OBDOBIE CEZ ROK

1. TÝŽDEŇ

POSVÄTNÉ ČÍTANIE

NEDEĽA PONDELOK

Začiatok Knihy Sirachovho syna

{r:Sir}1, 1-25{/r}

{p}

Tajomstvo Božej múdrosti

{v}1{/v}Všetka múdrosť je od Pána, Boha,

vždy bola uňho a je pred vekmi.

{v}2{/v}Ktože spočítal morský piesok,

kvapky dažďa a dni odveké?

Kto už zmeral výšku neba,

šírku zeme a hĺbku priepasti?

{v}3{/v}Kto prebádal Božiu múdrosť, ktorá všetko predchádza?

{v}4{/v}Múdrosť bola stvorená skôr ako všetko ostatné

a múdra rozvaha je odveká.

{v}5{/v}Prameňom múdrosti je slovo Boha v_nebesiach

a jej cesty sú večné zákony.

{v}6{/v}Komu bol odkrytý koreň múdrosti

a kto poznal jej hlboké zámery?

{v}7{/v}Komu sa zjavila cesta múdrosti

a jej všestrannú skúsenosť ktože pochopil?

{v}8{/v}Jeden je Najvyšší, všemohúci Stvoriteľ,

mocný a veľmi obávaný kráľ,

ktorý sedí na svojom tróne a vládne – Boh.

{v}9{/v}On ju stvoril svojím svätým duchom,

on ju videl, spočítal a premeral

{v}10{/v}a vylial ju na všetky svoje diela,

na každého človeka vo svojej štedrosti,

lebo ju dáva tým, čo ho milujú.

{v}11{/v}Bázeň pred Pánom je sláva a chvála,

veselosť a koruna plesania.

{v}12{/v}Bázeň pred Pánom potešuje srdce

a dáva veselosť, radosť a dlhý život.

{v}13{/v}Tomu, kto sa bojí Pána, bude na konci dobre

a v_deň svojej smrti bude požehnaný.

{v}14{/v}Láska k_Bohu je úctyhodná múdrosť.

{v}15{/v}Tým, ktorým sa zjaví, dáva schopnosť, aby ho videli

a poznali jeho veľké skutky.

{v}16{/v}Počiatok múdrosti je bázeň pred Pánom,

pre veriacich bola stvorená spolu s_nimi už v_materskom lone.

Od večnosti sa usadila medzi ľuďmi, čo milujú pravdu,

a zverí sa ich potomstvu.

{v}17{/v}Bázeň pred Pánom je nábožná vedomosť;

{v}18{/v}nábožnosť ochráni a ospravedlní srdce,

poskytne slasť a radosť.{v}(19){/v}

{v}20{/v}Plnosť múdrosti je báť sa Boha;

opája ľudí svojím ovocím.

{v}21{/v}Celý dom im naplní vzácnymi vecami

a ich sklady pokladmi.

{v}22{/v}Koruna múdrosti je bázeň pred Pánom,

upevňuje pokoj a zdravie.

{v}23{/v}No obe sú Božím darom.

{v}24{/v}Múdrosť vylieva ako dážď vedomosť a múdru rozvahu

a vyvyšuje slávu tých, čo sa jej držia.

{v}25{/v}Koreň múdrosti je báť sa Pána

a jej konáre – dlhý život.

{p}

RESPONZÓRIUM

{r}Sir 1, 7a. 10. 1a. 9a{/r}

Komu sa zjavila cesta múdrosti? Najvyšší ju vylial na každého človeka. {*} A dáva ju tým, čo ho milujú.

Všetka múdrosť je od Pána, Boha. On ju stvoril svojím Svätým Duchom. {*} A dáva ju tým, čo ho milujú.

Z_Listu svätého pápeža Klementa Prvého Korinťanom

(Nn. 59, 2 – 60, 4; 61, 3: Funk 1, 135-141)

{p}

Božie Slovo na výsostiach je prameňom múdrosti

Budeme sa vytrvalo modliť a úpenlivo prosiť, aby Stvoriteľ všetkých vecí skrze milovaného služobníka Ježiša Krista zachoval úplný počet svojich vyvolených po celom svete. Veď skrze neho nás z_tmy povolal do svetla{n}porov. {r}1Pt 2,9{/r}{/n}, z_nevedomosti k_poznaniu jeho slávneho mena, aby sme dúfali v_tvoje meno ako v_počiatok všetkého stvorenia, aby sme otvorenými očami svojho srdca{n}porov. {r}Ef 1,18{/r}{/n} spoznali teba, jediného „najvyššieho na výsostiach, svätého, ktorý je vo svätých“{n}porov. {r}Iz 57,15{/r} [LXX]{/n}“. „Ty ponižuješ nadutosť pyšných“{n}porov. {r}Iz 13,11{/r}{/n}, „maríš myšlienky pohanov“{n}porov. {r}Ž 33,10{/r}{/n}, „dvíhaš ponížených a ponižuješ povýšených“{n}porov. {r}Lk 1,51-52{/r}{/n}, „dávaš zbohatnúť aj schudobnieť“{n}porov. {r}1Sam 2,7{/r}; {r}Lk 1,53{/r}{/n}, „zabíjaš aj zachraňuješ a oživuješ“{n}porov. {r}Dt 32,39{/r}{/n}, jediný dobrodinec „duchov a Boh každého tela“{n}porov. {r}Nm 16,22{/r}; {r:Nm}27,16{/r}{/n}. Ty „prenikáš pohľadom priepasti“{n}porov. {r}Dan 3,55{/r}{/n}, skúmaš ľudské skutky, pomáhaš ohrozeným, „zachraňuješ zúfalých“{n}porov. {r}Jdt 9,11{/r}{/n}, si stvoriteľom a udržovateľom každého ducha. Ty rozmnožuješ národy na zemi a zo všetkých si vyberáš tých, čo ťa milujú skrze tvojho milovaného Syna Ježiša Krista, skrze ktorého si nás vyučil, posvätil a povýšil.

