, a tak položil základy pre novú rehoľu.

Kanonický spôsob života povýšil na život apoštolský podľa reguly svätého Augustína (r. 1216). A tak službu slova, ktorá v_tej dobe bola úlohou biskupov, prevzal na seba a na rehoľu, ktorú pápež Honorius III. potvrdil dňa 22._decembra 1216. A keď sa potom v_Ríme dozvedel, že jeho reholi vôbec je určená misijná činnosť (18. januára 1217), svoju dôveru vložil do lásky Božej, dal sa do ochrany preblahoslavenej Panny Márie a bratov rozposlal do celej Európy (25. augusta 1217), najmä do Paríža a Bologne, hlavných štúdijných centier. Pre seba si vyhradil ako misijnú oblasť severnú Itáliu, zamorenú bludom albigénskej sekty katarov.

„Ustavične sa zhováral s_Bohom“, aby mohol potom „o_Bohu“ aj kázať. Kým v_zápalistých kázňach poslucháčom podával Boha, silou svojej modlitby ich tiahol k_Bohu. „Všade sa slovom a skutkom predstavil ako muž evanjelia. Medzi bratmi alebo priateľmi nebolo vľúdnejšieho a láskavejšieho ako on, bol najlepším a najpôsobivejším tešiteľom.“ Zomrel v_Bologni dňa 6._augusta 1221. Pápež Gregor IX., ktorý ešte ako kardinál v_Ostii pri ústi Tiberu mal k_nemu veľmi priateľský vzťah, zapísal ho do zoznamu svätých dňa 3._júla 1234.

PRVÉ VEŠPERY

HYMNUS

Svätý Dominik, tebe česť vzdávame,

veď teba Pán si zasvätil, zdroj Pravdy,

keď zväzkom lásky ťa k_vlastnému menu

pripútal navždy.

Ty vodca múdry svätej Božej čaty,

založil si ju, aby v_Božom ľude

kvitli vždy čnosti a viera žiarila

neporušená.

Staráš sa, kážeš; do ďalekých krajov

posielaš bratov, aby rozsvietili

Kristovo svetlo, a pokladmi neba

svet obdarili.

Si verný Bohu, Snúbenici Pána,

nevinný, čistý, príklad čnosti skvelý,

chudobný, skromný; a k_nebeskej bráne

vedieš svet celý.

Trojici svätej nech znie pieseň slávy

za to, že priazňou zahrnula teba;

kiež aj nám dá vojsť s_tebou do radostí

večného neba. Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Keď koniec vekov nadišiel, zjavil sa nový hlásateľ; Dominik mal rád chudobu, verného psa mal podobu.

Ant. 2 Pre meno Kristovo žil a umieral, Božie semeno všade rozsieval a štítom chudoby chránený verne bojoval.

Ant. 3 Do neba vchádza pút tela zbavený a pije z_čaše Pána blažený.

KRÁTKE ČÍTANIE

{r}2 Tim 4, 1-2{/r}

Zaprisahávam ťa pred Bohom a Kristom Ježišom, ktorý bude súdiť živých i_mŕtvych, pre jeho príchod a jeho kráľovstvo: Hlásaj slovo, naliehaj vhod i_nevhod, usvedčuj, karhaj a povzbudzuj so všetkou trpezlivosťou a múdrosťou.

KRÁTKE RESPONZÓRIUM

Vo dne mi Pán {*} Udeľuje svoju milosť.

V_noci mu zasa ja spievam. {*}

Udeľuje svoju milosť.

Sláva Otcu i_Synu i_Duchu Svätému.

Vo dne mi Pán {*} Udeľuje svoju milosť.

Ant. na Magnifikat: Blažený Dominik zdvihol ruky k_nebu a povedal: „Svätý Otče, ty vieš, že som ochotne a vytrvalo plnil tvoju vôľu a ochránil som a zachoval tých, ktorých si mi dal. Teraz ich porúčam tebe; zachovaj ich a ochraňuj.“

Alebo, najmä pri speve: Chudobný si ide pre kráľovský trón, vodca pre žezlo, víťaz pre odmenu. Smrť sa mení na život, práca na odpočinok a plač na radosť.

Zhromaždili sme sa na slávnosť svätého Otca Dominika. Podľa jeho príkladu prosme Boha pri týchto večerných chválach:

Pane, dobrotivo zhliadni na svoju rodinu.

Bože, vo svojej nevýslovnej prozreteľnosti si obohatil Cirkev svätým Dominikom a nás si povolal nasledovať ho;

udeľ aj nám horlivosť za pravdu.

Pane, dobrotivo zhliadni na svoju rodinu.

Pane, ochraňuj nás, nech sa mu podobáme;

daj, aby sme sa radovali v_protivenstvách a vždy dôverovali v_tvoje milosrdenstvo.

Pane, dobrotivo zhliadni na svoju rodinu.

Našim bratom, ktorí vyznávajú tvoje meno a tvoju pravdu;

daj uprostred nástrah tohto sveta hojnú milosť a silu.

Pane, dobrotivo zhliadni na svoju rodinu.

Zhliadni na všetkých našich bratov a sestry, čo sa zasvätili službe tvojho slova a spáse ľudí;

aby ich nijako nezlomilo prípadné odmietnutie alebo osočovanie.

Pane, dobrotivo zhliadni na svoju rodinu.

Našim zosnulým bratom a sestrám otvor bránu raja

a daj, aby sme sa s_nimi raz aj my mohli radovať z_tvojej slávy.

Pane, dobrotivo zhliadni na svoju rodinu.

[Teraz nech z_našich úst zaznie modlitba Pána, ktorá zhŕňa a potvrdzuje naše prosby:]

Otče náš.

MODLITBA

Bože, milosrdný Otče, nech tvojej Cirkvi pomáhajú zásluhy a učenie svätého Dominika, vynikajúceho hlásateľa tvojej pravdy; prosíme, na jeho orodovanie vzbuď aj v_našich časoch presvedčivých kazateľov tvojho slova.

ZÁVEREČNÉ POŽEHNANIE

Všemohúci Boh Otec, ktorý svätého Dominika urobil služobníkom evanjelia, nech nás utvrdí v_našom povolaní.

Amen.

INVITATÓRIUM

Ant. Poďte, klaňajme sa Pánovi apoštolov, ktorý z_Dominika urobil hlásateľa evanjelia.

Alebo, najmä pri speve: Nadišli radostné slávnosti svätého Dominika, nech Cirkev plesá plná jasania.

POSVÄTNÉ ČÍTANIE

HYMNUS

Hľa, nový Pánov bojovník;

nech ťa dnes všetci oslávia,

život máš v_mene Dominik,

si mužom evanjelia.

Bez škvŕn ti duša jasala,

panica biela ľalia,

láskou sťa fakľa horela

za spásu duší horlivá.

Nohami šliapal hriešny svet,

do boja srdce opásal,

do boja bez striel dal sa hneď,

bo milosť Krista v_srdci mal.

Bojoval slovom, zázrakmi,

do sveta bratov posielal,

slzami, často nárekmi

modlitby svoje polieval.

Trojjedinému Bohu buď

česť, sláva, chvála, veleba,

Dominik, pros, nech Boží ľud

s_radosťou kráča do neba. Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1
Séria A: Pán tých, ktorých predpoznal, aj predurčil, že sa stanú podobnými obrazu jeho Syna, aby on bol prvorodený medzi mnohými bratmi.
Séria B: Zriedka hovoril inak než s_Bohom v_modlitbe alebo o_Bohu, a k_tomu nabádal aj svojich bratov.
Séria C: Keď už bol vzdelaný vo filozofii, prešiel ku štúdiu pravdy najvyššej.

Ant. 2
Séria A: Boh zažiaril v_našich srdciach a osvietil nás, aby sme poznali Božiu velebnosť, ktorá sa skvie na tvári Ježiša Krista.
Séria B: Mal súcit s_blížnymi a vrúcne túžil po ich spáse.
Séria C: Pod Augustínovou regulou dobre prospieval, až napokon svoj kanonický život rozšíril na život apoštolský.

Ant. 3
Séria A: Boh, darca nádeje, nech vás naplní všetkou radosťou a pokojom viery, aby ste sa vzmáhali v_nádeji s_mocnou pomocou Ducha Svätého.
Séria B: Všade sa javil slovom i_skutkom ako muž evanjelia.
Séria C: Kvet čistoty si zachoval nedotknutý, a tak dospel k_znamenitej slobode života.

Všetky moje slová, ktoré budem k_tebe hovoriť.

Prijmi do srdca a svojím sluchom ich počúvaj.

Z_Prvého listu svätého apoštola Pavla Korinťanom

{r:1Kor}2, 1-16{/r}

{p}

Rozhodol som sa, že nechcem medzi vami vidieť nič iné iba Ježiša Krista, a to ukrižovaného

{v}1{/v}Keď som prišiel k_vám, bratia, neprišiel som vám zvestovať Božie tajomstvo vysokou rečou alebo múdrosťou. {v}2{/v}Rozhodol som sa, že nechcem medzi vami vedieť nič iné, iba Ježiša Krista, a to ukrižovaného. {v}3{/v}A bol som u_vás slabý, bojazlivý a veľmi prestrašený. {v}4{/v}Moja reč a moje ohlasovanie nespočívali v_presvedčivých a múdrych slovách, ale v_prejavoch Ducha a moci, {v}5{/v}aby sa vaša viera nezakladala na ľudskej múdrosti, ale na Božej moci.

{v}6{/v}Medzi dokonalými hovoríme aj múdrosť – no nie múdrosť tohto veku ani múdrosť kniežat tohto veku, ktoré spejú k_záhube, {v}7{/v}ale hovoríme tajomnú Božiu múdrosť, ktorá bola skrytá a ktorú Boh pred vekmi určil nám na slávu. {v}8{/v}Nik z_kniežat tohto veku ju nepoznal. Veď keby ju boli poznali, nikdy by neboli ukrižovali Pána slávy. {v}9{/v}Ale, ako je napísané: „Ani oko nevidelo, ani ucho nepočulo, ani do ľudského srdca nevystúpilo, čo Boh pripravil tým, ktorí ho milujú.“

{v}10{/v}Ale nám to Boh zjavil skrze Ducha, lebo Duch skúma všetko, aj Božie hlbiny. {v}11{/v}Veď kto z_ľudí vie, čo je v_človeku, ak nie duch človeka, ktorý je v_ňom? Tak ani čo je v_Bohu, nepozná nik, iba Boží Duch. {v}12{/v}A my sme nedostali ducha sveta, ale Ducha, ktorý je z_Boha, aby sme vedeli, čo nám Boh daroval. {v}13{/v}A o_tom hovoríme nie slovami naučenými od ľudskej múdrosti, ale slovami, ktoré nás naučil Duch; duchovné veci duchovne vysvetľujeme. {v}14{/v}Živočíšny človek neprijíma veci Božieho Ducha; sú mu bláznovstvom a nemôže ich pochopiť, lebo ich treba duchovne posudzovať. {v}15{/v}No duchovný posudzuje všetko, a jeho nik nemôže posúdiť.

{v}16{/v}Veď kto poznal Pánovo zmýšľanie,

aby ho poúčal?

My však máme Kristovo zmýšľanie.

{p}

RESPONZÓRIUM

{r}2 Tim 4, 2. 5{/r}; {r}Rim 10, 15{/r}

Hlásaj slovo, naliehaj vhod i_nevhod, usvedčuj, karhaj a povzbudzuj so všetkou trpezlivosťou a múdrosťou. {*} Buď vo všetkom triezvy, znášaj útrapy, konaj dielo evanjelistu, plň svoju službu.

Aké krásne sú nohy tých, čo hlásajú dobrú zvesť. {*} Buď vo všetkom triezvy, znášaj útrapy, konaj dielo evanjelistu, plň svoju službu.

Z_Knižky O_začiatkoch Rehole kazateľov od blahoslaveného kňaza Jordána Saského

(Nn. 103-109: MOPH 16, Romæ 1935, pp. 74-77)

{p}

Povaha Magistra Dominika

Blažený Dominik vynikal takou čistotou mravov a tak bol unášaný božským Duchom, že bol naozaj nádobou počestnosti a milosti. Bol vždy pevnej a veľmi vyrovnanej mysle, okrem chvíľ, keď ho zarmucoval pohľad na biedu a pohol ho k_súcitu. A pretože veselá myseľ rozradostňuje tvár, prejavoval sa jeho vnútorný pokoj navonok láskavosťou a veselým výzorom na tvári. Tak pevne stal na tom, čo pred Bohom uvážil a čo si rozumne predsavzal, že sotvakedy, ba nikdy, od toho neustúpil, čo raz zrelo uvážil a povedal. A pretože, ako sme už povedali, z_jeho tváre vyžarovala vždy veselosť, svedčilo to o_jeho čistom svedomí. Táto žiara v_jeho tvári bola niečím nadzemským.

Ňou si ľahko získaval lásku všetkých. Bez ťažkosti ihneď priťahoval každého, kto sa naňho pozrel. Všade, kde bol, či na ceste so svojimi spoločníkmi alebo v_hostiteľovom dome s_jeho rodinou alebo medzi veľmožmi, kniežatami a prelátmi, vždy plynula z_jeho úst reč, ktorá vzdelávala. Vyrozprával mnoho poučných príkladov, ktorými pobádal myseľ poslucháčov k_láske ku Kristovi a k_pohŕdaniu týmto svetom. Všade sa javil slovom i_skutkom ako muž evanjelia.

Keď bol cez deň medzi bratmi alebo spoločníkmi, nik nebol taký spoločenský a príjemný ako on. A v_nočných hodinách nik nebdel a nemodlil sa horlivejšie a vytrvalejšie ako on. Podvečer bol mu hosťom plač a radosť nad ránom. Deň venoval blížnym, noc Bohu. Vedel, že vo dne svoju milosť udeľuje Pán a v_noci sa mu zasa spieva. Veľmi mnoho a veľmi často plakal. Slzy mu boli chlebom vo dne i_v_noci. Cez deň prelieval slzy najmä pri každodennom slávení svätej omše. V_noci zasa, keď neúnavne bdel nad všetkými.

Noc veľmi často prebdel v_kostoloch, takže sa zdalo, akoby nemal vôbec alebo len zriedka lôžko na odpočinok. Noci teda trávil na modlitbách a v_neustálom bdení, pokiaľ mu to dovoľovala telesná krehkosť. A keď ho napokon premohla únava a aj duch ochaboval, že si musel zdriemnuť, oprel si hlavu buď pred oltárom alebo na inom mieste, ale vždy o_kameň ako patriarcha Jakub. A keď si trošku odpočinul, znovu sa vzchopil k_vrúcnej modlitbe.

Všetkých ľudí objímal náručím lásky. A pretože mal všetkých rád, aj jeho mali všetci radi. Radoval sa s_radujúcimi a plakal s_plačúcimi. Pretože prekypoval nežnou láskou, celkom sa dával blížnym a mal súcit s_úbohými. Každý ho miloval najviac preto, že kráčal jednoduchou cestou a že nebola uňho ani stopa po dvojakosti alebo pretvárke ani v_slovách ani v_skutkoch.

Chudobu miloval opravdivo a nosil vždy jednoduchý odev. V_jedle a pití bol veľmi striedmy. Vyhýbal sa vyberaným jedlám a rád sa uspokojil s_jednoduchou stravou. Mal pevne v_moci svoje telo. A keď už musel z_telesnej potreby použiť víno, tak si ho rozriedil vodou, že nikdy neoslabilo jeho jemného a bystrého ducha.

[Kto by vedel napodobniť čnostný život tohto človeka? Môžeme ho len obdivovať a z_jeho príkladu poznať liknavosť našich čias. Aby sme dokázali to, čo dokázal on, to nie je v_ľudských silách, to je dielo osobitnej milosti. Len milosrdná Božia dobrota dá niekomu, aby mohol nasledovať podobnú svätosť. Ale kto je toho schopný? Predsa však ideme, bratia, ako len môžeme, po stopách svojho Otca. A zároveň ďakujeme Vykupiteľovi, že nám dal, svojim služobníkom, vodcu na tejto ceste, ktorou kráčame, a že nás skrze neho znovuzrodil pre toto skvelé spoločenstvo. Prosme milosrdného Otca, aby nás viedol Duchom, ktorým sú vedené Božie deti, a aby sme v_medziach, určených našimi otcami, smeli aj my dôjsť priamou cestou k_tomu cieľu večného šťastia a trvalej blaženosti, ku ktorému sa dostal, nekonečne šťastný, on sám. Amen.]

{p}

RESPONZÓRIUM

Blaženú nádej, Otče, si dal plačúcim, keď si umieral, že pomáhať budeš zasa svojim bratom v_každom čase. {*} Splň, Otče, slávny prísľub svoj, v_hodine smrti pri nás stoj.

Ty si toľko divov robil, uzdravil si mnohých chorých; aj nás uzdrav mocou Krista, aby duša bola čistá. {*} Splň, Otče, slávny prísľub svoj, v_hodine smrti pri nás stoj.

Alebo iné:

Z_Deviatich spôsobov modlitby svätého kňaza Dominika

(Ed. I. Taurisano: ASOP 15, 1922, pp. 96-97; 99-100)

{p}

O_modlitbe svätého otca Dominika

Prvý spôsob bol ten, že sa skláňal pred oltárom, akoby Kristus, oltárom symbolizovaný, bol tu prítomný skutočne a osobne, a nie len v_znamení, podľa Knihy Judita: „Vždy sa ti páčila modlitba pokorných a tichých.“ Pokorou dosiahla Kananejčanka to, čo chcela, a márnotratný syn tiež. Ale aj „ja nie som hoden, aby si vošiel pod moju strechu, lebo som pred tebou príliš nepatrný, Pane.“

Svätý otec sa vzpriamil, sklonil hlavu a pokorne hľadel na svoju Hlavu, Krista. Uvažoval o_svojom služobnom postavení a o_Kristovej vznešenosti a celou bytosťou sa mu klaňal. Učil aj bratov, aby tak robili, keď idú okolo poníženého na kríži, aby Kristus, tak veľmi pre nás pokorený, videl, že sa koríme pred jeho velebnosťou. Rovnako prikazoval bratom, aby sa takto klaňali pred najsvätejšou Trojicou, keď sa sláv nostne prednášajú slová: „Sláva Otcu i_Synu i_Duchu Svätému.“

Potom svätý Dominik pred oltárom alebo v_kapitulnej sieni pozeral uprene a veľmi prenikavým pohľadom na Ukrižovaného a znova a znova mnoho ráz pred ním pokľakol. Stávalo sa, že niekedy od kompletória až do polnoci hneď vstával, hneď kľakal, ako apoštol Jakub, ako malomocný v_evanjeliu, ktorý na kolenách prosil: „Pane, ak chceš, môžeš ma očistiť“, ako Štefan padol na kolená a hlasite volal: „Pane, nezapočítaj im tento hriech.“

A svätý Otec Dominik hneď pocítil veľkú dôveru v_Božie milosrdenstvo k_sebe a ku všetkým hriešnikom, dôveru, že Boh zachová mladých bratov, ktorých Dominik rozposlal, aby kázaním zachraňovali duše. A niekedy nemohol zadržať svoj hlas, a tak ho bratia počuli, ako hovorí: „K_tebe, Pane, volám, nebuď voči mne mlčanlivý.“ A hovorieval aj iné podobné slová zo Svätého písma.

Niekedy zasa hovoril v_svojom srdci a vôbec nebolo počuť hlas. Zostával kľačať ako v_úžase, a to niekedy veľmi dlho. Niekedy pri tomto spôsobe vyzeral, akoby jeho rozum prenikal do neba, a hneď zasa bolo vidieť, ako sa rozveselil a stieral si tečúce slzy. Roznecovala sa v_ňom veľká túžba, bol ako smädný, čo došiel k_prameňu, ako pútnik, ktorý je už blízko vlasti.

Spamätúval sa a nadobúdal síl a pohyboval sa veľmi ladne a ľahko, znova sa vzpriamoval a kľakal. A tak si zvykol na kľačanie, že na ceste a v_útulkoch po únavnom putovaní i_na cestách, keď už iní spali a odpočívali, on sa vracal k_svojmu kľačaniu, akoby to bolo akési jeho zamestnanie a jeho osobitná služba. A týmto príkladom poučoval bratov viac než slovom.

{p}

RESPONZÓRIUM

{r}Ef 4, 15{/r}; {r}Prís 4, 18{/r}

Žime podľa pravdy, {*} A v_láske všestranne vrastajme do toho, ktorý je hlavou, do Krista.

Chodník spravodlivých je sťa svetlo rozbresku, čo prechádza stále väčšmi do bieleho dňa. {*} A v_láske všestranne vrastajme do toho, ktorý je hlavou, do Krista.

Alebo iné:

Z_Reči brata Hieronyma Savonarolu, kňaza, na sviatok svätého Dominika

(Ed. L. Ferretti: „Memorie Domenicane“ 27, 1910, pp. 381-401)

{p}

Celý sa premenil na lásku a múdrosť

„Hľa, veľkňaz, ktorý za svojho života podoprel dom a vo svojej dobe upevnil chrám.“ Toto je, bratia, svätý Dominik, ktorého sviatok dnes slávime. On spolu so svätým Františkom obnovil upadajúcu Cirkev.

„Hľa, veľkňaz.“ Bratia, všimnite si tieto slová a pozorujte tajomstvo. Je mnoho kňazov i_málo kňazov. A ani dobrí kňazi nie všetci sú veľkí. Veď kňaz má osvecovať ľud, jeho úlohou je kázať. Ako teda môže byť kňazom niekto, kto nevie osvecovať? A ako ním môže byť ten, kto ani sám nie je osvietený, a ešte taký, kto je zlý?

Blažený Dominik bol svätý a osvietený náukou. Niekto však povie: „Ja sa učím, aby som sväto kázal.“ Pretože kazateľstvo je veľmi čestná úloha, chcú dnes všetci naši kňazi kázať; preto študujú rečnícke príručky a iné veci a hovoria, že vzdelávajú všetok ľud. „Ja urobím v_Cirkvi niečo dobré.“ Ale čo nasleduje? „Ktorý za svojho života podoprel dom“, to jest v_čase svojho života. Hriešny život nie je život, ale smrť. Povedz teda: za svojho svätého života; to znamená svojím životom a dobrým príkladom.

Proste, proste Pána, aby poslal dobrých a svätých kňazov, ktorí by podopreli dom, totiž Cirkev, lebo jej celej hrozí zosuv.

„A vo svojej dobe upevnil chrám. Sám totiž vystavil tento chrám do výšky.“ Výškou tohto chrámu je dokonalý stav niektorých z_duchovenstva, to jest rehoľníkov. Biskup má byť dokonalý, lebo je v_dokonalom stave. Rehoľníci však sú v_stave dokonalosti, lebo skladajú sľuby a zaväzujú sa na to, čo vedie k_dokonalosti. K_rehoľníkom patríme aj my v_kazateľskej reholi. Len si pomyslite, akí dokonalí majú byť kazatelia, keď sa hovorí „o_vznosných múroch chrámu.“ Bratia, vari nemá každý umelec na zreteli meno svojho umenia a vari by sa nehanbil, keby nekonal podľa umenia? Ako napr. vojak, ak sa bojí, ak utečie. Majte preto aj vy na zreteli, čím ste.

„Získal si slávu v_styku s_ľuďmi.“ O_svätom Dominikovi sa hovorí, že v_styku s_ľuďmi bol vždy veselý a príjemný, a preto ho mali všetci radi. Chcel mať konventy v_mestách a stýkať sa s_ľuďmi, aby mohol všetkým preukazovať dobro. Preto deň strávil s_blížnymi a noc venoval Bohu. Hlásal lásku, ktorá rozširuje srdce a všetko uľahčuje. „Tvoj príkaz platí neobmedzene. Pobežím po ceste tvojich príkazov, lebo ty dávaš môjmu srdcu odvahu.“ Keď sa ho ktosi pýtal, odkiaľ má také krásne výklady, odpovedal: „Z_knihy lásky.“

Aj vy, bratia, sa chcete učiť Sväté písmo, chcete kázať. Majte lásku a ona vás naučí. Majte lásku a pochopíte lásku. Svätý Dominik bol celý zaujatý láskou k_blížnym, aby ich modlitbou, kázaním a príkladom priviedol späť k_životu. Pre toto obetoval sám seba Bohu ako príjemnú obetu. Preto nasleduje: „a kadidlo horiace v_ohni“, totiž v_ohni Ducha Svätého, v_ohni lásky k_blížnemu a v_ohni súžení. To všetko stúpalo k_Bohu ako veľmi lahodná vôňa. Napokon sa celý premenil na lásku a múdrosť a celý bol ozdobený čnosťami.

{p}

RESPONZÓRIUM

Porov. {r}Zjv 19, 9{/r}; {r}Lk 14, 17{/r}

Keď Hospodár pozýva ľudí na svadobnú hostinu Baránka, v_hodine hostiny posiela svojho služobníka, {*} A sľubuje rozličné slasti života.

Za posla, čo mal volať na prevznešenú hostinu, vyvolil si svätého Dominika. {*} A sľubuje rozličné slasti života.

RANNÉ CHVÁLY

HYMNUS

Menom i_skutkami Pánovi patríš len,

učíš a miluješ Boží ľud úprimne.

Príď, Otče, z_neba k_nám a svetu pripomeň

výroky spásy pravdivé.

Povedz, jak sladká mzda za vieru čaká nás,

pre koho s_láskou si slúžil a pracoval.

A teraz prosebný za nás nech znie tvoj hlas,

keď ťa Pán k_sebe povolal.

Povedz, že Kristus má poklady najdrahšie,

čo srdcu ľudskému radosti pripravia;

ty si sa v_otázkach pozemských vynašiel

chudobným dobrá rozdával.

Nech krása, ktorá ti v_srdci vždy žiarila,

pobáda hriešnikov neprávosť zanechať;

kiež v_srdci čistom by dychtivosť ožila

anjelom vždy sa podobať.

Nech Svätej Trojici znie chvála v_každý čas;

daj nám vždy použiť tak tvoje milosti,

aby smel naveky prednášať každý z_nás

chválospev večnej radosti. Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1
Séria A: Za tebou prahne moja duša; veď tvoja milosť je lepšia než život.
Séria B: Ako jeleň dychtí za vodou z_prameňa, tak dychtil Kristov služobník za mučeníctvom.

Ant. 2
Séria A: Brat Dominik zotrvával v_modlitbe vo dne i_v_noci.
Séria B: Na peniaze chudobný, bohatý čistým životom; za cenu chudoby kúpil si právo na nebo.

Ant. 3
Séria A: Keď Dominik posielal bratov kázať, prosil ich a napomínal, aby horlivo pracovali na spáse duší.
Séria B: Prácou rúk i_jazyka postavil si rebrík, a panenská Matka so Synom ho vytiahli do neba.

KRÁTKE ČÍTANIE

{r}Ef 3, 8-9{/r}

Ja, najmenší zo všetkých svätých, dostal som tú milosť zvestovať pohanom Kristovo nevyspytateľné bohatstvo a všetkým oznámiť, aký je plán tajomstva od vekov skrytého v_Bohu.

KRÁTKE RESPONZÓRIUM

Zvestujte pohanom {*} Pánovu slávu.

A jeho zázraky všetkým národom, {*}

Pánovu slávu.

Sláva Otcu i_Synu i_Duchu Svätému.

Zvestujte pohanom {*} Pánovu slávu.

Ant. na Benediktus: Aké krásne sú na horách nohy posla, ktorý hlása pokoj, posla dobrej zvesti, ktorý ohlasuje spásu, ktorý hovorí Sionu: „Tvoj Boh kraľuje.“

Alebo, najmä pri speve: Nech je zvelebený Vykupiteľ sveta, ktorý poslal Dominika na svet, aby ľudia dosiahli spásu.

Za tohto radostného svitania chváľme Pána, ktorý chce, aby všetci ľudia boli spasení a došli k_poznaniu pravdy. S_jasotom mu volajme:

Chvála ti, Pane, darca spásy.

Velebíme ťa, Pane, že si dal svojho služobníka Dominika Cirkvi, aby jej slúžil, a urobil si ho vodcom mnohých bratov;

daj, aby sme pod jeho vedením napredovali s_radosťou a s_dôverou v_tvoje milosrdenstvo.

Chvála ti, Pane, darca spásy.

Dominik žiaril pred očami všetkých svojimi čnosťami, veľkou láskou a horlivosťou v_hlásaní evanjelia;

ďakujeme ti, Pane, že nás voláš, aby sme ho nasledovali.

Chvála ti, Pane, darca spásy.

Postupne si zhromaždil zástupy bratov a sestier, aby šli za ním;

chválime ťa, Pane, za také početné šíky, ktoré sa slovom a príkladom hlásia k_tvojmu prikázaniu lásky.

Chvála ti, Pane, darca spásy.

Z_tvojej láskavosti sa dnes premnoho laikov i_rehoľníkov a rehoľníc honosí príslušnosťou k_dominikánskej rodine;

nech naveky zvyšuje tvoju česť ich úsilie poznať ťa a oslavovať ako svojho vodcu.

Chvála ti, Pane, darca spásy.

[Nech sa naše srdce naplní radosťou, keď sa modlime modlitbu Pána a s_jasotom voláme:]

Otče náš.

MODLITBA

Bože, ty si milostivo osvietil svoju Cirkev zásluhami a učením nášho Otca svätého Dominika; daj, nech jej na jeho orodovanie nechýba pomoc v_časných veciach a nech ustavične rastie v_hodnotách duchovných.

Alebo:

Bože, milosrdný Otče, nech tvojej Cirkvi pomáhajú zásluhy a učenie svätého Dominika, vynikajúceho hlásateľa tvojej pravdy; prosíme ťa, na jeho orodovanie vzbuď aj v_našich časoch presvedčivých kazateľov tvojho slova.

MODLITBA CEZ DEŇ

PSALMÓDIA

PREDPOLUDNÍM

Ant. Majte lásku, buďte pokorní, vaším vlastníctvom nech je dobrovoľná chudoba.

Alebo:

Ant. Nastáva deň radosti, keď blažený Dominik vstupuje do neba ako svätec vznešený.

Alebo:

Ant. Majte lásku, buďte pokorní, vaším vlastníctvom nech je dobrovoľná chudoba.

Alebo:

Nastáva deň radosti, keď blažený Dominik vstupuje do neba ako svätec vznešený.

KRÁTKE ČÍTANIE

{r}1 Kor 2, 4-5{/r}

Moja reč a moje ohlasovanie nespočívali v_presvedčivých a múdrych slovách, ale v_prejavoch Ducha a moci, aby sa vaša viera nezakladala na ľudskej múdrosti, ale na Božej moci.

Blažený človek, ktorého ty, Pane, vzdelávaš.

A poúčaš o_svojom zákone.

NAPOLUDNIE

Ant. Bol to najlepší a najväčší tešiteľ bratov a iných ľudí, nachádzajúcich sa v_pokušení.

Alebo:

Ant. Na peniaze chudobný, čistým životom bohatý; právo na nebo si kúpil za cenu chudoby.

Alebo:

Ant. Bol to najlepší a najväčší tešiteľ bratov a iných ľudí, nachádzajúcich sa v_pokušení.

Alebo:

Na peniaze chudobný, čistým životom bohatý; právo na nebo si kúpil za cenu chudoby.

KRÁTKE ČÍTANIE

{r}Iz 59, 21{/r}

Môj duch, ktorý je nad tebou, a moje slová, ktoré som ti dal do úst, nezmiznú z_tvojich úst ani z_úst tvojho potomstva, od teraz až naveky – hovorí Pán.

Hľa, vkladám svoje slová do tvojich úst.

Dávam ti moc nad národmi a nad kráľovstvami.

POPOLUDNÍ

Ant. Opravdivo miloval chudobu a nosil vždy jednoduchý odev.

Alebo:

Ant. V_zjavení vidí brat rebrík do neba, po ktorom Otec vystupuje dohora.

Alebo:

Ant. Opravdivo miloval chudobu a nosil vždy jednoduchý odev.

Alebo:

V_zjavení vidí brat rebrík do neba, po ktorom Otec vystupuje dohora.

KRÁTKE ČÍTANIE

{r}Mal 2, 6{/r}

Zákon pravdy bol v_jeho ústach, na jeho perách sa nenašla neprávosť; pokojne a priamo kráčal so mnou a mnohých odvrátil od hriechu.

Pane, veď ma vo svojej pravde a uč ma.

Lebo ty si Boh, moja spása.

VEŠPERY

HYMNUS

Ty večnej slávy hlásateľ,

menom Pánovi náležíš

jak Svätý Duch to zjaviť chcel,

aby ti Pánom bol Ježiš.

V_srdci si živú vieru mal,

v_tom srdci širšom ako svet,

Bohu si prvé miesto dal

a v_sebe videl krehký kvet.

Vždy čistý, vľúdny, striezlivý,

za zvrchovanú Pravdu právd

s_ohnivou láskou, horlivý,

išiel si verne bojovať.

Jak prudký víchor vyšiel si

temnoty bludu rozohnať,

zlo všade chcel si odstrániť

by Cirkev pokoj mohla mať.

Daj, nech tvoj oheň horí v_nás,

nech horí mocným plameňom,

a viera spevní nádej zas,

že nebo je nám odmenou.

Daj, nech cez tŕnie, kamene

môžeme mužne prechádzať,

aby sme s_tebou blažene

Bohu vždy mohli slávu vzdať. Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1
Séria A: Všetkých ľudí objímal náručím lásky, a pretože mal všetkých rád, aj jeho mali všetci radi.
Séria B: Noci prebdel s_Kristom a nemal ani vlastné lôžko. Keď prelial prúdy sĺz, zložil si telo na zem.

Ant. 2
Séria A: Pohnutý láskou a súcitom predal knihy a všetko, čo mal, a daroval to na výživu chudobných.
Séria B: Od detí odchádza Otec, ich životná opora, a pokornú chudobu im zanecháva v_záveti.

Ant. 3
Séria A: Hlasito volal: „Pane, zmiluj sa nad svojím ľudom. Čo bude s_hriešnikmi?“
Séria B: Učiteľ pravdy sa skvie v_zbore panicov, s_blaženými v_nebi je ovenčený dvojakou korunou slávy.

KRÁTKE ČÍTANIE

{r}Flp 1, 3-4. 7-8{/r}

KRÁTKE RESPONZÓRIUM

Blahoslavení sú tí, čo počúvajú Božie slovo {*} A zachovávajú ho.

A prinášajú úrodu v_trpezlivosti. {*}

A zachovávajú ho.

Sláva Otcu i_Synu i_Duchu Svätému.

Blahoslavení sú tí, čo počúvajú Božie slovo {*} A zachovávajú ho.

Ant. na Magnifikat: Veľký Otče, svätý Dominik, v_hodine smrti nás vezmi k_sebe, a tu na zemi hľaď na nás vždy s_láskou.

Alebo, najmä pri speve: Svetlo Cirkvi žiarivé, božskej pravdy učiteľ, ruža trpezlivosti, slonová kosť čistoty, láskavo si rozdával nápoj božskej múdrosti, kazateľ milosti, spoj nás s_blaženými vo večnosti.

Keď s_radosťou slávime dnešný sviatok a tešíme sa z_ochrany svätého Otca Dominika, zverme Božej dobrote svoje potreby i_potreby celého sveta:

Spas svoj ľud, Pane!

Dobrotivý Bože, ty si nás povolal, aby sme ti slúžili a šli v_šľapajach svätého Otca Dominika;

prosíme ťa, daj nám jeho vrúcnu zanietenosť za pravdu.

Spas svoj ľud, Pane!

Svätý Otec Dominik prikázal svojim synom, aby obohacovali svet ovocím svojho štúdia a rozjímania;

chráň ich, Pane, nech sú v_štúdiách usilovní, v_modlitbe vytrvalí a v_kázaní horliví.

Spas svoj ľud, Pane!

Ľudia hľadajú ako ovce bez pastiera životodarné pastviny a pramene pravdy;

rozmnož teda, Pane, v_Cirkvi počet mužov a žien, ktorí by vedeli primerane hlásať tvoju lásku dnešnému svetu.

Spas svoj ľud, Pane!

Svojho jednorodeného Syna, poslušného až na smrť na kríži, si vzkriesil a oslávil;

prosíme ťa, daj, nech všetci naši zosnulí bratia a sestry hľadia bez konca na tvoju tvár.

Spas svoj ľud, Pane!

[Sme deti jedného Otca, preto jedným hlasom volajme spolu s_jeho jednorodeným Synom Ježišom Kristom:]

Otče náš.

ZÁVEREČNÉ POŽEHNANIE

Boh, ktorý dal, aby sa na svojom služobníkovi Dominikovi prejavila dobrota a láska nášho Spasiteľa k_ľuďom, nech aj vás urobí podobnými obrazu svojho Syna.

Amen.

tiež 9. augusta

BL. JÁNA ZO SALERNA, KŇAZA

Narodil sa roku 1190. Pochádzal zo vznešeného normandského rodu Salerni. Keď pod vplyvom bl. Reginalda r. 1219 vstúpil do rehole, bol už kňazom a univerzitným profesorom. V_tom istom roku ho sv. Dominik poslal so skupinou bratov do Toskánska, aby vo Florencii založili konvent. Bol vedúcim tejto skupiny bratov. Horlivo pracoval na poli obhajoby právd katolíckej viery. Zomrel roku 1242 vo Florencii. Pápež Pius VI. jeho úctu potvrdil 2._apríla 1783.

MODLITBA

Dobrotivý Bože, ty chceš, aby sa viera vzmáhala; preto si urobil z_blahoslaveného Jána vynikajúceho hlásateľa tvojho slova. Na jeho orodovanie nám dopraj, aby to, čo srdcom veríme k_spravodlivosti, sme ústami vyznávali na spásu.

tiež 14. augusta

BL. AIMONA TAPARELLIHO, KŇAZA

Narodil sa roku 1398 vo vznešenej rodine v_piemontskom mestečku Savigliano. Do Rehole kazateľov vstúpil v_zrelom veku. Bol „vynikajúcim učiteľom a kazateľom“, horlil za dom Boží, skôr vyhľadával pravdu než bludy, najmä po smrti Bartolomeja z_Cerveri (r. 1466). Veľmi si uctieval prebl. Pannu Máriu. Keď na slávnosť Nanebovzatia Panny Márie roku 1495 zomrel, mal takmer sto rokov. Zanechal po sebe spomienku ako na človeka oddaného rozjímaniu. S_hlbokou zbožnosťou slávil eucharistiu a božské ofícium. Pápež bl. Pius IX. jeho úctu schválil 29._mája 1856.

MODLITBA

Pane a Bože náš, tebe slúžiť, znamená kraľovať; na príhovor blahoslaveného Aimona, z_ktorého si učinil vynikajúceho bojovníka za vieru, dopraj i_nám, nech ti v_Cirkvi slúžime tým, že budeme šíriť pokoj a jednotu, a tak si zaslúžime radovať sa s_ním vo večnom kráľovstve.

12. augusta

BL. JÁNA JURAJA REHMA, KŇAZA A MUČENÍKA

Narodil sa v_Katzenthali v_Hornom Porýnsku. Keď dovŕšil dvadsať rokov, prijal dominikánsky rehoľný odev, rehoľné meno Tomáš a v_Paríži začal noviciát. Po roku zložil slávnostnú profesiu a stal sa členom konventu v_Schelesdat. V_roku 1791, počas Francúzskej revolúcie, odmietol zložiť schizmatickú prísahu nanútenú kléru. Po zrušení konventu odišiel do departementu La Meurthe, kde pokračoval v_šírení katolíckej viery. V_roku 1793 ho revolučný výbor uväznil v_Nancy, potom ho spolu s_mnohými inými odsúdili na deportáciu a previezli do Rochefortu, neďaleko La Rochelle. Od mája do augusta 12._augusta 1794 bol uväznený na lodi. Následkom krutého a vysiľujúceho zaobchádzania zomrel 11._augusta 1794. Bol v_skupine 64 francúzskych kňazov a rehoľníkov, ktorých pápež Ján Pavol II. vyhlásil dňa 1._októbra 1995 za blahoslavených.

MODLITBA

Dobrotivý Bože, ty si v_ťažkých podmienkach deportácie blahoslaveného Jána Juraja a jeho spoločníkov obdaroval milosťou vernosti a odpustenia; daj, aby sme aj my, podľa ich príkladu, boli vždy zjednotení s_tvojou Cirkvou a stále ochotní zmieriť sa so svojimi bratmi.

15. augusta

NANEBOVZATIE PANNY MÁRIE

Slávnosť

Touto slávnosťou si so vzdávaním vďaky spomíname na orodovanie bl. Panny Márie i_na to, že chráni dominikánsku rehoľu. Liturgicky sa to môže vyjadriť mnohými spôsobmi: procesiou pred omšou alebo slávnostným vstupom; pri omši väčším zdôraznením toho alebo onoho momentu eucharistického úkonu; pri liturgii hodín slávnostnejším slávením niektorej hodiny alebo zvolením niektorých osobitných prvkov.

PRVÉ VEŠPERY

PSALMÓDIA

Ant. 1 Preslávna Panna, skrze teba sa nám otvorili brány raja a dnes sa v_sláve raduješ spolu s_anjelmi.

Ant. 2 Ako uzavretá záhrada si, Božia Rodička, ako uzavretá záhrada a zapečatená studnica. Vstaň, priateľka moja krásna, a poď!

Ant. 3 Krásna si a pôvabná, dcéra Jeruzalema, hrozná ako usporiadaný šík bojovníkov.

DLHÉ RESPONZÓRIUM

Porov. {r}Lk 1, 45{/r}

Blahoslavená si, Panna Mária, Božia Rodička, lebo si uverila, že sa splní, čo ti povedal Pán. Hľa, vyvýšená si nad chóry anjelov {*} Prihováraj sa za nás u_Pána Ježiša Krista.

Požehnaná a ctihodná si, Panna Mária, lebo bez porušenia panenstva stala si sa Matkou Spasiteľa. {*} Prihováraj sa. [Sláva Otcu. {*} Prihováraj sa.]

Ant. na Magnifikat: Kristus vystúpil na nebesia, a svojej prečistej Matke pripravil neporušiteľné miesto. A toto je preslávny sviatok, neporovnateľne slávnejší než sviatky všetkých svätých, kedy slávna a šťastná došla do nebeskej komnaty pred zrakom celého nebeského dvora. Nech nikdy neprestane dobrotivo pamätať na tých, čo spomínajú na ňu.

Z_Homílií svätého kňaza Jána Damascénskeho

(Hom. 9 in Dormitionem B. V. Mariæ, 3. 7. 8. 10:PG 96, 727. 734. 735)

{p}

Zrodila si nám rúcho nesmrteľnosti

Boh kedysi vyhnal z_raja smrteľných prarodičov, keď sa opili vínom neposlušnosti. Previnenie ich omámilo a uspalo zrak ich myslí a oni sa hriechom tak opili, že ich duchovné svetlo sa utlmilo a oni sa dostali do zajatia smrtonosného spánku. A teraz by nemal raj prijať tú, čo odrazila útoky každého hriechu, z_poslušnosti k_Bohu a Otcovi splodila potomka a všetkým smrteľníkom dala počiatok života? Ako by smrť mohla pohltiť túto naozaj preblahoslavenú, ktorá celú osobu Božieho slova súčasne spojila so sebou a s_Bohom? Ako by ju mohlo prijať podsvetie? Veď Kristus, ktorý je cesta a pravda; hovorí: „Kde som ja, tam bude aj môj služobník,“ prečo by teda tým skôr nemala u_neho príbytok jeho matka? Zaiste je drahocenná smrť svätých Pána, Boha zástupov. Drahocennejší je však odchod Božej Matky z_tohto života.

Vtedy Adam a Eva; rodičia nášho rodu, s_jasotom hlasne zvolali: „Blahoslavená si, dcéra, lebo si z_nás sňala trest za porušenie zákazu. Ty si od nás dostala smrteľné telo, a ty si nám zrodila rúcho nesmrteľnosti. Pochádzaš z_našich bedier, a odplatila si sa nám tak, aby sme sa mali dobre. Právom návratu si nás zavolala späť do starého sídla. My sme raj zavreli, ty si nám otvorila cestu stromu života. Skrze nás prišli smutné veci namiesto radostných. A naopak, skrze teba sa namiesto smutných vrátili radostné. Akým spôsobom by si mohla, Nepoškvrnená, podliehať smrti? Ty si most do života a rebrík do neba. Smrť sa stane loďou, ktorá prepraví ľudí k_nesmrteľnosti.“

Ona však, pretože sa neľaká pravdy, povedala: „Do tvojich rúk, Synu, porúčam svojho ducha. Prijmi teda dušu, ktorá ti je drahá a ktorú si si uchoval bez viny. Tebe, a nie zemi, odovzdávam svoje telo. Prenes ma k_sebe, aby som i_ja prebývala s_tebou tam, kde si ty, potomok môjho tela. Ponáhľam sa k_tebe, ktorý si prišiel ku mne cez všetku priestorovú vzdialenosť.“

Keď toto povedala, ako odpoveď počula: „Príď, do môjho odpočinku, Matka moja požehnaná! Vstaň, príď, priateľka moja, najkrajšia zo žien. Hľa, zima prešla. Celá krásna si, priateľka moja, v_tebe škvrny nijakej niet. Vôňa tvojich mastí predčí všetky vône.“

{p}

RESPONZÓRIUM

Dnes vystúpila Panna Mária do neba. {*} Radujte sa, pretože s_Kristom vládne naveky.

Kráľovná sveta je dnes vytrhnutá z_ničomného sveta. {*} Radujte sa, pretože s_Kristom vládne naveky.

Ant. na Benediktus: Kto je tá, čo vychádza ako ranná zora, krásna ako mesiac, čistá ako slnko, hrozná ako usporiadaný šík bojovníkov?

MODLITBA

Všemohúci a večný Bože, ty si vzal nepoškvrnenú Pannu Máriu, matku tvojho Syna, s_telom a dušou do nebeskej slávy; prosíme ťa, pomáhaj nám, aby sme vždy smerovali k_nebu a mohli mať s_ňou účasť na večnej blaženosti.

17. augusta

SV. HYACINTA POĽSKÉHO, KŇAZA

Spomienka

Koncom XII. storočia vo Wrócławskej diecéze, v_osade Kamienska, sa narodil Jacko (Jakub); od XIV. storočia je známy pod menom Hyacint. Roku 1220 ako krakovský kanonik vstúpil do Rehole kazateľov v_Ríme. Roku 1221 svätý Dominik poveril jeho a brata Henricha z_Moravy, aby uviedli Rehoľu kazateľov do Poľska. Už roku 1222 bol založený konvent v_Krakove. Roku 1225 Gerard Wrocławský, prvý poľský provinciál, rozposlal krakovských bratov piatimi smermi po Poľsku. Jacko založil konvent v_meste Gdaňsk v_Pomoransku, neskôr aj v_Kyjeve, kde žil od roku 1229 až do roku 1233, a všade žiaril ako vzor mravného života a synovskej úcty voči Matke Pána.

Húževnato pracoval medzi pravoslávnymi a katolíkmi v_tejto oblasti, a mesto opustil krátko predtým, ako knieža Vladimír Rurikovec bratov z_neho vyhnal. V_súvislosti s_jeho cestami sa spomína zázračný prechod cez rieku Vislu, keď rozprestrel na vodu plášte a suchou nohou prešli cez rieku on i_jeho spoločníci, ktorí niesli Eucharistiu a sochu Panny Márie. Zomrel v_krakovskom konvent dňa 15._augusta 1257. Pápež Klement VII. ho v_roku 1527 vyhlásil za blahoslaveného a Klement VIII. dňa 17._apríla 1594 ho zapísal do zoznamu svätých.

INVITATÓRIUM

Ant. Poďte, klaňajme sa Kristovi, Najvyššiemu pastierovi.

Alebo, najmä pri speve: Klaňajme sa Pánovi, darcovi milosti, On oslávil Hyacinta, hlásateľa spásy.

POSVÄTNÉ ČÍTANIE

HYMNUS

Keď verný posol Krista je

poslaný vieru rozsievať,

roznáša svätú spásy zvesť

ďalekým sveta končinám.

Zvesť Božiu všade rozsieva,

jas Pravdy v_prúdoch rozlieva,

plamene z_úst mu šľahajú,

zásady žitia tryskajú.

Najkrajšou métou spása je,

vždy šíri mravy šľachetné,

každý prijíma pokánie,

koho na ceste postretne.

Tvrdá hruď mäkne ako vosk,

nepriateľ vzdá sa koristi,

a keď v_ňom zlomí vzdor a zlosť,

tak pre nebo ho zaistí.

Buď tebe sláva, Bože náš,

po všetky veky v_každý čas.

Pridruž nás k_nebeskej sláve

na prosby Hyacintove. Amen.

Zo Životopisu svätého kňaza Hyacinta

(De vita et miraculis sancti Iacechonis Ordinis Fratrum Prædicatorum auctore Stanislao Cracoviensi eiusdem Ordinis, circa 1352.)

{p}

Poliakom vyšlo nové svetlo

„Pohanský ľud, čo kráčal v_tmách, uzrel veľké svetlo.“ Tvorca vesmíru, keď na počiatku utváral nebo a zem, ponechal tmu nad priepasťou. Ale, aby aj túto osvietil, povedal: „Buď svetlo. A bolo svetlo.“ A stvoreným svetlom osvietil svet. Ako teda osvietil tmu sveta, tak prostredníctvom blaženého Jacka ako lúčom nového slnka rozohnal tmu hriechu v_Poľsku a do sŕdc Poliakom vložil svetlo viery. Tým sa naplnilo to, čo už dávno predtým predpovedal prorok Izaiáš: Pohanský ľud – totiž na území Poľska – ktorý chodil v_tme nevedomosti, uzrel veľké svetlo, totiž svätého Hyacinta, kazateľa oslnivej náuky. Ako totiž príchodom denného svetla sa chorým uľavuje, ľudia sa prebúdzajú zo spánku, vtáctvo radostne švitorí a dravce zaliezajú do svojich skrýš, tak podobne, keď svätý Dominik poslal svätého Hyacinta do Poľska, zjemnili sa mravy Poliakov, prebudili sa z_nedbalosti, nadchli sa k_rozjímaniu o_nebeských veciach a vyslobodili sa z_moci zlých duchov. Takže aj Poliaci pobadali, že im vychádza nové svetlo, radosť, česť a vážnosť u_všetkých národov.

Ja, brat Stanislav, krakovský lektor a najmenší z_bratov kazateľov, vzal som si na starosť stručne a jednoducho napísať dačo o_tomto svetle, totiž o_svätom Hyacintovi, chcem tým vzdať hold trojjedinému Bohu, ktorý stvoril všetkých svätých a ozdobil ich nevýslovným svetlom. Robím tak podľa toho, čo som sa dozvedel zo správ vierohodných otcov. Títo to zasa prijali od svojich predchodcov, ktorí svätého Hyacinta osobne poznali a s_ním sa stýkali.

Kiež môjmu dielu pod ochranou svätého Hyacinta dá narásť sám Kristus, kráľ slávy, ktorý je odblesk slávy Boha Otca a výrazná podoba jeho podstaty, a ktorý je Boh a žije a kraľuje v_jednote s_Bohom Otcom a Duchom Svätým po všetky veky vekov. Amen.

Jacek je ľudové meno, úradne sa nazýva Hyacint. Meno Hyacint pochádza buď od kvetiny alebo od drahokamu, a podľa toho má aj dvojaký výklad.

Po prvé: Hyacint sa volá podľa rastliny s_červeným kvetom. To sa dobre hodí na blaženého Jacka, pretože on bol pokornou rastlinou pre svoje poslušné srdce; kvetom bol pre svoju telesnú zdržanlivosť; červený bol pre dobrovoľnú chudobu, a že nič nemal.

Po druhé: Hyacint má meno podľa drahokamu hyacint, pretože žiaril hlásaním evanjeliovej náuky. Bol jasnobelasý pre svoj svätý život a bol veľmi pevný v_šírení katolíckej viery. Takto sa nám ozrejmuje zmysel tohto mena.

{p}

RESPONZÓRIUM

Pán mu odovzdal poklad svojej múdrosti, keď mu zveril úlohu hlásať evanjelium. {*} A štedro ho rozdávať veriacim i_neveriacim.

Svoje slová vložil do jeho úst a zveril mu tajomstvo svojho srdca. {*} A štedro ho rozdávať veriacim i_neveriacim.

Alebo iné:

Z_Listov blahoslaveného kňaza Humberta de Romans, poslaných reholi z_generálnych kapitúl

(Epist. III: Opera de vita regulari, ed. J.–J. Berthier,vol. II. Romæ 1889, pp. 492-494)

{p}

Beda nám, ak sa odchýlime od šľapají apoštolov

Oznamujem vašej láskavosti, že medzi mnohými túžbami, ktoré sa prebudili v_mojom srdci, keď som prevzal správu rehole, vôbec nie je skromná táto: aby totiž službou našej rehole boli aj odlúčení kresťania privedení späť k_jednote s_Cirkvou a aby meno Pána Ježiša Krista bolo zanesené Židom, Saracénom, pohanom, barbarom a všetkým národom. Je to túžba, aby sme boli jeho svedkami a spásou pre všetkých ľudí až na kraj sveta. Lež na uskutočnenie tejto túžby sa stavajú tieto dve prekážky:

Prvou prekážkou je neznalosť rečí, pretože sotva ktorý brat je ochotný sa ich naučiť. V_štúdiu mnohí dávajú prednosť mnohostrannej zvedavosti pred užitočnosťou.

Druhou prekážkou je láska k_rodnej zemi. Jej pôvab a krása mnohých zaplietla do svojich osídel, pretože ich prirodzená povaha ešte nebola pretvorená milosťou, takže nechcú odísť zo svojej krajiny a od svojich príbuzných, ani zabudnúť na svoj ľud. Chcú žiť a umrieť medzi svojimi príbuznými a známymi. Nič si z_toho nerobia, že medzi ľuďmi tohto druhu nemohla nájsť Spasiteľa ani vlastná matka.

Prebuďte sa, bratia Bohom povolaní a pozrite sa, či sa nájde dajaký podobný príklad u_apoštolov. Či neboli všetci Galilejčania? A kto z_nich zostal v_Galilei? Či neodišli: jeden do Indie, druhý do Etiópie, iný do Ázie a ďalší do Achájska? A tak sa všetci rozptýlili široko-ďaleko k_rôznym národom a priniesli svetu ovocie, ktoré teraz obdivujeme? Ak by dakto namietal, že sú to ťažké veci, že sme slabí a nevládzeme ich napodobiť, beda nám, ak chceme byť kazateľmi a nechceli by sme ísť v_šľapajach týchto kazateľov. Okrem toho, či takto hovorili naši prví otcovia, ktorých všetkých, tak novicov, ako aj ostatných, rozposlal do sveta náš svätý otec blažený Dominik? Vyvolení Boží, nech takéto ponižujúce zmýšľanie neovláda naše srdcia! Lež hľaďme na svoje rehoľné povolanie a na slávnu odmenu za ochotnú poslušnosť, preukážme sa aj navonok horlivou prácou na spáse duší a rozšírení Spasiteľovej slávy.

Preto ak dakto z_vnuknutia Božej milosti nájde vo svojom srdci ochotu naučiť sa podľa vôle predstaveného jazyk arabský, hebrejský, grécky alebo iný, z_čoho v_príhodnom čase môže získať zásluhy na spasiteľnom diele; alebo ak niekto zistí, že je schopný a ochotný vyjsť zo spoločenstva vlastného národa a odísť do provincie vo Svätej zemi, alebo do Grécka a iných krajín, čo susedia a neveriacimi a nepochybne veľmi potrebujú bratov, pripravených veľa trpieť za rehoľu, za vieru a spásu duší a za meno nášho Pána Ježiša Krista: takého prosím a vyzývam, aby mi bez meškania ihneď napísal o_svojich úmysloch.

