22. december 2024

Štvrtá Adventná Nedeľa
4. týždeň žaltára

Posvätné čítanie

Bože, príď mi na pomoc.

Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.

HYMNUS

Príď, Kriste, spása národov,

naroď sa z Panny Márie;

nech žasne svet a umĺkne:

taký zrod Boha hoden je.

Duch Svätý Pannu zatônil;

– neznala muža Mária –,

Slovo sa stáva človekom,

na kvet sa púčok rozvíja.

Pod srdcom Panny zreje Plod;

jej čistota je žiarivá,

jej čnosti – krásna kytica,

jak v chráme Boh v nej prebýva.

On, Mocný, dvojej podstaty,

nech sa už vydá na cestu,

nech vyjde z krásnej komnaty

zachrániť svoju nevestu.

Vo všetkom s Otcom rovnaký,

telom sa ľudským priodial,

by liečil naše slabosti

a večnú spásu daroval.

Žiaria už tvoje jasličky,

noc novým svetlom oplýva,

čo nevyhasí žiadna tma,

čo vlastní viera ohnivá.

Sláva ti, Kriste, Kráľ dobrý,

tebe i Bohu Otcovi,

na večné veky sláva buď

aj Duchu Tešiteľovi. Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Príde vznešený Kráľ s veľkou mocou spasiť národy. Aleluja.

Žalm 24
Pán prichádza do chrámu
Kristovi sa otvorili nebeské brány a bol vzatý do neba. (Sv. Irenej)

Pánova je zem i všetko, čo ju napĺňa, *

okruh zeme aj tí, čo bývajú na ňom.

Veď on sám položil jeho základy na moriach *

a upevnil ho na vodách.

Kto smie vystúpiť na vrch Pánov, *

kto smie stáť na jeho mieste posvätnom?

Ten, čo má ruky nevinné a srdce čisté, †

čo nedvíha svoju dušu k márnosti *

a neprisahá falošne.

Taký dostane požehnanie od Pána *

a odmenu od Boha, svojho spasiteľa.

To je pokolenie tých, čo ho hľadajú, *

čo hľadajú tvár Boha Jakubovho.

Zdvihnite, brány, svoje hlavice †

a vyvýšte sa, brány prastaré, *

lebo má vstúpiť kráľ slávy.

Kto je ten kráľ slávy? *

Pán silný a mocný, Pán mocný v boji.

Zdvihnite, brány, svoje hlavice, †

a vyvýšte sa, brány prastaré, *

lebo má vstúpiť kráľ slávy.

Kto je ten kráľ slávy? *

Pán zástupov, to je ten kráľ slávy.

Ant. Príde vznešený Kráľ s veľkou mocou spasiť národy. Aleluja.

Ant. 2 Raduj sa a plesaj, dcéra jeruzalemská: Hľa, tvoj Kráľ prichádza. Neboj sa, Sion, čoskoro príde tvoja spása.

Žalm 66
Hymnus k ďakovnej obete
O vzkriesení Pána a obrátení národov. (Hesychius)
I

Jasaj Bohu, celá zem; †

hrajte a spievajte na slávu jeho mena, *

vzdávajte mu chválu.

Hovorte Bohu: „Aké úžasné sú tvoje diela. *

Pre tvoju nesmiernu moc budú sa ti líškať tvoji nepriatelia.

Nech sa ti klania celá zem a nech ti spieva, *

nech ospevuje tvoje meno.“

Poďte a pozrite na Božie diela; *

úžas budia skutky, ktoré koná ľuďom.

More premieňa na suchú zem, †

rieku možno prejsť suchou nohou; *

preto sa tešíme z neho.

Svojou mocou panuje naveky, †

očami pozoruje národy; *

aby sa buriči nevypínali.

Velebte, národy, nášho Boha *

a rozhlasujte jeho chválu;

on dal život našej duši *

a chráni naše nohy pred pádom.

Veď ty, Bože, si nás vyskúšal, *

pretavil si nás ohňom, ako sa taví striebro.

Voviedol si nás do osídla, *

na plecia si nám naložil súženia.

Nechal si ľudí chodiť po našich hlavách; †

prešli sme cez oheň a cez vodu, *

ale napokon si nám dal pookriať.

Ant. Raduj sa a plesaj, dcéra jeruzalemská: Hľa, tvoj Kráľ prichádza. Neboj sa, Sion, čoskoro príde tvoja spása.