Prosíme ťa, Pane, buď našou pomocou a záštitou{n}porov. {r}Ž 115,9{/r}{/n}. Vysloboď našich utláčaných, zľutuj sa nad pokornými, zdvihni tých, čo padli, pomôž biednym, uzdrav chorých, obráť blúdiacich svojho ľudu, nakŕm hladných, vysloboď našich uväznených, buď oporou slabých, poteš malomyseľných; „nech poznajú“ všetky „národy, že ty jediný si Boh“{n}porov. {r}1Kr 8,60{/r}{/n} a Ježiš Kristus je tvoj služobník a „my tvoj ľud a ovce tvojej pastviny“{n}{r}Ž 79,13{/r}; porov. {r}Ž 95,7{/r}; {r:Ž}100,3{/r}{/n}.

Veď ty si vo svojich dielach vyjavil trvalé usporiadanie sveta. Ty, Pane, si stvoril svet, si verný vo všetkých pokoleniach, spravodlivý v_súdoch, obdivuhodný v_moci a vo vznešenosti, múdry pri stvorení a rozumný pri udržiavaní stvorenstva; dobrý vo viditeľných veciach a verný voči tým, čo v_teba dúfajú, dobrotivý a milosrdný. Odpusť nám naše neprávosti, nespravodlivosti, hriechy a priestupky.

Neber do úvahy nijaký hriech svojich sluhov a služobníc, ale očisť nás svojou pravdou a „upriam naše kroky“{n}porov. {r}Ž 119,133{/r}{/n}, aby „sme žili nábožne, spravodlivo a v_úprimnosti srdca“{n}porov. {r}1Kr 9,4{/r}{/n} a „robili, čo je dobré a milé“{n}porov. {r}Dt 12,25{/r}{/n} pred tebou a pred tými, čo nás spravujú.

Áno, Pane, „rozjasni svoju tvár nad nami, aby sme požívali dobrá“{n}porov. {r}Ž 67,2{/r}; {r:Ž}80,4{/r}{/n} v_pokoji. Nech nás kryje „tvoja mocná ruka“ a „tvoje vystreté rameno“{n}porov. {r}Ž 136,12{/r}{/n} nech nás chráni od každého hriechu a osloboď nás od tých, čo nás nenávidia nespravodlivo.

Daruj svornosť a pokoj nám i_všetkým, čo bývajú na zemi, ako si ich daroval našim otcom, keď ťa nábožne „vzývali vo viere a pravde“{n}porov. {r}Ž 116,13{/r}; {r}1Tim 2,7{/r}{/n}. Ty jediný nám môžeš urobiť toto a ešte väčšie dobrá. Preto ťa velebíme skrze Ježiša Krista, veľkňaza a ochrancu našich duší. Skrze neho tebe sláva a veleba teraz a z_pokolenia na pokolenie i_na veky vekov. Amen.

{p}

RESPONZÓRIUM

{r}Ž 77, 14b-16{/r}

Ktorý boh je taký veľký, ako je náš Boh? {*} Ty si Boh, ty konáš zázraky.

Národom si dal poznať svoju moc. Svojím ramenom si vyslobodil svoj ľud. {*} Ty si Boh, ty konáš zázraky.

UTOROK

Z_Knihy Sirachovho syna

{r:Sir}11, 12-30{/r}

{p}

Dôvera jedine v_Boha

{v}12{/v}Jestvuje aj slabý človek, ktorý potrebuje pomoc,

až veľmi mu chýba sila a oplýva chudobou.

{v}13{/v}No Božie oko naň dobrotivo hľadí,

dvíha ho z_jeho uponíženia

a pozdvihuje mu hlavu:

až sa mnohí nad ním čudujú.

{v}14{/v}Dobro i_zlo, život i_smrť,

chudoba i_bohatstvo sú od Boha.

{v}15{/v}Múdrosť a rozvážnosť i_znalosť zákona sú od Pána.

Láskavosť a dobrota pochádzajú od neho.

{v}16{/v}Blúdenie a temnoty sú stvorené s_hriešnikmi;

a tí, čo jasajú pri zlých skutkoch, zostarnú v_zlobe.

{v}17{/v}Boží dar ostáva pre spravodlivých,

jeho priazeň zaistí šťastie naveky.

{v}18{/v}Jestvuje taký, čo zbohatol, lebo si lakomo počínal,

a takýto je údel jeho odmeny,

{v}19{/v}keď hovorí: „Našiel som si odpočinok,

teraz budem sám jesť zo svojho bohatstva;“

{v}20{/v}nevie, že čas sa míňa

a smrť sa približuje,

že všetko zanechá iným a zomrie.

{v}21{/v}Vytrvaj vo svojom poslaní a venuj sa mu

a v_plnení svojich povinností zostarni.

{v}22{/v}Neobdivuj diela hriešnikov,

ale dôveruj v_Boha a zostaň pri svojej práci.

{v}23{/v}Veď v_Božích očiach je ľahké rýchlo obohatiť chudobného.

{v}24{/v}Božie požehnanie je stálou odmenou spravodlivého

a jeho pôsobenie prinesie v_krátkom čase ovocie.

{v}25{/v}Nehovor: „Čo ešte potrebujem?

A čo dobré z_toho budem mať?“

{v}26{/v}Nehovor: „Som sebestačný

a čo zlé sa mi teraz môže stať?“

{v}27{/v}V_šťastných dňoch nezabúdaj na nešťastné

a v_dňoch nešťastných nezabúdaj na šťastné,

{v}28{/v}lebo Bohu je ľahké v_deň smrti

odplatiť každému podľa jeho skutkov.

