Apríl

(Epistola a. 1486: A. Galuzzi, Origini dell’Ordine dei Minimi, Roma, 1967, pp. 121-122)

Náš Pán Ježiš Kristus, ktorý odmieňa s_najväčšou veľkodušnosťou, nech vám dá odmenu za vašu námahu.

Utekajte pred zlom, odvracajte nebezpečenstvá. My a všetci naši bratia, hoci sme nehodní, neprestajne prosíme Boha Otca, jeho Syna Ježiša Krista i_panenskú Matku Máriu, aby vás neopúšťali v_úsilí o_spásu vašej duše i_tela.

Naliehavo vás teda, bratia, vyzývam, aby ste múdro a usilovne pracovali na spáse svojich duší. Smrť je istá, život je krátky, rozplynie sa ako dym.

Preto upriamte svoju myseľ na utrpenie nášho Pána Ježiša Krista. On, zanietený láskou k_nám, zostúpil z_neba, aby nás vykúpil. On pre nás zniesol všetky duševné i_telesné útrapy. Nijakej muke sa nevyhýbal. On nám dal príklad dokonalej trpezlivosti a lásky; preto máme byť aj my trpezliví v_protivenstvách.

Odložte nenávisť a nepriateľstvá. Starostlivo sa chráňte tvrdších slov, a ak vám vyjdú z_úst, nech vám nie je ťažké poskytnúť aj liek z_tých úst, z_ktorých vyšli rany. Navzájom si odpúšťajte a nespomínajte neskôr na utrpenú krivdu. Lebo spomínať na zlo je krivda, naplnenie zlosti, pridŕžanie sa hriechu, nenávisť voči spravodlivosti, zahrdzavený šíp, jed duše, skaza čností, červ mysle, znetvorenie modlitby, rozorvanosť prosieb prednášaných Bohu, odpadnutie od lásky, klinec zabodnutý v_duši, nikdy nespiaca neprávosť, hriech, ktorý neprestáva, a každodenná smrť.

Milujte pokoj, ten najcennejší poklad, po ktorom máme najviac túžiť. Už viete, že naše hriechy popudzujú Boha k_hnevu. Musíte sa teda kajať, aby vám Boh milosrdne odpustil. Čo my skrývame pred ľuďmi, to je Bohu zjavné. Preto sa obráťte s_úprimným srdcom! Žite tak, aby ste dostali Pánovo požehnanie. A pokoj Boha, nášho Otca, nech je vždy s_vami.

Kým žijeme, ustavične sa vydávame na smrť pre Ježiša, {*} Aby sa aj Ježišov život zjavil na našom smrteľnom tele. Aleluja.

Hoci náš vonkajší človek chradne, náš vnútorný sa zo dňa na deň obnovuje. {*} Aby sa aj Ježišov život zjavil na našom smrteľnom tele. Aleluja.

Modlitba nás očisťuje, čítanie poučuje; obe sú dobré, ak možno robiť oboje. Ak nemožno, potom je lepšie modliť sa ako čítať.

Kto chce byť stále s_Bohom, má sa často modliť a často aj čítať. Lebo keď sa modlíme, hovoríme my s_Bohom. Keď však čítame, hovorí Boh s_nami.

Každý pokrok vychádza z_čítania a z_rozjímania. Lebo čo nevieme, učíme sa čítaním, a čo sme sa naučili, rozjímaním si natrvalo osvojujeme.

Čítanie Svätého písma prináša dvojaký osoh: obohacuje rozum a človeka odpútaného od svetských márností privádza k_láske voči Bohu.

Pri čítaní pôjde o_dve veci: ponajprv ako rozumieť Písmu a potom ako ho s_úžitkom a vážnosťou podávať. Lebo každý sa musí najprv usilovať pochopiť, čo číta, až potom bude schopný odovzdať, čo sa naučil.

Horlivý čitateľ sa bude viac usilovať konať podľa toho, čo číta, ako iba poznať. Lebo nevedieť, po čom by si mal túžiť, je menšie zlo, ako nekonať podľa toho, čo si poznal. Teda ak čítame preto, že túžime poznať, tak potom, keď spoznáme, čo je správne, musíme zasa konať podľa toho, čo sme sa naučili.

Nik nemôže pochopiť zmysel Svätého písma, ak sa ním dôverne nezaoberá, ako je napísané; „Miluj Božiu múdrosť a ona ťa vyvýši, preslávi ťa, ak ju objímeš.“{n}{r}Prís 4,8{/r}{/n}

Čím vytrvalejšie sa niekto zaoberá Svätým písmom, tým plnšie poznanie z_neho čerpá. Je to tak ako so zemou: čím viac sa obrába, tým väčšiu úrodu prináša.

Niektorí majú rozumové nadanie, ale zanedbávajú čítanie; a tak pre nedbalosť pohŕdajú tým, čo mohli čítaním poznať. Iní zasa majú lásku k_poznaniu, prekáža im však ťarbavosť ducha. No oni vytrvalým čítaním poznávajú to, čo nadaní, ak sú leniví, nepoznajú.

Ako ten, čo ťažko chápe, ale ak sa usiluje, dostane odmenu za dobrú vôľu, tak zasa ten, čo nevyužije rozumové nadanie, ktoré dostal od Boha, zaslúži si odsúdenie, lebo opovrhuje darom, ktorý dostal, a hreší lenivosťou.

Učenie, aj keď vnikne do uší, bez pomáhajúcej milosti sa do srdca nikdy nedostane. Navonok síce ohromí, ale vnútru neosoží. Božie slovo, ktoré vniká do uší, zasiahne hlbiny srdca iba vtedy, keď sa Božia milosť dotkne vnútra mysle, aby chápala.

Každý zákonník, ktorý sa stal učeníkom nebeského kráľovstva, {*} Podobá sa hospodárovi, ktorý vynáša zo svojej pokladnice veci nové i_staré. Aleluja.

V_srdci rozumného prebýva múdrosť a vychováva aj nevedomých. {*} Podobá sa hospodárovi, ktorý vynáša zo svojej pokladnice veci nové i_staré. Aleluja.