Vás všetkých, vcelku i_jednotlivo, odporúčam láske nášho Spasiteľa a jeho preslávnej Matky, našej Orodovnice. Veríme, že v_týchto dňoch bola naša rehoľa pod jej zvláštnou ochranou, a že jej veľmi pomohla.

Dané v_Miláne na generálnej kapitule roku 1255.

{p}

RESPONZÓRIUM

Pán oznámil svoju spásu, pred očami pohanov vyjavil svoju spravodlivosť. {*} A uzreli všetky končiny zeme spásu nášho Boha.

Vykúpenie poslal svojmu ľudu. {*} A uzreli všetky končiny zeme spásu nášho Boha.

RANNÉ CHVÁLY

HYMNUS

Dnes Hyacinta velebme,

chváľme ho spevom radostným,

i_Boha, ktorý zaženie

nám z_čistej duše temno vín.

Otec a vodca Dominik

ho v_rúcho oblieka i_v_čnosť,

a skoro nato príjme vďak

za apoštolskú horlivosť.

Za Otcom Dominikom šiel

svätosťou jeho schvátený,

skvejúc sa dvoma vavrínmi

prechádza zbormi jasnými.

Mária návštevou ho ctí,

teší ho, plní radosťou.

Zázračnou mocou sa tiež skvie,

Kristovou svätou milosťou.

Buď sláva tebe, Bože náš,

po všetky veky v_každý čas.

Pridruž nás k_nebeskej sláve

na prosby Hyacintove. Amen.

Ant. 1
Séria A: Vierou v_pravdu nás Boh povolal skrze evanjelium, aby sme získali slávu nášho Pána Ježiša Krista.
Séria B: Svojím hlasom rozlieval svetlo viery, a tisíce ľudí vyviedol z_tmy.

Ant. 2
Séria A: Choďte teda, učte všetky národy a krstite ich v_mene Otca i_Syna i_Ducha Svätého a naučte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal.
Séria B: Semenom Božieho slova zrodil pre Krista národy a zlo priviedol navnivoč.

Ant. 3
Séria A: Všetky národy prídu a budú sa ti klaňať, Pane, a tvoje meno budú oslavovať.
Séria B: Rozozvučal svoj hlas ako poľnicu, takže ťa chválili národy, Pane.

KRÁTKE ČÍTANIE

{r}1 Tim 2, 4-6{/r}

Boh, náš Spasiteľ, chce, aby boli všetci ľudia spasení a poznali pravdu. Lebo jeden je Boh a jeden je prostredník medzi Bohom a ľuďmi – človek Kristus Ježiš, ktorý vydal seba samého ako výkupné za všetkých, ako svedectvo v_pravom čase.

KRÁTKE RESPONZÓRIUM

Pán oznámil {*} Svoju spásu.

Pred očami pohanov vyjavil svoju spravodlivosť. {*}

Svoju spásu.

Sláva Otcu i_Synu i_Duchu Svätému.

Pán oznámil {*} Svoju spásu.

Ant. na Benediktus: Kto koná pravdu, ide na svetlo, aby bolo vidieť, že svoje skutky koná v_Bohu.

Alebo, najmä pri speve: Božie slovo hlásal všetkým národom a poúčal ľudí o_spáse, že im Boh odpustí hriechy.

MODLITBA

Dobrotivý Bože, svätého Hyacinta si naplnil horlivosťou za hlásanie evanjelia, takže mnoho národov priviedol k_svetlu pravdy; prosíme ťa, daj, nech s_tvojou pomocou konáme dobré skutky, aby sa nimi ľudia povzbudili k_oslave tvojho mena.

Alebo:

Všemohúci a večný Bože, svätého Hyacinta si povolal, aby vytrvalým hlásaním tvojho slova obnovil a upevnil vieru v_ľuďoch rozličných národov. Prosíme ťa, na jeho orodovanie rozmnož aj našu vieru, aby sme mali silu na šírenie tvojej slávy a k_práci na spáse ľudí.

VEŠPERY

PSALMÓDIA

Ant. 1 Stal som sa služobníkom evanjelia z_daru Božej milosti.

Ant. 2 Všetko robím pre evanjelium, aby som mal na ňom podiel.

Ant. 3 Dostal som tú milosť zvestovať pohanom Kristovo nevyspytateľné bohatstvo.

KRÁTKE ČÍTANIE

{r}1 Kor 9, 16-17{/r}

Ak hlásam evanjelium, nemám sa čím chváliť; to je moja povinnosť a beda mi, keby som evanjelium nehlásal. Ak to robím z_vlastnej vôle, mám nárok na odmenu, ale ak nie z_vlastnej vôle, je to služba, ktorá mi je zverená.

KRÁTKE RESPONZÓRIUM

Zvestujte pohanom {*} Pánovu slávu.

A jeho zázraky všetkým národom. {*}

Pánovu slávu.

Sláva Otcu i_Synu i_Duchu Svätému.

Zvestujte pohanom {*} Pánovu slávu.

Ant. na Magnifikat: Pán hovorí: Ani jeden z_vás, ak sa nezriekne všetkého, čo má, nemôže byť mojím učeníkom.

Alebo, najmä pri speve: Veľký kazateľ Hyacint mnohých naučil spravodlivosti: ľud rozličných národov podriadil Kristovým zákonom.

18. augusta

BL. MANESA, KŇAZA, BRATA SV. OTCA DOMINIKA

Ľubovoľná spomienka

Narodil sa okolo roku 1170 v_Caleruege. Bol „nevlastným bratom“ sv. otca Dominika a jeho „pomocníkom v_šírení rehole“. Bol to „muž rozjímavý a svätý“, „príjemný, pokorný, radostný a milosrdný“, tiež však „ohnivý kazateľ“. Spolu s_inými bratmi v_roku 1217 založil konvent sv. Jakuba v_Paríži. Od roku 1219 sa na Dominikov príkaz horlivo venoval duchovnému vedeniu mníšok v_Madride. Bol pritom rozvážny a dával príklad svojimi čnosťami. „Žil dlho v_ustavičnej modlitbe pred Bohom.“ Zomrel v_roku 1235 v_kláštore sv. Petra v_Gumiel de Izán. Pápež Gregor XVI. ho 2._júna 1834 zapísal do zoznamu blahoslavených.

List svätého otca Dominika mníškam v_Madride

(MOPH 25, Romæ 1966, pp. 126-127)

{p}

Manes sa mnoho napracoval i_spojil vás v_tomto posvätnom stave

Brat Dominik, Magister kazateľov, milovanej priorke i_celej komunite mníšok v_Madride, pozdrav a prianie napredovania zo dňa na deň k_lepšiemu!

Máme veľkú radosť a vzdávame vďaky Bohu za to, že vám dopomáha k_svätému životu a že vás vyslobodil z_tohto porušiteľného sveta.

Dcéry, pôstami úporne bojujte so starým protivníkom, pretože veniec získa len tá, ktorá bude zápasiť podľa pravidiel. Doteraz ste nemali miesto na normálny rehoľný život. Teraz sa však na to nemôžete vyhovárať, pretože, vďaka Bohu, máte dom, celkom dobrý, aby ste mohli dodržiavať predpisy reguly.

Chcem aby sa odteraz dodržiavalo mlčanie na určených miestach; totiž v_jedálni, v_spálni a v_kaplnke, a vo všetkom ostatnom nech sa dodržiava váš poriadok.

Žiadna sestra nech nevychádza von z_brány a nikto nech nevstupuje dnu, okrem biskupa alebo iného preláta, ktorý prichádza za účelom kázania alebo vizitácie. Nešetrite sa pri bičovaní a v_bdeniach. Poslúchajte svoju priorku. Nebuďte upovedané a nestrácajte čas zbytočným rozprávaním. A keďže vás nemôžeme podporiť v_časných potrebách, nechceme vás zaťažovať tým, že by niektorý brat mal právomoc prijať alebo priviesť do kláštora nejaké ženy. Túto moc má len priorka s_radou svojho konventu.

Okrem toho, nariaďujeme nášmu drahému bratovi Manesovi, ktorý sa mnoho napracoval i_spojil vás v_tomto posvätnom stave, aby u_vás všetko zariadil a usporiadal tak, ako to bude považovať za vhodné, tak, aby ste mohli prežívať svoje zasvätenie dokonale a sväto. Taktiež mu dávame moc vizitovať a napomínať, a keby bolo potrebné, aj moc zosadiť priorku so súhlasom väčšiny mníšok. Tiež ho oprávňujeme, aby vám podľa svojho uváženia mohol udeľovať niektoré dišpenzy.

Pozdravujem vás v_Kristovi.

{p}

RESPONZÓRIUM

Ja som svetlo sveta. Kto mňa nasleduje, nebude chodiť vo tmách, {*} Ale bude mať svetlo života, hovorí Pán.

Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasleduje ma. {*} Ale bude mať svetlo života, hovorí Pán.

Alebo iné:

Z_Listu blahoslaveného kňaza Humberta de Romans O_zachovávaní rehoľnej disciplíny

(Opera de vita regulari, ed. J.–J. Berthier, vol I, Romæ 1888,pp. 34-36)

{p}

Mlčaním sa uchová pokoj a myseľ sa pozdvihuje k_nazeraniu

Nech brat nikdy nezamlčí to, čo sa má povedať a nech nepovie to, o_čom sa má mlčať. Keď má niekto hovoriť, nech najprv v_duchu zmierni slová, aby to, čo chce povedať, povedal počestne, skromne, pravdivo a prívetivo. Bohu i_ľuďom sa protiví jazyk lživý, príliš povýšenecký alebo rozohnený.

Preto sa starostlivo snažte, najdrahší, čo alebo komu, kedy alebo kde, ako alebo koľko alebo o_čom budete hovoriť, aby vás z_vašich rečí, keby chýbali náležité podmienky, nehryzlo zlé svedomie, alebo aby ste nepohoršili poslucháčov. Pri hovorení dbajte na tieto tri veci: totiž na gestá, hlas a zmysel reči. Vaše gestá a posunky nech sú disciplinované, hlas mierny, zmysel vždy pravdivý.

Nepretekajte sa slovami a pri sporoch sa nesnažte vyhrať. Vždy sa musíte vyhnúť slovám, ktoré sú hovoriacim alebo poslucháčom škodlivé. Je potrebné zriecť sa rečí, ktoré sa nezhodujú s_cťou toho, kto hovorí, alebo toho, ku komu hovorí, alebo o_kom hovorí.

Je taktiež potrebné uvážiť dobu hovorenia. Niekedy sa totiž nesmie hovoriť nič, niekedy niečo. Nejestvuje však doba, počas ktorej by sa museli hovoriť zlé veci, alebo tiež veci dobré. Niekedy tiež máme mlčať, pretože začal hovoriť druhý, aby sa nezdalo, že prerušujeme jeho reč. Niekedy máme mlčať, pretože pozorujeme, že myseľ poslucháčov nie je pripravená prijať to, čo chceme povedať. Niekedy máme mlčať, aby sme sa vyhli mnohovravnosti, alebo tiež preto, že sme ešte nenašli primeraný spôsob na to, čo chceme povedať.

Starí ľudia nech hovoria o_rozlišovaní rád, mladí o_naliehavosti práce, múdri o_tajomstve Svätého písma, jednoduchí o_príkladoch dobrých skutkov. Tí, čo sa zaoberajú vonkajšími vecami, nech hovoria o_starostiach činného života, tí, čo majú pokojný život, o_lahodnosti kontemplatívneho života, predstavení o_spravovaní časných a duchovných záležitostí, podriadení o_poslušnosti k_príkazom.

Keď teda chceme hovoriť na povzbudenie iných, obráťme sa na tých, u_ktorých dúfame, že ich naše povzbudzovanie môže napraviť. K_tomu nech smeruje naše poučovanie, aby sme nabádali bojazlivých na stálosť, pyšných na bázeň, dotieravých na pokoj, vlažných na horlivosť, zhovorčivých na mlčanie, mlčanlivých na povzbudzovanie, netrpezlivých na miernosť, nedbalých na bdelosť, surových na zhovievavosť, prudkých a bujarých na hanblivosť.

Okrem toho je potrebné byť na pozore, aby brat pri reči nepohyboval nezriadene údmi, aby svoju reč nepozbavoval pôvabu žmurkaním ani znetvorovaním alebo grimasami tváre.

Snažte sa vyhnúť slovám trpkým, pyšným, nactiutŕhačným, podlízavým, potupným, prísažným, zbytočným, zaháľčivým. Tak ako nemáte na cti utŕhať neprítomnému, podobne sa nijakým spôsobom neposmievajte prítomnému. Nemúdrym sa nevysmievajte ani múdrym nezáviďte.

Buďte nemí pri nenávistnom ohováraní, ale zhovorčiví pri užitočnom rozhovore. Pri hovorení nemajte srdce na jazyku, ale jazyk v_srdci. Keď sa pustíte do rozhovoru, vyslovujte málo slov, a to rozumných. Milujte mlčanlivosť a utekajte pred ľudskou rečou. Mlčaním sa nám vyjasní svedomie, vyhneme sa trápeniu, uchová sa pokoj a myseľ sa ľahko pozdvihuje k_nazeraniu. Čím viac sa vzdialite od hluku záležitostí, tým bližšie pri vás bude Boh.

{p}

RESPONZÓRIUM

{r}Múd 9, 4-5. 10{/r}

Daj mi múdrosť, Pane, prísediacu na tvojom tróne, a nevylučuj ma spomedzi svojich detí, {*} Lebo ja som tvoj sluha a syn tvojej služobnice.

Pošli ju z_trónu svojej velebnosti, aby bola so mnou a so mnou pracovala. {*} Lebo ja som tvoj sluha a syn tvojej služobnice.

RANNÉ CHVÁLY

Ant. na Benediktus: Pre mňa je slasťou byť v_Božej blízkosti a v_Pánu Bohu svoju nádej mať a ohlasovať všetky jeho diela.

Alebo, najmä pri speve: Tí, čo zachovávajú Božie slovo v_dobrom a šľachetnom srdci, s_vytrvalosťou prinášajú úrodu.

MODLITBA

Všemohúci Bože, blahoslaveného Manesa si ako kazateľa pridružil k_jeho bratovi Dominikovi. Daj, prosíme, nech aj my kráčame v_jeho šľapajach a vytrvalo a horlivo hlásame radostnú zvesť o_spáse.

VEŠPERY

Ant. na Magnifikat: Vy, čo ste opustili všetko a išli ste za mnou, dostanete stonásobne viac a budete dedičmi večného života.

Alebo, najmä pri speve: Aké je dobré a milé, keď bratia žijú pospolu.

19. augusta

BL. JORDÁNA Z_PISY, KŇAZA

Narodil sa okolo roku 1260 pravdepodobne na hrade Rivalto, ktorý vtedy patril Republike v_Pise. V_konvente sv. Kataríny v_Pise prijal rehoľný odev. Vynikal učenosťou a výrečnosťou. V_Pise a vo Florencii zanechal na seba spomienku ako slávny kazateľ. Obrátil mnohých ľudí. Keď hovoril, vedel spájať šírku a hĺbku učenia s_veľkou jednoduchosťou. Prestal kázať, podľa vtedajšieho zvyku, po latinsky, a hovoril ľudovou rečou. Žil v_ťažkej dobe, podobne ako Dante Alighieri, a pomáhal vytvoriť ľudový jazyk. Na ceste do Paríža ochorel. Zomrel 19._augusta 1311 v_Piacenzi. Pápež Gregor XVI. ho 23._augusta 1833 zapísal do zoznamu blahoslavených. Jeho telesné pozostatky sú uložené v_Pise.

MODLITBA

Dobrotivý Bože, blahoslaveného Jordána si ozdobil počestným životom a jemnými mravmi, takže bol dôstojným služobníkom kázania evanjelia; prosíme, daj, nech podľa jeho vzoru sa i_my veľkodušne venujeme službe tvojho slova a spáse ľudí, a tak aby sme získali večnú odmenu v_nebi.

23. augusta

SV. RUŽENY LIMSKEJ, PANNY

Spomienka

Roku 1586 v_peruánskom meste Lime sa narodila Izabela Floresová, ktorú pre jej mimoriadnu krásu nazývali „Ruža“ – Ružena. V_jej osobe vyrástol a vykvitol prvý americký kvet svätosti, z_ktorého sa šírila ľúbezná vôňa pokánia a modlitby. Obdarená premnohými darmi ducha túžila vstúpiť do kláštorného spoločenstva mníšok, aby dôkladnejšie prenikla k_dokonalosti podľa evanjelia. Horlivo a vytrvalo rozjímala o_nebeských veciach a túžila aj iných zasvätiť do tajomstva tejto skrytej modlitby. Na tento cieľ rozširovala aj duchovnú literatúru, ba aj samých kňazov nabádala, aby získavali ľudí a prebúdzali v_nich lásku k_modlitbe. Hoci žila takmer zavretá v_rodičovskej záhrade, predsa otvárala svoje srdce misionárskej činnosti Cirkvi. Horela túžbou zachraňovať hriešnikov pre večnú spásu, a k_nej privádzať aj domorodých Indiánov, pre ktorých bola ochotná obetovať aj život. Preto sa dobrovoľne trýznila, aby ich získala pre Krista. Bolelo ju, že ako žena sa nemôže zapojiť do apoštolskej služby hlásaním evanjelia. S_plnou vážnosťou si uvedomovala, akou pohromou pre človeka je hriech. Preto si želala byť balvanom a vápnom, aby sa ním pre všetkých uzavreli dvere do pekla.

Horela láskou k_Ježišovi vo Sviatosti Oltárnej a zbožnou úctou k_Bohorodičke Panne Márii. S_nezvyčajným zanietením horlivo šírila modlitbu svätého ruženca a bola presvedčená, že každý kresťan by mal túto modlitbu šíriť aj slovom a nosiť ju zaštepenú hlboko v_srdci.

Zomrela v_Lime 24._augusta 1617 v_31. roku života. Pápež Klement IX. ju roku 1668 vyhlásil za blahoslavenú a Klement X. dňa 12. apríla 1671 za svätú. Od roku 1671 ju uctievajú ako patrónku Južnej Ameriky.

INVITATÓRIUM

Ant. Chváľme nášho Boha v_požehnanom diele svätej Ruženy.

Alebo, najmä pri speve: Poďte, klaňajme sa Kristovi Kráľovi, ktorého Ružena milovala celým srdcom.

POSVÄTNÉ ČÍTANIE

HYMNUS

Nech jasá ľudstvo na Zemi

a znáša ruže zo záhrad,

nech sláva svätej Ruženy

znie od východu na západ.

Už takmer od pŕs matkiných

oplýva Božou milosťou,

a plná Boha, začína

sa krotiť s_neúprosnosťou.

Mučí si údy nevinné

a vencom z_tŕnia spleteným

ovíja čelo vznešené,

sýti sa jedlom úbohým.

Buď chvála, pieseň stálej cti

Darcovi všetkých milostí.

On trojjediný Boh, Pán náš,

celý svet riadi v_každý čas. Amen.

Z_kanonizačného procesu

(Cf. Breve ristretto della vita meravigliosa della Ven. Servadi Dio Suor Rosa di S. Maria ... cavato da processi per la suaCanonizzazione dal P. Maestro F. G. Lioni, Roma 1665, pp. 63-65;123-125, 174; 179-182)

{p}

Svätá Ružena, pravá žiačka sv. otca Dominika

Ružena od Svätej Márie vo všetkom nachádzala príležitosť k_oslave Stvoriteľa. Každá myšlienka jej bola podnetom, aby povzniesla svoju myseľ k_Bohu. Túžila čo najviac ľudí naučiť tajomstvu tichej vnútornej modlitby. Preto, ako sýtila svoju dušu čítaním kníh od dobrých autorov, tak vo verejnosti rozširovala náboženské knihy, a nabádala kňazov, aby sa zo všetkých síl usilovali v_kajúcnikoch a poslucháčoch prebúdzať lásku k_modlitbe. Nie je možné slovami opísať jej zbožnú úctu k_mariánskemu ružencu, v_ktorom sa spája vnútorná a ústna modlitba. Zastávala názor, že by každý kresťan mal o_ruženci kázať slovom a mať ho vrytý do srdca.

Protikladom sladkosti, akú jej dávala pociťovať Božia láska v_modlitbe, bola horkosť, ktorá vychádzala z_poznania zla a hriechu. Zvlášť ju poburovalo, keď bola tupená Cirkev. Vtedy vzplanula jej horlivosť a jej jazyk nepoznal prekážok, aj keď jej výčitky často boli skôr láskavým a prosebným dohováraním. Všetci sa čudovali, že panna, ktorá vždy mlčala pred tými, čo ju osočovali, tak prudko sa postavila na odpor aj pri najmenšej urážke Boha.

Prednostné miesto v_jej živote zaberala láska k_eucharistickému Ježišovi. V_dňoch slávnostnej poklony najsvätejšej Sviatosti zotrvávala v_modlitbe veľa hodín bez pohnutia.

Bolesť ju zvierala pri pomyslení na duše, ktoré sa netešia z_daru viery, a najmä na tie, čo v_rozsiahlych krajoch Ameriky sú v_zajatí modloslužby. Mala s_nimi súcit a stále na nich myslela. Túžila zbúrať všetky zátarasy a zaletieť k_nim čoby na krídlach mysle, aby im priniesla svetlo viery a spásu. Sama sa chcela stať kameňom a vápnom, aby mohla všetkým ľuďom zavrieť dvere do pekla.

Keď sa zhovárala s_rehoľnými osobami, najmä s_bratmi kazateľmi, povzbudzovala ich mocným hlasom, z_ktorého vyžarovalo nadšenie a zápal jej srdca, aby sa celou svojou bytosťou usilovali o_obrátenie duší. Ťažko znášala, že sa príliš venujú štúdiám výlučne teoretickým a vravela, že by mala väčšiu radosť keby pot, bdenie, námahu a ťažkosti potrebné na získanie teoretických vedomostí, venovali tak potrebnému štúdiu, ktorým by ich vôľa zahorela láskou k_Bohu.

Bolelo ju, že ako žena sa nesmie venovať tomu, po čom najviac túžila, totiž v_apoštolskej službe hlásať evanjelium neveriacim. Aby svojho spovedníka nadchla za túto svätú myšlienku, navrhla mu, že mu prenechá polovicu svojich zásluh, aby mala podiel na ovocí jeho apoštolátu. Pomýšľala tiež na to – a určite by to bola urobila, keby jej to smrť nebola prekazila_–, že si osvojí dajakého chlapčeka, ktorý stratil rodičov a je opustený, a že ho bude živiť zo svojich prostriedkov a almužien niektorých ľudí. Dúfala, že ho povedie Božia milosť, aby prijal kňazské svätenie a šíril vieru medzi neveriacimi.

{p}

RESPONZÓRIUM

Porov. {r}Jer 31, 3{/r}; {r}Oz 2, 14. 19-20{/r}

Pán miloval Ruženu láskou odvekou; preto si ju od mladosti pritiahol a zaviedol do samoty {*} A prihováral sa k_jej srdcu.

Zasnúbil si ju navždy, v_láske a milosrdenstve. {*} A prihováral sa k_jej srdcu.

Alebo iné:

Z_Listu blahoslaveného kňaza Humberta de Romans O_zachovávaní rehoľnej disciplíny

(Opera de vita regulari, ed. J.–J. Berthier, vol. I, Romæ 1888,pp. 29-34)

{p}

Celý svoj život zamerajte na oslavu Boha

Bratia moji, vo všetkom, čo konáte, ukážte, že ste hodní chvály. Pred Bohom buďte úprimní a bezúhonní a medzi ľuďmi sa správajte slušne. Pri bohoslužbách, ktoré vykonávate, nech je zjavná vaša úctivosť a zbožnosť. Bedlivo skúmajte, čo sa Bohu páči; a za tým nech prahne vaša duša, a to aj spĺňajte.

Usilujte sa všetko konať v_láske a z_lásky, aby ste aj z_Božej štedrosti mali láskavý výzor, aj vlastným pričinením prejavili nadšenie pre ňu. Ak totiž pri vašich úkonoch jedno z_toho bude chýbať, vaše úsilie nebude mať pred Bohom nijakú zásluhu. Preto všetko, čo prinesie dajaký úspech a úžitok, prisúďte Bohu a pevne priľnite k_nemu na svoj prospech.

Nech na vašej ceste k_Bohu platí zásada: vydržať tak v_šťastí, ako aj v_nešťastí; aby ste pri úspechoch boli pokorní a ďakovali Bohu, a v_nešťastí alebo v_protivenstvách boli trpezliví. Z_ničoho sa neradujte, iba z_toho, že ste vojakmi Kristovej lásky; a za ničím nežiaľte, iba za tým, ak ste ďaleko zblúdili od jeho lásky. Nech je vašou túžbou páčiť sa iba Bohu; starajte sa, aby ste neboli spokojní sami so sebou. Sladkosťou pre vás nech je iba to, čo vás spája s_Bohom a trpkosťou iba to, čo sa mu protiví. Celý svoj život zamerajte na oslavu Boha. Vzdávajte mu vďaky za všetky jeho dobrodenia, a čokoľvek nie je na jeho slávu, to všetko načisto odvrhnite od seba.

Nech je vám Boh v_šťastí radosťou, v_zármutku útechou a v_útlaku obranou; nech je vám pokrmom v_pôste, hojnosťou v_chudobe, najúčinnejším liekom v_chorobe. Nech je vám cestou, po ktorej kráčate, nech je vám prameňom, ktorý vás ovlaží. Nech je vám kľúčom, ktorý pre seba otvára vaše srdcia a pred svetom ich zatvára. A keď vám telesné sily ubúdajú, nech vždy vzplanú vo vás dobromyseľné túžby poslušnosti voči Stvoriteľovi.

Milujte to, čo miluje Boh, a v_nenávisti majte iba to, čo on nenávidí. Pokiaľ ide o_vás; vždy sa usilujte Boha poznávať rozumom a milovať ho citom; neúnavne ho hľadajte a múdro objavujte; milo sa s_ním zhovárajte, vytrvalo a s_dôverou ho vyčkávajte.

Svoje srdcia často upriamujte na Boha, aby ste s_ním nadviazali dôverné priateľstvo, aj keď iba na krátko. Postupne si zvykajte na pravidelné štúdium duchovných vied, aby sa tak odstránila náhodnosť v_štúdiu.

Pri čítaní usilujte sa postupovať s_rozumom a citom. Takto vykonávajte dobrá, ktoré ste si dakedy v_návale vzrušenia zaumienili uskutočniť; kvôli nim však nezabúdajte na potrebu poslušnosti, alebo na to, čím ste viazaní. Skrátka, aby ste sa ešte dôvernejšie mohli primknúť k_najvyššiemu Dobru, zbavte sa každého hluku vonkajšieho sveta, odpútajte sa od prázdnoty súčasných dobrodruhov, zbavte sa všetkých neužitočných zámerov a odumrite lichôtkam a svetským lákadlám.

Milovaní bratia, pri každom úkone usilujte sa získať zásluhy pre seba a blížnym poslúžiť ako vzor. Službu bratom preukazujte s_veselou mysľou, ochotne a z_vlastného podnetu. Nikomu nebuďte na obtiaž požadovaním služieb pre svoju osobu. Vďačnosť, ktorú ste od nich prijali, ochotne im vynahraďte. Ak vám dačo chýba, pokorne si to vyproste od tých, čo majú. Poklesky bratov nesprevádzajte pohoršením, lež súcitom. Bratskej láske dávajte prednosť pred čímkoľvek pominuteľným.

[Láska patrí ľuďom podľa zásluhy, ale úcta podľa ich hodnosti a veku. Ste teda povinní viac si uctiť predstavených, ale viac milovať tých, čo sú lepší. Voči predstaveným buďte poslušní, k_seberovným znášanliví, k_nižšie postaveným láskaví. Usilujte sa s_úctou sa podriadiť starším, z_lásky poslúchať seberovných, ale k_nižšie postaveným sa znížte na ich úroveň.]

{p}

RESPONZÓRIUM

{r}1 Sol 5, 18{/r}

Pri všetkom vzdávajte vďaky: {*} Bez prestania sa modlite.

Lebo to je Božia vôľa v_Kristovi Ježišovi pre vás. {*} Bez prestania sa modlite.

RANNÉ CHVÁLY

HYMNUS

Zorničkou skvie sa neba jas,

obloha zružovelá zas

nás pobáda, nech Ružene

spievame chvály nadšene.

Zbor anjelov ju velebí

s_trónmi všetkými na nebi.

I_všetci ľudia nech ju ctia

pre slávne dni jej hrdinstva.

Dala ju peruánska zem,

jak prvú obeť lásky, sen,

ju – nevinnosti čistý kvet

za ozdobu pre celý svet.

Prináša slepým svetla jas

a uvoľňuje nemým hlas,

krok vracia chromým premnohým,

dar zdravia dáva nemocným.

Trojica, nech ti večne znie

chválenie naše ľúbezné,

daj nech sa spolu s_Ruženou

tešíme večnej hostine. Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Pritiahni ma; pobežím za vôňou tvojich olejov. Tvoje meno je ako rozliaty olej.

Ant. 2 Budete čerpať vodu s_radosťou z_prameňov spásy.

Ant. 3 Ženích prišiel a múdra panna pripravená vošla s_ním na svadbu.

KRÁTKE ČÍTANIE

{r}Oz 2, 16b. 21-22{/r}

Zavediem ju na púšť a prihovorím sa jej srdcu. Vtedy si ťa navždy zasnúbim; zasnúbim si ťa v_spravodlivosti a práve, v_láske a milosrdenstve. Zasnúbim si ťa vo vernosti a ty spoznáš Pána.

KRÁTKE RESPONZÓRIUM

Hľa, Ženích prichádza, {*} Vyjdi v_ústrety Kristu Pánovi.

Pretože on je Pán, tvoj Boh. {*}

Vyjdi v_ústrety Kristu Pánovi.

Sláva Otcu i_Synu i_Duchu Svätému.

Hľa, Ženích prichádza, {*} Vyjdi v_ústrety Kristu Pánovi.

Ant. na Benediktus: Pre mňa žiť je Kristus a zomrieť zisk; chváliť sa mi treba v_kríži môjho Pána Ježiša Krista.

Alebo, najmä pri speve: Mocný Pán sa na výsostiach zaodel velebou, udatnosťou sa prepásal, aby zázračne chránil svoju nevestu.

MODLITBA

Všemohúci Bože, štedrý darca všetkého dobra, ty si svätú Ruženu, dotknutú rosou nebeskej milosti, preslávil pokorou, trpezlivosťou a horlivosťou za spásu jej národa. Daj, aby sme kráčali v_jej šľapajach a stali sa Kristovou príjemnou vôňou. O_to ťa prosíme

Alebo:

Dobrotivý Bože, svätú Ruženu si zapálil takou veľkou láskou, že sa zriekla sveta a v_prísnej kajúcnosti slúžila iba tebe; na jej príhovor nám pomáhaj kráčať cestou čnostného života, aby sme raz došli k_tebe, nevyčerpateľnému prameňu večnej blaženosti.

VEŠPERY

KRÁTKE ČÍTANIE

{r}Rim 8, 18b-21{/r}

Utrpenia tohto času nie sú hodny porovnávania s_budúcou slávou, ktorá sa na nás má zjaviť. Veď stvorenie túžobne očakáva, že sa zjavia Boží synovia. Lebo stvorenie bolo podrobené márnosti – nie z_vlastnej vôle, ale z_vôle toho, ktorý ho podrobil a dal mu nádej, že aj samo stvorenie bude vyslobodené z_otroctva skazy, aby malo účasť na slobode a sláve Božích detí.

KRÁTKE RESPONZÓRIUM

Kto zachová moje slovo, {*} Toho bude môj Otec milovať.

Prídeme k_nemu a urobíme si uňho príbytok. {*}

Toho bude môj Otec milovať.

Sláva Otcu i_Synu i_Duchu Svätému.

Kto zachová moje slovo, {*} Toho bude môj Otec milovať.

Ant. na Magnifikat: Vďaka Bohu, ktorý nám vždy dáva víťazstvo v_Kristovi a naším prostredníctvom zjavuje na každom mieste vôňu jeho poznania.

Alebo, najmä pri speve: Svätá Ružena s_radosťou slúžila Bohu a s_plesaním vošla do jeho príbytku.

26. augusta

BL. JAKUBA Z_BEVAGNA, KŇAZA

Narodil sa okolo roku 1220 v_umbrijskom mestečku Bevagna. Vo veku šestnástich rokov v_Spolete vstúpil do Rehole kazateľov. V_Bevagni založil konvent a múdro ho riadil. Prísne a účinne bojoval proti bludu nikolaitov. Podarilo sa mu dosiahnuť to, že Horta verejne odvolal svoje omyly. Zázračným spôsobom bol pokropený Kristovou krvou a posilnený dôverou vo večnú spásu. Zomrel dňa 12._augusta 1301. Pápež Klement X. potvrdil jeho úctu 18._mája 1672.

MODLITBA

Všemohúci Bože, blahoslaveného Jakuba si tak posilňoval, že bezpečne dôveroval vo večnú spásu; rovnaké milosrdenstvo prejav i_nám, aby sme skropení krvou nášho Vykupiteľa boli naveky pripočítaní k_ovciam po tvojej pravici.

28. augusta

SV. AUGUSTÍNA, BISKUPA A UČITEĽA CIRKVI

Sviatok

Biskup v_Hippo a teológ, na Západe sa veľmi zaskvel svojou milosťou a autoritou. Je vynikajúcim autorom reguly a učiteľom nášho spoločného života. „Regula pre Božích služobníkov“ bola pôvodne určená pre ženský kláštor. V_XII. storočí ju prijali rehoľní kanonici. Po Štvrtom lateránskom koncile (1215) pápež Inocent III. vyzval sv. Dominika, aby si so svojimi bratmi vybral už jestvujúcu staršiu regulu, ktorá by vyhovovala novej rehoľnej rodine. „Hneď“, ako dosvedčuje Jordán Saský, „zložili sľub na regulu svätého Augustína, slávneho kazateľa, tí, čo mali byť budúcimi kazateľmi. Pridali si nejaké prísnejšie observancie v_jedle, pôstoch, bdeniach a nosení vlneného odevu.“

Humbert de Romans neskôr poukazuje, že sv. Augustín regulu napísal podľa života apoštolov. Ak si pomyslíme, že kanoník Dominik dodržiaval už takmer dvadsať rokov regulu sv. Augustína, pochopíme, ako sa apoštolský život zvolený Augustínom, hodil pre myšlienku kazateľov. Poslušnosť podľa apoštolskej reguly sv. Augustína a podľa konštitúcií rehole obsahuje i_v_našej dobe celý spôsob dominikánskeho života.

INVITATÓRIUM

Ant. Poďte, klaňajme sa Pánovi, prameňu múdrosti.

Alebo, najmä pri speve: Veľký je Pán a nanajvýš hodný chvály. {*} Lebo z_temnoty pohanstva povolal svetlo svojej Cirkvi, Augustína.

POSVÄTNÉ ČÍTANIE

HYMNUS

Veľký otče, Augustín náš,

skloň sa k_naším modlitbám,

prednes ich pred naším Tvorcom;

nech udelí milosť nám.

Biskup vzácny, perla kňazov,

veď nás k_Božím výšinám.

Chudobní ťa chvália veľmi,

žes’ chudobu miloval,

sudcovia zas milujú ťa,

že pri pravde vždy si stál,

keď si Písmo vysvetľoval,

med si priamo rozdával.

Neschodné a zrázne cesty

nám pod nohou zrovnávaš

a z_výrokov Spasiteľa

duchovný chlieb rozdávaš

a z_nektáru svätých žalmov

nápoj žitia nalievaš.

Pre klerikov napísal si

regulu ver’ majstrovskú;

tí, čo sa ňou riadia v_láske,

majú cestu kráľovskú

a tí, čo za tebou idú,

dosiahnu vlasť nebeskú.

Buď Kráľovi kráľov spása,

život, vláda, slávy jas.

Trojici buď chvála, vďaka,

vrúcna úcta v_každý čas.

Nech je v_knihe nebešťanov

zapísaný každý z_nás. Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1
Séria A: Dosiahol som milosrdenstvo, lebo som to robil z_nevedomosti v_nevere. Ale nadmieru sa rozhojnila milosť nášho Pána s_vierou a láskou, ktoré sú v_Kristovi Ježišovi.
Séria B: Po matkinej smrti sa Augustín vrátil na svoj statok a tam sa s_priateľmi venoval pôstom a modlitbám, písal knihy a vyučoval nevzdelaných.

Ant. 2
Séria A: Dosiahol som však milosrdenstvo, aby na mne na prvom ukázal Kristus Ježiš všetku zhovievavosť.
Séria B: Keď sa o_ňom dozvedel Valérius, biskup v_Hippo, dal si ho zavolať k_sebe a proti jeho vôli ho vysvätil na kňaza.

Ant. 3
Séria A: Žijem vo viere v_Božieho Syna, ktorý ma miluje a vydal seba samého za mňa.
Séria B: Keď sa stal kňazom, hneď založil kláštor, v_ktorom začal žiť s_klerikmi podľa reguly, napísanej podľa svätých apoštolov.

Budeš počuť slovo z_mojich úst.

A napomenieš ich v_mojom mene.

Z_Listu svätého apoštola Pavla Kolosanom

{r:Kol}3, 12-17{/r}

{p}

Nad všetko toto majte lásku

{v}12{/v}Ako Boží vyvolenci, svätí a milovaní, oblečte si hlboké milosrdenstvo, láskavosť, pokoru, miernosť a trpezlivosť. {v}13{/v}Znášajte sa navzájom a odpúšťajte si, ak by mal niekto niečo proti druhému. Ako Pán odpustil vám, tak aj vy! {v}14{/v}Ale nad všetko toto majte lásku, ktorá je zväzkom dokonalosti! {v}15{/v}A vo vašich srdciach nech vládne Kristov pokoj. Preň ste aj povolaní v_jednom tele. A buďte vďační!

{v}16{/v}Kristovo slovo nech vo vás bohato prebýva. Vo všetkej múdrosti sa navzájom poúčajte a napomínajte a pod vplyvom milosti spievajte Bohu vo svojich srdciach žalmy, hymny a duchovné piesne. {v}17{/v}A všetko, čo hovoríte alebo konáte, všetko robte v_mene Pána Ježiša a skrze neho vzdávajte vďaky Bohu Otcovi.

{p}

RESPONZÓRIUM

Augustín zbadal, že sa vzdialil od Boha do krajiny zavrhnutých. Akoby z_výšky počul Boží hlas: Som pokrm silných. {*} Vzrastaj a budeš ma požívať.

Nepremeníš ma v_seba ako telesný pokrm, ale ty sa zmeníš vo mňa. {*} Vzrastaj a budeš ma požívať.

Z_Reguly svätého biskupa Augustína

(Textus receptus ab Ordine, prout exstat in Prototypo, in Archivo generali Ordinis asservato: LCO, pp. 3-117)

{p}

Prvým prikázaním je láska

Predovšetkým, najdrahší bratia, milujte Boha a potom blížneho, lebo tieto prikázania sú nám dané ako najdôležitejšie. A keďže žijete v_rehoľnom spoločenstve, dávame vám tieto predpisy.

Osobitne sa snažte o_zachovávanie jednomyseľnosti, veď preto ste sa združili v_jednu spoločnosť. Nech ste jedna duša a jedno srdce v_Bohu. O_ničom nehovorte, že je to vaše vlastné, ale všetko majte spoločné. Predstavený nech prideľuje jedlo a odev, nie všetkým rovnako, pretože nemáte všetci rovnaké sily, ale každému podľa jeho potrieb. Veď v_Skutkoch apoštolov čítate, že „všetko mali spoločné a z_toho rozdeľovali všetkým, podľa toho, ako kto potreboval“. Všetci teda žite jednomyseľne a vo svornosti a uctievajte v_sebe navzájom Boha, ktorého chrámami ste sa stali.

Svoje modlitby vykonávajte v_určené hodiny a doby. V_oratóriu nekonajte nič iného, než k_čomu bolo určené a odkiaľ má i_názov, aby ste tam neprekážali bratom, ktorí sa chcú modliť aj okrem určených hodín, ak na to majú čas. Keď Bohu prednášate žalmy a hymny, uvažujte v_srdci o_tom, čo vyslovujete ústami.

Telo ovládajte pôstami a zdržanlivosťou od pokrmu a nápoja, nakoľko to dovoľuje zdravie. Ak sa niekto nemôže postiť, nech aspoň neje mimo dobu spoločného stola, pokiaľ nie je chorý. Váš odev nech nie je nápadný a nesnažte sa páčiť odevom, ale mravmi.

Nikdy sa nehádajte a neškriepte! Keby predsa len medzi vami vznikol spor, snažte sa ho čo najskôr ukončiť, aby z_hnevu nevznikla nenávisť a brvno nepovstalo zo smietky a z_duše sa nestala vrahyňa, veď je napísané: „Každý, kto nenávidí svojho brata, je vrah.“

Predstavený nech sa nepovažuje za šťastného, že nad vami môže vládnuť, ale že vám smie s_láskou slúžiť. Predstavenému pred vami patrí česť, pred Bohom však nech v_bázni zaujíma miesto pri vašich nohách. Nech je vám príkladom dobrých skutkov. Nech napomína nepokojných, teší malomyseľných, stará sa o_chorých, nech je voči všetkým trpezlivý. Nech má v_obľube poriadok a kvôli bázni nech ho vyžaduje. Hoci je oboje nutné, predsa nech si radšej praje, aby ste ho mali radi, ako by sa ho báli, a nech pamätá, že za vás bude dávať účet Bohu. Horlivejšou poslušnosťou majte teda súcit nielen so sebou, ale aj s_ním, pretože je medzi vami síce na vyššom mieste, tiež však vo väčšom nebezpečenstve.

Dal by Pán Boh, aby ste toto všetko dodržiavali z_lásky k_duchovnej kráse a dobrým životom šírili ľúbeznú vôňu Kristovu, nie však ako otroci podobní zákonu, ale ako slobodní ľudia v_milosti.

{p}

RESPONZÓRIUM

{r}Sk 4, 32; 2, 46b-47a{/r}

Množstvo veriacich malo jedno srdce a jednu dušu. {*} A nik z_nich nehovoril, že niečo z_toho, čo mal, je jeho, ale všetko mali spoločné.

S_radosťou a úprimným srdcom požívali pokrm, chválili Boha a boli milí všetkému ľudu. {*} A nik z_nich nehovoril, že niečo z_toho, čo mal, je jeho, ale všetko mali spoločné.

Alebo iné:

Z_Výkladu Reguly svätého biskupa Augustína podľa blahoslaveného kňaza Humberta de Romans

(Opera de vita regulari, ed. J.–J.Berthier, vol. I, Romæ 1888, pp. 43-51)

{p}

Regula svätého Augustína obsahuje v_plnosti všetko, čo sa vyžaduje v_rehoľnom živote a čo viac zodpovedá stavu kazateľov

Medzi mnohými a rozličnými regulami, pod ktorými rôzni rehoľníci bojujú v_Cirkvi, sú niektoré, čo ich odovzdali muži, ktorí nie sú zapísaní v_zozname svätých. Iné reguly síce vydali svätí, ale takí, čo nevynikali múdrosťou. Iné reguly zanechali muži, ktorí boli síce svätí a dokonale múdri, nepožívali však veľkú autoritu. Isté je, že ak prednáša človek spasiteľné výroky, platí viac jeho svätosť než jeho múdrosť. Ak nie je ale jednoduchosť, hoci i_svätá, riadená múdrosťou, je jej výrok menej hoden chvály. Výrok prednesený svätosťou a múdrosťou, ktorému však chýba autorita, je menej prijateľný. Aké prijatie si teda zaslúži regula, o_ktorej je známe, že ju zanechal muž veľmi svätý, veľmi múdry a požívajúci veľkú autoritu, totiž svätý Augustín?

Svätý Augustín svoju regulu vytvoril podľa vzoru života apoštolov. Je to známe z_toho, čo sa o_ňom spieva a číta; že začal žiť podľa reguly zloženej podľa svätých apoštolov. V_jednej kázni sám hovorí: Chceme žiť apoštolským spôsobom života. Kto pochybuje, že apoštolský život má mať prednosť pred životom všetkých živých tvorov? Ako veľmi musí byť preto cenená regula, ktorá je odvodená od takéhoto vzoru!

Okrem toho je mnoho regúl, ktoré ukladajú veľa telesných observancií. Ale regula svätého Augustína sa viac dotýka duchovných úkonov, ako je láska k_Bohu a blížnemu, jednota sŕdc, svornosť mravov a pod. Kto by však nevedel, že duchovné cvičenia sú nad cvičeniami telesnými? Preto čím viac sa táto regula zaoberá skôr vecami duchovnými než telesnými, tým väčšiu chválu zaslúži. Podobne regula svätého Augustína zachováva taký stred, že neupadá do zhubnej krajnosti. Neukladá totiž príkazov príliš mnoho alebo príliš málo, ale zostáva uprostred. V_tom je podstata každej čnosti.

Ešte stojí za povšimnutie to, že Augustín kladie v_regule na prvé miesto prikázania. Ale tie môžu prospieť, len keď sa zachovávajú. Na druhé miesto preto kladie to, čo slúži k_ich zachovávaniu. Keď potom uvádza prikázania, na prvé miesto kladie prikázania Božie, potom svoje. Keď uvádza svoje prikázania, na prvé miesto kladie spôsob ich podávania, na druhom mieste ich jednotlivo vykladá. Prosím, čo vhodnejšie sa môže uviesť v_niektorej regule než Božie prikázania a príkazy človeka, ktoré napomáhajú zachovávať tie prvé? Toto všetko obsahuje regula svätého Augustína, a preto obsahuje v_plnosti všetko, čo sa vyžaduje v_rehoľnom živote.

Okrem toho, regula svätého Augustína sa viac hodí pre potreby kazateľov než iné reguly. Je totiž známe, že kazatelia majú byť vzdelaní. Je teda vhodné, aby pod regulou muža s_takým vynikajúcim vzdelaním, ktorý chce, aby jeho učeníci boli takí usilovní, že by nebolo dňa, aby neštudovali kódexy, žili tí, ktorí majú neustále učiť seba a iných! Regula svätého Augustína je tiež odvodená z_príkladu apoštolského života, ktorý majú všetci kazatelia v_najväčšej miere napodobovať. A preto sa hodí kazateľom omnoho viac táto regula než iné.

Niektoré reguly tiež ukladajú mnohé veci, ktorými sa jej príslušníci veľmi líšia od bežného života ľudí – ako je odev, ofícium a niektoré iné veci. Tieto rozdiely niekedy bránia úžitku duší. Ale naopak, prispôsobenie prináša ovocie. Preto bol svätý Pavol všetko všetkým, pripodobňoval sa všetkým, aby všetkých získal. Pretože regula svätého Augustína neukladá nijaké podobné osobitosti, viac sa hodí pre kazateľov. Pri vzniku novej Rehole kazateľov sa tiež patrilo pridať k_ich regule nové ustanovenia o_štúdiu, chudobe a pod. Musela sa vybrať taká regula, v_ktorej by nič nebolo, čo by odporovalo týmto ustanoveniam. Takáto je regula svätého Augustína. K_nej sa môžu vhodne pridať všetky predpisy, týkajúce sa kazateľského stavu.

Svätý Dominik, otec bratov kazateľov, vo všetkom dobrom prospieval a plodne pracoval pod touto regulou pre spásu duší. Preto je vhodné, aby jeho synovia boli v_tomto jeho nasledovníkmi, ak majú dosiahnuť aj jeho úspech!

{p}

RESPONZÓRIUM

{r}Flp 3, 15-16{/r}; {r}2 Tim 1, 7{/r}

Takto zmýšľajme v_Kristovi Ježišovi, ktorí sme dokonalí, {*} Aby sme rovnako chápali a v_tej istej regule vytrvali.

Veď Boh nám nedal Ducha bojazlivosti, ale Ducha sily, lásky a rozvahy. {*} Aby sme rovnako chápali a v_tej istej regule vytrvali.

Alebo:

{r}Rim 6, 14{/r}; {r}Gal 4, 1-7{/r}; {r}Ef 5, 1-2, 21{/r}

Dal by Pán Boh, aby ste toto všetko zachovávali z_lásky k_duchovnej kráse. {*} Nie ako otroci podrobení zákonu, ale slobodní ľudia v_milosti.

Napodobňujte Boha ako milované deti a žite v_láske a podriaďujte sa jedni druhým v_bázni pred Kristom. {*} Nie ako otroci podrobení zákonu, ale slobodní ľudia v_milosti.

RANNÉ CHVÁLY

HYMNUS

Skveje sa veľkňaz v_nebi veľmi slávny,

bronie sa skvelá učiteľov hviezda,

rozsieva všade to, čo mu Boh zveril:

jas pravej viery.

Nebeský Sion, ďakuj Bohu spásy,

radostne plesaj s_týmto mužom slávnym,

že ho Pán k_sebe tiahol svetlom krásnym

a hlasom jasným.

On svätú vieru dodnes upevňuje

a ničí zbrane všetkých temných bludov,

skazené mravy napravuje, čistí

učením istým.

Bedlivý strážca Ježišovho stáda,

tvoj príklad vzácny žiari kňazom, mníchom,

pros za nás v_nebi, nech sa ku nám skláňa

tvár nášho Pána.

Trojici svätej buď česť, chvála, sláva;

jej hĺbku tvoj duch tu na zemi skúmal.

A za to, že si Božiu pravdu strážil,

v_nebi ťa blaží. Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1
Séria A: Ďakujem Kristovi Ježišovi, že ma uznal za verného a zveril mi službu.
Séria B: V_modlitbe buďte vytrvalí; bdejte pri nej a vzdávajte vďaky.

Ant. 2
Séria A: Budem sa radšej chváliť svojimi slabosťami, aby vo mne prebývala Kristova sila.
Séria B: Prosíme vás, bratia, aby ste si vážili tých, čo sú vašimi predstavenými v_Pánovi a majte ich vo veľkej láske.

Ant. 3
Séria A: Zabúdam na to, čo je za mnou, a uháňam za tým, čo je predo mnou. Bežím k_cieľu, za víťaznou cenou Božieho povolania zhora v_Kristovi Ježišovi.
Séria B: Žite jeden s_druhým v_pokoji, bratia! Napomínajte neporiadnych, posmeľujte malomyseľných, ujímajte sa slabých, ku všetkým buďte zhovievaví!

KRÁTKE ČÍTANIE

{r}Rim 13, 12-14{/r}

Noc pokročila, deň sa priblížil. Zhoďme teda skutky tmy a oblečme sa do výzbroje svetla. Žime počestne ako vo dne; nie v_hýrení a opilstve, nie v_smilstve a necudnosti, nie v_svároch a žiarlivosti, ale oblečte si Pána Ježiša Krista; a o_telo sa nestarajte podľa jeho žiadosti.

KRÁTKE RESPONZÓRIUM

Obnovte sa duchovne premenou zmýšľania {*} A oblečte si nového človeka.

Ktorý je stvorený podľa Boha v_spravodlivosti a pravej svätosti. {*}

A oblečte si nového človeka.

Sláva Otcu i_Synu i_Duchu Svätému.

Obnovte sa duchovne premenou zmýšľania {*} A oblečte si nového človeka.

Ant. na Benediktus: Ty, Pane, spôsobuješ, že teba chváliť je potešením, lebo si nás pre seba stvoril a naše srdce je nespokojné, kým nespočinie v_tebe.

Alebo, najmä pri speve: V_oných dňoch, keď uvažoval o_vznešenom Božom pláne spásy ľudského pokolenia, nemohol sa nabažiť podivuhodnej sladkosti.

Na úsvite dnešného sviatku obráťme nábožne myseľ k_Bohu a volajme:

Klaniame sa ti, Pane Ježišu.

Pane, ty si ustanovil svätého Augustína za starostlivého pastiera svojej Cirkvi;

daj, aby sme sa aj my s_takou istou horlivosťou usilovali o_účasť na tvojej sláve.

Klaniame sa ti, Pane Ježišu.

Ty si chcel byť tam, kde ide o_tvojho Otca;

daj, aby sme ani my nehľadali pri plnení svätej služby svoje záujmy.

Klaniame sa ti, Pane Ježišu.

Ty si hlavou tela, ktorým je Cirkev;

daj, aby ju aj miestna cirkev, v_ktorej slúžime, predstavovala svojou duchovnou silou.

Klaniame sa ti, Pane Ježišu.

Ty si vybudoval svoju Cirkev na základe apoštolov;

upevňuj a povzbudzuj nášho pápeža M. a nášho biskupa M.

Klaniame sa ti, Pane Ježišu.

Ty si prikázal hlásať evanjelium všetkému stvoreniu;

neprestaň svojou milosťou vzpružovať a posilňovať hlásateľov evanjelia, ktorí sa vyčerpávajú v_misijnom diele.

Klaniame sa ti, Pane Ježišu.

MODLITBA

Dobrotivý Bože, v_nevýslovnej prozreteľnosti si priviedol svätého Augustína z_temnoty bludu ku svetlu evanjeliovej pravdy. Keď sa radujeme, že si mu preukázal milosrdenstvo, prosíme ťa, daj, nech na jeho prosby napravíme svoje skutky.

Alebo:

Prosíme ťa, milosrdný Bože, obnov vo svojej Cirkvi ducha, ktorým si naplnil svätého biskupa Augustína, aby sme aj my túžili po tebe, prameni pravej múdrosti, a neúnavne hľadali teba, pôvodcu večnej lásky.

MODLITBA CEZ DEŇ

PSALMÓDIA

PREDPOLUDNÍM

Ant. Nebuďte nikomu nič dlžní, okrem toho, aby ste sa navzájom milovali.

KRÁTKE ČÍTANIE

{r}Múd 7, 13-14{/r}

Učil som sa múdrosti úprimne a bez závisti ju ďalej podávam. Neutajujem jej bohatstvo, lebo ona je nevyčerpateľným pokladom pre ľudí. Tí, čo ho získajú, stávajú sa Božími priateľmi, odporúčajú sa mu darmi získanými výchovou.

Pán si vyvolil svojho sluhu.

Aby pásol Jakuba, svoje dedičstvo.

NAPOLUDNIE

Ant. Voči tým, čo sú mimo, správajte sa múdro a využívajte čas.

KRÁTKE ČÍTANIE

{r}2 Tim 4, 1-2{/r}

Ja sa za evanjelium nehanbím.

Veď ono je Božou mocou na spásu.

POPOLUDNÍ

Ant. Ustavične sa radujte! Bez prestania sa modlite, pri všetkom vzdávajte vďaky.

KRÁTKE ČÍTANIE

{r}Kol 3, 14-15{/r}

Majte lásku, ktorá je zväzkom dokonalosti! A vo vašich srdciach nech vládne Kristov pokoj. Preň ste aj povolaní v_jednom tele. A buďte vďační!

Ak Pán nestavia dom.

Márne sa namáhajú tí, čo ho stavajú.

VEŠPERY

PSALMÓDIA

Ant. 1 Bratia, spoločne ma napodobňujte a všímajte si tých, čo žijú podľa vzoru, aký máte v_nás.

Ant. 2 Takto zmýšľajme v_Kristovi Ježišovi, ktorí sme dokonalí, aby sme rovnako chápali a v_tej istej regule vytrvali.

Ant. 3 Túžim, aby sme sa navzájom potešili spoločnou vierou, vašou i_mojou.

KRÁTKE ČÍTANIE

{r}1 Jn 1, 1-3{/r}

Čo bolo od počiatku, čo sme počuli, čo sme na vlastné oči videli, na čo sme hľadeli a čoho sa naše ruky dotýkali, to zvestujeme: Slovo života. Lebo zjavil sa život a my sme videli, dosvedčujeme a zvestujeme vám večný život, ktorý bol u_Otca a zjavil sa nám. Čo sme videli a počuli, zvestujeme aj vám, aby ste aj vy mali spoločenstvo s_nami. Veď my máme spoločenstvo s_Otcom a s_jeho Synom Ježišom Kristom.

