Posvätné čítanie
Bože, príď mi na pomoc.
Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.
Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.
HYMNUS
I. Ak je posvätné čítanie v noci alebo včasráno:
Po spánku s údmi sviežimi
ochotne z lôžka vstávame;
buď, Otče, s nami bdiacimi,
keď pieseň tebe spievame.
Prvého teba jazyk nech
ospieva, srdce velebí;
nech všetko naše úsilie,
Presvätý, z teba pramení.
Tma, ustúp svetlu dennému,
noc, prepusť miesto úsvitu;
nech Božie svetlo zaplaví
dušu z vín noci umytú.
Ešte ťa vrúcne prosíme,
odstráň z nás všetko škodlivé,
aby ťa večne chválili
ústa i srdcia bedlivé.
Vyslyš nás, Otče láskavý,
pomôž nám, Kriste, Kráľ slávy,
s Otcom i Duchom Boh pravý,
a vládni, kraľuj nad nami. Amen.
II. Ak je posvätné čítanie cez deň:
Mocný Boh, večne žijúci,
jediný v svätej Trojici;
my úbohí ťa vzývame
a ruky k tebe spíname.
Veríme v Otca večného
i v jeho Syna milého
i v Ducha, ktorý Láska je
a s Otcom Syna spojuje.
Ty pravda, láska vznešená,
náš cieľ a naša odmena,
nám vieru, nádej, lásku daj
a láskou získať večný raj.
Počiatok i cieľ stvorení,
len z teba život pramení;
ty potechou si trpiacich
a istá nádej veriacich.
Ty všetko dobré pôsobíš
a všetkým len sám postačíš,
ty sám si svetlo stvorenia
a dúfajúcim odmena.
Vzývajme Krista, Otca s ním
vedno s ich Duchom spoločným:
jediný Bože v Trojici,
ty mocný, chráň nás prosiacich. Amen.
PSALMÓDIA
Ant. 1 Spas ma, Pane, veď si milosrdný.
Pane, nekarhaj ma v svojom hneve, *
netrestaj ma v svojom rozhorčení.
Zľutuj sa, Pane, nado mnou, lebo som nevládny, *
uzdrav ma, Pane, lebo sa mi kosti chvejú.
Aj dušu mám už celkom zdesenú. *
Ale ty, Pane, dokedy...?
Obráť sa, Pane, zachráň mi dušu. *
Spas ma, veď si milosrdný.
Veď medzi mŕtvymi nik nemyslí na teba. *
A kto ťa môže chváliť v podsvetí?
Už ma vyčerpalo vzlykanie, †
lôžko mi noc čo noc vlhne od plaču, *
slzami máčam svoju posteľ.
Od náreku sa mi oko zahmlilo *
a uprostred všetkých mojich nepriateľov som zostarol.
Odíďte odo mňa, všetci, čo páchate neprávosť, *
lebo Pán vyslyšal môj hlasný plač.
Pán moju prosbu vyslyšal, *
Pán prijal moju modlitbu.
Všetci moji nepriatelia nech sa zahanbia a nech sa zdesia náramne *
a zahanbení nech sa ihneď stratia.
Ant. Spas ma, Pane, veď si milosrdný.
Ant. 2 Pán sa stal bedárovi útočišťom v súžení.
Oslavovať ťa budem, Pane, celým svojím srdcom *
a vyrozprávam všetky tvoje diela zázračné.
V tebe sa budem tešiť a radovať, *
ospevovať budem tvoje meno, Najvyšší.
Veď moji nepriatelia dávajú sa na útek, *
pred tvojou tvárou slabnú a hynú.
Lebo ty si sa ujal môjho súdu a rozriešil si môj spor, *
zasadol si na trón ako spravodlivý sudca.
Zahriakol si pohanov a vyničil si rod bezbožný, *
ich meno si vyhladil navždy, naveky.
Nepriatelia zhynuli, navždy umĺkli; †
zboril si ich mestá, *
niet po nich ani pamiatky.
Ale Pán tróni naveky, *
už si pripravil stolec sudcovský.
A spravodlivo bude súdiť svet, *
podľa práva bude súdiť národy.
Pán bude utláčanému útočišťom, *
príhodným útočišťom v časoch súženia.
