LH pre CSA

V_minulých mesiacoch a rokoch sme mali častejšie príležitosť vyhlásiť za sväté a blahoslavené vychovávateľky ženskej mládeže. Všetky mali rovnaké poslanie, ktoré je i_dnes aktuálne. Všetky totiž sledovali rovnaký cieľ, ale na jeho dosiahnutie volili rozdielne cesty, ktoré prispôsobovali rozličným okolnostiam, prostrediu, obdobiam a potrebám. Týmto nevyčerpateľným rozmanitým bohatstvom zdobia rúcho Cirkvi.

A na tomto rúchu, ktoré zahaľuje zimou sa trasúce a zranené údy úbohého ľudstva, žiaria ony ako vzácne drahokamy a perly. Každá z_nich má svoj osobitý lesk. Jedno však majú spoločné – boli to veľké duše. Veľkými ich urobil Boh, ktorý si ich od večnosti vyvolil. Veľkými sa stali tým, že pochopili svoje poslanie a jedinečné Božie myšlienky a úmysly prijali za svoje. Veľkými sú aj svojou odvahou, s_akou prekonávali ťažké skúšky, ktoré Pán na ne dopustil, aby ich očistil od pozemského nánosu a svojím tvorivým a plodným pôsobením ich odlúčil od vlastného ja, aby sa skrze ne prejavila Kristova sila. Veľkými ich napokon urobila aj ich pevná vôľa, s_ktorou uskutočňovali veľké diela.

Kým u_väčšiny týchto duší pozorujeme najprv Božiu výzvu, potom skúšku a napokon skutky, ktoré dovŕšili Bohom plánované dielo, u_Alexie vypĺňali tieto tri etapy celý jej život: povolanie k_osobitnej úlohe sa jej odhaľovalo len postupne; čoraz mučivejšie skúšky ju sprevádzali až do konca života a očisťovali, zoceľovali a posväcovali ju uprostred apoštolskej práce a kontemplatívnej sústredenosti; vlastné dielo sa uskutočňovalo podľa Božieho plánu, ktorý sa každým dňom črtal jasnejšie a vernejšie. Boh postupne odhaľoval Matke Alexii veľkú myšlienku jej čias, totiž praktické uskutočňovanie lásky k_blížnemu, ktorá mala obnoviť v_Kristovi celú spoločnosť.

A toto dielo mali uskutočňovať duše celkom odpútané od sveta a kontempláciou vnútorne zjednotené s_Kristovým životom. Pritom sa mali horlivo venovať i_výchove ženskej mládeže v_školách.

Niektorých z_tých, čo sa zachránili, pošlem k_ďalekým ostrovom, ktoré nepočuli chýr o_mne a nevideli moju slávu; {*} Budú ohlasovať medzi národmi moju slávu.

Každý sa príde pokloniť pred moju tvár. {*} Budú ohlasovať medzi národmi moju slávu.

Všemohúci Bože, ty si viedol blahoslavenú Alexiu, aby pod ochranou Panny Márie založila novú rehoľnú rodinu na výchovu dievčat; daj, prosíme, nech sme aj my zapálené podobnou horlivosťou hlavne pre duše mladých a nech sa usilujeme páčiť sa jedine tebe.

Ant. 1 Božia sláva, ktorá žiari v_Ježišovej tvári, nech osvieti všetkých v_Duchu Svätom.

Kto nás odlúči od Kristovej lásky? Azda súženie, úzkosť alebo prenasledovanie, hlad alebo nahota, nebezpečenstvo alebo meč? Ale v_tomto všetkom slávne víťazíme skrze toho, ktorý nás miluje. A som si istý, že ani smrť, ani život, ani anjeli, ani kniežatstvá, ani prítomnosť, ani budúcnosť, ani mocnosti, ani výška, ani hĺbka, ani nijaké iné stvorenie nás nebude môcť odlúčiť od Božej lásky, ktorá je v_Kristovi Ježišovi, našom Pánovi.

Nech je zvelebený Boh a Otec nášho Pána Ježiša Krista. {*} On nás potešuje v_každom našom súžení.

Ant. na Benediktus: Ľudia sa nepriblížia k_Bohu, ak im nikto nezvestuje evanjelium ukrižovaného Krista, Božiu moc a Božiu múdrosť.

Na sviatok blahoslavenej Alexie Le Clerc s_radosťou oslavujme Krista, Ženícha a Korunu panien, a vrúcne ho prosme:

daj, aby sa na jej príhovor a pod jej ochranou naša rehoľa vnútorne upevňovala a bola hodná nových povolaní.

Dal si nám nebeský dar evanjeliových rád, aby sme žili čoraz väčšmi pre Krista a Cirkev;

daj nám naplno pochopiť čistotu pre Božie kráľovstvo a jej duchovnú hodnotu.

Hoci bohatý, stal si sa pre nás chudobným, aby sme sa my tvojou chudobou obohatili;

osloboď nás od všetkých zbytočností i_od nás samých, aby sme žili jednoducho a chudobne.

Plnil si vôľu svojho nebeského Otca po celý svoj život až na smrť na kríži;

dožič, aby sme sa aj my rehoľnou poslušnosťou v_slobode a láske podriaďovali vôli nášho Otca, ktorý je na nebesiach.

Ant. 1 Nik nemá väčšiu lásku ako ten, kto položí život za svojich priateľov.

Lebo Kristus ma neposlal krstiť, ale hlásať evanjelium, a nie v_múdrosti slova, aby nebol vyprázdnený Kristov kríž. Lebo slovo kríža je bláznovstvom pre tých, čo idú do záhuby, ale pre tých, čo sú na ceste spásy, teda pre nás, je Božou mocou.

Rozhodol som sa, že nechcem medzi vami vedieť nič iné, iba Ježiša Krista ukrižovaného. {*}

Z_celého srdca chváľme Krista, ktorý hovoril o_deťoch, miloval ich a požehnával. S_pokornou prosbou sa obráťme na Ježiša, Syna nebeského Otca:

Božský Majster a Učiteľ, ty si nás povolal, aby sme sa venovali deťom a mladým ľuďom, ktorí sú nádejou Cirkvi a národa;

na príhovor svojej Matky ochraňuj mládež našej vlasti a daj jej silu zvíťaziť nad zlom.

daj neúnavnú horlivosť a múdrosť všetkým, ktorí vedú a vychovávajú mládež.

posilňuj nás týmto nebeským pokrmom, aby sme sa ti stávali čoraz podobnejšími.

dožič, nech mariánsky duch preniká celý náš život: zachovávanie sľubov, modlitbu, nažívanie v_spoločenstve, prácu i_apoštolát.

Voláš k_sebe všetkých, čo nesú svoj každodenný kríž, aby si ich posilnil;

pomôž chorým a nevládnym sestrám a daj, aby pochopili, že trpezlivé znášanie kríža je účinným apoštolátom na záchranu sveta.

Pre zásluhy svojej predrahej krvi, na orodovanie Panny Márie i_našich zakladateľov

daj, aby duše verných zosnulých čím skôr prešli z_očistca do večnej blaženosti.

Ant. Veľký je Boh a všetkej chvály hoden, lebo povolal Augustína, svetlo svojej Cirkvi, z_temných bludov. Aleluja.

Raduj sa, matka,

že si už modlitbami cieľ dosiahla,

a viď syna svojho,

ktorého si svetu dala,

svätým krstným kúpeľom oživeného.

Nech plesá nebo,

celé rozjasnené tým svetlom,

nech jeho zásluhami skvie sa,

nech podoprená týmto stĺpom,

zem radosťou skvie sa.

Maj, matka,

s_našou biedou zľutovanie

a príhovormi Božiu pravicu klesajúcu zadrž;

jeho hnevu vypros zmiernenie,

nech opadne už.

Česť najvyššiemu Otcovi

a jeho milému Synovi;

nech bez prestania dnes a v_každý čas,

Presvätý Duchu, rovnaký a jeden Boh,

chvály znejú tebe. Amen.

Ant. 1 Tvoje slová mi prenikli do srdca a zo všetkých strán ma obklopili. Aleluja.