{v}29{/v}Zlá hodina dáva zabudnúť na veľkú rozkoš

a koniec človeka odhalí jeho skutky.

{v}30{/v}Pred smrťou nevychvaľuj nikoho,

lebo človeka možno spoznať pri jeho konci.

{p}

RESPONZÓRIUM

{r}Sir 11, 19. 20{/r}; porov. {r}Lk 12, 17. 18{/r}

Taký, čo zbohatol, hovorí: Našiel som si odpočinok, teraz budem sám jesť zo svojho bohatstva. {*} Nevie, že smrť sa približuje, že všetko zanechá iným a zomrie.

Boháč premýšľal: Zrúcam svoje sýpky a postavím väčšie a tam uložím svoj majetok. {*} Nevie, že smrť sa približuje, že všetko zanechá iným a zomrie.

Z_Rozšírených rehoľných pravidiel svätého biskupa Bazila Veľkého

(Resp. 2, 1: PG 31, 908-910)

{p}

Máme vrodenú schopnosť milovať

Láska k_Bohu iste nespočíva v_naučených prikázaniach. Veď sme sa od nikoho nenaučili ani radovať sa zo svetla, ani túžiť po živote, milovať rodičov či živiteľov. Takisto alebo ešte oveľa menej sa láska k_Bohu zakladá na vonkajšom poučení. Ale hneď, ako začal jestvovať tento živý tvor (hovorím o_človeku), bola do nás vložená ako semienko určitá sila rozumu, ktorá má sama v_sebe schopnosť a potrebu milovať. Keď sa tejto sily ujme škola Božích prikázaní, obyčajne ju pozorne rozvíja a múdro podporuje a s_Božou pomocou privádza k_dokonalosti.

Preto pokladáme vašu túžbu dosiahnuť cieľ za potrebnú a keď nám to dá Boh a vy nám pomôžete modlitbou, budeme sa usilovať podľa schopnosti, ktorú nám dal Duch Svätý, roznietiť iskierku Božej lásky ukrytú vo vás.

Najprv musíme povedať, že sme napred dostali od Boha silu a schopnosť zachovávať všetky prikázania, ktoré nám dal, aby sme sa nemrzeli, akoby sa od nás vyžadovalo niečo nezvyčajné, ani sa nevynášali, akoby sme odovzdávali viac, než sme dostali. A keď tieto sily správne a vhodne používame, žijeme život ozdobený čnosťami. Ale ak ich používame zle, upadáme do nerestí.

A neresť definujeme takto: Zlé a Božím prikázaniam odporujúce používanie schopností, ktoré nám dal Boh na konanie dobra. Ako zasa definícia čnosti, ktorú Boh vyžaduje, je: Používanie schopností pod vedením správneho svedomia podľa Pánovho prikázania.

A keď je to tak, môžeme to isté povedať o_láske. Dostali sme teda prikázanie o_láske k_Bohu a od prvého okamihu svojho bytia vlastníme vrodenú silu a schopnosť milovať. Túto skutočnosť netreba dokazovať argumentmi zvonka, každý to môže poznať sám od seba a sám v_sebe. Od prírody túžime po dobre a kráse, hoci každému sa niečo iné zdá pekné a dobré. Podobne bez toho, že by sme sa to učili, milujeme tých, s_ktorými nás spája priateľský a príbuzenský vzťah, a sami od seba zahŕňame veľkou priazňou tých, čo nám robia dobre.

A pýtam sa: Čo je obdivuhodnejšie ako Božia krása? Na čo je vďačnejšie a milšie pomyslieť, ako na Božiu vznešenosť? Ktorá túžba môže byť taká vášnivá a prudká ako tá, ktorú vkladá Boh do duše očistenej od každej neresti, že potom hovorí úprimne: „Som ranená láskou!“{n}{r}Pies 2,5{/r}{/n}? Vonkoncom nevýslovný a neopísateľný je jas Božej krásy.

{p}

RESPONZÓRIUM

{r}Ž 18, 2-3{/r}

Milujem ťa, Pane, moja sila; {*} Pane, opora moja, útočište moje, osloboditeľ môj.

Bože môj, moja pomoc, tebe dôverujem. {*} Pane, opora moja, útočište moje, osloboditeľ môj.

STREDA

Z_Knihy Sirachovho syna

{r:Sir}24, 1b-33{/r}

{p}

Múdrosť v_stvorení a v_dejinách Izraela

{v}1b{/v}Múdrosť sa chváli sama, aj u_Boha má česť

a uprostred svojho ľudu slávu.

{v}2{/v}V_zhromaždení Najvyššieho otvára svoje ústa

a vyvyšuje sa pred jeho zástupmi.

{v}3{/v}Uprostred jeho ľudu ju vychvaľujú

a v_zhromaždení svätých obdivujú.

{v}4{/v}Množstvo vyvolených ju chváli

a medzi požehnanými je požehnávaná; hovorí:

{v}5{/v}„Vyšla som z_úst Najvyššieho,

prvorodená pred všetkým stvorením.

{v}6{/v}Chcela som, aby na nebi vyšlo nezapadajúce svetlo;

a ako hmla pokryla som celú zem.

{v}7{/v}Bývam na výsostiach

a svoj trón mám na oblačnom stĺpe.

{v}8{/v}Okruh neba som obišla sama

a prechádzala som sa v_hlbinách priepasti.

{v}9{/v}Zastala som na morských vlnách a na každom mieste zeme,

{v}10{/v}v_každom ľude a v_každom národe som mala prvenstvo

{v}11{/v}a ovládla som srdcia vznešených i_nízkych.