Na teba sa spoľahnú tí, čo tvoje meno poznajú, *
veď ty, Pane, neopúšťaš tých, čo ťa hľadajú.
Ant. Pán sa stal bedárovi útočišťom v súžení.
Ant. 3 V bránach dcéry sionskej budem hlásať tvoje skutky preslávne.
Spievajte a hrajte Pánovi, čo na Sione prebýva, *
ohlasujte jeho skutky medzi národmi.
Lebo on, čo pomstí krv, na nich pamätá, *
nezabúda na nárek bedárov.
Zmiluj sa, Pane, nado mnou, †
pozri, ako ma nepriatelia sužujú, *
vytrhni ma z brán ríše smrti,
aby som v bránach dcéry sionskej hlásal všetky tvoje skutky preslávne *
a plesal, že si mi pomohol.
Pohania padli do jamy, ktorú kopali, †
a v tom osídle, čo nastrojili, *
chytila sa im vlastná noha.
Pán sa zjavil a konal súd. *
Hriešnik sa zamotal do diela svojich rúk.
Do pekla pôjdu hriešnici, *
všetci pohania, čo zabúdajú na Boha.
Lež na úbožiaka on nezabudne naveky, *
ani nádej úbožiakov navždy márna nebude.
Povstaň, Pane, nech sa nevyvyšuje človek; *
a národy si na súd predvolaj.
Pane, hrôzou ich zasiahni; *
nech pohania pochopia, že sú iba ľuďmi.
Ant. V bránach dcéry sionskej budem hlásať tvoje skutky preslávne.
Daj mi chápavosť a ja tvoj zákon zachovám.
A celým srdcom sa ho budem pridŕžať.
PRVÉ ČÍTANIE
Z Knihy Jób
29, 1-10; 30, 1. 9-23
Jób narieka nad svojím nešťastím
Jób pokračoval vo svojej reči:
„Kto mi pomôže, aby mi bolo ako v predošlých mesiacoch,
v dňoch, keď ma Boh chránil?
Keď mi jeho lampa žiarila nad hlavou
a pri jeho svetle som kráčal v temnotách.
Ako mi bolo v dňoch mojej mladosti,
keď bol Boh dôverným priateľom v mojom stane,
keď bol Všemohúci so mnou
a okolo mňa moji chlapci,
keď som si umýval nohy v mlieku
a skala mi vylievala potoky oleja!
Keď som chodieval k mestskej bráne
a na námestí si staval sedadlo,
keď ma videli mladíci a skryli sa
a starci povstávali a stáli.
Kniežatá prestali hovoriť
a priložili si prst k ústam.
Vodcovia tlmili svoj hlas
a jazyk sa im lepil na podnebie.
Teraz sa mi však vysmievajú
mladší odo mňa vekom,
hoci ich otcov som nepokladal za hodných
postaviť im na roveň psov svojho stáda.
Teraz som sa im zmenil na pesničku
a príslovečným som sa pre nich stal.
Ošklivia si ma a utekajú ďaleko odo mňa
a neostýchajú sa pľuť mi do tváre.
Otvoril svoju tuľajku a trápil ma
a do úst mi založil uzdu.
Po pravici sa mi dvíha háveď;
podrážajú mi nohy
a urovnávajú mi chodníky do záhuby.
Rozryli moje cesty,
stroja mi úklady a víťazia
a niet toho, kto by mi pomohol.
Vrhli sa na mňa akoby otvorenou trhlinou v múre
a sú zavalení pod troskami.
Obrátili sa proti mne hrôzy,
akoby bol vietor odvial moju dôstojnosť
a moje šťastie prešlo ako oblak.
A teraz sa vo mne rozlieva moja duša,
zmocnili sa ma dni trápenia.
V noci mi kosti prevŕtavajú bolesti
a tie, čo ma hlodajú, nespia.
Veľkou silou ma držia za šaty
a zvierajú ma ako obojok košele.
Vrhol ma do blata,
takže sa podobám prachu a popolu.
Volám k tebe a nepočuješ ma,
stojím a nevšímaš si ma.
Začal si byť voči mne ukrutný
a svojou tvrdou rukou na mňa útočíš.