KRÁTKE RESPONZÓRIUM

Toto je láska. {*} Aby sme žili podľa jeho prikázaní.

Otec poslal svojho Syna za Spasiteľa sveta. {*}

Aby sme žili podľa jeho prikázaní.

Sláva Otcu i_Synu i_Duchu Svätému.

Toto je láska. {*} Aby sme žili podľa jeho prikázaní.

Alebo iné:

KRÁTKE ČÍTANIE

{r}Sk 2, 42-45{/r}

Vytrvalo sa zúčastňovali na učení apoštolov a na bratskom spoločenstve, na lámaní chleba a na modlitbách. Všetkých sa zmocňovala bázeň; prostredníctvom apoštolov sa dialo množstvo divov a znamení. Všetci, čo uverili, boli pospolu a všetko mali spoločné. Predávali pozemky a majetky a rozdeľovali ich všetkým, podľa toho, ako kto potreboval.

KRÁTKE RESPONZÓRIUM

Podľa toho spoznajú všetci, {*} Že ste moji učeníci.

Ak sa budete navzájom milovať. {*}

Že ste moji učeníci.

Sláva Otcu i_Synu i_Duchu Svätému.

Podľa toho spoznajú všetci, {*} Že ste moji učeníci.

Ant. na Magnifikat: Neskoro som ťa začal milovať, krása taká dávna a taká nová, neskoro som ťa začal milovať! Volal si a kričal a preboril si moju hluchotu.

Alebo, najmä pri speve: Všetka múdrosť pochádza od Pána Boha, vždy bola s_ním a je pred vekmi.

Pred ukončením dňa pokorne prosme najvyššieho a večného kňaza Krista a volajme:

Pamätaj, Pane, na svoju rodinu.

Pane, ty si dal svätému Augustínovi, že spojil posvätnú službu s_dokonalejším spôsobom života;

daj, aby sme vždy boli svedkami tvojej svätosti vo svete.

Pamätaj, Pane, na svoju rodinu.

Ty si učil a svojím životom si nám dal vynikajúci príklad dokonalosti;

povzbuď čím viacerých, aby ťa pohnutí tvojou milosťou verne nasledovali a vytrvali vo svätom predsavzatí.

Pamätaj, Pane, na svoju rodinu.

Ty si nádej a útecha trpiacich;

láskavo posilni a poteš chorých, duševne trpiacich a zostarnutých bratov a sestry.

Pamätaj, Pane, na svoju rodinu.

Ty si kráľ, ktorému všetko žije;

milosrdne prijmi zosnulých bratov a sestry do kráľovstva svetla a pokoja.

Pamätaj, Pane, na svoju rodinu.

2. septembra

BL. GUALU Z_BERGAMA, BISKUPA

Narodil sa okolo roku 1180 v_lombardskom Bergame. Keď ho roku 1219 patriarcha Dominik prijal do rehole, už bol kanonikom. Vedel zodpovedne riadiť bratov, vykonával úrad inkvizítora viery a pápežského legáta, vynikal vo veľkej prezieravosti a horlivosti o_duše. Založil konvent v_Brescii a pápež Gregor IX. ho tam vymenoval za biskupa.

Pápež ho poveroval početnými a ťažkými poslaniami na cisárskom dvore Fridricha II. a tiež za účelom zmierenia miest severnej Itálie. Hlboký život modlitby spájal s_horlivou apoštolskou činnosťou. Veľmi sa snažil o_povznesenie postihnutých, usiloval sa o_upevnenie pokoja a o_obnovu kresťanských mravov. Zomrel 3._septembra 1244. Pápež bl. Pius IX. jeho úctu schválil 1._októbra 1868.

MODLITBA

Dobrotivý Bože, blahoslaveného Gualu si ozdobil zvláštnou milosťou, že utvrdzoval tvoj ľud v_pokoji a zbožnosti; na jeho príhovor daj i_nám, nech neúnavne pracujeme za pokoj a tak získame hojné ovocie zbožnosti.

2. septembra

BL. INGRIDY ZO SKÄNNINGE, REHOĽNÍČKY

Ingrida Elofsdotterová sa narodila v_prvej polovici XIII. storočia vo švédskej provincii Ostergotland. Po púti do Svätej Zeme so sestrou Kristínou a inými zbožnými ženami v_meste Skänninge obliekla dominikánsky habit v_očakávaní, že tam bude založený kláštor mníšok. Túto jej túžbu uskutočnil dominikán Peter z_Dácie, jeden z_prvých švédskych spisovateľov, ktorého duchovne nasledovala. Kláštor mníšok (pomenovaný po sv. Martinovi), so súhlasom biskupa z_Linköpingu a provinciála dominikánov, bol otvorený na sviatok Nanebovzatia Panny Márie v_roku 1281, za účasti kráľa (Magnus Ladulas). Ingrida ako priorka kláštora zomrela v_r. 1282, pravdepodobne 2._septembra.

Keďže bola známa čnostným životom, v_jej rodnom meste i_v_celej provincii Ostergotland, ju hneď po jej smrti začali uctievať ako svätú. V_r. 1414 biskup z_Linköpingu (Canuto Bosson) požiadal Apoštolský Stolec o_dovolenie začať jej kanonizačný proces spolu s_ďalším švédskym svätým (Mikuláš z_Linköpingu). V_roku 1418 proces uviazol a začiatkom nasledujúceho storočia sa zastavil. I_napriek tomu, že nedošlo k_formálnej kanonizácii, so súhlasom pápeža Alexandra VI., za účasti kráľa, všetkých biskupov Švédska, bratov kazateľov a veľkého množstva veriacich, došlo 29._júla 1507 k_slávnostnému preneseniu jej pozostatkov.

MODLITBA

Láskavý Bože, ty si blahoslavenej Ingride udelil milosť, aby dôsledne nasledovala chudobného a poníženého Krista; daj, aby sme aj my verne prežívali svoje povolanie, a tak aby sme sa spojili v_dokonalej láske, akú si nám ukázal vo svojom Synovi Ježišovi Kristovi,

4. septembra

BL. KATARÍNY Z_RACCONIGI, PANNY

Narodila sa roku 1486 v_remeselníckej rodine v_piemontskom Racconigi. Piemont bol na prelome XV. a XVI. storočia obsadený Francúzmi. Pracovala ako tkáčka, súčasne sa však venovala modlitbe. Bola obdarená zvláštnymi darmi. Z_podvádzania ju upodozrievali i_bratia našej rehole, kajúci odev ktorej prijala. Až do smrti trpela v_dôsledku nactiutŕhania a prenasledovania. „Len Ježiš je moja nádej“, hovorila v_úzkostiach. Podobne ako svätá Katarína Sienská, aj ona pracovala za pokoj v_Itálii a za dobro Cirkvi. Zomrela 4._septembra 1547 a jej úctu 9._apríla 1808 potvrdil pápež Pius VII.

MODLITBA

Pane a Bože náš, naša nádej, srdce blahoslavenej Kataríny, naplnené tebou, si bohato poctil darmi; na príhovor tejto panny daj, nech sa do nášho srdca vtlačí celý ten, čo sa celý dal za nás pribiť na kríž, náš Pán Ježiš Kristus, tvoj Syn,

5. septembra

SPOMIENKA NA ZOSNULÝCH PRÍBUZNÝCH A DOBRODINCOV NAŠEJ REHOLE

Evanjeliová chudoba, ktorá z_vôle svätého Otca Dominika stráži kázanie v_dominikánskej reholi, má ten krásny účinok, že mnoho priateľov a dobrodincov nám pomáha plniť evanjeliové poslanie buď svojou činnosťou alebo darmi zo svojho majetku. Dnes si teda vďačne spoločne spomíname na všetkých týchto našich dobrodincov a príbuzných, ktorí sú rozličnými putami spojení s_našou rehoľou.

Dnešná spomienka sa v_liturgii slávi len svätou omšou. Každá komunita však môže pri zachovaní toho, čo sa má zachovať a podľa všeobecných predpisov, pripomenúť si toto výročie slávením liturgie hodín (porov. IGLH [VSLH], č. 245-252).

MODLITBA

Milosrdný Bože, ty odpúšťaš ľuďom hriechy a chceš, aby všetci boli spasení; prosíme ťa za našich zosnulých príbuzných, priateľov a dobrodincov, aby si im na príhovor preblahoslavenej Panny Márie a všetkých svätých dal účasť na večnej blaženosti.

6. septembra

BL. BERTRANDA Z_GARRIGUE, KŇAZA

Pochádzal z_osady Garrigue naďaleko Nîmes vo Francúzsku. Bol jedným z_prvých spoločníkov svätého Dominika. Napodobňoval ho v_kázaní i_v_horlivosti. Veľmi sa pričinil o_rozšírenie a upevnenie rehole. Bol prvým priorom v_konvente sv. Romana v_Toulouse (r. 1216). Roku 1217 bol poslaný do Paríža, aby tam založil nový konvent. Roku 1219 sa vrátil do Toulouse a stal sa Provensalským provinciálom. Pod vedením zakladateľa rehole vykonával osobitné služby; spájal rôzne komunity, ktoré už vznikli. Podľa svedectva Jordána Saského bol to muž „veľkej svätosti, veľmi prísny na seba, rázne umŕtvoval svoje telo a v_mnohých veciach napodobňoval spôsoby a príklad Magistra Dominika, veď nejakú dobu bol jeho spoločníkom na cestách“.

Zomrel v_apríli 1230 v_kláštore cistercitských mníšok v_Bouchet, kde sa jeho hrob stal pútnickým miestom. Bratia kazatelia z_Orange roku 1414 preniesli jeho telesné pozostatky do vlastného kostola. Tam boli uložené k_úcte veriacich. Roku 1561 však jeho hrob počas náboženských nepokojov zničili. Pápež Lev XIII. potvrdil jeho úctu 14._júla 1881.

MODLITBA

Dobrotivý Bože, blahoslavenému Bertrandovi si udelil milosť, že bol vynikajúcim spoločníkom a nasledovníkom svätého patriarchu Dominika; na jeho orodovanie nám dopraj, nech vieru, ktorú ohlasoval, tak vyznávame životom, aby sme dosiahli sľúbenú odmenu v_nebi.

6. septembra

BL. MICHALA (JÁNA FRANTIŠKA) CZARTORYSKÉHO, KŇAZA, A BL. JÚLIE (STANISLAVY) RODZIŃSKEJ, PANNY A REHOĽNÍČKY, MUČENÍKOV

Brat Michal sa narodil 19._februára 1897 v_poľskej šľachtickej rodine v_Pełkiniach pri meste Jaroslaw. Pri krste dostal mená Ján František. Po maturite študoval architektúru na Technickej univerzite vo Ľvove. V_roku 1927 vstúpil do noviciátu v_dominikánskom konvente v_Krakove. Pri obliečke dostal rehoľné meno Michal. V_roku 1931 bol vysvätený za kňaza. Po kňazskej vysviacke plnil zväčša poslanie formátora, keď bol magistrom novicov, neskôr študentov, najprv v_Krakove a potom vo Varšave. Pracoval tiež medzi poľskými intelektuálmi. Počas Druhej svetovej vojny, keď 1._septembra 1944 sa vo Varšave začalo „Poľské povstanie“, bol v_meste a pouličné boje mu znemožnili návrat do konventu. V_takejto situácii sa prihlásil za kaplána povstaleckej polovojenskej jednotky „Konrad“. Obetavo sa staral o_ranených a umierajúcich povstalcov až do 6._septembra 1944, keď nemeckí vojaci dobyli dom, v_ktorom bol provizórny lazaret a všetkých pozabíjali. Telo brata Michala spolu s_telesnými pozostatkami ostatných mŕtvych povstalcov bolo spálené na blízkej barikáde a neskôr pochované v_spoločnom hrobe.

Sestra Júlia sa narodila v_Nawojowej pri Nowom Sącze v_Poľsku. V_detskom veku stratila rodičov a tak so svojou sestrou bola vychovávaná v_sirotinci pri konvente sestier dominikánok v_Nawojowej. V_roku 1918 vstúpila do noviciátu tejto Kongregácie sestier dominikánok. V_roku 1922 sa stala učiteľkou a neskôr riaditeľkou školy vo Vilniuse. V_roku 1934 sa jej dostalo cti aj zo strany mesta, kvôli svojej starostlivosti o_chudobné a opustené deti. Bola tiež miestnou predstavenou sestier dominikánok, asistentkou bratstva Tretieho rádu sv. Dominika a verne plnila aj iné jej zverené úlohy. V_roku 1939 bol Vilnius obsadený sovietskymi vojskami, v_roku 1941 zas nemeckými. Počas nemeckej okupácie sa zaoberala tajným vyučovaním náboženstva a organizovaním pomoci najmä starším kňazom. 12._júla 1943 ju Gestapo uväznilo a rok zostala uväznená v_samotke vo Vilniuse. V_júli 1944 ju deportovali do koncentračného tábora Stutthof pri Gdańsku. Po večeroch po barakoch organizovala modlitbu posvätného ruženca. Slovom a príkladom apoštolovala, pomáhala každému, bez ohľadu na národnosť alebo náboženstvo. Delila sa s_tým, čo mala, aj s_posledným kúskom chleba. Katolíkom organizovala prijatie sviatostí. Keď vypukla epidémia týfusu, dobrovoľne sa prihlásila za ošetrovateľku nakazeným. Jej obetavá služba vyvierala z_hrdinskej statočnosti a veľkej evanjeliovej lásky k_blížnym. Úplne vyčerpaná a premožená týfusom sestra Júlia zomrela 20._februára 1945.

Brat Michal a sestra Júlia boli vyhlásení za blahoslavených pápežom Jánom Pavlom II. vo Varšave 13._júna 1999 spolu s_ďalšími 106 poľskými mučeníkmi (3 biskupmi, 52 diecéznymi kňazmi, 26 rehoľnými kňazmi, 3 bohoslovcami, 7 rehoľnými bratmi, 8 rehoľnými sestrami, 9 laikmi, spolu s_18 rozličných diecéz a 22 rehoľných rodín, v_štyroch skupinách).

MODLITBA

Všemohúci a milosrdný Bože, dnes si s_úctou pripomíname víťaznú smrť blahoslavených mučeníkov Michala a Júlie; prosíme ťa, vyslyš naše modlitby a daj nám silu, aby sme nasledovali ich vytrvalosť vo viere.

18. septembra

SV. JÁNA MACÍASA, REHOĽNÍKA

Spomienka

Narodil sa roku 1585 v_mestečku Ribera del Fresno v_španielskom kraji Extremadura. Na obchodnej lodi odplával do Južnej Ameriky. V_meste Lime sa rozhodol pre cestu evanjeliovej chudoby v_reholi; veľmi sa preslávil pokorou a láskavosťou. Skoro 22 rokov bol vrátnikom v_konvente. Najviac sa venoval skutkom milosrdenstva, horlivo sa modlil ruženec, aby prinášal úľavu dušiam zosnulých a priviedol k_Božej láske tých, čo sa odchýlili od cesty spravodlivosti. Podobne ako Martin de Porres, trpezlivo znášal krivdy a urážky, neúnavne sa staral o_chudobných a chorých. Zomrel 16._septembra 1645. Pápež Pavol VI. ho začlenil do zoznamu svätých dňa 28._septembra 1975.

INVITATÓRIUM

Ant. Poďte, klaňajme sa Kristovi Pánovi, ktorý miluje chudobných.

Alebo, najmä pri speve: Poďte, klaňajme sa Kristovi Kráľovi, ktorý povyšuje pokorných.

POSVÄTNÉ ČÍTANIE

HYMNUS

Piesňou a chválou zo srdca

svätého sluhu velebme,

sláva ti, svätá Trojica,

čo dávaš vence víťazné.

Protivenstvá i_zemský bôľ

premohla radosť nebeská.

Milosťou lásky plný bol,

ďakovať nikdy neprestal.

Nestal sa sluhom márnosti,

pozemské statky odmietol,

rúchom nebeskej radosti

si dušu svoju obliekol.

Prosíme, ó_muž blažený,

poteš nás v_našom trápení,

nech naše duše vedie cnosť

a pripraví nás na večnosť.

Buď sláva svätej Trojici,

i_moc a chvála naveky.

Vyprosuj od nej, svätý muž,

aj nám dar večnej potechy. Amen.

Z_Homílie svätého pápeža Pavla Šiesteho pri kanonizácii blahoslaveného Jána Macíasa

(Homilia habita Romæ 28 septembris 1975; AAS 67, 1975, pp. 573-578)

{p}

Obdivuhodný a výrečný svedok evanjeliovej chudoby

Ján Macías je obdivuhodný a výrečný svedok evanjeliovej chudoby. Ako osirelý mladík zo skromnej mzdy, ktorú dostával ako pastier, podporoval ľudí – „svojich bratov“ – a pričinil sa, aby mali účasť aj na viere. Ako vysťahovalec nasledoval svojho svätého patróna Jána Krstiteľa, nepachtil za majetkom, ako ostatní, lež nadovšetko túžil po tom, aby sa naplnila Božia vôľa. Ako pomocník v_pohostinstve a tiež ako vedúci pastierov potajomky konal skutky lásky pre biednych a pri tom ich učil sa modliť. Ako rehoľník urobil zo svojich sľubov vynikajúcu pohnútku pre lásku k_Bohu a blížnemu. „Pre seba nehľadal nič iba Boha.“ Na vrátnici spájal intenzívny život modlitby a pokánia so starostlivosťou o_preveľké množstvo núdznych: všemožne im pomáhal, obstarával im jedlo. Zriekal sa väčšej časti svojho jedla, aby nasýtil hladných, v_ktorých svojou vierou videl zvláštnu prítomnosť Ježiša Krista. Aby sme to zhrnuli v_niekoľkých slovách: Či život tohto „otca chudobných, sirôt a bedárov“ nedokazuje, aká plodná je evanjeliová chudoba, keď ju niekto naplno prežíva?

Keď hovoríme, že Ján Macías bol chudobný, nemyslíme na takú chudobu, ktorá je totožná so škodlivou biedou alebo nečinnosťou, ktorá nerobí nič pre zaistenie slušného živobytia. Takúto chudobu si Boh neželal, ani ju nežehná. Ale máme na mysli dôstojnú chudobu, ktorá si pokojne zarába na každodenný chlieb statočnou prácou.

Ako starostlivo a činne pristupoval Ján k_svojej úlohe predtým, ako sa stal rehoľníkom, i_potom! Jeho páni a predstavení to otvorene dosvedčujú. Vlastnými rukami si vždy zarábal na chlieb pre seba, chlieb pre svoju sestru a chlieb pre mnohoraké skutky lásky. Ten chlieb bol ovocím príkladnej práce, ktorá bola aj zo sociálneho hľadiska plodná. Bola to práca, ktorá človeka šľachtí, vykupuje ho, robí ho podobným Kristovi a do duše mu vlieva detinskú dôveru. V_tejto dôvere človek verí, že Otec, ktorý živí nebeské vtáctvo a šatí poľné ľalie, neprestáva dávať svojim deťom, čo potrebujú k_životu. „Hľadajte najprv Božie kráľovstvo a jeho spravodlivosť a toto všetko dostanete navyše.“

Konečne tvrdá a vyčerpávajúca práca Jána Macíasa neodvádzala jeho dušu od Chleba nebeského. Veď už od detstva bol uvedený do najvnútornejších hlbín Božej prítomnosti. Preto mal aj pri mnohorakej činnosti rozjímavú dušu.

Dôverný styk s_Bohom ho nielenže neodťahoval od ľudí, ale pôsobil, že sa blížil k_nim a k_ich potrebám s_novou horlivosťou a silou. Jeho zámerom bolo, aby im poskytol liek a viedol ich k_životu čoraz dôstojnejšiemu, vyššiemu, ľudskejšiemu a kresťanskejšiemu.

Tým, že toto robil, iba poslúchal učenie a prikázania Cirkvi. Lebo Cirkev dáva prednosť chudobným a miluje evanjeliovú chudobu. Nikdy ich neopustil v_ich útrapách, ale ich podporil a zodvihol na vyššiu životnú úroveň, primeranú ich dôstojnosti ľudí a Božích detí.

Toto všetko aspoň čiastočne stavia pred oči podobu tohto svätého muža, neobyčajnú a príťažlivú; podobu, ktorá patrí do tejto doby ako skvelý príklad pre nás a našu spoločnosť.

Ján Macías vedel vyzdvihnúť dôstojnosť chudoby dvojakým príkladom svojho života: tým, že s_dôverou zháňal chlieb pre chudobných, a že vytrvalo hľadal Chlieb chudobných, totiž Krista, ktorý všetkých posilňuje a vedie k_vyššiemu cieľu. Preto toto krásne svedectvo určite je dané nám a nášmu storočiu, nakazenému materializmom, ktorý tak často trpí neskrotnou honbou za požívačnosťou a zanedbáva sociálne povinnosti. Tiež je postavené na obdiv ako účinný príklad onej „vnútornej jednoty“, ktorú má uskutočniť kresťan v_tomto pozemskom živote, pretože ho má naplniť vierou a láskou.

{p}

RESPONZÓRIUM

{r}1 Pt 5, 5{/r}; {r}Mt 11, 29{/r}

Všetci sa navzájom zaodejte pokorou, {*} Lebo Boh pyšným odporuje, ale pokorným dáva milosť.

Učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom; a nájdete odpočinok pre svoju dušu. {*} Lebo Boh pyšným odporuje, ale pokorným dáva milosť.

Alebo iné:

Z_Reči brata Vincenta de Couesnongle, Magistra rehole, prednesenej pri kanonizácii blahoslaveného Jána Macíasa

(Allocutio habita Romæ 26 septembris 1975: ASOP 42, 1975-76, pp. 255-259)

{p}

Posolstvo Jána Macíasa

Ján Macías ani nekázal, ani nepísal. Tento pokorný brat teraz oslávený pred celou Cirkvou, bol by veľmi zmätený, keby mu bol dakto povedal, že jeho skromný život prinesie svetu posolstvo, a to tým viac, že to bude posolstvo sociálne. Jeho skromný život nám svedčí za neho. Sám jeho život je tým posolstvom.

Ján Macías ešte ako mladík odišiel do Ameriky. Stal sa utečencom z_vlasti. Skúsil totiž, čo je vysídlenie, bolestné vytrhnutie z_otcovskej rodnej zeme a z_pokojného spôsobu života. Spoznal neistotu, striedanie nádeje a strachu, ťažkosti pri sťahovaní a prispôsobovaní sa na nové prostredie. Bol jedným z_toho nesčíselného počtu ľudí, ktorí boli večne hnaní z_jedného kraja do druhého, nie pre potešenie a záľubu v_dobrodružstvách, ale z_donútenia.

Bezpochyby by bol mohol ísť touto cestou svätosti, bol by sa mohol obetovať pre bedárov kdekoľvek a v_ktorejkoľvek dobe. Ale stal sa svätým medzi týmito vyhnancami, čo boli najbiednejší. A toto nám predkladá predmet na skúmanie.

Od čias, kedy žil Ján Macías, pokročil svet o_veľa stupňov hore. Nielen situácia sa od základu zmenila, ale aj horlivejším čítaním evanjelia a tiež – na čo sa nesmie zabúdať – vplyvom udalostí vo svete, stal sa kresťanský ľud vo väčšej miere prístupnejší požiadavke lásky. Pochopili sme totiž, že lásku nemožno zúžiť na trošku dobročinnosti a vnútorného dobrého úmyslu alebo tiež na hrdinskú obeť – vždy iba jednotlivca – pre záchranu iných. Pochopili sme, že láska musí oduševniť, zachvátiť a vôbec zmeniť život ľudí a celej ľudskej spoločnosti.

Bratská láska vôbec nie je dajaký prepych ľudí, ktorí majú čas, peniaze a dobrú vôľu. Bratská láska ani nie je schopná nahradiť sociálny poriadok, ktorý sa často pokúša utláčať chudobných.

Bezpochyby bude treba, aby láska vždy dávala náhradu za spoločnosť. Predovšetkým ale láska je spravodlivosťou pre všetkých. To je zmysel slov nášho predchodcu brata Gilleta, ktorý vravel: „Musíme sa pričiniť, aby sa milosrdná láska dneška stala spravodlivosťou pre zajtrajšok.“ Milovať bratov znamená predovšetkým chcieť, aby ich prijímali v_tomto svete, v_našej spoločnosti ako plnoprávnych členov. Znamená to chcieť, šťastne a s_určitosťou, aby cítili, že ich prijali, prevzali a začlenili tak, ako si to pre ľudskú dôstojnosť zasluhujú.

Pravá láska žiada, aby sme všetkými spôsobmi, pokiaľ môžeme a máme, vytvárali spoločnosť spravodlivejšiu a ľudskejšiu.

Niet pochyby, že i_ten najspravodlivejší svet, riadený dokonalými zákonmi, kde by sa zachovávali práva každého človeka, by bol svet studený, akoby bez duše a bez nádeje, pretože by bol bez lásky. Spravodlivosť, ak je len sama, môže byť neľudská, a nijaký sociálny zákon nemôže splodiť lásku.

Toto má cítiť najmä učeník evanjelia. Kresťania sú povolaní budovať spravodlivý svet, kde by spojivom medzi ľuďmi, národmi a rôznymi združeniami ľudí bola láska. Toto je posolstvo evanjelia. Toto je tiež posolstvo Jána Macíasa.

Je to však viac ako posolstvo, pretože je to niečo iné ako dajaký testament alebo posledná reč pred smrťou. Je to záblesk nového vzhľadu sveta; je to mocný tlkot čiehosi srdca; je to kvas; je to prameň večne vyvierajúceho života.

Takto posolstvo Jána Macíasa nie je iba posolstvom sociálnym; predovšetkým je to posolstvo božského života. Keď nám Cirkev stavia pred oči dobré skutky Jána Macíasa a keď tým vrhá jasnejšie svetlo na meno a tvár Božiu, vyzýva všetkých kresťanov, aby oslavovali Otca, ktorý je na nebesiach. Ján Macías svojou láskou k_chudobným vo svojej dobe zjavil pravé Božie meno americkým domorodcom, ktorí ho nepoznali: Boh je láska.

{p}

RESPONZÓRIUM

{r}Mt 25, 35-40{/r}; {r}Prís 19, 17{/r}

Bol som hladný a dali ste mi jesť; bol som smädný a dali ste mi piť; bol som pocestný a pritúlili ste ma: {*} Veru, hovorím vám: Čokoľvek ste urobili jednému z_týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili.

Požičiava Pánovi, kto sa nad chudobným zľutúva. {*} Veru, hovorím vám: Čokoľvek ste urobili jednému z_týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili.

RANNÉ CHVÁLY

HYMNUS

Ó, Spasiteľova láska velebná,

Otcovi zasvätiť tak túžiš ľudský rod,

do duší rôzne Ducha svojho vedieš

zázračnou mocou.

V_tých, čo sa krstom narodili z_Boha,

výhonky nové nekonečnej lásky

vyvábiš zo sŕdc napojených vďakou,

láskavý Kriste.

Ty voláš: bežia radostne pozvaní,

opustia všetko, vidia vodcu v_tebe,

kráľovskou cestou kríža chcú dôjsť k_spáse

u_tvojho Otca.

I_svätec tento z_neba oslávený

sa tvojej cesty pridržiaval s_láskou

a túžil vojsť do sídla blaženosti

s_korunou čností.

Sláva buď Otcu, sláva tebe, Kriste,

rovnaká chvála tebe, Svätý Plameň,

za malú obeť nekonečne väčšiu

odmenu máme. Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Ján láskou priľnul ku Kristovi. A čo bolo jeho povolaním, skôr dokázal skutkami ako menom.

Ant. 2 V_rozjímaní čerpal z_prameňov Spasiteľových a ľudí oboznamoval s_Pánovým milosrdenstvom.

Ant. 3 Nebeský Otec mu bez prestania štedro pomáhal, aby mohol aj v_rehoľnej chudobe podporovať biednych.

KRÁTKE ČÍTANIE

{r}Tob 4, 14b-15a. 16. 18a. 19a{/r}

Ak budeš slúžiť Bohu v_pravde, dostaneš aj ty odmenu. Syn môj, daj pozor na to, čo robíš, buď rozumný vo všetkých svojich rečiach. Čo sa nepáči tebe, nerob inému. O_svoj chlieb sa deľ s_hladným a o_svoje šaty s_nahým. Z_toho, čoho máš hojnosť, daj núdznym a nech oko tvoje nezávidí, keď dávaš almužnu. Hľadaj radu u_každého múdreho človeka. Dobroreč Bohu v_každom čase a pros ho, aby riadil tvoje kroky a usmerňoval tvoje zámery.

KRÁTKE RESPONZÓRIUM

Podľa toho spoznajú všetci, {*} Že ste moji učeníci.

Ak sa budete navzájom milovať. {*}

Že ste moji učeníci.

Sláva Otcu i_Synu i_Duchu Svätému.

Podľa toho spoznajú všetci, {*} Že ste moji učeníci.

Ant. na Benediktus: Božia láska je rozliata v_našich srdciach skrze Ducha Svätého, ktorého sme dostali. Aleluja.

Alebo, najmä pri speve: Učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom; a nájdete odpočinok pre svoju dušu.

MODLITBA

Dobrotivý Bože, z_tvojej láskavosti sa ľuďom vrátila spása, a svätý Ján sa z_lásky k_tebe dával do služieb všetkým ľuďom. Na jeho príhovor nám daj, aby sme sa ustavične ponárali do tajomstva tvojej dobroty, a pre bratov s_radosťou obetovali všetko, čo máme, aj svoj život. O_to ťa prosíme

Alebo (na vešpery):

Pane, daj, nech odhodlane a horlivo nesieme ťarchu každodennej práce podľa príkladu svätého Jána, ktorého si obdaril mravnou čistotou a dokonalou láskou.

VEŠPERY

HYMNUS

Dnes uctievame radostne

sluhu, čo Pána miloval,

a naša pieseň chválou znie,

za neho chceme ďakovať.

Lebo on, verný Kristovi,

pozemské statky odmietol,

rozlámal hriechu okovy,

pokánia rúcho obliekol.

S_Kristom žil v_každej hodine,

nástrahám tela vzdoroval

a ku svadobnej hostine

si veniec biely uchoval.

Len tebe, Pane, patriť chcel,

pre teba túžil žiť i_mrieť,

a nepadol do osídel,

čo pripravuje hriešny svet.

Na zemi oddaný ti vždy,

okovmi lásky spútaný,

slobodne vzlietol nad hviezdy

k_tajomstvám večnej oslavy.

Nám, podľa jeho príkladu,

daj, nech vždy k_nebu kráčame,

a tebe s_Duchom, so Synom

naveky hymny spievame. Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Keď dávaš almužnu, nech nevie tvoja ľavá ruka, čo robí pravá.

Ant. 2 Poďte, požehnaní môjho Otca, zaujmite kráľovstvo, ktoré je pre vás pripravené od stvorenia sveta.

Ant. 3 Pán hovorí: Čokoľvek ste urobili jednému z_týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili.

KRÁTKE ČÍTANIE

{r}1 Jn 3, 16-18{/r}

Čo je láska, poznali sme z_toho, že on položil za nás svoj život. Aj my sme povinní dávať život za bratov. Ak má niekto pozemský majetok a vidí brata v_núdzi, a srdce si pred ním zatvorí, ako v_ňom môže ostávať Božia láska? Deti moje, nemilujme len slovom a jazykom, ale skutkom a pravdou.

KRÁTKE RESPONZÓRIUM

Kto miluje svojho brata, {*} Ostáva vo svetle.

Kto žije v_láske, zachováva prikázania. {*}

Ostáva vo svetle.

Sláva Otcu i_Synu i_Duchu Svätému.

Kto miluje svojho brata, {*} Ostáva vo svetle.

Ant. na Magnifikat: Kto sa zľutuje nad bedárom, bude blažený; kto verí v_Pána, miluje milosrdenstvo.

Alebo, najmä pri speve: Tí, čo Božie slovo zachovávajú v_dobrom a šľachetnom srdci, s_vytrvalosťou prinášajú úrodu.

20. septembra

BL. FRANTIŠKA DE POSADAS, KŇAZA

Narodil sa roku 1644 v_španielskej Kordove. Bol synom jednoduchého obchodníka s_ovocím. Roku 1663 prekonal veľké potiaže a vstúpil do rehole. Bol nasledovníkov sv. Vincenta Ferrera. Stal sa horlivým apoštolom a povesť o_ňom sa rozniesla po celom Španielsku. K_chudobným, chorým a zajatým bol milosrdný a dával im všetko, čo mal pre seba. Pokorne znášal výčitky a posmech. Zomrel 20._septembra 1713. Pápež Pius VII. ho 20._septembra 1818 zapísal do zoznamu blahoslavených.

MODLITBA

Láskavý Bože, blahoslaveného Františka si zahrnul sladkosťou nebeskej lásky a urobil si z_neho vynikajúceho kazateľa tvojho slova; na jeho príhovor nám dopraj, nech stále žijeme v_tvojej láske.

22. septembra

BL. HYACINTA SERRANA LÓPEZA, KŇAZA, A SPOLOČNÍKOV, MUČENÍKOV

Je to skupina 18 dominikánov z_Aragónskej provincie, ktorá bola zriadená v_roku 1301. Do tejto provincie patrili sv. Vincent Ferrer, sv. Ľudovít Bertrán, bl. Dalmác Moner a bl. František Coll.

Sú prvými španielskymi dominikánmi, ktorí sa stali obeťami náboženského prenasledovania počas Druhej španielskej republiky, a povýšení na oltár.

Deväť týchto blahoslavených je z_konventu v_Calande (Teruel), kde bol vtedy formačný dom; päť z_Valencie a štyria z_Barcelony.

Hyacint Serrano López (30. 07. 1901 – 25. 11. 1936), kňaz, provinčný vikár. Mal dary spisovateľa a organizátora. Potajomky pomáhal svojim ukrývaným spolubratom. No po čase ho začali sledovať, kontrolovali mu korešpondenciu a uväznili. Pred smrťou vykríkol o_veľkosti Krista Kráľa a hneď ho zastrelili.

Ľudovít Urbano Lanaspa (03. 06. 1882 – 25. 08. 1936), kňaz, provinčný vikár. Magister teológie, doktor filozofie, kazateľ, vynikajúci spisovateľ, kňaz vzácnej povesti, venoval sa sociálnym otázkam a pomoci chudobným. Jeho príprava na smrť a mučeníctvo vzbudili mimoriadnu pozornosť.

Konštantín Fernández Álvarez (07. 02. 1907 – 29. 08. 1936), kňaz. Výborný teológ, vyučoval v_Ríme na Pápežskej univerzite sv. Tomáša Akvinského a v_konvente vo Valencii. Bol udaný a väznený a potom odsúdený na smrť.

Rafael Pardo Molina (28. 10. 1899 – 26. 09. 1936), brat spolupracovník, starostlivý kostolník mal na starosti posvätné predmety a svätostánok. Keď ho červení našli skrytého, uväznili ho a zastrelili.

Lucio Martínez Mancebo (28. 07. 1902 – 29. 07. 1936), kňaz. Podprior a magister novicov a študentov filozofie. Počas prenasledovania členov komunity s_niektorými členmi sa potajomky venoval najmä starým spolubratom skrývaným v_súkromných domoch. Napokon podstúpil mučenícku smrť.

Anton López Couceiro (15. 11. 1869 – 29. 07. 1936), kňaz. Bol submagistrom novicov. Praktizoval čoraz viac skutky pokánia. Keď prišla hodina utrpenia, povzbudzoval aj ostatných, aby odpustili katom.

Felicísimo Díez González (26. 11. 1907 – 29. 07. 1936), kňaz, profesor filozofie, bol vzorom asketického života. Prozreteľne vedel vystihnúť sociálnu a náboženskú situáciu tých dní.

Saturio Rey Robles (21. 12. 1907 – 29. 07. 1936), kňaz. Veľmi sa usiloval žiť vzorne v_spoločnom rehoľnom živote. No poslednú chvíľu života začal prežívať v_kríze, ale povzbudený kňazmi Felicísimom a Antonom prijal kalich utrpenia a pridružil sa k_nim aj v_odpúšťaní katom.

Tirso Manrique Melero (26. 01. 1877 – 29. 07. 1936), kňaz. Ako seminarista bol u_jezuitov, potom bol vysvätený ako diecézny kňaz a napokon ako 51 ročný vstúpil do rehole dominikánov. Bol výborný latinista, napísal aj gramatiku, bol pokorný, no bál sa, či vydrží skúšku v_prenasledovaní. No s_pomocou Ducha Svätého premohol úzkosti a pripodobnil sa v_mučeníckej smrti Kristovi na kríži.

Gumersindo Soto Barros (21. 10. 1869 – 29. 07. 1936), brat spolupracovník. Dobrý matematik a veľmi pracovitý. Pretože nemohol chodiť, čakal na ulici, aby si ho červení vzali k_ostatným mučeníkom.

Lambert de Navascués y_de Juan (18. 05. 1911 – 29. 07. 1936), novic, brat spolupracovník. Študoval na univerzite, no vybral si úlohu byť dominikánskym frátrom. Nechcel opustiť Calandu, aby mohol pomáhať starším dominikánom, aj keď bol stále v_nebezpečenstve, že ho chytia a umučia.

Jozef Mária Muro Sanmiguel (26. 10. 1905 – 30. 07. 1936), kňaz. Hoci mal slabé zdravie, jeho ideálom bolo byť misionárom a mučeníkom. Ako diecézny kňaz po šiestich rokoch vstúpil k_dominikánom. Červení ho zastrelili spolu s_klerikom Joachimom, keď po oboch najprv vytrvalo sliedili, až ich napokon chytili na poli.

Joachim Prats Baltuena (05. 03. 1915 – 30. 07. 1936), novic, klerik. Putoval do Lurdov, kde spoznal svoje budúce povolanie. Po dosiahnutí hodnosti univerzitného bakalára vstúpil k_dominikánom. Podstúpil mučeníctvo ako 21 ročný spolu s_Jozefom Murom Sanmiguelom.

František Calvo Burillo (21. 11. 1881 – 02. 08. 1936), kňaz. Bol lektorom teológie a licenciátom v_literatúre a filozofii. Osobitne sa venoval službe sviatosti pokánia. V_júli 1936 pre chorobu býval u_svojich príbuzných. Keď ho chytili a viedli na popravu, ťažko kráčal na tejto krížovej ceste, no jasne sa modlil ruženec a žehnal katov a odpúšťal im.

František Monzón Romeo (29. 03. 1912 – 29. 08. 1936). Za kňaza bol vysvätený 3._mája 1936. Teda bol kňazom necelé štyri mesiace. Darmo sa rodičia usilovali zachrániť ho. Stačilo, že bol kňaz, aby ho červení neušetrili. Povedal, že sa obetuje za Krista, pretože Kristus sa obetoval za neho.

Ramón Peiró Victorí (07.03.1891 – 31.08.1936), kňaz. Vyučoval 10 rokov v_Solsone ašpirantov na vstup do noviciátu dominikánskej rehole. V_Barcelone sa osobitne venoval spovedaniu. Keď ho revolucionári našli skrytého, energicky priznal, že je kňaz a rehoľník. To stačilo, aby ho odsúdili na smrť.

Jozef Mária Vidal Segú (03. 02. 1912 – ?. 09. 1936). Bol len 5 rokov kňazom. Hoci sa skrýval u_svojho brata rehoľníka, našli ho a usmrtili.

Santiago Meseguer Burillo (01. 05. 1885 – ?. 11. 1936), kňaz. Vyučoval teológiu na Generálnom štúdiu a v_seminári vo Valencii. V_Barcelone konal príležitostné duchovné cvičenia. Aj on umrel mučeníckou smrťou.

Za blahoslavených ich 11._marca 2001 vyhlásil pápež Ján Pavol II. spolu s_ďalšími 215 mučeníkmi zo Španielskej občianskej vojny.

MODLITBA

Všemohúci a večný Bože, blahoslaveným mučeníkom Hyacintovi Serranovi Lópezovi a spoločníkom si dal milosť, že mohli umrieť za Krista; ako si im dal odvahu podstúpiť smrť za teba, tak aj nám slabým láskavo pomáhaj, aby sme ťa neohrozene vyznávali svojím životom.

24. septembra

BL. DALMÁCA MONERA, KŇAZA

Narodil sa roku 1291 v_katalánskej osade Santa Coloma de Farnés. Rehoľný odev prijal roku 1314 v_Gerone. Vynikal láskou k_samote a mlčaniu, súčasníci ho nazývali „bratom, ktorý rozpráva s_anjelom“. Vyučoval, kázal, viedol novicov. Pre veľkú osobnú prísnosť, pre lásku k_samote a modlitbe, pre silu a účinnosť svojej prosebnej modlitby ešte počas svojho života si získal medzi bratmi a veriacimi povesť svätosti. Stále túžil po samote, preto si postavil jaskyňu v_konventnej záhrade. Vychádzal z_nej len preto, aby slúžil svätú omšu a zúčastnil sa konventných ofícií. Takto podal vynikajúci príklad pustovníctva. Zomrel roku 1341. Pápež Inocent XIII. jeho úctu potvrdil 13._augusta 1721.

MODLITBA

Dobrotivý Bože, prispením milosti, tvoj pokorný služobník Dalmác oplýval darom modlitby a kázania a slúžil ti svätým životom v_samote. Daj, nech vytrvalo zotrvávame pri tebe, aby sme vo všetkých životných situáciách mohli vidieť a nasledovať teba.

tiež 20. septembra

BL. MARKA Z_MODENY, KŇAZA

Narodil sa v_XV. storočí v_Modene a tam tiež vstúpil do rehole. Bol rozjímavým mužom a vynikajúcim rehoľníkom. Horlivo študoval Sväté písmo a mnoho ľudí obrátil k_Bohu viac nebeskou výrečnosťou „než samotným hlasom“. Zomrel v_mestečku Pesaro 21. septembra 1498. Pápež bl. Pius IX. jeho úctu potvrdil 10._septembra 1857. Jeho telesné pozostatky boli v_roku 1949 prenesené do kostola sv. Dominika v_Modene.

MODLITBA

Milosrdný Bože, blahoslavenému Markovi si udelil milosť, aby veľké množstvo blúdiacich priviedol späť na cestu spravodlivosti; na jeho príhovor nám dopraj, nech aj nám sú odpustené poklesky a šťastne dôjdeme do večnej radosti.

tiež 28. septembra

BL. VAVRINCA Z_RIPAFRATTY, KŇAZA

Narodil sa roku 1373 neďaleko Pisy v_mestečku Ripafratta. Blahoslavený Ján Dominici ho vyzval, aby vstúpil do rehole. Noviciát vykonal v_Kortone. Zostal tam až do roku 1401. Neskôr bol priorom a lektorom konventu vo Fabriane, v_roku 1425 prišiel do konventu v_Pise. V_Pise zostal až do svojej smrti. Horlivo pracoval pre spásu duší, zaslúžil sa o_obnovenie rehoľnej disciplíny a o_spásu občanov. Zomrel 27._septembra 1456. Pápež bl. Pius IX. ho 4._apríla 1851 zapísal do zoznamu blahoslavených.

MODLITBA

Všemohúci Bože, blahoslavenému Vavrincovi si doprial, že usiloval o_zachovávanie rehoľnej disciplíny a oplýval láskou; na jeho príhovor nám udeľ milosť, nech vždy konáme to, čo je dokonalejšie a tak dôjdeme do večných radostí.

28. septembra

SV. DOMINIKA IBANEZA DE ERQUICIA, KŇAZA, VAVRINCA RUIZA Z MANILY, LAIKA, ALFONZA Z NAVARETTE, KŇAZA A SPOLOČNÍKOV, MUČENÍKOV

ľubovoľná spomienka

Táto nová skupina šestnástich svätých mučeníkov (porov. 6._novembra) pochádza z_rokov 1633, 1634 a 1637. Všetci vykonávali rozličné služby pri budovaní Cirkvi v_Nagasaki v_Japonsku. Boli to kňazi i_laici a zahynuli po ukrutnom týraní vidlami v_jame. Ich telá boli spálené a popol bol rozhádzaný.

Deväť z_nich pochádza z_Japonska, štyria zo Španielska, jeden z_Francúzska, ďalší z_Itálie a nakoniec jeden z_Manily. Všetci boli členmi dominikánskej rodiny alebo k_nej boli pridružení. Zastúpené sú obe pohlavia.

Deviati z_nich boli dominikánski kňazi: Dominik Ibanez de Erquicia († 1633), Jakub Kyushei Gorobioye Tomonaga († 1633), Lukáš Alfonz od Ducha Svätého († 1633), Tomáš Hioji Rokuzayemon Nishi († 1634), Jordán Hyacint Ansalone († 1634), Anton González († 1637), Viliam Courtet od sv. Tomáša († 1639), Michal de Aozaraza († 1637) a Vincent Shiwozuka od Kríža († 1637).

Dvaja boli bratia spolupracovníci: František Shoyemon († 1633) a Matúš Kohioye od sv. Ruženca († 1633).

Dve laické sestry: Magdaléna z_Nagasaki († 1634) a Marina z_Omura († 1634).

Traja laickí spolupracovníci: Michal Kurobioye († 1633), Lazár z_Kyota († 1637) a Vavrinec Ruiz z_Manily, otec rodiny, ktorý je prvým mučeníkom Filipínskej Cirkvi († 1637).

Pápež Ján Pavol II. ich 18._októbra 1987 slávnostne vyhlásil za svätých. Sú totiž nádherným príkladom svojej jednoty a dominikánska rodina v_nich preukázala službu kresťanskému spoločenstvu.

INVITATÓRIUM

Ant. Poďte, klaňajme sa Kristovi, obetovanému Božiemu Baránkovi, o_ktorom vydali svedectvo Dominik a jeho spoločníci.

POSVÄTNÉ ČÍTANIE

Z_Listu svätého kňaza a mučeníka Dominika Ibaneza de Erquicia svojmu otcovi z_Japonska zo dňa 18._októbra 1630

(Cf. S. C. C. S., Offic. Hist. 84, Positio super martyrio, Romæ 1979, pp. 116-118)

{p}

Pred Bohom budem osožnejší všetkému ľudu

(...) Najmilovanejší otče, trocha budú pre teba útechou moje listy, keď ťa nemôžem inak potešiť ani ti ukázať svoje synovské srdce. Ani ti nemôžem inak pomáhať než pred Bohom. Na to tiež nezabúdam vo svojich biednych modlitbách a počas obete svätej omše: „Či žijeme alebo umierame.“ To isté konám za všetkých príbuzných a za všetok tento ľud. Vyprosujem im všetko dobré.

Pred ôsmimi rokmi som opustil Filipíny a odišiel som do Japonska. Tu už dvadsať rokov zúrilo prenasledovanie kresťanov. V_tom čase bolo umučených veľa rehoľníkov, ale i_laikov. A zo dňa na deň je toto prenasledovanie krutejšie, takže najmä za posledné dva roky sa nedá opísať. Vlani koncom júla do mesta prišiel, i_teraz sa tam zdržiava, krutý prefekt, ktorý dal na zemi i_na mori obsadiť všetky úniky, aby nemohol nikto utiecť. Kresťanov začal mučiť toľkými krutými mukami, že veľmi veľa ich prinútil k_pádu a k_odpadu od viery v_Krista. (...)

Keď sa táto búrka prehnala, snažili sa pochytať rehoľníkov. My sme sa poobliekali do šiat domorodcov a schovávame sa každý inde. Kto nájde rehoľníkov, tomu vyplatia odmenu. A tak 20._novembra chytili na vrchu nejakého rehoľníka z_rehole sv. Augustína a po troch dňoch v_tomto meste chytili kňaza zo Spoločnosti Ježišovej, ktorý sa narodil v_tejto krajine. Chytili ho tak blízko miesta, kde som bol ja, že o_6. hodine som v_preoblečení unikol z_domu a zveril sa Božej prozreteľnosti. (...)

V_poslednom mesiaci máji zajali laického brata z_rehole sv. Františka. Takže teraz chytili spolu piatich rehoľníkov, spolu so všetkým ľudom. Takmer 400 osôb sa stalo mučeníkmi. Minulého mesiaca mnohých zaživa upálili a asi 30 z_nich rozrezali bambusovou pílou. Kruté sú muky, ktorými sa snažia prinútiť bedárov k_odpadu od viery. Niektorých pomaly varia vo vriacej vode, ktorú im vyliali na hlavu so sírou, smolou, olejom a inými vecami, čo zvyšujú utrpenie. Iných zavesia na kríž, ďalších potápajú vo vode, aby sa podchladili a zmrzli, iných zasa zakopú do polovice tela do zeme a pomaly ich prerezávajú bambusovou pílou. Takto sa muky predĺžia na dobu siedmich až ôsmich dní. Rehoľníkov doteraz mučili iba tak, že ich zaživa pália drevom, ktoré je postavené obďaleč, takže nie sú priamo v_plameňoch a tak umierajú pomaly.

Teraz sa dostávam do nebezpečenstva, ktoré je najväčšie počas tohto prenasledovania. Tuším, že tento list, ktorý píšem, je už posledný. Konajme teda tak, môj najmilovanejší otče, aby sme sa v_nebi videli naveky a nemuseli sa už báť nijakého odlúčenia. Nestarajme sa o_tento svet, pretože je pre nás vyhnanstvom a oddeľuje nás od Boha, ktorý je všetkým naším dobrom. To isté vravím svojej milovanej sestre, nech sa nezabúda za mňa modliť k_Bohu. Pozdravujem všetkých príbuzných a známych. Nech ťa náš Pán ochraňuje a privedie do nebeskej vlasti.

{p}

RESPONZÓRIUM

Porov. {r}Zjv 12, 11-12{/r}; {r}2 Mach 7, 36{/r}

Zvíťazili pre Baránkovu krv a pre slovo svojho svedectva; a nemilovali svoj život až na smrť. {*} Preto radujte sa nebesia, aj vy, čo v_nich bývate.

Vytrpeli si krátke súženie a dostali nepominuteľný život, zmluvou prisľúbený od Boha. {*} Preto radujte sa nebesia, aj vy, čo v_nich bývate.

RANNÉ CHVÁLY

HYMNUS

Keď nám dnes, Pane, dopriavaš

chváliť nových mučeníkov

a spoločne ich slávne ctiť

vyslyš i_naše volanie.

Pre ich krv nech príde aj k_nám

doba nová, keď veriaci

dokážu jasne vyplniť

to svoje pravé poslanie.

Nech život Cirkvi rozkvitne,

láska všetkých sa rozhorí,

nádejnú mládež povolaj

k_službe ľudu i_k_oltáru.

Nech pokoj na zem zostúpi,

ktorý nám svet dať nemôže,

veď on ho nemá ani sám,

tak veľký je tvoj vzácny dar.

Nech krv martýrov preslávnych

v_živote mladých zaskvie sa

a tvojej veľkej lásky dar

celému svetu zažiari.

Ty Vykupiteľ, dopraj nám,

o_to ťa všetci prosíme,

byť spoločníkmi tam v_nebi

mučených bratov naveky. Amen.

Ant. 1
Séria A: Začalo sa veľké prenasledovanie Cirkvi a tí, čo sa rozpŕchli, išli a hlásali slovo.
Séria B: S_vysileným telom, ale s_nepremožiteľným duchom túžil Dominik po mučeníctve, tak ako žízni jeleň po vode z_prameňa.

Ant. 2
Séria A: Ak nás dnes vyšetrujete pre ohlasovanie Krista, nech je známe, že to nerobíme pre mrzký zisk, ale pre službu spásy.
Séria B: Svätí mučeníci v_mukách jasali a jedným hlasom volali: Nech je zvelebený Boh. Aleluja.

Ant. 3
Séria A: Počas vyšetrovania na mučidlách sa svätí mučeníci modlili. Pozri, Pane, na ich hrozby a daj, aby tvoji služobníci hlásali tvoje slovo so všetkou odvahou.
Séria B: Jakub neváhal stratiť svoj život pre Krista a pre evanjelium a teraz vládne s_Kristom naveky.

KRÁTKE ČÍTANIE

{r}2 Kor 2, 14; 4, 7. 11{/r}

Vďaka Bohu, ktorý nám vždy dáva víťazstvo v_Kristovi a naším prostredníctvom zjavuje na každom mieste vôňu jeho poznania. No tento poklad máme v_hlinených nádobách, aby mal Boh zvrchovanú moc, a nie my. A tak kým žijeme, ustavične sa vydávame na smrť pre Ježiša, aby sa aj Ježišov život zjavil na našom smrteľnom tele.

KRÁTKE RESPONZÓRIUM

Porov. {r}Zjv 7, 14b-14a{/r}

Oprali si rúcha a zbielili ich. {*} V_Baránkovej krvi.

To sú tí, čo prichádzajú z_veľkého súženia a oprali si rúcha. {*}

V_Baránkovej krvi.

Sláva Otcu i_Synu i_Duchu Svätému.

Oprali si rúcha a zbielili ich. {*} V_Baránkovej krvi.

Ant. na Benediktus: Dobrorečíme ti, Pane, so svätými mučeníkmi, lebo mocou svojho Ducha si im v_hodine skúšky dal odhodlanosť.

Alebo, najmä pri speve: Duše svätých, ktorí nasledovali Krista, sa radujú v_nebi, a pretože z_lásky k_nemu preliali svoju krv, s_Kristom budú vládnuť naveky.

MODLITBA

Pane a Bože náš, prosíme ťa, udeľ nám takú vytrvalosť v_službe tebe a blížnemu, akú mali tvoji svätí mučeníci Dominik a jeho spoločníci, lebo v_tvojom kráľovstve sú blahoslavení tí, ktorých prenasledujú pre spravodlivosť. O_to ťa prosíme

Alebo:

Z_tvojho nevýslovného milosrdenstva, Bože, hlásali svätý Vavrinec a jeho spoločníci, mučeníci slovom a krvou, Krista. Na ich príhovor nám daj, nech vzrastáme v_poznávaní teba, s_úžitkom konáme každé dobré dielo a žijeme pred tebou verne podľa evanjelia.

VEŠPERY

HYMNUS

Vavrinec, pri umučení,

zmluvu si krvou posvätil,

s_Baránkom v_krste zjednanú,

statočne si ju dodržal.

S_Kristom si visel na kríži,

s_Kristom si získal víťazstvo,

s_Kristom i_so spoločníkmi

v_blaženej žiješ večnosti.

Posol pokoja preslávny,

ty v_Nagasaki zabitý,

odvráť od všetkých národov

vojnové hrôzy a slzy.

Láskavo na nás pozri sa,

vo vyhnanstve, keď kráčame,

ak zablúdime, zaveď nás,

na cesty Božie bez okľúk.

Sláva buď tebe, Pane náš,

Synovi Otca živého,

ty v_mučeníctve zjavuješ,

silu, moc Ducha Svätého. Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1
Séria A: Keď zostúpi na vás Duch Svätý, dostanete silu a budete mi svedkami až po samý kraj zeme.
Séria B: Nadšený Dominik, horliteľ za duše, svojím svedectvom o_Kristovej láske medzi pohanmi si zaslúžil milosť mučeníctva.

Ant. 2
Séria A: Utrpenia tohto času nie sú hodny porovnávania s_budúcou slávou, ktorá sa na nás má zjaviť.
Séria B: V_agónii sa úpenlivo modlil k_Pánovi, aby ho prijal do svojej radosti a zoslal svoj pokoj svetu.

Ant. 3
Séria A: Radujem sa v_utrpeniach pre vás a na vlastnom tele dopĺňam to, čo chýba Kristovmu utrpeniu pre jeho telo, ktorým je Cirkev.
Séria B: Vyvolil si cestu nevinnosti, vždy si počínal múdro a nasledoval Baránka, aby vykúpil bratov a sestry.