V_kázňach a povzbudzujúcich príhovoroch používaj jednoduchú reč a priateľsky oslovuj pri objasňovaní konkrétnych povinností. A nakoľko môžeš, uvádzaj príklady, aby sa každý hriešnik, ktorý spáchal nejaký hriech, cítil tak zasiahnutý, akoby si kázal iba jemu, ale zasa tak, aby bolo vidno, že slová nevychádzajú z_pyšnej a nahnevanej duše, ale zo srdca naplneného láskou a otcovskou dobrotou tak, ako otca bolí, keď deti hrešia, alebo upadli do ťažkej choroby, alebo ležia v_hlbokej priepasti, a on sa ich usiluje vytiahnuť a zachrániť a láskať ich ako matka a teší sa z_ich napredovania a nádeje na slávu v_nebi.

Takýto spôsob zvyčajne zasiahne poslucháčov. Lebo iba všeobecne hovoriť o_čnostiach a chybách nestačí na povzbudenie tých, čo počúvajú.

Takisto v_spovednici, či už budeš láskavo povzbudzovať bojazlivých, alebo budeš prísnejšie postupovať proti zatvrdlivým, v_každom prípade ukáž srdce naplnené láskou, aby hriešnik vždy cítil, že tvoje slová vyvierajú z_čistej lásky{n}porov. {r}1Tim 1,5{/r}{/n}. A preto láskavé a mierne slová nech zakaždým predchádzajú pred prísnymi{n}porov. {r}2Tim 2,25{/r}{/n}.

Ak teda chceš byť užitočný dušiam blížnych, najprv sa utiekaj celým srdcom k_Bohu a úprimne ho pros, aby ti milostivo vlial tú lásku, ktorá je vrcholom čností, aby si cez ňu mohol dosiahnuť, po čom túžiš.

Hlásaj slovo, naliehaj vhod i_nevhod, usvedčuj, karhaj a povzbudzuj. {*} So všetkou trpezlivosťou a múdrosťou. Aleluja.

Hlásal som národom, aby robili pokánie a obrátili sa k_Bohu. {*} So všetkou trpezlivosťou a múdrosťou. Aleluja.

Rozmýšľajte o_tom, čo hovorí apoštol Pavol, že totiž Boh v_Cirkvi ustanovil apoštolov, prorokov a učiteľov{n}porov. {r}1Kor 12,28{/r}{/n}, a zistíte, že on ustanovil aj vás do vašej služby. Dosvedčuje vám to ten istý svätec, keď hovorí, že sú rozličné služby a rozličné účinky, ale v_každom takomto dare sa prejavuje ten istý Duch Svätý na všeobecný úžitok, čiže na úžitok Cirkvi{n}porov. {r}1Kor 12,5.11{/r}{/n}.

Preto nesmiete pochybovať, že aj vy ste dostali takú milosť, totiž učiť chlapcov, zvestovať im evanjelium a formovať ich v_náboženskom duchu, a že je to veľký Boží dar, lebo na túto svätú úlohu vás povolal Boh.

Nech teda chlapci, zverení do vašej opatery, vidia v_celom vašom učiteľskom pôsobení, že ste Božími služobníkmi a že svoju úlohu zastávate s_nepokryteckou láskou a naozaj svedomite. A ešte viac vás má pútať k_tejto úlohe to, že ste nielen Božími služobníkmi, ale aj služobníkmi Ježiša Krista a Cirkvi.

Veď práve to hovorí svätý Pavol, keď nabáda, že za Kristových služobníkov treba pokladať všetkých, čo hlásajú evanjelium, čo píšu list, ktorý diktuje Kristus, lenže nie atramentom, ale Duchom živého Boha, nie na kamenných tabuliach, ale na živých tabuliach sŕdc{n}porov. {r}2Kor 3,3{/r}{/n} a nimi sú srdcia chlapcov. Preto nech vás ženie Božia láska{n}porov. {r}2Kor 5,14{/r}{/n}, lebo Ježiš Kristus zomrel za všetkých, aby aj tí, čo žijú, nežili pre seba, ale pre toho, ktorý za nich zomrel a vstal z_mŕtvych{n}porov. {r}2Kor 5,15{/r}{/n}. Preto nech vaši žiaci pohnutí vašou starostlivosťou a horlivosťou cítia, že to ich Boh skrze vás napomína, lebo ste Kristovými vyslancami{n}porov. {r}2Kor 5,20{/r}{/n}.

Okrem toho musíte ukázať Cirkvi, akou láskou k_nej horíte, a podať jej dôkazy o_svojej horlivosti. Veď vy pracujete pre Cirkev, ktorá je telom Ježiša Krista. Svojou horlivosťou teda ukážte, že milujete tých, ktorých vám zveril Boh, ako Kristus miluje Cirkev.

Usilujte sa, aby sa chlapci naozaj včlenili do tohto chrámu-Cirkvi a tým sa stali hodnými stáť raz pred súdnou stolicou Ježiša Krista ako oslávení, na ktorých niet škvrny ani vrásky, ani ničoho podobného{n}porov. {r}Ef 5,27{/r}{/n}, aby sa v_budúcich vekoch ukázalo nesmierne bohatstvo milosti{n}porov. {r}Ef 2,7{/r}{/n}, ktorú im dal Boh, keď im pomohol k_vzdelaniu a vám zasa pri učení a vychovávaní, aby mali dedičstvo v_kráľovstve Boha a nášho Pána Ježiša Krista.

Ježišovi prinášali deti, aby sa ich dotkol. Ale učeníci ich okrikovali. Keď to Ježiš videl, povedal im: {*} Nechajte deti prichádzať ku mne! Nebráňte im, lebo takým patrí Božie kráľovstvo. Aleluja.

Potom ich objímal, kládol na ne ruky a požehnával ich. {*} Nechajte deti prichádzať ku mne! Nebráňte im, lebo takým patrí Božie kráľovstvo. Aleluja.

Keď v_sile viery zápasíme, díva sa na nás Boh, dívajú sa anjeli, díva sa Kristus. Aká to sláva a aké šťastie zápasiť pod ochranou Boha a od Krista-Sudcu dostať víťaznú korunu!

