Posvätné čítanie
Bože, príď mi na pomoc.
Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.
Sláva Otcu. Ako bolo.
HYMNUS
Nastal nám milostivý čas,
Boh nám ho dal a lieči nás:
lieči svet z mdloby, slabosti
zdravý liek zdržanlivosti.
Žiari deň, čo nás obnoví,
venčený svetlom Kristovým,
v ňom srdce, choré vinami,
pôst uzdraví a zachráni.
Nech očistí pôst vinníka
a túžba nech ho preniká:
za Kristom verne putovať
a večnú slávu v nebi mať.
Nech celé tvorstvo korí sa
tebe, láskavá Trojica;
my, obnovení milosťou,
spievajme pieseň s radosťou. Amen.
PSALMÓDIA
Ant. 1 Zhliadni, Pane, a pozri na našu pohanu.
A predsa si ho odmietol a zavrhol, *
nahneval si sa na svojho pomazaného.
Rozlomil si zmluvu so svojím sluhom, *
do prachu si zhodil jeho korunu,
všetky jeho múry si rozbúral *
a na trosky si premenil jeho pevnosti.
Plienili ho všetci, čo išli okolo, *
a na posmech vyšiel u susedov.
Povýšil si pravicu jeho utláčateľov, *
všetkým nepriateľom si spôsobil radosť.
Ostrie jeho meča si otupil *
a nepomáhal si mu pri boji.
Jeho lesku si urobil koniec *
a na zem si povalil jeho trón.
Skrátil si dni jeho mladosti, *
zahrnul si ho hanbou.
Ant. Zhliadni, Pane, a pozri na našu pohanu.
Ant. 2 Ja som koreň z rodu Dávida, žiarivá ranná hviezda.
Ako dlho ešte, Pane? Navždy sa budeš ukrývať? *
Tvoj hnev bude blčať sťa oheň?
Spomeň si, aké krátke je moje trvanie, *
akých pominuteľných si utvoril všetkých synov ľudských!
Ktorýže človek môže žiť naveky a smrť neuzrieť, *
kto môže vyviaznuť z pazúrov smrti?
Kdeže sa, Pane, podela tvoja dávna priazeň, *
ako si prisahal Dávidovi vo svojej vernosti?
Spomeň si, Pane, na potupu svojich služobníkov, *
ktorá sa nakopila v mojom lone od mnohých národov,
ktorou, Pane, potupovali tvoji nepriatelia, *
ktorou potupovali kročaje tvojho pomazaného.
Nech je zvelebený Pán naveky. *
Staň sa. Amen.
Ant. Ja som koreň z rodu Dávida, žiarivá ranná hviezda.
Ant. 3 Naše roky vädnú ako tráva; ty, Bože, si od vekov.
Pane, stal si sa nám útočišťom *
z pokolenia na pokolenie.
Prv než sa vrchy zrodili †
a povstali zem i svet, *
ty, Bože, si od vekov až naveky.
Človeka vraciaš do prachu *
a hovoríš: „Vráťte sa, synovia človeka!“
Veď tisíc rokov je u teba ako deň včerajší, čo sa pominul, *
a ako jedna nočná stráž.
Uchvacuješ ich: sú ako ranný sen; *
sú ako bylina v rozpuku:
ráno kvitne a rastie, *
večer vädne a usychá.
Hynieme vskutku pre tvoj hnev *
a desí nás tvoje rozhorčenie.
Naše neprávosti si postavil pred svoj zrak *
a pred jas svojej tváre naše tajné chyby.
V tvojom hneve sa nám míňajú všetky dni *
a naše roky plynú ako vzdych.
Vek nášho žitia je sedemdesiat rokov *
a ak sme pri sile, osemdesiat.
No zväčša sú len trápením a trýzňou, *
ubiehajú rýchlo a my odlietame.
Kto pozná silu tvojho hnevu *
a s bázňou prijme tvoje rozhorčenie?
A tak nás nauč rátať naše dni, *
aby sme našli múdrosť srdca.
Obráť sa k nám, Pane; dokedy budeš meškať? *
Zľutuj sa nad svojimi služobníkmi.
Hneď zrána nás naplň svojou milosťou *
a budeme jasať a radovať sa po všetky dni života.