Ant. 3 Pripravme sa na príchod najvyššieho Kráľa, aby sme mu s čistým srdcom a dôstojne kráčali v ústrety; hľa, príde, meškať nebude.

II

Vojdem do tvojho domu so zápalnými obetami, *

splním ti sľuby,

ktoré ti zložili moje pery *

a moje ústa vyriekli, keď som bol v súžení.

Bohaté žertvy ti prinesiem, pre teba spálim barance, *

obetujem ti býčky a kozliatka.

Poďte sem a počúvajte, †

všetci ctitelia Boží, *

vyrozprávam vám, aké veľké veci mi urobil.

Moje ústa ho vzývali *

a môj jazyk velebil.

Keby som sa v srdci upriamil na neprávosť, *

Pán by ma nevyslyšal.

Ale Boh ma vyslyšal, *

všimol si hlas mojej vrúcnej modlitby.

Nech je zvelebený Boh, lebo neodmietol moju modlitbu *

a neodňal mi svoje milosrdenstvo.

Ant. Pripravme sa na príchod najvyššieho Kráľa, aby sme mu s čistým srdcom a dôstojne kráčali v ústrety; hľa, príde, meškať nebude.

Čujte, národy, Pánovo slovo.

A ohlasujte ho po končiny zeme.

PRVÉ ČÍTANIE

Z Knihy proroka Izaiáša

49, 14 – 50, 1

Obnova Siona

Sion povedal: „Pán ma opustil, Pán na mňa zabudol.“

Môže matka zabudnúť na svoje nemluvňa

a nezľutuje sa nad synom svojho lona?

A keby aj ona zabudla,

ja na teba nezabudnem.

Hľa, do dlaní som si ťa vryl;

tvoje hradby sú stále predo mnou.

Tvoji stavitelia sa už ponáhľajú

a tí, čo ťa rúcali a pustošili, odídu od teba.

Dvihni svoje oči a dívaj sa navôkol:

títo všetci sa zhromaždili, prišli k tebe.

„Ako žijem,“ hovorí Pán,

„týchto všetkých si oblečieš ako ozdobu,

opášeš sa nimi ako nevesta.“

Lebo tvoje ruiny a pustiny,

tvoja vyplienená krajina

bude teraz úzka pre toľkých obyvateľov;

a tí, čo ťa žrali, budú ďaleko.

Ešte ti budú vravieť do uší

deti, ktoré si stratila:

„Mám tu málo miesta,

urob mi priestor, kde by som mohol bývať.“

A ty si povieš vo svojom srdci:

„Ktože mi tieto porodil?

Veď som bezdetná a neplodná,

vo vyhnanstve a zajatá.

A tieto kto vychoval?

Veď som bola sama a opustená;

a tieto kde boli?“

Toto hovorí Pán, Boh:

„Hľa, ja dvihnem svoju ruku k pohanom

a nad národy vyvesím svoju zástavu;

oni prinesú tvojich synov v náručí

a tvoje dcéry na pleciach ponesú.

Králi budú tvojimi pestúnmi

a kráľovné tvojimi dojkami;

tvárou na zem padnú pred tebou

a lízať budú prach tvojich nôh.

Vtedy poznáš, že ja som Pán:

nebudú zahanbení tí, čo vo mňa dúfajú.“

Vari vezme niekto hrdinovi korisť?

Či možno zachrániť, čo uchvátil silák?

Lebo toto hovorí Pán:

„Veru, aj hrdinovi sa vezme zajatec

a zachráni sa aj to, čo silák odniesol.

Ja budem bojovať s tými, čo s tebou bojovali,

a tvojich synov ja zachránim.

Tvojich nepriateľov nakŕmim ich vlastným mäsom,

vlastnou krvou sa opijú ako sladkým vínom;

vtedy pozná každé telo, že ja som Pán, tvoj spasiteľ

a tvoj vykupiteľ, Mocný Jakubov.“

Toto hovorí Pán:

„Kde je rozvodná listina vašej matky,

ktorou som ju prepustil?

Alebo kto je môj veriteľ,

ktorému som vás predal?

Hľa, pre svoje hriechy ste boli predaní

a pre vaše zločiny bola prepustená vaša matka.“

RESPONZÓRIUM

Iz 49, 15; porov. Ž 27, 10

Môže matka zabudnúť na svoje nemluvňa a nezľutuje sa nad synom svojho lona? * A keby aj matka zabudla, ja na teba nezabudnem, hovorí Pán.

