9. marec 2024

Sv. Františky Rímskej, rehoľníčky
na spomienku

Narodila sa v Ríme roku 1384. Ešte celkom mladá vstúpila do manželstva a porodila tri deti. Žila v pohnutých časoch. Svoj majetok rozdala chudobným a slúžila chorým. Obdivuhodná bola jej činná služba biednym a pestovanie čností, najmä pokory a trpezlivosti. Roku 1425 založila kongregáciu oblátok podľa regule svätého Benedikta. Zomrela roku 1440.

Posvätné čítanie

Bože, príď mi na pomoc.

Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Sláva Otcu. Ako bolo.

HYMNUS

Nastal nám milostivý čas,

Boh nám ho dal a lieči nás:

lieči svet z mdloby, slabosti

zdravý liek zdržanlivosti.

Žiari deň, čo nás obnoví,

venčený svetlom Kristovým,

v ňom srdce, choré vinami,

pôst uzdraví a zachráni.

Nech očistí pôst vinníka

a túžba nech ho preniká:

za Kristom verne putovať

a večnú slávu v nebi mať.

Nech celé tvorstvo korí sa

tebe, láskavá Trojica;

my, obnovení milosťou,

spievajme pieseň s radosťou. Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Nech oslavujú Pána za jeho milosrdenstvo a za zázraky v prospech ľudí.

Žalm 107
Vďaka za oslobodenie
Boh zoslal synom Izraela slovo a zvestoval pokoj skrze Ježiša Krista. (Sk 10, 36)
I

Oslavujte Pána, lebo je dobrý, *

lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky.

Tak nech hovoria tí, ktorých Pán vykúpil, *

ktorých vykúpil z rúk protivníkových

a zhromaždil z rozličných krajín †

od východu i západu, *

od severu i od mora.

Blúdili pustatinou a po vyprahnutej stepi, *

nenachádzali cestu k trvalému bydlisku.

Mali hlad a smäd, *

ubúdalo v nich života.

V súžení volali k Pánovi *

a on ich vyslobodil z úzkostí.

Na správnu cestu ich priviedol, *

aby šli po nej k trvalému bydlisku.

Nech oslavujú Pána za jeho milosrdenstvo *

a za zázraky v prospech ľudí,

lebo smädného napojil *

a hladného nakŕmil dobrotami.

V temnotách a v tieni smrti sedeli, *

sputnaní biedou a železom,

lebo sa vzopreli Božím výrokom *

a zámery Najvyššieho zavrhli.

Preto ich srdce útrapami pokoril, *

ostali nevládni a bez pomoci.

V súžení volali k Pánovi *

a on ich vyslobodil z úzkostí.

Z temnôt a z tône smrti ich vyviedol *

a ich putá rozlomil.

Nech oslavujú Pána za jeho milosrdenstvo *

a za zázraky v prospech ľudí,

lebo rozdrvil brány bronzové *

a rozlomil závory zo železa.

Ant. Nech oslavujú Pána za jeho milosrdenstvo a za zázraky v prospech ľudí.

Ant. 2 Videli diela Božie a jeho zázraky.

II

Na ceste neprávosti rozum stratili *

a trpeli za svoje priestupky.

Každý pokrm sa im sprotivil *

a priblížili sa až k bránam smrti.

V súžení volali k Pánovi *

a on ich vyslobodil z úzkostí.

Zoslal im svoje slovo a uzdravil ich *

a vyslobodil ich zo záhuby.

Nech oslavujú Pána za jeho milosrdenstvo *

a za zázraky v prospech ľudí.

Obetu chvály nech mu prinesú, *

o jeho skutkoch nech hovoria s plesaním.

Púšťali sa na lodiach po mori *

a na veľkých vodách robili obchody.

Tam videli diela Pánove *

a na hlbočinách jeho zázraky.

Prehovoril a vyvolal búrku úžasnú, *

až sa morské vlny vzdúvali;

priam k nebu stúpali †

a vzápätí sa prepadali do hlbín; *

duša im hrôzou zmierala.

Knísali sa a tackali ako opití; *

boli v koncoch so všetkou svojou múdrosťou.

V súžení volali k Pánovi *

a on ich vyslobodil z úzkostí.

Búrku premenil na vánok *

a morské vlny umĺkli.

Tešili sa, že vlny utíchli, *

a priviedol ich do prístavu, za ktorým túžili.