Ant. 2 Netúžil som po väčšej istote o tebe, Pane, ale po svojej väčšej stálosti. Aleluja.

Ant. 3 Už som našiel drahú perlu, predal som všetko, čo som mal; už som ju chcel kúpiť, ale ešte stále som váhal. Aleluja.

{v}12{/v}Nech teda nevládne hriech vo vašom smrteľnom tele, žeby ste sa poddávali jeho žiadostiam, {v}13{/v}ani nevydávajte svoje údy hriechu za nástroj neprávosti, ale oddajte sa Bohu ako živí, čo vstali z_mŕtvych, a svoje údy dajte Bohu za nástroj spravodlivosti. {v}14{/v}A hriech už nebude panovať nad vami, lebo nie ste pod zákonom, ale pod milosťou.

{v}15{/v}Čo teda? Budeme hrešiť, pretože nie sme pod zákonom, ale pod milosťou? Vonkoncom nie! {v}16{/v}Neviete, že komu sa dávate za otrokov a poslúchate ho, ste otrokmi toho, koho poslúchate: či hriechu na smrť, alebo poslušnosti pre spravodlivosť? {v}17{/v}No vďaka Bohu, že hoci ste boli otrokmi hriechu, zo srdca ste sa podriadili tomu učeniu, do ktorého ste boli uvedení, {v}18{/v}a oslobodení od hriechu stali ste sa služobníkmi spravodlivosti.

{v}19{/v}Hovorím po ľudsky s_ohľadom na slabosť vášho tela. Ako ste vydávali svoje údy na neprávosť, keď slúžili nečistote a neprávosti, tak teraz vydávajte svoje údy na posvätenie, aby slúžili spravodlivosti. {v}20{/v}Lebo keď ste boli otrokmi hriechu, boli ste slobodní čo do spravodlivosti. {v}21{/v}A aký úžitok ste mali vtedy z_toho, za čo sa teraz hanbíte? Veď koniec toho všetkého je smrť! {v}22{/v}Ale teraz, keď ste oslobodení od hriechu a stali ste sa Božími služobníkmi, máte z_toho úžitok na posvätenie a nakoniec večný život. {v}23{/v}Lebo mzdou hriechu je smrť, ale Boží dar je večný život v_Kristovi Ježišovi, našom Pánovi.

Odhoďte od seba všetky svoje hriechy, ktorými ste sa proti mne prehrešili. {*} A budete mať nové srdce a nového ducha. Aleluja.

V_nikoho smrti nemám zaľúbenie; obráťte sa a budete žiť. {*} A budete mať nové srdce a nového ducha. Aleluja.

V_Miláne vtedy spravoval biskupský úrad Ambróz, kňaz Bohu milý a ľuďmi milovaný. Augustín chodil často na jeho kázne, v_ktorých Ambróz vysvetľoval Božie slovo, a on ho pozorne počúval. Predtým sa ako mladík dal zviesť manichejskou sektou v_Kartágu. Preto počúval pozornejšie než ostatní, čo sa bude hovoriť o heréze, či za nich alebo proti nim. Dobrotivým Božím riadením tento kňaz preberal otázky, týkajúce sa práve tohto bludu. Tak sa Augustín poúčal a pôsobením Božieho milosrdenstva pomaly opúšťal blud. Potom, keď sa utvrdil v_katolíckej viere, zrodila sa v_ňom túžba po raste v_zbožnosti, takže cez blížiace sa veľkonočné sviatky bol pokrstený. S_Božou pomocou a pôsobením biskupa Ambróza uveril náuke katolíckej Cirkvi a prijal sviatosti.

Hneď nato sa zriekol všetkého svetského, po čom túžil: prestal mať záujem o manželstvo, o pokračovanie rodu, o majetok a prestal dychtiť po ľudskom uznaní. Rozhodol sa, že bude slúžiť Bohu so svojimi priateľmi. Snažil sa patriť do malého stáda, o ktorom Pán povedal: Neboj sa, malé stádo, lebo sa vášmu Otcovi zaľúbilo dať vám kráľovstvo. Predajte čo máte, a dajte to ako almužnu. Zaobstarajte si mešce, ktoré sa netrhajú, nepominuteľný poklad v_nebi. Snažil sa plniť, čo na inom mieste Pán povedal: Ak chceš byť dokonalý, choď, predaj všetko, čo máš rozdaj chudobným, a budeš mať poklad v_nebi. Potom príď a nasleduj ma.

Zamýšľal postaviť na základe viery nie drevo, trávu alebo slamu, ale zlato, striebro a drahé kamene. Vtedy mal tridsať rokov; mal už len matku, ktorá sa k_nemu primkla, a z_jeho úmyslu slúžiť Bohu mala väčšiu radosť než z_možných vnúčat; otec mu už zomrel skôr. Odmietol aj žiakov, ktorých vyučoval rečníctvo, že si majú vyhľadať iného učiteľa, pretože on sa rozhodol slúžiť Bohu.

S_Božou pomocou sa rozhodol, že sa preplaví do Afriky, do svojho domu na vlastnom statku spolu s_inými známymi a priateľmi, ktorí boli oddaní Bohu rovnako ako on. Keď tam došli a prispôsobili sa, takmer počas troch rokov žil pre Boha s_tými, ktorí sa k_nemu pripojili, vypustil z_hlavy svetské starosti, postil sa, modlil sa, konal dobré skutky a rozjímal o Božom zákone vo dne v_noci. A čo mu Boh v_úvahách a modlitbách vnukal, o tom rozprával so svojimi priateľmi a písal knihy vzdialenejším priateľom.

Dostalo sa mi Božieho milosrdenstva, pretože som konal z_nevedomosti v_nevere. {*} Preto sa bohato rozhojnila milosť nášho Pána a s_ňou viera a láska v_Kristovi Ježišovi. Aleluja.

Z_Božej milosti som tým, čím som, a jeho milosť ku mne nebola bez úžitku. {*} Preto sa bohato rozhojnila milosť nášho Pána a s_ňou viera a láska v_Kristovi Ježišovi. Aleluja.

Bože, nehasnúce svetlo a večný Pastier, ty si povolal svätého Augustína z_temnôt bludu do svojej svätej služby; daj, nech slávime pamiatku jeho obrátenia tak opravdivo, aby sme sa riadili jeho príkladom a posilňovali sa vo viere jeho náukou.

Nespočetných sĺz príčina, syn,

radostné srdce matky,

premožené žiaľom vzápätí,

stáva sa obeťou lásky.

Keď dal jej svetu klin,

bol to úbohý, hriešny syn;

keď jej srdce zranené

šťastie nájde znovuzrodené.

Z_náreku, slzami plynúceho,

vynára sa netvor nepodarený,

by nový človek vyšiel z_neho,

ušľachtilý a víťazný.

Slzy sa derú ako prúdy;

šťastná to bolesť nad synom

tá obmýva ho z_nečistoty,

tá na rany je balzamom.

Sladká bolesť matky tej plačúcej,

slzy preliate.

Koľko tej matke šťastia len dávate

v_synovi jedinom?

Ježišu, teba každý chváľ,

že si ako víťaz z_mŕtvych vstal,

i_Otca, Ducha milosti,

po všetky veky večnosti. Amen.

Ant. 1 Ty, Pane, si ma obrátil do môjho vnútra, ako by si ma dvihol za ramená z_miesta, kde som stál, pretože som sa nechcel pozerať na seba, a postavil si ma pred seba samého, aby som videl, aký som protivný.

Ant. 2 Vrhni sa mu na hruď, neboj sa, že sa ti vyhne a ty spadneš. S_dôverou sa mu vrhni do náručia, on ťa objíme a uzdraví.

Ant. 3 Až zajtra a zase zajtra? Prečo nie hneď? Prečo práve dnes nemá byť koniec mojej hanby?

Sme teda Kristovými vyslancami a akoby Boh napomínal skrze nás. V_Kristovom mene prosíme: Zmierte sa s_Bohom! Ako spolupracovníci vás napomíname, aby ste Božiu milosť neprijímali nadarmo. Veď hovorí: „V_milostivom čase som ťa vyslyšal a v_deň spásy som ti pomohol.“ Hľa, teraz je milostivý čas, teraz je deň spásy!

