Bože, príď mi na pomoc.
Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.
Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.
HYMNUS
I. Ak je posvätné čítanie v noci alebo včasráno:
Teraz je pre nás onen čas,
keď podľa Písma príde k nám
základ a hlava kráľovstva:
nebeský Ženích Kristus Pán.
V ústrety panny kráčajú,
jak počuť v evanjeliu,
nesú si jasné lampáše,
s radosťou veľkou spievajú.
No hlúpe, pravda, meškajú,
lampáše majú zhasnuté;
na bránu darmo búchajú,
dvere sú pre ne zamknuté.
A preto triezvi bedlime,
nesme si v mysli svetlo, jas,
by s piesňou v srdci Pánovi
v ústrety išiel každý z nás.
Urob nás, Pane, hodnými
mať účasť v tvojom kráľovstve,
aby sme mohli naveky
spievať ti vďačný chválospev. Amen.
II. Ak je posvätné čítanie cez deň:
Ó, život svätých, cesta, nádej, spása,
Ježišu Kriste, darca čností, krásy,
náš pokoj; Pane, tebe hlasom silným
spievame hymny.
Ty stelesňuješ svätosť, všetky čnosti,
čo svätí majú, po čom zbožní túžia
mysľou i citom; k tebe láska, Pane,
v srdci nám planie.
Udeľ nám pokoj, daj nám pevnú vieru,
ochraňuj slabých, zdvihni tých, čo klesli,
napokon daruj všetkým, mladým, starým,
nebeské dary.
Nech sa vždy vzdáva chvála, česť a sláva
Otcovi, tebe, Syn, Kráľ, Vykupiteľ;
Svätému Duchu zbožné piesne znejte
po celom svete. Amen.
PSALMÓDIA
Ant. 1 Aký dobrý je Boh voči statočným. †
Aký dobrý je Boh voči statočným, *
† Boh voči tým, čo majú srdce čisté.
No mne sa temer nohy podlomili, *
takmer som sa zapotácal.
Lebo som žiarlil na chvastúňov, *
keď som videl, ako bezstarostne si žijú hriešnici.
Neprekáža im zhola nič, *
sú zdraví a vypasení,
nesužujú sa ako iní smrteľníci, *
ani netrpia ako iní ľudia.
Preto ich pýcha ovíja sťa náhrdelník *
a násilnosť ich zahaľuje ako rúcho.
Akoby z tuku sa liahne ich zloba *
a vybuchuje zlomyseľnosť.
Posmievajú sa a zlomyseľne hovoria, *
povýšenecky sa zastrájajú.
Ústa dvíhajú proti nebu *
a jazyk sa im vláči po zemi.
Sedia si na výšinách *
a nezasahuje ich povodeň.
Vravia si: „Vari to vidí Boh? *
A vie o tom Najvyšší?“
Hľa, to sú hriešnici: *
bezstarostne si žijú a hromadia bohatstvo.
Ant. Aký dobrý je Boh voči statočným.
Ant. 2 Smiech hriešnikov sa obráti na nárek a radosť na žiaľ.
Nuž povedal som si: „Veru nadarmo som si srdce čisté zachoval *
a v nevinnosti som si ruky umýval;
šľahaný som deň čo deň *
a trestaný už od rána.“
Keby som si povedal: „Budem rozprávať ako oni,“ *
to by som, veru, zradil pokolenie tvojich synov.
Tu som sa zamyslel, aby som to pochopil; *
zrejme to bolo nad moje sily,
kým som, Bože, nevstúpil do tvojej svätyne, *
kde som pochopil, aký bude ich koniec.
Naozaj ich staviaš na pôdu šmykľavú *
a vrháš ich do záhuby.
Ako vychádzajú navnivoč! *
Náhle je po nich, hynú od hrôzy.
Ako sen prebúdzajúceho sa človeka, *
tak sa rozplynú, keď zakročíš ty, Pane.
Ant. Smiech hriešnikov sa obráti na nárek a radosť na žiaľ.