Nech oslavujú Pána za jeho milosrdenstvo *

a za zázraky v prospech ľudí.

V zhromaždeniach ľudu nech ho velebia *

a nech ho chvália v zbore starších.

Ant. Videli diela Božie a jeho zázraky.

Ant. 3 Spravodliví to uvidia a potešia sa a pochopia milosrdenstvo Pánovo.

III

Potoky na púšť premenil *

a na súš vodné pramene,

úrodnú zem na soľnú step *

pre zlobu jej obyvateľov.

A z púšte zasa urobil jazerá, *

z vyschnutej zeme vodné pramene.

Hladujúcich tam usadil *

i založili si trvalé bydlisko.

Obsiali polia a vysadili vinice *

a získali bohatú úrodu.

I požehnal ich a rozmnožili sa preveľmi *

a nezmenšil im ani počet dobytka.

A zasa ich málo zostalo a dostali sa do biedy *

pod ťarchou nešťastia a bolesti.

Opovrhnutím zahrnul kniežatá *

a dal im blúdiť po stepi neschodnej.

Chudákov však z biedy povzniesol, *

ich rody ako stáda rozmnožil.

Spravodliví to uvidia a potešia sa, *

ničomníci všetci stratia reč.

Kto je dosť múdry, že sa nad tým zamyslí *

a pochopí milosrdenstvo Pánovo?

Ant. Spravodliví to uvidia a potešia sa a pochopia milosrdenstvo Pánovo.

Kto koná pravdu, ide na svetlo,

Aby bolo vidieť jeho skutky.

PRVÉ ČÍTANIE

Z Knihy Exodus

40, 16-38

Postavenie stánku. Pánov oblak

V tých dňoch Mojžiš urobil všetko tak, ako mu prikázal Pán.

V prvý deň prvého mesiaca v druhom roku postavili svätostánok. Mojžiš ho postavil takto: položil podstavec, dosky a žrde a postavil stĺpy. Ponad svätostánok rozprestrel stan a navrch položil stanovú pokrývku, ako Mojžišovi rozkázal Pán. Potom vzal Svedectvo a vložil ho do archy, dolu navliekol žrde a navrch položil zľutovnicu. Archu zaniesol do svätostánku a zavesil pred ňu oponu, ako Pán prikázal Mojžišovi. V stánku stretnutia postavil stôl na severnej strane z vonkajšej strany opony a poukladal naň predkladné chleby, ako Pán prikázal Mojžišovi. Svietnik postavil v stánku stretnutia na južnej strane oproti stolu a rozostaval lampy, ako Pán prikázal Mojžišovi.

V stánku stretnutia postavil zlatý oltár pred zľutovnicu a zapálil na ňom voňavé kadidlo, ako Pán rozkázal Mojžišovi. Potom na vchod do svätostánku zavesil oponu a pri vchode do svätostánku, stánku stretnutia, postavil oltár na zápalné obety a konal na ňom zápalnú obetu a žertvu, ako Pán nariadil Mojžišovi. Medzi stánkom stretnutia a oltárom umiestil umývadlo a naplnil ho vodou; Mojžiš, Áron a jeho synovia si umývali ruky i nohy, keď vchádzali do stánku stretnutia a pristupovali k oltáru, ako Pán prikázal Mojžišovi. Napokon postavil nádvorie okolo svätostánku a oltára a na jeho vchod zavesil oponu. Tak dielo dokončil.

Vtom oblak zahalil stánok stretnutia a Pánova veleba naplnila svätostánok. Ani Mojžiš nemohol vojsť do stánku stretnutia, lebo na ňom spočíval oblak a svätostánok napĺňala Pánova veleba.

Keď sa oblak od stánku zdvihol, putovali synovia Izraela na ďalšie stanovište; a keď sa oblak nezdvihol, nehýbali sa až do dňa, keď sa zdvihol. Cez deň nad svätostánkom spočíval Pánov oblak a v noci oheň pred očami všetkých Izraelitov po celý čas ich putovania.

RESPONZÓRIUM

1 Kor 10, 1. 2; Ex 40, 32. 33

Všetci naši otcovia boli pod oblakom, všetci prešli cez more. * A všetci boli v oblaku a v mori pokrstení v Mojžišovi.

Svätostánok naplnila Pánova veleba, lebo všetko zahalil oblak. * A všetci.