KRÁTKE ČÍTANIE

{r}Rim 8, 16-17{/r}

Sám Duch spolu s_naším duchom dosvedčuje, že sme Božie deti. Ale ak sme deti, sme aj dedičia: Boží dedičia a Kristovi spoludedičia; pravda, ak s_ním trpíme, aby sme s_ním boli aj oslávení.

KRÁTKE RESPONZÓRIUM

Porov. {r}Jak 1, 12{/r}

Naši bratia a sestry prijali. {*} Korunu spravodlivosti.

Ktorú Boh prisľúbil tým, čo ho milujú. {*}

Korunu spravodlivosti.

Sláva Otcu i_Synu i_Duchu Svätému.

Naši bratia a sestry prijali. {*} Korunu spravodlivosti.

Ant. na Magnifikat: Svätí mučeníci obdivuhodne potvrdili jednotu dominikánskej rodiny, keď jednomyseľne vyznali vieru až na smrť.

Alebo, najmä pri speve: Títo svätí mučeníci z_lásky k_Bohu pohrdli hrozbami ľudí, a v_nebeskom kráľovstve sa radujú s_anjelmi. Aká drahocenná je smrť svätých, ktorí sú stále s_Pánom a navzájom nie sú odlúčení.

3. októbra

BL. DOMINIKA SPADAFORU, KŇAZA

Narodil sa v_polovici XV._storočia v_mestečku Randazzo na Sicílii. Horlivo kázal Božie slovo po celej Sicílii i_po celej Itálii. Vytrvalo rozjímal o_Pánovom umučení, vynikal v_láske a pokore. Mnohých ľudí obrátil k_Bohu alebo priviedol k_tomu, že ho nasledovali na ceste svätého Dominika. Zomrel 21._decembra 1521 v_konvente Monte Cerignone, ktorý postavil. Pápež Benedikt_XV. jeho úctu potvrdil 12._januára 1921. Jeho spomienka sa slávi v_tento deň, pretože je to výročný deň druhého prenesenia jeho pozostatkov (1677).

MODLITBA

Dobrotivý Bože, apoštolskú službu blahoslaveného Dominika si obdivuhodne obohatil vytrvalou modlitbou a zachovávaním rehoľnej disciplíny; milostivo nám dopraj, nech kráčame v_jeho šľapajach a tak získame bohaté plody spásy.

4. októbra

SV. OTCA FRANTIŠKA ASSISKÉHO, DIAKONA

Sviatok

Dnešná sviatočná liturgia našej rehole výstižne poukazuje na mimoriadne bratské spojivo medzi Menšími bratmi a bratmi kazateľmi. Jej obsahom je totiž blízka príbuznosť medzi obidvomi zakladateľmi rehôľ v_ich historickom poslaní pri budovaní Cirkvi. Krásne to vystihla svätá Katarína Sienská slovami: „Naozaj oni boli dva piliere svätej Cirkvi: František chudobou, ktorá mu zásadne bola vlastná, Dominik zasa učenosťou“ (Dialogo, 158). Keď ideme touto cestou, my veriaci sa učíme „stať sa žiakmi tak pokorných učiteľov“ (Celano, Vita 2a, 149).

František (1182-1226) bol súčasníkom svätého otca Dominika. Chudobného Krista nasledoval obdivuhodnou prostotou a Krista ukrižovaného nezvyčajnou láskou; usiloval sa stať sa mu celkom podobným. Žil podľa evanjelia a pre tento spôsob života získal mnohých bratov a sestry. S_láskou ich povzbudzoval, aby si obľúbili chudobu, aby oslavovali Krista a poslúchali Cirkev. Bol odmenený sviežimi znakmi Pánovho umučenia (1224), a natešený odišiel k_„sestre smrti“ 3._októbra 1226. Pápež Gregor_IX. ho vyhlásil za svätého roku 1228.

INVITATÓRIUM

Ant. Poďte, klaňajme sa Kristovi Kráľovi, ktorý povyšuje pokorných.

Alebo, najmä pri speve: Nech oslavujú Krista Kráľa jeho diela. {*} Jeho rany obnovené sa na svätom Františkovi sprítomňujú.

POSVÄTNÉ ČÍTANIE

HYMNUS

František, perla milosti,

vzor tých, čo ponížení sú

požíva večné radosti,

dosiahol slávu nebeskú.

Pohrdol láskou telesnou

z_lásky k_zákonu vyššiemu

a víťazstvom sám nad sebou

premohol hriech – zla príčinu.

V_duchu chudoby zaštepil

i_Menších bratov vinicu,

za vzor dal lásku žiariacu

príkladom pravej slobody.

K_snahe o_večné poklady

získal si davy chudobných,

volal do rajskej záhrady

príkladom skutkov predobrých.

Životom svätým, učením,

i_zázrakmi sa preslávil,

a utrápeným, súženým

jak maják do tmy zažiaril.

K_Vládcovi vekov v_jeho chrám

zaveď nás krásy záhradou,

Kristových učeníkov chráň

nebeskej spásy výsadou.

Vzývajme Krista, zároveň

Otca i_Ducha každý deň.

Jediný Bože v_Trojici,

chráň svojou mocou prosiacich. Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Boh mi dal zabudnúť na dom môjho otca a nechal ma vyrásť na pôde mojej chudoby.

Alebo, najmä pri speve: Svätý František už v_počiatočných vytrvalých modlitbách sa naučil, čo má robiť. Vedený horlivosťou za Boha chcel žiť nielen pre seba samého, ale pomáhať aj iným.

Ant. 2 Pohoršenie Kristovho kríža pokladal za väčšie bohatstvo než poklady sveta.

Alebo, najmä pri speve: Božia milosť a vlastná skúsenosť ho naučila, čo patrí k_dokonalosti; o_tom všetkom poúčal svojich bratov životom a často aj vľúdnym slovom.

Ant. 3 Odumrel som svetu, a môj život je s_Kristom skrytý v_Bohu.

Alebo, najmä pri speve: Chválil a k_chvále pozýval, chvála mu bola vždy na perách, totiž chvála Spasiteľa; volal vtáky, zvieratá a iné tvory k_oslave Stvoriteľa.

Poznačil si, Pane, svojho služobníka Františka.

Znakmi nášho vykúpenia.

Z_Knihy Sirachovho syna

{r:Sir}50, 1. 4-11. 13-14. 22-25{/r}

{p}

Ako žiarivé slnko zažiaril v_Božom chráme

Hľa ten, čo za svojho života opravil dom (Boží) a za svojich čias upevnil chrám.

Všemožne sa staral o_svoj národ a zachránil ho od záhuby. Značne rozšíril aj samo mesto, získal si slávu svojím správaním k_ľudu a rozšíril vchod do (Božieho) domu a jeho nádvoria. Podobal sa rannej hviezde uprostred mraku, ako keď sa zachveje plný mesiac na svoj čas, ako keď zažiari slnko, tak zažiaril aj on v_Božom chráme. Bol ako keď dúha sa zaleskne z_nádherných mrakov, ako zakvitnú ruže, keď príde jar, ako ľalie, čo rastú pri vodnom toku, ako rastlinstvo libanonské za letných dní; ako oheň, čo jasne osvecuje, ako (dymiace) kadidlo na ohni, ako nádoba z_čistého zlata, vyzdobená rozličnými drahokamami, ako košatá oliva a do výšky čnejúci cyprus: keď na seba bral slávnostné rúcho, a keď ho odeli všetkými odznakmi (kňazskej) dôstojnosti.

Keď preberal čiastky (obiet) z_rúk kňazov, ako tam stál vedľa oltára – a okolo neho veniec bratov, bolo to, ako mladý cédrový sad na vrchu Libanon. Tak stáli okolo neho ako palmové ratolesti všetci synovia Árona vo svojej výzdobe.

Ako potom zostupoval, vystrel svoje ruky nad celým zhromaždením izraelských synov, aby im svojimi ústami udelil slávnostné (požehnanie) od Boha, aby sa jeho menom mohli honosiť.

A teraz velebte Boha vesmíru; on koná veľké veci po celej zemi, vyvyšuje naše dni od lona našej matky a zaobchádza s_nami podľa svojho milosrdenstva. Nech nám dá radosť srdca a nech je pokoj v_našich dňoch v_Izraeli po všetky časy.

{p}

RESPONZÓRIUM

{r}1 Kor 2, 4. 2{/r}

Moja reč a moje ohlasovanie nespočívali v_presvedčivých a múdrych slovách, {*} Ale v_prejavoch Ducha a moci.

Rozhodol som sa, že nechcem medzi vami vedieť nič iné, iba Ježiša Krista, a to ukrižovaného. {*} Ale v_prejavoch Ducha a moci.

Z_Listov blahoslaveného kňaza Humberta de Romans, ktoré poslal reholi z_generálnych kapitúl

(Epist. IV: Opera de vita regulari, ed. J.–J. Berthier, vol. II, Romæ 1889, pp. 494-500)

{p}

Spasiteľ sveta podnietil Menších bratov a bratov kazateľov pre službu spásy

Drahým a v_Ježišovi Kristovi milovaným Menším bratom a bratom kazateľom na celom svete, brat Ján, generálny minister Menších bratov a brat Humbert, bratov kazateľov neužitočný sluha, posiela pozdrav a želá dôstojný a chvályhodný život podľa svätého povolania.

Spasiteľ sveta miluje duše a nechce, aby niektorá zahynula. Preto po prvom páde ľudského pokolenia ustavične používa množstvo všelijakých liekov na jeho nápravu prostredníctvom rôznych služobníkov vo všetkých generáciách. V_týchto posledných dňoch na konci vekov podnietil naše dve rehole pre službu spásy, ako sa bezpochyby verí. Do nich povolal nemálo mužov a obohatil ich nebeskými darmi. Pomocou nich môžu slovom a príkladom úspešne pracovať na spáse nielen svojej, ale aj iných.

Sú to – aby sme hovorili na slávu Božiu a nie svoju – dve veľké svetlá, ktoré žiaria po celej zemi nebeským svetlom a svietia tým, čo sedia vo tme a v_tôni smrti.

Sú to dve strieborné poľnice pravého Mojžiša, Krista Pána, nášho Boha, pomocou ktorých už povolal nesčíselné množstvo ľudí do svojej služby.

Sú to dvaja cherubíni, plní múdrosti, ktorí vzájomne na seba hľadia a rovnako zmýšľajú, svoje krídla rozprestierajú nad zľutovnicou a sú pripravení z_poslušnosti vzlietnuť ponad všetok ľud a rozsievať múdrosť, potrebnú k_spáse.

Sú to dva prsníky Snúbenice, z_ktorých sajú mlieko dietky Kristove, aby sa ním živili, rástli a mocneli k_spáse.

Sú to dvaja synovia, lesknúci sa ako olej, ktorí stoja pred Pánom celej zeme, pohotoví na jeho rozkaz splniť svoje poslanie, nech ich jeho vôľa pošle kamkoľvek.

Sú to dvaja Kristovi svedkovia, ktorí kážu a vydávajú svedectvo o_pravde už tým, že sa odejú do vrecoviny.

Sú to dve jasné hviezdy, ktoré podľa Sibylinho proroctva v_podobe štyroch zvierat ohlasujú v_posledných dňoch meno Baránkovo pokorou a dobrovoľnou chudobou.

Uvážte milovaní, uvážte, ako máte oplývať vzájomnou úprimnou láskou, keď nás matka Cirkev zrodila v_tej istej dobe; keď nám večná Láska určila, aby sme spoločne pracovali na tom istom diele, totiž na spáse duší; keď nás povolanie, len málo odlišné, robí tak podobnými, že sa môžeme mať radi navzájom ako podobné tvory.

Napokon, ako v_nás poznajú pravých Kristových učeníkov, ak nebude na nás vidno, že sa máme navzájom radi?

Ako máme vo svojich kázňach vštepovať ľuďom do sŕdc vzájomnú lásku, ktorú nadovšetko majú mať všetci, ak zistia, že ona je v_nás narušená a ochablá?

Ako obstojíme v_toľkých hrozivých prenasledovaniach, ak sme medzi sebou rozdelení dajakými nedorozumeniami, hnevom?

Ach, aký príklad vzájomnej lásky a pokoja nám zanechali naši otcovia, svätý František a svätý Dominik a ostatní naši prví bratia, ktorí sa v_živote tak nežne milovali a navzájom si tak dokazovali úprimnú lásku. Videli v_sebe navzájom Božích anjelov, prijímali jeden druhého ako Krista, predbiehali sa v_prejavoch úcty, vzájomne sa radovali z_úspechu, chválili jeden druhého, podporovali to, z_čoho mal druhý úžitok a nanajvýš úzkostlivo a pozorne dbali na to, aby jedni druhých nepohoršovali a nedráždili.

{p}

RESPONZÓRIUM

Porov. {r}Ž 117, 1{/r}

Serafínsky otec František a apoštolský otec Dominik, {*} Naučili nás poznávať tvoj zákon, Pane.

Chváľte Pána, všetky národy, oslavujte ho, všetci ľudia. {*} Naučili nás poznávať tvoj zákon, Pane.

Alebo iné:

Z_Dialógu svätej panny Kataríny Sienskej

(Cap. 158: trad. lat. Ms. T. II. 4, Bibliothecæ communalis Senensis)

{p}

Dominik a František dva stĺpy vo svätej Cirkvi

Posvätnú rehoľu vytvoril Duch Svätý. Predstavuje sa ako loďka, ktorá prijíma duše, túžiace po dokonalosti, aby ich priviezla do prístavu spásy. Pánom loďky každej rehole je Duch Svätý. Poklesok ktoréhokoľvek rehoľníka, ktorý by porušil predpisy svojej rehole, nikdy neuškodí reholi; nemôže poškodiť túto loďku, ale ublíži sám sebe. Je pravda, že chybou tých, ktorí sú pri kormidle, sa loďka rehole môže dostať do rozbúrených vôd. Vinu na tom majú zlí pastieri, predstavení, poverení riadiť loďku. Ich loďka sama v_sebe je taká krásna, že to tvoj jazyk nedokáže vyjadriť slovami.

Na loďke rehole je v_platnosti mnoho posvätných predpisov, vydaných s_veľkým osvietením rozumu a vo veľkom poriadku tými, čo sa stali chrámom Ducha Svätého.

Pozri na svätého Benedikta, s_akým poriadkom viedol svoju loďku.

Pozri na svätého Františka, s_akou dokonalosťou a vôňou chudoby, s_perlami čností viedol loďku svojej rehole a usmernil ju na cestu k_vznešenej dokonalosti. Bol prvý, ktorý ju zachovával a dal svojim učeníkom za snúbenicu pravú a svätú chudobu, ako sa s_ňou zasnúbil on sám. Spríkril sa sebe samému, netúžil páčiť sa dajakému tvoru mimo mojej vôle, a dokonca si želal, aby ho pokladali za bezcenného. Preto trýznil svoje telo a potláčal vlastnú vôľu, odieval sa potupou, bolesťou a urážkami z_lásky k_pokornému Baránkovi. S_láskou sa s_ním pribil a pripevnil na kríž, takže sa zvláštnou milosťou objavili na jeho tele rany mojej pravdy. Tým ukázal na schránke svojho tela lásku svojej duše. A tak sám urobil bratom cestu.

Lež azda mi povieš: „Či nie sú aj ostatné rehole postavené na tom istom základe?“ Áno, ale u_každého chudoba nie je hlavnou vecou, hoci všetky sú postavené na nej. Ale stáva sa to ako u_čností: všetky čnosti totiž majú život z_lásky, a predsa, ako som ti to vravel na iných miestach, že niekomu je vlastná táto čnosť a druhému iná. A predsa všetky sú zakotvené v_láske.

Tak aj tomuto chudáčikovi Františkovi bola vlastná pravá chudoba a základ svojej loďky položil na láske k_chudobe s_poriadkom veľmi prísnym pre ľudí dokonalých, a nie obyčajných a dobrých. Vravím „pre niekoľkých“, pretože nie je veľa tých, čo si vyvolili túto chudobu. Lebo pre chyby niektorých sa rehoľa počtom členov síce rozmnožila, ale zoslabla v_čnostiach. Nestalo sa tak pre poruchu v_loďke, ale pre neposlušnosť podriadených a pre neschopnosť predstavených.

Ak sa pozrieš na loďku otca Dominika, môjho milovaného syna, vidíš, že ju usporiadal na dokonalú rehoľu. Dbal iba na moju česť a na spásu duší, a to vo svetle vedy. Na tomto svetle chcel položiť svoj základ, lež nezanedbal ani pravú a dobrovoľnú chudobu. Aj on ju mal a na znak, že ju má a že sa mu jej protiklad nepáči, zanechal svojim synom v_záveti ako dedičstvo svoje i_moje zlorečenie, keby mali vo vlastníctve dajaký majetok buď jednotlivo, alebo ako celok. Chcel tým naznačiť, že aj on si vyvolil za snúbenicu kráľovnú chudobu.

Lež ako svoj dôležitejší a potrebnejší predmet si vyvolil svetlo vedy, ktorým chcel vykoreniť bludy, ktoré sa v_tej dobe rozmnožili. Prijal úlohu môjho jednorodeného Syna, ktorý s_pravdou a so svetlom rozsieval moje slová, zaháňal temnotu a šíril svetlo. Bol svetlom, ktoré som dal svetu prostredníctvom Márie, a vložil som ho do mystického tela Cirkvi ako ničiteľa bludárstva.

Počúvajte robotníkov, ktorých tento otec poslal obrábať vinicu, tým že budú vytrhávať bodľač hriechov a sadiť čnosti! Dominik a František naozaj boli dva piliere svätej Cirkvi: František chudobou, ktorá predovšetkým jemu bola vlastná, a Dominik zasa svojou učenosťou.

{p}

RESPONZÓRIUM

{r}Jer 11, 4{/r}; {r}Mt 11, 29{/r}; {r}1 Kor 11, 1{/r}

Počúvajte na môj hlas a robte všetko, ako vám prikážem. {*} A nájdete odpočinok pre svoju dušu.

Napodobňujte ma, ako ja napodobňujem Krista. {*} A nájdete odpočinok pre svoju dušu.

RANNÉ CHVÁLY

HYMNUS

Ty, bratov Menších otec náš,

František, svojim sluhom daj

dar tvojich príkazov i_rád

zachovať srdcom jednostaj.

Len ty nás môžeš naučiť

jak v_chudobe a striedmo žiť,

a od tých, čo svet milujú,

znášať výsmech aj potupu.

Nech láska k_Pánu plamenná,

ňou v_srdci svojom horel si,

i_naše srdce premieňa,

plameňom hojných milostí.

Tie rany Vykupiteľa,

ktoré si nosil na tele,

nech srdca nášho hlbina

prežíva s_láskou skrúšene.

Ó, blížnych večné spasenie

daj, nech je naše snaženie,

nech neodradí od tých snáh

nás nebezpečie, ani strach.

Pomôž nám, svätý František,

na počesť svätej Trojice

vždy plniť tvoje príkazy

a zlobu láskou poraziť. Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Zistilo sa, že je dokonalý a spravodlivý, a v_čase hnevu priniesol zmierenie.

Ant. 2 Oslavu Boha vždy mal na svojich perách: volal hviezdy, vietor, vtáky a tvory všakové na oslavu Stvoriteľa.

Ant. 3 Pán vysoko zdvihol pokorného, a povýšil ho až na okraj sveta.

KRÁTKE ČÍTANIE

{r}Gal 1, 15-16. 24a{/r}

Bohu, ktorý si ma už v_lone matky vybral a svojou milosťou povolal, sa zapáčilo zjaviť vo mne svojho Syna, aby som ho zvestoval medzi pohanmi. A oslavovali Boha za mňa.

KRÁTKE RESPONZÓRIUM

Moje srdce i_moje telo {*} Vznášajú sa k_Bohu živému.

Túži a zmiera moja duša po nádvoriach Pánových. {*}

Vznášajú sa k_Bohu živému.

Sláva Otcu i_Synu i_Duchu Svätému.

Moje srdce i_moje telo {*} Vznášajú sa k_Bohu živému.

Ant. na Benediktus: Radoval sa, keď mal účasť na Kristových utrpeniach, a teraz sa raduje a plesá, keď sa mu zjavil vo svojej sláve.

Alebo, najmä pri speve: Silou svojho ducha hlásal pokoj a spásu, a k_pravému pokoju priviedol tých, čo boli ďaleko od spásy.

Pokorne prosme Krista Pána, ktorý vybudoval Cirkev svojou krvou a vo svojej láske nás povolal, aby sme nasledovali Františka; preto volajme:

Zachovaj nás, Pane, vo svojej svätej službe.

Ty si prišiel ohlasovať evanjelium chudobným, nauč nás, aby sme šírili tvoje kráľovstvo slovom i_skutkom

a úspešne ho medzi ľuďmi obnovovali.

Zachovaj nás, Pane, vo svojej svätej službe.

Ty si svetlo národov a učiteľ svätosti, daj, aby sme pevne priľnuli k_pravej viere

a tvoje meno ohlasovali až na koniec sveta.

Zachovaj nás, Pane, vo svojej svätej službe.

Ty si prikázal svojim učeníkom, aby nadovšetko zachovávali prikázanie lásky;

dožič nám, aby sme sa usilovali všetkým preukazovať dobro.

Zachovaj nás, Pane, vo svojej svätej službe.

Múdrosť večného Otca, osvieť nám rozum,

aby sme pravdu šírili s_láskou a vždy zmýšľali správne a sväto.

Zachovaj nás, Pane, vo svojej svätej službe.

Kriste, Spasiteľu, ty si sa neštítil telesnej práce, preto riaď prácu našich rúk,

aby všetci videli naše dobré skutky a zvelebovali Boha Otca.

Zachovaj nás, Pane, vo svojej svätej službe.

[Prosíme ťa, Pane, nauč i_nás modliť sa:]

MODLITBA

Prosíme ťa, láskavý Otče, svojou milosťou zveľaďuj svätú Cirkev, ktorú si preslávil zásluhami a príkladným životom svätého Františka.

Alebo:

Bože, otec chudobných, svätému Františkovi si dal milosť, že sa chudobou a pokorou stal podobným Kristovi; daj, aby sme aj my podľa jeho príkladu nasledovali tvojho Syna a v_láske a radosti sa zjednocovali s_tebou.

MODLITBA CEZ DEŇ

PREDPOLUDNÍM

Ant. Stal som sa sluhom všetkých, aby som získal čím viacerých Kristovi Pánovi.

KRÁTKE ČÍTANIE

{r}Flp 3, 7-8{/r}

Čo mi bolo ziskom, kvôli Kristovi pokladám za stratu. A vôbec všetko pokladám za stratu pre vznešenosť poznania Krista Ježiša, môjho Pána. Preň som všetko stratil a pokladám za odpadky, aby som získal Krista.

Nijaké stvorenie ma nemohlo odlúčiť od Božej lásky.

Ktorá je v_Kristovi Ježišovi.

NAPOLUDNIE

Ant. Blahoslavení chudobní v_duchu, lebo ich je nebeské kráľovstvo.

KRÁTKE ČÍTANIE

{r}Flp 4, 4-7{/r}

Ustavične sa radujte v_Pánovi! Opakujem: Radujte sa! Vaša miernosť nech je známa všetkým ľuďom. Pán je blízko. O_nič nebuďte ustarostení. Ale vo všetkom modlitbou, prosbou a so vzdávaním vďaky prednášajte svoje žiadosti Bohu. A Boží pokoj, ktorý prevyšuje každú chápavosť uchráni vaše srdcia a vaše mysle v_Kristu Ježišovi.

Ja som síce biedny a úbohý.

No Pán sa stará o_mňa.

POPOLUDNÍ

Ant. Zmocnil sa ma Kristus Ježiš, aby som ho poznal a mal účasť na jeho utrpení tým, že sa mu pripodobním v_jeho smrti.

KRÁTKE ČÍTANIE

{r}Gal 2, 19b-20{/r}

S_Kristom som pribitý na kríž. Už nežijem ja, ale vo mne žije Kristus. Ale život, ktorý teraz žijem v_tele, žijem vo viere v_Božieho Syna, ktorý ma miluje a vydal seba samého za mňa.

Ak sme s_Kristom zrástli a stali sa mu podobnými v_smrti.

Tak mu budeme podobní aj v_zmŕtvychvstaní.

VEŠPERY

HYMNUS

František, perla milosti,

vzor tých, čo ponížení sú,

požíva večné radosti,

dosiahol slávu nebeskú.

Pokorný, prostý, priamy bol,

mier miloval vždy pravdivo,

v_nádobe krehkej bol to žiar,

čo žiaril svetu a ho hrial,

Spokojný prostým odevom

hrial všetkých Ducha plameňom,

roztápal kryhy ľadové

keď nosil rany Kristove.

Chudobný, nahý zhliadol svet,

bohatý prišiel k_Bohu späť,

rozdával dary chudobným

a hojil rany nemocným.

Preslávny otče chudoby,

kiež chudobní sme zmýšľaním,

vyrvi nás z_pekla záhuby,

do neba uveď s_plesaním.

Nech Otca, Ducha Svätého

i_Syna všetko chváli, ctí.

Pre Františkove zásluhy

kiež zrieme večné radosti. Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Rozhodol som sa, že nechcem medzi vami vedieť nič iné, iba Ježiša Krista, a to ukrižovaného.

Ant. 2 Pripodobnil som sa mu v_smrti, aby som poznal jeho a moc jeho zmŕtvychvstania.

Ant. 3 Pán ti bude svetlom naveky, Boh bude tvojou slávou.

KRÁTKE ČÍTANIE

{r}Gal 6, 14. 17b-18{/r}

Ja sa nechcem chváliť ničím iným, iba krížom nášho Pána Ježiša Krista, cez ktorý je svet ukrižovaný pre mňa a ja pre svet. Lebo ja nosím na svojom tele Ježišove znaky. Milosť nášho Pána Ježiša Krista nech je s_vaším duchom, bratia. Amen.

KRÁTKE RESPONZÓRIUM

Veľká je jeho sláva, Pane {*} V_tvojej spáse.

Robíš z_neho požehnanie pre všetky veky. {*}

V_tvojej spáse.

Sláva Otcu i_Synu i_Duchu Svätému.

Veľká je jeho sláva, Pane {*} V_tvojej spáse.

Ant. na Magnifikat: Božie oko si ho dobrotivo všimlo, zdvihlo ho z_jeho uponíženia a vztýčilo mu hlavu. Mnohí nad ním žasli a zvelebovali Boha.

Alebo, najmä pri speve: Už nežijem ja, ale vo mne žije Kristus; lebo ja nosím na svojom tele Ježišove znaky.

Prosme Boha Otca, zdroj všetkej svätosti, aby nás príkladom a orodovaním svätého otca Františka viedol k_svätému životu, a volajme:

Prosíme ťa, vyslyš nás.

Svätý Otče, ty si svojho služobníka Františka urobil dokonalým nasledovníkom tvojho Syna;

daj, nech aj my ideme v_jeho šľapajach a nech verne zachovávame Kristovo evanjelium.

Prosíme ťa, vyslyš nás.

Svätý Otče, priveď naše kroky na cestu pokoja, ktorú nám ukázal svätý František;

aby sme úprimne žili v_poslušnosti, bez majetku a v_čistote.

Prosíme ťa, vyslyš nás.

Svätý Otče, ty navnivoč privádzaš pyšných, a pokorných povyšuješ;

daj, nech v_pokore nasledujeme serafínskeho svätca.

Prosíme ťa, vyslyš nás.

Svätý Otče, ty si svojho služobníka Františka vyznamenal znakmi umučenia svojho Syna;

nauč nás, aby sme sa vždy s_radosťou chválili krížom nášho Pána Ježiša Krista.

Prosíme ťa, vyslyš nás.

Svätý Otče, ty na príhovor svätého Františka hriešnikom udeľuješ milosť;

láskavo ukáž svetlo svojej tváre našim zosnulým bratom a sestrám.

Prosíme ťa, vyslyš nás.

[My, čo sme synovia jedného Otca a svorne žijeme v_dome s_Ježišom Kristom, jeho jednorodeným Synom, spoločne sa modlime:]

5. októbra

BL. RAJMUNDA Z_KAPUY, KŇAZA

Ľubovoľná spomienka

Pochádzal zo šľachtickej rodiny Delle Vigne. Narodil sa okolo roku 1330 v_Kapue. Počas štúdií v_Bologni okolo roku 1350 na základe „zázračného povolania Pánom“ vstúpil do rehole. Ako dvadsiatytretí Magister rehole (r. 1380) usilovne presadzoval reformu rehole horlivou modlitbou a príkladom evanjeliového života. Nabádala ho k_tomu sv. Katarína Sienská, ktorej bol rozvážnym duchovným vodcom a životopiscom. Bol jej výborným učiteľom, ona ho však prehovorila, aby pracoval pre Cirkev a pre rímskeho pápeža, ktorý vtedy sídlil v_Avignone. Zomrel v_povesti svätosti 5._októbra 1399 v_Norimberku počas vizitácie nemeckých konventov. Pápež Lev_XIII. ho zapísal do zoznamu blahoslavených 15._mája 1899. Jeho telesné pozostatky sú uložené v_kostole San Domenico Maggiore v_Neapole.

POSVÄTNÉ ČÍTANIE

Z_Listov blahoslaveného kňaza Rajmunda z_Kapuy

(De exhortatione patris magistri Raymundi consolatoria prioribus, patribus et fratribus observantiæ: Opuscula et Litteræ, Romæ 1899, pp. 112-113)

{p}

Budete dobrým semenom, osobitným ľudom svätého Dominika

Moji milovaní a najdrahší bratia v_Pánovi Ježišovi, zo srdca vás žehnám a pozdravujem vás v_Kristovi.

Ďakujem Bohu, že vám vnukol svojho Svätého Ducha. To on vás vedie k_zachovávaniu svätej rehoľnej observancie a k_nasledovaniu svätých otcov, našich predchodcov, ktorí po svätom Dominikovi kráčali tou najpriamejšou cestou. Preto ak s_vami zostane Božia milosť, budete dobrým semenom, vyvoleným národom, osobitným ľudom svätého Dominika a stanete sa svetlom a soľou pre iných.

Avšak zaprisahávam vás, bratia, pre srdečnú lásku nášho Pána Ježiša Krista, aby ste sa nenechali nikým zastrašiť, kto je proti vám alebo sa vám vyhráža, ani aby ste sa nenechali otriasť nijakou zlou radou a nezanechali sväté dielo a svätý život, ktorý ste začali.

Inak, bratia moji, nechcem, aby ste kvôli tomu boli nejako pyšní, alebo aby ste z_výšky hľadeli na iných, ktorí žijú inak. Boh je mocný a aj im môže dať svojho Svätého Ducha. Okrem toho, oni sú možno Bohu viac milší než vy. Vieme predsa, že „telesné cvičenie málo osoží, ale nábožnosť je užitočná na všetko“. A ak oni s_mäsom a vínom oplývajú zbožnosťou, sú iste pred Bohom lepší než vy. „Veď Božie kráľovstvo nie je jedlo a nápoj“, ale láska k_Bohu a blížnemu.

Nechcem teda, aby ste sa pokladali za lepších od ostatných, ale pokladajte sa za nižších od ostatných, a ako slabí a chorí potrebujete pomoc, akú iní nepotrebujú. Lebo ak aj s_mäsom a vínom milujem poctivým a celým srdcom Boha a svojho blížneho, ty však bez týchto potravín blížnym pohŕdaš, potom sa tvoja zdržanlivosť pred Najvyšším nevyrovná môjmu jedlu.

Pamätajte na to, čo učí apoštol: „Ak si niekto myslí, že je niečím, hoci nie je ničím, sám seba klame.“ Chráňte sa, bratia moji, obludnej vypínavosti a domýšľavosti, ktorá ničí každé dobré dielo a oslabuje ho. A aby som pred vami otvoril svoje srdce: ničoho sa u_vás tak nebojím, ako onoho moru, či onej obludy. Nič si tak neprajem, než aby to bolo od vás odňaté. Tiež vy sa podobne bojte a proste Boha, aby vám dal Ducha pokory. Ale snažne vás prosím, často a vrúcne sa modlite i_za mňa, vášho služobníka, slabého a bezbranného na veľkom bojisku, aby mi dal Boh svojho Ducha Svätého. A len pre neho samotného nech žijem a namáham sa pre víťazstvo jeho mena.

{p}

RESPONZÓRIUM

Porov. {r}1 Pt 1, 13. 15{/r}; {r}Lv 11, 44{/r}

Prepášte si bedrá mysle podľa toho, ktorý vás povolal, Svätého, {*} Buďte aj vy svätí vo všetkom svojom počínaní.

Ja však som Pán Boh váš: Buďte svätí, lebo ja som svätý. {*} Buďte aj vy svätí vo všetkom svojom počínaní.

Alebo iné:

Z_Listov svätej panny Kataríny Sienskej

(Epist. 102 ad fratrem Raymundum a Capua O.P.: ed. P. Misciattelli, vol. II, Firenze 1970, pp. 127-130)

{p}

Pravý snúbenec Pravdy

Najdrahší otče v_Kristovi, sladkom Ježišovi. Ja, Katarína, služobnica a otrokyňa služobníkov Ježiša Krista, píšem vám v_jeho predrahej krvi. Túžim vás vidieť ako pravého snúbenca Pravdy a jej nasledovníka a milovníka. Nevidím však, ako by sme mohli vychutnať pravdu a prebývať s_ňou, ak nepoznávame samých seba. Ak totiž poznávame seba, vidíme, že v_skutočnosti nie sme, a chápeme, že sme prirodzenosť dostali od Boha. Vidíme, že on nás stvoril podľa svojho obrazu a svojej podoby. Keď spoznávame seba, objavujeme tiež znovustvorenie: zisťujeme, že nás Boh znovustvoril milosťou v_krvi svojho jednorodeného Syna. Táto krv nám zjavuje pravdu Otca. A táto pravda je: že on nás stvoril na chválu a slávu svojho mena, k_účasti na svojej večnej kráse, aby sme boli v_ňom posvätení. Kto však nám ukázal, že toto je pravda? Krv nepoškvrneného Baránka.

Kde nachádzame túto krv? V_poznaní seba. My sme boli onou zemou, v_ktorej bola zastoknutá zástava kríža, my sme stáli pod ňou ako nádoba, aby sme zachytávali Baránkovu krv, ktorá stekala dolu po kríži. Prečo sme my boli onou zemou? Pretože zem nevládala udržať priamo vztýčený kríž, áno, dokonca by bola odmietla takú veľkú nespravodlivosť. Ani klince nestačili, aby ho udržala prikovaného a pribitého, keby ho nebola držala nevýslovná láska k_našej spáse.

Udržala ho vrúcna láska ku cti Otca a k_spáse ľudí. My sme teda boli onou zemou a držali sme vztýčený kríž, my sme tou nádobou, a prijali sme krv.

Kto spozná Pravdu a bude jej snúbencom, nájde v_krvi milosť, bohatstvá a život milosti. Uvidí, že jeho nahota je prikrytá a že je odetý do svadobného rúcha ohňom lásky. Tento oheň bol zmiešaný s_krvou, ktorá bola preliata z_lásky a je zmiešaná s_božstvom.

V_krvi sa bude sýtiť a živiť milosrdenstvom. V_krvi rozháňa tmu a raduje sa zo svetla. Pretože v_krvi stráca hmlu zmyslovej sebalásky a mučivý otrocký strach. Kto sa nenájde ako milovník pravdy, nespozná ju v_poznávaní seba a krvi.

Je teda potrebné, aby ste spoznali Pravdu, ak chcete byť snúbencom Pravdy. A kde? V_dome sebapoznania, keď spoznáte, že všetko máte od Boha, a to z_milosti, nie z_nutnosti. Máte v_sebe spoznať aj znovustvorenie, ktoré vám daroval, totiž, že ste znovustvorení milosťou v_krvi Baránka. Máte sa v_nej vykúpať, máte v_nej utopiť a zabiť svoju vôľu. Inak nebudete verným snúbencom Pravdy, ale neverným. Ja som si však povedala, že si prajem vidieť vás pravým snúbencom pravdy.

Zotrvajte vo svätom a sladkom milovaní Boha. Sladký Ježišu, Ježiš láska!

{p}

RESPONZÓRIUM

Porov. {r}1 Pt 2, 21-23{/r}

Kristus trpel za vás a zanechal vám príklad, aby ste kráčali v_jeho šľapajach. {*} On sa nedopustil hriechu, ani lesť nebola v_jeho ústach.

Keď mu zlorečili, on nezlorečil, keď trpel, nevyhrážal sa. {*} On sa nedopustil hriechu, ani lesť nebola v_jeho ústach.

RANNÉ CHVÁLY

Ant. na Benediktus: Vzbudím si verného kňaza, ktorý bude konať podľa môjho srdca a mojej duše, hovorí Pán.

Alebo, najmä pri speve: Kiež Pán otvorí vaše srdce zákonu a svojim prikázaniam a udelí vám pokoj.

MODLITBA

Dobrotivý Bože, blahoslaveného Rajmunda si povolal, aby sa snažil vojsť do tvojho kráľovstva dokonalou láskou. Daj, nech nás jeho orodovanie posilňuje, nech žijeme v_duchovnej radosti a na ceste lásky robíme stále pokroky.

VEŠPERY

Ant. na Magnifikat: Pokojne a priamo kráčal so mnou a mnohých odvrátil od hriechu.

Alebo, najmä pri speve: Počúvaj, syn môj, poučenie svojho otca a nepohŕdaj napomínaním svojej matky, ale priviaž ich navždy na srdce.

6. októbra

BL. BARTOLOMEJA LONGU, LAIKA

Narodil sa roku 1841 v_mestečku Latiano neďaleko Brindisi. Študoval právo v_Neapole. Tam sa tiež zúčastňoval špiritistických stretnutí a úplne stratil vieru. Dominikánsky páter Alberto Radente ho priviedol naspäť k_božskej milosti. Prijal ho do Tretieho rádu sv. Dominika (r. 1871) a dal mu meno Rozár. Mariánskou zbožnosťou nechal preniknúť celý svoj život, aby posväcoval seba i_iných. Dal postaviť aj mariánsku svätyňu v_Pompejskom údolí (r. 1876) a založil Kongregáciu sestier dominikánok posvätného ruženca (r. 1897). Tiež dal postaviť dva sirotince a tlačiareň. Sám toho veľa napísal a vydal na chválu blahoslavenej Panny Márie a kazateľskej rehole, na prospech kresťanskej viery a sociálnej spravodlivosti. Vstúpil do čistého manželského zväzku s_Máriou Annou Farnararovou, vdovou po pánovi De Fusco, ktorá sa veľmi zaslúžila o_mnoho dobročinných diel spolu s_ďalšími dobrodincami z_radov laikov, ale i_rehoľného a diecézneho kléru.

Zomrel 5._októbra 1926. Pápež Ján Pavol_II. ho 26._októbra 1980 zapísal do zoznamu blahoslavených. Jeho telesné pozostatky sú uložené pod chrámom v_Pompejach.

MODLITBA

Všemohúci a milosrdný Bože, blahoslaveného Bartolomeja, hlásateľa ruženca blahoslavenej Panny Márie a otca chudobných detí a sirôt, si nám dal za obdivuhodný príklad dobroty a lásky; na jeho príhovor nám dopraj, nech vo svojich blížnych vidíme a milujeme Ježiša Krista, tvojho Syna,

7. október

RUŽENCOVEJ PANNY MÁRIE

Sviatok

Dnešným sviatkom naša rehoľa spolu s_katolíckou Cirkvou oslavuje zázračné Božie skutky v_prospech ľudstva, keď nábožne rozjíma o_tajomstvách života, umučenia a zmŕtvychvstania Ježiša, nášho Spasiteľa, spolu s_Máriou, jeho matkou, ktorá je „vzorom meditácie o_Kristových slovách a ktorá príkladne pochopila svoje poslanie“ (LCO, č._67_II). Také veľké dobrodenia, harmonicky skĺbené v_jeden celok, sa spomínajú v_tomto zvláštnom druhu modlitby, ktorý sa zvyčajne volá „Ružencom“. Je známe, že táto modlitba sa rozšírila v_bohatom apoštolskom živote našej rehole.

Blahoslavený Humbert de Romans († 1277), keď pre novicov rehole zostavil príručku s_názvom „Ako sa modliť“ (Opera II, 543), nadovšetko zdôrazňuje toto: „Novic po matutíne k_preblahoslavenej Panne, nech najprv myslí a precítene rozjíma o_Božích dobrodeniach, ako sú jeho Vtelenie, Narodenie a iné podobné; ... potom nech sa modlí Otčenáš a Zdravas’, Mária, ... Po kompletóriu nech znova rozjíma o_Božích dobrodeniach, ako sú na začiatku uvedené v_príručke „Ako sa modliť“ ..., potom možno ešte pridať antifónu „Zdravas’, Kráľovná“ ..., tiež ďalšie antifóny a osobné modlitby k_preblahoslavenej Panne.“

Medzi bratmi, ktorí mali veľký podiel na modlitbe ruženca, predovšetkým treba spomenúť blahoslaveného Alana de La Roche (1428–1478) a potom veľmi preslávené Bratstvo, ktoré založil Jakub Sprenger O.P. v_Kolíne so súhlasom Apoštolského Stolca (1476). Tiež pápež svätý Pius V., ktorý bulou zo 17._septembra 1569 „Consueverunt Romani Pontifices“ schválil definitívne formu ruženca a novou bulou z_5._marca 1572 „Salvatoris Domini“ zaviedol v_liturgii sviatok Panny Márie Víťaznej, neskôr premenovaný na sviatok preblahoslavenej Panny Márie Ružencovej, ktorý sa má sláviť 7._októbra. Tento sviatok schválila aj najnovšia obnovená liturgia.

Od toho času doľahla na nás ťarcha usilovne sa starať, aby sa táto forma modlitby udomácnila v_našich komunitách, aby sme ju s_apoštolskou horlivosťou šírili aj medzi veriacimi; čiže minulé modlitby aby sa obohatili novými. Naozaj ružencová modlitba „nás vedie k_rozjímaniu o_tajomstve spásy, v_ktorom Panna Mária sa intímne spája s_dielom svojho Syna“ (LCO, č. 67, § II) a ponúka sa ako najúčinnejší prostriedok na šírenie viery a na oživenie kresťanského života v_ľuďoch. Pretože „tento veniec modlitby akoby predstavoval skrátené evanjelium, a teda akoby formu modlitby Cirkvi“ (Pavol VI., Apoštolská exhortácia Recurrens mensis october, 7. 10. 1969).

PRVÉ VEŠPERY

HYMNUS

Vyslanec ríše nebeskej

zjavuje Božie tajomstvo

Rodičke Božej panenskej

a plnej Božou milosťou.

Panna sa náhli navštíviť

príbuznú, matku Jánovu,

on zaplesaním v_živote

prezrádza blízkosť Kristovu.

Slovo, čo v_mysli Otcovej

pred vekmi vekov má svoj vznik,

hľa z_Panny narodená je

tak ako púhy smrteľník.

Do chrámu Dieťa priviedli,

hoc vladár zákon zachová,

výkupným najchudobnejších

v_obeť sa Vykupiteľ dá.

Plačúc nad Synom strateným

ho matka nájde, šťastná zas,

keď v_chráme hlavám učeným

odkrýva pravdy večných krás.

Svätej Trojici sláva buď

za milosť pomáhajúcu

kiež skrze sväté tajomstvá

prídeme k_večným víťazstvám. Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Anjel Gabriel zvestoval Márii a ona počala z_Ducha Svätého.

Ant. 2 Mária vošla do Zachariášovho domu a pozdravila Alžbetu.

Ant. 3 Porodila svojho jednorodeného Syna a uložila ho do jasieľ.

KRÁTKE ČÍTANIE

{r}Gal 4, 4-5{/r}

Keď prišla plnosť času, Boh poslal svojho Syna, narodeného zo ženy, narodeného pod zákonom, aby vykúpil tých, čo boli pod zákonom, a aby sme dostali adoptívne synovstvo.

KRÁTKE RESPONZÓRIUM

Slovo sa telom stalo {*} A prebývalo medzi nami.

Ono bolo na počiatku u_Boha. {*}

A prebývalo medzi nami.

Sláva Otcu i_Synu i_Duchu Svätému.

Slovo sa telom stalo {*} A prebývalo medzi nami.

Ant. na Magnifikat: Môj duch jasá v_Bohu, mojom Spasiteľovi: lebo veľké veci urobil ten, ktorý je mocný.

S_dôverou predložme svoje prosby Bohu prostredníctvom milostiplnej Panny a matky Spasiteľovej:

Pane, vyslyš hlas tej, ktorá sa ti nadovšetko zaľúbila.

Milosrdný Bože, ty si vyvolil svoju služobnicu Máriu, aby sa stala matkou Krista, Spasiteľa;

daj, aby sme vždy chceli a konali to, čo je tvoja vôľa.

Pane, vyslyš hlas tej, ktorá sa ti nadovšetko zaľúbila.

Jej duša ťa radostne velebila;

nauč nás, aby sme ti rovnako ďakovali za udelené dary.

Pane, vyslyš hlas tej, ktorá sa ti nadovšetko zaľúbila.

Požehnaná Duchom Svätým porodila tvojho Syna, odiateho do ľudského tela;

urob, aby sme si počínali podľa tvojho ducha a prinášali jeho bohaté plody.

Pane, vyslyš hlas tej, ktorá sa ti nadovšetko zaľúbila.

Rodička, panna, obetovala v_chráme Vykupiteľa sveta;

urob, aby sa vykúpení zo všetkých národov zhromaždili v_chráme tvojej slávy.

Pane, vyslyš hlas tej, ktorá sa ti nadovšetko zaľúbila.

Strateného Syna našla po troch dňoch v_dome Otcovom;

dobrotivo urob, aby sme sa vo večnom príbytku, pripravenom v_nebi, stretli so všetkými svojimi drahými, ktorí nás predišli do večnosti.

Pane, vyslyš hlas tej, ktorá sa ti nadovšetko zaľúbila.

[Našou poslednou prosbou nech je modlitba a podrobenie sa Božej vôli, ako nás to príkladom učí Ježiš a Mária. So synovskou oddanosťou sa modlime:]

MODLITBA

Dobrotivý Bože, tvoj jednorodený Syn nám svojím životom, smrťou a zmŕtvychvstaním získal večnú spásu. Daj, prosíme, keď v_posvätnom ruženci preblahoslavenej Panny Márie o_týchto tajomstvách rozjímame, nech aj podľa nich žijeme a dosiahneme to, čo sľubujú.

INVITATÓRIUM

Ant. Oslavujme Pána, keď ružencom preblahoslavenej Panny Márie rozjímame o_tajomstvách spásy.

Alebo, najmä pri speve: Slávme sviatok preblahoslavenej Panny Márie: {*} A klaňajme sa Kristovi Pánovi, jej Synovi.

POSVÄTNÉ ČÍTANIE

HYMNUS

Na hore olív slabosťou

Spasiteľ padá, omdlieva,

modlí sa, bledne úzkosťou,

krvavý pot ho zalieva.

Už zradca Židom vydal ho,

už vedú si ho k_poprave,

povrazmi poviazaného

na bičovanie krvavé.

Najpotupnejšiu korunu,

čo z_tŕnia upletená je,

a špinavý plášť z_purpuru

Kráľ večnej slávy musí niesť.

Nadmieru ťažký hrubý kríž,

hoc zalieva ho krvi pot,

a padol pod ním trikrát už,

na vrchol doniesť nútia ho.

Medzi lotrami Nevinný

na dreve visí hanebne,

prosí za všetkých zlosynov,

keď bez krvi tam vydýchne.

Slávime svätú Trojicu,

za milosť pomáhajúcu,

nám skrze sväté tajomstvá,

kým prídu večné víťazstvá. Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Smútok a úzkosť doľahli na Ježiša a pot mu stekal na zem ako kvapky krvi.

Ant. 2 Pilát vzal Ježiša a dal ho zbičovať.

Ant. 3 Vláda kríža je na jeho ramenách: Boh kraľuje z_kríža.

Blahoslavená si Mária, lebo si uverila Pánovi.

Na tebe sa splnilo, čo ti bolo povedané.

Z_Listu svätého apoštola Pavla Galaťanom

{r:Gal}3, 22 – 4, 7{/r}

{p}

Skrze vieru sme Božími synmi a dedičmi

Bratia, {v}22{/v}Písmo uzavrelo všetko pod hriech, aby veriaci dostali prisľúbenie z_viery v_Ježiša Krista.

{v}23{/v}No kým neprišla viera, boli sme zajatci pod dozorom zákona pre tú vieru, ktorá sa mala zjaviť. {v}24{/v}A tak bol zákon naším vychovávateľom pre Krista, aby sme boli ospravedlnení z_viery. {v}25{/v}Ale keď prišla viera, už nepodliehame vychovávateľovi. {v}26{/v}Veď skrze vieru v_Kristovi Ježišovi ste všetci Božími synmi. {v}27{/v}Lebo všetci, čo ste pokrstení v_Kristovi, Krista ste si obliekli. {v}28{/v}Už niet Žida ani Gréka, niet otroka ani slobodného, niet muža a ženy, lebo vy všetci ste jeden v_Kristovi Ježišovi. {v}29{/v}A keď ste Kristovi, ste Abrahámovým potomstvom a podľa prisľúbenia dedičmi.

{v}4,1{/v}Hovorím však: Kým je dedič maloletý, ničím sa nelíši od otroka, hoci je pánom všetkého. {v}2{/v}Je pod poručníkmi a správcami až do času, ktorý určil otec. {v}3{/v}Tak aj my, keď sme boli maloletí, slúžili sme podriadení živlom sveta. {v}4{/v}Ale keď prišla plnosť času, Boh poslal svojho Syna, narodeného zo ženy, narodeného pod zákonom, {v}5{/v}aby vykúpil tých, čo boli pod zákonom, a aby sme dostali adoptívne synovstvo. {v}6{/v}Pretože ste synmi, poslal Boh do našich sŕdc Ducha svojho Syna a on volá: „Abba, Otče!“ {v}7{/v}A tak už nie si otrok, ale syn; a keď syn, tak skrze Boha aj dedič.

{p}

RESPONZÓRIUM

Porov. {r}Gal 4, 4-5{/r}; {r}Ef 2, 4{/r}; {r}Rim 8, 3{/r}

Hľa, už prišla plnosť času, v_ktorom Boh poslal na zem svojho Syna, narodeného z_Panny, narodeného pod zákonom; {*} Aby vykúpil tých, čo boli pod zákonom.

Pre svoju nesmiernu lásku, ktorou nás miluje, poslal svojho Syna v_tele podobnom hriešnemu. {*} Aby vykúpil tých, čo boli pod zákonom.

Z_apoštolskej exhortácie Marialis cultus svätého pápeža Pavla Šiesteho O_správnom spôsobe a rozvoji uctievania blahoslavenej Panny Márie

(Nn. 42, 44-47: AAS 66 [1974], pp. 153-156)

{p}

Ruženec – evanjeliová modlitba

Veniec, čiže ruženec preblahoslavenej Panny Márie možno nazvať súhrnom celého Evanjelia. Lebo z_Evanjelia sa čerpajú ružencové tajomstvá a hlavné formuly. Ďalej z_Evanjelia, keď sa pripomína radostné anjelské pozdravenie a nábožný súhlas Márie, veriaci čerpajú inšpiráciu, ako sa majú nábožne modliť ruženec. Napokon primeraným opakovaním anjelského pozdravenia sa predkladá jedno zo základných tajomstiev Evanjelia, tajomstvo Vtelenia Slova, o_ktorom sa uvažuje vo zvlášť dôležitej chvíli, keď anjel zvestoval posolstvo Márii.

Okrem toho sa lepšie pochopilo, ako ruženec usporiadane rozvíja a dáva najavo, akým spôsobom sa Slovo Božie z_milosrdného rozhodnutia Božieho zapojilo do ľudských osudov a uskutočnilo dielo vykúpenia: veď v_ruženci sa príhodne po poriadku uvažuje o_základných spasiteľných udalostiach, ktoré sa uskutočnili v_Kristovi, od panenského počatia Božieho Slova a tajomstiev Ježišovho detstva až po vrcholné veľkonočné udalosti, to jest požehnané umučenie a slávne vzkriesenie, a ich účinky v_rodiacej sa Cirkvi na Turíce, i_v_samej Panne Márii, keď po tomto pozemskom vyhnanstve bola s_telom i_dušou vzatá do nebeskej vlasti.

Pochopilo sa i_to, že zadelenie ružencových tajomstiev do troch skupín úplne zodpovedá časovému postupu udalostí, a najmä predkladá spôsob, akým sa pôvodne viera ohlasovala. Okrem toho tajomstvo Kristovo sa predkladá tým istým spôsobom, ako ho chápe svätý Pavol v_slávnom hymne v_Liste Filipanom, v_ktorom ohlasuje poníženie, smrť a povýšenie Ježiša Krista.

Ruženec sa teda opiera o_Evanjelium a jeho stredobodom je tajomstvo Vtelenia a ľudského vykúpenia. Preto je to vonkoncom kristologická modlitba. Veď najvlastnejšia zložka ruženca – litániové opakovanie anjelského pozdravenia „Zdravas’, Mária“ – premieňa sa na neprestajnú chválu Kristovu. Na Krista ako na najvyššiu métu sa vzťahuje anjelovo posolstvo a pozdrav Krstiteľovej matky: „Požehnaný plod života tvojho.“ Ba opakovanie „Zdravas’, Mária“ je akoby osnova, na ktorej sa rozvíja kontemplácia tajomstiev.

Lebo Ježiš, ktorý sa spomína v_každom Zdravase, je ten istý, ktorého po poriadku predkladajú pripomínané tajomstvá ako Syna Božieho a Syna Panny Márie, ktorý sa narodil v_betlehemskej jaskyni; ktorého matka v_chráme obetovala; predkladajú ho ako chlapca, ktorému záleží na tom, čo patrí jeho Otcovi; predkladajú ho ako Vykupiteľa ľudí v_smrteľných úzkostiach v_Getsemanskej záhrade, bičovaného a korunovaného tŕním; krížom obťaženého a zomierajúceho na Kalvárii; ako vzkrieseného z_mŕtvych, vystupujúceho do slávy Otcovej, aby zoslal dary Ducha Svätého. Je všeobecne známe, že podľa dávnej obyčaje sa v_každom Zdravase k_menu Ježiš pridáva doložka, pripomínajúca predkladané tajomstvo, aby sa tak napomáhala kontemplácia a myseľ sa zhodovala s_hlasom. Táto obyčaj sa v_niektorých krajoch podnes zachováva.

Ďalej sa väčšmi pociťovala naliehavá potreba pripomenúť popri účinnosti ruženca ako modlitby chvály a prosby aj inú jeho podstatnú zložku, to jest kontempláciu. Bez nej je ruženec telo bez duše a vystavuje sa nebezpečenstvu, že sa jeho recitovanie stane roztržitým a bezduchým opakovaním formuliek, ktoré je v_rozpore s_týmto napomenutím Ježiša Krista: „Keď sa modlite, nehovorte veľa ako pohania. Myslia si, že budú vypočutí pre svoju mnohovravnosť.“ Ruženec si totiž svojou povahou vyžaduje pokojný spád v_recitovaní, akúsi zahĺbenú zdĺhavosť, čo uľahčuje modliacemu rozjímať o_tajomstvách Kristovho života a nazerať na ne akoby srdcom tej, čo bola Pánovi zo všetkých najbližšia. To sprístupňuje nevyspytateľné bohatstvá týchto tajomstiev.