Ant. na Benediktus: Vzal som knihu, otvoril ju a potichu som čítal kapitolu, na ktorú mi najprv padli oči: „Oblečte si Pána Ježiša Krista.“ Aleluja.

Prosme nebeského Otca, aby nás na príhovor nášho svätého otca Augustína priviedol k_dokonalému obráteniu srdca, a volajme:

Obmyte, očistite sa, odstráňte mi spred očí zlobu svojich skutkov, prestaňte robiť zlo! Učte sa robiť dobro, domáhajte sa práva, pomôžte utláčanému, obhajujte vdovu!

Dám im srdce, aby ma poznali, veď ja som Pán; budú teda mojím ľudom a ja im budem Bohom, pretože sa vrátia ku mne celým svojím srdcom.

Pán nemešká s_prisľúbením, ako sa niektorí nazdávajú, že mešká; on je len trpezlivý s_vami a nechce, aby niekto zahynul, ale aby sa všetci dali na pokánie.

Raduj sa, matka,

že si už modlitbami cieľ dosiahla,

a viď syna svojho,

ktorého si svetu dala,

svätým krstným kúpeľom oživeného.

Nech plesá nebo,

celé rozjasnené tým svetlom,

jeho nech zásluhami skvie sa,

nech podoprená týmto stĺpom

zem radosťou chvie sa.

Maj, matka,

s_našou biedou zľutovanie

a príhovormi jeho pravicu klesajúcu zadrž;

Božieho hnevu vypros zmiernenie,

nech opadne už.

Česť najvyššiemu Otcovi

a jeho milému Synovi;

nech bez prestania dnes a v_každý čas,

presvätý Duch, rovnaký a jeden Boh,

chvály znejú tebe. Amen.

Ant. 1 Pôjdeme k_matke a vyrozprávame jej, ako sa všetko stalo. Ona sa raduje, jasá a velebí ťa, lebo len ty môžeš urobiť viac, ako prosíme, alebo než si dokážeme pomyslieť. Aleluja.

Ant. 2 Boli sme pokrstení a od tej chvíle zmizol nepokoj minulého života. Aleluja.

Ant. 3 Boli sme spolu a chceli sme spoločne žiť vo svätom zmýšľaní. Aleluja.

Teraz už niet odsúdenia pre tých, čo sú v_Kristovi Ježišovi; veď zákon Ducha, ktorý dáva život v_Kristovi Ježišovi, oslobodil ťa od zákona hriechu a smrti. Čo bolo nemožné zákonu pre slabosť ľudskej prirodzenosti, to uskutočnil Boh, keď pre hriech poslal svojho Syna v_tele podobnom hriešnemu a v_tele odsúdil hriech, aby sa požiadavka zákona splnila v_nás, čo nežijeme podľa tela, ale podľa Ducha.

Ant. na Magnifikat: Zranil si moje srdce láskou k_tebe a uchovával som tvoje slová vo svojom vnútri. Aleluja.

Z_celého srdca chváľme Krista, ktorý hovoril o_deťoch, miloval ich a požehnával. S_pokornou prosbou sa obráťme na Ježiša, Syna nebeského Otca:

udeľ nám, aby sme ťa hľadali a nachádzali, a keď ťa nájdeme, aby sme ťa ešte viac vyhľadávali.

zapáľ v_nás túžbu, aby sme ťa poznávali vo svojich bratoch a vždy boli pripravení im pomáhať.

udeľ život verným zosnulým a nám dopraj, aby sme sa s_nimi raz stretli v_sláve.

Narodila sa v_Tagaste (v dnešnom Alžírsku) v_roku 331 alebo 332 vo veriacej rodine, ktorá si dosť slušne žila. Ešte mladú ju vydali za Patrícia, pohana, ktorý po otcovi zdedil menšiu usadlosť a bol súčasne členom mestskej rady v_Tagaste. Bola to statočná žena, vrúcnej viery, pevnej nádeje, veľmi nadaná. Mala zmysel pre potreby spoločného života, rada sa modlila a uvažovala o slovách Písma. Bola príkladom dobrej manželky a kresťanskej matky.
Aj svojho muža získala pre Krista a vymodlila si obrátenie „oplakávaného“ syna Augustína. Jeho krst jej spôsobil veľkú radosť.
Zomrela blízko Ríma, v_Ostii na Tibere, asi v_októbri najneskôr však pred 13. novembrom v_roku 385 vo veku päťdesiatpäť rokov, keď sa Augustín vracal so svojimi priateľmi do Afriky. Asi štrnásť dní pred smrťou prežívala matka so synom v_Ostii sladké vytrženia mysle, keď nakrátko okúsili múdrosť, ktorá všetko stvorila, a mohli sa jej dotknúť s_bijúcim srdcom, ktoré zostalo upútané v_prvotinách ducha. (Vyz. IX.10)
Jej sviatok sa v_liturgii slávil už od 14. storočia vždy 4. mája. Dnes Cirkev slávi jej pamiatku 27. augusta. Jej pozostatky sú uctievané v_Kostole sv. Augustína v_Ríme.

Nech ťa velebia ústa chvália pery,

nech celým svetom zvučné piesne znejú,

Monika, ktorej pamiatka nádherná

vždy sa bude skvieť.

Opúšťaš brehy Afriky, svojej vlasti,

a nedbáš na búrky, v_ktorých sa more vzpína,

po cudzích mestách, nevediac strasti,

prevadíš syna.

Tvrdosť jeho učenosti premôžu tvoje slzy,

syn zdolaný plačom na kolená klesne,

podťaté zmetieš bludov stvory

až v_peklo desivé.

Konečne teda tvoje slzy a prosby

synovým srdcom zatvrdlivým pohnú;

tým sa mu brány svätej bohoslužby

otvoria navždy.

Odporcu viery v_synovi prekonávaš,

i_tých, čo proti zbožnosti sú, viere;

víťazstvom týmto vzácne dary dávaš

nám v_hojnej miere.

Matka, po dlhých prosbách vyslyšaná,

túžiš po vlasti, ktorú občania neba

docielia, že hneď v_sídla nadhviezdne

vezme Pán teba.

Sláva buď Otcu, Synu zrodenému,

a s_nimi rovnaká moc a česť i_sláva,

tiež tebe, Duchu, Bohu jedinému,

vždy nech sa vzdáva. Amen.

Ant. 1 Bola vedená k_čistote a k_zdržanlivosti a bolo to viac tvoje pôsobenie, že bola poslušná rodičom, než že ju rodičia viedli k_tomu, aby bola poslušná tebe.

Ant. 2 Očakávala, že tvoja dobrota sa zmiluje nad jej manželom a že bude žiť čisto, keď sa obráti.

Ant. 3 Svoje deti vychovávala tak, že toľkokrát ich v_bolesti zrodila, koľkrát pozorovala, že sa od teba vzďaľujú.

Keď sa priblížil deň, v_ktorom mala opustiť svet, deň, o ktorom si vedel ty, ale nie my, stalo sa zaiste tvojím riadením, že sme zostali sami, opretí o oblok, z_ktorého bolo vidieť do záhrady nášho domu. Bolo to v_Ostii nad Tiberom, ďaleko od ľudskej vravy, kde sme sa po dlhej a únavnej ceste chystali na odplávanie.

Rozprávali sme sa veľmi milo, zabúdali sme na to, čo bolo, a napínali sme zrak do diaľky, hľadali sme v_prítomnosti Pravdy, v_prítomnosti tvojej, aká bude večná blaženosť svätých, ktorú ani oko nevidelo, ani ucho nepočulo, ktorá do ľudského srdca nevstúpila. S_túžbou sme otvárali ústa svojho srdca nebeským prúdom tvojho prameňa, prameňa života, ktorým si ty, aby sme podľa svojich schopností, ním osviežení, aspoň čiastočne mohli pochopiť takú veľkú vec.