Rozveseľ nás za dni, keď si nás ponížil, *
za roky, keď sme okusovali nešťastie.
Nech sa tvoje dielo zjaví tvojim služobníkom *
a ich deťom tvoja nádhera.
Nech je nad nami dobrotivosť Pána, nášho Boha; †
upevňuj dielo našich rúk, *
dielo našich rúk upevňuj!
Ant. Naše roky vädnú ako tráva; ty, Bože, si od vekov.
Kto rozjíma o Pánovom zákone,
Prináša ovocie v pravý čas.
PRVÉ ČÍTANIE
Z Knihy Exodus
34, 10-28
Druhý kódex zmluvy
V tých dňoch Pán povedal Mojžišovi: „Ja uzavriem zmluvu pred všetkým tvojím ľudom. Budem robiť divy, aké sa nikdy nestali na celej zemi ani v nijakom národe, aby všetok ľud, uprostred ktorého si, videl Pánovo dielo, lebo čo hodlám urobiť s tebou, bude vzbudzovať hrôzu.
Dávaj dobrý pozor na všetko, čo ti dnes prikazujem. Ja sám vyženiem spred teba Amorejčana, Kanaánčana, Hetejčana aj Ferezejčana, Hevejčana a Jebuzejčana. Chráň sa nadviazať priateľstvo s obyvateľmi krajiny, do ktorej vstúpiš, lebo by ti boli na skazu; lež ich oltáre zbor, posvätné kamene rozlám a posvätné koly povytínaj.
Neklaňaj sa cudziemu bohu, lebo Pán, ktorého meno je ‚Žiarlivý‘, je žiarlivý Boh. Neuzavieraj zmluvu s obyvateľmi tých krajín, lebo oni budú smilniť so svojimi bohmi a prinášať im obety a pozve ťa niekto, aby si jedol z ich obiet. Ani neber ich dcéry za manželky svojim synom, lebo ony budú smilniť so svojimi bohmi a zvedú aj tvojich synov, aby smilnili s ich bohmi.
Neurobíš si liatych bohov.
Budeš zachovávať slávnosť Nekvasených chlebov: sedem dní budeš jesť nekvasené chleby, ako som ti prikázal, v určenom čase v mesiaci Abib, lebo v tomto jarnom mesiaci si vyšiel z Egypta.
Všetko mužského rodu, čo otvára lono matky, bude moje; z celého tvojho stáda, tak z dobytka ako z oviec, bude moje. Prvorodené osľa vykúpiš ovcou; ak ho nevykúpiš, zlomíš mu väzy. Svojho prvorodeného syna vykúpiš; a neukážeš sa pred mojou tvárou s prázdnymi rukami.
Šesť dní budeš pracovať; v siedmy deň prestaneš aj orať, aj žať.
Budeš sláviť sviatok Týždňov z prvých plodov tvojej pšeničnej žatvy aj sviatok Zberu úrody, keď sa na konci roka všetko uloží.
Všetko, čo je u teba mužského pohlavia, ukáže sa trikrát do roka pred tvárou všemohúceho Pána, Boha Izraela. Lebo keď vyženiem spred teba národy a rozšírim tvoje hranice, nik nebude číhať na tvoju krajinu v čase, keď pôjdeš trikrát v roku ukázať sa pred tvár Pána, tvojho Boha.
Nebudeš obetovať krv mojej obety s kvaseným chlebom, ani z obety Veľkonočnej slávnosti nezostane nič do rána.
Prvotiny plodov svojej krajiny prinesieš do domu Pána, svojho Boha.
Nebudeš variť kozľa v mlieku jeho matky.“
Pán povedal Mojžišovi: „Napíš si tieto slová, lebo nimi som uzavrel zmluvu s tebou a s Izraelom.“
A bol tam s Pánom štyridsať dní a štyridsať nocí. Nejedol chlieb a nepil vodu; a na tabule napísal slová zmluvy, desať prikázaní.
RESPONZÓRIUM
Porov. Jn 1, 17. 18; 2 Kor 3, 18
Zákon bol daný skrze Mojžiša, milosť a pravda prišli skrze Ježiša Krista. * Boha nikto nikdy nevidel. Jednorodený Boží Syn, ktorý je v lone Otca, ten o ňom priniesol zvesť.