Uprostred tohto všetkého som hľadala odpočinok:

na ktorom mieste sa mám usadiť?

{v}12{/v}Vtedy mi Stvoriteľ vesmíru rozkázal,

ten, čo ma stvoril, daroval pokoj môjmu stánku

{v}13{/v}a povedal mi: ‚V_Jakubovi prebývaj,

v_Izraeli maj svoje dedičstvo

a medzi mojimi vyvolenými zapusť korene.‘

{v}14{/v}Od počiatku, pred vekmi som stvorená

a budem trvať naveky.

{v}15{/v}Pred ním som vo Svätom stánku konala službu

a na Sione som sa usadila.

V_meste, ktoré on miluje, našla som bývanie,

nad Jeruzalemom dal mi právomoc.

{v}16{/v}V_slávnom národe som zapustila korene,

v_podiele môjho Boha — v_jeho dedičstve_—

a v_zástupoch svätých sa zdržiavam.

{v}17{/v}Vyrástla som do výšky ako céder na Libanone

a ako cyprus na vrchu Hermon.

{v}18{/v}Vyrástla som ako palma v_Engaddi

a ako ruža zasadená v_Jerichu.

{v}19{/v}Ako nádherná oliva na pláni

a ako platan pri vode vyrástla som do výšky na cestách.

{v}20{/v}Rozvoniavam ako škorica a voňavý balzam;

vydávam ľúbeznú vôňu ako vyberaná myrha.

{v}21{/v}Ako storax, galban, ónyx a stakt

a ako dym kadidla v_stánku.

{v}22{/v}Ja ako terebinta rozprestieram svoje konáre

a moje konáre sú konáre krásy a pôvabu.

{v}23{/v}Ja ako vinič vyháňam pôvabné výhonky

a moje kvety krásne a bohaté ovocie.

{v}24{/v}Ja som matka ušľachtilej lásky a bázne,

poznania a svätej nádeje.

{v}25{/v}Vo mne je milosť každej cesty a pravdy.

Vo mne je každá nádej života a čnosti.

{v}26{/v}Poďte ku mne všetci, čo po mne túžite,

a nasýťte sa mojím ovocím.

{v}27{/v}Lebo moja náuka je sladšia ako med

a mňa mať je sladšie ako plást medu.

{v}28{/v}Spomienka na mňa pretrvá večné pokolenia.

{v}29{/v}Kto sa mnou živí, bude stále lačnieť,

a kto mňa pije, bude väčšmi smädiť.

{v}30{/v}Kto mňa počúva, nebude zahanbený,

a kto koná moje skutky, nezhreší.

{v}31{/v}Tí, čo ma vysvetľujú, budú mať večný život.“

{v}32{/v}Toto všetko je kniha zmluvy Najvyššieho,

{v}33{/v}Zákon, ktorý nám odovzdal Mojžiš

za dedičstvo Jakubovmu domu.

{p}

RESPONZÓRIUM

{r}Jn 14, 6{/r}; {r}Sir 24, 14{/r}

Ja som cesta, pravda a život. {*} Nik nepríde k_Otcovi, iba cezo mňa.

Ja, múdrosť, od počiatku, pred vekmi som stvorená a budem trvať naveky. {*} Nik nepríde k_Otcovi, iba cezo mňa.

Z_traktátu svätého biskupa Ireneja Proti bludom

(Lib. 4, 6, 3. 5. 6. 7: SCh 100, 442. 446. 448-454)

{p}

Zjavenie Syna je pravda o_Otcovi

Nik nemôže poznať Otca bez Božieho Slova, čiže bez Synovho zjavenia, a ani Syna bez Otcovej priazne. Otcovu priazeň však dovŕšil Syn: Otec posiela, Syn je poslaný a prichádza. A Otca, ktorý je pre nás neviditeľný a nevymedziteľný, poznáva jeho vlastné Slovo a hoci je nevysloviteľný, ono nám ho vyslovuje. A zasa naopak: iba Otec poznáva svoje Slovo. Aj jedno, aj druhé zjavil Pán. A preto Syn svojím zjavením zjavuje pravdu o_Otcovi. Lebo zjavenie Syna je pravda o_Otcovi: veď skrze Slovo sa zjavuje všetko.

A Otec na to zjavil Syna, aby sa skrze neho zjavil všetkým a tých, čo mu veria, spravodlivo prijal do neporušiteľnej, večnej blaženosti (ale veriť mu znamená plniť jeho vôľu).

A tak skrze samo stvorenie Slovo zjavuje Boha Stvoriteľa, skrze svet Pána a Pôvodcu sveta, skrze dielo Umelca, ktorý ho vytvoril, a skrze Syna toho Otca, ktorý Syna splodil. A toto všetci síce podobne vyslovujú, ale nie podobne veria. Aj skrze zákon a prorokov Slovo podobne ohlasovalo seba i_Otca a všetok ľud podobne počúval, ale nie všetci podobne uverili. A Otec sa ukázal skrze ono Slovo, ktoré sa stalo viditeľným a hmatateľným, hoci mu neverili všetci podobne; ale všetci videli v_Synovi Otca. Veď to neviditeľné u_Syna je Otec a viditeľné u_Otca je Syn.