Ty, Pane, vieš, že keď sme toho dňa tak rozprávali, celý svet, so všetkými svojimi radosťami, stratil pre nás cenu. Matka vtedy povedala: „Syn môj, čo sa mňa týka, mňa už nič neteší na tomto svete. Neviem, čo by som ešte robila a načo by som tu bola, keď sa mi už splnila moja životná nádej. Jedna vec bola, pre ktorú som chcela ešte žiť na tomto svete, a to bolo, aby som ťa mohla uvidieť kresťanom katolíkom. V_miere omnoho hojnejšej doprial mi to Boh, lebo vidím, že si nielen pohŕdol zemským šťastím, ale si sa stal sluhom Božím. Čo tu mám ešte robiť?“

Nepamätám sa už dobre, čo som jej na to povedal. Asi o päť dní neskoršie, viac to iste nebolo, dostala horúčku. V_ktorýsi deň choroby zamdlela a stratila na chvíľu vedomie. Hneď sme pribehli k_nej. Prebrala sa zo zamdletia, pozerala na mňa a na môjho brata, ktorí sme stáli vedľa jej postele, a akoby sa pýtala, riekla: „Kde som to bola?“ Keď nás videla žiaľom strápených, dodala: „Tu si pochovajte svoju matku.“ Mlčal som, ale ledva som vedel zadržať slzy. Môj brat povedal čosi, že by bol radšej, keby zomrela vo vlasti, a nie v_cudzine. Keď to počula, pohliadla na neho s_tichou výčitkou, že myslí na niečo takého, potom sa obrátila ku mne a povedala: „Počuješ, čo hovorí?“ O chvíľu povedala obom: „Pochovajte toto telo kdekoľvek budete, spomínajte na mňa pri oltári Pánovom.“

Keď nám prejavila svoju vôľu, ako najlepšie mohla, utíchla a jej choroba sa veľmi zhoršovala.

Tí, čo sejú v_slzách, s_jasotom budú žať. Keď odchádzali, idúcky plakali a osivo niesli na siatie. {*} No keď sa vrátia, vrátia sa s_jasotom a svoje snopy prinesú. Aleluja.

Sám Boh im zotrie každú slzu z_očí. {*} No keď sa vrátia, vrátia sa s_jasotom a svoje snopy prinesú. Aleluja.

Bože, útecha zarmútených, ty si milosrdne vyslyšal svätú Moniku, keď ťa so slzami v_očiach vytrvalo prosila o_obrátenie svojho syna Augustína; daj, aby sme aj my na príhovor obidvoch oplakávali svoje hriechy, a tak dosiahli milosť tvojho odpustenia.

Sláva a perla svätých žien,

ktorá Augustína zrodila,

tvoje slzy sú nám prameňom

radosti, ktorá blaží nás.

Nad tieto perly tvojich očí

viac žiadna perla sa neblyští,

ani v_tej najtrblietavejšej zemi

od brán, z_ktorých slnko vychádza.

A preto hymny spievajme

dnes obzvlášť spevmi vrúcnymi,

matičke tejto vznešenej,

nech celým svetom chvály znejú.

Tá matka synov vedie na boj

so zlobou zradcu ľstivého,

i_my sa združme pod prápor

tej ženy srdca mužného.

Buď sláva tebe, Ježišu,

i_Otcovi, Duchu v_nebesiach,

buď odmenou nám Najvyšší,

ty, Bože, bojovníkov svojich. Amen.

Ant. 1 Keď sme takto rozprávali a túžili po večnom živote, naše srdcia okúsili závan večnosti. S_povzdychom sme sa odtrhli od zdroja blaženosti.

Ant. 3 Syn môj, čo sa mňa týka, mňa už nič neteší na tomto svete. Neviem, čo by som ešte robila a načo by som tu bola.

Poznám človeka v_Kristovi, ktorý bol pred štrnástimi rokmi – neviem, či v_tele, či mimo tela, tiež neviem, to vie Boh, – uchvátený až do tretieho neba. A viem, že tento človek – zasa neviem, či v_tele, či mimo tela, to vie Boh, – bol uchvátený do raja a počul tajomné slová, ktoré človek nesmie vysloviť. Ním sa budem chváliť, sebou samým sa chváliť nebudem, iba ak svojimi slabosťami.

Teraz vidíme len nejasne, akoby v_zrkadle; {*} no potom ho uvidíme z_tváre do tváre.

Ant. na Benediktus: Vieme, že keď sa on zjaví, budeme mu podobní, lebo ho budeme vidieť takého, aký je.

Boh doprial svätej Monike, že sa dočkala obrátenia svojho syna. Vyslyšal jej modlitby a slzy. Prosme teda o Ducha lásky a volajme:

dopraj nám, aby sme nikoho nezarmucovali, ale aby sme vždy boli šíriteľmi radosti a pokoja.

Ženy, buďte podriadené svojim mužom, aby aj tých, čo neveria Slovu, boli bez slova získaní správaním svojich žien, keď uvidia váš čistý život a plný úcty.

Žena je viazaná, dokiaľ jej muž žije. Keď jej muž zomrie, je slobodná, môže sa vydať, za koho chce, ale iba v_Pánovi. Bude však blaženejšia, ak ostane tak podľa mojej rady.

Sme však plní dôvery a radšej sa chceme vzdialiť z_tela a bývať u_Pána. A preto sa usilujeme páčiť sa mu, či sme doma alebo mimo domu.

Nech ťa velebia ústa a chvália pery,

nech celým svetom zvučné piesne znejú ti,

Monika, ktorej pamiatka nádherná

vždy sa bude skvieť.

Opúšťaš brehy Afriky, svojej vlasti,

a nedbáš na búrky, v_ktorých sa more vzpína,

po cudzích mestách, nevediac strasti,

sprevádzaš syna.

Tvrdosť jeho učenosti premôžu tvoje slzy,

syn zdolaný plačom na kolená klesne,

podťaté zmetieš bludov stvory

až v_peklo desivé.

Konečne teda tvoje slzy a prosby

synovým srdcom zatvrdilým pohnú;

tým sa mu brány svätej bohoslužby

otvoria navždy.

Odporcu viery v_synovi prekonávaš,

i_tých, čo proti zbožnosti sú, viere;

víťazstvom týmto vzácne dary dávaš

nám v_hojnej miere.

Matka, po dlhých prosbách vyslyšaná,

túžiš po vlasti, ktorú občania neba

docieli, že hneď v_sídla nadhviezdne

vezme Pán teba.

Sláva buď Otcu, Synu zrodenému,

a s_nimi rovnaká moc a česť i_sláva,

tiež tebe, Duchu, Bohu jedinému,

vždy nech sa vzdáva. Amen.

Ant. 1 Pochovajte toto telo kamkoľvek, s_ním si nerobte starosti. Len o jedno vás prosím: nech budete kdekoľvek, pamätajte na mňa pri Pánovom oltári. Aleluja.

Ant. 2 Nič nie je ďaleko od Boha a netreba sa báť, že na konci sveta nebude vedieť, kde ma má vzkriesiť.

Veď vieme, že keď sa tento stánok – náš pozemský dom rozpadne, máme od Boha príbytok nie rukou zhotovený, ale večný dom v_nebi. Lebo v_tomto vzdycháme a túžime obliecť si naň svoj nebeský príbytok, aby sme hoci aj vyzlečení, neostali nahí. Veď kým sme v_tomto stánku, vzdycháme pod ťarchou, lebo sa nechceme vyzliecť, ale priodiať iným, aby život pohltil to, čo je smrteľné. A to nás takto uspôsobil Boh, ktorý nám dal závdavok Ducha.

Ant. na Magnifikat: Oslavujte Pána, lebo je dobrý, lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky. Aleluja.

Na príhovor svätej matky Moniky vyprosujme od Boha statočnosť a uľahčenie všetkým, ktorí prežívajú súženia, a volajme:

Pane, ty si posilňoval svätú Moniku v_modlitbách za obrátenie jej syna Augustína;

pomáhaj i_nám, aby sme sa v_ťažkostiach nikdy nevzdávali a všetku svoju nádej vkladali do teba.

Bože, svätej Monike si doprial, aby statočne znášala útrapy manželského života;

milostivo pohliadni na kresťanské matky, aby dokázali svoje deti privádzať k_tebe.