{p}

RESPONZÓRIUM

Blahoslavená si Panna Mária, Božia Rodička, lebo si uverila Pánovi. Na tebe sa naplnilo všetko, čo ti bolo povedané: hľa, si vyvýšená nad zbory anjelov. {*} Oroduj za nás u_Pána Ježiša Krista.

Požehnaná a ctihodná si, Panna Mária, lebo si sa stala matkou Spasiteľa bez porušenia panenstva. {*} Oroduj za nás u_Pána Ježiša Krista.

Alebo iné:

Z_Rozboru Anjelského pozdravu, od svätého kňaza Tomáša Akvinského

(Ed. Rossi, Piacenza 1931, pp. 25-34)

{p}

Mária bola plná milosti, pokiaľ ide o_jej vylievanie na všetkých ľudí

„Zdravas’, Mária, milosti plná, Pán s_tebou, atď.“ Tento pozdrav zhŕňa v_sebe tri časti. Jednu časť predstavuje anjel slovami: „Zdravas’, milosti plná, Pán s_tebou, požehnaná si medzi ženami.“ Druhú časť vytvára Alžbeta, matka Jána Krstiteľa, slovami: „Požehnaný je plod tvojho života.“ Tretiu časť pridáva Cirkev, totiž meno „Mária“. Lebo anjel nevravel „Zdravas’, Mária“, ale „Zdravas’, milosti plná“. A toto meno, totiž Mária, podľa výkladu sa zhoduje so slovami anjela, ako sa to v_ďalšom objasní.

V_prvej časti treba si všimnúť, že v_dávnoveku bolo náramne veľkou udalosťou, keď sa ľuďom ukázali anjeli; a keď im ľudia vzdali úctu, počítalo sa im to za veľkú česť. Preto aj Abrahámovi sa pripisuje na slávu, pretože pohostinne prijal anjelov a vzdal im úctu. Nikdy však nebolo počuť, žeby anjel vzdal úctu človeku, až keď blahoslavenú Pannu pozdravil slovom „Zdravas’“.

Mária bola plná milosti vzhľadom na to, že duša sa rozteká po tele. Lebo u_svätcov je to veľká hodnota, že z_Božej milosti majú toľko, koľko je treba na posvätenie ich duše. Avšak duša preblahoslavenej Panny bola natoľko naplnená milosťou, že milosť stiekla aj na jej telo a tak z_tejto milosti počala Božieho Syna. Preto Hugo od svätého Viktora hovorí: „Pretože láska Ducha Svätého horela v_jej srdci tak nezvyčajne silno, že zázračne účinkovala aj v_jej tele, a to až v_takej miere, že sa z_nej narodil Boh a človek: ‚Lebo to, čo sa v_nej počalo, je z_Ducha Svätého‘.“

Mária bola plná milosti, pokiaľ ide o_vylievanie tejto milosti na všetkých ľudí. U_hocktorého svätého totiž veľkosť je v_tom, ak má toľko milostí, koľko mu stačí na vlastnú spásu; avšak viac je to, ak má toľko milostí, že stačí aj na spásu viacerých. Lež ak má toľko milostí, že postačí na spásu všetkých ľudí na svete, tak je to vrchol, a to má Kristus a preblahoslavená Panna. Veď v_každom nebezpečenstve môžeš nájsť záchranu u_samej slávnej Panny. Preto sa vraví: „Na tisíce štítov visí z_nej“, t.j. liekov proti nebezpečenstvu. Tiež v_každej statočnej práci môžeš mať v_nej oporu. Veď preto sama hovorí: „Vo mne je všetka nádej silného života.“ Je teda plná milosti a plnosťou milosti prevyšuje anjelov. A preto priliehavo sa volá menom Mária, čo v_preklade sa vysvetľuje ako v_sebe osvietená: „Jasnosťou ti naplní dušu.“ A keďže osvecuje aj iných na celom svete, preto sa prirovnáva slnku a mesiacu.

Výrok „Pán s_tebou“, je vznešenejšie oslovenie, aké jej mohlo byť povedané. Právom teda anjel vzdal úctu preblahoslavenej Panne, pretože ona je matkou Pána a teda je aj Pani. Preto jej patrí meno Mária, čo v_sýrskom jazyku sa rozumie ako pani.

Pokiaľ ide o_čistotu, prevyšuje ňou anjelov, pretože preblahoslavená Panna nielen v_sebe bola bezúhonná, ale ochraňovala čistotu aj iným. Sama totiž bola najčistejšia; a čo sa hriechu týka, nedotkol sa jej hriech ani dedičný, ani smrteľný, ani všedný. Rovnako je to, aj čo sa týka trestu. Nepostihlo ju žiadne zlorečenie, preto je „požehnaná medzi ženami“, pretože ona sama prekliatie premohla, priniesla požehnanie a otvorila bránu raja. Preto jej patrí meno Mária, čo znamená „Morská hviezda“, ktorá aj moreplavcov vedie do prístavu, aj kresťanov vedie ku spáse.

{p}

RESPONZÓRIUM

{r}Lk 1, 28. 35. 34{/r}

Zdravas’, Mária, milosti plná, Pán s_tebou. {*} Duch svätý zostúpi na teba a moc najvyššieho ťa zatieni. A preto aj Dieťa bude sa volať svätým, bude to Boží Syn.

Ako sa to stane, veď ja muža nepoznám? Anjel jej odpovedal. {*} Duch Svätý zostúpi na teba a moc najvyššieho ťa zatieni. A preto aj Dieťa bude sa volať svätým, bude to Boží Syn.

Alebo iné:

Z_dogmatickej konštitúcie Lumen gentium Druhého vatikánskeho koncilu o_Cirkvi

(Nn. 65-69: AAS 57 [1965], pp. 64-67)

{p}

Cirkev v_rozjímaní o_Márii hlboko preniká do najvyššieho tajomstva Vtelenia

[Zatiaľ čo v_Preblahoslavenej Panne Cirkev už dosiahla dokonalosť, ktorá je bez poškvrny a bez vrásky{n}porov. {r}Ef 5,27{/r}{/n}, veriaci sa ešte usilujú vzrastať vo svätosti, bojujúc proti hriechu. A preto upierajú svoje oči k_Márii, ktorá žiari celej vospolitosti vyvolených ako vzor čností. Cirkev na ňu myslí s_láskou a rozjíma o_nej vo svetle Slova, ktoré sa stalo človekom. S_posvätnou úctou preniká stále hlbšie do preveľkého tajomstva Vtelenia a stáva sa čím ďalej tým podobnejšou svojmu Ženíchovi.

Lebo Mária, úzko spätá s_dejinami spasenia, určitým spôsobom zjednocuje a odzrkadľuje v_sebe základné pravdy viery, a preto, keď sa o_nej káže a keď sa uctieva, privádza veriacich k_svojmu Synovi a k_jeho obete, ako aj k_láske, k_Otcovi. No i_Cirkev, tým, že hľadá slávu Kristovu, stáva sa podobnejšou svojmu vznešenému predobrazu, neprestajne rastúc vo viere, nádeji a láske a hľadajúc i_plniac vo všetkom vôľu Božiu.

Z_toho dôvodu Cirkev i_pri svojej apoštolskej činnosti právom hľadí na tú, čo porodila Krista, ktorý sa počal z_Ducha Svätého a narodil sa z_Panny preto, aby sa skrze Cirkev narodil a rástol aj v_srdciach veriacich. Táto Panna bola vo svojom živote vzorom tej materinskej lásky, ktorou sa majú dať preniknúť všetci, čo spolupracujú s_Cirkvou na jej apoštolskom poslaní pri preporodzovaní ľudí.]

Márii, presvätej Matke Božej, ktorá mala účasť na Kristových tajomstvách, milosťou Božou po Synovi povýšenej nad všetkých anjelov a ľudí, Cirkev právom preukazuje osobitnú úctu. Hej, už od tých najdávnejších čias sa Panna Mária uctieva ako Bohorodička, pod ktorej ochranu sa veriaci v_modlitbách utiekajú vo všetkých nebezpečenstvách a potrebách. Najmä od Efezského cirkevného snemu kult ľudu Božieho voči Márii podivne vzrastal v_úcte a láske, v_pobožnosti a nasledovaní, podľa jej vlastných prorockých slov: „Blahoslaviť ma budú všetky pokolenia, lebo veľké veci mi urobil Mocný“{n}{r}Lk 1,48{/r}{/n}. Tento kult, ako sa v_Cirkvi vždy praktizoval, hoci je celkom osobitný, predsa sa podstatne líši od kultu poklony, ktorý sa preukazuje vtelenému Slovu a rovnako Otcovi i_Duchu Svätému, a značne ho napomáha.

Veď rozličné prejavy pobožnosti voči Bohorodičke, ktoré Cirkev odobrila v_medziach zdravého a pravoverného učenia podľa časových a miestnych podmienok a súhlasne s_povahou a svojrázom veriacich, spôsobujú, že keď sa preukazuje úcta Matke, patrične sa poznáva, miluje a slávi aj Syn a zachovávajú sa jeho prikázania, lebo pre neho je všetko{n}porov. {r}Kol 1,15-16{/r}{/n} a v_ňom z_vôle večného Otca prebýva všetka plnosť.

Svätý cirkevný snem zámerne podáva toto katolícke učenie a zároveň povzbudzuje všetkých synov a dcéry Cirkvi, aby veľkodušne pestovali úctu voči Panne Márii, najmä v_liturgii, aby mali vo veľkej vážnosti mariánske pobožnosti a nábožné úkony, ktoré v_priebehu vekov odporúčal učiteľský úrad Cirkvi. A veriaci nech pamätajú, že opravdivá nábožnosť nespočíva v_jalových a nestálych citoch ani v_akejsi márnej ľahkovernosti, ale že vychádza z_pravej viery, ktorá nás privádza k_uznaniu vznešenosti Božej Rodičky a pobáda nás k_synovskej láske voči našej Matke a k_nasledovaniu jej čností.

Medzitým, čo Matka Ježišova je už oslávená telom i_dušou v_nebi, a tým je obrazom a počiatkom Cirkvi, ktorá má byť dovŕšená v_budúcom veku, tak i_tu na zemi svieti putujúcemu ľudu Božiemu ako znamenie bezpečnej nádeje a útechy, pokým nepríde deň Pánov{n}porov. {r}2Pt 3,10{/r}{/n}.

Všetci v_Krista veriaci nech sa obracajú na Matku Božiu a Matku ľudí s_naliehavými a vrúcnymi prosbami, aby Ona, ktorá napomáhala prvotiny Cirkvi svojimi modlitbami, aj teraz, povýšená v_nebi nad všetkých blažených i_anjelov, orodovala v_spoločenstve všetkých svätých u_svojho Syna, dokiaľ sa všetky rodiny národov tie, čo sa honosia kresťanským menom, ako aj tie, čo ešte nepoznajú svojho Spasiteľa – šťastlivo nezhromaždia v_pokoji a svornosti v_jediný ľud Boží na slávu najsvätejšej a nerozdielnej Trojice.

{p}

RESPONZÓRIUM

Dôstojnou spomienkou si uctime pamiatku preslávnej Panny Márie, na pokoru ktorej zhliadol Pán. {*} A ona pri anjelovom zvestovaní počala Spasiteľa sveta.

Pri uctievaní prevznešenej Božej Rodičky Márie spievajme na slávu Kristovi. {*} A ona pri anjelovom zvestovaní počala Spasiteľa sveta.

RANNÉ CHVÁLY

HYMNUS

Už Kristus z_hrobu vystúpil,

pekelné sily pokoril,

keď ostrie hriechu otupil,

dokorán nebo otvoril.

Dosť ho už videl ľudský zrak,

hľa stúpa až do ríše hviezd.

Po boku Otca tróni tak

jak víťaz vstúpil do nebies.

Presvätým Duchom, ktorého

už učeníkom prisľúbil,

v_jazykoch lásky ohnivých,

ich smutných zrazu posilnil.

K_hviezdam sa Panna vznáša už

i_s_telom ťarchy zbaveným,

ju slávne víta nebies tíš

s_anjelským zborom vznešeným.

Dvanásť hviezd zdobí korunu,

čo venčí Matku vznešenú.

Tá vedľa Syna na tróne

dvíha tvár svoju láskavú.

Slávime svätú Trojicu

za milosť posväcujúcu

i_za odmenu blaženú

v_tajomstvá sväté vloženú. Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Raduj sa, panenská Matka. Aleluja: Kristus vstal z_hrobu. Aleluja.

Ant. 2 Všetkých naplnil Duch Svätý a začali hovoriť. Aleluja.

Ant. 3 Mária bola vzatá do neba, anjeli sa radujú; chvália Pána a dobrorečia mu. Aleluja.

KRÁTKE ČÍTANIE

{r}Flp 2, 8-11{/r}

Ježiš Kristus sa uponížil, stal sa poslušným až na smrť, až na smrť na kríži. Preto ho Boh nad všetko povýšil a dal mu meno, ktoré je nad každé iné meno, aby sa na meno Ježiš zohlo každé koleno v_nebi, na zemi i_v_podsvetí a aby každý jazyk vyznával: „Ježiš Kristus je Pán!“ na slávu Boha Otca.

KRÁTKE RESPONZÓRIUM

Zdravas’, Mária, milosti plná; {*} Pán s_tebou.

Požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod tvojho života. {*}

Pán s_tebou.

Sláva Otcu i_Synu i_Duchu Svätému.

Zdravas’, Mária, milosti plná; {*} Pán s_tebou.

Ant. na Benediktus: Blahoslavená Matka a neporušená Panna, slávna Kráľovná sveta, kiež pocítia tvoju pomoc všetci, čo slávia tvoj sviatok svätého ruženca.

Radostne spievajme s_Kráľovnou neba:

Kriste, ty si kráľ slávy.

Kriste, s_radosťou vyznávame, že si prvorodený z_mŕtvych;

ďakujeme ti, že si nás vyslobodil z_moci tmy.

Kriste, ty si kráľ slávy.

Kráľ slávy, ty si vzal na seba našu krehkú prirodzenosť a posadil si ju po Otcovej pravici;

sláva ti, že nám dávaš účasť na svojom božstve a na budúcej sláve.

Kriste, ty si kráľ slávy.

Ty si zoslal sľúbeného Ducha na svojich učeníkov, keď zotrvávali na modlitbách s_tvojou matkou Máriou;

ustavične obnovuj Cirkev, rozšírenú pôsobením Ducha Svätého.

Kriste, ty si kráľ slávy.

Ty si vzal svoju matku s_telom i_dušou k_sebe do neba;

urob, nech stále hľadáme to, čo je hore a nech to aj poznávame.

Kriste, ty si kráľ slávy.

[Uzavrieme ranné chvály modlitbou Pána, ktorá dopĺňa bohoslužbu modliacej sa Cirkvi:]

MODLITBA

Všemohúci Bože, z_anjelovho zvestovania vieme, že tvoj Syn, Ježiš Kristus sa stal človekom; prosíme ťa, na orodovanie preblahoslavenej Panny Márie vlej nám do duše svoju milosť, aby nás jeho umučenie a kríž priviedli k_slávnemu vzkrieseniu.

Alebo:

Všemohúci Bože, tvoj jednorodený Syn životom, smrťou a zmŕtvychvstaním nám získal odmenu večného života. Prosíme ťa, keď v_posvätnom ruženci preblahoslavenej Panny Márie o_týchto tajomstvách rozjímame, daj, nech podľa nich aj žijeme a nech dosiahneme to, čo nám sľubujú.

MODLITBA CEZ DEŇ

PREDPOLUDNÍM

Ant. Všetci jednomyseľne zotrvávali na modlitbách spolu s_Ježišovou Matkou.

Alebo, najmä pri speve: Táto Panna, ako pôvabná ruža, je Kráľovná panien, ktorá porodila Kráľa. Oroduj za nás všetkých, ty požehnaná panna, Božia Rodička, skrze ktorú sme našli Boha i_človeka.

KRÁTKE ČÍTANIE

{r}Prís 8, 34-35{/r}

Blahoslavený človek, ktorý ma počúva a deň čo deň bdie pri mojich dverách a stráži pri verajach brán. Kto mňa nájde, nájde život a dosiahne zaľúbenie u_Pána.

Blahoslavení sú tí, čo počúvajú Božie slovo.

A zachovávajú ho.

NAPOLUDNIE

Ant. Pán povedal svojej Matke: „Žena, hľa, tvoj Syn.“ Učeníkovi však: „Hľa, tvoja matka.“

Alebo, najmä pri speve: Poďte, vystúpme na Pánov vrch a pozrite, či je bolesť ako moja bolesť.

KRÁTKE ČÍTANIE

{r}Kol 1, 24-25{/r}

Teraz sa radujem v_utrpeniach pre vás a na vlastnom tele dopĺňam to, čo chýba Kristovmu utrpeniu pre jeho telo, ktorým je Cirkev. Ja som sa stal jej služobníkom podľa Božieho daru, ktorý som dostal pre vás, aby som naplnil Božie slovo.

Stála svätá Matka Mária.

Vedľa Ježišovho kríža.

POPOLUDNÍ

Ant. Matka, s_tebou dobrorečíme Pánovi, lebo keď umieral, odporúčal nás tebe ako tvoje deti.

Alebo, najmä pri speve: Keď Ježiš okúsil ocot, povedal: „Je dokonané.“ Naklonil hlavu a odovzdal ducha.

KRÁTKE ČÍTANIE

{r}Hebr 4, 14-16{/r}

Keďže teda máme vznešeného veľkňaza, ktorý prenikol nebesia, Ježiša, Božieho Syna, držme sa svojho vyznania. Veď nemáme veľkňaza, ktorý by nemohol cítiť s_našimi slabosťami; veď bol podobne skúšaný vo všetkom, okrem hriechu. Pristupujme teda s_dôverou k_trónu milosti, aby sme dosiahli milosrdenstvo a našli milosť a pomoc v_pravom čase.

Kiež skrze teba, Panna Mária, získame spásu.

Z_Kristových rán.

DRUHÉ VEŠPERY

HYMNUS

Spievajme Panne vznešenej,

čo mala chvíle radostné,

tej, čo trpela bolestne

a má odmeny slávnostné.

Zdravas’ buď, plná radosti,

v_počatí Syna, v_návšteve,

v_pôrode, obetovaní,

v_nájdení – v_šťastnom úsmeve.

Zdravas’ buď, plná bolesti:

krvou sa potí Syn, vzdychá;

s_ním cítiš biče, tŕnie, kríž,

i_meč, čo srdce preniká.

Zdravas’ buď, matka Víťaza:

vstal z_mŕtvych, vstúpil do neba,

Ducha nám zoslal, teba vzal

a korunoval, Kráľovná.

Národy, poďte, zbierajte

si ruže z_týchto tajomstiev

a vite vence Márii,

tej Matke lásky prekrásnej.

Ježišu, z_Panny zrodený,

sláva ti, Bože útechy;

Otcovi, Duchu Svätému

nech sa česť vzdáva naveky. Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Panna Mária bola vyvýšená nad zbory anjelov, a na hlave má korunu z_dvanástich hviezd. Aleluja.

Ant. 2 Požehnaná si dcéra od Pána; veď skrze teba sme dostali podiel na ovocí života.

Ant. 3 Blahoslavená Matka a neporušená Panna, slávna Kráľovná sveta, oroduj za nás u_Pána.

KRÁTKE ČÍTANIE

Porov. {r}Sk 1, 11b. 12. 13a. 14{/r}

Keď bol Ježiš vzatý do neba, apoštoli sa vrátili do Jeruzalema z_hory, ktorá sa volá Olivová a je blízko Jeruzalema, vzdialená toľko, koľko je dovolené prejsť v_sobotu. Keď tam prišli, vystúpili do hornej siene, kde sa zdržiavali. Všetci jednomyseľne zotrvávali na modlitbách spolu so ženami, s_Ježišovou matkou Máriou a s_jeho bratmi.

KRÁTKE RESPONZÓRIUM

Svätá Božia Rodička, {*} Mária, vždy Panna.

Oroduj za nás u_nášho Boha. {*}

Mária, vždy Panna.

Sláva Otcu i_Synu i_Duchu Svätému.

Svätá Božia Rodička, {*} Mária, vždy Panna.

Ant. na Magnifikat: Mária zachovávala všetky tieto slová vo svojom srdci a rozmýšľala o_nich.

Alebo, najmä pri speve: Mária hovorila: Velebí moja duša Pána a môj duch jasá v_Bohu, mojom Spasiteľovi.

Pamätajme na počiatok nášho vykúpenia a spolu s_našou matkou Máriou prednesme svoje večerné prosby k_Bohu Otcovi:

Večný Otče, vypočuj hlas tej, ktorú si vopred vyvolil.

Ty si učinil, že Mária dokonale chápala tvoje slová;

prosíme, urob aj z_nás dokonalých učeníkov jej Syna.

Večný Otče, vypočuj hlas tej, ktorú si vopred vyvolil.

Zoslal si na ňu Ducha Svätého a ona Panna, počala tvojho Syna a porodila ho pre svet;

na jej príhovor daj, aby sme prinášali výborné plody toho istého Ducha.

Večný Otče, vypočuj hlas tej, ktorú si vopred vyvolil.

Urobil si, že pevne stála vedľa kríža a pri vzkriesení Syna ju zaplavila radosť;

na jej príhovor pomáhaj nám v_protivenstvách a posilňuj našu nádej.

Večný Otče, vypočuj hlas tej, ktorú si vopred vyvolil.

Nám, ktorí uznávame vtelenie tvojho Syna, na jej príhovor daj;

nech nás jeho umučenie a smrť na kríži privedie k_slávnemu vzkrieseniu.

Večný Otče, vypočuj hlas tej, ktorú si vopred vyvolil.

Ty si ju v_nebi slávnostne korunoval za kráľovnú:

urob, aby si nás po odchode z_tohto sveta v_jej prítomnosti včlenil do spoločenstva svätých.

Večný Otče, vypočuj hlas tej, ktorú si vopred vyvolil.

[A teraz, ako nás Kristus naučil, prosme a vzývajme Boha Otca; či v_radosti a či v_bolesti, vždy ho uznávajme za Otca:]

ZÁVEREČNÉ POŽEHNANIE

Boh, ktorý vo svojej dobrote chcel vykúpiť ľudské pokolenie skrze Rodičku preblahoslavenú Pannu Máriu, nech vás štedro obdarí svojim požehnaním.

Amen.

8. októbra

BL. AMBRÓZA SANSEDONIHO, KŇAZA

Narodil sa roku 1220 v_Siene vo vznešenej rodine. V_tom istom meste roku 1237 vstúpil do rehole. V_Paríži a v_Kolíne bol žiakom Alberta Veľkého spolu s_Tomášom Akvinským a Petrom de Tarantaise (neskorším pápežom Inocentom V.). Pod vedením Alberta Veľkého začal prednášať na univerzite v_Kolíne, podobne i_Tomáš Akvinský. Venoval sa obnove cirkevných škôl a častejšie a účinne ho poverovali sprostredkovávať mier. Neustále sa venoval božským veciam a vytrvalo kázal. Zomrel 20._marca 1287. Jeho úctu 8._októbra 1622 dovolil pápež Gregor XV.

MODLITBA

Milosrdný Bože, daj, nech spomienka na blahoslaveného Ambróza poteší tvoju Cirkev, aby neustále pociťovala duchovnú pomoc a raz požívala večné radosti.

8. októbra

BL. MATÚŠA CARRERIHO, KŇAZA

Narodil sa okolo roku 1420 v_Mantove. Do rehole vstúpil roku 1440. Vynikal dokonalým sebazáporom, dobrými kázňami a mnohých ľudí priviedol ku Kristovi. Mal takú lásku, že bol ochotný dať sa do služby, aby oslobodil akúsi dievčinu. Veľmi sa zaslúžil o_obnovu rehoľného života. Zomrel 5._októbra 1470 v_lombardskom Vigevane. Pápež Sixtus_IV. roku 1482 dovolil jeho liturgickú spomienku, roku 1518 ho vyhlásili za spolupatróna mesta. Pápež Benedikt_XIV. jeho úctu potvrdil 23._septembra 1742.

MODLITBA

Pane a Bože náš, vzbuď v_našich srdciach lásku ku krížu a k_utrpeniu, a daj, nech na príhovor blahoslaveného Matúša a podľa jeho príkladu, sa staneme účastní Kristových bolestí i_slávy.

9. októbra

SV. ĽUDOVÍTA BERTRÁNA, KŇAZA

Spomienka

Narodil sa 1._januára 1526 vo Valencii, v_tarragonskom kraji Španielska z_urodzených a nábožných rodičov. Ako šestnásťročný proti otcovej vôli odišiel z_domu smerom na Santiago de Compostela. Vrátili ho späť domov. Keď mu odopreli vstúpiť do Rehole kazateľov, potajomky prichádzal na zasadanie konventnej kapituly, aby počúval povzbudivé kázne. Konečne 26._augusta 1544 mu dovolili obliecť rehoľné rúcho napriek stále trvajúcemu nesúhlasu rodičov. Keďže s_plným zápalom srdca túžil byť dokonalým obrazom brata kazateľa, v_reholi sa stal ideálom a vzorom pre novicov, ktorých mu zverili na výchovu a výuku. Tým, že spájal prísne odriekavý život s_apoštolskou horlivosťou pri šírení viery, dosiahol to, že ho poslali do najodľahlejšej oblasti Ameriky, do Novej Granady, terajšej Kolumbie.

Prežil tam sedem rokov a napĺňal ich horlivou a úmornou prácou medzi domorodcami, z_ktorých mnohých priviedol k_svetlu evanjelia; obdivuhodne mu rozumeli, aj keď im hovoril svojou vlastnou rečou. Priúčal ich dokonalejšiemu spôsobu života a nebojácne ich bránil proti zvoli dobyvateľov – konkvistadorov, v_tom ho podporoval aj Bartolomej de las Casas. Do vlasti sa vrátil roku 1569 a tu svoj život celkom zasvätil apoštolskej službe za obnovu kresťanského a rehoľného života; pričom silnela v_ňom túžba po svätosti života. V_jeho duchovnom živote prevládajúcim znakom bola bázeň pred Bohom. Zomrel vo Valencii 9._októbra 1581. Pápež Klement_X. ho vyhlásil za svätého 12._apríla 1671. Počas španielskej občianskej vojny roku 1936 boli jeho telesné pozostatky spálené.

INVITATÓRIUM

Ant. Poďte, klaňajme sa Kristovi Pánovi, ktorý je drahokamom kňazov.

Alebo, najmä pri speve: Oslavujme veľkého Kráľa, tvorcu vekov: {*} V_ňom žije Ľudovít, účastník slávy svätých.

POSVÄTNÉ ČÍTANIE

Z_Traktátu svätého kňaza Ľudovíta Bertrána O_dôstojnosti apoštolov a apoštolských kazateľov

(Obras y_sermones, Valencia 1973, pp. 165-166)

{p}

Toto je moje prikázanie, aby ste sa milovali navzájom

Tento citát z_evanjelia je časťou tej božskej reči Spasiteľovej, ktorú predniesol svojim učeníkom pri Poslednej večeri, keď sa s_nimi lúčil a odchádzal, aby podstúpil smrť. Teda jednou z_útech, ktorou ich chcela božská Múdrosť potešiť v_zármutku nad jeho neprítomnosťou, bolo jeho želanie, aby sa milovali navzájom. Lebo láska je veľkou útechou pre zarmútených, keď sa vzájomne majú radi a jeden druhého chránia. Ustanovil sviatosť, aby im ňou dodával silu. Sľúbil, že príde Duch Svätý, a že aj on bude za nich prosiť Otca, a tiež im dal tento liek, totiž, aby sa navzájom milovali a preukazovali si dobro. Táto láska, ktorú od nich žiada, veru je nemálo dôležitá, pretože je podstatou celého kresťanstva. A preto ju žiada z_viacerých dôvodov.

Po prvé, láska má splácať dlh. Láska sa vyvažuje láskou. A pretože som vás tak miloval, že som za vás položil svoj život, musí byť táto moja láska vyvážená tiež láskou, a to sa stane vašou vzájomnou láskou. Aj inak dokazuje, že nás miloval. Najprv slovami: „Nik nemá väčšiu lásku, ako ten, kto položí svoj život za svojich priateľov.“ Potom tým, že si nás vyvolil pre veľmi vznešenú úlohu: „Ja som si vás vyvolil zo sveta ... aby ste išli a prinášali ovocie.“ Po tretie, týmto prísľubom: „Aby vám Otec dal všetko, o_čo ho budete prosiť v_mojom mene.“ A aby vaše ústa mohli byť meradlom, takto uzaviera, čo začal: „Toto vám prikazujem: Aby ste sa milovali navzájom.“ Za všetko, čo som pre vás urobil, chcem iba toto jediné, aby ste sa milovali navzájom.

Na žiadnom mieste v_evanjeliu nevyzýva Kristus k_láske tak dôrazne, ako tu, pretože túži iba po tom, aby sme sa milovali navzájom. Žiada to ako povinnosť, pretože sme tým povinní pre spravodlivosť. So zreteľom na spravodlivosť, ste povinní milovať blížneho, lebo Kristus vám túto lásku získal a nedal za ňu nič menej, ako svoju lásku. Napokon Kristus v_evanjeliu naznačil tri druhy priateľstva. Prvé je priateľstvo samého Krista k_ľuďom. A dokazuje, že toto priateľstvo je pravé, že mu k_pravosti nič nechýba, pretože obetoval svoj život, pretože odhalil tajomstvá, a pretože urobí, o_čo budeme prosiť, ako verný priateľ, ktorý nedokáže nič odoprieť. A ukazuje sa predovšetkým, ako verný priateľ apoštolov, pretože im dal také vynikajúce poslanie, ktorého ovocie je trvalé, totiž zachraňovanie duší.

Ďalší druh priateľstva je vzájomná láska, a to človeka k_ľuďom. Túto lásku a toto priateľstvo žiada so zreteľom na spravodlivosť a povinnosť. Veď on nás miloval preto, aby sme sa my navzájom milovali pravou láskou a úprimným priateľstvom.

Tretí druh priateľstva je priateľstvo ľudí k_Bohu: to znamená odhodlanie, že ho budeme poslúchať, že budeme robiť, čo nám prikazuje: „Vy ste moji priatelia, ak robíte, čo vám prikazujem.“ Aby sme toto dobre rozumeli, musíme si uvedomiť a pochopiť, čo je priateľstvo vyššieho k_nižšiemu, rovného k_rovnému a nižšieho k_vyššiemu. A pretože priateľstvo je preukazovanie dobra, má toto preukazovanie u_každého z_troch druhov priateľstva inú podobu. Ak má vyššie postavený priateľský vzťah k_nižšiemu, dáva mu dobré veci, ako hovorí Kristus: „Otec vám dá všetko, o_čo ho budete prosiť v_mojom mene.“ Ja som vám dal svoj život, svoju krv a tento tak vynikajúci dar, akým je obrátenie duší.

Priatelia sebe rovní si dobré delia medzi sebou, navzájom sa milujú a pomáhajú si. To je zmysel toho, čo hovorí Kristus: „Aby ste sa milovali navzájom, ako som ja miloval vás.“

Priateľstvo nižšieho k_vyššiemu znamená poslušnosť a službu. To je to, čo vraví Kristus: „Vy ste moji priatelia, ak robíte, čo vám prikazujem.“

{p}

RESPONZÓRIUM

{r}Iz 42, 1{/r}; {r}Nár 3, 27{/r}

Hľa, môj služobník, priviniem si ho; mám v_ňom zaľúbenie: {*} Vložil som do neho svojho Ducha.

Dobre je mužovi ak ponesie od mladosti svojej jarmo Pánovo. {*} Vložil som do neho svojho Ducha.

Alebo iné:

Z_Rečí svätého kňaza Ľudovíta Bertrána

(Sermo in IV dominica Adventus, nn. 10-14 Obras y_Sermones I,31-36, Valencia 1973, pp. 281-283)

{p}

Musíš vyjsť zo samoty, aby si sa stal dobrým kazateľom

Duch Svätý zdržal Jána na púšti, aby Krista nevidel ani nepoznal, a to pre vznešenosť svedectva, ktoré mu hodlal odovzdať neskôr. A on ho naozaj nikdy nevidel, až do tej chvíle, keď pri Jordáne zbadal holubicu vznášať sa nad jeho hlavou: „Ani ja som ho nepoznal, ale ten, čo ma poslal krstiť vodou, mi povedal: „Na koho uvidíš zostupovať Ducha a spočinúť na ňom, to je ten, čo krstí Duchom Svätým.“

Bol prítomný tam, kde zaznel „Otcov hlas“, ktorý ho predstavil ako svojho „Syna“. Tam ho Duch Svätý ozdobil veľkými čnosťami: pokorou, skromnosťou a inými, takže odišiel z_púšte a stal sa „soľou“ na záchranu ľudí pred nákazou, stal sa „svetlom“, aby slepým dával zrak, stal sa „opevneným mestom“, aby sa do neho uchýlili ľudia svätí a čnostní.

Keďže úloha kazateľa má také vysoké a vznešené postavenie, z_toho plynie, že vyžaduje aj veľkú prípravu. Brat môj, prečo sa čuduješ, že tvoja učenosť neprináša ovocie, keď ku kázaniu prichádzaš nie zo samoty, ale zo zmätku svojej duše, nie z_blízkosti čností ale pýchy? Aby si sa stal dobrým kazateľom, musíš prichádzať zo samoty. Kým náš Pán Ježiš Kristus celú noc strávil v_modlitbe, a to len pred jednoduchým vyslaním svojich učeníkov, aby hlásali jeho učenie a aby ich kázne priniesli ovocie, čo zatiaľ robí pohodlný a málo zbožný kazateľ? Ak neprichádzaš zo samoty, tvoja kázeň neprinesie nijaký úžitok. A keďže hlas máš síce Jakubov, ruky však Ezauove, pousiluj sa, aby si sa stal dobrým kazateľom. Naozaj vyhľadávaj modlitbu a únik do samoty, lebo ináč nebudeš môcť dostať odmenu dobrých kazateľov.

Boh ustanovil Jána za kazateľa a on sa stal mužom veľkého pokánia. Totiž každé poslanie, ak sa prijíma z_Božích rúk, je do určitej miery postavené na pokání. On má moc položiť na teba kríž, pod ktorým mu máš slúžiť. Tebe však neprináleží si ho vybrať, lebo, čo by si si vybral aj ťažší kríž, nebudeš ním spasený, pretože ho na teba nevložil Boh. Pán to neprijal ani od onoho mládenca, ktorý sa ponúkol Kristovi, že bude nasledovať jeho dôstojnosť, slovami: „Učiteľ, pôjdem za tebou všade, kam pôjdeš“, pretože nemal na to právo, aj keď sa tak ochotne ponúkol vo všetkom nasledovať Pána.

Pokánie svätého Jána udivuje anjelov v_nebi a desí démonov v_pekle: vidieť totiž človeka, ktorý bol svätý skôr, ako sa narodil a ktorý nikdy nespáchal smrteľný hriech. Ako sa sužuje tak veľkým pokáním. Za aké hriechy? Vôbec neviem. Z_toho sa dá usúdiť, čo o_Božej spravodlivosti a o_jeho prísnosti si myslí ten, ktorý so sebou tak zaobchádza, hoci je bez hriechu, čo si tiež myslí o_tomto živote a jeho prepychu.

Z_toho však, že sa ho zriekol, môžeme súdiť, že on sám mal jedno ucho pritlačené na bránu pekla a ním načúval neznesiteľné stonanie, a druhé ucho mal nastavené k_nebeskej blaženosti, a počúval nebeské spevy. A preto konal také veľké pokánie, aby to prvé nemusel trpieť, a to druhé aby nestratil. Ako hlboko musí preniknúť do duše svätého muža pomyslenie na Boží súd.

Všimni si, čo svätý Pavol vraví o_sebe: „Nie som si ničoho vedomý, ale to ma neospravedlňuje. Pán je môj sudca.“

Preto prorok Jeremiáš hovorí: „Postav si stĺpy, zasaď si kamene, daj pozor na cestu, chodník, ktorým si kráčal.“ Hriešnik, počúvaj Ducha Svätého. Obklopený trpkosťou pokánia, postav sa na stĺpy uvažovania; mysľou zostúp do pekla a ňou aj vystúp do neba. A touto skúsenosťou poučený, „veď svoje srdce po ceste“ a usiluj sa vstúpiť na bezpečný chodník, a daj si pozor, aby si sa nezošmykol do zatratenia.

{p}

RESPONZÓRIUM

Porov. {r}Mt 25, 20{/r}

Tento svätec zaslúžene sa vryl do pamätí ľudí; veď vošiel do radostí anjelov. {*} Pretože v_živote na zemi stál iba svojím telom, ale mysľou a túžbou sa pohyboval vo večnej vlasti.

Oslobodený z_väzenia tela, zdvojnásobil sebe zverený talent a vrátil ho svojmu Pánovi. {*} Pretože v_živote na zemi stál iba svojím telom, ale mysľou a túžbou sa pohyboval vo večnej vlasti.

RANNÉ CHVÁLY

HYMNUS

Keď slávou Ľudovíta dnes

sa ríša nebies zjasnila,

ty Valencia tiež sa teš,

lebo ty si ho zrodila.

Od mladi jarmo Kristovo

na seba dobrovoľne vzal

a ohňom Ducha Svätého

vždy celým svojím srdcom plál.

Ten oheň ho bez ustania

k_večeru žitia sprevádza

až prostredníctvom pokánia

do slávy nebies dochádza.

Hrdinských čností ideál

pre členov rádu znamenal,

kým vzlietol hore, k_nebesiam,

ohnivou výrečnosťou plál.

Ježišu, z_Panny zrodený,

sláva ti, prameň útechy.

Otcovi, Duchu Svätému

nech sa česť vzdáva naveky. Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Svätý Ľudovít sa často modlil: Pane, dopraj mi zomrieť za teba, ako si ty ochotne zomrel za mňa.

Ant. 2 Stal som sa sluhom všetkých, aby som čím viacerých získal.

Ant. 3 Ja som dostal tú milosť zvestovať pohanom Kristovo nevyspytateľné bohatstvo.

KRÁTKE ČÍTANIE

{r}1 Kor 9, 22b-23{/r}

Pre všetkých som sa stal všetkým, aby som zachránil aspoň niektorých. A všetko robím pre evanjelium, aby som mal na ňom podiel.

KRÁTKE RESPONZÓRIUM

Pán oznámil {*} Svoju spásu.

Pred očami pohanov vyjavil svoju spravodlivosť. {*}

Svoju spásu.

Sláva Otcu i_Synu i_Duchu Svätému.

Pán oznámil {*} Svoju spásu.

Ant. na Benediktus: Prinášame svoje telá ako živú, svätú, Bohu milú obetu. Stále nosíme na svojom tele Ježišovo umieranie, aby sa na našom tele zjavil aj Ježišov život.

Alebo, najmä pri speve: Pán Boh Izraela, navštívil svoj ľud v_zemi Indiánov, keď mu poslal svojho služobníka, aby šiel pred Pánovou tvárou a pripravil mu cestu.

MODLITBA

Všemohúci a milosrdný Bože, ty si svätému Ľudovítovi vlial do srdca úctu k_tvojmu menu; prosíme ťa, rozpáľ naše srdcia božským ohňom tak, aby sme ti verne slúžili s_láskou a úctou.

VEŠPERY

PSALMÓDIA

Ant. 1 Stal som sa služobníkom evanjelia z_daru Božej milosti.

Ant. 2 Boh si ma od prvých dní vyvolil, aby pohania z_mojich úst počuli slovo evanjelia a uverili.

Ant. 3 Vierou v_pravdu nás Boh povolal skrze evanjelium, aby sme získali slávu nášho Pána Ježiša Krista.

KRÁTKE ČÍTANIE

{r}Ef 3, 2-7{/r}

Počuli ste o_dare Božej milosti, ktorú som dostal pre vás: lebo zo zjavenia som sa dozvedel tajomstvo, ako som už o_tom krátko písal. Keď si to prečítate, môžete zvedieť, ako som poznal Kristovo tajomstvo. Ono v_iných pokoleniach nebolo ľuďom známe tak, ako sa teraz v_Duchu zjavilo jeho svätým apoštolom a prorokom: že pohania sú spoludedičmi, spoluúdmi, a spoluúčastníkmi prisľúbenia v_Kristovi Ježišovi skrze evanjelium. A ja som sa stal jeho služobníkom z_daru Božej milosti, ktorú som dostal podľa pôsobenia jeho moci.

KRÁTKE RESPONZÓRIUM

Zvestujte {*} Pánovu slávu pohanom.

A jeho zázraky všetkým národom. {*}

Pánovu slávu pohanom.

Sláva Otcu i_Synu i_Duchu Svätému.

Zvestujte {*} Pánovu slávu pohanom.

Ant. na Magnifikat: Pán, jeho Boh, bol s_ním a veľmi ho povýšil: upevnil ho vo svojom kráľovstve.

Alebo, najmä pri speve: Pán zhliadol na poníženosť svojho služobníka, skrze ktorého dobrotami nakŕmil hladných Indiánov: a odvtedy ho budú blahoslaviť všetky pokolenia.

11. októbra

BL. JAKUBA Z_ULMU, REHOĽNÍKA

Narodil sa roku 1407 v_Ulme. Bol potulným žoldnierom. Keď prechádzal Bolognou, pomodlil sa pri hrobe sv. Dominika. Vnútorne sa obrátil a prijal rehoľný odev. Chcel byť bratom spolupracovníkom. Bol vynikajúcim sklárom. Vitrážami ozdobil konvent a baziliku v_Bologni a dodnes môžeme obdivovať jeho diela. Zanechal po sebe spomienku pokorného a poslušného rehoľníka. Počas života usilovne rozjímal o_Kristovom umučení. Zomrel v_Bologni 11._októbra 1491. Jeho pradávnu úctu 3._augusta 1825 potvrdil pápež Lev XII.

MODLITBA

Dobrotivý Bože, blahoslavenému Jakubovi si doprial, že zvláštnym spôsobom pociťoval tvoju dobrotu a umelecky ju stvárnil; učiň, nech jeho diela a príklady nás poučia, aby sme lepšie rozjímali o_tvojej zvrchovanej kráse.

13. októbra

BL. MAGDALÉNY PANATIERIOVEJ, PANNY

Narodila sa okolo roku 1445 v_piemontskom mestečku Trino neďaleko Vercelli. Vo veľmi mladom veku prijala rehoľný odev Tretieho rádu sv. Dominika s_predsavzatím, že bude nasledovať sv. Katarínu Sienskú. Bola vo svete, ale nebola zo sveta. Horlivo sa modlila, prísne žila a bola obdarená mnohými duchovnými darmi. Svetských kňazov a tiež novicov našej rehole viedla príkladom a slovami ku Kristovej láske. Veľmi sa snažila o_spásu blížnych, vynikala láskou k_chudobným, najmä k_chorým. Zomrela 13._októbra 1503. Pápež Lev_XII. jej úctu potvrdil 26._septembra 1827.

MODLITBA

Všemohúci Bože, ty nikoho neopúšťaš, čo dúfa v_teba a kto ťa o_niečo zbožne prosí, toho milosrdne vyslyšíš; prosíme ťa, daj, nech to, čo nedokážeme vlastnými zásluhami, dosiahneme s_pomocou blahoslavenej Magdalény.

14. októbra

BL. MÁRIE POUSSEPINOVEJ, PANNY

Narodila sa v_Doudane vo Francúzsku v_roku 1653. Mária často sprevádzala svoju matku, ktorá bola členkou dobročinného bratstva, pri návštevách chorých a tu nadobúdala nežnosť a súcit s_ich biedou. Všímala si aj deti, čo chodili do otcovej manufaktúry a čoraz viac v_nej rástlo sociálne cítenie.

Vstúpila do Tretieho rádu sv. Dominika a v_roku 1696 sa začala vo väčšej miere venovať dobročinnej láske. Venovala sa výchove opustených detí, najmä na vidieku, a chorým v_domoch i_v_nemocniciach. Dielo, ktoré započala v_mestečku Sainville sa rozšírilo, zakladala domy, neskôr Kongregáciu sestier lásky od Obetovania svätej Panny.

Božou prozreteľnosťou upevnená v_poníženosti zomrela po dlhom živote 24._januára 1744. Pápež Ján Pavol_II. ju 20._novembra 1994 vyhlásil za blahoslavenú.

MODLITBA

Bože a Otče milosrdenstva, ty si blahoslavenú Máriu ozdobil horlivosťou za lásku a ustavičnou starostlivou obetavosťou, na jej prihovor nám udeľ, aby sme boli účinnými svedkami tvojej pravdy a mohli slúžiť bratom v_Kristovi.

19. októbra

BL. AGNESY GALANDOVEJ DE LANGEAC, PANNY

Narodila sa v_roku 1602 vo francúzskom meste Le Puy–en–Velay. Rodičmi vedená k_zbožnosti sa sedemročná zasvätila panenskej Bohorodičke. Hneď potom ako v_roku 1623 vstúpila do dominikánskeho kláštora v_Langeac, vykonávala úlohu učiteľky noviciek a priorky.

Spaľovala sa v_ukrižovanom Kristovi a osvetľovala Cirkev svojou láskou. Na základe božského vnuknutia počas troch rokov obetovala modlitby, utrpenia a obete, aby sa vo Francúzsku otvorili semináre. Tak vznikli slávne diela kňaza Jána Jakuba Ollera.

Do nesmrteľnosti prešla 19._októbra 1634. Pápež Ján Pavol_II. ju 20._novembra 1994 vyhlásil za blahoslavenú.

MODLITBA

Všemohúci a najsvätejší Bože, ty si učinil, že blahoslavená Agnesa od Ježiša si obdivuhodne zamilovala chudobu a postarala sa o_výchovu kňazov; na jej príhovor nám udeľ, aby sme so živou vierou prijali ukrižovaného Krista a jeho zvestovali na spásu celému svetu.

21. októbra

BL. PETRA Z_CITTA DI CASTELLO, KŇAZA

Narodil sa v_šľachtickej rodine Capucci v_Città di Castello roku 1390. Rehoľný odev prijal roku 1405. Bol spoločníkom sv. Antonína Florentského a blahoslaveného Angelika v_kortonskom konvente. V_tomto konvente prežil celý život. Bolo to v_čase obnovy kazateľskej rehole po veľkom západnom rozkole. Bol apoštolským človekom, posilňoval sa rozjímaním o_božských veciach i_kajúcimi skutkami, horlivo študoval Sväté Písmo a účinne rozdával Božie slovo. Poslucháčom radil, aby „uvažovali o_časnej smrti a tak unikli večnej smrti“. Zomrel 21._októbra 1445 v_Kortone. Pápež Pius_VII. ho 11._mája 1816 zapísal do zoznamu blahoslavených.

MODLITBA

Všemohúci Bože, na základe tvojho slova vieme, že neupadnú do hriechov tí veriaci v_teba, čo budú pamätať na posledné veci človeka; daj, prosíme, nech nás kázanie a príklad blahoslaveného Petra vedie tak, aby sme pamätali na pozemskú smrť, spáchané hriechy oplakávali a tak ušli večnej smrti.

22. októbra

VÝROČIE POSVIACKY KONVENTNÉHO KOSTOLA, DEŇ POSVIACKY KTORÉHO JE NEZNÁMY

Slávnosť

Výročie posviacky niektorého kostola sa obyčajne slávi vo výročný deň tejto posviacky. Keď však deň posviacky je neznámy, naša liturgia kladie oslavu tohto výročia na 22._október. Vtedy si pripomíname posviacku kostola v_Toulouse [Jakobínov] (22. októbra 1385), ktorý bol medzi prvými kostolmi našej rehole. Práve tento chrám zvolil pápež Urban_V. (r. 1368) na uchovávanie telesných pozostatkov sv. Tomáša Akvinského, keď sa o_ne preli univerzity v_Paríži a Neapole. Do tohto chrámu boli nakoniec prenesené (28. januára 1369) a uložené na čestnom mieste.

PRVÉ VEŠPERY

DLHÉ RESPONZÓRIUM

Aké hrozné je toto miesto! Tu je naozaj dom Boží a brána do neba. {*} Ozaj je Pán na tomto mieste a ja som o_tom nevedel.

Keď sa Jakub prebudil akoby z_ťažkého sna, povedal. {*} Ozaj je Pán. [Sláva Otcu. {*} A ja som to.]

INVITATÓRIUM

Ant. Poďte, klaňajme sa Pánovi, najvyššiemu Kráľovi, ktorý posvätil svoj stánok.

POSVÄTNÉ ČÍTANIE

Z_Rečí brata kňaza Jána Taulera

(In festo Dedicationis ecclesiæ, serm. I: Opera omnia a L. Surio Cartusiano in Latinum sermonem translata, Coloniæ–Maceratæ 1697, p. 659-662)

{p}

Musím zostať v_tvojom dome

Všetky obrady a vonkajšie úkony, ktoré svätá Cirkev koná počas takýchto sviatkov, poukazujú na naše vnútro a vedú človeka tam, kde má vždy a stále byť pravé „posvätenie“ a pravá obnova. Zároveň nás pozývajú a povzbudzujú k_ozajstnej príprave, aby všemohúci Boh v_nás mohol dokonale sláviť hostinu alebo svadbu.

Na sviatok posviacky chrámu čítame o_Zachejovi, ako veľmi túžil uvidieť Pána, ale nemohol, pretože „bol malej postavy“, a preto „vyšiel na figovník“. A tento človek totiž toľko túžil uvidieť dôvernejšie toho, čo v_ňom spôsobil tento div a rozpútal búrku. Ale má na to malú postavu. Čo teda urobí? Vyjde „na figovník“, totiž urobí všetko, čo sme už povedali. Umŕtvi zmysly a prirodzenosť bude žiť ako vnútorný človek, okolo ktorého kráča Boh, ako ste počuli. Pre múdrych tohto sveta je to najväčšou hlúposťou, o_akej kedy počuli. Ale buďte si však istí, najdrahší, že toto je tá pochabosť, ktorú si vyvolil Boh. Počúvaj, ako hovorí sám Pán: „Zvelebujem ťa, Otče, Pán neba i_zeme, že si tieto veci skryl pred núdznymi a rozumnými a zjavil si ich maličkým.“

Keď už ale Zachej bol na strome, pozrime, čo povedal Pán: „Zachej, poď rýchlo dolu.“ Musíš úplne zostúpiť. To znamená, že z_toho všetkého si nesmieš ponechať ani vlas, ale musíš zostúpiť do svojho najčistejšieho nič, kde nič nemôžeš, nič nedokážeš. Lebo „dnes musím zostať v_tvojom dome“! Toto predsa potrebujem. Ak niekto snáď už vyšiel na strom a zachytil nejaký paprsok pravdy, predsa však ju nevlastní a nezachytil ju v_pravom zmysle slova, je to preto, že k_týmto veciam má ešte nejakú prirodzenú náklonnosť, alebo že k_nim lipne a že prirodzenosť a milosť v_ňom dosiaľ pracujú súčasne a on ešte nie je schopný ozajstného zrieknutia.

Všetko, čo spôsobuje prirodzenosť, má vždy nejakú škvrnu a nie je to dokonale čisté. Tomuto človekovi teda Boh hovorí, aby zostúpil dolu, to znamená, aby sa dokonale zaprel, aby vyšiel von, vo všetkom umŕtvil prirodzenosť, v_čom má nejaké vlastníctvo. Pretože „dnes musím zostať v_tvojom dome“! To je večné „dnes“. Túto spásu nech nám všetkým udelí dobrota a láskavosť nášho Stvoriteľa, ktorý nech je zvelebený naveky! Amen.

{p}

RESPONZÓRIUM

{r}1 Kr 8, 28-29{/r}; {r}Dt 26, 15{/r}

Pane, Bože môj, vyslyš volanie a modlitbu, ktorú ti tvoj sluha dnes predkladá, aby tvoje oči boli otvorené {*} Nad týmto domom vo dne i_v_noci.

Zhliadni, Pane, zo svojej svätyne a z_vysokého neba. {*} Nad týmto domom vo dne i_v_noci.

Alebo iné:

Z_Rečí brata kňaza Jána Taulera

(In festo Dedicationis ecclesiæ, serm. II: Opera omnia a L. Surio Cartusiano in Latinum sermonem translata, Coloniæ–Maceratæ 1697, pp. 662-665)

{p}

Môj dom sa bude volať domom modlitby

Náš Pán a Vykupiteľ nás sám vzdelal a poučil, čo je potrebné urobiť, aby sme dospeli k_tomu, že sa naše vnútro stane domom modlitby. Lebo „Boží chrám je svätý“, hovorí apoštol, „a ním ste vy“.

Pán hovorí: „Môj dom sa bude volať domom modlitby.“ K_modlitbe sa vyžaduje zbožnosť. A čo je to zbožnosť? Zbožnosť znamená akoby zasvätiť sa Bohu a vo vnútri sa zaviazať so zreteľom na večnosť alebo z_túžby po nej. Keď sa teda takto zasvätíš a zaviažeš Bohu, máš zbožnosť, nech si kdekoľvek alebo nech robíš akékoľvek dobré skutky akéhokoľvek druhu. Ku zbožnosti nie je potrebné, aby si stále jasal alebo zakúšal veľkú sladkosť. Sú to však isté prípady. Ale podstata alebo bytnosť zbožnosti spočíva vo vnútornom sebaobetovaní alebo v_zjednotení s_Bohom alebo v_zaviazaní sa Bohu. Takáto zbožnosť je veľmi silná a účinná. Ona kladie baranidlá, to znamená dobývacie zbrane pod hradby a je už v_dohľade, že sa človekovi otvorí vstup do „Božieho kráľovstva“, ktoré je v_nás. Čochvíľa mury padnú.

U_svätého Hilára čítame o_troch veciach, súhrnom ktorých sa príde do tohto kráľovstva. Prvá je pravá viera, druhá je rozumové poznanie Boha, tretia je modlitba. A čo je viera? Všetci kresťania iste nie sú veriaci. Dokonca ako na cintoríne leží mnoho mŕtvych, tak vo svätej Cirkvi je preveľa tých, ktorí sa zdajú byť živými, ale v_skutočnosti sú mŕtvi. Čo je teda pravá viera? Nie je to nič iné než istá záľuba v_Bohu a v_božských veciach, vychádzajúca zvnútra.

Druhé je rozumové poznanie Boha. A to sa nachádza tu v_tomto kráľovstve. Nemusíš sa, človeče, nikam pre nebo naťahovať alebo ho hľadať niekde ďaleko. Tu ho nachádzame a samo sa zjavuje a odhaľuje. Tu svieti samo svetlo. Tu sa vstupuje do tohto kráľovstva pravými dverami a správnou cestou, nie bočným vchodom. Ktorí tu došli, o_tých sa naozaj môže povedať: „Božie Kráľovstvo je medzi vami.“ Oni objavujú pravdu, ktorá je neznáma tým, čo sa nezdržujú doma, a je známa len tým, čo tam bývajú.

Tretia vec, ktorú svätec pripomína, je modlitba. Čo je však modlitba? Predovšetkým, ako to iní vyhlasovali, je to povznesenie mysle k_Bohu. Ale podľa duchovnejšieho alebo bližšieho zmyslu je modlitba zjednocujúcim preniknutím stvoreného ducha do nestvoreného ducha Božieho pod vplyvom božskej večnosti.

Tí, ktorí sa takto modlia, sú „praví ctitelia, čo sa klaňajú Otcovi v_Duchu a pravde“, ctitelia, akých si Otec žiada, aby ho takto uctievali, ako vraví Pán. Títo dostanú všetko, o_čo prosia a nachádzajú všetko, čo hľadajú. V_tejto modlitbe sa niečo nachádza a niečo stráca. Pýtaš sa: Čo sa stráca? Chrám a duch a všetko, o_čom sme hovorili vyššie. Kam to odchádza? Vplynulo to do Boha a stalo sa to s_ním jedno, ako vraví svätý apoštol: „Kto sa spája s_Pánom, je s_ním jeden Duch.“ Čo to je a ako sa to deje, dá sa lepšie pocítiť než vysloviť. A všetko čo tu bolo povedané, je v_porovnaní so skutočnosťou vecí menej než hrot jednej ihly v_pomere k_širokému obrazu neba. Nech Pán Boh dá, aby sme to viac zakúsili! Kiež nám to udelí vznešená a poklonyhodná Trojica, Otec, Syn a Duch Svätý! Amen.