Napnime, milovaní bratia, všetky svoje sily a bojujme statočne až do konca s_čistým srdcom, s_pevnou vierou a vytrvalou láskou. Nech tiahne Boží tábor do boja, ktorý sa nám určuje.

Svätý apoštol nás učí, ako sa treba ozbrojiť a pripraviť: „Bedrá si opášte pravdou, oblečte si pancier spravodlivosti a obujte si pohotovosť pre evanjelium pokoja! Vezmite si štít viery, ktorým môžete uhasiť všetky ohnivé strely zloducha, aj prilbu spásy a meč Ducha, ktorým je Božie slovo!“{n}porov. {r}Ef 6,14-17{/r}{/n}

Chopme sa týchto zbraní, ozbrojme sa touto duchovnou a nebeskou záštitou, aby sme sa mohli, až príde najhorší deň, vzoprieť diablovým hrozbám a odraziť ich.

Oblečme si pancier spravodlivosti, aby bola hruď chránená a zaistená proti strelám nepriateľa. Nohy nech sú obuté a vyzbrojené učením evanjelia, aby nás nemohol had uhryznúť a podraziť, keď začneme po ňom šliapať a mliaždiť ho.

Nesme statočne štít viery; pod jeho ochranou možno zneškodniť všetky strely nepriateľa.

A vezmime si aj duchovnú prilbu na ochranu hlavy; chráni uši, aby nepočuli zhubné výroky, chráni oči, aby nevideli ohavné modly, chráni čelo, aby sa Boží znak zachoval neporušený, chráni ústa, aby jazyk víťazne vyznával Krista, svojho Pána.

Aj pravicu si ozbrojme duchovným mečom, aby rázne odmietala nečisté obety vo vedomí, že Eucharistia je Pánovo telo, a keď ju prijíma, jeho objíma a nakoniec dostane od Pána nebeský veniec za odmenu.

Milovaní bratia, toto všetko nech vám utkvie v_srdciach. Ak budeme na toto myslieť a o_tomto rozjímať a príde na nás deň prenasledovania, Kristov vojak, formovaný jeho príkazmi a napomenutiami, nezľakne sa boja, ale bude pripravený získať víťazný veniec.

Tento svätý bojoval za zákon svojho Boha až na smrť a nebál sa slov bezbožných. {*} Lebo stál na pevnej skale. Aleluja.

On pohrdol pozemským životom a vošiel do nebeského kráľovstva. {*} Lebo stál na pevnej skale. Aleluja.

Veľmi túžime stále upokojovať svojimi listami vašu lásku a zmierňovať vám vašu starosť o_nás a s_vami aj všetkým svätým a našim bratom, ktorí sa o_nás starajú kvôli Pánovi. Pozrite, aj teraz vám píšem, čo nás tlačí. Hovorím pravdu v_mene Krista, nášho Boha.

Sme celkom odlúčení od víru sveta a zbavení svojich hriechov; ba chýba nám aj to najpotrebnejšie k_životu. Obyvatelia tejto krajiny sú všetko pohania a tí, čo sa tu usadili, prevzali pohanské mravy. Nemajú vonkoncom nijakú lásku, ani takú, akou sa ľudská prirodzenosť v_účinnom súcite stále prejavuje aj u_samých barbarov.

Ale prekvapil som sa a doteraz sa čudujem nad hrubosťou a nevšímavosťou všetkých, čo boli kedysi pri mne a boli mi priateľmi a blízkymi. Celkom zabudli na moje nešťastie a nechcú ani vedieť, kde som, či som na zemi, a či nie.

Čo myslíte, s_akým svedomím sa môžeme postaviť pred Kristovu súdnu stolicu, kde budú žalovať a vydávať počet všetci ľudia, ktorí sú z_tej istej hliny a hmoty?! Aká hrôza to padla na ľudí, že im prekáža zachovávať Božie prikázania, a aký to strach tam, kde sa báť netreba?!{n}porov. {r}Ž 53,6{/r}{/n} Vari nás až tak odcudzili zlí duchovia?! Alebo sa javím celému spoločenstvu Cirkvi ako nepriateľ a protivník?!

No nech Boh, ktorý chce, aby boli všetci spasení a poznali pravdu{n}porov. {r}1Tim 2,4{/r}{/n}, upevní na príhovor svätého Petra ich srdcia v_pravej viere a posilní ich proti každému bludárovi i_proti každému, kto sa stavia proti našej Cirkvi. Nech ich zachová v_stálosti, najmä pastiera, ktorého teraz dostali za predstaveného, aby v_nijakom prípade neodpadli, ani sa neodchýlili a neopustili nič z_toho, čo písomne vyznali pred Pánom a jeho svätými anjelmi, a to až do najmenších podrobností. Nech spolu s_mojou maličkosťou dostanú z_ruky nášho Pána a Spasiteľa Ježiša Krista veniec spravodlivosti za pravú vieru{n}porov. {r}2Tim 4,8{/r}{/n}.

O_toto moje úbohé telo sa postará sám Pán podľa toho, ako sa mu bude páčiť s_ním naložiť, či už tak, že ho nechá v_ustavičných súženiach, alebo mu poskytne trochu osvieženia. Veď Pán je blízko, prečo by som mal byť ustarostený?{n}porov. {r}Flp 4,5{/r}{/n} Dúfam predsa v_jeho milosrdenstvo, že nezaváha zakončiť môj beh tak, ako už rozhodol.

Pozdravte všetkých vašich v_Pánovi aj všetkých, čo z_lásky k_Bohu spolucítia s_mojimi okovami. Nech vás vznešený Boh chráni svojou mocnou rukou pred každým pokušením a zachová pre svoje kráľovstvo.

Dobrý boj som bojoval, beh som dokončil, vieru som zachoval. {*} Už mám pripravený veniec spravodlivosti. Aleluja.

On pohrdol pozemským životom a vošiel do nebeského kráľovstva. {*} Už mám pripravený veniec spravodlivosti. Aleluja.