Pane, svätá matka Monika prosila pred smrťou svojich najbližších, aby na ňu pamätali pri tvojom oltári;

Veľký otec, Augustínus,

skloň sa k_našim modlitbám

a obmäkči Tvorcu sveta,

by udelil milosť nám.

Pastierov ty perla vzácna,

veď si stádo k_výšinám.

Chudobní ťa ctia, že nad vše

chudobu si miloval,

sudcovia, tí milujú ťa,

že si v_pravde pevne stál.

Keď si kázal podľa Písem,

balzam si v_hruď nalieval.

Neschodné a temné cesty

nám pod nohou zrovnávaš

a z_výrokov Spasiteľa

posvätný chlieb rozdávaš.

Tiež z_nektárov svätých žalmov

nápoj žitia nalievaš.

Svojim mníchom napísal si

regulu tak majstrovskú,

že kto ju dbá, zachováva,

volí cestu kráľovskú

a za tebou, svätý vodca,

vojde vo vlasť nebeskú.

Kráľovi buď všetkých vekov

hold a vláda, slávy jas,

Trojici buď česť a chvála,

vrúcne vďaky v_každý čas.

Kiež zapíše do zoznamu

nebešťanov tiež i_nás. Amen.

Ant. 1 Už tretí mesiac trvalo obliehanie mesta, keď bol Augustín sužovaný horúčkou; bola to jeho posledná choroba.

Ant. 2 Ležal na lôžku, díval sa na Dávidove kajúce žalmy, upevnené oproti na stene. Čítal ich a stále veľmi plakal.

Ant. 3 Pozoroval, ako nepriatelia ničili a pustošili, a často mu boli slzy chlebom vo dne i_v_noci.

Videl som nové nebo a novú zem, lebo prvé nebo a prvá zem sa pominuli a ani mora už niet. A videl som, ako z_neba od Boha zostupuje sväté mesto, nový Jeruzalem, vystrojené ako nevesta, ozdobená pre svojho ženícha. A počul som mohutný hlas od trónu hovoriť: „Hľa, Boží stánok je medzi ľuďmi! A bude medzi nimi prebývať; oni budú jeho ľudom a sám Boh – ich Boh – bude s_nimi. Zotrie im z_očí každú slzu a už nebude smrti ani žiaľu; ani náreku ani bolesti viac nebude, lebo prvé sa pominulo.“

Ant. na Magnifikat: Ver, aj keby si bol mŕtvy, budeš žiť. Ak však neveríš, i_keby si žil, si mŕtvy.

Svätí v_Cirkvi oslavujú Krista. A keď Kristus odmeňuje zásluhy svätého Augustína, korunuje svoje dary. Prosme ho:

Pane Ježišu, nášmu otcovi svätému Augustínovi si doprial, aby pre tvoju Cirkev múdro žil vierou, nádejou a láskou;

daj, aby členky našej rehole vždy kráčali cestou čnosti na slávu Božiu a pre spásu ľudí.

a dopraj, aby sme sa vo svojom živote vždy prejavovali ako deti milosti a svetla.

Pane Ježišu, žijeme v_radostnej nádeji, že dosiahneme slávu budúceho života so svätým Augustínom;

udeľ všetkým zomrelým sestrám našej rehole, aby sa radovali z_blaženého videnia Boha.

Prosíme ťa, Bože, obnov vo svojej Cirkvi ducha, ktorého si dal nášmu otcovi svätému Augustínovi, aby sme aj my týmto duchom naplnení túžili po tebe, jedinom prameni pravej múdrosti a aby sme hľadali teba, pôvodcu najvyššej lásky.

Ant. Veľký je Boh a všetkej chvály hoden; z_temnôt bludu povolal Augustína, svetlo svojej Cirkvi.

Ant. 1 On ma osvieti a stratia sa temnoty, on ma uzdraví a choroba ustúpi, budem chodiť vo svetle, koho by som sa bál?

Ant. 2 Buď pokorný, ak chceš velebiť Pána v_každom čase, a jeho chvála nech je stále v_tvojich ústach.

{v}1{/v}Bratia, pre Božie milosrdenstvo vás prosím, aby ste svoje telá prinášali ako živú, svätú, Bohu milú obetu, ako svoju duchovnú bohoslužbu. {v}2{/v}A nepripodobňujte sa tomuto svetu, ale premeňte sa obnovou zmýšľania, aby ste vedeli rozoznať, čo je Božia vôľa, čo je dobré, milé a dokonalé.

{v}3{/v}Mocou milosti, ktorú som dostal, hovorím každému z_vás, aby si nik nemyslel o_sebe viac, ako myslieť treba, ale zmýšľajte triezvo, každý podľa stupňa viery, aký mu udelil Boh. {v}4{/v}Lebo ako máme v_jednom tele mnoho údov, ale všetky údy nekonajú tú istú činnosť, {v}5{/v}tak aj my mnohí sme jedno telo v_Kristovi a jednotlivo sme si navzájom údmi. {v}6{/v}Máme rozličné dary podľa milosti, ktorú sme dostali: či už dar prorokovať v_súlade s_vierou, {v}7{/v}alebo dar slúžiť v_službe, alebo učiť pri vyučovaní, {v}8{/v}či povzbudzovať pri povzbudzovaní. Kto teda dáva, nech dáva nezištne, kto je predstavený, nech je starostlivý, kto preukazuje milosrdenstvo, nech to robí radostne.

{v}9{/v}Láska nech je bez pretvárky. Nenáviďte zlo, lipnite k_dobru. {v}10{/v}Milujte sa navzájom bratskou láskou, predbiehajte sa vzájomne v_úctivosti, {v}11{/v}v_horlivosti neochabujte, buďte vrúcneho ducha, slúžte Pánovi. {v}12{/v}V_nádeji sa radujte, v_súžení buďte trpezliví, v_modlitbe vytrvalí. {v}13{/v}Majte účasť na potrebách svätých, buďte pohostinní. {v}14{/v}Žehnajte tých, čo vás prenasledujú – žehnajte a nepreklínajte! {v}15{/v}Radujte sa s_radujúcimi, plačte s_plačúcimi! {v}16{/v}Navzájom rovnako zmýšľajte; a nezmýšľajte vysoko, ale prikláňajte sa k_nízkym. Nebuďte múdri sami pre seba.

{v}17{/v}Nikomu sa neodplácajte zlým za zlé; usilujte sa robiť dobre pred všetkými ľuďmi.

Premeňte sa obnovou zmýšľania, {*} Aby ste vedeli rozoznať, čo je Božia vôľa, čo je dobré, milé a dokonalé.

Obnovte sa duchovne premenou zmýšľania a oblečte si nového človeka. {*} Aby ste vedeli rozoznať, čo je Božia vôľa, čo je dobré, milé a dokonalé.

Keď uvažujem o vašom pokojnom živote, ktorý vám Pán dodáva, aj keď som zavalený rôznymi a ťažkými prácami, odpočiniem si pri pomyslení na vašu lásku. Sme predsa jedno telo a máme jednu hlavu, takže vy ste so mnou pri práci a ja som s_vami pri odpočinku.

Bratia, povzbudzujem vás v_Pánovi, aby ste plnili svoje predsavzatia a boli vytrvalí až do konca. Keby matka Cirkev od vás vyžadovala nejaké práce, nekonajte ich s_ctižiadostivou povýšenosťou, ani sa jej nevyhýbajte pre lákavé pohodlie. Ale s_pokojným srdcom načúvajte Bohu a s_miernosťou sa podriaďujte Tomu, ktorý vo vás vládne, vedie vás k_pokojnému úsudku a vľúdne učí svojim cestám. Ani nedávajte prednosť svojmu odpočinku pred potrebami Cirkvi; keby dobrí nechceli slúžiť Cirkvi, ktorá rodí nových kresťanov, ani vy by ste sa z_nej nenarodili.