Syn v_službe Otcovi zdokonaľuje všetko od začiatku až do konca a bez neho nik nemôže poznať Boha. Lebo pravda o_Otcovi je Syn, pravda o_Synovi je v_Otcovi a skrze Syna sa zjavila. A preto Pán povedal: „Nik nepozná Syna, iba Otec, ani Otca nepozná nik, iba Syn a tí, ktorým to Syn zjaví.“{n}porov. {r}Mt 11,27{/r}{/n} To „zjaví“ nebolo povedané iba do budúcnosti, akoby Slovo začalo zjavovať Otca až vtedy, keď sa narodilo z_Márie, ale vzťahuje sa všeobecne na celý čas. Syn je od počiatku pri svojom stvorení a zjavuje Otca všetkým, ktorým chce, kedy chce a ako chce Otec. A preto vo všetkom a skrze všetko je jeden Boh Otec, jedno Slovo, Syn, jeden Duch a jedna spása pre všetkých, čo v_neho veria.

{p}

RESPONZÓRIUM

{r}Jn 1, 18{/r}; {r}Mt 11, 27b{/r}

Boha nikto nikdy nevidel. {*} Jednorodený Boh, ktorý je v_lone Otca, ten o_ňom priniesol zvesť.

Nik nepozná Otca, iba Syn a ten, komu to Syn bude chcieť zjaviť. {*} Jednorodený Boh, ktorý je v_lone Otca, ten o_ňom priniesol zvesť.

ŠTVRTOK

Z_Knihy Sirachovho syna

{r:Sir}42, 15 – 43, 13{/r}

{p}

Chvála Boha Stvoriteľa

{v}42,15{/v}Chcem spomínať na Pánovo dielo,

rozhlasovať budem, čo som videl.

Na Pánovo slovo vznikli jeho diela;

on ich stvoril podľa svojho rozhodnutia.

{v}16{/v}Žiarivé slnko pozerá na všetko,

Pánovo dielo je plné jeho slávy.

{v}17{/v}Pánovi svätí nie sú schopní vyrozprávať

všetky jeho obdivuhodné činy.

Pán upevnil svoje voje,

aby pevne stáli na jeho slávu.

{v}18{/v}On skúma priepasti aj ľudské srdce,

vidí jasne do ich zákutí.

{v}19{/v}Pán pozná všetko, čo možno poznať,

vidí do znamení čias;

oznamuje, čo pominulo, aj to, čo prichádza,

a odhaľuje stopy, čo vedú k_veciam tajomným.

{v}20{/v}Jeho pozornosti neunikne jediná myšlienka

a nijaká reč sa pred ním neskryje.

{v}21{/v}Usporiadal divy svojej múdrosti;

len on je pred vekmi a bude naveky.

Nemožno k_nemu nič pridať, {v}22{/v}ani z_neho ubrať,

nepotrebuje radu od nikoho.

{v}23{/v}Aké vzácne sú všetky jeho diela!

Sú ako iskra na pohľad.

{v}24{/v}Všetko to žije a ostáva naveky

a všetko ho nevyhnutne poslúcha.

{v}25{/v}Všetko je podvojné: jedno proti druhému;

nič neurobil nedostatočné.

{v}26{/v}Jedno potvrdzuje hodnotu druhého;

a kto sa vie nasýtiť pohľadom na jeho krásu?

{v}43,1{/v}Pýchou výšin je čistá obloha,

krása neba je vo videní slávy.

{v}2{/v}Slnko, keď sa ukáže na svojej ceste, hlása:

Obdivuhodné teleso, dielo Najvyššieho!

{v}3{/v}Napoludnie vysušuje zem;

kto vydrží jeho páľavu?

Trojnásobne rozdúchava pec na diela horúčavy.

{v}4{/v}Slnko vypaľuje vrchy, vydychuje ohnivé pary

a svojimi žiarivými lúčmi oslepuje oči.

{v}5{/v}Veľký je Pán, ktorý ho stvoril,

veď na jeho slovo sa ponáhľa svojou cestou.

{v}6{/v}Aj mesiac dodržiava svoj čas;

ukazuje obdobia a označuje vek.

{v}7{/v}Mesiac je znamením pre sviatočný deň,

je svetlom, ktoré sa po splne zmenšuje.

{v}8{/v}Podľa neho je pomenovaný mesiac,

obdivuhodne rastie až do splnu.

{v}9{/v}Je telesom tábora na výsostiach,

keď slávnostne žiari na nebeskej oblohe.

{v}10{/v}Krásou neba je hviezdna ozdoba,

osvecuje svet na Pánových výsostiach.

{v}11{/v}Na slová Svätého rozostavia sa podľa príkazu

a neunavia sa na svojich strážach.

{v}12{/v}Pozri na dúhu a zvelebuj toho, čo ju urobil,

je prekrásna vo svojej nádhere.

{v}13{/v}Obopína nebo oblúkom slávy,

ruky Najvyššieho ho napäli.

{p}

RESPONZÓRIUM

{r}Zjv 4, 11{/r}; {r}Est 4, 17d-17e{/r}

Hoden si, Pane a Bože náš, prijať slávu, česť a moc, {*} Lebo ty si stvoril všetky veci; z_tvojej vôle boli a sú stvorené.

Ty si stvoril nebo i_zem a všetko zázračné, čo obsahujú nebesia. Ty si Pán všetkého. {*} Lebo ty si stvoril všetky veci; z_tvojej vôle boli a sú stvorené.

Z_rečí svätého biskupa Atanáza Proti pohanom

(Nn. 40-42: PG 25, 79-83)

{p}

Otcovo Slovo všetko skrášľuje, usporadúva a udržuje

Kristov najsvätejší a od všetkého, čo bolo stvorené, oveľa vznešenejší Otec ako najlepší správca svojou múdrosťou a svojím vlastným Slovom, naším Pánom a Záchrancom, Kristom, všetko všade riadi, upravuje a robí na našu spásu, ako uzná za správne. Je správne, že je všetko také, ako je stvorené a ako to vidíme vznikať, lebo to on tak chce, čo nebude iste nik popierať. Lebo keby sa to, čo bolo stvorené, pohybovalo bez rozumného poriadku a svet by sa otáčal náhodne, potom by oprávnene nebolo treba veriť tomu, čo sa povedalo. Ale ak bol zariadený rozumne, múdro a s_prehľadom a obdarený dokonalou krásou, potom je samozrejmé, že jeho pôvodcom a skrášľovateľom nie je nik iný ako Božie Slovo.