(Cap. 14. 16. 26: Opera omnia, ed. F. S. Schmitt, Seccovii, 1938, 1, 111-113. 121-122)

Našla si, duša moja, čo si hľadala? Hľadala si Boha a zistila si, že on je čosi, čo prevyšuje všetko, nad čo sa nedá nič lepšie pomyslieť; že on je sám život, svetlo, múdrosť, dobrota, večná blaženosť a blažená večnosť a že je tým všade a ustavične.

Pane, môj Boh, môj stvoriteľ a obnoviteľ, povedz mojej roztúženej duši, čím iným si okrem toho, čo videla; aby správne videla, po čom túži. Namáha sa, aby viac videla. A nevidí viac ako to, čo videla, iba tmu. Ba ani tmu nevidí, lebo v_tebe tmy niet. Ale badá, že nemôže viac vidieť pre svoju vlastnú temnotu.

Svetlo, v_ktorom prebývaš, Pane, je naozaj neprístupné{n}porov. {r}1Tim 6,16{/r}{/n}. Naozaj nejestvuje nič iné, čo by preniklo do tohto svetla, aby v_ňom uvidelo teba. Naozaj, nevidím ho preto, že je pre mňa prisilné. A predsa všetko, čo vidím, vidím prostredníctvom neho tak ako slabé oko. Čo vidí, vidí v_slnečnom svetle, hoci do samého slnka hľadieť nemôže.

Môj rozum naň nestačí; žiari príliš silno, nestačí naň, ani oko mojej duše nevydrží dlho doň hľadieť. Žiara ho udiera, veľkosť prevyšuje, nekonečnosť prekonáva, nevyčerpateľnosť ľaká.

Ty najvyššie a neprístupné svetlo! Ty celá a blaživá pravda, ako ďaleko si odo mňa, hoci ja som tebe tak blízko! Aká si vzdialená môjmu zraku, hoci ja som priamo pred tvojím pohľadom!

Všade si celá prítomná, a ja ťa nevidím. V_tebe sa hýbem, v_tebe som{n}porov. {r}Sk 17,28{/r}{/n}, a k_tebe sa priblížiť nemôžem. Vo mne i_okolo mňa si, a ja ťa necítim.

Prosím ťa, Bože, daj, nech ťa poznám, nech ťa milujem, aby som sa z_teba radoval. A ak to v_tomto živote nemôžem naplno, daj, nech aspoň napredujem deň čo deň, až kým to nepríde v_plnosti. Nech ťa tu čoraz lepšie poznávam a tam nech sa moje poznanie naplní. Tu nech rastie moja láska k_tebe a tam nech je úplná, aby tu bola moja radosť veľká v_nádeji a tam úplná v_skutočnosti.

Pane, skrze svojho Syna prikazuješ, a či skôr radíš, aby sme prosili, a sľubuješ, že to dostaneme, aby naša radosť bola úplná{n}porov. {r}Jn 16,24{/r}{/n}. Pane, prosím to, čo mi radíš prostredníctvom nášho obdivuhodného Radcu. Nech dostanem, čo sľubuješ skrze svoju pravdu, aby moja radosť bola úplná. Pravdovravný Bože, prosím; viem, že ma vyslyšíš, aby moja radosť bola úplná.

Zatiaľ nech nad tým rozjíma moja myseľ, nech o_tom hovorí môj jazyk. Nech to miluje moje srdce, nech o_tom rozprávajú moje ústa. Nech po tom lačnie moja duša, žízni moje telo a túži celá moja bytosť, kým nevojdem do radosti Pána{n}porov. {r}Mt 25,21.23{/r}{/n}, ktorým je trojjediný Boh, zvelebený naveky. Amen.

Toto je Anzelm, slávny učiteľ, vychovaný v_Lanfrankovej škole. Bol milovaným otcom mníchov, ale bol povolaný na veľkňazskú službu. {*} A neohrozene bojoval za slobodu svätej Cirkvi. Aleluja.

Neochvejne hlásal, že Kristova nevesta nie je otrokyňa, ale slobodná. {*} A neohrozene bojoval za slobodu svätej Cirkvi. Aleluja.

Z_legendy Quattuor Immensi, ktorú napísal pravdepodobne svätý Radim roku 999

Dobrý boj som bojoval, beh som dokončil, vieru som zachoval. {*} Už mám pripravený veniec spravodlivosti. Aleluja.

Všetko pokladám za stratu, aby som poznal Krista a účasť na jeho utrpení tým, že sa mu pripodobním v_smrti. {*} Už mám pripravený veniec spravodlivosti. Aleluja.

Milovaní, dnešný sviatok zdvojnásobuje radosť veľkonočnej slávnosti a je ako vzácny drahokam, čo svojím žiarivým jasom obohacuje zlato, do ktorého je vsadený.

Svätý Juraj bol priam prenesený z_jednej vojenskej služby do druhej, lebo zamenil pozemskú službu tribúna, ktorú konal, za službu v_kresťanskom vojsku, do ktorej sa prihlásil. A ako naozaj rázny vojak najprv rozdal všetko, čo mal, chudobným, zhodil zo seba bremeno pozemského majetku a takto slobodný a voľný, oblečený do panciera viery, zaútočil zapálený Kristov bojovník na najhustejší bojový šík.

Tento príklad nás celkom jasne poúča, že pri obrane viery nie sú schopní statočne a náležite bojovať tí, čo sa ešte boja zbaviť sa pozemských prostriedkov.

Svätý Juraj, zapálený ohňom Svätého Ducha a pod zástavou kríža nepremožiteľný, tak zaútočil na ničomného kráľa, že v_stúpencovi porazil aj knieža všetkých ničomníkov a burcoval ducha Kristových vojakov, aby sa držali statočne.

Pravda, bol pri ňom najvyšší a neviditeľný Pán, ktorý potom podľa rozhodnutia svojej prozreteľnosti dovolil, aby ruky bezbožných ukázali svoju zbesilosť. Ale aj keď vydal údy svojho mučeníka do rúk katov, dušu opretú o_nedobytný hrad viery obránil neprekonateľným štítom svojej ochrany.

Milovaní bratia, neostaňme iba pri obdive tohto bojovníka nebeského vojska, ale ho aj nasledujme. Nech sa duch už teraz upriami na odmenu nebeskej slávy, lebo keď si v_rozjímaní pevne zameriame srdce na ňu, nič nepohne nami, či sa bude svet na nás zvodne usmievať, a či bude zúriť a hroziť prenasledovaním.