Ako je nutná ostražitosť na ceste medzi ohňom a vodou, aby sa človek nespálil ani neutopil, tak sa musíme mať na pozore na ceste medzi výšinou pýchy a hlbinou lenivosti, ako je napísané: „Neodkláňajte sa ani naľavo, ani napravo.“ Sú ľudia, ktorí sa príliš boja, aby neboli vynesení a odstrčení doprava, a zatiaľ klesajú doľava a topia sa. Iní opäť príliš uhýbajú od ľavej strany, aby ich nepremohlo príjemné pohodlie nečinnosti, a na druhej strane ich kazí panovačnosť a pýcha, pohltí ich a rozplynú sa ako_popol a dym. Tak majte radi odpočinok, milovaní, aby ste sa držali na uzde pred všetkými pozemskými lákadlami a pamätali, že nie je miesto, kde by nemohol roztiahnuť svoje siete nástrah ten, ktorý sa bojí, aby sme sa len nepovzniesli k_Bohu. A súďme nepriateľa všetkého dobra, ktorý nás držal v_zajatí a uvážme, že nemôžeme mať dokonalý pokoj, „kým nepominie neprávosť a nenastane spravodlivý súd“.

Keď teda niečo opravdivo a horlivo konáte, robte to tak usilovne aj v_modlitbe, pôste alebo v_almužnách, alebo v_pomoci chudobným či v_odpúšťaní krívd. Boh nám tiež odpustil – keď bojujete proti škodlivým návykom, telo držíte v_disciplíne a podrobujete ho poslušnosti, či keď znášate útrapy a predovšetkým, keď sa navzájom máte radi. Čo dokáže zniesť ten, čo neznesie brata? Alebo keď prehliadate ľstivosť a pokušiteľove nástrahy a štítom viery odrážate či zhášate jeho ohnivé šípy, či keď vo svojom srdci spievate Pánovi žalmy a duchovné piesne, či svojimi hlasmi, rovnako znejúcimi so srdcom, všetko robte na oslavu Boha, ktorý koná všetko vo všetkom. Tak horte duchom, aby vaša duša chválila Pána.

Vtedy ideme správnou cestou, keď máme oči vždy upreté k_Pánovi, pretože on vyslobodzuje z_pút. Také konanie sa nerozohrieva námahou ani nezamŕza nečinnosťou, nie je ani búrlivé ani slabé, nie je opovážlivé ani zbabelé, nie je nerozvážne ani ospalé. Takto konajte a Boh pokoja bude s_vami.

Jeho ako otca, ju ako matku; jeho ako Pána, ju ako jeho služobnicu. {*} Milujme jeho Cirkev.

Skveje sa veľkňaz v_nebi veľmi slávny,

bronie sa skvelá učiteľov hviezda,

rozsieva všade to, čo mu Boh zveril:

jas pravej viery.

Nebeský Sion, ďakuj Bohu spásy,

radostne plesaj s_týmto mužom slávnym,

že ho Pán k_sebe tiahol svetlom krásnym

a hlasom jasným.

On svätú vieru dodnes upevňuje

a ničí zbrane všetkých temných bludov,

skazené mravy napravuje, čistí

učením istým.

Bedlivý strážca Ježišovho stáda,

tvoj príklad vzácny žiari kňazom, mníchom,

pros za nás v_nebi, nech sa ku nám skláňa

tvár nášho Pána.

Trojici svätej buď česť, chvála, sláva;

jej hĺbku tvoj duch tu na zemi skúmal.

A za to, že si Božiu pravdu strážil,

v_nebi ťa blaží. Amen.

Ant. 1 Všetci hovorme: Moja duša žízni po tebe; v_spojení s_Kristom sme všetci jedna duša.

Ant. 2 Ak milujete Boha, láskou k_Bohu uchvacujte všetkých, ktorí sú s_vami a hovorte: Velebte Pána spolu so mnou.

Ant. 3 Chváľme Pána ústami, rozumom a dobrými skutkami, spievajme mu novú pieseň.

Veď ak hlásam evanjelium, nemám sa čím chváliť; to je moja povinnosť, a beda mi, keby som evanjelium nehlásal. Ak to robím z_vlastnej vôle, mám nárok na odmenu, ale ak nie z_vlastnej vôle, je to služba, ktorá mi je zverená. Lebo hoci som slobodný voči všetkým, stal som sa sluhom všetkých, aby som čím viacerých získal.

Ant. na Benediktus: Pracoval som zo všetkých síl, lebo som si chcel zachrániť posledné miesto, aby som na čestnejšom nebol v_nebezpečenstve. Služobník nemá odporovať Pánovi.

Už po celé veky náš svätý otec Augustín žiari ako vzácny príklad pôsobenia Božej milosti v_človekovi. Prosme Boha slovami:

Bože, ty si vyviedol svätého Augustína z_priepasti hriechu k_pravému obráteniu srdca a k_láske;

príď aj do nášho srdca, aby sme zabudli na svoju zlobu a primkli sa k_tebe, nášmu jedinému dobru.

udeľ, aby sme boli presvedčení, že je to pre nás nesmierne trápenie, keď ťa nemilujeme.

dopraj nám, aby sme podľa príkladu svätého otca Augustína používali dary, ktoré si nám dal, na slávu svojho mena.

rozmnož našu vieru, posilni našu nádej, roznecuj našu lásku, aby sme ti deň čo deň dokonale slúžili.

Ant. predpoludním V_blahej pamäti starec Valérius poznal môj zámer a moje prianie a dal mi tú záhradu, v_ktorej dnes stojí kláštor.

Ant. napoludnie Začal som zhromažďovať bratov, svojich spoločníkov, ktorí mali dobrý úmysel: oni tiež nič nemali tak ako i_ja a nasledovali ma.

Ant. popoludní S_vami tu žijem a pre vás žijem a túžim po tom, aby som s_vami večne žil u_Krista.

Ak teda jestvuje nejaké potešenie v_Kristovi, ak jestvuje nejaká útecha z_lásky, nejaké spoločenstvo ducha, nejaké srdce a zľutovanie, dovŕšte moju radosť: zmýšľajte rovnako, rovnako milujte, buďte jedna duša a jedna myseľ!

Množstvo veriacich malo jedno srdce a jednu dušu. A nik z_nich nehovoril, že niečo z_toho, čo mal, je jeho, ale všetko mali spoločné. A rozdeľovalo sa každému podľa toho, kto ako potreboval.

Nerobte nič z_nevraživosti ani pre márnu slávu, ale v_pokore pokladajte jeden druhého za vyššieho. Nech nik nehľadí iba na svoje vlastné záujmy, ale aj na záujmy iných.

Ant. 2 Odovzdal Cirkvi svoju zbierku kníh a komentárov, v_nich je pre veriacich stále živý. Aleluja.

Ant. 3 Bol to kňaz verný a milý Bohu a že žil pre vieru, nádej a lásku katolíckej Cirkvi. Aleluja.

Premnohí pochvália jeho múdrosť, lebo ju nebude možno zničiť naveky. Spomienka na neho nikdy neprestáva a jeho meno bude žiť z_pokolenia na pokolenie. Jeho múdrosť budú vychvaľovať národy a jeho chválu bude hlásať zhromaždený ľud.

Naším spoločným vlastníctvom bude Boh. {*} Naším spoločným pokojom bude Boh.

Ant. na Magnifikat: Dnes svätý Augustín naplnil svoj život a jeho nespokojné srdce našlo v_Bohu pravý pokoj. Aleluja.

Náš otec svätý Augustín ako mních, kňaz i_biskup žil s_veľkou láskou k_Bohu. Vyprosujme si od Boha rovnakú lásku slovami:

daj, aby sme všetci boli presvedčení, že si nás stvoril pre seba a že naše srdce nenájde pokoj, kým nespočinie v_tebe.

Pane, otec svätý Augustín nás v_regule vyzýva, aby sme v_tebe mali jedno srdce a jednu dušu;

udeľ nám milosť, aby sme v_láske k_tebe a v_tvojej službe boli vždy svorní.

Pane, tvojím pôsobením svätý otec Augustín sústredil svoju myseľ od stvorených pominuteľných vecí k_pravde večných hodnôt;

dopraj nám, aby sme medzi pominuteľnými vecami tohto sveta vždy hľadali teba, pravý zdroj radosti a nádeje.