Hovorím o_Bohu nanajvýš dobrom, o_živom Bohu, pôvodcovi všetkého, ktorý sám v_sebe je Slovom a líši sa od všetkých stvorení, je vlastným a jediným Slovom dobrého Otca a jeho prozreteľnosť osvecuje celý tento svet, ktorý aj stvoril. Lebo toto dobré Slovo dobrého Otca určilo poriadok všetkému, spojilo protiklady a vytvorilo z_nich jedinú harmóniu. Je jedným a jednorodeným Bohom, ktorý pochádza z_Otca ako dobrý z_dobrého prameňa, všetko skrášľuje, usporadúva a udržuje.

Preto ten, čo svojím a večným Slovom všetko stvoril a svojim stvoreniam dal ich prirodzenosť, nedovolil, aby prirodzenosť slepo unášala stvorenia, zmietala nimi a obrátila ich v_nič. Ale ako dobrý riadi a udržuje celú prírodu svojím Slovom, ktoré aj samo je Bohom, aby osvetlená vedením, prozreteľnosťou a riadením Slova mohla byť a ostať pevná. Aby sa sama stala účastnou na Otcovom Slove, ktoré opravdivo jestvuje a pomôže aj jej, aby bola, aby vlastne neprestala byť, čo by sa mohlo stať, keby ju neudržiavalo Slovo, ktoré samo „je obraz neviditeľného Boha, prvorodený zo všetkého stvorenia“{n}{r}Kol 1,15{/r}{/n}. Lebo skrze neho a v_ňom jestvuje všetko viditeľné i_neviditeľné a on je hlavou Cirkvi{n}porov. {r}Kol 1,15-18{/r}{/n}, ako učia služobníci pravdy vo svätých spisoch.

A tak toto Otcovo všemohúce a najsvätejšie Slovo preniká všetko, všade rozostiera svoje sily a osvetľuje všetko viditeľné i_neviditeľné a tým ho v_sebe samom udržiava a zväzuje, takže nič nenecháva mimo svojej moci, ale všetkému a skrze všetko každému zvlášť a všeobecne všetkým spolu dáva a udržuje život.

{p}

RESPONZÓRIUM

Porov. {r}Prís 8, 22-30{/r}

Na počiatku, skôr, ako Boh stvoril zem, skôr, ako vytvoril morské priehlbne, skôr, ako vyviedol vodu zo žriedel, {*} Prv, než boli upevnené vrchy, pred všetkými pahorkami ma zrodil Pán.

Keď pripravoval nebesia, bola som pri tom, bola som s_ním ako staviteľka. {*} Prv, než boli upevnené vrchy, pred všetkými pahorkami ma zrodil Pán.

PIATOK

Z_Knihy Sirachovho syna

{r:Sir}43, 14-37{/r}

{p}

Chvála Boha Stvoriteľa

{v}14{/v}Boh svojím príkazom urýchľuje sneh

a metá blesky svojho súdu.

{v}15{/v}A tak sa otvárajú zásobárne

a vylietajú oblaky ako vtáky.

{v}16{/v}Svojou veľkou mocou zahusťuje mraky

a drobia sa na ľadovcové krúpy.

Dunenie jeho hromu otriasa zemou.

{v}17{/v}Pred jeho tvárou zachvejú sa vrchy.

Z_jeho vôle zaveje južný vietor,

{v}18{/v}víchrica od severu a veterná smršť.

{v}19{/v}Rozsýpa sneh, ako keď vtáky zlietajú a sadajú,

a padá, ako keď sa spúšťajú kobylky.

{v}20{/v}Oko obdivuje jeho bielu krásu

a srdce sa chveje, keď ho vidí padať.

{v}21{/v}Sype na zem inovať ako soľ

a keď zmrzne, je ako hroty na tŕní.

{v}22{/v}Zaveje studený severák

a na vode mráz vytvorí kryštály;

spočinie na každej stojatej vode

a voda sa odeje sťa pancierom.

{v}23{/v}Strávi vrchy a vypáli púšť,

ako oheň zničí všetku zeleň.

{v}24{/v}Nečakaný oblak je liekom na všetko

a rosa padnutá po horúčave osvieži.

{v}25{/v}Boh svojou myšlienkou utíšil morské hlbiny

a zasadil do nich ostrovy.

{v}26{/v}Tí, čo sa plavia po mori, rozprávajú o_tom, aké je nebezpečné,

a čudujeme sa, keď to počujeme na vlastné uši.

{v}27{/v}Sú tam skvelé a obdivuhodné diela,

rozličné druhy zverov a všemožných zvierat aj obludné tvory.

{v}28{/v}Vďaka nemu šťastne napreduje jeho posol

a všetko sa upravuje podľa jeho slova.

{v}29{/v}Veľa by sme ešte mohli hovoriť, ale chýbajú nám slová;

jedným slovom: „On je všetko.“

{v}30{/v}Kde vezmeme silu osláviť ho?

Veď on je Veľký a prevyšuje všetky svoje diela.

{v}31{/v}Pán je hrozný a nesmierne veľký

a jeho moc je obdivuhodná.

{v}32{/v}Oslavujte a velebte Pána, koľko len vládzete;

on bude aj tak väčší,

jeho veleba je obdivuhodná.{v}(33){/v}

{v}34{/v}Keď ho velebíte, pozbierajte všetky svoje sily

a neochabujte, lebo nikdy ho nebudete dostatočne chváliť.

