Posvätné čítanie
Bože, príď mi na pomoc.
Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.
Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.
HYMNUS
I. Ak je posvätné čítanie v noci alebo včasráno:
Najlepší sveta Stvoriteľ,
Vladár náš, chráň si stvorenia.
Nás pohrúžených do snenia
zbav škodlivého hlivenia.
Presvätý Kriste, prosíme:
odpusť nám viny, vyslyš nás;
vstávame, by sme modlitbou
posväcovali nočný čas.
Myseľ i ruky dvíhame,
ako nám prorok prikázal,
a v noci k chvále vstávame,
ako nám príklad Pavol dal.
Vidíš zlo, čo sme spáchali,
tajnosti sme ti zjavili,
vzlyk prosieb z mysle leje sa,
odpusť nám, čo sme zhrešili.
Kriste, kráľ dobrý, láskavý,
buď sláva tebe, Otcovi
i Duchu, ktorý bráni nás
teraz i večne, v každý čas. Amen.
II. Ak je posvätné čítanie cez deň:
Ty, Pane, Kriste, všetko vieš;
tebe česť, sláva, veleba.
Ty poznáš srdca tajnosti,
pomôž nám svojou milosťou.
Najlepší Pastier, pasieš nás,
stratené ovce vyhľadáš,
v tých najžírnejších pastvinách
nás pripoj k stádu svätému.
Zmierni hnev, Sudca, utíš strach,
záhube večnej nedaj nás,
lež nech na večných pastvinách
pri tebe máme večnú slasť.
Buď sláva tebe, Spasiteľ,
i úcta, moc a víťazstvo,
ty dobre vládneš nad všetkým
teraz a večne, naveky. Amen.
PSALMÓDIA
Ant. 1 Milujem ťa, Pane, moja sila. †
Milujem ťa, Pane, moja sila; *
† Pane, opora moja, útočište moje, osloboditeľ môj.
Bože môj, moja pomoc, tebe dôverujem; *
ty si môj štít, sila mojej spásy a môj ochranca.
Vzývať budem Pána, lebo jemu patrí chvála, *
a budem zachránený pred nepriateľmi.
Obkľúčilo ma smrtiace vlnobitie *
a vydesili zlostné prívaly.
Ovinuli ma povrazy záhrobia, *
zovreli ma osídla smrti.
V úzkosti som vzýval Pána *
a volal som k svojmu Bohu.
Zo svojho chrámu počul môj hlas *
a moje volanie pred jeho tvárou preniklo k jeho sluchu.
Ant. Milujem ťa, Pane, moja sila.
Ant. 2 Pán ma zachránil, lebo si ma obľúbil.
Zem sa pohýbala a zachvela; †
vrchy sa otriasli a pohli v základoch, *
lebo vzplanul hnevom.
Dym sa mu valil z nozdier †
a spaľujúci oheň z jeho úst, *
vyletúvali z neho žeravé uhlíky.
Znížil nebesia a zostúpil: *
čierne mračno pod jeho nohami.
Zasadol na cheruba a vzlietol, *
vznášal sa na krídlach vetrov.
Temnotami sa celkom zahalil *
a stánok si urobil z čierňavy vôd a oblakov.
Pred žiarou jeho tváre mraky lietali, *
ľadovec a žeravé uhlie.
Pán z neba zahrmel †
a zaznel hlas Najvyššieho: *
ľadovec a žeravé uhlie.
Vyslal šípy a rozprášil ich, *
vrhol blesky a zmietol ich.
Otvorili sa hlbočiny vôd *
a základy zeme sa odkryli.
Pred tvojou hrozbou, Pane, *
pred víchricou tvojho hnevu.
Z výsosti čiahol rukou a chytil ma *
a vyzdvihol ma zo stredu hlbokých vôd.
Vytrhol ma z rúk mojich premocných nepriateľov, †
z rúk tých, čo ma nenávideli *
a boli silnejší ako ja.
Napadli ma v môj deň nešťastný, *
ale Pán mi bol podperou.
Vyviedol ma na miesto priestranné, *
zachránil ma, lebo si ma obľúbil.
