Bože, príď mi na pomoc.
Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.
Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.
HYMNUS
Predrahý Kriste, večný odblesk Božstva,
ty život náš a naše svetlo pravé,
prichádzaš s liekom, bo sme samá rana,
ty – spásna brána.
Zbor anjelov už nesie našej zemi
chýr z neba, hlása nový vek a blaho,
Otcovu slávu, pokoj – túžbu hrudí
smrteľných ľudí.
V jasličkách ležíš, hoc si vládca sveta,
plod prečistého lona svätej Panny.
Ujmi sa ľudstva, ktoré k tebe kvíli,
Ježišu milý.
Prichádzaš na zem, abys’ nám dal nebo,
si jeden z nás, máš telo, jak my máme;
obnov nám srdce, stuž v ňom lásky spoje,
nech je vždy tvoje.
Aj naše hlasy s radosťou sa družia
k anjelom, ktorí nadšene ťa slávia
i Otca s Duchom, aby Bohu vzdali
najkrajšie chvály. Amen.
PSALMÓDIA
Ant. 1 Vstaň, Pane, a príď mi na pomoc.
Pane, odsúď tých, čo mňa odsudzujú, *
napadni tých, čo mňa napádajú.
Vezmi zbroj a štít †
a vstaň mi na pomoc. *
Povedz mojej duši: „Ja som tvoja spása.“
Lež moja duša bude plesať v Pánovi *
a bude sa tešiť z jeho pomoci.
Všetko vo mne bude hovoriť: *
„Pane, kto sa ti vyrovná?
Úbožiaka zachraňuješ z rúk tých, čo sú silnejší od neho, *
chudáka a bedára pred lúpežníkmi.“
Vystúpili kriví svedkovia *
a pýtali sa na to, o čom nemám ani tušenia.
Za dobré sa mi odplácali zlým; *
som celkom opustený.
Ant. Vstaň, Pane, a príď mi na pomoc.
Ant. 2 Ujmi sa, Pane, môjho sporu, obráň ma, veď si mocný.
Keď oni boli chorí, *
ja som nosil rúcho kajúcne.
Umŕtvoval som sa pôstom *
a v srdci som sa stále modlil.
Ako k priateľovi, ako k bratovi som sa správal k nim; *
zármutok ma zohol, akoby som oplakával vlastnú mať.
Ale keď som klesol ja, oni sa zaradovali a hneď sa zhŕkli; *
zhŕkli sa proti mne a bili ma i tí, ktorých som ani nepoznal.
Bez prestania ma trhali, †
dráždili ma, posmievali sa mi *
a zubami škrípali proti mne.
Ant. Ujmi sa, Pane, môjho sporu, obráň ma, veď si mocný.
Ant. 3 Môj jazyk bude deň čo deň rozprávať o tvojej spravodlivosti.
Pane, ako dlho sa budeš na to dívať? †
Zachráň ma pred ich zlobou *
a pred levmi život môj.
Budem ťa oslavovať vo veľkom zhromaždení *
a chváliť uprostred zástupov.
Nech sa netešia nado mnou falošní nepriatelia, *
čo ma nenávidia bez príčiny a prebodávajú očami.
Pane, ty to vidíš, nuž nemlč; *
Pane, nevzďaľuj sa odo mňa.
Prebuď sa, vstaň a zachráň ma, *
Pán môj a Boh môj, ujmi sa môjho sporu.
Nech sa tešia a radujú tí, čo aj mne žičia spravodlivosť, *
a nech stále hovoria: „Nech je zvelebený Pán, čo svojho sluhu obdarúva pokojom.“
Vtedy môj jazyk bude rozprávať o tvojej spravodlivosti *
a bude ťa oslavovať deň čo deň.
Ant. Môj jazyk bude deň čo deň rozprávať o tvojej spravodlivosti.
Prišlo pravé svetlo.
Ktoré osvecuje každého človeka.
PRVÉ ČÍTANIE
Z Listu Kolosanom
4, 2-18
Povzbudenia a pozdravy
Bratia, v modlitbe buďte vytrvalí; bdejte pri nej a vzdávajte vďaky! Modlite sa aj za nás, aby Boh otvoril dvere nášmu slovu, aby sme mohli hlásať Kristovo tajomstvo, pre ktoré som aj vo väzení, aby som ho zvestoval tak, ako som povinný hovoriť. Voči tým, čo sú mimo, správajte sa múdro a využívajte čas. Vaša reč nech je vždy milá, soľou korenená, aby ste vedeli, ako máte každému odpovedať.
Čo je so mnou, to vám všetko rozpovie Tychikus, milovaný brat, verný služobník a spolupracovník v Pánovi, ktorého som k vám práve na to poslal, aby ste sa dozvedeli, čo je s nami, a aby potešil vaše srdcia, s Onezimom, verným a milovaným bratom, ktorý je od vás. Oni vám oznámia všetko, čo sa tu deje.