Ant. 3 Hynú všetci, čo sa vzďaľujú od teba; pre mňa je slasťou byť v Božej blízkosti.
Moje srdce je plné trpkosti *
a celé vnútro doráňané.
Hlúpy som bol a nechápavý *
a pred tebou som bol ako dobytča.
Ale ja som stále pri tebe *
a ty mi držíš pravicu.
Vedieš ma podľa svojho zámeru *
a nakoniec ma prijmeš do slávy.
Veď kohože mám na nebi? *
A keď som pri tebe, nič pozemské ma neteší.
Hynie mi telo i srdce, *
no Boh je Boh môjho srdca a podiel večitý.
Hľa, ako hynú všetci, čo sa vzďaľujú od teba, *
zatracuješ všetkých, čo sú ti neverní.
Pre mňa je slasťou byť v Božej blízkosti *
a v Pánu Bohu svoju nádej mať
a ohlasovať všetky jeho diela *
v bránach dcéry sionskej.
Ant. Hynú všetci, čo sa vzďaľujú od teba; pre mňa je slasťou byť v Božej blízkosti.
Pane, aké sladké sú tvoje výroky môjmu podnebiu.
Mojim ústam sú sladšie ako med.
PRVÉ ČÍTANIE
Z Knihy Jób
2, 1-13
Jóba, raneného vredmi, navštívili priatelia
A zasa v ktorýsi deň prišli Boží synovia a postavili sa pred Pána; medzi nimi prišiel aj satan a postavil sa pred neho. Pán povedal satanovi: „Skadiaľ prichádzaš?“ On odvetil: „Chodil som sem i tam po celej zemi.“
A Pán vravel satanovi: „Všimol si si môjho služobníka Jóba? Niet mu podobného na zemi. Je to muž jednoduchý a priamy, bojí sa Boha a chráni sa zlého a doteraz si zachoval nevinnosť. Ale ty si ma proti nemu popudil, aby som ho bez príčiny trápil!“ Satan mu odvetil: „Kožu za kožu. Človek dá za svoj život všetko, čo má. Vystri však svoju ruku a dotkni sa jeho kosti a tela. Potom uvidíš, či ti bude do tváre dobrorečiť.“ Tu Pán povedal satanovi: „Hľa, je v tvojich rukách, ale jeho život zachovaj!“
Nato satan odišiel spred Pánovej tváre a ranil Jóba zhubným vredom od šľapy nohy až po temeno hlavy. I sedel na smetisku a črepinou si vyškraboval hnis. Jeho žena mu však povedala:
„Ešte stále sa držíš svojej jednoduchosti?
Dobroreč Bohu a zomri!“
On jej povedal:
„Hovoríš
ako hlúpa žena.
Keď sme prijali dobré z Božej ruky,
prečo by sme nemali prijať zlé?“
Pri tomto všetkom Jób nezhrešil svojimi perami.
Keď sa traja Jóbovi priatelia dopočuli o všetkom nešťastí, ktoré naň doľahlo, prišli každý zo svojho miesta: Elifaz z Témanu, Baldad zo Suhitu a Sofar z Naamatu. Dohovorili sa, že ho spoločne pôjdu navštíviť a potešiť. A keď už zdiaľky pozdvihli oči, nepoznali ho. Vykríkli a začali plakať. Roztrhli si rúcho a vyhadzovali si popol k nebu nad hlavu. Sedeli s ním sedem dní a sedem nocí na zemi a nik mu nepovedal ani slova, lebo videli, že jeho bolesť je veľmi veľká.
RESPONZÓRIUM
Ž 38, 2a. 3a. 4a. 12a
Nekarhaj ma, Pane, v svojom rozhorčení, lebo tvoje šípy utkveli vo mne. * Pre tvoje rozhorčenie niet na mojom tele zdravého miesta.
Priatelia moji a moji známi odvracajú sa odo mňa pre moju biedu. * Pre tvoje.