{p}

RESPONZÓRIUM

{r}Iz 2,2-3{/r}; {r}Ž 126, 6{/r}

Vrch s_Pánovým domom bude stáť pevne na temene hôr a bude vyčnievať nad pahorky. {*} Budú k_nemu prúdiť všetky národy a povedia: Sláva tebe, Pane.

No keď sa vrátia, vrátia sa s_jasotom a svojej snopy prinesú {*} Budú k_nemu prúdiť všetky národy a povedia: Sláva tebe, Pane.

RANNÉ CHVÁLY

Ant. na Benediktus: Jakub ráno vstal, kameň postavil ako pomník a jeho vrch polial olejom a urobil sľub pred Pánom: „Ozaj je toto miesto sväté a ja som o_tom nevedel.“

MODLITBA

Všemohúci Bože, pre tvoju dobrotu môžeme každoročne sláviť deň posvätenia tohto chrámu; vyslyš prosby svojho ľudu a dopraj, aby sa na tomto mieste vždy konala tebe milá služba a na nás hojne zostupovala milosť vykúpenia.

25. októbra

BL. PETRA GEREMIU, KŇAZA

Narodil sa roku 1399 v_Palerme. Rodičia ho poslali do Bologne, aby študoval právo, on však bez otcovho súhlasu zanechal štúdiá a vstúpil do rehole. Rehoľné sľuby zložil r. 1423 v_konvente sv. Dominika vo Fiesole. Priorom tam vtedy bol sv. Antonín. Veľmi horlil za dodržiavanie rehoľnej disciplíny, ktorú doporučila aj generálna kapitula roku 1426. Riadil konventy (medzi nimi bol od r. 1428 aj konvent v_Palerme, zasvätený sv. Zite), podporoval štúdium a posvätné kázanie. Pápež Eugen_IV. ho roku 1439 pozval na koncil do Florencie. Vynikal na ňom vierou, vzdelaním a silou dôkazov. Potom sa vrátil do Palerma na Sicíliu, kde preslávený zázrakmi zomrel 3._marca 1452. Pápež Pius_VI. jeho úctu potvrdil 12._mája 1784. Jeho telesné pozostatky sú uložené v_dominikánskom kostole Pantheon v_Palerme.

MODLITBA

Dobrotivý Bože, blahoslaveného Petra si povzniesol takou nevýslovnou milosťou, že navracal blúdiacich na cestu spravodlivosti a obnovoval rehoľný život; na jeho príhovor rozšír naše srdcia, nech planieme láskou k_tebe a stále bežíme po ceste tvojich prikázaní.

26. októbra

BL. DAMIÁNA Z_FINALE, KŇAZA

Narodil sa začiatkom XV._storočia v_ligúrskom mestečku Finale. Vieme o_ňom málo. V_Jánove ešte ako mladík vstúpil do rehole. Zanechal po sebe spomienku pokorného rehoľníka, ktorý verne kázal o_pokání a obnovoval rehoľný život. Pôsobil v_reformovaných konventoch v_Bologni a sv. Marka vo Florencii, bol priorom konventu sv. Dominika v_Benátkach a vo Finale. Zomrel roku 1484 v_konvente v_Reggio Emilia. Hneď po smrti ho uctievali ako svätého. Pápež bl. Pius_IX. jeho úctu potvrdil 4._augusta 1848.

MODLITBA

Všemohúci Bože, blahoslaveného kňaza Damiána si ozdobil podivuhodnou výrečnosťou a čnosťami, aby sa staral o_spásu veriacich; na jeho príhovor daj, nech tvoje slovo prijímame s_dobrým a úprimným srdcom a trpezlivo prinášame úžitok.

27. októbra

BL. BARTOLOMEJA Z_VICENZE, BISKUPA

Narodil sa okolo roku 1200 vo Vicenzi v_Benátsku. Jeho rodičia boli „zbožní a vážení“. Do rehole vstúpil v_Bologni a rehoľný odev vraj prijal od sv. Dominika. Mnoho rokov kázal v_oblastiach Lombardie a Emílie a pomáhal nastoľovať mier. Zúčastnil sa druhého prenesenia pozostatkov sv. Dominika roku 1267. Riadil študijné centrum pápežskej kúrie v_Ríme, prednášal teológiu a bol poradcom pápeža Gregora IX. Roku 1253 bol menovaný za biskupa v_Limassole na ostrove Cyprus. Roku 1255 sa stal biskupom vo Vicenzi, tu zostal až do smrti. Vo Vicenzi dal postaviť chrám Posvätnej tŕňovej koruny, v_ktorom uchovával tŕň z_koruny nášho Pána Ježiša Krista. Dostal ho osobne od francúzskeho kráľa sv. Ľudovíta IX. Zomrel roku 1270. Pápež Pius_VI. tohto vynikajúceho biskupa 11._septembra 1793 zapísal do zoznamu blahoslavených, a tak potvrdil jeho pradávnu úctu.

MODLITBA

Láskavý Bože, blahoslavenému Bartolomejovi si dal podivuhodnú schopnosť, že dokázal priviesť blúdiacich k_svetlu pravdy a národy k_pokoju a svornosti; na jeho láskavý príhovor nám dopraj, nech tvoj pokoj, ktorý prevyšuje každú predstavu, uchráni naše srdcia i_naše myšlienky v_Kristovi Ježišovi, našom Pánovi,

30. októbra

BL. BENVENUTY BOIANIOVEJ, PANNY

Narodila sa 4._mája 1255 v_Cividale del Friuli (Udine) v_Benátsku. Bola siedmou dcérou a rodičia ju i_napriek tomu s_radosťou prijali. Preto dostala meno Benvenuta, čo znamená Vítaná. V_živote vynikala dokonalou nevinnosťou. Prijala rehoľný odev Tretieho rádu sv. Dominika a mnoho utrpenia obetovala za obrátenie hriešnikov. Urobila sľub na hrobe sv. Dominika, a ozdravela. Stala sa jeho najhorlivejšou žiačkou a vytrvalo sa modlila a konala pokánie. Zomrela 30._októbra 1292. Jej úctu 6._februára 1765 potvrdil pápež Klement XIII.

MODLITBA

Pane a Bože náš, vlej nám milosť kajúcnosti, modlitby a pokory, aby sme mohli napodobňovať blahoslavenú pannu Benvenutu, a tak ako ona, i_my sme umŕtvovaním žiadostivosti tela žili duchovne, ustavične mysleli na nebeské veci a v_tebe, jedinom Bohu, našli odpočinutie a slávu.

30. októbra

BL. TERENCA ALBERTA O’BRIEN, BISKUPA, A Bl. PETRA HIGGINSA, KŇAZA, MUČENÍKOV

Obaja sa narodili roku 1601 v_Írsku, obaja tiež roku 1622 vstúpili do Rehole kazateľov. Peter Higgins bol priorom dominikánskeho konventu v_meste Naas. Uväznili ho kvôli lživej propagande, že on zapríčinil masakru protestantov v_Ulsteri. A hoci hájil protestantov, predsa ho odsúdili na smrť a 23._marca 1642 v_Dubline popravili.

Terenc Albert O’Brien bol provinciálom Írskej dominikánskej provincie a potom biskupom v_Emly. Popravili ho za neohrozenú obhajobu katolíckej viery 30._októbra 1651.

Trpeli kvôli viere v_ustavičnú prítomnosť Krista v_Cirkvi a kvôli vernosti rímskemu pápežovi ako Petrovmu nástupcovi a tiež preto, že anglického kráľa odmietali uznať za hlavu Cirkvi.

Pápež Ján Pavol_II. ich zapísal do zoznamu blahoslavených 27._septembra 1992 s_ďalšími ich pätnástimi spoločníkmi v_mučeníctve (1579–1654).

MODLITBA

Dobrotivý Bože, ty si na živote a smrti blahoslavených mučeníkov Terenca Alberta a Petra ukázal príklad hrdinskej lásky k_tvojej Cirkvi a sily; prosíme ťa, na ich orodovanie daj, nech vždy vzrastáme v_láske k_tebe a blížnym a prijmeme smrť podľa tvojej vôle.

1. novembra

VŠETKÝCH SVÄTÝCH

Slávnosť

PRVÉ VEŠPERY

DLHÉ RESPONZÓRIUM

Porov. {r}Zjv 7, 13-15{/r}

Kto sú títo oblečení do bieleho rúcha a odkiaľ prišli? To sú tí, čo si oprali rúcha a zbielili ich. {*} V_Baránkovej krvi.

Preto sú pred Božím trónom a dňom i_nocou slúžia v_jeho chráme. {*} V_Baránkovej krvi. [Sláva Otcu. {*} V_Baránkovej krvi.]

POSVÄTNÉ ČÍTANIE

HYMNUS

Nebeskej Matky radosti

Cirkev si pripomína zas,

kým slávi sviatok výročný,

túži po svete večných krás.

Aká je šťastná obec tá,

kde slávnosť znie bez prestania,

milá je krása nebeská,

čo žiadnu starosť nepozná.

Otcovia blahoslavení

za zásluhy tu na zemi

po rozptýlenej temnote

na svetlo hľadia vo svetle.

Svätí, čo zúčastnení sú

na neustálej slávnosti,

po odhalení tváre zrú

Ježiša v_plnej jasnosti.

Tam svätá panien Kráľovná

stojí pred trónom nebeským

a oroduje u_Pána

za naše ľudské poklesky.

Kiež všetkých nás k_sláve svätých

a na ich svätý príhovor

po biede našej terajšej

Kristova láska privedie. Amen.

Zo Spisov brata kňaza Ľudovíta Granadského

(Introducción del símbolo de la fe: Obras, ed. J. Cuervo, t. V, Madrid 1908, p. 12)

{p}

Poznanie Boha prostredníctvom stvorení a milosti

Každému je známe, že poznanie Boha je prameňom a základom všetkého nášho šťastia, našej blaženosti. Toto poznanie je pravá a rýdza teológia kresťanov, ktorá je kráľovnou a paniou všetkých vied. Aristoteles hovorí, že najväčšia veda je tá, čo pojednáva o_najznamenitejších veciach. A čo je znamenitejšie alebo vyššie ako Boh? Sám Boh túto vedu chváli Jeremiášovými ústami: „Mudrc nech sa nechváli múdrosťou, silák nech sa nehonosí silou, boháč nech sa nechváli bohatstvom, ale kto sa chváli, nech sa chváli tým, že je rozumný a pozná mňa.“ Toto poznanie je teda najvyššie, najbožskejšie, najužitočnejšie, najlahodnejšie a najpotrebnejšie zo všetkých vied, ktoré môže ľudský rozum obsiahnuť.

Toto poznanie majú blažení v_nebi, pretože jasne nazerajú na Božiu bytnosť. Toto však nemôžeme v_tomto živote. Musíme preto pozorovať Božie diela, vzniknuté z_jeho dobroty a múdrosti, ktoré nám poskytujú istú znalosť o_svojom prameni a o_svojej príčine. Niektoré Božie diela sú v_rade prirodzenosti, a niektoré sú v_rade milosti. V_rade prirodzenosti sú diela stvorenia a súvisia s_výživou našich tiel. Tie, ktoré sú v_rade milosti, majú súvis s_posvätením duší. Týchto diel je síce mnoho, ale počiatok a prameň, z_ktorého pochádzajú, je dielo nášho vykúpenia.

Z_toho môžeme vidieť, že tieto dve nesmierne vynikajúce Božie diela máme ako dve veľké knihy, v_ktorých môžeme čítať po celý život. Nimi sme vedení k_poznaniu Boha a k_poznaniu veľkosti a krásy jeho dokonalosti, ktorá sa v_týchto jeho dielach odráža ako v_najčistejšom zrkadle. Keď sa mu dôverne oddáme, budeme požívať prelahodnú kontempláciu, ktorá je ozajstným pokrmom a spásou duší.

{p}

RESPONZÓRIUM

Prosíme ťa, Pane, odpusť nám naše poklesky. A na príhovor svätých, ktorých dnes oslavujeme daj nám takú zbožnosť. {*} Aby sme si zaslúžili včleniť sa do ich spoločnosti.

Nech nám pomáhajú ich zásluhy, keďže nám prekážajú vlastné hriechy. Nech nás ospravedlní ich orodovanie, keď nás obžalúvajú naše skutky. Im si udelil v_nebi palmu víťazstva, nám neodpieraj odpustenie hriechov. {*} Aby sme si zaslúžili včleniť sa do ich spoločnosti.

RANNÉ CHVÁLY

Ant. na Benediktus: Blažení ste, všetci Boží svätí, čo ste si zaslúžili byť pridružení k_nebeským zástupom a kochať sa v_jase slávy. Prosíme preto, pamätajte na nás a prihovárajte sa za nás u_Pána, nášho Boha.

MODLITBA

Všemohúci a večný Bože, doprial si nám radosť, že dnešným sviatkom môžeme osláviť zásluhy všetkých tvojich svätých; vrúcne ťa prosíme, na príhovor toľkých orodovníkov zahrň nás svojou milosrdnou láskou.

DRUHÉ VEŠPERY

Ant. na Magnifikat: Spasiteľ sveta, spas nás všetkých; svätá Božia Rodička, vždy Panna Mária, prihováraj sa za nás. Podopieraní i_prosbami svätých apoštolov, mučeníkov, vyznávačov a panien snažne prosíme, aby sme boli oslobodení od všetkého zla a mohli sa tešiť zo všetkého dobrého teraz i_vždycky.

3. novembra

SV. MARTINA DE PORRES, REHOĽNÍKA

Sviatok

Martin sa narodil v_peruánskom meste Lime roku 1579 ako nemanželské dieťa španielskeho rytiera Jána a Anny Velasquezovej, prepustenej otrokyne čiernej pleti. Medzi svätými je Martin zástupcom ľudu čiernej pleti, v_Novom svete tak bolestne ponižovaného. Pracoval ako holičský pomocník. Požiadal o_prijatie do rehole svätého Dominika. Prijali ho medzi laikov v_konvente Panny Márie Ružencovej v_Lime a roku 1603 mu povolili zložiť slávnostné sľuby. Bol obdarený jedinečnou prostotou, bezúhonnosťou a vierou. Prideľovali mu podradné práce, Boh ho však obdaril nebeskými darmi a charizmami. Ovládla ho preveľká láska k_tajomstvu Eucharistie a utrpeniu nášho Vykupiteľa. Preto svoj život celkom zasvätil službe lásky k_ubiedeným, najmä chorým, nevynímajúc ani zvieratká. Preto zaslúžene bol vyhlásený za nebeského patróna bratov spolupracovníkov. Obľúbil si pôst, veľmi prísne pokánie a modlitbu, ktorú si konal najmä v_noci podľa Ježišovho príkladu. Z_modlitby čerpal svetlo, ktoré mu obdivuhodne osvetľovalo články kresťanskej viery. Zomrel v_Lime 3._novembra 1639. Pápež Gregor_XVI. ho roku 1837 vyhlásil za blahoslaveného a bl. Ján XXIII. ho 6._mája 1962 zapísal do zoznamu svätých. Martin si získal srdcia všetkých obyvateľov Severnej a Južnej Ameriky, a to nielen svojou mimoriadnou pokorou, ktorá priťahuje, lež aj tým, že jeho osoba sa stala symbolom.

INVITATÓRIUM

Ant. Poďte, klaňajme sa Kristovi Pánovi, ktorý miluje chudobných.

Alebo, najmä pri speve:Poďte, klaňajme sa Bohu, nášmu Pánovi, ktorý sa zjavuje maličkým.

POSVÄTNÉ ČÍTANIE

HYMNUS

Ako štep svieži, ktorý Pán rád vidí,

semeno zeme dalo svetu teba:

až vzrastieš, vzácne plody z_teba vojdú

do krásy neba.

Spoluobčan svätej Ruženy, s_ktorou

skvieš sa tiež vencom z_belostného kvietia:

nielen jej cti si druhom, ale taktiež

prvotín žitia.

K_Vykupiteľovi vďačnou láskou planieš,

i_jeho Matku ctíš si v_srdci čistom

a tým aj Ducha Svätého zostávaš

prečistým chrámom.

Právom zem celá teba chváli v_láske

kazateľského rádu hviezda, zore,

príklad náš vzácny, buď vždy dobrým strážcom

pre ľudstvo choré.

Trojici Božej buď vždy večná chvála,

že najvyššou cťou ozdobila teba.

Na tvoje prosby kiež by sme tiež prišli

do slávy neba. Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Keď dávaš almužnu, nech nevie tvoja ľavá ruka, čo robí pravá.

Ant. 2 Poďte, požehnaní môjho Otca, zaujmite kráľovstvo, ktoré je pre vás pripravené od stvorenia sveta.

Ant. 3 Pán hovorí: Čokoľvek ste urobili jednému z_týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili.

Pán pokorných vedie k_správnemu konaniu.

A tichých poúča o_svojich cestách.

Z_Knihy Sirachovho syna

{r:Sir}29, 11-18; 4, 1-11{/r}

{p}

Dobrotivý muž sa zaručí za blížneho

Voči ubiedenému buď veľkodušný a neodkladaj poskytnúť mu almužnu. Pre rozkaz (zákona) ujmi sa chudobného a v_jeho nedostatku ho neprepúšťaj naprázdno. Aj peniaze utrať, ak ide o_tvojho brata a priateľa; peniaze neukrývaj pod kameň, kde môžu vziať skazu. Ukladaj si poklad v_príkazoch Najvyššieho a bude ti to osožiť viac ako zlato. Svoju almužnu uzavri chudobnému do srdca, a vymodlí ťa za to zo všetkého zla. Viac ako mohutný štít a oštep bude bojovať proti tvojmu nepriateľovi.

Synu, chudobným neukracuj živobytie, ani neodvracaj oči od chudobného. Neopovrhuj nikým, kto hladuje, ani nedráždi chudobného v_jeho biede. Srdce biedneho nesužuj a neodkladaj s_darom núdznemu! Prosbu usúženého neodmietaj, ani neodvracaj tvár od bedára! Od bedára neodvracaj svoje oči mrzuto, ani nedovoľ, aby ťa prosebníci preklínali za chrbtom. Vyslyšaná býva kliatba toho, kto ti v_trpkosti duše zlorečí, lebo vyslyší ho ten, čo ho stvoril.

Správaj sa prívetivo k_zhromaždeným chudobným, pred starším sa uponíž a pred veľmožom si skloň hlavu! Bez nevôle si nakloň ucho k_chudobnému a vráť mu svoju podlžnosť a v_tichosti mu odpovedaj na pozdrav. Z_rúk násilníka vysloboď toho, kto trpí krivdu, a nech ti nie je v_duši mdlo, keď treba niekoho ochrániť. Maj milosrdenstvo pre siroty ako otec a nahradzuj manžela ich matke! Tak budeš poslušným synom Najvyššieho, preto sa väčšmi nad tebou zmiluje ako (tvoja) matka.

{p}

RESPONZÓRIUM

{r}Sir 29, 15; 3, 33{/r}; {r}Lk 11, 41{/r}

Svoju almužnu uzavri chudobnému do srdca a vymodlí ťa za to zo všetkého zla. {*} Horiaci oheň zadúša voda, tak sa dobrý čin protiví hriechu.

Dávajte almužnu, hovorí Pán, a všetko vám bude čisté. {*} Horiaci oheň zadúša voda, tak sa dobrý čin protiví hriechu.

Z_Dialógu svätej panny Kataríny Sienskej

(Cap. 7, ff. 10v–11: Trad. Lat. Ms T. II, 4 Bibliothecæ communalisSenensis)

{p}

O_rozmanitých daroch v_Cirkvi

Duša, podnietená mojou pravdou, ktorú si má každý obľúbiť, nikdy neprestáva byť užitočná celému svetu, a to v_celku i_jednotlivo, skromne i_nadostač.

Duša šíri svoju lásku na spásu celého sveta a pomáha mu v_jeho potrebách. Pretože urobila dobro sebe tým, že nastúpila na cestu čností, ktorými získala život milosti, pozorne sleduje zvláštne potreby blížneho. Pomáha sebe a blížnym podľa rozličných milostí, ktoré som jej dal. Daktorej som dal presvedčivú silu náuky, aby slovom a úprimnou radou pomáhala bez akýchkoľvek výhrad; inej zasa darúvam príklad života. Povinnosťou každej je povzbudiť a podporiť blížneho dobrým, svätým a počestným životom.

Toto sú čnosti a premnohé iné, ktoré ti nie je možné všetky vymenovať a obdivovať. Plodí ich láska k_blížnemu. A pretože sú tak rozličné, nedal som ich jednému všetky.

Niekomu som dal túto, inému zasa tamtú čnosť. Je pravda, že nikto nemôže mať iba jednu čnosť, aby nemal aj iné, pretože všetky čnosti sú navzájom pospájané. Dávam teda duši viaceré čnosti ako základ pre všetky ostatné čnosti. Daktorej dávam najmä lásku, inej spravodlivosť, ďalšej pokoru, niektorej živú vieru, iným rozumnosť, umiernenosť, trpezlivosť a zasa iným neúnavnú statočnosť. Sú mnohé dary a milosti čností duchovných a prirodzených, a sú rôzne rozdelené. Prirodzenými nazývame veci, potrebné k_životu človeka. Rozdal som ich ľuďom všetky vo veľkej rozmanitosti, lež nedal som ich všetky jednému preto, aby ste mali príležitosť navzájom si preukazovať lásku.

Mohol by som štedro obdariť všetkých ľudí, všetkým, čo potrebujú pre dušu i_telo. Chcel som však, aby jeden potreboval druhého, a aby moji služobníci iným poslúžili darmi a milosťami, ktoré prijali odo mňa. Človek, či chce alebo nie, nemôže nekonať skutky lásky. Je pravda, že vzhľadom na milosť tento skutok nemá cenu, ak nie je urobený a preukázaný z_lásky ku mne.

{p}

RESPONZÓRIUM

Porov. {r}1 Kor 1, 9{/r}; {r}Gal 3, 28{/r}

Nech je zvelebený Boh a Otec všetkých, ktorý nás povolal do spoločenstva svojho Syna Ježiša Krista, nášho Pána. {*} Lebo on je Pánom všetkých.

Už niet Žida ani Gréka, niet otroka, ani slobodného. {*} Lebo on je Pánom všetkých.

Alebo iné:

Z_Listu blahoslaveného kňaza Humberta de Romans O_zachovávaní rehoľnej disciplíny

(Opera de vita regulari, ed. J.–J. Berthier, vol. I, Romæ 1888, pp. 33-34

{p}

S_úzkostlivou starostlivosťou uvážte, kam prídete po odchode z_tohto života

Milovaní bratia, aby ste mohli istejšie dôjsť k_cieľu, ku ktorému kráčate, s_úzkostlivou starostlivosťou uvážte, kam prídete po odchode z_tohto života. Skroťte svoju vôľu a o_sebe si myslite, že ste odumreli svetu.

Vyhoďte zo svojich sŕdc zvedavé myšlienky, nedôstojné záľuby, zvrátené túžby, divoké chúťky, škodlivú nevľúdnosť a najmä samoľúbosť a precitlivelosť. Varujte sa pred Bohom myslieť na dačo, za čo by ste sa hanbou červenali pred ľuďmi, ak by ste to konali.

Nech sa teda každý usiluje mať srdce ako záhradu, kde sa zelenajú stromčeky čností. Nech je ako lekáreň šíriaca vôňu posvätných záľub; nech je ako obloha žiariaca hviezdami božského osvietenia. Nech je ako kvet plný nebeskej rosy, nech je ako trezor, skrývajúci v_sebe vzácny poklad. Nech je ako prameň, z_ktorého neprestajne vyvierajú potôčiky zbožnosti; nech je ako zrkadlo, v_ktorom sa nám odráža obraz Pána. Ó, blažené srdce, ktoré sa predstavuje ako kreslo na sedenie pre Boha; ako izbietka na jeho odpočinok; ako pečať, na ktorú vtláča svoju podobu; ako vinná pivnica, ktorú napĺňa svojím vínom; ako kniha, do ktorej píše svoje pamäti; ako zlato, ktoré stvárňuje podľa svojej ľubovôle.

Znova a znova nech sa každý usiluje mať srdce verné, oddané Bohu, v_myšlienkach jemné, v_pokušeniach ostražité, vzdialené od posudzovania a nenávisti, vysilené túžbou po večnosti, láskou zranené, skvejúce sa v_poznatkoch, starostlivé v_práci, povznesené v_rozjímaní, úzkostlivé v_dobrom, zármutkom skľúčené, bázňou chránené a milosťou ozdobené.

Napokon bratia, veľmi dôsledne sa pričiňme, aby sme sa celým srdcom vyhýbali hriechu, tým že sa zriekneme chýb. Celým srdcom sa obracajme k_Bohu tým, že budeme robiť pokánie.

Celým srdcom hľadajme Pána tým, že ho budeme prosiť o_odpustenie. Celým srdcom sa pritúľme k_Pánovi tým, že ho budeme oslavovať. Celým srdcom nasledujme Pána tým, že pôjdeme po jeho ceste. Za toto všetko sme právom zaviazaní Pánovi, ktorý preukazuje nesčíselné dobrodenia nášmu srdcu.

Veď sám Boh osvecuje naše srdcia múdrosťou, vedie ich svojou dobrotou, živí ich svojou láskavosťou, láka ich svojou krásou, napráva ich svojou mocou, zjednocuje láskou, priťahuje prísľubmi, výčitkami a trestami vyučuje, vyhrážkami ich straší a dobrodeniami ich obmäkčuje.

Sám preláskavý Boh pozoruje a poznáva naše srdcia, keď ich skúša; prihovára sa k_nim, keď ich poučuje; dotýka sa ich, keď ich prebúdza; pri návšteve ich potešuje; oživuje ich, keď s_nimi spravodlivo zaobchodí, a odkrýva ich, keď ich osvecuje.

Za to všetko sa patrí, aby sme mu vzdávali vďaky.

{p}

RESPONZÓRIUM

Porov. {r}Mt 20, 28{/r}; {r}1 Kor 9, 22{/r}

Svätý Martin nasledoval príklad Krista Pána, ktorý neprišiel dať sa obsluhovať, ale slúžiť; {*} Pre všetkých sa stal všetkým.

Jeho láska ku všetkým sa tak rozmnožila, že ho nazývali Láskavý Martin. {*} Pre všetkých sa stal všetkým.

Alebo iné:

Zo Spisov brata kňaza Ľudovíta Granadského

(Guía de pecadores, prol.: Obras, ed. J. Cuervo, t. I, Madrid 1906, pp. 6-8)

{p}

Boh je veľkodušný a vznešený

„Povedzte spravodlivému, že dobre mu“; toto je posolstvo, ktoré Boh skrze proroka Izaiáša oznámil všetkým spravodlivým. Na slová je síce chudobné, ale je veľmi obsažné, pokiaľ ide o_odmenu, ktorú Boh prisľúbil dať. Ľudia totiž zvyčajne bývajú štedrí v_prísľuboch, ale skúpi v_skutkoch. Boh však je taký veľkodušný a vznešený, že nech sú jeho prísľuby akokoľvek veľké, vždy ďaleko zaostávajú za jeho skutkami.

Veď čože sa mohlo kratšie povedať ako toto: povedzte spravodlivému, že dobre mu? Aká však veľkosť sa skrýva v_tomto slove „dobre“! Domnievam sa totiž, že toto slovko vyriekol bez vysvetlenia a bez rozlišovania preto, aby ľudia pochopili, že sa to nedá vysvetliť tak, ako je to v_skutočnosti, a že netreba robiť rozdiel medzi tým, alebo oným dobrom, ba dokonca, že všetko, čo je v_tomto slove „dobre“ obsiahnuté, je tu skryté ako nesmierne a nekonečné.

A preto: Ako Boh na Mojžišovu otázku, aké je jeho meno, odpovedal slovami: „Ja som, ktorý som“, a nič viac k_tomu nepridal, ukázal tým, že jeho bytie nie je ohraničené, ale je univerzálne, všetko obsahujúce, že v_sebe zahŕňa každý druh bytia, a že mu prináleží všetka dokonalosť, bez akejkoľvek nedokonalosti. Tak isto sa tu uvádza ono krátke slovo „dobre“ a nepridáva sa k_nemu nijaké vysvetlenie, aby sa naznačilo, že pod týmto slovom „dobre“ sa rozumie súhrn všetkých dobier, ktoré si ľudské srdce môže želať. A toto dobro Boh sľúbil spravodlivému, ako odmenu za čnostný život.

Dve veci sú však potrebné, aby sa človek pretvoril na čnostného človeka. Prvá je, aby naozaj chcel sa takým stať; druhá je, aby vedel, ako sa takým môže stať. O_týchto veciach som začal uvažovať. Pozoroval som viacerých ľudí a zistil som, že hoci čnosť chvália, predsa idú cestou hriechu. Medzi viacerými príčinami tohto javu, sa mi pozdáva jedna: totiž, že nie je im známy druh a podstata čnosti. A preto ju pokladajú za vec akoby neľútostnú, bezvýznamnú a žalostnú. Preto veľkú zásluhu o_ne má ten, kto sa namáha uctiť čnosť ako vládkyňu a usádza ju na kráľovské kreslo, lebo ona je naozaj kráľovná a vládkyňa nad všetkým.

{p}

RESPONZÓRIUM

Porov. {r}Prís 14, 21{/r}; {r}Ž 41, 2{/r}; {r}Dt 28, 12{/r}

Blažený, kto má súcit s_úbožiakmi. {*} V_deň nešťastia ho vyslobodí Pán.

Pán, jeho Boh, požehná všetky práce jeho rúk. {*} V_deň nešťastia ho vyslobodí Pán.

RANNÉ CHVÁLY

HYMNUS

Duch zbožný rozjíma v_radostnej jednote

o_tom, jak naplnil ťa lúčmi svetla Pán,

pre tvoju pokoru oblažil ťa v_nebi,

Martin náš, svätec drahý nám.

Bublinou ľudských pôct, ktoré svet sľubuje,

pochvalou, rozkošmi, márnosťou pyšných chvíľ

si zhrdol. Po stave, ktorý Boh miluje,

najnižšom len si zatúžil.

Aby si bol verným Kristovým obrazom

a biednym pomáhal, duch lietal nad hviezdy,

aby si, služobník, o_všetkých starosť mal,

usiloval si múdro vždy.

Martin náš, ktorý už v_nebi si, vypros nám,

nech ľudia odložia každé zlo v_konaní

so všetkým, čo závisť, pýcha a zloba im

vnuká a stíha ranami.

Naveky buď sláva Trojici vznešenej.

Ty prostý, chudobný, skvúci sa skromnosťou,

pros ju, nech ako ty tou cestou získame

lávu a večné kráľovstvo. Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Moja duša sa vinie k_tebe, Pane, aby tvoj duch prebýval vo mne.

Ant. 2 Zvelebujte Pána za nebeské dary, ktorými preukázal svoje milosrdenstvo pokornému Martinovi.

Ant. 3 Všetky národy, kmene a jazyky, chváľte Pána všetkého tvorstva.

KRÁTKE ČÍTANIE

{r}Rim 12, 4-8{/r}

Ako máme v_jednom tele mnoho údov, ale všetky údy nekonajú tú istú činnosť, tak aj my mnohí sme jedno telo v_Kristovi a jednotlivo sme si navzájom údmi. Máme rozličné dary podľa milosti, ktorú sme dostali: či už dar prorokovať v_súlade s_vierou, alebo dar slúžiť v_službe, alebo učiť pri vyučovaní, či povzbudzovať pri povzbudzovaní. Kto teda dáva, nech dáva nezištne, kto je predstavený, nech je starostlivý, kto preukazuje milosrdenstvo, nech to robí radostne.

KRÁTKE RESPONZÓRIUM

Neste si navzájom bremená. {*} A tak naplníte Kristov zákon.

Milujte sa navzájom, lebo láska je z_Boha. {*}

A tak naplníte Kristov zákon.

Sláva Otcu i_Synu i_Duchu Svätému.

Neste si navzájom bremená. {*} A tak naplníte Kristov zákon.

Ant. na Benediktus: Nech je zvelebený Pán, lebo vykúpil všetky národy a všetkých povolal z_tmy do svojho obdivuhodného svetla.

Alebo, najmä pri speve: Rozdeľuje a dáva chudobným; jeho dobročinnosť potrvá naveky.

Pán Ježiš vo svojej mnohotvárnej milosti dáva Cirkvi svätých, preto ho oslavujme a s_dôverou prosme:

Pane, daj nám svojho Svätého Ducha.

Pane, svoju múdrosť si ukryl pred múdrymi a obozretnými, rozdávaj z_nej neustále a štedro svojim verným;

aby skromne a spolu so svätým Martinom sa hlásili k_tvojmu svätému menu a mali česť chváliť sa tebou.

Pane, daj nám svojho Svätého Ducha.

Ty si svojím slovom zo svätého Martina urobil chápavého učeníka;

daj nám verne spĺňať tvoje príkazy, aby sme skrze Ducha Svätého zostávali v_tebe a ty v_nás.

Pane, daj nám svojho Svätého Ducha.

Ty si prácou svojich rúk vyzdvihol dôstojnosť ľudskej práce, a pridal si jej dielo evanjelizácie;

urob, aby vďaka Tvojej milosti vzrástol počet našich bratov spolupracovníkov, ktorí by životom ohlasovali evanjelium pokoja.

Pane, daj nám svojho Svätého Ducha.

Ty si láskou svätého Martina miernil núdzu chudobných,

nauč nás skutkami pomáhať ubiedeným a v_zarmútených vidieť teba.

Pane, daj nám svojho Svätého Ducha.

Pane, urob, aby tí, čo spravujú národy, nemysleli iba na svoj ľud,

ale nech majú v_úcte všetkých a nech sa starajú o_všetkých bez rozdielu.

Pane, daj nám svojho Svätého Ducha.

[A teraz naše chvály a prosby posilnime modlitbou Pána:]

MODLITBA

Milosrdný Bože, svätého Martina si priviedol po ceste pokory do nebeskej slávy; daj, aby sme podľa jeho príkladu pomáhali svojim blížnym v_núdzi a chorobe a tak dosiahli s_ním účasť na radosti svätých v_nebi.

MODLITBA CEZ DEŇ

PREDPOLUDNÍM

KRÁTKE ČÍTANIE

{r}Gal 3, 26-27{/r}

Skrze vieru v_Kristovi Ježišovi ste všetci Božími synmi. Lebo všetci, čo ste pokrstení v_Kristovi, Krista ste si obliekli.

Láska Kristova nás zhromaždila spolu.

V_nej sa všetci tešme, radujme sa spolu.

NAPOLUDNIE

KRÁTKE ČÍTANIE

{r}Gal 3, 28{/r}

Už niet Žida ani Gréka, niet otroka ani slobodného, niet muža a ženy, lebo vy všetci ste jeden v_Kristovi Ježišovi.

Láska Kristova nás zhromaždila spolu.

Milujme sa bratsky z_otvorenej duše.

POPOLUDNÍ

KRÁTKE ČÍTANIE

{r}Gal 5, 13-14{/r}

Vy ste povolaní pre slobodu, bratia, len nedávajte slobodu za príležitosť telu, ale navzájom si slúžte v_láske. Veď celý zákon sa spĺňa v_jedinom slove, v_tomto: „Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého!“

Oslavujte Pána a vzývajte jeho meno.

Rozhlasujte jeho skutky medzi národmi.

VEŠPERY

HYMNUS

Martin náš, perla belostná,

skvúci sa v_nebies radosti,

kiež pomáha nám tvoja moc

v_dňoch radostných i_v_žalosti.

Ku všetkým ľuďom v_tebe plál

vzor pravej lásky kresťanskej,

abys’ pre národy sa stal

obrazom lásky Kristovej.

Značený Duchom vznešeným

nemocných, biednych, chudobných

horúcim srdcom chránil si

jak dobrý otec v_časoch zlých.

Tá tvoja veľká horlivosť

nech aj v_nás horí plameňom,

nech Bohu, taktiež blížnemu

slúžime láskou plamennou.

Nech láska všetko prenikne

a zbaví nás vždy vecí zlých,

nech pokoj v_srdciach zavládne,

Kristovou krvou spasených.

Česť Otcovi i_Synovi,

i_Duchu Utešiteľovi_–

na tvoje prosby premocné

kiež večný dar nám udelia. Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Kráčal v_prostote srdca a v_spravodlivosti, a našiel milosť v_očiach Pánových.

Ant. 2 Bol poctený v_očiach Pána, a Boh sa mu stal silou.

Ant. 3 Svätí spievali novú pieseň pred trónom Božím a Baránkovým a na zemi ozýval sa ich hlas.

KRÁTKE ČÍTANIE

{r}1 Kor 12, 28-31a{/r}

V_Cirkvi Boh niektorých ustanovil po prvé za apoštolov, po druhé za prorokov, po tretie za učiteľov, potom sú zázraky, ďalej dary uzdravovať, pomáhať, viesť, dar rozličných jazykov. Sú vari všetci apoštolmi? Všetci učiteľmi? Robia všetci zázraky? Majú všetci dar uzdravovať? Hovoria všetci jazykmi? Vari všetci vysvetľujú? Ale usilujte sa o_vyššie dary milosti.

KRÁTKE RESPONZÓRIUM

Vo vašich srdciach nech vládne Kristov pokoj. {*} A buďte vďační.

Preň ste aj povolaní v_jednom tele. {*}

A buďte vďační.

Sláva Otcu i_Synu i_Duchu Svätému.

Vo vašich srdciach nech vládne Kristov pokoj. {*} A buďte vďační.

Ant. na Magnifikat: Zvelebujte Pána, ktorý nebeskými darmi povzniesol svojho pokorného služobníka Martina.

Alebo, najmä pri speve: Veru, hovorím vám: Čokoľvek ste urobili jednému z_týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili. Poďte požehnaní môjho Otca, zaujmite kráľovstvo, ktoré je pre vás pripravené od stvorenia sveta.

Vzdávajte vďaky Bohu Otcovi, ktorý vo svätom Martinovi dal svojej Cirkvi žiarivý príklad evanjeliovej pokory a s_dôverou k_nemu volajme:

Pane, daj nám srdce úprimné.

Pane, pomáhaj svojej Cirkvi, ktorú si ozdobil obdivuhodným životom svätého Martina;

na jeho príhovor ju povzbuď, aby úprimne dbala o_blaho chudobných.

Pane, daj nám srdce úprimné.

Pane a Bože náš, ty milosťou svojho požehnania svoju Cirkev ustavične obnovuješ a štedro obdarúvaš;

daj, aby sme stále mysleli na tvoje dobrodenia a s_úprimným srdcom ti za ne ďakovali.

Pane, daj nám srdce úprimné.

Pane, pomôž tým, čo trpia preto, že sú inej rasy, pre farbu pleti, postavenie, jazyk alebo náboženstvo;

aby dosiahli uznanie svojej rovnoprávnosti.

Pane, daj nám srdce úprimné.

Pane, ochraňuj biednych, siroty, vdovy a všetkých opustených;

a prines útechu ťažko pracujúcim a obráň dôstojnosť tých, ktorými sa opovrhuje.

Pane, daj nám srdce úprimné.

Láskavo hľaď na bratov a sestry rehole, ktorí majú účasť na diele evanjelizácie;

a naplň ich všetkými darmi svojej lásky.

Pane, daj nám srdce úprimné.

Bratom, ktorí zosnuli v_tvojom dome, udeľ vzkriesenie a život;

a pridruž k_nim aj nás, keď prídeš, aby si bol oslávený vo všetkých, čo verili v_teba.

Pane, daj nám srdce úprimné.

[Ukončíme naše prosby a prihovorme sa Bohu, Otcovi všetkých, slovami, ako nás naučil sám Pán Ježiš Kristus:]

Otče náš.

ZÁVEREČNÉ POŽEHNANIE

Na príhovor svätého Martina nech nás Boh ochraňuje a štedro obdarúva svojou milosťou, aby sme mu boli oddaní v_jeho službe a úprimní vo vzájomnej láske.

Amen.

5. novembra

BL. ŠIMONA BALLACCHIHO, REHOĽNÍKA

Narodil sa okolo roku 1240 v_mestečku Sant’Arcangelo (Forli) neďaleko Rimini v_Taliansku. V_Rimini tiež prijal rehoľný odev bratov spolupracovníkov. Preslávil sa pokorou a ľudským prístupom. Viedol skrytý život s_Kristom a konal tvrdé pokánie za obrátenie hriešnikov podľa vzoru sv. otca Dominika. Vynikal v_jemnom spôsobe správania, najmä v_styku s_deťmi, ktoré múdro poučoval o_základoch kresťanského života. Zomrel 3._novembra 1319 v_Rimini. Pápež Pius VII. dovolil jeho úctu 14._marca 1820.

MODLITBA

Dobrotivý Bože, blahoslaveného Šimona si zbavil svetskej namyslenosti a naučil si ho zotrvávať v_ustavičnej modlitbe a pokorovaní; dopraj nám, nech podľa jeho príkladu pokorne hľadáme teba a nakoniec dosiahneme sľúbenú odmenu v_nebi.

6. novembra

BL. ALFONZA DE NAVARRETE, KŇAZA A SPOLOČNÍKOV, MUČENÍKOV

Spomienka

V_Omure a Nagasaki v_Japonsku došlo v_rokoch od 1614 do 1632 k_prenasledovaniu kresťanov, ktoré rozpútal najvyšší vojenský veliteľ ToKugawa Yeyasu. Vo veľkom množstve mučeníkov vyniká Alfonz de Navarrete (1617), španielsky dominikán, provinčný vikár Rehole kazateľov. Po statočne znášanom mučení, najmä ohňom, bolo umučených jedenásť kňazov z_Európy, takisto sedem rehoľníkov a osemnásť mužov a žien z_Japonska, pričom všetci nejakým spôsobom prináležali do dominikánskej rehole (novici, bratia spolupracovníci, terciári). K_nim treba pripočítať šesťdesiattri členov bratstva Svätého ruženca a iných osemnástich veriacich laikov, z_ktorých štyria podstúpili mučenícku smrť v_dominikánskom habite. Ich mŕtve telá boli spálené a pozostatky porozhadzované.

Týchto všetkých spolu s_inými, ktorí v_tomto období v_Japonsku boli umučení, pápež bl. Pius_IX. roku 1867 slávnostne vyhlásil za blahoslavených.

INVITATÓRIUM

Ant. Pri oslave blahoslavených mučeníkov, poďte a klaňajme sa Ježišovi Kristovi, ktorý je svetlo národov.

Alebo, najmä pri speve: Poďte a klaňajte sa Kristovi Kráľovi, {*} ktorý odovzdal korunu slávy blahoslaveným mučeníkom.

POSVÄTNÉ ČÍTANIE

PSALMÓDIA

Ant. 1 To sú tí, čo pohrdli pozemským životom a za odmenu získali nebeské kráľovstvo.

Ant. 2 To sú tí, čo prichádzajú z_veľkého súženia a oprali si rúcha v_Baránkovej krvi.

Ant. 3 Pred trónom Boha svätí mučeníci volali: Bože náš, odsúď a potrestaj preliatie našej krvi.

DRUHÉ ČÍTANIE

Z_listov brata Alfonza Navarette, vikára pre bratov kazateľov v_Japonsku; a brata Melichara Manzana, provinciála Filipín, z_príležitosti mučeníctva brata Tomáša Zumarragu

(cf. Lettere edificanti scritte dai frati predicatori martirizzati nel Giappone, a cura di P. P. Tommaso Masetti, Roma 1868, p. 1; I_martiri dell’Ordine dei Predicatori tra i_205 nel Giaponne..., a cura di P. P. Tommaso Masetti, Roma 1868, pp. 268-269)

{p}

Veľmi pestujte pokoj a bratstvo s_ostatnými rehoľami

Ježiš nech je vo vašich dušiach, moji otcovia, a dá vám svojho Svätého Ducha. Už vidíte, ako toto spoločenstvo kresťanov trochu po troche zaniká. Je nutné dávať dobrý príklad týmto veriacim. Preto vás prosím, pre lásku nášho dobrého Ježiša, aby ste sa starali byť pravými synmi nášho otca sv. Dominika, a aby ste veľmi pestovali pokoj a bratstvo s_ostatnými rehoľami. Idem do Omury spovedať a potešiť tamojších kresťanov, pretože teraz nastal príhodný čas, keďže čerstvá krv mučeníkov ich viac oduševní. Kiež aj nebo chce, aby táto moja cesta bola na niečo užitočná.

A keďže sa môže stať, že ma uväznia, na svojom mieste nechám otca Františka Moralesa, a ak mi náhodou vezmú život, budete môcť vymenovať nejakého provinčného vikára, aby vás riadil, ako to predpisujú Konštitúcie. Pre Božiu lásku, odpusťte mi zlý príklad, ktorý som vám mohol dať, či už som bol podriadený alebo keď som bol predstavený. Pán Boh nech zostáva s_vami. Nosím vás vo svojom srdci a vy na mňa spomínajte vo svojich modlitbách a na omšiach. Vrúcne vás prosím, aby ste podporili a pomohli Pavlovej manželke a ich dieťaťu, pretože on chodí so mnou, aby sme pomohli kresťanom, a môže sa stať, že ho stihne mučeníctvo. Veľmi vám odporúčam, aby ste sa postarali o_deti. V_deň prenesenia pozostatkov nášho svätého otca Dominika, 24._mája 1617. Br. Alfonz Navarette, vikár.

Brat Tomáš Zumarraga, o_ktorom mám hovoriť, ako si to vyžadujú jeho čnosti, lepší by bol dlhý traktát a nie nejaká krátka správa, ... svätou poslušnosťou bol poslaný do Japonského kráľovstva, kde vydal veľký plod, pretože vedel používať jazyk tejto krajiny veľmi elegantným a jemným spôsobom. Bol veľmi horlivý v_tom, aby tamojšie spoločenstvo kresťanov zapustilo korene, bol ako nejaký iný prorok Mojžiš, milovaný Bohom i_ľuďmi. Pokiaľ ide o_vlastnú osobu, bol k_sebe veľmi prísny, nemal nijaké lôžko ani druhý odev, než ten, ktorý riadne nosieval, pretože chcel žiť v_ozajstnej chudobe. Spával vždy oblečený, čo nie je hocijakým pokáním. Seba nepovažoval takmer za nič a k_svojej osobe mal malú úctu, kvôli tomu nikdy neprijímal nijaké pocty. V_Japonskom kráľovstve pôsobil vyše dvadsať rokov, pričom pracoval na svojom obrátení a rozširoval sväté Evanjelium. Tejto činnosti sa venoval aj vtedy, keď bol zajatý služobníkmi spravodlivosti. Vo väzení zostal päť rokov, kde praktizoval každú čnosť, pôsty, umŕtvovanie a modlil sa, a takto získal korunu mučeníka.

{p}

RESPONZÓRIUM

{r}Ef 6, 12.14.13{/r}

Nečaká nás zápas s_krvou a telom, ale s_kniežatstvami a mocnosťami, so zloduchmi v_nebeských sférach. {*} Stojte teda: bedrá si prepášte pravdou.

Vezmite si Božiu výzbroj, aby ste mohli v_deň zla odolať, všetko prekonať a obstáť! {*} Stojte teda: bedrá si prepášte pravdou.

RANNÉ CHVÁLY

Ant. na Benediktus: Z_hĺbky svojho milosrdenstva navštívil nás Boh, vychádzajúci z_výsosti, a skrze svätých mučeníkov zažiaril tým, čo sedia vo tme a v_tôni smrti.

Alebo, najmä pri speve: Pán vyskúšal svojich vyvolených ako zlato v_peci a prijal ich ako celopalnú žertvu naveky.

MODLITBA

Všemohúci a milosrdný Bože, kázaním a hrdinským svedectvom blahoslavených mučeníkov Alfonza a spoločníkov si priviedol národy Ďalekého Východu k_poznaniu svojho milovaného Syna; pokorne ťa prosíme, na ich orodovanie daj týmto národom vytrvalosť vo viere.

VEŠPERY

Ant. na Magnifikat: Svätí mužovia slávne vyliali svoju krv pre Pána, milovali Krista vo svojom živote a napodobnili ho svojou smrťou. Preto zaslúžene získali korunu víťazstva.

Alebo, najmä pri speve: Hoci v_očiach ľudí pretrpeli muky, ich nádej je plná nesmrteľnosti.

7. novembra

VŠETKÝCH SVÄTÝCH REHOLE KAZATEĽOV

Sviatok

Slávením dnešného sviatku vzdávame úprimný hold spomienke na „tých, ktorí nás v_rodine svätého Dominika životom predišli a teraz nám slúžia ako vzor, ako sa správať v_živote, znášať sa v_rehoľnom spoločenstve a navzájom si pomáhať; a orodovaním u_Boha nám vyprosujú pomoc, aby nás vyburcovala k_nasledovaniu ich života a upevňovala v_nás ducha povolania“ (porov. LCO, č. 16 a 67).

INVITATÓRIUM

Ant. Poďte, klaňajme sa Bohu, ktorý k_nám hovorí vo svojich svätých.

Alebo, najmä pri speve: Poďte, klaňajme sa Pánovi, Kráľovi kráľov: {*} Lebo on je korunou všetkých svätých.

POSVÄTNÉ ČÍTANIE

HYMNUS

Alebo:

Ježiš, ty nebies koruna,

ich radosť; Panna Mária,

anjeli Boha chváliaci,

vypočujte nás prosiacich.

Prorokov zbory vznešené,

s_patriarchami slávené,

i_s_apoštolmi všetkými,

i_s_mučeníkmi svätými.

Vy vyznávači pred svetom,

s_družinou panien presvätou,

vy, v_pustovníckom habite,

láskavo hold náš prijmite.

Na vašich spolužijúcich,

k_reholi našej patriacich,

dnes spomíname s_radosťou

aj s_hymnou touto slávnostnou.

My, ich potomci nadšení,

im teraz blahoželáme

a blaží nás, že patríme

k_takej vznešenej rodine.

Znej, pieseň, Otcu, Synovi

i_Duchu Tešiteľovi,

nech vaša obec tam v_nebi

ich spevom stále velebí. Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Pán pozná cestu spravodlivých, ktorí o_jeho zákone rozjímajú vo dne i_v_noci.

Ant. 2 Podivuhodné je tvoje meno, Pane, lebo si svojich svätých ovenčil slávou a cťou a ustanovil si ich za správcov nad dielami svojich rúk.

Ant. 3 Pán ukázal svojim svätým cestu života a naplnil ich radosťou, keď uvideli jeho tvár.

Hľaďte na Pána a budete žiariť.

A tvár vám nesčervenie hanbou.

Z_Listu svätého apoštola Pavla Rimanom

{r:Rim}8, 18-30{/r}

{p}

Predurčil nás, že sa staneme podobnými obrazu jeho Syna

Bratia, {v}18{/v}myslím, že utrpenia tohto času nie sú hodny porovnávania s_budúcou slávou, ktorá sa na nás má zjaviť.

{v}19{/v}Veď stvorenie túžobne očakáva, že sa zjavia Boží synovia. {v}20{/v}Lebo stvorenie bolo podrobené márnosti – nie z_vlastnej vôle, ale z_vôle toho, ktorý ho podrobil a dal mu nádej, {v}21{/v}že aj samo stvorenie bude vyslobodené z_otroctva skazy, aby malo účasť na slobode a sláve Božích detí. {v}22{/v}Veď vieme, že celé stvorenie spoločne vzdychá a zvíja sa v_pôrodných bolestiach až doteraz. {v}23{/v}A nielen ono, ale aj my sami, čo máme prvotiny Ducha, aj my vo svojom vnútri vzdycháme a očakávame adoptívne synovstvo, vykúpenie svojho tela. {v}24{/v}Lebo v_nádeji sme spasení. Ale nádej, ktorú možno vidieť, nie je nádej. Lebo kto dúfa v_niečo, čo vidí? {v}25{/v}Ale ak dúfame v_niečo, čo nevidíme, trpezlivo to očakávame.

{v}26{/v}Tak aj Duch prichádza na pomoc našej slabosti, lebo nevieme ani to, za čo sa máme modliť, ako treba; a sám Duch sa prihovára za nás nevysloviteľnými vzdychmi. {v}27{/v}A ten, ktorý skúma srdcia, vie, po čom Duch túži: že sa prihovára za svätých, ako sa páči Bohu.

{v}28{/v}Vieme, že tým, čo milujú Boha, všetko slúži na dobré; tým, čo sú povolaní podľa jeho rozhodnutia. {v}29{/v}Lebo ktorých predpoznal, tých aj predurčil, že sa stanú podobnými obrazu jeho Syna, aby on bol prvorodený medzi mnohými bratmi. {v}30{/v}A tých, ktorých predurčil, aj povolal, a ktorých povolal, tých aj ospravedlnil, a tých, čo ospravedlnil, aj oslávil.

{p}

RESPONZÓRIUM

Porov. {r}Ž 133, 1{/r}

Pre Pánov odkaz a pre otcovské zákony zotrvali Boží svätí v_bratskej láske. {*} Lebo vždy mali jedného ducha a jednu vieru.

Aké je dobré a milé, keď bratia žijú pospolu. {*} Lebo vždy mali jedného ducha a jednu vieru.

Z_Listov blahoslaveného Jordána Saského, magistra rehole

(Littera encyclica, anno 1233: AFP 22, 1952, pp. 182-185)

{p}

Nezabúdajte na svoje sľuby

Milovaným synom v_Kristovi Ježišovi, všetkým bratom Lombardskej provincie, brat Jordán, váš neužitočný služobník, posiela pozdrav a želá horlivosť ducha.

Keďže nemôžem k_vám prísť osobne, ako by som si želal, láska ma pobáda a užitočnosť navádza na to, aby som vás navštívil aspoň písomne, keď sa príležitosť ponúka. Počas nášho zemského putovania totiž je ľudské srdce zvrátené, je náchylné k_špatnostiam a, pokiaľ ide o_čnosti, je lenivé a ťarbavé. Preto potrebujeme povzbudenie, aby brat pomáhal bratovi, a aby horlivá nadprirodzená láska roznecovala vrúcnosť ducha, ktorú pohlcuje nedbalosť a vlažnosť každodenného života.

Preto vás, moji milovaní synovia, zo všetkých síl prosím a napomínam a beriem za svedka toho, ktorý vás vykúpil svojou ctihodnou krvou a svojou blaženou smrťou vám vrátil život: Nezabúdajte na svoje sľuby a predsavzatia, lež pamätajte na dávne cestičky, po ktorých sa ponáhľali naši predchodcovia ako prudký víchor na miesto odpočinku. Kým žili na zemi, horlivo sa usilovali o_duchovné dary, nezakladali si na sebe, pohŕdali svetom, túžili po kráľovstve, boli statoční a trpezliví, dobrovoľne zachovávali chudobu, boli horliví v_láske.

Za jedného z_nich pokladáme nášho ctihodného otca blahej pamäti Dominika. Aj keď žil s_nami v_tele, žil duchom, a žiadostiam tela nielen že nehovel, ale ich potláčal. V_strave, v_odievaní i_v_správaní dával najavo pravú chudobu. Nepretržite sa modlil, vynikal súcitom, vylieval slzy za svoje deti, čiže horlil za spásu duší. Proti hrubosti bol neústupčivý, v_súženiach sa správal pokojne.