A my všetci s odhalenou tvárou hľadíme ako v zrkadle na Pánovu slávu a Pánov Duch nás premieňa na taký istý, čoraz slávnejší obraz. * Boha.
DRUHÉ ČÍTANIE
Z traktátu kňaza Tertuliána O modlitbe
(Cap. 28-29: CCL 1, 273-274)
Duchovná obeta
Modlitba je duchovná obeta, ktorá zrušila predchádzajúce obety. „Načo mi,“ hovorí, „množstvo vašich obiet? Som nasýtený celopalmi baranov a tuk baránkov ani krv býkov a capov nemám v obľube. Kto to od vás žiada?“
Čo Boh žiada, učí evanjelium. Hovorí: „Prichádza hodina, keď sa praví ctitelia budú klaňať Otcovi v Duchu a pravde. Boh je duch,“ a preto hľadá takýchto ctiteľov.
My sme praví ctitelia a praví kňazi, lebo keď sa modlíme v duchu, v duchu prinášame obetu modlitby, obetu, ktorá je dôstojná Boha a je mu milá, obetu, akú si vždy želal a pripravoval.
Takúto obetu, venovanú z celého srdca, živenú vierou, preniknutú pravdou, celistvú nevinnosťou, žiariacu čistotou, korunovanú láskou, máme prinášať spolu s dobrými skutkami za spevu žalmov a hymnov k Božiemu oltáru; a ona nám vyprosí od Boha všetko.
Veď čo odoprie Boh modlitbe vychádzajúcej z ducha a pravdy, keď ju sám vyžaduje? A o koľkých dôkazoch jej účinnosti čítame, počúvame a veríme!
Aj stará modlitba vyslobodzovala z ohňa, od divých zvierat a od hladu, hoci ešte nedostala formu od Krista.
O koľko pôsobivejšia je kresťanská modlitba! Ona nestavia doprostred ohňa anjela s rosou, ani nezatvára tlamy levom, ani neprináša hladným sedliacky obed a nikomu nedáva milosť, ktorá chráni od bolesti, ale trpiacich, citlivých a ubolených obdarúva trpezlivosťou a čnosťou znásobuje milosť, aby viera vedela, čo dosiahne od Pána, keď pochopí, čo treba trpieť pre Pánovo meno.
V minulosti modlitba zasadzovala aj rany, porážala nepriateľské vojská, zadržovala zúrodňujúci dážď. Teraz však spravodlivá modlitba odvracia všetok Boží hnev, stará sa o nepriateľov, prosí za prenasledovateľov. Je také divné, že vedela vymôcť vodu z neba, keď mohla vyprosiť oheň? Iba modlitba premáha Boha. Ale Kristus nechcel, aby spôsobovala niečo zlé; on jej dal všetku silu pre dobro.
Preto nevie nič iné, ako volať späť duše zomrelých z cesty smrti, pretvárať slabých, uzdravovať chorých, oslobodzovať posadnutých, otvárať brány väzení, rozväzovať putá nevinných. Ona zmýva viny, zaháňa pokušenia, zastavuje prenasledovania, povzbudzuje malomyseľných, oblažuje veľkodušných, sprevádza putujúcich, krotí vlny, omračuje zločincov, živí chudobných, obmäkčuje srdcia boháčov, dvíha padlých, zachytáva padajúcich, posilňuje tých, čo stoja.
Modlia sa aj všetci anjeli, modlí sa celé stvorenie, modlí sa dobytok aj divá zver: ohýnajú kolená, a keď vychádzajú zo stajní a dúpät, nepozerajú nemo do neba, ale každé sa ozýva svojím spôsobom. Ale aj vtáky, len čo precitnú a vzlietnu k nebu, namiesto rúk rozopnú krídla v podobe kríža a štebocú čosi, čo vyzerá ako modlitba.
Čo ešte viac povedať o modlitbe? Aj sám Pán sa modlil. Jemu nech je česť a moc na veky vekov.
RESPONZÓRIUM
Jn 4, 23-24
Praví ctitelia sa budú klaňať Otcovi v Duchu a pravde. * Lebo sám Otec hľadá takých ctiteľov.
Boh je duch a tí, čo sa mu klaňajú, musia sa mu klaňať v Duchu a pravde. * Lebo sám.