Opustili ma otec aj mať, ale ty, Pane, si sa ma ujal. * A keby aj matka.

DRUHÉ ČÍTANIE

Z Výkladu Lukášovho evanjelia od svätého kňaza Bédu Ctihodného

(Lib. 1, 46-55: CCL 120, 37-39)

Magnifikat

„Mária hovorila: Velebí moja duša Pána a môj duch jasá v Bohu, mojom spasiteľovi.“

To znamená: Pán ma vyznačil takou veľkou, takou neslýchanou úlohou, že to nielen jazyk nevie vysloviť, ale ani najhlbší cit srdca to nedokáže vystihnúť. Preto zo všetkých síl duše vzdávam vďaky a chvály a všetko, čo prežívam, cítim a myslím, vďačne vkladám do rozjímania o veľkosti toho, ktorému niet konca; môj duch sa teší z večného božstva Ježiša, Spasiteľa, ktorý sa počal v čase a žije v mojom tele.

„Lebo veľké veci mi urobil ten, ktorý je mocný, a sväté je jeho meno.“

Tieto slová súvisia so začiatkom piesne, kde sa hovorí: „Velebí moja duša Pána.“ Veď iba človek, ktorému Pán urobil veľké veci, môže velebiť Boha dôstojnými chválospevmi a povzbudzovať k tomu aj tých, čo majú účasť na tých istých prisľúbeniach a na tej istej spáse, slovami: „Velebte so mnou Pána a oslavujme jeho meno spoločne.“

Lebo kto pozná Pána a odmieta ho velebiť z celej sily a oslavovať jeho meno, „bude v nebeskom kráľovstve najmenší“. Jeho meno je sväté. Lebo on svojou jedinečnou mocou vrcholne prevyšuje každé stvorenie a veľmi presahuje všetko, čo vytvoril.

„Ujal sa Izraela, svojho služobníka, lebo pamätá na svoje milosrdenstvo.“

Pekne nazýva Izraela poslušným a pokorným Pánovým služobníkom, ktorého sa Pán ujal a spasil ho, ako hovorí Ozeáš: „Keď bol Izrael mladý, obľúbil som si ho.“

Lebo kto sa nechce pokoriť, nemôže byť spasený, ani nemôže hovoriť s prorokom: „Hľa, mne Boh pomáha a môj život udržiava Pán.“ Len „kto sa poníži ako dieťa, ten je najväčší v nebeskom kráľovstve“.

„Ako sľúbil našim otcom, Abrahámovi a jeho potomstvu naveky.“

Abrahámovým potomstvom nerozumie potomstvo telesné, ale duchovné. Teda nielen tých, čo sa z neho narodili podľa tela, ale všetkých, čo ho nasledujú vo viere, či už sú obrezaní alebo neobrezaní. Veď aj on sám uveril, keď ešte nebol obrezaný, a to sa mu počítalo za spravodlivosť.

Príchod Spasiteľa je teda prisľúbený Abrahámovi a jeho potomstvu naveky, to jest synom prisľúbenia, ktorým sa hovorí: „Keď ste Kristovi, ste Abrahámovým potomstvom a podľa prisľúbenia dedičmi.“

Má hlboký zmysel, že aj Pánovo, aj Jánovo narodenie predbiehajú matky proroctvom. Lebo ako sa hriech začal od ženy, tak sa majú aj dobrodenia začať od žien, a ako svet podvedením jednej stratil život, tak sa mu v dvoch, ktoré opreteky spievali, život zasa navrátil.

RESPONZÓRIUM

Lk 1, 48-50

Blahoslaviť ma budú všetky pokolenia, * Lebo veľké veci mi urobil Pán, ktorý je mocný, a sväté je jeho meno.

A jeho milosrdenstvo z pokolenia na pokolenie s tými, čo sa ho boja. * Lebo veľké.

HYMNUS TE DEUM

Teba, Bože, chválime.

MODLITBA

Modlime sa.

Pane, z anjelovho zvestovania vieme, že tvoj Syn Ježiš Kristus sa stal človekom; prosíme ťa, vlej nám do duše svoju milosť, aby nás jeho umučenie a kríž priviedli k slávnemu vzkrieseniu. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.

Amen.

Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.

© 1999-2023 J. Vidéky