Aký veľký bol medzi nami tu na zemi, o_tom hovorili jeho diela, dosvedčovali to jeho veľké skutky a zázraky. Aký veľký je aj teraz pred Bohom, ukázalo sa v_týchto posledných dňoch, keď sme prenášali jeho posvätné telo z_pôvodnej hrobky na čestné miesto. Dosvedčili to zjavné a presvedčivé divy a úkazy.

Za týchto okolností treba velebiť nášho Vykupiteľa, Božieho Syna Ježiša Krista. On si vyvolil takéhoto služobníka a postavil nám ho do čela ako otca, aby nás jeho rehoľné zriadenie vychovávalo a príklad jeho žiarivej svätosti, aby nás podnecoval.

Z_Božieho milosrdenstva vidím medzi vami niekoľkých, z_ktorých mám radosť a Bohu za nich ďakujem. Títo sa snažia o_duchovnú krásu a riadia sa svedomím, usilujú sa o_dokonalosť a horlivo kážu, usilovne študujú, vrúcne sa modlia a rozjímajú, „Pána majú vždy pred očami“, ktorý spravodlivo posúdi a odmení ich duše.

Vy, milovaní, ktorí ste takíto, plesajte a snažte sa, aby ste prekypovali ešte väčšou hojnosťou. Vy však, ktorí takí ešte nie ste, pričiňte sa a využite svoj um, aby ste rástli pre spásu v_tom, ktorý vás povolal k_zdokonaleniu a nie k_ľahostajnosti, k_milosti, v_ktorej pevne stojíte. Je to náš dobrý a láskavý Spasiteľ, Ježiš Kristus, Boží Syn. Jemu buď česť a vláda teraz i_na večné veky. Amen.

{p}

RESPONZÓRIUM

Svätý Dominik, pastier a slávny vodca Božieho ľudu, svojimi zásluhami založil kazateľskú rehoľu, usporiadal ju svojím príkladom. {*} A neprestal ju upevňovať zázrakmi.

Nemým vrátil reč, slepým zrak, hluchým sluch, chromým chôdzu a mnohým ľuďom zdravie. {*} A neprestal ju upevňovať zázrakmi.

Alebo iné:

Z_Listu blahoslaveného pápeža Benedikta Jedenásteho bratom rehole, zhromaždeným na Generálnej kapitule v_Toulouse

(Romæ, 10 martii 1304: BOP II, Romæ 1730, pp. 93-94)

{p}

Kristove výhonky osvecujú všetkých svedectvom evanjelia

V_utešenej záhrade svätej Cirkvi nesmierna prezieravosť Stvoriteľova v_poslednom čase dala vyrásť slávnej Reholi kazateľov, aby táto pozdvihla slávu jeho mena, a veriacim aby pomáhala získať spásu. Rehoľa uprostred nádherných a úrodných sadeníc narástla ako strom života, ktorý zvlažený rosou nebeského požehnania, hneď od počiatku mohutnel do výšky a široko-ďaleko sa rozkonáril, takže svojou velebou sa nebies dotýkal a do najvzdialenejších krajín sveta rozvinul svoje vznešené výhonky.

[To sú tie drahocenné výhonky, zaštepené do pravého vinného kmeňa, Krista: totiž bratia rehole svätého Dominika. Oni sa zbavili svetských zbytočností a bohatstvo odhodili ako príťaž. Úspešne sa zriekli seba samých a oddali sa chudobe, prijali rehoľný spôsob života a na hostinu nebeského Kráľa priniesli lahodné a bohaté ovocie cti a dôstojnosti.

To sú tí vyvolení Kristovi služobníci, žiariaci pozoruhodnou zbožnosťou, a preslávení čnostným životom, na ktorých sa poznalo, že ich Božia múdrosť dala na osvietenie národov. Boli ako žiarivé hviezdy na oblohe Cirkvi a ako horiace lampy v_Božom dome; všetkých osvecovali pravdami evanjelia a duchovnými lúčmi ukazovali ľuďom cestu života.

To sú tí slávni bojovníci, ktorí pokorili nepriateľov duše a nepriateľov svätej Cirkvi štítom viery, mečom ducha a výzbrojou spravodlivosti. Namáhali sa dosiahnuť, aby sa u_všetkých katolíkov zveľadili čnosti, aby sa hriešnikom otvorila cesta spásy a aby sa vyhubila nákaza bludárov.]

Preto, moji milovaní, pozorne hľaďte a bedlivo skúmajte mocné základy tejto rehole, preslávnych vodcov, neochvejných vojakov, neúnavných bojovníkov, z_ktorých daktorí už vošli do nebeskej vlasti. Slávnostne boli zapísaní do zoznamu svätých, sú už hosťami pri nebeskom stole a spokojne prebývajú v_nebeskej vlasti. Vy však nesmiete byť iba dajaké ich nepodarky, lež praví synovia, verní ich nasledovníci. Musíte neustále kráčať v_šľapajach tých, ktorí vám zanechali taký žiarivý a bezpečný príklad usporiadaného rehoľného života.

Keďže však zmysly človeka už od jeho mladosti sú náchylné na zlo, a nekrotené telo ľahko upadá do hriechu, s_najväčšou usilovnosťou sa snažte, aby vo vás zdomácnela rehoľná horlivosť, nadšenie pre spravodlivosť, správny úsudok, a pri obsekávaní chýb nech prekvitá disciplína v_náprave a karhaní.

Vo vašom správaní nech sa zračí vzácna pokora, nech narastá úprimná zbožnosť, nech je v_obľube svätá poslušnosť, nech sa zachováva pravá trpezlivosť. Vo všetkých zámeroch buďte jednomyseľní, v_láske svorní, v_mieri pokojní a disciplinovaní vo všetkom, čo vyžaduje rehoľná dôstojnosť pred Bohom a pred ľuďmi; aby ste boli v_bezpečí chránení pred duchovnými zlami, a pre svoju nečinnosť a záhaľku aby k_vám nemali prístup nástrahy úlisného nepriateľa.

Bedlivo a vytrvalo študujte posvätné vedy, čím si získate veľké zásluhy a úctu; stále buďte ostražití; buďte pozorní pri kázaní a spovedaní, veď najmä na to ste povolaní, a preto s_ochotou a starostlivosťou sa tomu venujte. A takto napĺňajte svoj život prácami, už spomenutými, a tiež aj inými dôstojnými alebo dovolenými záujmami, pretože veci nedovolené nesmú mať u_vás miesto; úplne zakotvite v_pôvodcovi vašej spásy, nádeje a útechy. Ďalej, cirkevným predstaveným preukazujte takú úctu a česť, aby ste si zaslúžili ich lásku a priazeň.

Takto totiž životnými zásluhami budete môcť osožiť sebe a iným svojim príkladom. Keď takto svojou prácou zasejete zrno, s_radosťou prinesiete nádherné snopy na nebeskú holohumnicu; takto získate sebe a svojim blížnym večnú slávu v_nebi, ako sa sluší na vašu svätosť.

{p}

RESPONZÓRIUM

{r}Jn 15, 16{/r}; {r}Mt 5, 48{/r}

Nie vy ste si vyvolili mňa, ale ja som si vyvolil vás a ustanovil som vás, aby ste išli a prinášali ovocie a aby vaše ovocie zostalo, {*} Aby vám Otec dal všetko, o_čo ho budete prosiť v_mojom mene.

Vy teda buďte dokonalí, ako je dokonalý váš nebeský Otec. {*} Aby vám Otec dal všetko, o_čo ho budete prosiť v_mojom mene.

Alebo:

Porov. {r}Zjv 7, 14{/r}

To sú tí, čo zvíťazili a sú Božími priateľmi. Nedbali na rozkazy vladárov a zaslúžili si večnú odmenu: {*} Práve sú venčení a prijímajú veniec víťazstva.

To sú tí, čo prichádzajú z_veľkého súženia, a oprali si rúcho v_krvi Baránka. {*} Práve sú venčení a prijímajú veniec víťazstva.

Alebo iné:

Z_Knihy brata Henricha–Dominika Lacordaira, napísanej z_príležitosti návratu Rehole kazateľov do Francúzska

(Mémoire pour le rétablissement en France de l’Ordre des Freres Precheurs, Paris 1839, cap. III–V.)

{p}

Dominik, Kristov roľník

V_XIII. storočí všetci ľudia mali v_sebe neochvejnú vieru. Cirkev totiž ešte stále viedla občiansku spoločnosť, s_ktorou sa spájala. Avšak zmýšľanie európskych národov, pozvoľna utvárané storočiami a kresťanstvom, blížilo sa ku kritickému okamihu svojho včasného dospievania. Videnie, ktoré mal pápež Inocent III. vo sne, totiž obraz rozpadávajúcej sa Cirkvi, svätý Dominik odkryl celému svetu. A hoci všetci pokladali Cirkev za kráľovnú a učiteľku celého sveta, Dominik napriek tomu vyhlásil, že ju možno zachrániť iba tak, keď sa obnoví prvotné apoštolské kázanie. Svätého Dominika – ako kedysi pustovníka Petra – nasledovali žiaci; a ako veľmi mnohí vzali na seba kríž, tak aj veľmi mnohí sa stali kazateľmi.

Univerzity z_celej Európy mu poslali pomoc, učiteľov i_študentov. Jordán Saský, druhý magister Rehole, dal rehoľné rúcho viac ako tisíc bratom, ktorých získali pre nový spôsob života. Svätý Dominik, ktorý pred vydaním buly pápeža Honoria III. mal iba šestnásť spoločníkov vo svojom diele, totiž osem z_Francúzska, sedem zo Španielska a jedného z_Anglicka, za päť rokov zriadil šesťdesiat konventov a naplnil ich vybranými mužmi a súcimi mladíkmi.

Títo všetci podľa príkladu svojho učiteľa v_dobe, kedy Cirkev bola bohatá, túžili byť chudobní a to tak chudobní, aby museli žobrať. Títo všetci v_dobe, kedy Cirkev vládla, chceli podľa príkladu otca získať si autoritu bez akéhokoľvek násilia, iba slobodným súhlasom myslí, uchvátených ich čnosťami. Nevraveli ako bludári: „Cirkev musí byť olúpená o_majetky“, ale sami na sebe ju olupovali, aby ju národom ukázali chudobnú, aká pôvodne bola.

Milovali Boha, milovali ho rozhodne, milovali ho nadovšetko; a blížneho milovali ako seba samých a viac ako seba samých: do srdca totiž prijali ten duševný nepokoj, ktorý navádza všetkých svätých, aby kázali. A okrem toho mali dar horlivosťou zapálenej duše, bez ktorej nikto nikdy nebol kazateľom. Bratia kazatelia mali mimoriadnu schopnosť vystihnúť, aký spôsob kázania vyhovuje ich dobe.

Niektorých uvediem podľa mena z_tých, ktorí nikdy nepadnú do zabudnutia. V_XIII. storočí k_nim patril svätý Hyacint, apoštol severských krajín, ktorého cestu môžeme sledovať podľa konventov, ktoré tu i_tam založil. Svätý Peter Veronský, ktorého po dlhoročnom apoštolskom účinkovaní zákerní vrahovia prebodli kópiou, a on krvou zo svojich rán do piesku vpísal prvé slová apoštolského vyznania „Verím v_Boha“. V_XIV. storočí Henrich Suzo, prívetivý mladík zo Švábska, kázal tak úspešne, že nepriatelia vypísali cenu za jeho hlavu. V_tom istom čase bratovi Jánovi Taulerovi nahlas prejavovali súhlas v_Kolíne a v_celom Nemecku.

Ďalej pripojujem blahoslaveného Vincenta Ferrera, ktorý v_XV. storočí ohlasoval evanjelium Španielom, Francúzom, Talianom, Nemcom, Angličanom, Škótom a Írom.

Ďalej spomeniem Hieronyma Savonarolu, ktorý bol za živa upálený uprostred ľudu, ktorý zabudol na jeho dobrodenia. Bola to zbytočná ukrutnosť, lebo jeho čnosť a sláva bola väčšia ako plamene horiacej hranice. Pápež Pavol_III. vyhlásil, že bude pokladať za podozrivého z_bludárstva toho, kto bude obviňovať Savonarolu.

Pripájam Tomáša Akvinského, ktorý čoskoro sa stal najslávnejším učiteľom Cirkvi; ďalej brata Angelika, o_ktorom sa Michelangelo vyjadril, že nik nemohol namaľovať také tváre, iba ak ich najprv uvidel v_nebi; ďalej Bartolomeja de Las Casas a ďalších.

Nech si opatrujú tieto ctihodné mená tí, ktorí ich poznajú a vzývajú ich. Tento náčrt mohutnej rehole ukončíme tým, že zhrnieme chvály, ktoré v_XIV. storočí spieval jeden z_najväčších kresťanských básnikov, slávny autor Božskej komédie: „Nazvali ho Dominikom, ja však ho volám roľníkom, ktorého si Kristus vybral za pomocníka vo svojej záhrade. Učenosť, vôľa a apoštolská služba ho podnietili, že vytryskol ako bystrina z_nebeských prameňov. Z_neho vytekajú mnohé potoky a zavlažujú katolícku záhradu.“

{p}

RESPONZÓRIUM

Prosíme ťa, Pane, odpusť nám poklesky; a na príhovor svätých, ktorých dnes oslavujeme, daj nám takú zbožnosť, {*} Aby sme si zaslúžili včleniť sa do ich spoločnosti.

Nech nám pomáhajú ich zásluhy, keď nám prekážajú naše vlastné hriechy. Nech nás ospravedlní ich príhovor, keď nás obžalúvajú naše skutky. A ty, ktorý si im v_nebi udelil palmu víťazstva, neodopri nám odpustenie hriechov. {*} Aby sme si zaslúžili včleniť sa do ich spoločnosti.

Alebo iné:

Z_Traktátu O_tajomstve vzrastu, od brata kňaza Jána Arintera

(Ed. Fr. S.–M. Lozano: BAC 91, Madrid 1952, pp. 793-798)

{p}

Svätosť Cirkvi vzrastá prostredníctvom svätých a prorokov v_Duchu Svätom

Mystický vzrast je jediný a naozaj ucelený vzrast. Príroda iba v_ňom dosahuje skutočnú plnosť svojich dokonalostí, len čo ňou prenikne jas božského svetla. Je to nepretržitý prúd života a sily, ktorý preniká všetkým a v_ktorom aj my môžeme podľa ozajstného vzoru „dospieť k_zrelosti muža“.

Keby aj všetky údy Cirkvi mali rásť každý osve v_živote, to jest, v_čnosti a svätosti, nepochybne sa daktorí domnievajú, že Cirkev, pokiaľ sa toho týka, predsa nemôže rásť ani sa mysticky vyvíjať, pretože už od počiatku je svätá. Taktiež nemožno si myslieť, že Cirkev nikdy už nemala väčších svätých alebo častejšie charizmy ako tie, ktoré pôvodne dostala. A jednako, ak teda rastie v_jednote a katolicizme, hoci vždy bola jedna a katolícka, nepochybne aspoň duchovne musí rásť aj ako celok, pretože ju treba stále čoraz viac budovať.

Toto budovanie Cirkvi sa uskutočňuje predovšetkým v_láske a následne aj vo svätosti a spravodlivosti. V_skutočnosti však najlepším kresťanským obrazom a dokonalosťou, ničím neohraničenou, je iba pravé „zbožstvenie“, čiže najtesnejšie zblíženie sa s_Bohom a podobnosť s_ním. Preto sa musíme snažiť dajakým spôsobom sa stotožňovať s_jeho nekonečnou svätosťou, rovnako zmýšľať s_jeho Duchom tak, aby posvätenie jeho Duchom nás celkom preniklo a Slovo Otca, dané človeku, aby nás vnútorne úplne stvárnilo.

Vzhľadom na väčší počet údov, ktorí takto konajú a sa usilujú o_skutočné posvätenie seba, celkový život, ako sa patrí, narastá. Tým aj sama pravá svätosť celého mystického tela. Kým pretrváva tento vzrast, čoraz viac sa vzmáha dokonalosť svätých v_ich diele služby, a tak na tomto strome života rastú a zrejú nové a chutné plody svätosti. Preto možno tvrdiť, že na ktoromkoľvek novom svätom sa ukazuje nová forma svätosti, a že zároveň oni všetci vedno spojení zo dňa na deň čoraz viac a viditeľne sa napĺňajú pokladmi čnostného života, ktoré si ukladajú v_Ježišovi Kristovi. Preto sviatok všetkých svätých zreteľne sa javí ako veľká slávnosť tým, že skrytý vnútorný život Ježišov sa oslavuje navonok. A vznešená dokonalosť všetkých svätých nie je nič iné ako nadbytok toho istého Ducha, ktorý sa v_nich rozlieva.

[Takto je očividné, ako celý organizmus Cirkvi všestranne vrastá do toho, ktorý je hlavou, do Krista. A preto nemožno tvrdiť, že nikdy sa nemôžu vyskytnúť daktorí svätí väčší, než boli tí prvotní; ani dačo, čo by sa mohlo porovnávať s_Kristom alebo s_preblahoslavenou Pannou alebo s_apoštolmi alebo s_prvými učeníkmi, na dôkaz, že Cirkev vo svätosti nerobí pokrok, ani že sa mystickým vzrastom nevyvíja. To by znamenalo zúžiť na údy, rysujúce sa v_zárodku, samo preslávne mystické telo Cirkvi, vyzreté, zdravé a silné v_premnohých jeho orgánoch a v_celej jeho rozmanitosti a kráse jeho funkcií.]

Kristus, ako jediný zakladateľ Cirkvi, je hlavou tohto mystického tela. On ho vedie, spravuje a udržuje v_jednote. On mu rozdeľuje sily a milosti a bdie nad jeho úspechmi. On ho tiež oživuje svojím Duchom a pobáda ho k_dokonalosti, aby rástlo ako celok. On je s_nami dnes aj včera a bude s_nami stále, ako to sám prisľúbil: „Ja som s_vami po všetky dni až do skončenia sveta.“ Veru je to on, čo veľmi silnému apoštolskému základu dáva pevnosť. Veď oni sami predsa netvoria celú vežu čiže dom Pánov, a teda ani celý základ: pretože spolu s_nimi všetci, aj noví apoštoli a proroci v_Duchu, sú mu podperou na hlavnom uholnom kameni.

[Cirkev naozaj, kým sa to dá, stále rastie a sa vzmáha „vo svätosti a spravodlivosti pred Bohom po všetky dni“, pričom On sám „naše kroky upriamuje na cestu pokoja“, čiže svätosti a dokonalosti. Na tejto ceste veruže nemáme nijakú inú regulu alebo svetlo alebo dôveru v_niekoho iného, iba božského Majstra, ktorý je cesta, pravda a život. Nemáme ani nijaký iný cieľ, vopred vytýčený pre naše kroky, iba samu dokonalosť nebeského Otca. Táto je vtelená do onoho vzoru, ktorý je „odblesk jeho slávy a obraz jeho podstaty“, „a my sme uvideli jeho slávu, slávu, akú má od Otca jednorodený Syn, plný milosti a pravdy“, a „z_jeho plnosti sme my všetci prijali“, tak dlho, až kým sa dovŕši dokonalosť svätých v_diele ich služby a kým celé telo, úplne spojené a vybudované, sa upevní v_láske.]

{p}

RESPONZÓRIUM

{r}Ef 4, 15-16{/r}; {r}Pt 2, 4-5{/r}

Žime podľa pravdy a v_láske všestranne vrastajme do toho, ktorý je hlavou, do Krista. {*} Z_neho celé telo, pevne zviazané a pospájané všetkými oživujúcimi spojivami, podľa činnosti primeranej každej časti, rastie a buduje sa v_láske.

Prichádzajte k_Pánovi, k_živému kameňu, ktorý ľudia síce zavrhli, ale pred Bohom je vyvolený a vzácny, a vbudujte sa aj vy ako živé kamene do duchovného domu, skrze Ježiša Krista. {*} Z_neho celé telo, pevne zviazané a pospájané všetkými oživujúcimi spojivami, podľa činnosti primeranej každej časti, rastie a buduje sa v_láske.

Alebo:

{r}Zjv 7, 14{/r}

Oprali si rúcha a zbielili ich, {*} V_Baránkovej krvi.

To sú tí, čo prichádzajú z_veľkého súženia, a oprali si rúcha. {*} V_Baránkovej krvi.

RANNÉ CHVÁLY

HYMNUS

Sláva, cédre libanonské,

v_reholi našej rástli ste

a teraz nivy nadzemské

dorastom novým plníte.

Vás blaží večnej slávy jas,

čo šíri Božia Trojica

a vánkom lásky žehná vás

panenská Bohorodička.

Anjelské zbory s_piesňami

sa okolo vás vznášajú

a krištáľové pramene

vás večnou vlahou máčajú.

Vy stromy stále kvitnúce,

svoj opatrujte nový kvet

a v_údolí sĺz rastúce

nedajte štepom zakrnieť.

Buď Otcovi a Synovi

i_Plameňu ich stále česť,

veď spolu s_nimi blažení

žijete teraz v_jase hviezd. Amen.

PSALMÓDIA

Vrúcne prosme Otca milosrdenstva, aby nás riadil tým duchom, ktorý vedie Božích synov po cestách, ktoré postavili naši predkovia; aby sme z_nich neodbočili a tak si zaslúžili dosiahnuť ten istý cieľ večnej blaženosti ako oni.

(Bl. Jordán Saský)

Ant. 1 To je pokolenie tých, čo hľadajú Pána, čo hľadajú tvár Boha Jakubovho.

Ant. 2 V_nebi sa radujú duše svätých, ktorí kráčali v_Kristových šľapajach. Z_lásky k_nemu preliali svoju krv, preto vládnu s_Kristom naveky.

Ant. 3 V_Pánovom meste nepretržite jasne zunia citary svätých: tam pred Božím trónom anjeli a archanjeli spievajú chválospev. Aleluja.

KRÁTKE ČÍTANIE

{r}1 Jn 1, 5-7{/r}

Toto je zvesť, ktorú sme od neho počuli a vám zvestujeme: Boh je svetlo a niet v_ňom nijakej tmy. Ak hovoríme, že máme s_ním spoločenstvo, ale chodíme vo tme, luháme a nekonáme pravdu. Ale ak chodíme vo svetle ako je on vo svetle, máme spoločenstvo medzi sebou a krv Ježiša, jeho Syna, nás očisťuje od každého hriechu.

KRÁTKE RESPONZÓRIUM

Svätí a spravodliví {*} Radujte sa v_Pánovi.

Boh si vás vyvolil za dedičstvo. {*}

Radujte sa v_Pánovi.

Sláva Otcu i_Synu i_Duchu Svätému.

Svätí a spravodliví {*} Radujte sa v_Pánovi.

Ant. na Benediktus: Nech je zvelebený Boh, ktorý si nás vyvolil, aby sme boli pred jeho tvárou svätí a nepoškvrnení v_láske.

Alebo, najmä pri speve: Pán, Boh Izraela, vzbudil nám mocného spasiteľa z_rodu Dominika, svojho služobníka, aby sme mu slúžili vo svätosti a spravodlivosti pred jeho tvárou po všetky dni nášho života.

Vzdávajme chválu Bohu Otcovi, že nás povolal k_účasti na podiele svätých vo svetle, a volajme:

Pane, ty jediný si svätý.

Bože, slnko spravodlivosti, svätý otec Dominik žil v_tvojom jase na zemi a teraz sa skvie v_nebi;

spolu s_ním ti radostne ďakujeme.

Pane, ty jediný si svätý.

Ty si žriedlo všetkej milosti a v_našich bratoch a sestrách si prebudil nezvyčajnú lásku k_pravde, podobnosť s_ukrižovaným Kristom a smäd po spáse duší;

ďakujeme ti, že si nám vnukol predsavzatie nasledovať ich.

Pane, ty jediný si svätý.

Na svätých bratoch ukazuješ svoju vynikajúcu múdrosť a vôľu spasiť všetkých ľudí;

keď ich uctievame, sme už bližšie pri nich a spolu s_nimi ti spievame chvály.

Pane, ty jediný si svätý.

Láskavo sa pozri na našich bratov, ktorých si urobil svojich svedkov vo svete;

ďakujeme ti za ich statočnosť a pevnosť.

Pane, ty jediný si svätý.

Za všetkých bratov a sestry, ktorých si posvätil ako predzvesť blížiaceho sa tvojho kráľovstva;

oslavujeme ťa, Pane.

Pane, ty jediný si svätý.

[Sme bratia (sestry) a údy Kristove, preto sa spoločne modlime slovami nášho prvorodeného Brata a našej Hlavy:]

Otče náš.

MODLITBA

Bože, ty si vzor všetkej dokonalosti a svoju Cirkev stále zdobíš rozmanitými darmi svätosti, ktoré slúžia na budovanie Kristovho tela. Prosíme ťa, daj, aby sme kráčali v_šľapajach svätých našej rodiny a raz sa spolu s_nimi aj radovali vo večnosti.

Alebo:

Bože, prameň všetkej svätosti, ty si svoju Cirkev obohatil rozmanitými darmi svätých kazateľskej rehole. Daj nám tak kráčať v_ich šľapajach, aby sme raz k_nim boli pridružení vo večnom oslávení v_nebi, keď ich dnes všetkých spoločne oslavujeme na zemi.

MODLITBA CEZ DEŇ

PREDPOLUDNÍM

Ant. Toto je moje prikázanie: Aby ste sa milovali navzájom, ako som ja miloval vás.

KRÁTKE ČÍTANIE

{r}Rim 8, 16-17{/r}

Radujte sa a jasajte, všetci svätí.

Lebo máte hojnú odmenu v_nebi.

NAPOLUDNIE

Ant. Blahoslavení tichí, blahoslavení čistého srdca, lebo oni uvidia Boha.

KRÁTKE ČÍTANIE

{r}Kol 3, 12-13{/r}

Láska Kristova nás zhromaždila spolu.

V_nej sa tešme, radujme sa spolu.

POPOLUDNÍ

Ant. Ak vytrváte, zachováte si život.

KRÁTKE ČÍTANIE

{r}Ef 4, 15{/r}

Žime podľa pravdy a v_láske všestranne vzrastajme do toho, ktorý je hlavou, do Krista.

Naši bratia dostali veniec života.

Ktorý Boh prisľúbil tým, čo ho milujú.

VEŠPERY

HYMNUS Nebeskej Matky radosti, alebo Ježiš, ty nebies koruna ako na posvätné čítanie (str. 545; 574).

PSALMÓDIA

Ant. 1 Vy, čo ste opustili všetko a šli ste za mnou, stonásobne viac dostanete a dosiahnete večný život.

Ant. 2 Poďte, požehnaní môjho Otca, zaujmite kráľovstvo, ktoré je pre vás pripravené od stvorenia sveta.

Ant. 3 Boh si nás vo svojom Synovi vyvolil na chválu a slávu svojej milosti.

Alebo, najmä pri speve: Pane Bože, svojou krvou si nás vykúpil z_každého kmeňa, jazyka, ľudu a národa: a urobil si nás kráľovstvom nášmu Bohu.

KRÁTKE ČÍTANIE

{r}Flp 1, 3-5a. 7-8{/r}

Vzdávam vďaky svojmu Bohu zakaždým, keď si na vás spomeniem; vždy, v_každej svojej modlitbe, keď s_radosťou prosím za vás všetkých, za vašu účasť na evanjeliu. A právom si to myslím o_vás, veď vás v_srdci nosím, lebo vy všetci máte účasť na mojej milosti tak v_mojich okovách, ako aj pri obrane a utvrdzovaní evanjelia. Boh mi je svedok, ako po vás všetkých túžim srdcom Krista Ježiša.

KRÁTKE RESPONZÓRIUM

Toto je pravé bratstvo, {*} Ktoré Kristovou láskou premohlo temnotu sveta.

Teraz mu patrí slávne nebeské kráľovstvo. {*}

Ktoré Kristovou láskou premohlo temnotu sveta.

Sláva Otcu i_Synu i_Duchu Svätému.

Toto je pravé bratstvo, {*} Ktoré Kristovou láskou premohlo temnotu sveta.

Ant. na Magnifikat: Kristus svojou milosťou dobrotivo vyzdvihol svätých, ktorých zrodila rehoľa otca Dominika. Prosíme, aby nám pomáhali ich zásluhy, a ich príhovor nech nás odporúča Bohu.

Alebo, najmä pri speve:Tvojmu domu, Pane, patrí posvätná úcta, ktorou sa na zemi preslávil veľký zástup bratov a sestier.

S_očami upretými k_nebu vytrvalo prosme Pána svorne so svätými bratmi a sestrami, a volajme:

Buďme svätí, lebo ty si svätý.

S_blahoslavenou Pannou Máriou, matkou tvojho Syna, do ochrany ktorej si zveril rehoľu kazateľov, chceme počúvať tvoje slová;

preto, Pane, daj nám srdce pokorné a pozorné.

Buďme svätí, lebo ty si svätý.

So svätým Dominikom, naším otcom, ktorému si zveril službu slova, chceme svetu ohlasovať radostnú zvesť o_kráľovstve;

urob teda, aby náš život bol v_súlade s_tvojím slovom.

Buďme svätí, lebo ty si svätý.

S_našimi bratmi mučeníkmi, ktorí ti obetovali svoje telá ako živú obeť, chceme vydávať svedectvo o_tebe;

daj, nech statočne nesieme každodenný kríž.

Buďme svätí, lebo ty si svätý.

Dúfame, že budeme pripustení k_večnej hostine s_našimi bratmi a sestrami, ktorí po plodnom živote vošli do tvojho domova;

urob, aby sme sa nesklamali vo svojej nádeji.

Buďme svätí, lebo ty si svätý.

Všetkým zosnulým členom a dobrodincom našej rehoľnej rodiny;

dobrotivo dopraj, aby mohli zostať u_teba naveky.

Buďme svätí, lebo ty si svätý.

[Pomodlíme sa Kristovu modlitbu v_jeho Duchu, v_ktorom voláme: „Abba, Otče“:]

Otče náš.

ZÁVEREČNÉ POŽEHNANIE

Boh, ktorý je sláva a radosť svätých, a ktorý vám doprial tešiť sa z_dnešnej slávnosti, nech vás ustavične sprevádza svojím požehnaním.

Amen.

Alebo:

Nám, ktorí sme boli s_Kristom spolu pochovaní krstom v_jeho smrti a spolu s_ním vzkriesení z_mŕtvych, nech Boh dopraje, aby sme žili novým životom.

Amen.

8. novembra

SPOMIENKA NA VŠETKÝCH ZOSNULÝCH BRATOV A SESTRY REHOLE KAZATEĽOV

Naša rehoľa, súčasť pokrsteného Božieho ľudu, pokračuje na ceste k_Bohu, od ktorého dostala apoštolské poslanie. Včera sme oslavovali bratov a sestry, čo sa spolu radujú v_nebi a požívajú plné spoločenstvo slávy s_Kristom. Pri dnešnom slávení máme pamätať na tých, čo už zosnuli a predišli nás do večnosti so znamením viery.

POSVÄTNÉ ČÍTANIE

Z_knihy Náreky

{r:Nár}3, 17-26{/r}

{p}

Dobré je v_tichosti očakávať Pánovu záchranu

{v}17{/v}Moja duša je zbavená pokoja,

zabudol som, čo je blaho.

{v}18{/v}Povedal som: „Zanikla moja sláva

aj to, čo som dúfal od Pána.“

{v}19{/v}Spomeň si na moju chudobu a na moje blúdenie,

na palinu a jed.

{v}20{/v}Stále na to myslí

a chradne moja duša vo mne.

{v}21{/v}O_tomto budem uvažovať vo svojom srdci,

preto budem dúfať.

{v}22{/v}Je Pánovo milosrdenstvo, že sme nevyhynuli,

že neprestalo jeho zľutovanie.

{v}23{/v}Každé ráno je nové;

veľká je tvoja vernosť.

{v}24{/v}„Pán je môj podiel, hovorí moja duša,

preto ho budem očakávať.“

{v}25{/v}Pán je dobrý k_tým, čo v_neho dúfajú,

k_človeku, ktorý ho hľadá.

{v}26{/v}Dobre je v_tichosti očakávať

Pánovu záchranu.

{p}

RESPONZÓRIUM

Lazára si vzkriesil zo zapáchajúceho hrobu. {*} Odpočinutie večné, daj, im, Pane a odpusť im hriechy.

Ty, ktorý prídeš súdiť živých i_mŕtvych a celý svet ohňom. {*} Odpočinutie večné, daj, im, Pane a odpusť im hriechy.

Z_Knihy O_smrti od svätého biskupa a mučeníka Cypriána

(Nn. 20-22, 26: PL 4, 596-597; 601-602)

{p}

Nemáme smútiť nad smrťou našich bratov a sestier

Aj mne samému, najmenšiemu a poslednému, často bolo zjavené, často a určite mi Boh prikázal, aby som neustále svedčil a hlásal, že nemáme smútiť nad smrťou našich bratov a sestier, keď ich Pán povolá a vyslobodí z_tohto sveta. Vieme predsa, že sme ich nestratili, ale že len idú dopredu, že nás svojou smrťou len predchádzajú; že môžeme teda za nimi žialiť, ako žialia tí, čo cestujú po súši a po mori, nesmieme však nad nimi horekovať a nemáme sa obliekať do smútočného odevu. Veď oni sa práve tam odeli do bieleho rúcha. Vieme, že nesmieme dávať príležitosť pohanom, aby nám mohli, a celkom právom, vytýkať, že my oplakávame ako mŕtvych a stratených tých, čo podľa nášho tvrdenia žijú s_Bohom, a že vieru, ktorú hlásame slovom, neosvedčujeme a nepotvrdzujeme tiež srdcom a skutkami. Sme pokrytcami vo svojej viere, keď to, čo hovoríme, vyzerá len ako predstiera né, vymyslené a nepravdivé. Načo je cnosť, vystavovaná na obdiv slovami, keď skutky prezrádzajú, že nie je úprimná a pravdivá.

Nakoniec aj apoštol Pavol neschvaľuje a karhá, keď sa niektorí (kresťania) oddávajú smútku nad smrťou svojich blízkych: Nechceme, bratia, aby ste nevedeli ako je to so zosnulými, aby ste sa nezarmucovali ako ostatní, čo nemajú nádej. Lebo ak veríme, že Ježiš zomrel a vstal z_mŕtvych, tak Boh aj tých, čo zosnuli skrze Ježiša privedie s_ním. Hovorí, že len tí smútia nad smrťou svojich drahých, čo nemajú nádej.

My však žijeme v_nádeji, veríme v_Boha a pevne sa spoliehame na to, že Kristus za nás trpel a vstal z_mŕtvych, my však zostávame v_Kristovi a skrze neho a v_ňom vstaneme z_mŕtvych. Prečo sa teda vzpierame, keď sa máme rozlúčiť so životom na tomto svete alebo prečo smútime a horekujeme nad smrťou svojich drahých, ako by boli stratení? Sám Kristus, náš Boh a Pán, nás napomína, keď hovorí: Ja som vzkriesenie a život. Kto verí vo mňa, neumrie naveky. Ak veríme v_Krista, ak dôverujeme jeho slovám a sľubom, že neumrieme naveky, ponáhľajme sa s_radostnou istotou ku Kristovi, veď s_ním máme večne žiť a kraľovať.

Až keď umrieme, smrťou vstúpime do nesmrteľnosti. Večný život dosiahneme až vtedy, ak nám bude dopriané odísť z_tohto sveta. Keď sa nám skončí pozemská životná púť, naša smrť nebude odchodom do ničoty, ale len prechodom, prekročením prahu večnosti. Kto by sa neponáhľal k_lepšiemu? Kto by si neprial byť čo najskôr premenený a pretvorený podľa Kristovej podoby a nádhery nebeskej milosti, ako to hlása apoštol Pavol: Naša vlasť je v_nebi. Odtiaľ očakávame aj Spasiteľa, Pána Ježiša Krista. On mocou, ktorou si môže podmaniť všetko, pretvorí naše úbohé telo, aby sa stalo podobným jeho oslávenému telu.

Priviňme k_sebe deň, ktorý určuje každému jeho príbytok a ktorý nás, vyslobodených odtiaľ a zachránených zo svetských osídel, vracia do raja a do kráľovstva. Keby niekto pobýval v_cudzine, či by sa neponáhľal späť do vlasti? Ak sa niekto rýchlo plaví po mori k_svojim drahým, ako by si túžobne neprial priaznivý vietor, aby ich čo najskôr mohol objať?

My za svoju vlasť považujeme raj. Tam nás očakáva veľký počet našich drahých, túži za nami početný zástup rodičov, bratov, sestier, detí; všetci sú už istí svojou nezraniteľnosťou a dosiaľ sú starostliví o_našu spásu. Najmilší bratia a najdrahšie sestry, dychtivo sa ponáhľajme k_nim a želajme si, aby sme mohli byť čoskoro s_nimi, aby sme mohli čoskoro prísť ku Kristovi.

{p}

RESPONZÓRIUM

{r}1 Sol 4, 13-14{/r}; {r}Jer 22, 10{/r}

Nezarmucujte sa nad zosnulými ako ostatní, čo nemajú nádej. {*} Ak veríme, že Ježiš zomrel a vstal z_mŕtvych, tak Boh aj tých, čo zosnuli, skrze Ježiša privedie s_ním.

Neplačte za zomrelým a nenariekajte za ním. {*} Ak veríme, že Ježiš zomrel a vstal z_mŕtvych, tak Boh aj tých, čo zosnuli, skrze Ježiša privedie s_ním.

Alebo iné:

Z_Kanonizačných spisov svätého otca Dominika

(Nn. 7-8: MOPH 16, Romæ 1935, pp. 127-130)

{p}

Svedectvo brata Venturu Veronského o_smrti svätého otca Dominika

Koncom júla roku 1221 sa svätý Dominik vrátil z_kúrie pána kardinála Hugolína, ktorý bol biskupom v_Ostii a legátom Apoštolskej Stolice a práve sa zdržiaval v_Benátkach. Brat Dominik sa vrátil veľmi unavený, pretože bolo veľmi horúco. Hoci bol veľmi unavený, rozprával s_týmto svedkom o_reholi až do neskorej noci. Tento svedok vtedy bol novým priorom a bol pritom aj brat Rudolf. Keďže tomuto (svedkovi) sa chcelo spať, poprosil spomínaného svätého brata Dominika, aby šiel spať a v_noci nevstával na ranné ofícium. Dominik však nedbal na jeho prosby, ale šiel do kostola a noc strávil v_modlitbe. Predsa sa zúčastnil ranných chórových modlitieb, ako to počul (svedok) od bratov i_od tohto brata Dominika.

Od bratov počul, že po ranných modlitbách ho začala bolieť hlava. Vtedy sa zrejme rozmohla choroba, na ktorú zomrel a odišiel k_Pánovi. Počas tejto choroby nechcel ležať na lôžku, ale na slamníku položenom na zemi. Dal si zavolať bratov novicov a veľmi láskavo a živo ich potešoval a povzbudzoval ich k_dobrému. Tak trpezlivo znášal túto, ale aj iné choroby, že stále vyzeral radostne a pôsobil veselým dojmom.

Keď sa mu priťažilo, odniesli ho k_Santa Maria del Monte, kde bolo zdravšie. Keď mal dojem, že už umiera, zavolal tohto priora a bratov. Zhromaždilo sa tam takmer dvadsať bratov so spomínaným priorom. A keď takto vôkol neho stáli, začal im poležiačky kázať a urobil im vynikajúce a dojemné kázanie. Ako (svedok) spomína, udelili mu vtedy aj pomazanie nemocných.

Tu sa dopočul od akýchsi ľudí, že mních, ktorý bol vtedy rektorom spomínaného kostola, povedal, že by nedovolil odniesť telo brata Dominika, keby tam zomrel, ale dal by ho pochovať v_tomto kostole. Keď to však svedok oznámil spomínanému svätému bratovi Dominikovi, svätý brat Dominik odpovedal: „Pán Boh zachráň, aby ma pochovali inde než pod nohami mojich bratov. Odneste ma preč, aby som zomrel cestou a aby ste ma mohli pochovať v_našom kostole.“ Vzali ho teda a odniesli naspäť do Bologne ku kostolu svätého Mikuláša. Báli sa, aby im neumrel na ceste.

Keď tam prišli, asi hodinu odpočíval a potom si dal zavolať tohto svedka a povedal mu: „Pripravte sa!“ Tento prior a ostatní bratia sa pripravili k_slávnostným modlitbám za umierajúcich a zhromaždili sa vôkol neho. Svätý brat Dominik povedal tomuto priorovi a bratom: „Ešte počkajte.“ Keď sa tak stalo, povedal mu prior: „Otče, ty vieš, že nás nechávaš zničených a smutných. Pamätaj na nás a modli sa za nás k_Pánovi.“ Svätý brat Dominik pozdvihol ruky k_nebu a povedal: „Svätý Otče, ty vieš, že som ochotne a vytrvalo plnil tvoju vôľu a uchránil som a zachoval tých, ktorých si mi dal. Teraz ich odporúčam tebe, zachovaj ich a ochraňuj.“ (Svedok) od bratov počul, že im povedal, keď ho prosili za seba: „Po smrti vám budem užitočnejší a prospešnejší než počas svojho života.“

O_chvíľu po tom povedal tento svätý brat Dominik tomuto priorovi a bratom: „Začnite.“ Začali sa slávnostne modliť modlitby za umierajúcich. Podľa spomienok (svedka) svätý brat Dominik sa ich modlil s_nimi, pretože pohyboval perami. Počas modlitieb za umierajúcich skonal. Pevne boli presvedčení, že dušu vypustil pri slovách: „Svätí Boží, príďte na pomoc, anjeli Boží, ponáhľajte sa mu v_ústrety, prijmite jeho dušu a prineste ju pred trón Najvyššieho.“

{p}

RESPONZÓRIUM

Blaženú nádej, otče, si dal plačúcim, keď si umieral, že pomáhať budeš zasa svojim bratom v_každom čase. {*} Splň, otče, slávny prísľub svoj, v_hodine smrti pri nás stoj.

Ty si toľko divov robil, uzdravil si mnohých chorých; aj nás uzdrav mocou Krista, aby duša bola čistá. {*} Splň, otče, slávny prísľub svoj, v_hodine smrti pri nás stoj.

Alebo iné:

Z_pastorálnej konštitúcie Gaudium et spes Druhého vatikánskeho koncilu o_Cirkvi v_dnešnom svete

(Nn. 18-22: AAS 58 [1966], pp. 1038. 1042-1044)

{p}

Skrze Krista a v_Kristovi sa objasňuje záhada utrpenia a smrti

Záhada údelu človeka vyvrchoľuje pred tvárou smrti. Človeka netrápia len bolesti a postupný telesný úpadok, ale ešte viac strach pred definitívnym zánikom. Dá sa však viesť správnym vnuknutím svojho srdca, keď sa zavrhuje a odmieta úplné zničenie a koniec jestvovania svojej osobnosti. Zárodok nesmrteľnosti, ktorý nosí v_sebe a ktorý sa nedá zredukovať len na hmotu, sa vzpiera proti smrti. Všetky úsilia techniky, čo ako užitočné, sú neschopné utíšiť jeho úzkosti. Lebo biologické predlžovanie ľudského života nemôže uspokojiť túžbu človeka po ďalšom živote, ktorá je neodolateľne zakotvená v_jeho srdci.

Kým zoči–voči smrti zlyháva akákoľvek predstavivosť, zatiaľ Cirkev poučená Božím zjavením tvrdí, že Boh stvoril človeka, aby po prekonaní pozemských bied dosiahol blažený cieľ. Okrem toho kresťanská viera učí, že telesná smrť – od ktorej by bol človek uchovaný, keby nebol zhrešil – bude premožená, keď mu všemohúci a milosrdný Spasiteľ prinavráti stav spásy stratený vlastnou vinou.

Lebo Boh povolal a volá človeka, aby k_nemu priľnul celou svojou bytosťou vo večnom spoločenstve neporušiteľného Božieho života. Toto víťazstvo dosiahol Kristus svojím zmŕtvychvstaním, oslobodiac človeka od smrti svojou vlastnou smrťou. A tak viera, predkladaná solídnym spôsobom, dáva každému premýšľajúcemu človekovi odpoveď na jeho úzkostnú otázku o_budúcom osude. Poskytuje nám aj možnosť byť spojení v_Kristu s_našimi drahými, ktorých už uchvátila smrť, dávajúc nám nádej, že dosiahli pravý život u_Boha.

Tajomstvo človeka sa popravde naozaj vyjasňuje jedine v_tajomstve vteleného Slova.

Isteže na kresťana dolieha potreba a povinnosť bojovať proti zlu v_mnohých útrapách a podstúpiť smrť. Ale majúc účasť na veľkonočnom tajomstve, ako je podobný Kristovi v_smrti, tak ide v_ústrety vzkrieseniu, posilňovaný nádejou.

Toto neplatí len o_tých, čo veria v_Krista, ale o_všetkých ľuďoch dobrej vôle, v_srdciach ktorých účinkuje neviditeľným spôsobom milosť. Keďže Kristus zomrel za všetkých a keďže konečné povolanie človeka je v_skutočnosti len jedno, to jest Božie, musíme byť presvedčení, že Duch Svätý všetkým poskytuje možnosť – spôsobom známym jedine Bohu – mať podiel na tomto veľkonočnom tajomstve.

Toto, hľa, je tajomstvo človeka a takto sa javí jeho veľkosť v_kresťanskom Zjavení veriacim. Teda skrze Krista a v_Kristovi sa objasňuje záhada utrpenia a smrti, ktorá nás tak ubíja mimo Kristovho evanjelia. Kristus vstal z_mŕtvych. Svojou smrťou zničil smrť a daroval nám život, aby sme ako dietky v_Synovi volali v_Duchu: Abba, Otče!

Keďže On vzal na seba ľudskú prirodzenosť, a ju nezničil, tým samým aj naša ľudská prirodzenosť bola pozdvihnutá na vysoký stupeň dôstojnosti. Lebo svojím vtelením sa Syn Boží určitým spôsobom spojil s_každým človekom. Pracoval ľudskými rukami, uvažoval ľudskou mysľou, rozhodoval ľudskou vôľou, miloval ľudským srdcom. Narodiac sa z_Márie Panny, naozaj sa stal jedným z_nás, vo všetkom nám podobný, ale bez hriechu.

On, nevinný Baránok, zaslúžil nám život svojou vlastnou krvou dobrovoľne vyliatou. V_ňom nás Boh zmieril so sebou a medzi nami a vytrhol nás z_područia diabla a hriechu, takže každý z_nás môže povedať s_Apoštolom: Syn Boží „ma miluje a vydal seba samého za mňa“. Tým, že za nás trpel, nielenže nám dal príklad, aby sme kráčali v_jeho šľapajach, ale nám aj otvoril cestu: ak sa ňou budeme uberať, život i_smrť sa stanú svätými a nadobudnú nový zmysel.

{p}

RESPONZÓRIUM

{r}Ž 27, 1-2; 23, 4{/r}

Pán je moje svetlo a moja spása, koho sa mám báť? {*} Pán je ochranca môjho života, pred kým sa mám strachovať?

I_keby som mal ísť tmavou dolinou, nebudem sa báť zlého, lebo ty si so mnou. {*} Pán je ochranca môjho života, pred kým sa mám strachovať?

Alebo iné:

Zo Spisov brata kňaza Petra Andreja Liégé

(Le temps du défi: les chrétiens a l’épreuve, Mulhouse 1978, pp. 98-100)

{p}

Umrieť spolu s_Kristom

Naša viera rozpoznáva v_Kristovej obeti a smrti žriedlo a vyústenie všetkého toho, čo v_našom živote má podobu obete a odriekania. Žijúci Boh v_Ježišovom kríži sa nestal Bohom, ktorý našu smrť, iné zlá a nešťastia nášho života obrátil na nádej? Či Ježiš svojou obetou plne neobnovil vzťahy medzi človekom a Bohom tým, že až do samého konca priviedol duchovný zápas?

Umrieť spolu s_Kristom znamená zapojiť sa do tejto nádeje a do tohto duchovného zápasu. Zapájame sa do tohto duchovného zápasu spolu s_Kristom, keď sa postavíme na stranu Boha a bratskej lásky, nech to stojí čokoľvek, proti lži, nespravodlivosti, osudovosti, násiliu, nenávisti, úskočnej moci, strachu. Zapájame sa do nádeje spolu k_Kristom, keď živému Bohu dávame posledné slovo v_okamžiku našej smrti, našej opustenosti, našich nezdarov, našich sklamaní, našich ľudských zúfalstiev: skúšok našej existencie.

Veľkonočné tajomstvo je v_pozadí všetkých odriekaní, s_ktorými súhlasíme, všetkých frustrácií, ktoré prijímame, sebaovládaní, ktoré praktizujeme, bezvýhradnej poslušnosti, ktorou sa podrobujeme. Jedná sa tu o_celkom inú vec než je stoická múdrosť alebo morálna askéza. Vzkriesený život s_Kristom prúdi späť až vo chvíli smrti spojenej s_Kristom; on premieňa náš zápas a našu chudobu, on podnecuje náš dar a naše rozhodnutie. Pretože, ak žijeme, žijeme Pánovi; ak umierame, umierame v_Pánovi. Teda či žijeme či umierame, sme Pánovi.

Umrieť spolu s_Kristom znamená oslobodiť sa od záhaľky existencie, rozmaru, nestálosti, povrchného života, bezvýznamnosti, estetizmu a nakoniec rozhodnúť sa pre dobro a vernosť evanjeliu.

Umrieť spolu s_Kristom znamená zbaviť sa bohatstva, ľudskej slávy a nakoniec svoj život viesť z_pohľadu Božieho kráľovstva.

Umrieť spolu s_Kristom znamená brať riziko pôsobivej bratskej lásky vyvlastňujúcej samého seba, podstupovať riziko svedčiť o_pravde a spravodlivosti medzi ľuďmi, vernosti danému slovu.

Umrieť spolu s_Kristom znamená pripravovať sa prežiť svoju smrť ako dar a dôverujúce odovzdanie sa Bohu; prijať smrť našich bratov a priateľov v_nádeji.

Umrieť spolu s_Kristom znamená vo vyrovnanosti prežívať zostarnutie, poníženia, straty, vrátane strát na apoštolskom poli.

Umrieť spolu s_Kristom znamená oslobodiť sa od svojho egoizmu, obdivovania seba samého prostredníctvom výziev k_milovaniu, obdarovaniu, odpúšťaniu, zmiereniu.

Umrieť spolu s_Kristom znamená poznať, v_istých chvíľach, nejasnosť viery a pevne vytrvať v_dobrom.

V_každom kresťanskom, vážne strávenom živote sú tak početné príležitosti zriekania sa a obetovania sa, že sú akoby nevyhnutné. Ale nie, aby ste z_toho urobili program k_napodobovaniu. Každého, podľa etapy, v_ktorej sa nachádza; čas, ktorý prežíva; povolanie, ktoré prijal; dovolávania sa Ducha Svätého vo vhodnom čase, v_pokoji a radosti hlbšej než povrchné búrky a citové zmätky.

Niet eucharistickej bohoslužby, v_ktorej by Kristus zdieľajúci so svojimi zhromaždenými veriacimi svoju veľkonočnú obeť, nebol zapôsobil na toho, čo vo svojom živote uplatňuje obetu a evanjeliové zriekanie sa, a nakoniec aby ho premenil na plodný život prostredníctvom duchovných účinkov vzkriesenia. A či taká je naša eucharistická bohoslužba?

{p}

RESPONZÓRIUM

Porov. {r}Bar 3, 2{/r}; {r}Jdt 7, 19{/r}; ({r}Ž 104, 6{/r})

Polepšime sa, lebo sme v_nevedomosti zhrešili; aby sme neboli náhle zaskočení dňom smrti a márne nehľadali čas na pokánie, a nebudeme ho môcť nájsť. {*} Počuj, Pane, a zmiluj sa, lebo sme zhrešili pred tebou.

Prehrešili sme sa, i_naši otcovia; nespravodlivo sme konali, neprávosti činili. {*} Počuj, Pane, a zmiluj sa, lebo sme zhrešili pred tebou.

RANNÉ CHVÁLY

Ant. na Benediktus: Ja som brána, hovorí Pán: Kto vojde cezo mňa, bude spasený a nájde pastvu. Aleluja.

MODLITBA

Dobrotivý Bože, podivuhodne nás pozývaš k_tej istej nádeji; pokorne ťa teda prosíme za našich zosnulých bratov a sestry. Keďže si ich v_tomto živote nevýslovne miloval a dal si im milosť, že ti slúžili hlásaním evanjelia s_apoštolskou láskou, prijme ich teda dobrotivo k_sebe do večného pokoja a radosti.

VEŠPERY

Ant. na Magnifikat: Nech sa vám srdce nevzrušuje! Veríte v_Boha, verte aj vo mňa. V_dome môjho Otca je mnoho príbytkov. Aleluja, aleluja.

ZÁVEREČNÉ POŽEHNANIE

Nech Vás žehná a poteší Boh, ktorý vo svojej nevýslovnej dobrote stvoril človeka a zmŕtvychvstaním svojho milovaného Syna dal veriacim nádej na vzkriesenie.

Amen.

Alebo:

Pokoj Boží, ktorý prevyšuje každé chápanie, nech chráni vaše srdcia a vaše mysle v_poznaní a láske Boha, i_jeho Syna Ježiša Krista, nášho Pána.

Amen.

14. novembra

BL. JÁNA LICCIU, KŇAZA

Narodil sa okolo roku 1430 v_Caccamo (Palermo) na Sicílii. Bl. Peter Geremia mu poradil, aby pätnásťročný vstúpil do Rehole kazateľov v_konvente sv. Zity. Od neho prijal tiež rehoľný odev. Bol veselej a srdečnej povahy, horlil za obnovu rehoľných observancií a rozširoval mariánsky ruženec. Kázal po celej Sicílii, všade navštevoval chorých, chudobných a uväznených. Poctili ho titulom „apoštol Sicílie“. Stále sa snažil o_to, aby roky obohacoval životom a nie život rokmi. Naplnený čnosťami a zásluhami zomrel 14. novembra 1511 v_Caccamo, v_konvente, ktorý dal predtým postaviť. Jeho úctu potvrdil 25._apríla 1753 pápež Benedikt XIV.

MODLITBA

Dobrotivý Bože, blahoslaveného Jána si preslávil tým, že úplne zaprel sám seba a tak ťa miloval, že chudobným mohol zjavovať tajomstvá tvojej lásky; daj, nech ho tak napodobňujeme, aby sme vždy hľadali to, čo je hore u_teba a usilovne sa snažili získať bratov a sestry pre Krista.

14. novembra

BL. LUCIE Z_NARNI, PANNY

Narodila sa 13._novembra 1476 v_umbrijskom Narni. V_roku 1491 sa zasnúbila s_Petrom de Alessio, vznešeným milánskym mužom. So snúbencom sa dohodla, že neporuší panenstvo. Po troch rokoch takéhoto života prijala odev dominikánskej rehole. Stalo sa to 8._mája 1494 na sviatok Nanebovstúpenia Pána. Čoskoro ju poslali do domu sv. Kataríny Sienskej v_Ríme, v_roku 1496 do Viterba. Vo Viterbe ju Pán Ježiš vyznamenal posvätnými stigmami. Pravdivosť tejto skutočnosti potvrdili viackrát teológovia i_lekári. Kvôli tomu a kvôli známkam svätosti žiadal ferrarský vojvoda Herkules_I. pápeža, aby Božia služobnica prišla do Ferrary a radila mu. Keď tam bol postavený kostol i_kláštor sv. Kataríny Sienskej, slávnostne ju uviedli do mesta. Bolo to 7._mája 1499. Dňa 15._novembra 1544 tam tiež umrela. Na príkaz spovedníka napísala knihu o_tajomstve stigiem a o_vnútornom živote. Jej úctu potvrdil 1._marca 1710 pápež Klement XI. Jej telesné pozostatky sú uložené v_Narni.