Preto sa podľa Pavlovho príkazu očisťme od každej poškvrny tela i_ducha{n}porov. {r}2Kor 7,1{/r}{/n}, aby sme raz smeli aj vojsť do toho chrámu blaženosti, na ktorý už teraz upierame duchovný zrak.

Každý, kto chce obetovať seba samého Bohu v_Kristovom stánku, ktorým je Cirkev, musí sa okúpať v_posvätnom prameni a potom si obliecť nové šaty čností, ako je napísané: „Tvoji kňazi nech sa odejú do spravodlivosti.“{n}{r}Ž 132,9{/r}{/n} Veď kto sa i_krstom znovuzrodí v_Kristovi ako nový človek, už si nemá obliekať znaky smrteľnosti, ale odložiť starého človeka a obliecť si nového{n}porov. {r}Ef 4,22.24{/r}{/n} a v_ňom obnovený usilovať sa o_čistý život.

Takto očistení od špiny starého hriechu a žiariaci jasom nového života môžeme dôstojne sláviť veľkonočné tajomstvo a verne napodobňovať príklad svätých mučeníkov.

Tento svätý bojoval za zákon svojho Boha až na smrť a nebál sa slov bezbožných. {*} Lebo stál na pevnej skale. Aleluja.

On pohrdol pozemským životom a vošiel do nebeského kráľovstva. {*} Lebo stál na pevnej skale. Aleluja.

Pápež Benedikt Štrnásty oslávil obhajcu katolíckej viery svätého Fidéla týmito slovami:

„Svoju veľkú lásku zameral na uľahčenie a pomoc blížnym v_krajnej biede. Všetkých, ktorých stihlo nešťastie, bral do svojho otcovského náručia a z_almužien zozbieraných zo všetkých strán živil početné zástupy chudobných.

Pomáhal sirotám a vdovám v_ich osamelosti a sprostredkúval im pomoc mocných a kniežat. Pomáhal všetkým väzňom, ktorým mohol, duchovnými i_hmotnými prostriedkami. Horlivo navštevoval akýchkoľvek chorých, ošetroval ich, a keď ich zmieril s_Bohom, pripravoval ich na posledný zápas.

V_tejto činnosti nemal nikdy takú bohatú žatvu na zásluhy, ako keď sa v_rétskom kraji utáborilo rakúske vojsko a skoro celé ho zachvátila epidémia, takže sa stalo poľutovaniahodnou korisťou choroby a smrti.“

Popri tejto láske, muž menom i_v_skutočnosti Verný, vynikal aj ako horlivý obhajca katolíckej viery. Neúnavne ju hlásal a niekoľko dní predtým, ako ju potvrdil svojou krvou, zanechal vo svojej poslednej kázni akoby testament týmito slovami:

„Katolícka viera, aká si stála, aká si pevná, ako hlboko si zakorenená, aké dobré základy máš na pevnej skale!{n}porov. {r}Mt 7,25{/r}{/n} Nebo a zem sa pominú, ale ty sa nemôžeš nikdy pominúť. Celý svet od počiatku ti protirečil, ale ty si mocnejšia a víťazíš nad všetkými.

‚Tým víťazstvom, ktoré premohlo svet, je naša viera.‘{n}{r}1Jn 5,4{/r}{/n} Ona podmanila Kristovej vláde najmocnejších kráľov, ona odovzdala Kristovi poslušné národy.

Čo dalo svätým apoštolom a mučeníkom silu podstúpiť hrozné agónie a kruté muky, ak nie viera, najmä v_zmŕtvychvstanie?!

Čo pohlo pustovníkov, že opovrhli rozkošami, odmietli pocty, pohrdli bohatstvom a žili v_samote panenským životom, ak nie živá viera?!

Čo dnes podnecuje pravých kresťanov, že sa vzdávajú pohodlia, zriekajú sa pôžitkov, znášajú útrapy a podoberajú sa na ťažké úlohy?!

Je to živá viera, činná skrze lásku{n}porov. {r}Gal 5,6{/r}{/n}. Ona je schopná v_nádeji na budúce dobrá opúšťať terajšie a terajšie zamieňať za budúce.“

Dobrý boj som bojoval, beh som dokončil, vieru som zachoval. {*} Už mám pripravený veniec spravodlivosti. Aleluja.

Všetko pokladám za stratu, aby som poznal Krista a účasť na jeho utrpení tým, že sa mu pripodobním v_smrti. {*} Už mám pripravený veniec spravodlivosti. Aleluja.

Blažený muž a sprievodca,

pomocník apoštolov, hľaď:

chceme ťa prosiť o_pomoc

a na chválu ti zaspievať.

Skrz svätých poslov Kristových

nastal čas spásy, milosti,

vek pravdy, šťastia, pokoja

a opravdivej radosti.

Na apoštolskú úlohu

aj teba vybral Boh, náš Pán,

Kristus ťa mocou obdaril

a milosť zdvihla k_výšinám.

Ty šťastný svetla rozsievač,

vypros, nech v_Slnku-Kristovi

obilie zrie už vzklíčené

a bude v_sýpkach Pánových.

Už s_apoštolmi v_nebi si,

v_sudcovskej skvieš sa hodnosti;

pomôž nám hriechov zbaviť sa,

nech hreje nás jas milosti.

Sláva buď Svätej Trojici,

čo slávne tróni v_nebesiach:

nech naša duša teší sa

a v_sláve neba zaplesá. Amen.

Bratia, {v}1{/v}prosím vás ja, väzeň v_Pánovi, aby ste žili dôstojne podľa povolania, ktorého sa vám dostalo, {v}2{/v}so všetkou pokorou, miernosťou a zhovievavosťou. Znášajte sa navzájom v_láske {v}3{/v}a usilujte sa zachovať jednotu ducha vo zväzku pokoja. {v}4{/v}Jedno je telo a jeden Duch, ako ste aj povolaní v_jednej nádeji svojho povolania. {v}5{/v}Jeden je Pán, jedna viera, jeden krst. {v}6{/v}Jeden je Boh a Otec všetkých, ktorý je nad všetkými, preniká všetkých a je vo všetkých.