DRUHÉ ČÍTANIE

Z Rečí svätého biskupa Gregora Nazianzského

(Oratio 14, De pauperum amore, 38. 40: PG 35, 907. 910)

Slúžme Kristovi v chudobných

„Blahoslavení milosrdní,“ hovorí Písmo, „lebo oni dosiahnu milosrdenstvo.“ Milosrdenstvo nie je medzi poslednými blahoslavenstvami. A ďalej: „Blažený, kto pamätá na bedára a chudobného.“ A opäť: „Blažený je človek, čo sa zľutúva a rád pomáha.“ A na inom mieste: „Spravodlivý sa ustavične zľutúva a požičiava.“ Ak chceme získať požehnanie a volať sa rozumnými, buďme dobrotiví.

Nech ani noc neprerušuje tvoje skutky milosrdenstva. Nehovor: „Choď preč a príď inokedy, zajtra ti dám“, aby sa niečo nedostalo medzi tvoj úmysel a dobrý skutok. Dobročinnosť neznáša odklad.

„Lám hladnému svoj chlieb, blúdiacich bedárov zaveď do svojho domu“ s veselou a bodrou mysľou. Veď Apoštol hovorí: „Kto preukazuje milosrdenstvo, nech to robí radostne“; pohotovosť a rýchlosť ti zdvojnásobí zásluhu za dobrý skutok. A čo sa dáva neochotne a nasilu, je nemilé a ani trochu slávne.

Treba sa nám tešiť, nie žialiť, keď robíme dobre. Prorok hovorí: „Ak odstrániš putá a uprednostňovanie“, čiže skúposť a overovanie, alebo váhavosť a šomranie, čo sa stane? Čosi veľké a obdivuhodné! Aká a koľká za to odmena! „Ako zora vyrazí tvoje svetlo a rana sa ti rýchlo zahojí.“ Kto by netúžil po svetle a zdraví?!

Preto ak si myslíte, že ma treba počúvať, Kristovi služobníci, bratia a spoludedičia, kým je čas, navštevujme Krista, starajme sa o Krista, živme Krista, obliekajme Krista, pritúľme Krista, uctievajme Krista, ale nielen pozvaním k stolu ako niektorí, ani voňavými olejmi ako Mária, nielen pochovaním ako Jozef z Arimatey, ani vecami potrebnými na pohreb ako Nikodém, ktorý mal Krista rád len napoly, ani napokon zlatom, kadidlom a myrhou, ako to urobili Mudrci pred týmito všetkými, ktorých sme spomínali. Ale pretože Pán všetkého chce milosrdenstvo, a nie obetu, a pretože zľutovanie prevyšuje myriady tučných baránkov, preukazujme mu milosrdenstvo v chudobných a v tých, čo sú dnes pritlačení k zemi, aby nás, až odtiaľto odídeme, prijali do večných príbytkov v tom istom Kristovi, našom Pánovi; jemu sláva naveky. Amen.

RESPONZÓRIUM

Mt 25, 35. 40; Jn 15, 12

Bol som hladný a dali ste mi jesť; bol som smädný a dali ste mi piť; bol som pocestný a pritúlili ste ma. * Veru, hovorím vám: Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili.

Toto je moje prikázanie: Aby ste sa milovali navzájom, ako som ja miloval vás. * Veru.

ČÍTANIE

Zo Životopisu svätej Františky Rímskej, ktorý napísala Mária Magdaléna Anguillárska, predstavená Oblátok z Torre de’ Specchi

(Cap. 6-7, Acta Sanctorum Martii 2, *188-*189)

Trpezlivosť a láska svätej Františky

Boh skúšal Františkinu trpezlivosť nielen zvonka na hmotných dobrách, ale chcel ju podrobiť mnohonásobnej skúške aj na jej vlastnom tele. Sužovali ju dlhotrvajúce ťažké choroby, ako sme už povedali a ešte povieme. A predsa nikdy nebolo na nej badať ani len náznak nejakej netrpezlivosti alebo neľúbosti, ak jej netrebne preukázali nejakú službu.

Františka dokázala svoju statočnosť pri predčasnej smrti svojich detí, ktoré nežne milovala. Vždy sa s pokojnou mysľou prispôsobila Božej vôli a vzdávala vďaky za všetko, čo sa stalo. Rovnako pokojne znášala reči tých, čo ju tupili a osočovali a zle hovorili o jej živote. Neprejavila ani len najmenší náznak odporu voči osobám, o ktorých vedela, že nedobre o nej zmýšľajú a rozprávajú; ale odplácala sa dobrým za zlé a ustavične za nich prosila Boha.