Vyzdvihol si ma
a akoby si ma na vietor vysadil, aby som sa rozplynul.
Viem, že ma odovzdáš smrti,
kde je postavený dom pre všetko žijúce.“
RESPONZÓRIUM
Jób 30, 17. 19; 7, 16b
V noci mi kosti prevŕtavajú bolesti a tie, čo ma hlodajú, nespia. * Vrhol ma do blata, takže sa podobám prachu a popolu.
Nechaj ma, Pane, veď nič sú moje dni. * Vrhol ma.
DRUHÉ ČÍTANIE
Z homílie svätého pápeža Pavla Šiesteho pri svätorečení ugandských mučeníkov
(AAS 56 [1964], 905-906)
Sláva mučeníkov – znamenie znovuzrodenia
Títo africkí mučeníci pridávajú novú stránku do knihy víťazov, akou je Martyrológium, ktorá rozpráva o udalostiach veľmi smutných a pritom veľkolepých. Hovoríme o stránke naozaj dôstojnej, ktorá sa pripája k oným slávnym dejinám starovekej Afriky, o ktorých sme si my, ľudia slabej viery, čo žijeme v týchto časoch, mysleli, že už nikdy nebudú mať rovnocenné pokračovanie.
Kto by sa bol kedy nazdal, že napríklad k takým dojímavým správam o scillijských mučeníkoch, o kartáginských mučeníkoch, o mučeníkoch utickej „Massa candida“ (bielej masy), ako podávajú Augustín a Prudencius, o egyptských mučeníkoch, o ktorých nachádzame nádherný chválospev v spise Jána Zlatoústeho, a k správam o mučeníkoch za vandalského prenasledovania, pribudnú v našich časoch nové záznamy, ktoré rozprávajú o nemenej hrdinských, nemenej slávnych činoch.
Kto mohol čo i len tušiť, že k vynikajúcim svätým africkým mučeníkom a vyznávačom, známym z dejín, ako boli Cyprián, Felicita a Perpetua, a k najväčšiemu mužovi Augustínovi raz pripojíme Karola Lwangu a Mateja Mulumbu Kalembu, ktorých mená sú nám také drahé, a ich dvadsiatich spoločníkov!? A treba tu spomenúť aj tých, čo sa hlásili k anglikánskej cirkvi a boli povraždení pre Kristovo meno.
Títo africkí mučeníci isto kladú začiatky novej epochy. Len tu nemyslime na prenasledovania a náboženské boje, ale na kresťanské a občianske obrodenie!
Lebo z Afriky skropenej krvou týchto mučeníkov, ktorí sú prví v tomto novom veku (a nech dá Boh, aby boli aj poslední, veď ich obeta je taká veľká a cenná!), rodí sa nová, slobodná a nezávislá Afrika.
Násilie spáchané na týchto mučeníkoch je také ohavné a také výrazné, že môže byť dostatočným a rukolapným podnetom na formovanie nového ľudu z mravného hľadiska, aby vznikli nové duchovné tradície, ktoré zostanú potomkom, a aby sa takrečeno symbolicky vyjadril a urýchlil prechod od jednoduchého a hrubého spôsobu života – v ktorom nechýbali niektoré vynikajúce ľudské hodnoty, no pritom bol poškvrnený, chorý a akoby otročil sám sebe, – k civilizácii, ktorá vyžaduje ušľachtilejšie prejavy ľudského ducha a vyššie formy spoločenského života.
RESPONZÓRIUM
Keď v sile viery zápasíme, díva sa na nás Boh, dívajú sa anjeli, díva sa Kristus. * Aká to sláva a aké šťastie zápasiť v prítomnosti Boha a od Krista-Sudcu dostať víťaznú korunu!
Napnime všetky svoje sily a bojujme statočne až do konca s čistým srdcom, s pevnou vierou a vytrvalou láskou. * Aká to.
MODLITBA
Modlime sa.
Bože, tvojím pôsobením sa krv mučeníkov stala semenom nových kresťanov; dopraj láskavo, aby pole tvojej Cirkvi, skropené krvou svätého Karola a jeho spoločníkov, prinášalo stále hojnú úrodu. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.
Amen.
Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.
© 1999-2023 J. Vidéky