Pane, svätý otec Augustín nás prosil, aby sme sa pri tvojom oltári modlili za jeho rodičov Moniku a Patrícia;

daj, aby sa naše zosnulé sestry, priatelia a dobrodinci sa s_nimi v_nebi tešili vo svetle blaženosti a večného pokoja.

Peter Fourier sa narodil 30. novembra 1565 v_Mirecourte v_Lotrinsku. Filozofiu a teológiu študoval na Univerzite v_Pont-a-Moussone. Ako dvadsaťročný vstúpil do komunity kanonikov v_opátstve Chaumosey. Roku 1589 prijal kňazskú vysviacku. Ako horlivý pastier pracoval 40 rokov vo farnosti Mattaincourt. Svojím obetavým kňazským životom a sociálnou činnosťou obnovil náboženský život vo farnosti. Spolu s_bl. Alexiou Le Clerc založil roku 1597 rád regulovaných kanonisiek Notre Dame podľa reguly sv. Augustína na výchovu dievčat. V_roku 1623 obnovil rehoľný život v_Kongregácii augustiniánskych kanonikov nášho Spasiteľa.
Peter Fourier bol veľkou postavou potridentskej cirkevnej obnovy. Zomrel 9. decembra 1640 v_Gray. Jeho telo bolo prenesené do Mattaincourtu. Pápež Benedikt XIII. ho 29. januára 1730 vyhlásil za blahoslaveného. Pápež Lev XIII. za svätého 7. mája 1897.

Ant. Poďte, klaňajme sa Pánovi, nášmu Bohu, ktorý si vyvolil kňaza bez poškvrny.

Pozrite, Peter učený a zbožný,

s_planúcim srdcom, s_túžbou po námahe

na Kristov pokyn ujať sa mu žiada

plachého stáda.

Hľadá a nájde ovce; do náručia

berie si slabé, hladká ich a nežne

ošetrí rany; tej, čo na smrť kľavie,

vyprosí zdravie.

Pomalé pohne, povzbudí ich slovom

a rýchlym krokom, radostne a hravo

za Petrom idú na šľachetné nivy,

kde ich čnosť živí.

Je medzi nimi ako múdry pastier

a z_dievčat chystá učiteľky detí,

by siali čistú lásku, jak sa sluší

anjelom duší.

Posvätný údel v_skromnosti si plnia,

snúbia sa s_Kristom, nový rád sa rodí,

zakladateľa uctievajú stálou

zakladateľa uctievajú stálou.

Lež Peter radšej vyhýba sa poctám,

mladý štep sväto spevní stanovami

a rozosiela dorast prichystaný

na všetky strany.

Večná ti sláva, Otec, Syn, Duch Svätý,

Boh trojjediný, večný, nekonečný!

Nech sa ti nebo a zem bez prestania

radostne klania. Amen.

Je milý Bohu i_ľuďom, požehnanej pamäti. Podobne ho oslávil ako svätých a veľkým ho urobil na postrach nepriateľov. Na jeho žiadosť zastavil pohromy a oslávil ho pred tvárou kráľov. Dal mu prikázania pre jeho ľud a dovolil mu zahliadnuť niečo zo svojej slávy. Za jeho vernosť a skromnosť ho posvätil, vybral ho spomedzi všetkých ľudí. Dal mu počuť svoj hlas a dovolil mu vojsť do tmavého oblaku. Tvárou v_tvár mu dal prikázania, Zákon, ktorý dáva život a múdrosť, aby učil Jakuba jeho Zmluvu a vyvolený ľud jeho nariadenia.

Večnú zmluvu s_ním uzavrel a dal mu kňazskú úlohu v_národe. Poctil ho ozdobným odevom, zaodial slávnostným rúchom. Obliekol ho v_dokonalú nádheru a priodial odznakmi moci.

Boh si ho vyvolil zo všetkých ľudí, aby obetoval celopaly a tuky, kadidlo a voňavky pri nekrvavých obetách, aby ho uzmieroval za všetok ľud. Zveril mu svoje prikázania a poveril ho, aby vynášal výroky podľa Zákona, aby vyučoval Jakuba jeho Písmam a vysvetľoval Božiemu ľudu jeho Zákon.

Mocou ducha videl budúcnosť a tešil trúchliacich na Sione. Odhalil budúcnosť až po ďalekú večnosť a skryté veci prv, než sa stali.

Spomienka na neho je ako vzácna zmes kadidla, pripravená umením voňavkára. Je sladká ako med pre všetky ústa, ako hudba pri dobrom víne. Mal úspech pri obrátení národa a vykorenil ohavnú bezbožnosť. Srdce si upriamil na Boha a v_bezbožných časoch priviedol k_víťazstvu nábožnosť.

Zákon pravdy bol v_jeho ústach a na jeho perách sa nenašla neprávosť, {*} A mnohých odvrátil od hriechu.

Prijímal všetkých, ohlasujúc Božie kráľovstvo. {*} A mnohých odvrátil od hriechu.

Z_homílie sv. Petra Fouriera prednesenej prvým členkám rehole Notre Dame vo vianočnej noci 1597

Pozorujte Božské Dieťa v_jeho chudobnej kolíske. V_nej sa dozviete základ vašich konštitúcií. Pozrite, ako je úplne závislé od ľudských a prirodzených zákonov. Podobne i_vy sa máte ochotne podrobiť pravidlám, ktoré vám Božia prozreteľnosť vloží do rúk, máte sa ochotne podrobiť predstaveným, ktorí budú u_vás zastupovať Boha.

Pozorujte Božieho Syna v_jeho nepredstaviteľnej chudobe! Neprichádza na svet vo vlastnom príbytku, ale v_stajni, ktorú si požičal od zvierat.

Táto jeho krajná núdza nech vás pripraví na trpezlivosť v_skúškach, keď budete cítiť nedostatok potrebných vecí.

Príchod Božieho Syna na svet sa deje v_tichosti a v_úplnej odlúčenosti od stvorení. Keď ho budete nasledovať kráčajúc v_jeho stopách, vedzte, že i_vy sa máte odpútať duchom i_srdcom od stvorení a od všetkého pozemského. Uvažujte, že studená a chudobná maštaľ neposkytuje Vtelenému Božiemu Slovu ani najmenšie pohodlie. Naopak, Ježiš tu začína svoju životnú krížovú cestu, keď ako nemluvniatko znáša tvrdosť nevľúdneho a studeného ročného obdobia. Keď sa odhodláte ho nasledovať, navštívi vás krížmi. Čakajú vás v_námahách, ktoré vám pripraví jeho láska.

Pozrite, ako sa znížil Vtelený Boží Syn, keď si namiesto paláca zvolil stajňu, namiesto trónu jasle, keď si za svojich priateľov a dvoranov vyvolil chudobných pastierov. Nenárokujte si nič, iba posledné miesto.

Neskôr bude Ježiš chodiť a dobre robiť. Podľa jeho príkladu i_vy konajte skutky telesného i_duchovného milosrdenstva, ktoré preukazujte najmä deťom, chudobným a trpiacim.

Rád, do ktorého vás volá milosť, predstavuje spojenie posvätnej kontemplácie s_apoštolskou činnosťou. Vo svojom rehoľnom živote sa nezamerajte iba na seba, ale starajte sa aj o_druhých. Uvedomte si, že povolanie, do ktorého vás volá Boh, bude od vás požadovať veľa. To podstatné, čo sa požaduje od dcéry Notre Dame – od dcéry Panny Márie – je vysoký stupeň dokonalosti.

Nestačí postaviť stráž k_svojim perám, keď sa budete modliť sväté ofícium. Nestačí, keď budete bdieť nad svojimi zmyslami, nestačí kajúce zmýšľanie. Nestačí zatvoriť dvere svetu a jeho márnostiam, málo je nosiť svätý závoj.

Hlavné, čo sa od vás požaduje, je to, aby ste všetky svoje povinnosti vykonávali čo najdokonalejšie, aby ste v_snahe po dokonalosti vždy napredovali a nikdy nezaostávali, aby vaše skutky nadobúdali vždy novú pečať dokonalosti, aby ste svoje skutky oživovali vždy novým duchom.