Ant. Pán ma zachránil, lebo si ma obľúbil.
Ant. 3 Ty, Pane, zapáľ moju pochodeň; rozjasníš vo mne temnoty.
Za moju spravodlivosť ma Pán odmení, *
za to, že moje ruky sú čisté,
lebo som kráčal po cestách Pánových *
a od svojho Boha som neodstúpil bezbožne.
Pred očami som mal všetky jeho príkazy *
a jeho zákony som neodvrhol.
S ním som bol bez úhony *
a uchránil som sa zločinu.
Za moju spravodlivosť ma Pán odmenil, *
lebo videl, že moje ruky sú čisté.
Voči svätému si svätý, *
voči šľachetnému šľachetný,
voči úprimnému úprimný, *
voči zvrhlému si neúprosný.
Pokorný ľud chrániš pred zánikom *
a ponižuješ oči pyšných.
Ty, Pane, zapaľuješ moju pochodeň; *
môj Boh rozjasňuje vo mne temnoty.
Na šíky nepriateľov zaútočím s tvojou pomocou; *
a s pomocou svojho Boha hradby preskočím.
Ant. Ty, Pane, zapáľ moju pochodeň; rozjasníš vo mne temnoty.
Všetci sa divili milým slovám.
Čo vychádzali z jeho úst.
PRVÉ ČÍTANIE
Z Knihy Jób
32, 1-6; 33, 1-22
Eliu hovorí o Božom tajomstve
Títo traja mužovia prestali odpovedať Jóbovi, lebo bol presvedčený, že je spravodlivý. Tu sa však nahneval a rozhorčil Barachelov syn Buzita Eliu z Ramovho príbuzenstva. Nahneval sa na Jóba za to, že sa nazval spravodlivým pred Bohom. A rozhorčil sa aj na jeho priateľov, že nenašli odpoveď a iba odsúdili Jóba. Eliu čakal, kým hovoril Jób, lebo tí, čo hovorili, boli starší. Keď však Eliu videl, že tí traja už nevedia, čo povedať, veľmi sa nahneval. A Barachelov syn Buzita Eliu povedal:
„Vekom som mladší,
vy ste starší.
Preto som sa ostýchal a bál
povedať vám svoj názor.
Počuj, teda, Jób, moje výroky
a vypočuj všetky moje reči.
Nuž otvoril som svoje ústa,
nech teda hovorí môj jazyk v mojich ústach.
Moje slová vychádzajú z úprimného srdca
a moje pery budú čistú pravdu hovoriť.
Boží duch ma utvoril
a dych Všemohúceho ma oživil.
Ak môžeš, odpovedz mi,
priprav sa predo mňa a postav sa.
Hľa, ja som pred Bohom tak ako ty
a aj ja som odtrhnutý z tej istej hliny.
No moja hrozba nech ťa nedesí
a moje bremeno nech ťa neťaží.
Ale povedal si mi do uší,
počul som hlas tvojich slov:
‚Ja som čistý a bez viny;
som nepoškvrnený a neprávosti na mne niet,
ale hľadá proti mne zámienky,
a preto si myslí, že som jeho nepriateľ.
Vložil moje nohy do klady,
dáva pozor na všetky moje chodníky.‘
Toto je teda, v čom nie si spravodlivý; poviem ti to,
lebo Boh je väčší ako človek.
Prečo sa s ním prieš,
že ti neodpovedal na všetky slová?
Boh raz hovorí
a druhý raz to isté neopakuje.
Vo sne, v nočnom videní,
keď dolieha tvrdý spánok na ľudí
a spia na lôžku,
vtedy otvára ľuďom uši
a naháňa im strach vo videniach,
aby odvrátil človeka od toho, čo robí,
a oslobodil ho od pýchy,
chráni jeho dušu pred jamou
i jeho život, aby neprešiel cez priekopu smrti.
Karhá ho aj bolesťou na lôžku
a jeho kosti sa stále chvejú.
Chlieb sa mu stáva v jeho živote odporným
a jeho duši pokrm predtým obľúbený.