Pozdravuje vás môj spoluväzeň Aristarchus aj Barnabášov bratanec Marek – už ste o ňom dostali pokyny; prijmite ho, ak príde k vám, – i Jezus, ktorý sa volá Justus. Toto sú z obriezky jediní spolupracovníci na Božom kráľovstve, ktorí mi boli na potechu. Pozdravuje vás Epafras, ktorý je od vás, služobník Krista Ježiša, a ustavične zápasí o vás v modlitbách, aby ste boli dokonalí a celkom zaujatí Božou vôľou. Môžem mu dosvedčiť, že sa veľa namáha pre vás a pre Laodicejčanov a Hierapolčanov. Pozdravuje vás milovaný lekár Lukáš aj Démas. Pozdravte bratov v Laodicei aj Nymfu a cirkev v jej dome. Keď sa tento list prečíta u vás, zariaďte, aby sa čítal aj v laodicejskej cirkvi, a vy si zasa prečítajte ten z Laodicey. A Archippovi povedzte: „Usiluj sa plniť službu, ktorú si dostal v Pánovi!“
Môj, Pavlov, vlastnoručný pozdrav. Pamätajte na moje okovy. Milosť nech je s vami.
RESPONZÓRIUM
Kol 4, 3; porov. Ž 51, 17
Modlime sa navzájom, aby Boh otvoril dvere nášmu slovu, * Aby sme mohli hlásať Kristovo tajomstvo.
Nech Pán otvorí naše pery a naše ústa nech ohlasujú Božiu slávu. * Aby sme.
DRUHÉ ČÍTANIE
Z Rečí svätého biskupa Augustína
(Sermo 194, 3-4: PL 38, 1016-1017)
Budeme sa sýtiť pohľadom na Slovo
Kto z ľudí by mohol poznať všetky poklady múdrosti a poznania utajené v Kristovi, skryté v chudobe jeho tela? Lebo „on, hoci bol bohatý, stal sa pre nás chudobným, aby sme sa my jeho chudobou obohatili“. Keď vzal na seba smrteľnú prirodzenosť a podstúpil smrť, ukázal sa v chudobe, ale sľúbil budúce bohatstvo, ktoré nestratil, hoci ho na čas odložil.
Aká nesmierna je jeho dobrota! Vyhradil ju tým, čo sa ho boja. Preukázal ju tým, čo v neho dúfajú.
Lebo poznávame len čiastočne, kým nepríde to dokonalé. Ale aby sme ho potom boli schopní vnímať, on, rovný Otcovi v božskej prirodzenosti, stal sa podobný nám v prirodzenosti sluhu a pretvára nás na Božiu podobu. Jediný Boží Syn stal sa synom človeka a mnohých synov človeka robí Božími synmi; viditeľnou podobou sluhu živí sluhov a robí ich slobodnými, aby mohli hľadieť na Božiu podobu.
Vskutku „sme Božími deťmi, a ešte sa neukázalo, čím budeme. Vieme, že keď sa on zjaví, budeme mu podobní, lebo ho budeme vidieť takého, aký je“. Veď aké by to boli poklady múdrosti a poznania, aké by to bolo Božie bohatstvo, keby nám nemalo stačiť? A aká by to bola nesmierna dobrota, keby nás nemohla nasýtiť? Teda „Ukáž nám Otca a to nám postačí“.
A v ktoromsi žalme mu ktosi z nás o nás či za nás hovorí: „Až sa raz zjaví tvoja sláva, ja sa nasýtim.“ No on a Otec sú jedno: kto vidí jeho, vidí aj Otca. Teda „Pán zástupov, to je ten kráľ slávy“. On nás obráti, ukáže nám svoju tvár a budeme spasení; nasýtime sa a to nám postačí.
Kým sa to nestane, kým nám neukáže to, čo nám postačí, kým sa nenapijeme a nenasýtime z neho, prameňa života, dokiaľ žijeme vo viere a sme vo vyhnanstve, ďaleko od neho, dokiaľ sme lační a smädní po spravodlivosti a nevýslovne dychtivo túžime hľadieť na krásu Božej podoby, dotiaľ s nábožnou oddanosťou oslavujme jeho narodenie v podobe sluhu.
Ešte nemôžeme hľadieť na toho, ktorého splodil Otec pred východom zornice; preto oslavujme toho, ktorý sa narodil z Panny v nočnej hodine. Ešte nechápeme toho, „ktorého meno je už pred slnkom“, preto poznávajme jeho „stan“ postavený „na slnku“.
Ešte nevidíme Jednorodeného, ktorý ostáva vo svojom Otcovi, preto myslime na Ženícha, čo vychádza „zo svojej komnaty“. Ešte nie sme súci na hostinu u nášho Otca, preto poznajme jasle nášho Pána Ježiša Krista.
RESPONZÓRIUM
1 Jn 1, 2; 5, 20
Zjavil sa život a my sme videli a zvestujeme vám večný život, * Ktorý bol u Otca a zjavil sa nám.
Vieme, že prišiel Boží Syn a dal nám schopnosť poznať toho Pravého. A my sme v tom Pravom, v jeho Synovi Ježišovi Kristovi. On je ten Pravý, Boh a večný život. * Ktorý bol.
MODLITBA
Modlime sa.
Bože, narodením tvojho jednorodeného Syna obdivuhodne si začal dielo nášho vykúpenia; prosíme ťa, posilňuj našu vieru, aby sme s jeho pomocou dosiahli prisľúbenú odmenu slávy. Lebo on je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.
Amen.
Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.
© 1999-2023 J. Vidéky