Keď totiž nebudete svoju horlivosť neustále oživovať a obnovovať, vaše skutky ostanú ochromené. A ochromený bude celý váš duchovný život. Buďte presvedčené, že keď nenapredujete, idete naspäť. Pozerajte neustále na svätý vrch dokonalosti a nech je vašou prvou a neprestajnou snahou dosiahnuť jeho štít.

Jeho meno bude žiť z_pokolenia na pokolenie. {*} Boh mal v_ňom záľubu, preto bol prenesený do raja.

Verný a múdry sluha, ktorého Pán ustanovil nad svojou rodinou. {*} Boh mal v_ňom záľubu, preto bol prenesený do raja.

Bože, ty si svätému Petrovi, tvojmu kňazovi, ktorý je s_tebou spojený vrúcnou láskou, milostivo doprial, aby každému osožil, nikomu neškodil. Prosíme, udeľ nám, aby sme podľa jeho príkladu a na jeho orodovanie konali to, čo sa tebe páči a je na osoh nám i_našim blížnym.

Pôvodný jas Písem už sa kamsi stratil,

dotieravé bludy rania pravú vieru,

lásky k_pravde nieto, zbožnosť temer zmiera,

iba zlo sa všade vtiera.

Vidiac tieto zjavy, Peter bôľne žiali,

ale dúfa, preto k_vrúcnym prosbám pridá

šľahy biča, keď mu Božia milosť vnuká

obnoviť chrám,_kňazstvo zvnútra.

Chráni, čo je Božie, zošľachtené mravy

šíria vôňu Krista, za ktorého horlí

so zápalom ducha, a stráž pri oltári

Cirkev zdobí vencom žiary.

Peter kráča ďalej. Zaútočí smelo

na bludárske voje, ktoré odzbrojuje,

tma mu ustupuje, svetlo vstáva z_hrobu

svätej Cirkvi na ozdobu.

Kto však vyrozpráva, koľko milostivých

dobrodení rozdal tento pravý anjel

lotrinského ľudu? Toulský biskup to vie,

lotrinský kraj tiež to povie.

Milostivý Otče, zhliadni na potomkov,

aby medzi nami tvoj duch nevyhasol

a pred tvárou Otca duchov nehynúcich

zastaň sa nás putujúcich.

Večná sláva tebe, Otče bez počiatku,

aj tvojmu Synovi jednorodenému,

tiež i_Duchu, ktorý Syna s_Otcom spája,

v_jednom Bohu rovní Traja. Amen.

Ant. 2 Všetkých povzbudzoval, aby si zaumienili v_srdci vytrvať v_Pánovi, lebo on bol dobrý muž, plný Svätého Ducha a viery.

Ant. 3 Bol som s_vami po celý čas, slúžiac Pánovi so všetkou pokorou a slzami, a napomínajúc každého z_vás.

Čo bolo od počiatku, čo sme počuli, čo sme na vlastné oči videli, na čo sme hľadeli a čoho sa naše ruky dotýkali, to zvestujeme: Slovo života. Lebo zjavil sa život a my sme videli, dosvedčujeme a zvestujeme vám večný život, ktorý bol u_Otca a zjavil sa nám. Čo sme videli a počuli, zvestujeme aj vám, aby ste aj vy mali spoločenstvo s_nami. Veď my máme spoločenstvo s_Otcom a s_jeho Synom Ježišom Kristom.

Ant. na Benediktus: Bol milý Bohu a vzdelaný vo všetkej múdrosti. Bol mocný vo všetkých svojich slovách a skutkoch.

S_vychádzajúcim slnkom dnešnej radostnej slávnosti chváľme vtelené Slovo, Ježiša Krista, pravé Svetlo, ktoré osvecuje každého človeka, a volajme:

daj, aby sme vo svojom rehoľnom zasvätení jasnejšie poznávali a dôslednejšie prežívali spoločné dedičstvo a poslanie našej rehole.

udeľ nám ducha chudoby, pokory a skromnosti, aby sme ti každý deň vydávali radostné svedectvo a mali vnímavé srdce pre potreby blížnych.

nauč nás horlivo plniť heslo svätého Petra Fouriera: Všetkým osožiť, nikomu neškodiť!

Nech sa ti vzdáva chvála a vďaka za to, že si nás povolal do svojej vinice,

daj nám milosť, aby sme v_nej pracovali s_pevnou vierou a neochvejnou dôverou ako náš svätý Otec Peter a vzbuď nové a hojné povolania pre jeho dielo.

Ant. napoludnie Všetkých povzbudzoval, aby vytrvali v_Pánovi: bol plný Ducha Svätého a viery.

Ant. popoludní Bol som s_vami po celý čas, slúžil Pánovi so všetkou pokorou a slzami a napomínal každého z_nás.

Je milý Bohu i_ľuďom, jeho spomienku požehnávajú. Podobne ho oslávil ako svätých a veľkým ho urobil na postrach nepriateľov. Na jeho slovo zastavil pohromy.

Večne platnou zmluvou dostalo sa jemu a jeho potomstvu – ako sú dni neba – konať úrad kňazský, prednášať chvály Bohu a požehnanie udeľovať jeho ľudu.

Svojím veľkým duchom videl budúcnosť, utešoval tých, ktorí trúchlili na Sione. Oznámil budúcnosť naveky, a skryté tajomstvá prv, než sa stali.

Peter od mladosti v_skorej nábožnosti

zreje v_čistú obeť, ktorú živá viera,

trpezlivá nádej a s_ňou láska pravá

k_celopalu vychováva.

Údy nevinné si krotí bičovaním,

záhradka ho živí, prameň smäd mu tíši

a na holej zemi sen ho neomámi

v_modlitbe a nad knihami.

Tŕním umŕtvenia čistotu si chráni,

mladícka jar tela ten kvet neporaní,

odumiera sebe, žije pre Ježiša,

kríž je jeho istá skrýša.

Múdrosť z_úst mu plynie, srdce mravy zdobia,

ako mladík vedie rovesníkov k_čnosti,

zasieva im do sŕdc jak do dobrej zeme

žatvu sľubujúce semä.

Aby vyhol zvodným pokušeniam sveta,

odhodlane vstúpi do cirkevných šíkov,

oltáru sa oddá v_roztúžení čistom

a svoj život zviaže s_Kristom.

Písmo sväté je mu nevýslovnou slasťou,

ducha svätých Otcov do duše si vtláča,

z_nich sám žije a z_nich starostlivo zase

čerpá dušiam svetlo k_spáse.

Nebeský náš Otče, darca toľkých dobier,

Synu, naša spása, Duchu, naša sila,

trojjediný Bože, nech sa chvála naša

k_tebe ako tymian vznáša. Amen.

Ant. 3 Tvoje deti sú ako mládniky olivy okolo tvojho stola: hľa, tak bude požehnaný muž, ktorý sa bojí Pána.

Vieme, že tým, čo milujú Boha, všetko slúži na dobré; tým, čo sú povolaní podľa jeho rozhodnutia. Lebo ktorých predpoznal, tých aj predurčil, že sa stanú podobnými obrazu jeho Syna, aby on bol prvorodený medzi mnohými bratmi. A tých, ktorých predurčil, aj povolal, a ktorých povolal, tých aj ospravedlnil, a tých, čo ospravedlnil, aj oslávil.

Ant. na Magnifikat: Jeho pamiatka nezanikne a jeho meno žije z_pokolenia na pokolenie. Jeho múdrosť si budú rozprávať národy a jeho chválu bude zvestovať zhromaždenie svätých.

Vzdávajme chválu v_deň slávnosti zakladateľa našej rehole Notre Dame svätého Petra Fouriera. V_spojení s_ním prednesme Trojjedinému Bohu svoje modlitby:

Nebeský Otče, ty si nás povolal, aby sme nasledovali tvojho Syna Ježiša Krista v_zasvätenom živote,

Ty Darca rady a sily, obdaruj svetlom a láskou Ducha Svätého naše predstavené a ich spolupracovníčky,

ktorí nás vedú cestou k_tebe a napomáhajú rast a rozkvet nášho spoločenstva.

dopraj účasť na nebeskej sláve všetkým našim zosnulým sestrám i_našim blízkym.