{v}7{/v}Ale každý z_nás dostal milosť podľa miery, akou nás obdaroval Kristus. {v}8{/v}Preto hovorí:

{v}9{/v}A čo iné znamená to „vystúpil“, ako že aj zostúpil do nižších častí zeme? {v}10{/v}Ten, čo zostúpil, je ten istý, čo aj vystúpil ponad všetky nebesia, aby naplnil všetko.

{v}11{/v}On ustanovil niektorých za apoštolov, niektorých za prorokov, iných za evanjelistov a iných za pastierov a učiteľov, {v}12{/v}aby pripravovali svätých na dielo služby, na budovanie Kristovho tela, {v}13{/v}kým nedospejeme všetci k_jednote viery a poznania Božieho Syna, k_zrelosti muža, k_miere plného Kristovho veku, {v}14{/v}aby sme už neboli malými deťmi, ktorými sem-tam hádže a zmieta hocijaký vietor klamlivého ľudského učenia, ktorý podvodne strháva do bludu. {v}15{/v}Ale žime podľa pravdy a v_láske všestranne vrastajme do toho, ktorý je hlavou, do Krista. {v}16{/v}Z_neho celé telo, pevne zviazané a pospájané všetkými oživujúcimi spojivami, podľa činnosti primeranej každej časti, rastie a buduje sa v_láske.

Proroctvo nevzišlo z_ľudskej vôle. {*} Pod vedením Ducha Svätého prehovorili ľudia poslaní od Boha. Aleluja.

Pán dáva múdrosť, z_jeho úst pochádza rozumnosť. {*} Pod vedením Ducha Svätého prehovorili ľudia poslaní od Boha. Aleluja.

Cirkev, rozšírená po celom svete až po končiny zeme, prijala od apoštolov a ich žiakov vieru v_jedného Boha, Otca všemohúceho, „ktorý stvoril nebo a zem i_more a všetko, čo je v_nich“{n}{r}Sk 4,24{/r}{/n}, i_v_jedného Ježiša Krista, Božieho Syna, vteleného pre našu spásu, i_v_Ducha Svätého, ktorý skrze prorokov oznamoval Božie plány: príchod i_narodenie z_Panny, umučenie, zmŕtvychvstanie a telesné nanebovstúpenie nášho milovaného Pána Ježiša Krista i_jeho príchod z_neba v_Otcovej sláve, aby „zjednotil v_sebe, ako v_hlave, všetko“{n}porov. {r}Ef 1,10{/r}{/n} a aby vzkriesil každé ľudské telo, aby sa pred Kristom Ježišom, naším Pánom a Bohom, Spasiteľom a Kráľom, podľa vôle neviditeľného Otca, „zohlo každé koleno v_nebi, na zemi i_v_podsvetí a aby ho vyznával každý jazyk“{n}porov. {r}Flp 2,10-11{/r}{/n} a on aby vykonal spravodlivý súd nad všetkými.

Odvtedy, čo Cirkev prijala toto ohlasovanie a túto vieru, ako sme povedali, starostlivo si ich chráni, akoby bývala v_jednom dome, hoci je rozptýlená po celom svete. Verí tak, akoby mala jednu dušu a jedno srdce, a jednomyseľne túto vieru ohlasuje, učí a podáva ďalej, akoby mala iba jedny ústa. Lebo aj keď sú na svete jazyky rozličné, sila podania je jedna a tá istá.

Veď cirkvi založené v_Germánii neveria alebo nepodávajú niečo iné, ani cirkvi v_Hispánii či v_krajoch Keltov, ani na Východe, ani v_Egypte, ani v_Líbyi, ani tie, čo sú v_strede sveta. Ale ako je slnko, Božie stvorenie, na celom svete jedno a to isté, tak aj hlásanie pravdy žiari všade a osvecuje všetkých ľudí, ktorí chcú poznať pravdu.

A ani vynikajúci rečník z_predstavených Cirkvi nehovorí iné ako toto – veď nik nie je nad učiteľa{n}porov. {r}Lk 6,40{/r}{/n}_–, ani ten, kto je vo výrečnosti slabší, neumenšuje podanie. Keďže je teda jedna a tá istá viera, ani ten, kto je schopný veľa o_nej hovoriť, ju nerozmnožuje, ani ten, kto menej, ju nezmenšuje.

Kristus ma poslal hlásať evanjelium, a nie v_múdrosti slova, aby nebol vyprázdnený Kristov kríž. {*} Lebo slovo kríža je bláznovstvo pre tých, čo idú do záhuby, ale pre tých, čo sú na ceste spásy, je Božou mocou. Aleluja.

Lebo keď svet nepoznal múdrosťou Boha, zapáčilo sa Bohu spasiť veriacich bláznovstvom ohlasovania. {*} Lebo slovo kríža je bláznovstvo pre tých, čo idú do záhuby, ale pre tých, čo sú na ceste spásy, je Božou mocou. Aleluja.

Hneď ako Peter začal rehoľný život v_Spoločnosti Máriinej, poslali ho – na vlastnú žiadosť – do misií v_Oceánii. Pristál na ostrove Futuna v_Tichom oceáne, kde ešte nik nezvestoval Kristovo meno. Rehoľný brat, ktorý s_ním bol celý čas, takto rozpráva o_jeho misionárskom živote:

„Pri práci ho pálilo slnko, často ho trápil hlad, domov sa vracal celý spotený a zmorený únavou, no na duchu bol vždy silný a bodrý, akoby sa vracal zo zábavy. A to bolo nie raz, ale skoro každý deň.

Futunčanom nevedel zvyčajne nič odmietnuť, dokonca ani tým, čo ho prenasledovali. Vždy ich ospravedlňoval a nikdy neodohnal, ani keď boli hrubí a dotieraví. Bol bezpríkladne a všestranne láskavý bez výnimky ku všetkým.“

Nečudo teda, že ho tamojší obyvatelia volali „mužom dobrého srdca“. Raz povedal spolubratovi: „V_takej ťažkej misii musíme byť svätí.“

Postupne ohlasoval aj Krista a evanjelium, ale zbieral iba skromnú úrodu. No napriek tomu s_nezlomnou vytrvalosťou pokračoval vo svojom ľudskom a súčasne náboženskom misijnom diele, podporovaný Kristovým príkladom a slovami: „Jeden rozsieva a druhý žne.“{n}{r}Jn 4,37{/r}{/n} Pritom vytrvalo prosil o_pomoc Bohorodičku, ktorú si neobyčajne ctil.