Jeho telo očividne chradne
a ukazujú sa kosti, ktoré vidieť nebolo.
Priblížil sa k jame zániku
a jeho život k obydliu smrti.“
RESPONZÓRIUM
Rim 11, 33-34
Aká hĺbka Božieho bohatstva, múdrosti a vedomosti! * Aké nepochopiteľné sú jeho súdy a nevyspytateľné jeho cesty!
Veď kto poznal Pánovo zmýšľanie? Alebo kto bol jeho radcom? * Aké.
DRUHÉ ČÍTANIE
Z Listov svätého biskupa a mučeníka Bonifáca
(Ep. 78: MGH, Epistolæ, 3, 352. 354)
Starostlivý pastier bdie nad Kristovým stádom
Cirkev, ktorá sa plaví ako veľká loď po mori tohto sveta a dorážajú na ňu v tomto živote vlny rozličných protivenstiev, neslobodno opustiť, ale ju treba riadiť.
Príklad máme u prvých Otcov, ako sú Klement a Kornélius a mnohí iní v Ríme, Cyprián v Kartágu, Atanáz v Alexandrii. Oni riadili Kristovu loď, jeho milovanú nevestu Cirkev, za pohanských vladárov: učili, bránili, pracovali a trpeli až po vyliatie krvi.
Keď som o nich a im podobných uvažoval, popadal ma strach. „Úzkosť a triaška idú na mňa a takmer sa ma zmocňujú temnoty“ mojich hriechov. A najradšej by som bol opustil kormidlo Cirkvi, ktoré som prevzal, keby som bol mohol nájsť na to príklad u Otcov alebo vo Svätom písme.
A pretože je to všetko tak a pravdu možno prenasledovať, ale nemožno ju zničiť ani oklamať, nech sa naša unavená myseľ utieka k tomu, ktorý prostredníctvom Šalamúna hovorí: „Z celého svojho srdca dôveruj Pánovi a nespoliehaj sa na svoju rozumnosť. Na všetkých svojich cestách mysli na neho a on bude riadiť tvoje kroky.“ A inde: „Pánovo meno je pevná veža, spravodlivý sa k nej utieka a bude zachránený.“
Stojme pevne v spravodlivosti a pripravujme si dušu na pokušenie, aby sme využili Božiu pomoc a povedali mu: „Pane, stal si sa nám útočišťom z pokolenia na pokolenie.“
Dôverujme tomu, ktorý na nás položil bremeno. Čo nemôžeme uniesť vlastnými silami, nesme s pomocou toho, ktorý je všemohúci a hovorí: „Moje jarmo je príjemné a moje bremeno ľahké.“
Stojme pevne v boji pre Pánov deň, lebo prišli na nás „dni úzkosti a súženia“. „Zomrime“, ak to bude Boh chcieť, „za sväté zákony našich otcov“, aby sme si zaslúžili dosiahnuť s nimi večné dedičstvo.
Nebuďme nemí psi, nebuďme mlčiaci strážcovia, nebuďme nájomníci, ktorí utekajú pred vlkom, ale starostliví pastieri, ktorí bdejú nad Kristovým stádom a ohlasujú veľkému i malému, bohatému i chudobnému Božiu vôľu celú, ľuďom každého postavenia a veku podľa toho, koľko nám Boh dá sily, vhod i nevhod, tak, ako o tom píše svätý Gregor v Knihe o pastorácii.
RESPONZÓRIUM
1 Sol 2, 8; Gal 4, 19
Najradšej by sme vám boli odovzdali nielen Božie evanjelium, ale aj vlastný život; * Takými drahými ste sa nám stali.
Deti moje, znovu vás v bolestiach rodím, kým vo vás nebude stvárnený Kristus. * Takými.
MODLITBA
Modlime sa.
Bože, na orodovanie svätého mučeníka Bonifáca nám pomáhaj, aby sme pevne vyznávali a životom dosvedčovali vieru, ktorú on neohrozene hlásal a spečatil svojou krvou. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.
Amen.
Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.
© 1999-2023 J. Vidéky