{v}35{/v}Ktože ho videl a môže to opísať?!

A kto ho zvelebí ako treba?!

{v}36{/v}Mnohé ešte väčšie veci než tieto sú ukryté,

lebo iba málo z_jeho diel vidíme.

{v}37{/v}Ale Pán vytvoril všetko

a nábožným ľuďom dal múdrosť.

{p}

RESPONZÓRIUM

Porov. {r}Sir 43, 29. 30{/r}

Keď oslavujeme Boha, veľa by sme ešte mohli hovoriť, ale chýbajú nám slová; {*} Jedným slovom: On je všetko.

Kde vezmeme silu osláviť ho? Veď on je Veľký a prevyšuje všetky svoje diela. {*} Jedným slovom: On je všetko.

Z_rečí svätého biskupa Atanáza Proti pohanom

(Nn. 42-43: PG 25, 83-87)

{p}

Skrze Slovo všetko vytvára naozaj božskú harmóniu

Zo všetkého, čo jestvuje a vzniká, nie je nič, čo by nebolo povstalo a existovalo v_ňom a skrze neho, ako učí aj Teológ: „Na počiatku bolo Slovo a Slovo bolo u_Boha a to Slovo bol Boh. Všetko povstalo skrze neho a bez neho nepovstalo nič.“{n}{r}Jn 1,1.3{/r}{/n}

Lebo ako hudobník dobre naladenou lýrou dômyselne skladá hlboké tóny s_vysokými a stredné s_ostatnými a vytvára ladnú melódiu, tak aj Božia múdrosť drží celý svet ako lýru, spája to, čo je vo vzduchu, s_tým, čo je na zemi, a to, čo je v_nebi, s_tým, čo je vo vzduchu, celok dáva do spojitosti s_jednotlivosťami a všetko riadi svojimi pokynmi a svojou vôľou, a tak vytvára jediný svet a jediný nesmierne krásny a harmonický poriadok vo svete, pričom samo Božie Slovo ostáva u_Otca nehybné, kým nemennosťou svojej prirodzenosti hýbe všetko, ako sa páči Otcovi. Napokon vďaka nemu všetko žije a trvá podľa svojej prirodzenosti a skrze neho vytvára obdivuhodnú a naozaj božskú harmóniu.

Ak vôbec možno takú vec priblížiť nejakým obrazom, vezmime si za príklad veľký chór. V_chóre zloženom z_rozličných ľudí, z_detí, žien, starcov i_mládencov, každý spieva pod vedením jediného dirigenta podľa svojej prirodzenosti a schopnosti: muž ako muž, dieťa ako dieťa, starec ako starec, mládenec ako mládenec; všetci však vytvoria jedinú ladnú melódiu. Alebo ako naša duša dáva do pohybu súčasne všetky naše zmysly podľa činnosti vlastnej každému zmyslu tak, že keď sa namanie nejaká vec, dávajú sa všetky naraz do pohybu: oko, aby videlo, ucho, aby počulo, ruka, aby sa dotýkala, čuch, aby cítil, chuť, aby ochutnávala, a často aj iné údy tela, aby konali, napríklad nohy, aby kráčali. Takto je to aj v_celej prírode. A hoci je náš príklad veľmi slabý, treba ho chápať vo vyššom zmysle.

Na jediný pokyn Božieho Slova sa všetko odrazu usporiada tak, že jednotlivé veci robia jednotlivo to, čo im je vlastné, a všetky spolu vytvárajú jediný poriadok.

{p}

RESPONZÓRIUM

{r}Tob 12, 6b{/r}

Dobrorečte Bohu a zvelebujte ho pred všetkým, čo žije, za dobrá, ktoré nám preukázal; {*} Velebte a ospevujte jeho meno.

S_úctou zjavujte Božie slovo a neváhajte ho oslavovať. {*} Velebte a ospevujte jeho meno.

SOBOTA

Z_Knihy Sirachovho syna

{r:Sir}44, 1b-2. 16 – 45, 6{/r}

{p}

Chváľme otcov od Henocha po Mojžiša

{v}44,1b{/v}Chváliť nám treba slávnych mužov,

našich otcov, ako nasledovali po sebe.

{v}2{/v}Pán ukázal veľkú slávu,

svoju vznešenosť od vekov.

{v}16{/v}Henoch sa páčil Bohu a bol prenesený do raja,

aby dal národom príklad pokánia.

{v}17{/v}Ukázalo sa, že Noe bol dokonale spravodlivý

a v_čase hnevu stal sa zmierením.

{v}18{/v}Kvôli nemu bol zachránený zvyšok na zemi,

keď nastala potopa.

{v}19{/v}Bola s_ním uzavretá večná zmluva,

aby už nijaké telo nemohlo byť zničené potopou.

{v}20{/v}Abrahám bol veľký otec mnohých národov

a ani škvrny sa na jeho sláve nenašlo;

zachoval zákon Najvyššieho

a uzavrel zmluvu s_ním.

{v}21{/v}Túto zmluvu potvrdil na vlastnom tele

a v_skúške sa ukázal verným.

{v}22{/v}Preto mu prisľúbil s_prísahou,

že v_jeho potomstve požehná národy

a dá mu narásť ako kopcu zeme

{v}23{/v}a jeho potomstvo ako hviezdy povýši

a dá im dedičstvo od mora až k_moru

a od Rieky až na kraj zeme.

{v}24{/v}Aj s_Izákom si takisto počínal

pre jeho otca Abraháma.

{v}25{/v}Pán mu dal požehnanie pre všetky národy

a potvrdil zmluvu nad Jakubovou hlavou.