Jeho hlásanie kresťanského náboženstva ničilo kult zlých duchov, ktorý pestovali futunskí náčelníci, aby tak udržali ľud vo svojej moci. Preto ho surovo zavraždili v_presvedčení, že Petrovou smrťou zahynú semienka kresťanského náboženstva, ktoré on zasial.

Ale on sám povedal deň pred svojím umučením: „To nič, ak ja zomriem; Kristovo náboženstvo je také zrastené s_týmto ostrovom, že mojou smrťou nezanikne.“

Krv mučeníka pomohla predovšetkým samým Futunčanom; veď o_niekoľko rokov všetci uverili v_Krista. Ale osožila aj ostatným ostrovom Oceánie, kde sú teraz kvitnúce kresťanské obce a Petra uctievajú ako svojho prvého mučeníka.

Žatva je veľká, ale robotníkov málo. {*} Preto proste Pána žatvy, aby poslal robotníkov na svoju žatvu. Aleluja.

Keď zostúpi na vás Svätý Duch, dostanete silu a budete mi svedkami až po samý kraj zeme. {*} Preto proste Pána žatvy, aby poslal robotníkov na svoju žatvu. Aleluja.

Z_traktátu O_pravej úcte k_blahoslavenej Panne od svätého Ľudovíta Máriu Grigniona de Montfort, presbytera

Keďže všetka naša dokonalosť spočíva v_tom, že pripodobnení Ježišovi Kristovi sme s_ním spojení a jemu zasvätení, najväčšia zbožnosť je nesporne tá, ktorá nás čoraz dokonalejšie pripodobňuje Ježišovi Kristovi a s_ním sa spája a jemu zasväcuje. A keďže Mária sa zo všetkých stvorení svojmu Synovi podobá najviac, prednosť pred všetkými pobožnosťami má úcta k_najsvätejšej Panne, jeho matke, lebo ona najviac zasväcuje a robí dušu podobnou nášmu Pánovi, a čím viac je duša zasvätená Márii, tým viac bude zasvätená Ježišovi Kristovi.

Teda dokonalé zasvätenie sa Ježišovi Kristovi nie je nič iné ako vrcholné a plné zasvätenie seba samého najsvätejšej Panne, a to je úcta, ktorej učím.

Táto forma nábožnosti sa veľmi dobre môže nazvať dokonalé obnovenie sľubov a záväzkov svätého krstu. V_nej sa totiž veriaci darúva celý preblahoslavenej Panne, aby tak skrze Máriu celý patril Kristovi.

Z_toho vyplýva, že sa každý má súčasne zasvätiť preblahoslavenej Panne a Ježišovi Kristovi: Panne Márii preto, lebo je najvhodnejšou cestou, ktorú si sám Ježiš vyvolil, aby sa s_nami zjednotil a nás zjednotil so sebou, Pánu Ježišovi zasa preto, lebo je naším posledným cieľom, ktorému musíme dať všetko, čo sme, lebo on je náš Vykupiteľ a Boh.

Okrem toho si treba uvedomiť, že každý človek sa pri krste vlastnými ústami alebo ústami krstného otca a krstnej matky slávnostne zrieka satana, jeho pokušení a skutkov a volí si Ježiša Krista za svojho Učiteľa a najvyššieho Pána a z_lásky ho poslúcha ako služobník. A toto sa naozaj stáva aj v_tejto úcte: kresťan sa zrieka zlého ducha, sveta, hriechu a seba samého a celý sa daruje Ježišovi Kristovi skrze Máriu.

V_krste sa nikto nedáva Ježišovi skrze Máriu, aspoň nie vyslovene, ani nedáva Pánovi zásluhy svojich dobrých skutkov. Aj po krste je kresťan celkom slobodný v_tom, či má privlastniť zásluhy dobrých skutkov iným alebo či si ich má ponechať pre seba. V_tejto úcte sa však veriaci kresťan výslovne darúva nášmu Pánovi skrze Máriu a jemu zasväcuje celú svoju činnosť.

Pane, som tvoj sluha a syn tvojej služobnice. {*} Obetu chvály ti prinesiem. Aleluja.

Splním svoje sľuby Pánovi pred všetkým jeho ľudom. {*} Obetu chvály ti prinesiem. Aleluja.

V_zástupe múdrych panien Katarína

v_ústrety ide s_lampou Ježišovi

a zahanbuje svetlom, čo ju zdobí,

temnotu doby.

On zas jej nesie prsteň drahocenný,

na ktorom žiaria drahokamy krásne,

a panne vraví: „Prijmi bez otázky

znak svätej lásky.“

V_srdci jej horí oheň nadpozemský,

mysľou sa vnára často do extázy,

až zdobia telo Kataríny panny

Kristove rany.

Celá je šťastná, plná blaženosti,

túli sa verne k_Ženíchovmu srdcu;

a v_nebi žiari duša panny krásna

jak hviezda jasná.

Sláva ti večná, Bože trojjediný,

Pán neba, zeme, sediaci na tróne;

ty mocný, všetko riadiš, udržuješ

a nás miluješ. Amen.

(Cap. 167, Gratiarum actio ad Trinitatem: ed. lat., Ingolstadii, 1583, f. 290^v-291)

Večné Božstvo, večná Trojica, ty si spojila krv svojho jednorodeného Syna s_božskou prirodzenosťou, a preto má takú veľkú cenu! Ty, večná Trojica, si ako hlboké more: čím viac v_ňom hľadám, tým viac nachádzam, a čím viac nachádzam, tým viac ťa hľadám. Ty akosi nenásytne nasycuješ dušu; lebo vo svojej priepastnej hlbine sýtiš dušu tak, že stále ostáva hladná a lačná po tebe, večná Trojica, a želá si a túži v_tvojom svetle uvidieť teba, Svetlo{n}porov. {r}Ž 36,10{/r}{/n}.