MODLITBA

Milosrdný Bože, blahoslavenú Luciu si podivuhodne ozdobil znameniami umučenia tvojho Syna a spolu s_darom panenstva a trpezlivosti si ju naučil odrážať vábenia sveta a odolávať jeho prenasledovaniu. Daj, nech sa na jej príhovor a podľa jej príkladu nenecháme premôcť svetským vábením ani zlomiť nijakým protivenstvom.

15. novembra

SVÄTÉHO ALBERTA VEĽKÉHO, BISKUPA A UČITEĽA CIRKVI

Sviatok

Albert sa narodil v_Lavingene vo Švábsku koncom_XII. alebo začiatkom XIII. storočia. Vyštudoval v_Padove (1223) a tam tiež prijal rehoľný odev z_rúk blahoslaveného Jordána Saského. V_rokoch 1242 až 1248 vyučoval v_Paríži, a zo všetkých jeho žiakov najusilovnejší bol Tomáš Akvinský. Všestranný Albertov duch otváral študentom, ktorí prichádzali do Paríža z_cudzích krajín, nový vedný odbor, totiž Aristotelovu fyziku, doplnenú výkladmi židovských a arabských učencov. V_roku 1248 bol vymenovaný za predstaveného Generálneho štúdia v_Kolíne, ktoré bolo zriadené pred nedávnom; prišiel s_ním tam aj Tomáš. Potom vykonával rôzne funkcie, bol zvolený za provinciála Teutónie (1254 až 1257) a spolu s_františkánom Bonaventúrom zápalisto obhajoval právo žobravých rádov vyučovať na univerzitách.

V_roku 1260 bol vysvätený za biskupa v_Rezne (Regensburg), lež po dvoch rokoch sa úradu zriekol; necítil sa byť toho hodný. Vrátil sa k_svojmu štúdiu a zdržoval sa striedavo vo Würzburgu, Štrasburgu a Kolíne. Obdivuhodne spájal božskú múdrosť s_ľudskou učenosťou. Veľmi sa preslávil napísanými dielami a prednáškami, ale ešte viac žiaril bezúhonným životom, správaním a dušpastierskou láskou. Vynikal tiež úctou k_Eucharistii a k_Panenskej Bohorodičke, ktorá ho, ako sa povrávalo, posilňovala k_vytrvalosti vo svätých predsavzatiach. Zanechal po sebe vynikajúce svedectvá o_božskej náuke a iných vedných odboroch, takže právom sa nazýva „Veľký“ a „Všestranný učiteľ“. Zomrel 15._novembra 1280 v_Kolíne. Pápež Pius_II. roku 1459 Alberta začlenil medzi posvätných učiteľov Cirkvi. Za blahoslaveného ho vyhlásil pápež Gregor_XV. v_roku 1622. Pius_XI. ho vyhlásil za svätého 16._decembra 1931 a Pius_XII. ho v_roku 1941 určil za patróna bádateľov v_prírodných vedách.

INVITATÓRIUM

Ant. Poďte, klaňajme sa Bohu, prameňu učenosti a sily.

Alebo, najmä pri speve: Klaňajme sa Pánovi, prameňu múdrosti, {*} Ktorý poučil Alberta o_cestách múdrosti.

POSVÄTNÉ ČÍTANIE

HYMNUS

Ty skvelé svetlo Kolína,

Albert náš, vždy nás poučuj,

Tomáš, tvoj žiak, ťa spomína,

náš chválospev rád vypočuj.

Ty jasná hviezda svätosti

ty vodca k_Pravde žiariacej,

ty oheň lásky, zbožnosti,

jak hlása srdce veriace.

Nauč nás, verný Boží ľud,

jak vzdať sa zemských márností,

jak srdce túžbou roznietiť

po pravej večnej radosti.

Ty z_večnej vlasti láskavo

príď svojim bratom na pomoc,

Petrovu loďku vyveď z_vĺn,

keď zem sa mení v_temnú noc.

Nech Kriste, Vládca prevľúdny,

vo všetkých srdciach kraľuješ,

nech Otcu, Duchu Svätému

naveky znie náš chválospev. Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Blahoslavená Panna Mária mu vraví: Synu, uteč pred svetom a chop sa spôsobu života bratov kazateľov.

Ant. 2 Vo všetkých dielach Božích rúk vybadal jeho obdivuhodnú vznešenosť.

Ant. 3 Hlbokým vnútorným citom vytušil pravdu a s_láskou o_nej hovoril.

Dávaj pozor na seba a na učenie; buď v_tom vytrvalý.

Ak si budeš takto počínať, zachrániš seba aj tých, čo ťa počúvajú.

Z_Knihy Múdrosti

{r:Múd}7, 7-14. 17-21{/r}

{p}

Bohatstvo v_porovnaní s_múdrosťou som pokladal za nič

{v}7{/v}Modlil som sa a bol mi daný rozum,

prosil som a vošiel do mňa duch múdrosti.

{v}8{/v}Dal som jej prednosť pred žezlami a trónmi

a bohatstvo v_porovnaní s_ňou som nepokladal za nič.

{v}9{/v}Ani drahokam som jej nestaval na roveň,

lebo všetko zlato vedľa nej je trochou piesku

a striebro popri nej za blato možno počítať.

{v}10{/v}Miloval som ju väčšmi než zdravie a krásu,

chcem ju mať radšej ako denné svetlo,

lebo jej svetlo nikdy nevyhasne.

{v}11{/v}A spolu s_ňou mi prišli všetky dobrá,

v_jej rukách je nespočetné bohatstvo.

{v}12{/v}A zo všetkých som sa tešil, lebo ich predchádzala múdrosť,

nevedel som, že ona je matkou tohto všetkého.

{v}13{/v}Učil som sa jej úprimne a bez závisti ju ďalej podávam.

Neutajujem jej bohatstvo,

{v}14{/v}lebo ona je nevyčerpateľným pokladom pre ľudí.

Tí, čo ho získajú, stávajú sa Božími priateľmi,

odporúčajú sa mu darmi získanými výchovou.

{v}17{/v}Boh mi dal pravé poznanie toho, čo je,

aby som poznal usporiadanie vesmíru a moc živlov,

{v}18{/v}začiatok, koniec i_stred časov,

striedanie slnovratov a zmenu ročných období,

{v}19{/v}beh roka a polohy hviezd,

{v}20{/v}povahy živočíchov a pudy šeliem,

silu duchov a ľudské myšlienky,

rozmanitosť rastlín a liečivú moc koreňov.

{v}21{/v}I_spoznal som všetko, skryté aj zjavné,

lebo ma vyučila múdrosť, pôvodkyňa všetkého.

{p}

RESPONZÓRIUM

Dal mi pravé poznanie, aby som poznal usporiadanie vesmíru a moc živlov, povahy živočíchov a silu duchov, rozmanitosť rastlín a liečivú moc koreňov. {*} Lebo ma vyučila múdrosť, pôvodkyňa všetkého.

Spoznal som všetko, skryté aj zjavné. {*} Lebo ma vyučila múdrosť, pôvodkyňa všetkého.

Z_Výkladov svätého biskupa Alberta Veľkého k_Matúšovmu evanjeliu

(Opera omnia, vol. 20, ed. Borgnet, Parisiis 1893, pp. 247-249)

{p}

Vtlačil do nás znak svojej prirodzenosti

„Pripadol mi diel v_kraji prekrásnom: a to je pre mňa znamenité dedičstvo.“ Pán povedal Áronovi:

„...Ja som tvoj podiel a tvoje dedičstvo medzi Izraelitmi.“ „Sára, manželka môjho Pána, porodila môjmu pánovi syna, keď už zostarla, ktorému on prenechal celé svoje imanie.“

Meno Sára sa prekladá ako „pani“, a to je Cirkev. Syna večnej radosti, kvet a dediča plodí Boh Otec z_milosti skrze Cirkev v_starobe posledných čias. Jemu tiež dáva do dedičstva všetko, čo je jeho. „Boh sa nehanbí volať sa ich Bohom“, „Pán je mojím údelom, vraví moja duša, preto ho budem očakávať“.

Toto teda sú výroky o_otcovskom úkone na tých, ktorých plodí najvyšší Otec skrze milosť.

„On nás zo svojej vôle zrodil slovom pravdy, aby sme boli ako prvotiny jeho stvorenia“: Slovom totiž vtlačil do nás znak svojej prirodzenosti a následne aj jej znalosť. Lebo všetko, čo je poznávané, poznáva sa zo znaku a znalosti, akú zanecháva v_duši.

Zo znalosti vzniká viera, ktorá otvára oči, aby videli Otca. Zo spojenia vzniká láska, ktorá upiera oči na Otca. Z_lásky, akú má Otec k_nám, vzniká nádej, ktorá dvíha oči hore, aby si žiadali vznešené veci. Nie sme predsa spokojní s_malými vecami, veď dúfame v_Otcovu lásku. Pre tieto dôvody sa teda hovorí: „Otče“.

Modlitba nemôže nebyť ľúbivá a dôverná, keď sa začína tým najdôvernejším. Preto sa v_predošlom hovorí, že Otec je s_nami a že nás vidí v_skrytosti, lebo je aj priateľský, aj milý. Veď inak by sme nemali k_nemu prístup. Preto je povedané, že Jednorodený, v_ktorého Duchu sme prijatí za dietky, je v_lone Otcovom.

{p}

RESPONZÓRIUM

{r}Ž 71, 17-18{/r}

Bože, ty si ma poúčal od mojej mladosti a ja až doteraz ohlasujem tvoje diela zázračné. Až do staroby a do rokov šedivých, {*} Bože, neopúšťaj ma.

Kým nezvestujem silu tvojho ramena všetkým pokoleniam budúcim. {*} Bože, neopúšťaj ma.

Alebo iné:

Z_Traktátu o_forme modlitby, pripisovaného svätému biskupovi Albertovi Veľkému

(Ed. Wimmer, Ratisbonæ 1902, pp. 53 sqq.)

{p}

Príprava k_modlitbe

Vedz, že k_modlitbe sa musíme pripraviť. Táto príprava je dvojaká, a to vzdialená a blízka.

Vzdialená príprava je tiež dvojaká, a to vnútorná a vonkajšia. Vnútorná príprava je zasa trojaká; prvou je očista svedomia: „Ak nám srdce nič nevyčíta, máme dôveru k_Bohu a dostaneme od neho všetko, o_čo len budeme prosiť.“ Druhá príprava je pokorenie mysle, lebo „Pán zhliadne na modlitbu núdznych a nepohrdne ich prosbami“. Tretia príprava je odpustenie krívd: „A keď vstanete modliť sa, odpustite, ak máte niečo proti niekomu, aby aj vám váš Otec, ktorý je na nebesiach, odpustil vaše hriechy.“

Podobne aj vonkajšia príprava je trojaká. Prvá je plnenie Božích prikázaní, pretože, ako vraví Izidor, ak konáme to, čo Pán prikazuje, niet pochyby, že dostaneme to, o_čo prosíme. Druhá príprava je zmierenie sa s_urazeným bratom: „Keď prinášaš dar na oltár a tam si spomenieš, že tvoj brat má niečo proti tebe, nechaj svoj dar tam pred oltárom a choď sa najprv zmieriť so svojím bratom; až potom príď a obetuj svoj dar.“ Treťou prípravou je pôst a almužna, ktoré podopierajú modlitbu. Izaiáš totiž hovorí: „Lám chudobným svoj chlieb, voveď do svojho domu blúdiacich bedárov. Vtedy budeš volať a Pán ti odpovie.“

Blízka príprava je tiež dvojaká, a to vnútorná a vonkajšia. Vnútorná príprava je zasa trojaká: Prvou prípravou je obrátenie srdca k_sebe: „Ale keď sa ty ideš modliť, vojdi do svojej izby, zatvor za sebou dvere a modli sa k_svojmu Otcovi, ktorý je v_skrytosti.“ Vojsť do izby znamená späť zavolať srdce, a zatvoriť dvere znamená zadržať toto srdce. Späť zavolať srdce znamená dovnútra zhromaždiť myšlienky a city, rozptýlené po vonku.

Druhou prípravou je upriamiť pozornosť na Pána. Ozajstne sa totiž modlíme vtedy, keď myšlienkami nie sme inde. Preto najprv sa má očistiť duch a má sa odpútať od myšlienok na pozemské veci, aby očistený zrak srdca bol zameraný skutočne a iba na Pána. Nech ustúpia všetky myšlienky na veci telesné a svetské, a duch nech nemyslí na nič, iba na to, čo sa modlí. Veď aj kňaz v_úvode prefácie vyzýva a pripravuje srdcia bratov slovami: „Hore srdcia“, a oni odpovedajú: „Máme ich u_Pána“, aby sa im vnútro uzavrelo pred všetkým, čo sa tomu protiví, a aby sa otvorilo iba Bohu, a aby sme nemali niečo iné v_srdci a niečo iné na jazyku.

Ako teda môžeš žiadať, aby ťa Boh počul, keď ty sám seba nepočúvaš? Chceš, aby Pán pamätal na teba, keď ty sám na seba nepamätáš? Taká nedbalá modlitba je urážkou Božej velebnosti. Oči pri nej bdejú a srdce spí, zatiaľ čo kresťan by mal srdcom bdieť aj vtedy, keď spí.

Treťou prípravou je vzbudiť v_sebe nábožný cit voči Bohu. To sa stáva najmä rozjímaním o_našej úbohosti a o_Božej dobrote alebo milosrdenstve. Úvahou o_svojej úbohosti sa poučme, o_čo potrebujeme prosiť.

[Vonkajšia príprava sa zakladá na troch veciach. Totiž na držaní tela, na oblečení a na pohyboch tela. Pokiaľ ide o_držanie tela, je isté, že je dovolené modliť sa postojačky, posediačky a tiež poležiačky. Avšak pri verejných modlitbách treba, aby sme zachovávali formu, určenú Cirkvou alebo našimi predstavenými. Pokiaľ ide o_oblečenie, vedz, že pre toho, kto sa modlí, je vhodný skromný a nenápadný oblek. Ďalej vedz, že k_telesným modlitbovým úkonom sa počíta pokľaknutie, rozpínanie rúk, bitie v_prsia, pozdvihnutie očí a tváre, alebo úklon, zovretie perí, vydávanie hlasu, plač, stonanie, vzdychanie a podobne.]

{p}

RESPONZÓRIUM

{r}Ž 61, 2-3. 6{/r}

Vypočuj, Bože, moju vrúcnu prosbu, všimni si moju modlitbu. {*} Od konca zeme volám k_tebe.

Veď ty si, Bože môj, vypočul moju modlitbu, dal si mi dedičstvo tých, čo si ctia tvoje meno. {*} Od konca zeme volám k_tebe.

RANNÉ CHVÁLY

HYMNUS

Zornička velí nočnej tme

jasnému slnku ustúpiť

a zve nás, až spev skončíme,

po stopách Albertových ísť.

Mnohým sa apoštolom stal

a cestu spásy hlásal im,

aby spáč každý zo sna vstal,

vzbudený svetlom Kristovým.

On, bdelý strážca, ovce rád

pred vlkmi chráni dravými,

ich stráži, vháňa do ohrád,

napája zdrojmi živými.

Ochranca mieru zemského,

Albert náš, všetkým krajinám

poklady mieru večného

nám vyprosovať neprestaň.

Bohu Otcovi sláva, česť

i_jedinému Synovi,

i_Duchu, ktorý teší nás,

buď chvála dnes i_v_každý čas. Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Tieto posvätné vedomosti sa získavajú skôr zbožnou modlitbou než štúdiom.

Ant. 2 Nauč nás, Pane, korene stromu môjho života pevne vsadiť do neba a nie do zeme; aby moja viera sa stala známou nie podľa lístia slov ale podľa ovocia dobrých skutkov.

Ant. 3 Bože, smrťou svojho Syna si nám dal život a živíš nás jeho telom a krvou; buď od nás velebený naveky.

KRÁTKE ČÍTANIE

{r}Jób 38, 4-7; 42, 1-2{/r}

Kde si bol, keď som kládol základy zeme? Povedz mi, ak si rozumný. Kto určil jej rozmery, ak vieš? Alebo kto nad ňou natiahol meraciu šnúru? Na čom sú upevnené jej piliere? Alebo kto položil jej uholný kameň, keď zborom plesali ranné hviezdy a jasali Boží synovia? Jób povedal Pánovi: „Ja viem, že ty môžeš všetko a tvoj zámer nemožno prekaziť.“

KRÁTKE RESPONZÓRIUM

Spravodlivého viedol Pán {*} Po správnych cestách.

A ukázal mu Božie kráľovstvo. {*}

Po správnych cestách.

Sláva Otcu i_Synu i_Duchu Svätému.

Spravodlivého viedol Pán {*} Po správnych cestách.

Ant. na Benediktus: Syn môj, všímaj si moju múdrosť a pozorne počúvaj výroky mojich úst. Pán totiž múdro postavil zem a znalecky upevnil nebesia.

Alebo, najmä pri speve: Albert oslávil Pána životom, zbožnou modlitbou, láskou k_bratom a rozdávaním náuky.

Oslavujme Krista, ktorý pre rozvoj Cirkvi a na ozdobu rehole urobil svätého Alberta veľkým darmi svojej múdrosti a zásluhami; a preto ho vrúcne prosme:

Pane, rozmnož v_nás svoju múdrosť.

Pane, pomáhaj pastierom svojej Cirkvi a zástupcom tvojej lásky,

daj im nezlomnú vieru, živú nádej a ohľaduplnú lásku.

Pane, rozmnož v_nás svoju múdrosť.

Ty si svätého Alberta najal včasráno, aby za jeden denár večného života pracoval v_tvojej vinici;

chráň nás, aby sme verne zotrvali v_tvojej službe a získali rovnakú odmenu.

Pane, rozmnož v_nás svoju múdrosť.

Ty si nám na cestu, ktorá vedie k_poznaniu tvojej pravdy, prezieravo dal tak veľkého učiteľa;

daj, aby sme mali podiel na jeho horlivosti a žili v_zhode s_tvojou pravdou.

Pane, rozmnož v_nás svoju múdrosť.

Ty si želáš, aby ľudia svojím rozumom odkrývali tajomstvá prírody pre šťastný vývoj sveta,

daj, nech vedy a umenie sa zameriavajú na tvoju oslavu a na šťastie všetkých ľudí.

Pane, rozmnož v_nás svoju múdrosť.

Kiež sa naši mladíci pričinia, aby mali srdcia zapálené pre teba,

a keď ich povoláš, nech horlivo pracujú v_tvojej službe podľa príkladu svätého Alberta.

Pane, rozmnož v_nás svoju múdrosť.

Ty si nás povolal za kazateľov evanjelia spásy,

daj, aby sme pochopili, že táto posvätná náuka sa získava skôr zbožnou modlitbou než štúdiom.

Pane, rozmnož v_nás svoju múdrosť.

[Opäť chváľme Boha a modlime sa slovami samého Krista:]

Otče náš.

MODLITBA

Bože, prameň všetkej múdrosti, svätého biskupa Alberta si vyznačil tým, že ľudskú vedu uviedol do súladu so zjavenou pravdou; dopraj nám kráčať v_šľapajach tohto učiteľa, aby nám pokrok vo vede pomáhal lepšie poznávať a vrúcnejšie milovať teba.

MODLITBA CEZ DEŇ

PREDPOLUDNÍM

KRÁTKE ČÍTANIE

{r}Múd 8, 2-4{/r}

Múdrosť som miloval a po nej túžil od mladi, túžobne som si prial priviesť si ju domov ako nevestu a jej krásu som vrúcne miloval. Svoju urodzenosť hlása svojím spolužitím s_Bohom, takže i_Pán všetkého ju miluje. Je zasvätená do Božej znalosti a je voliteľkou jeho skutkov.

Jeho jazyk rozprával o_tvojej spravodlivosti.

A oslavoval ťa, Pane, deň čo deň.

NAPOLUDNIE

KRÁTKE ČÍTANIE

{r}Múd 13, 1{/r}

Prázdni sú od prírody všetci ľudia, ktorí nepoznajú Boha a z_viditeľných dobier nie sú schopní poznať toho, ktorý je, čo hľadia na dielo a nechcú uznať tvorcu.

Pán vedie pokorných k_správnemu konaniu.

A tichých poúča o_svojich cestách.

POPOLUDNÍ

KRÁTKE ČÍTANIE

{r}Sir 43, 10-13{/r}

Krásou neba sú (aj) hviezdy jagavé, nimi Pán na výsostiach osvecuje celý svet. Na rozkaz Svätého sa postavia, (aby vypočuli) rozsudok, a neklesajú (silou) na svojich strážnych miestach. Pohliadni na dúhu a zvelebuj toho, kto ju stvoril, veľmi je utešená svojím leskom.

Pán ho vyznamenal za veľkú námahu.

A rozmnožil plody jeho práce.

VEŠPERY

PSALMÓDIA

Ant. 1 Albert, húževnatý Boží kazateľ a služobník, všade upevňoval Kristov pokoj.

Ant. 2 Pane, včasráno si ma najal na prácu vo svojej vinici za jeden denár večného života.

Ant. 3 Urob, Pane, aby som bol chrámom, kde sa káže o_tebe, aby som bol domom modlitby a tvojej oslavy naveky.

KRÁTKE ČÍTANIE

{r}Rim 12, 4-8{/r}

KRÁTKE RESPONZÓRIUM

O_jeho múdrosti {*} Budú rozprávať národy. O_jeho múdrosti.

A jeho chválu bude hlásať zhromaždený ľud. {*} Budú rozprávať národy. Sláva Otcu. O_jeho múdrosti.

Ant. na Magnifikat: Dám vám pastierov podľa môjho srdca, ktorí vás budú pásť rozumne a múdro.

Alebo, najmä pri speve: Bože, prameň všetkého poznania, z_celého srdca a plným hrdlom ťa chválime a dobrorečíme ti, že si spomedzi našich otcov vysoko vyzdvihol veľkého učiteľa.

Ďakujme Bohu Otcovi, ktorý nám na svätom Albertovi ukázal cesty svojej múdrosti, a naliehavo ho prosme:

Pane, svojimi cestami nás priveď k_dokonalosti.

Pane, pamätaj na svoju Cirkev a podporou a príkladom svätého Alberta Veľkého ju úspešne zveľaďuj,

a ustavične ju zdokonaľuj vo svojej láske.

Pane, svojimi cestami nás priveď k_dokonalosti.

Láskavo nám ukáž svoju dobrotu, ktorú rozlievaš na všetky stvorenia,

aby sme pod vedením takého učiteľa všade rozjímali o_tvojej sláve.

Pane, svojimi cestami nás priveď k_dokonalosti.

Vedeckých pracovníkov i_mladých začiatočníkov nech podnecuje príklad svätého Alberta,

aby rástli vo svetle tvojej najvyššej múdrosti.

Pane, svojimi cestami nás priveď k_dokonalosti.

Ty si svojou múdrosťou urobil svätého biskupa Alberta verným služobníkom v_pastierskom úrade,

osvieť tých, čo spravujú štáty, aby čerpali rozvahu z_tvojho prameňa a aby sa vo všetkom rozhodovali so žiadúcou nestrannosťou.

Pane, svojimi cestami nás priveď k_dokonalosti.

Láskavo dožič našej reholi osvedčenú horlivosť a vzrast,

a urob, aby sme boli jednotní v_pravdách tvojho slova, a aby nás ustavične rozpaľovala tvoja láska.

Pane, svojimi cestami nás priveď k_dokonalosti.

Zosnulým štedro rozdávaj svetlo svojej tváre a pri pomyslení na to aj nás urob blaženými,

s_blahoslavenou Pannou Máriou a so všetkými svätými.

Pane, svojimi cestami nás priveď k_dokonalosti.

[Naše prosby k_Bohu, Otcovi svetla, od ktorého pochádza každý dokonalý dar, zakončíme slovami samého Krista:]

Otče náš.

ZÁVEREČNÉ POŽEHNANIE

Boh, ktorý je prameň a pôvodca všetkej múdrosti, a ktorý pri jej odkrývaní urobil veľkým svätého Alberta, nech štedro vyleje na vás svoje požehnanie a nech vám udelí hojnosť svojej múdrosti.

Amen.

19. novembra

BL. JAKUBA BENFATTIHO, BISKUPA

Narodil sa asi v_polovici XIII._storočia v_Mantove. Bol priateľom a spolupracovníkom pápeža bl. Benedikta XI. Ten istý pápež ho menoval za biskupa v_Mantove (1304). Snažil sa o_odstránenie nenávisti a roztržiek. Svojou starostlivosťou a láskou povzbudzoval chudobných, ktorých dvakrát po sebe smutne postihol mor i_hlad. Zaslúžil si meno „otec chudobných“. Zomrel 19._novembra 1332 v_povesti svätosti po 28 rokoch biskupskej služby. Dňa 22._septembra 1859 pápež bl. Pius_IX. schválil jeho úctu, ktorá trvala od nepamäti.

MODLITBA

Všemohúci Bože, blahoslaveného Jakuba si urobil vzorným pastierom stáda, aby medzi ľuďmi šíril pokoj a milosrdenstvo; jeho príhovor a príklad nech nám dopomôžu, aby sme boli svorní v_pravde tvojho slova a vždy horliví v_tvojej láske.

24. novembra

SV. IGNÁCA KLEMENTA DELGADU, BISKUPA, VINCENTA LE QUANG LIEM A PACE, KŇAZA, DOMINIKA PHAM TRONG (AN) KHAMA, LAIKA, A SPOLOČNÍKOV, MUČENÍKOV

Spomienka

Tento zástup 117 mučeníkov pápež Ján Pavol_II. slávnostne vyhlásil za svätých 19._júna 1988. Na území dnešného Vietnamu boli pre Kristovo meno kruto mučení a usmrtení v_XVIII. a XIX. storočí.

Z_nich je 96 Vietnamcov, 11 Španielov a 10 Francúzov. 58 ich pochádzalo z_parížskych zahraničných misií, 59 ich patrilo do našej Rehole kazateľov, rozšírenej o_dominikánsku rodinu.

Medzi týmito našimi bratmi boli niektorí biskupmi, a to: Ignác Klement Delgado († 1838), Dominik Henares († 1838), Jozef Mária Diaz Sanjurjo († 1857), Melichar García–Sampedro († 1858), Valentín Berrio–Ochoa († 1861), Hieronym Hermosilla († 1861).

Iní boli kňazmi: František Gil de Federich († 1745), Matúš Alfonz Leciniana († 1745), Hyacint Castaneda († 1773), Vincent Le Quang Liem a Pace († 1773), Vincent Dô Yen († 1838), Jozef Fernandez († 1838), Dominik Nguyen Vam Hanh (Diem) († 1838), Peter Nguyen Van Tu († 1838), Dominik Tuóc († 1839), Tomáš Dinh Viet Du († 1839), Dominik Nguyen Van (Doan) Xuyen († 1839), Jozef Dô Quang Hien († 1840),Dominik (Doâi) Trach († 1840), Dominik Mâu († 1858), Jozef Tuân († 1861), Peter Almató († 1861).

Ďalší boli členmi kňazského bratstva sv. Dominika: Augustín Schoeffler († 1851), Dominik Câm († 1859), Tomáš Khuông († 1861).

Nakoniec niektorí boli dominikánskymi laikmi: Jozef Hoang Luong Canh († 1838), Jozef Nguyen Dính Uyen († 1838), Tomáš Nguyen Van De († 1839), František Xaver Ha Trong Mâu († 1839), Augustín Nguyen Van Mói († 1839), Dominik Bui Van Uy († 1839), Štefan Nguyen Van Vinh († 1839), Tomáš Toán († 1840), Dominik Pham Trong (An) Kham († 1859), Jozef Nguyen Duy Khang († 1861).

Ostatní 25 boli kresťanmi z_dominikánskych misií v_Tonkine.

Boli zabití rozličným spôsobom: 75 ich sťali, 22 prebodli, 6 upálili, 5 odsekli údy, 9 zomreli na následky rôznych múk v_žalári. Ich telá boli pochované bez označenia mien, spomienka na nich medzi ľudom však zostala vždy živá a požehnaná. Dúfame, že na ich príhovor bude daný svetu mier a Cirkvi sloboda.

INVITATÓRIUM

Ant. Poďte, klaňajme sa Kristovi, pre nás ukrižovanému.

POSVÄTNÉ ČÍTANIE

Z_Listu svätého kňaza a mučeníka Františka Gil de Federich svojmu ujcovi z_Tonkinu (Vietnam) zo dňa 30._júna 1743

(Carta a su tio, P. Fray Ildefonso Sans, O.P., del 30 de iunio 1743 in: L. Galmés Más, Francisco Gil de Federich, Barcelona 1988, pp. 166-168)

{p}

Nech sa za mňa všetci modlia k_Bohu, pretože som veľmi slabý telesne i_duševne

Píšem vám, aby ste vedeli, že som ešte stále živý a tiež preto, aby ste sa za mňa modlili. Teda píšem vám skôr kvôli tomu, a nie preto, aby som vám oznámil nové správy, ktorých je teraz v_tomto kráľovstve nadostač ako v_oblasti svetskej tak aj duchovnej. V_svetskej oblasti pokračujú občianske vojny a každým dňom vznikajú nové a nové vzbury. Spôsobujú ich ctižiadosťou podporované veštby a proroctvá (o ktorých si nemyslím, že by pochádzali od Boha), že kráľovstvo sa má dostať pod nadvládu iného rodu a že sa to má uskutočniť prostredníctvom panovníka, ktorého nazývajú Chen Nhen. Proroctvá hovoria, že on je tým pravým kráľom. Iní ho nazývajú Mánh Nhen, čo v_preklade znamená svätý muž. Táto svätosť mu však má poslúžiť iba na to, aby sa zmocnil kráľovstva alebo vlády. Takto sa už celých sedem rokov pustoší toto kráľovstvo. Ničia sa dediny, mestá, celé kraje a provincie, ako aj naše kresťanstvo, s_nespočetným množstvom mŕtvych a spálených.

Ani v_duchovnej oblasti nechýbajú nové správy. I_napriek tomu, že viera tu nie je prenasledovaná vojskom a teda kňazi môžu slúžiť sväté omše a takto v_zhromaždení veriacich slávnostne svätiť sviatky, nechýbajú však ani dni naplnené strachom, ako je to napríklad aj teraz. Vzhľadom na spomínanú vzburu, sa kňazi musia pohybovať viac v_ústraní a vyhýbať sa zhromaždeniu veriacich. Nechýba však ani záškodnícka vojna, ktorá poškodzuje (Pánovu) vinicu, keďže niektorí mandaríni neprestávajú prenasledovať vieru. Napríklad pred rokom na Veľkú Noc v_jednej provincii prišiel istý jezuita o_všetky svoje veci a zachrániť sa mu podarilo takmer nahému. Sedemnásť kresťanov sa dostalo do väzenia, z_nich deviatich odsúdili na smrť a ostatných odsúdili na doživotnú prácu v_sloních stajniach. Vo Východnej provincii v_ktorej žije nielenže málo kresťanov, ale vôbec málo obyvateľov, tohto roku pre vieru uväznili päť osôb. Potom ich previezli do väzníc tohto súdneho dvora. V_Severnej provincii tiež zabrali dve dediny. Vykúpili sa len veľkými sumami peňazí, ktoré vyplatili mandarínovi, čo ich obsadil. Aj mňa 3._marca predvolali pred tribunál na základe obvinenia a výzvy môjho väzniteľa. Pýtali sa ma, či som ochotný pošliapať obrazy, na čo som odpovedal, že nie. Keďže som nechcel odpovedať na otázky môjho väzniteľa, vyhrážali sa, že ma budú biť. Ja som však trval na svojom a neodpovedal som. A tak som zatiaľ stále tu v_tomto väzení a zostanem tu dovtedy, kým Boh nerozhodne inak. Budem sa starať o_kresťanov, ktorí ku mne prídu. Nech mi Pán Boh udelí milosť, aby som im mohol poslúžiť tak, ako je to mojou povinnosťou.

Pozdravujem matku, ujcov, kanonika a pána Antona, Petra, Antona, Pona, Pepeho, Máriu, pána Alexandra, Pinola a všetkých príbuzných, priateľov a známych a najmä matky z_kláštora Nepoškvrneného Počatia, Ruženu a pani Losu, matku Kandiu, Hyacinta, ujčinu Izabelu s_celou ich rodinou. Prosím ich, aby sa za mňa modlili k_Bohu, pretože som veľmi slabý telesne i_duševne. Nech vás Boh opatruje a zachová na mnoho rokov.

{p}

RESPONZÓRIUM

{r}Hebr 12, 1-2{/r}; {r}2 Kor 6, 4-5{/r}

Vytrvalo bežme v_závode, ktorý máme pred sebou, {*} S_očami upretými na Ježiša, pôvodcu a zavŕšiteľa viery.

Odporúčame sa vo veľkej trpezlivosti, v_súženiach, v_núdzi, v_úzkostiach, pod ranami, vo väzeniach. {*} S_očami upretými na Ježiša, pôvodcu a zavŕšiteľa viery.

Alebo iné:

Z_Listu svätého biskupa a mučeníka Valentína de Berrio–Ochoa svojej matke z_Tonkinu (Vietnam) zo dňa 1._augusta 1860

(Cartas y_Escritos, ed. Jacinto Garrastachu, Bilbao 1966, pp. 238-239)

{p}

Naše telo sa často vzpiera, ale Ježišova milosť je silnejšia než telo i_peklo

Moja drahá mamička!

Začiatkom tohto roku som dostal váš list. Oj, ako som sa zaradoval, keď som uzrel rukopis svojej mamičky! Moje srdce sa naplnilo nesmiernou radosťou, keď som sa dozvedel, že sa z_vás stala čiperná starenka, ktorá je stále samá láskavosť a roztomilosť.

S_veľkou radosťou som sa dozvedel, že každý deň chodíte na svätú omšu a modlievate sa za všetkých k_milovanému Ježišovi.

Chcete vedieť, ako žijem a čo jedávam. Drahá moja mamička, žijem tu veľmi dobre, som biskupom a mám čo jesť.

Tu nemajú chlieb. Ak máte čierny chlieb, tak mi z_neho pošlite po vtáčikovi – letáčikovi. S_akou radosťou by sme si tu, pán biskup a jeho misionári, zajedli z_chleba upečeného rukami našej starenky!

Kukurica tu je, ale jedia ju tu surovú. Aj ja som už dvakrát jedol niekoľko zrniek surovej kukurice.

Je tu veľa morských a riečnych rýb. Z_tohto dôvodu, ale i_preto, že to prikazuje aj náš svätý Dominik vo svojich posvätných predpisoch, každý deň jedávam rybacie mäso, a len niekedy aj iné.

Nebojte sa, mamička, hladom neumrieme.

Či si azda myslíte, že chodím na koči, keďže som biskupom? Chodím pešo i_v_temnej noci. No i_tak je nám veselo. Jednej noci som v_blate a daždi urazil šesť míľ. A koľkokrát som celý spadol na zablatenú zem. Biskup, nebiskup, na miesto som prišiel celý mokrý a zablatený. Kresťania sú však veľmi milosrdní a láskaví. Keď som k_nim prišiel, už ma čakala horúca voda, mohol som sa okúpať a v_pohode som mohol slúžiť svätú omšu.

Ach, drahý môj synu, možno poviete, ako to ty len smutne žiješ. Ale nie, mamička moja, nežijem smutne; som zdravý ako aj ostatní, rovnako veselý a činný. Pri práci mi pomáha Boh. Mamička, Valentín je teraz hotový horal. Jeho brada by nahnala strach aj tým najstarším čertom v_pekle.

Modlite sa za mňa u_Ježiša. Ja si tiež každý deň pri svätej omši spomínam na svojich rodičov. Prosím Boha, aby ste na tomto svete mali čo dať na seba a čo do úst a potom na druhom svete slávu v_nebi.

Povzbudzujem vás, mamička, aby ste len trpezlivo vykonávali práce tohto sveta.

Naše telo sa často vzpiera, ale Božia milosť je silnejšia než telo i_peklo; preto musíme Boha vždy prosiť o_milosť a to prostredníctvom presvätej Panny Márie, svätého Jozefa a svätej Moniky a všetkých svätých v_nebi.

Mamička, pozdravujem všetkých príbuzných; bozkávam vám ruku.

{p}

RESPONZÓRIUM

{r}Múd 3, 6-7a. 9{/r}

Pán vyskúšal vyvolených ako zlato v_peci a prijal ich ako celopalnú žertvu; a v_čase navštívenia zažiaria. {*} Lebo pre jeho svätých je pripravená milosť a zľutovanie.

Tí, čo v_neho dúfajú, poznajú pravdu a verní zotrvajú pri ňom v_láske. {*} Lebo pre jeho svätých je pripravená milosť a zľutovanie.

Alebo iné:

Z_Listu svätého kňaza a mučeníka Petra Almatóa svojmu otcovi z_Tonkinu (Vietnam) zo dňa 3._augusta 1859

(Pedro Almató y_Ribera, O.P., Martir del Tonkín [1830-1861] Correspondencia familiar, ed. V. Gomez, Garcia Valencia, 1987, pp. 62-63)

{p}

Keby ste sa dozvedeli, že ma chytili a mučili za vieru, neplačte, skôr sa radujte nad šťastím, ktoré ma postretlo

Môj drahý otče!

Predpokladám, že už ste ma oplakali ako mŕtveho; dôvodov na to už bolo dosť. Ani sám som si nepomyslel, že dožijem dneška a ani nádeje veľa nemám, že také veľké prenasledovanie prežijem. Už je tomu takmer rok, čo ku týmto brehom priplávali naši osloboditelia, čo postavili pevnosti, opevnili domy a čo zomrelo niekoľko sto ľudí. Prečo? Dosiahli sme mier? Oj, drahý otče! Ľstivá európska politika sa vysmiala našim nádejam. My naivní sme si mysleli, že katolícke zbrane do tohto kráľovstva priniesla iba horlivosť vo veci náboženstva v_snahe potrestať jeho kráľa a v_prípade, že by neposkytol patričnú satisfakciu, vziať mu kráľovstvo, ktoré Francúzsko darovalo jeho pradedovi. Doteraz nebolo účinné ešte nič pre dobro náboženstva. To, aké sú zámery Francúzska, pokiaľ ide o_túto krajinu, to nám ukáže len budúcnosť. Rád by som sa o_celej veci zmienil trošku podrobnejšie, ale rozsah jedného listu mi to neumožňuje.

Nešťastia, ktoré sme doteraz museli pretrpieť, sú nesmierne; naše misie, kedysi prekvitajúce, stratili svoju sviežosť a krásu. Koľko tu je teraz zničených dedín, koľko kresťanov odvlečených a koľko služobníkov Pána mŕtvych alebo vyhnaných! Človeku je naozaj do plaču, keď vidí, ako niektorých vedú na popravisko, iných držia zatvorených v_podzemných celách, ďalším rabujú domy a potom ich bez jediného kúsku chleba na prežitie nechajú na ulici. Ach, veru, museli sme veľa hrešiť!

Presný počet vyhnaných či už katechétov alebo kresťanov vám povedať nemôžem, pretože nemám k_dispozícii zoznamy. V_každom prípade však ide o_veľmi vysoký počet. Nepočítajúc najosvietenejších apoštolských vikárov, o_ktorých som vám písal vo svojom poslednom liste, bolo umučených ďalších devätnásť duchovných a niekoľko katechétov a kresťanov, ktorých presný počet však tiež nepoznám.

Všetky tieto obete pripadajú iba na naše misie, ktoré mali dvestotisíc kresťanov. Bolo by pre nás istou útechou, keby sme aspoň vedeli, kedy sa to všetko skončí. Ale postup vyjednávaní v_prístave Turon je taký, že sa neodvažujeme vysloviť žiaden odhad.

Momentálne som na tom zdravotne dosť dobre, aj keď nie až tak, ako by si to človek prial vzhľadom na dané okolnosti. Už sedem mesiacov sa dvaja Európania skrývame v_jednom malom domčeku, ktorý má v_podzemí skrýšu, kam sa môžeme skryť, keby nás chceli navštíviť mandaríni. Keby ste sa dozvedeli, že ma chytili a mučili za vieru, neplačte, skôr sa radujte nad šťastím, ktoré ma postretlo. Lúčim sa s_vami, s_matkou, bratom a sestrami ako aj príbuznými a priateľmi pre prípad, keby som im nemohol napísať. Zároveň sa utiekam k_Pánu Bohu a Panne Márii, aby mi dali potrebné milosti k_tomu, aby som mohol umrieť skrze ich lásku. Otče môj, zbohom.

{p}

RESPONZÓRIUM

{r}Lk 6, 22. 23a{/r}; {r}1 Pt 3, 14a{/r}

Blahoslavení budete, keď vás budú ľudia nenávidieť a ako zlo zavrhnú vaše meno pre Syna človeka. {*} Radujte sa v_ten deň a jasajte, lebo máte veľkú odmenu v_nebi!

Ak trpíte pre spravodlivosť, ste blahoslavení. {*} Radujte sa v_ten deň a jasajte, lebo máte veľkú odmenu v_nebi!

RANNÉ CHVÁLY

Ant. 1
Séria A: Keď zostúpi na vás Duchu Svätý, dostanete silu a budete mi svedkami až po samý kraj zeme.
Séria B: Našou jedinou chválou je kríž nášho Pána Ježiša Krista.

Ant. 2
Séria A: Dostali ste milosť nielen v_Krista veriť, ale aj trpieť pre neho.
Séria B: To sú tí, čo prichádzajú z_veľkého súženia; oprali si rúcha v_Baránkovej krvi.

Ant. 3
Séria A: Vy ste vytrvali so mnou v_mojich skúškach.
Séria B: Preto sú pred Božím trónom a dňom i_nocou mu slúžia.

KRÁTKE ČÍTANIE

{r}1 Pt 4, 13-14{/r}

Milovaní, radujte sa, keď máte účasť na Kristových utrpeniach, aby ste sa radovali a plesali aj vtedy, keď sa zjaví jeho sláva. Keď vás hanobia pre Kristovo meno, ste blahoslavení, lebo Duch slávy a Boží na vás spočíva.

KRÁTKE RESPONZÓRIUM

Spravodliví {*} Budú žiť naveky.

U_Pána je ich odmena. {*}

Budú žiť naveky.

Sláva Otcu i_Synu i_Duchu Svätému.

Spravodliví {*} Budú žiť naveky.

Ant. na Benediktus: Svätí mučeníci mali účasť na Kristových utrpeniach, zaradovali sa, a až sa Kristus zjaví v_sláve, budú s_ním vládnuť naveky.

Alebo, najmä pri speve: Nikto nemá väčšiu lásku ako ten, kto dá život za svojich priateľov.

MODLITBA

Dobrotivý Bože, prameň a pôvodca každého otcovstva, ty si urobil svätých mučeníkov Ignáca a jeho spoločníkov verných krížu tvojho Syna až po vyliatie krvi; daj, nech na ich príhovor šírime tvoju lásku medzi bratmi a sestrami, aby sme sa mohli volať a byť tvojimi synmi.

Alebo:

Bože a Otče náš, krvou svätého Ignáca a jeho spoločníkov si zvlažil vietnamskú zem; na príhovor toľkých mučeníkov daj, nech v_tejto krajine kvitne kresťanská viera.

VEŠPERY

Ant. 1
Séria A: Po celej zemi rozlieha sa ich hlas a ich slová až po končiny sveta.
Séria B: Budú so mnou kráčať v_bielych rúchach, lebo sú toho hodní. Ich mená nevymažem z_knihy života.

Ant. 2
Séria A: To už nie vy budete hovoriť, ale Duch vášho Otca bude hovoriť vo vás.
Séria B: Oni zvíťazili nad drakom pre Baránkovu krv a pre slovo jeho svedectva.

Ant. 3
Séria A: Boh nás povolal k_viere v_pravdu skrze evanjelium, aby sme získali slávu u_nášho Pána Ježiša Krista.
Séria B: S_palmou prišli svätí do kráľovstva, z_Pánovej ruky si zaslúžili skvelé koruny.

KRÁTKE ČÍTANIE

{r}Sk 15, 7b-9{/r}

Boh si ma od prvých dní vyvolil spomedzi vás, aby pohania z_mojich úst počuli slovo evanjelia a uverili. A Boh, ktorý pozná srdcia, vydal im svedectvo, keď im dal Ducha Svätého tak ako nám; a neurobil nijaký rozdiel medzi nami a nimi, keď vierou očistil ich srdcia.

KRÁTKE RESPONZÓRIUM

Radujte sa v_Pánovi. {*} A jasajte, spravodliví.

Oslavujte ho všetci čistého srdca. {*}

A jasajte, spravodliví.

Sláva Otcu i_Synu i_Duchu Svätému.

Radujte sa v_Pánovi. {*} A jasajte, spravodliví.

Ant. na Magnifikat: Pre svätých mučeníkov je slávou zomierať pre Kristov kríž, alebo žiť v_spojení s_Kristom. Preto ich Boh povýšil tým, že žiaria v_nebeskej sláve.

Alebo, najmä pri speve: Blahoslavení budete, keď vás budú ľudia nenávidieť, keď vás vylúčia spomedzi seba, potupia a ako zlo zavrhnú vaše meno pre Syna človeka. Radujte sa a jasajte, lebo máte veľkú odmenu v_nebi!

27. novembra

BL. MARGITY SAVOJSKEJ, MATKY RODINY A REHOĽNÍČKY

Margita sa narodila asi v_roku 1382 v_rodine savojského vojvodu Amadea, kniežaťa ďAcaia. Svätý Vincent Ferrer ju povzbudzoval k_tomu, aby sa usilovala o_vyššiu dokonalosť. Vo veku 36 rokov ovdovela a vstúpila do Tretieho rádu sv. Dominika. Horela obdivuhodnou láskou k_chudobným a chorým, svoj majetok rozdala núdznym, vlastnými rukami vytierala vredy chorým. V_roku 1441 dala v_Albe postaviť pre mníšky i_pre seba kláštor, v_ktorom znášala trojaké Kristovo utrpenie; totiž nactiutŕhania, choroby a prenasledovanie. Kvôli obnoveniu pokoja vo všeobecnej Cirkvi – krátko predtým začala západná schizma – prijímala na seba všetky ťažkosti a námahy. Zomrela 23._novembra 1464. Jej úctu v_roku 1566 dovolil pápež sv. Pius V. a 8._októbra 1669 ju potvrdil pápež Klement IX.

MODLITBA

Obdivuhodný Bože, blahoslavenú Margitu si priviedol k_tomu, že odišla z_kráľovského dvora, aby ťa pokorne nasledovala; daj, nech jej príklad nás naučí zriekať sa svetských rozkoší, venovať sa božským veciam a z_lásky ku krížu prekonávať všetky protivenstvá.

1. decembra

BL. JÁNA VERCELLSKÉHO, KŇAZA

Narodil sa začiatkom XIII._storočia v_piemontskom Mosso Santa Maria (Vercelli). Prednášal právo na univerzite v_Paríži. Kázne blahoslaveného Jordána Saského naňho tak zapôsobili, že vstúpil do Rehole kazateľov. 7._júna 1264 bol zvolený za šiesteho magistra celej rehole. Takmer dvadsať rokov príkladne vzdelával bratov. O_teologických otázkach sa často radil so svätým Tomášom Akvinským a snažil sa obhajovať jeho náuku. V_roku 1274 sa zúčastnil Lyonského koncilu a urobil tam veľa práce. Bol veľkým synom svätého Dominika. Na jeho hrob dal urobiť mramorový náhrobok, ktorý vyzdobil Mikuláš z_Pisy. Tiež šíril úctu k_Najsvätejšiemu menu Ježišovmu. Neustále bol na cestách; bol prísnym kazateľom, zároveň však používal jemné spôsoby. Bratov povzbudzoval k_zachovávaniu chudoby a k_evanjeliovému kázaniu. Zomrel 30._novembra 1283 v_Montpellier. Jeho telesné pozostatky boli spálené počas náboženských vojen vo_Francúzsku v_XVI._storočí. Jeho úctu potvrdil 7._septembra 1903 pápež svätý Pius_X.

MODLITBA

Všemohúci Bože, blahoslaveného Jána si preslávil osobitnou horlivosťou, podivuhodnou rozvahou a statočnosťou, aby Rehoľa kazateľov prekvitala; na jeho príhovor daj, nech tvoja rodina je vždy a všade dobre spravovaná a vedená.

8. decembra

NEPOŠKVRNENÉ POČATIE PANNY MÁRIE

Slávnosť

PRVÉ VEŠPERY

DLHÉ RESPONZÓRIUM

Porov. {r}Múd 7, 25{/r}; {r}Ž 73, 24{/r}

Boh vyvolil Máriu, a uprednostnil ju, a stvoril ju v_Duchu Svätom. {*} Preto sa jej nič nečisté nikdy dotknúť nemôže.

Pán Máriu uchránil svojou spásou a jeho pravica ju prijala. {*} Preto sa jej nič nečisté. Sláva Otcu. {*} Preto sa jej nič nečisté.

POSVÄTNÉ ČÍTANIE

Z_Homílií svätého kňaza Jána Damascénskeho

(Hom._6 in Nativitatem B._V._Mariæ, 4-12: PG 96, 666-679)

{p}

Celá si komnatou Ducha, celá si mestom živého Boha

Dnes zavial vánok zvestujúci radosť celému svetu. Hore nech sa raduje nebo, dolu nech plesá zem. Nech zaplesá príroda: na svet prichádza ovečka, z_ktorej Pastier vezme na seba podobu ovce a roztrhá starý šat smrteľnosti.

Oslávme deň Božej Rodičky. Veseľ sa, „neplodná“ Anna, „čo si nerodila; jasaj a volaj, čo nepoznáš pôrodné bolesti“. Plesaj, Joachim, lebo z_tvojej dcéry „chlapček sa nám narodil, daný je nám syn a volajú ho: Veľký radca“, spása celého sveta, „Posol, mocný Boh“.

Toto dieťa je Boh. Kto teda môže popierať, že jeho matka je Božou Rodičkou? „Ak nevyznáva niekto, že svätá Panna je Bohorodičkou, je vzdialený od Boha.“ To nie je môj výrok, i_keď ho ja hovorím. Toto božské dedičstvo som prijal od otca Gregora Teológa.

Dnes boli položené základy spásy sveta. V_posvätnom ovčíne sa nám narodila Ovečka, Božia matka, a z_nej sa narodil Baránok Boží, ktorý na seba vzal hriechy sveta.

Dnes Boh, Stvoriteľ všetkého, Slovo, ktoré vytrysklo z_Otcovho srdca, začal písať nový diel knihy atramentom Ducha, ktorý je jazykom Boha.

Ty, hodná dcéra Boha, pôvab ľudskej prirodzenosti, ty si opravila pramatku Evu. Ty, dcéra, si ustavičná Panna, k_tomu, aby si počala, nepotrebuješ muža. Ten, ktorého si nosila v_lone, má večného Otca. Pozemská dcéra, ty si ako Bohorodička v_náručí nosila Stvoriteľa.

Naozaj, ty dôstojnosťou predčíš všetky stvorené veci. Lebo len z_teba jedinej sa narodil najvyšší Stvoriteľ, z_teba prijal počiatok nášho hmotného tela. Jeho telo vyrástlo z_tvojej krvi. Boh dokonca prijímal mlieko z_tvojich pŕs a tvoje pery bozkávali ústa Boha. Boh celého tvorstva si ťa obľúbil, pretože vopred poznal tvoju dôstojnosť, a ako milovanú ťa predurčil. V_poslednej dobe ťa priviedol na svet a urobil ťa Božou Rodičkou a živiteľkou svojho Syna a Slova.

Celá si komnatou Ducha, celá si mestom živého Boha, ktoré osviežujú riečne prítoky: totiž prúdy milosti Ducha Svätého. Celá si krásna, celá si blízka Bohu. Panna, oplývajúca božskými milosťami, svätý chrám Boží, chrám, čo nie je vyzdobený zlatom a drahocennými kameňmi, namiesto zlata však žiari Duchom! Namiesto drahokamov máš nádhernú perlu – Krista, onen diamant božstva.

„Svätý Boh“ a Otec chcel dokonať v_tebe a z_teba tajomstvo, ustanovené pred vekmi. „Svätý, silný“, Boží Syn a Boh, jednorodený, dal zrod prvorodenej a neplodnej matke, aby sa sám, jednorodený Otcov a prvorodený zo všetkých tvorov, ako jednorodený narodil z_panenskej Matky, prvorodený z_mnohých bratov, spôsobom podobným nám, a stal sa účastným tela a krvi, ktoré vzal na seba. „Svätý, nesmrteľný“, presvätý Duch, ťa uchránil rosou svojho božstva, aby ťa božský oheň nespálil. I_toto však vopred označoval Mojžišov ker. Staň sa! Staň sa!

„Zdravas’, Mária, milosti plná, Pán s_tebou. Požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod života tvojho“ Ježiš Kristus, Boží Syn. Jemu nech je sláva s_Otcom a Duchom Svätým po nekonečné veky vekov. Amen.

{p}

RESPONZÓRIUM

{r}Sir 24, 26{/r}; {r}Ž 66, 16{/r}; {r}Jdt 13, 18{/r}

Pristúpte ku mne všetci, ktorí po mne túžite. {*} A vyrozprávam vám, aké veľké veci mi urobil Pán.

Žije Pán, lebo na mne prejavil svoje milosrdenstvo. {*} A vyrozprávam vám, aké veľké veci mi urobil Pán.

DRUHÉ VEŠPERY

DLHÉ RESPONZÓRIUM

Porov. {r}Múd 7, 25{/r}; {r}Ž 73, 24{/r}

Na nebi sa ukázalo veľké znamenie: Žena odetá slnkom, pod jej nohami mesiac {*} A na jej hlave veniec z_dvanástich hviezd.

Pán ma zaodial rúchom spásy, zahalil ma plášťom spravodlivosti ako nevestu okrášlenú šperkami. {*} A na jej hlave veniec z_dvanástich hviezd.

Sláva Otcu i_Synu i_Duchu Svätému.

Na nebi sa ukázalo veľké znamenie: Žena odetá slnkom, pod jej nohami mesiac {*} A na jej hlave veniec z_dvanástich hviezd.

Ant. na Magnifikat: Dnes vzišla ratolesť z_koreňa Jesseho; dnes bola bez poškvrny hriechu počatá Mária; dnes rozšliapala hlavu starého hada. Aleluja.

MODLITBA

Svätý Bože, nepoškvrneným počatím Panny Márie si pripravil dôstojný príbytok svojmu Synovi a pre budúce zásluhy jeho smrti uchránil si ju od hriechu; prosíme ťa, daj, aby sme na jej orodovanie aj my prišli k_tebe s_čistým srdcom.

16. decembra

BL. ŠEBASTIÁNA MAGGIHO, KŇAZA

Šebastián sa preslávil medzi reformátormi dominikánskeho rehoľného spôsobu života v_XV. storočí. Narodil sa v_roku 1414 v_Brescii. Pochádzal zo šľachtického rodu a dominikánsky rehoľný odev prijal v_roku 1429. Dvakrát bol generálnym vikárom reformovanej Lombardskej provincie a tiež priorom v_mnohých konventoch. K_sebe bol prísny, k_druhým bol milý a ku každému sa správal vľúdne a trpezlivo ako „muž ozdobený akousi sladkou dobrotou, vľúdnosťou a láskavosťou“. Zomrel v_roku 1496 v_janovskom konvente Santa Maria di Castello. Pápež Klement XIII. schválil jeho úctu 15._apríla 1760.

MODLITBA

Dobrotivý Bože, blahoslavenému Šebastiánovi si dal milosť, že správne viedol ľudí k_evanjeliovej dokonalosti a pravde; prosíme, daj, nech nám jeho príklad dopomôže nastúpiť na cestu dokonalej lásky a posilňovať duchovný život pokáním, aby sme došli do tvojej slávy a večného života.