{v}26{/v}Priznal mu jeho požehnania

a dal mu dedičstvo

a rozdelil jeho podiel medzi dvanásť kmeňov.

{v}27{/v}Z_neho vyviedol milosrdného človeka,

ktorý našiel milosť v_očiach všetkých ľudí

{v}45,1{/v}a bol milý Bohu aj ľuďom:

Mojžiša, ktorého pamiatka je požehnaná.

{v}2{/v}V_sláve ho pripodobnil svätým,

urobil ho veľkým na postrach nepriateľom

a na jeho slovo urýchlil znamenia.

{v}3{/v}Oslávil ho pred očami kráľov

a dal mu moc nad svojím ľudom

a ukázal mu svoju slávu.

{v}4{/v}Pre jeho vernosť a tichosť ho posvätil

a vyvolil ho spomedzi všetkých ľudí.

{v}5{/v}Dal mu počuť svoj hlas

a zaviedol ho do oblaku.

{v}6{/v}Do rúk mu dal prikázania

a zákon života a múdrosti,

aby poúčal Jakuba

o_svojej zmluve

a Izraela o_svojich nariadeniach.

{p}

RESPONZÓRIUM

Porov. {r}Dt 6, 3a; 7, 9; 6, 5{/r}

Počúvaj, Izrael, a svedomite zachovávaj Pánove príkazy. {*} A vedz, že Pán, tvoj Boh, je jediný Boh; on je verný Boh a zachová svoju zmluvu a lásku s_tými, čo ho milujú.

Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým svojím srdcom, celou svojou dušou a celou svojou silou. {*} A vedz, že Pán, tvoj Boh, je jediný Boh; on je verný Boh a zachová svoju zmluvu a lásku s_tými, čo ho milujú.

Z_Listu svätého pápeža Klementa Prvého Korinťanom

(Nn. 31-33: Funk 1, 99-103)

{p}

Boh pre vieru ospravedlnil od počiatku všetkých

Pevne sa primknime k_Božiemu požehnaniu a viďme, aké sú cesty požehnania. V_duchu si pripomeňme, čo sa od počiatku stalo. Vďaka čomu bol náš otec Abrahám požehnaný? Či nie preto, že s_vierou konal spravodlivosť a pravdu? Izák v_dôvere, že pozná budúcnosť, ochotne priniesol obetu. Jakub v_poníženosti pre brata odišiel zo svojej krajiny, šiel k_Lábanovi a slúžil. A dostal dvanásť žeziel Izraela.

Kto toto s_úprimným srdcom jednotlivo zváži, spozná, aké veľkolepé dary od neho dostali. Od Jakuba pochádzajú všetci kňazi a leviti, čo slúžia pri Božom oltári. Od neho podľa tela pochádza Pán Ježiš. Od neho pochádzajú cez Júdovu rodinu králi, kniežatá a vodcovia. Ani ostatné jeho kmene nemali menšiu česť, podľa Pánovho prísľubu: „Tvojho potomstva bude ako hviezd na nebi.“{n}porov. {r}Gn 15,5{/r}; {r:Gn}22,17{/r}; {r:Gn}26,4{/r}{/n} Všetci títo dosiahli slávu a veľkosť nie zo seba samých alebo pre svoje skutky či spravodlivosť, ktorú konali, ale z_jeho vôle. Preto ani my, povolaní z_jeho vôle v_Kristovi Ježišovi, nie sme ospravedlnení zo seba samých ani pre svoju múdrosť, rozumnosť, nábožnosť či skutky, ktoré sme konali vo svätosti srdca, ale skrze vieru, pre ktorú všemohúci Boh ospravedlnil od počiatku všetkých. Jemu nech je sláva na veky vekov. Amen.

Čo teda urobíme, bratia? Zanedbáme dobré skutky a zanecháme lásku? Nech nás Pán chráni urobiť niečo také! Naopak, usilujme sa horlivo a ochotne konať každé dobré dielo. Veď sám Stvoriteľ a Pán všetkého plesá nad svojimi dielami. Nebesia upevnil svojou najvyššou zvrchovanou mocou a ozdobil ich svojou nepochopiteľnou múdrosťou. Oddelil aj zem od vody, ktorá ju obklopuje, a nehybne ju postavil na pevnom základe svojej vôle. Aj zvieratá, čo sa na nej hýbu, svojím rozkazom povolal k_bytiu. More i_živočíchy, čo v_ňom žijú, napred pripravil a potom svojou mocou uzavrel.

A okrem toho všetkého vytvoril svojimi svätými a nepoškvrnenými rukami najvznešenejšieho a vďaka rozumu najvyššieho živočícha, nezmazateľný znak svojho obrazu, človeka. Veď Boh hovorí takto: „Urobme človeka na náš obraz a na našu podobu. A stvoril Boh človeka, muža a ženu ich stvoril.“{n}porov. {r}Gn 1,26-27{/r}{/n} A keď toto všetko dokončil, schválil to, požehnal a riekol: „Vzrastajte a množte sa.“{n}{r}Gn 1,28{/r}{/n} Uvedomme si, že všetci spravodliví boli ozdobení dobrými skutkami a že aj sám Pán sa radoval zo slávy svojich diel. Keď teda máme takýto príklad, bez meškania prijmime jeho vôľu a zo všetkých svojich síl konajme spravodlivé skutky.

{p}

RESPONZÓRIUM

Porov. {r}Dan 9, 4b{/r}; {r}Rim 8, 28{/r}

Pán, Boh, je jediný Boh, mocný a verný, ktorý zachováva zmluvu a preukazuje lásku všetkým, čo ho milujú, {*} Tým, čo zachovávajú jeho prikázania.

Tým, čo milujú Boha, všetko slúži na dobré. {*} Tým, čo zachovávajú jeho prikázania.