Skúsila som a presvedčila som sa svetlom rozumu v_tvojom svetle o_tvojej priepastnej hĺbke, večná Trojica, i_o_kráse tvojho stvorenia. Preto keď som sa zhliadla v_tebe, videla som, že som tvojím obrazom, lebo ty, večný Otče, mi dávaš zo svojej moci a zo svojej múdrosti; z_tej múdrosti, ktorá je privlastnená tvojmu Jednorodenému. A Duch Svätý, ktorý vychádza z_teba, Otče, i_z_tvojho Syna, dal mi dobrú vôľu, čím ma urobil hodnou lásky.

Veď ty, večná Trojica, si Stvoriteľ a ja stvorenie. A v_znovustvorení, ktoré si vo mne urobil skrze krv svojho jednorodeného Syna, som v_tvojom svetle poznala, že si uchvátený krásou svojho stvorenia.

Priepastná hlbina, večná Trojica, Božstvo, hlboké more! Čo si mi mohol dať viac než seba samého?! Ty si oheň, ktorý stále horí a nestravuje sa; ty svojou páľavou stráviš akúkoľvek samolásku duše. Ty si oheň, ktorý odstraňuje všetok chlad a osvecuje myseľ svojím svetlom, ktorým si mi dal poznať svoju pravdu.

V_zrkadle tohto svetla poznávam teba, najvyššie Dobro, Dobro nad všetko dobro, Dobro šťastné, Dobro nepochopiteľné, Dobro neoceniteľné; Krása nad všetku krásu, Múdrosť nad každú inú múdrosť: lebo ty si sama Múdrosť, ty si Chlieb anjelov, ktorý sa v_ohni lásky daroval ľuďom.

Ty si odev, ktorý zakrýva moju nahotu, a nás hladných živíš svojou sladkosťou, lebo si sladký, v_tebe niet horkosti, večná Trojica!

Otvor mi, sestra moja, spoludedička môjho kráľovstva, priateľka moja, ktorá spoznala tajomstvá mojej pravdy. {*} Omilostená darom môjho Ducha, očistená vyliatím mojej krvi od každej škvrny. Aleluja.

Vyjdi z_ticha nazerania a smelo vydávaj svedectvo o_mojej pravde. {*} Omilostená darom môjho Ducha, očistená vyliatím mojej krvi od každej škvrny. Aleluja.

Okrem iných útech úbohým, ktoré Boh bez prestania poskytuje ľudskému pokoleniu, v_plnosti času – keď on usúdil, že to treba urobiť – poslal svojho jednorodeného Syna, skrze ktorého stvoril všetko{n}porov. {r}Hebr 1,2{/r}{/n}, aby ostal Bohom a stal sa človekom a bol „prostredníkom medzi Bohom a ľuďmi – človek Kristus Ježiš“{n}{r}1Tim 2,5{/r}{/n}.

Aby tí, čo v_neho uveria, boli kúpeľom znovuzrodenia zbavení viny všetkých hriechov a oslobodení od večného zatratenia; aby žili vo viere, nádeji a láske, a tak putovali v_tomto veku a uprostred jeho ťažkých a nebezpečných pokušení; ale aby pod vplyvom Božích útech, telesných i_duševných, kráčali pred Božou tvárou, a držali sa cesty, ktorou sa im stal Kristus.

A pretože ani tí, čo kráčajú jeho cestou, nie sú bez hriechov, lebo ony sa vkradnú pre slabosť tohto života, dal im spásne prostriedky: almužny. Ony majú podporovať ich modlitbu, v_ktorej ich naučil hovoriť: „Odpusť nám naše viny, ako i_my odpúšťame svojim vinníkom.“{n}{r}Mt 6,12{/r}{/n}

Toto robí Cirkev blahoslavenou nádejou v_tomto biednom živote. A túto Cirkev obrazne v_jej celosti predstavoval apoštol Peter ako nositeľ prvenstva medzi apoštolmi.

Čo sa jeho samého týka, podľa prirodzenosti bol jeden človek, podľa milosti jeden kresťan a podľa ďalšej bohatšej milosti jeden a ten istý prvý apoštol. Ale keď mu Pán povedal: „Tebe dám kľúče od nebeského kráľovstva: čo zviažeš na zemi, bude zviazané v_nebi, a čo rozviažeš na zemi, bude rozviazané v_nebi“{n}{r}Mt 16,19{/r}{/n}, predstavoval celú Cirkev, ktorou v_tomto veku otriasajú všelijaké skúšky, akoby lejaky, záplavy a búrky, ale nepadá, lebo je založená na skale{n}porov. {r}Mt 7,25{/r}{/n}, po ktorej Peter dostal meno.

Preto Pán hovorí: „Na tejto skale postavím svoju Cirkev“{n}{r}Mt 16,18{/r}{/n}, lebo Peter povedal: „Ty si Mesiáš, Syn živého Boha.“{n}{r}Mt 16,16{/r}{/n} Teda na tejto skale, ktorú si vyznal, hovorí, postavím svoju Cirkev. „Tou skalou bol Kristus.“{n}{r}1Kor 10,4{/r}{/n} Na tomto základe bol postavený aj sám Peter. „Lebo nik nemôže položiť iný základ okrem toho, čo je už položený, a je ním Ježiš Kristus.“{n}{r}1Kor 3,11{/r}{/n}

Teda Cirkev založená na Kristovi v_Petrovi od neho dostala kľúče od nebeského kráľovstva, čiže moc zväzovať a rozväzovať hriechy. A tak sa táto Cirkev láskou a nasledovaním Krista oslobodzuje od zla. Ale tým viac ho nasleduje v_tých, čo bojujú za pravdu až na smrť.

Ak ty upozorníš spravodlivého, aby nehrešil, a on nezhreší, bude žiť {*} A ty si zachrániš život. Aleluja.

Dávaj pozor na seba a na učenie; zachrániš seba aj tých, čo ťa počúvajú. {*} A ty si zachrániš život. Aleluja.