DRUHÉ ČÍTANIE
Z Mravoučných komentárov svätého pápeža Gregora Veľkého ku Knihe Jób
(Lib. 3, 15-16: PL 75, 606-608)
Keď sme prijali dobré z Pánovej ruky, prečo by sme nemali zniesť zlé?
Keď Pavol hľadel na hĺbku vnútornej múdrosti v sebe a videl, že navonok je iba porušiteľným telom, povedal: „Tento poklad máme v hlinených nádobách.“ A pozri, na blahoslavenom Jóbovi hlinená nádoba zvonku cítila rozpukané vredy, ale vnútorný poklad tu zostal nedotknutý. Navonok sa rozpukla pre rany, ale vnútri sa rodil nevyčerpateľný poklad múdrosti, ktorý vytryskol v slovách svätého poučenia: „Keď sme prijali dobré z Pánovej ruky, prečo by sme nemali zniesť zlé?“ Dobrým nazýva Božie dary, či už časné alebo večné; zlým zasa nazýva prítomné biče. Pán o nich povedal ústami proroka: „Ja som Pán a nik iný, ja tvorím svetlo a pôsobím tmu, dávam šťastie a dopúšťam nešťastie.“
„Tvorím svetlo a pôsobím tmu,“ lebo keď sa bičmi navonok pôsobí tma bolesti, vnútri sa poúčaním zapaľuje svetlo mysle. „Dávam šťastie a dopúšťam nešťastie.“ Lebo pokoj s Bohom sa nám vracia iba vtedy, keď sa to, čo bolo stvorené ako dobré, ale nedobre po tom túžime, obráti pre nás na zlé biče. Hriechom sa totiž dostávame do nepriateľstva s Bohom. Preto je vhodné, aby sme sa s ním pomocou bičov uzmierili. Aby sa každá dobre stvorená vec obrátila pre nás na bolesť, a tak myseľ napraveného pokorne obnovila pokoj so Stvoriteľom.
Ale najviac si treba v jeho slovách všimnúť to, ako pohotovo a rozvážne reaguje na manželkino prehováranie, keď hovorí: „Keď sme prijali dobré z Pánovej ruky, prečo by sme nemali zniesť zlé?“ Je totiž veľkou útechou v súžení, keď znášame protivenstvá a rozpamätúvame sa na dary nášho Stvoriteľa. Ani bolesť nás nezlomí, ak nám zaraz príde na um dar, lebo to vzpružuje. Veď preto je napísané: „V šťastných dňoch nezabúdaj na nešťastné a v dňoch nešťastných nezabúdaj na šťastné.“
Každý, kto prijíma dary a v čase týchto darov vôbec sa nebojí bičov, z radosti upadne do pýchy. A ten, kto trpí pod bičmi, ale v čase týchto bičov sa neteší z darov, ktoré dostal, stratí pokoj mysle a úplne si zúfa.
Preto treba oboje tak spájať, aby vždy jedno podopieralo druhé. Spomienka na dar má mierniť trýzeň biča a obava i hrôza pred bičom má nahlodávať radosť z daru. Aby teda svätý muž upokojil myseľ utýranú ranami, uvažuje v bolestiach spôsobených bičmi nad príjemnými darmi a hovorí: „Keď sme prijali dobré z Pánovej ruky, prečo by sme nemali zniesť zlé?“
RESPONZÓRIUM
Jób 2, 10b; 1, 21-22
Keď sme prijali dobré z Božej ruky, prečo by sme nemali prijať zlé? * Pán dal, Pán vzal; stalo sa, ako sa Pánovi páčilo. Nech je zvelebené meno Pánovo.
Pri tomto všetkom Jób nezhrešil svojimi ústami a nevyriekol nič hlúpe proti Bohu. * Pán dal.
MODLITBA
Modlime sa.
Prosíme ťa, Pane, daj, aby sa život na zemi rozvíjal v pokoji podľa tvojej vôle a aby tvoja Cirkev mohla nerušene a radostne plniť poslanie, ktoré si jej zveril. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.
Amen.
Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.
© 1999-2023 J. Vidéky