Keďže ju Boh nevyvolil na to, aby bola svätá len sama pre seba, ale aby dary, ktoré dostala od Boha, použila na duchovné i telesné blaho blížnych, obdaril ju takou láskavosťou, že každý, kto sa s ňou dostal do styku, ocitol sa hneď v zajatí jej lásky a úcty a bol schopný prijať všetko, čo hovorila. Lebo v jej slovách tak pôsobila Božia moc, že niekoľkými slovami vedela potešiť skľúčené a ubolené duše, utíšiť nepokojných, uchlácholiť nahnevaných, zmieriť nepriateľov, vyhasiť zastarané nenávisti a nevraživosti a veľmi často prekazila zamýšľanú a pripravenú pomstu. Slovom, vedela skrotiť vášne hociktorého človeka a doviesť ho ta, kde chcela.

Preto sa zo všetkých strán utiekali k Františke ako k najbezpečnejšiemu útočišťu. Nik od nej neodišiel bez útechy, hoci bez zábran vyčítala hriechy a bez strachu karhala za všetko, čo bolo škodlivé a nemilé Bohu.

Keď sa v Ríme rozmohli rozličné choroby, všeobecne pokladané za nebezpečné a nákazlivé, svätica nedbala, že sa môže nakaziť, a bez váhania preukazovala hlboké milosrdenstvo úbožiakom, ktorí boli odkázaní na cudziu pomoc. Ochotne ich vyhľadávala a najprv ich súcitne privádzala k pokániu, potom im horlivo slúžila a pomáhala im a láskavo ich povzbudzovala, aby ochotne prijali z Božej ruky toto i akékoľvek iné trápenie a znášali ho z lásky k tomu, ktorý prvý toľko trpel za nich.

Františka sa neuspokojila len s ošetrovaním chorých, ktorých mohla zhromaždiť vo svojom dome, ale vyhľadávala ich aj v ich chatrčiach a verejných nemocniciach. A tým, ktorých našla, uhášala smäd, upravovala lôžko a obväzovala vredy. A čím viac zapáchali a čím viac sa jej pri nich dvíhal žalúdok, tým pozornejšie a dôkladnejšie ich ošetrovala. Chodievala aj do nemocnice zvanej Campo Santo, kde nosila jedlo a jemnejšie zákusky a rozdávala ich tým najbiednejším. Keď sa potom vracala domov, nosila si odtiaľ roztrhané šatstvo a biedne handry, plné nečistoty. Dôkladne ich vyprala a riadne opravila, akoby mali slúžiť jej Pánovi, starostlivo ich poskladala a uložila medzi voňavky.

Vcelku tridsať rokov konala Františka túto službu chorým a v nemocniciach. Kým totiž bývala v dome svojho manžela, často chodila do nemocnice Panny Márie a svätej Cecílie v Zátiberí, do nemocnice Svätého Ducha v Sassii a do nemocnice na Campo Santo. A keďže v časoch takýchto epidémií bolo ťažko nájsť nielen lekárov, ktorí by liečili telo, ale aj kňazov, ktorí by podali dušiam potrebný liek, sama ich vyhľadávala a privádzala k chorým, ktorí boli pripravení prijať sviatosť pokánia a Eucharistiu. A aby to mala – ako sa jej zdalo – ľahšie, živila na vlastné trovy kňaza, ktorý chodil do spomenutých nemocníc a navštevoval chorých, ktorých mu ona označila.

RESPONZÓRIUM

Porov. Rút 3, 10a-11b; porov. Jdt 13, 19a

Požehnaná si od Pána. * Veď všetok ľud vie, že si statočná žena.

Tvoje meno Pán tak zvelebil, že tvoja chvála nevymizne zo sŕdc ľudí. * Veď všetok.

MODLITBA

Modlime sa.

Bože, ty si nám dal vo svätej Františke jedinečný príklad manželského a rehoľného života; dopraj nám vytrvalo ti slúžiť, aby sme vo všetkých životných situáciách hľadeli na teba a nasledovali ťa. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.

Amen.

Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.

© 1999-2023 J. Vidéky