ČÍTANIE
Z Rozprávania o mučeníctve svätých kartáginských mučeníkov
(Cap. 18. 20-21; edit. van Beek Noviomagi, 1936, pp. 42. 46-52)
Povolaní a vyvolení do Pánovej slávy
Zažiaril deň mučeníckeho víťazstva. Z väzenia do amfiteátra vystupovali ako do neba s veselou a krásnou tvárou. Ak sa aj chveli, tak iba od radosti, od strachu nie.
Najprv predhodili Perpetuu; vyhodená do výšky padla na bok. Vstala a keď videla Felicitu ležať na zemi, išla k nej, podala jej ruku a zdvihla ju. A tak stáli obe popri sebe. Krutosť ľudu bola prekonaná, a tak ich zavolali späť k Sanavivarskej bráne. Tam sa Perpetuy ujal istý muž, menom Rustikus, ktorý bol vtedy ešte katechumenom a bol jej k službám. Ona akoby precitla zo sna (tak bola vo vytržení a v extáze) a začala sa obzerať; a na úžas všetkých vravela: „Kedy nás predvedú ta, pred neviem akú kravu?“ A keď počula, že sa to už stalo, neverila, kým nezbadala na svojom tele a odeve znaky týrania. Tu si zavolala brata a onoho katechumena a povedala im: „Buďte pevní vo viere a všetci sa navzájom milujte; a na našom mučení sa nepohoršite!“
A zasa pri inej bráne povzbudzoval Saturus vojaka Pudensa: „Naozaj, veď som sa doteraz, ako som predpokladal a predpovedal, nestretol s nijakou šelmou. A teraz ver z celého srdca: pôjdem tamto a jediným zahryznutím leoparda bude po mne.“ A hneď ho na konci divadla predhodili leopardovi a po jedinom zahryznutí ho tak zaliala krv, že keď sa vracal, ľud volal a vydával svedectvo o jeho druhom krste: „Zachránil sa, je obmytý, zachránil sa, je obmytý!“ Veru, zachránil sa ten, kto bol takto obmytý!
Tu vojakovi Pudensovi povedal: „Maj sa dobre a pamätaj na vieru i na mňa! A toto nech ťa nenaplaší, ale utvrdí!“ Pritom ho poprosil, aby mu dal prsteň zo svojej ruky; ponoril ho do svojej rany a vrátil mu ho ako dedičstvo. Tak mu zanechal záloh i pamiatku na svoju krv. A potom ho už nevládneho položili k ostatným na obvyklé miesto na dobitie.
Ale keď si ich dav žiadal doprostred arény, aby si mohol pásť oči na vraždení, keď bude meč vnikať do ich tela, zrazu vstali a prešli ta, kde ich chcel mať dav. No najprv sa vzájomne pobozkali, aby svoje mučeníctvo zavŕšili slávnostným znakom pokoja.
Ostatní prijali meč nehybne a potichu; predovšetkým Saturus. On vystúpil prvý a prvý aj odovzdal ducha, lebo aj Perpetuu podporoval. Ale Perpetua zavyla, keď ju bodli medzi rebrá, aby okúsila aj nejakú bolesť, no sama viedla neistú ruku neskúseného gladiátora na svoje hrdlo. Zrejme, takú ženu, ktorej sa bál nečistý duch, nebolo možné zabiť bez toho, že by to sama nebola dovolila.
Vy, statoční a blahoslavení mučeníci, naozaj ste povolaní a vyvolení do slávy nášho Pána Ježiša Krista!
RESPONZÓRIUM
Rim 8, 34-35b. 37
Kristus Ježiš je po pravici Boha a prihovára sa za nás. * Kto nás odlúči od Kristovej lásky? Azda súženie, úzkosť alebo prenasledovanie, hlad alebo nahota, nebezpečenstvo alebo meč?
V tomto všetkom slávne víťazíme skrze toho, ktorý nás miluje. * Kto.
MODLITBA
Modlime sa.
Bože, sväté mučenice Perpetua a Felicita zapálené láskou k tebe pohrdli prenasledovateľom a zvíťazili nad mukami smrti; prosíme ťa, na ich príhovor nám dopraj, aby sme stále rástli v tvojej láske. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.
Amen.
Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.
© 1999-2023 J. Vidéky