26. apríl 2024

Piatok, Veľkonočné obdobie, 4. týždeň
4. týždeň žaltára

Posvätné čítanie

Bože, príď mi na pomoc.

Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.

HYMNUS

Toto je pravý Boží deň,

žiariaci svetlom blaživým,

veď celý svet krv Kristova

zbavila jeho ťažkých vín.

On vrátil slepým svetlo, zrak

a hriešnym novú vieru vlial;

kto by sa musel strachom chvieť,

keď Pán i z lotra hriechy sňal?

Anjeli hľadia v úžase,

aký trest Kristus musel zniesť;

a lotor pri ňom kajúci

má prísľub raja ešte dnes.

Obdivuhodné tajomstvo:

sám Boh si ľudské telo vzal,

by telo zbavil nákazy,

aby hriech, vinu z ľudí sňal.

Môže byť niečo vzácnejšie,

keď milosť vinu zamení,

keď láska strávi, zničí strach

a v smrti život pramení?!

Ježišu, ty buď naveky

nám veľkonočnou radosťou,

pridruž nás k svojmu víťazstvu

znovuzrodených milosťou.

Tebe buď sláva, Ježišu,

ktorý si slávne z mŕtvych vstal;

Otcovi, Duchu Svätému

nech večne zuní pieseň chvál. Amen.

Alebo podľa ľubovôle vo férie po Veľkonočnej oktáve:

Nech z výšin neba radosť znie,

nech jasá more, plesá zem:

Ukrižovaný z mŕtvych vstal

a smrteľníkom život dal.

Vracia sa milostivý čas,

deň spásy zjavuje sa zas;

v ňom Baránkovou krvou svet

obmytý skvie sa ako kvet.

Tá smrť, tá láska zranená

vín odpustenie znamená;

zmučený silu nestratil

a premožený zvíťazil.

V tom máme nádej; veríme,

že s Kristom k sláve prídeme,

aj my budeme vzkriesení

a vlastniť život blažený.

A preto všetci, čo sme tu,

obetu čistú, presvätú

nábožne slávme, slávnostne,

veď všetko dobro plynie z nej.

Ježišu, ty buď naveky

nám veľkonočnou radosťou,

pridruž nás k svojmu víťazstvu

znovuzrodených milosťou.

Tebe buď sláva, Ježišu,

ktorý si slávne z mŕtvych vstal;

Otcovi, Duchu Svätému

nech večne zuní pieseň chvál. Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Naši otcovia nám vyrozprávali mocné skutky Pánove a zázraky, ktoré urobil. Aleluja.

Žalm 78, 1-39
Božia dobrota a nevera ľudu v dejinách spásy
Toto sa stalo ako predobraz pre nás. (1 Kor 10, 6)
I

Počúvaj, ľud môj, moju náuku, *

nakloň sluch k slovám mojich úst.

Otvorím svoje ústa v podobenstvách, *

vyrozprávam starodávne tajomstvá.

Čo sme počuli a poznali †

a čo nám rozprávali naši otcovia, *

nezatajíme pred ich synmi;

ďalším pokoleniam vyrozprávame slávne a mocné skutky Pánove *

a zázraky, ktoré urobil.

Jakubovi dal nariadenie *

a pre Izraela vyhlásil za zákon,

aby to, čo prikázal našim otcom, †

zvestovali svojim synom; *

majú to vedieť aj ďalšie pokolenia, synovia, ktorí sa narodia.

Oni prídu a vyrozprávajú svojim deťom, *

aby svoju dôveru vkladali v Boha,

aby nezabúdali na Božie diela *

a zachovávali jeho príkazy;

aby neboli ako ich otcovia, *

vzdorné a zatvrdlivé pokolenie,

pokolenie nestáleho srdca, *

ktorého duch nebol verný Bohu.

Synovia Efraima, obratní lukostrelci, *

v deň bitky utiekli.

Nezachovávali zmluvu s Bohom *

a odopreli kráčať podľa jeho zákona.

Zabudli na jeho činy *

a na zázraky, ktoré im ukázal.

Pred zrakom ich otcov divy vykonal *

v krajine egyptskej, na pláni taniskej.

Rozdvojil more a previedol ich cezeň, *

vody postavil ako val.

Vo dne ich viedol oblakom, *

za noci žiarou ohnivou.

Rozštiepil skalu na púšti *

a napojil ich vodou ako z prívalu.

Potokom dal vytrysknúť zo skaly *

a vody nechal ako rieky tiecť.

Ant. Naši otcovia nám vyrozprávali mocné skutky Pánove a zázraky, ktoré urobil. Aleluja.

Ant. 2 Synovia Izraela jedli mannu a pili z duchovnej skaly, ktorá ich sprevádzala. Aleluja.

II

Ale oni proti nemu ďalej hrešili, *

na stepi popudzovali k hnevu Najvyššieho.

Pokúšali Boha vo svojom srdci, *

dychtivo sa dožadovali pokrmu.

Proti Bohu reptali a vraveli: *

„Či Boh môže pripraviť stôl aj na púšti?“

A on naozaj udrel na skalu a voda vytiekla *

a potoky sa rozliali.

„A či on môže aj chlieb dať *

a svojmu ľudu mäso obstarať?“

Počul to Pán a hnevom zahorel, †

oheň vzplanul proti Jakubovi *

a hnev vzkypel proti Izraelovi.

Lebo nedôverovali Bohu *

a nedúfali v jeho pomoc.

Rozkázal teda horným oblakom *

a otvoril brány nebies;

a pršala im manna za pokrm *

a dal im chlieb z neba.

Človek jedol chlieb anjelský; *

pokrmu im dal dosýta.

Z oblohy vyburcoval vietor východný, *

svojou mocou priviedol vietor od juhu

a spustil sa na nich dážď mäsa ako prach, *

okrídlené vtáky ako morský piesok.

Padali doprostred ich tábora, *

okolo ich stanov.

Nuž jedli a nasýtili sa nadmieru, *

splnil im, čo si žiadali.

Ešte boli zachvátení svojou žiadostivosťou, *

ešte mali pokrm v ústach,

keď proti nim vzplanul Boží hnev, †

popredných mužov pozabíjal *

a zničil výkvet Izraela.

Ant. Synovia Izraela jedli mannu a pili z duchovnej skaly, ktorá ich sprevádzala. Aleluja.

Ant. 3 Rozpamätali sa, že Boh je ich pomoc a záchranca. Aleluja.

III

Ale oni ďalej hrešili *

a neverili v jeho zázraky.

Ich dni ukončil ako dych, *

ich roky náhlou smrťou.

Keď na nich smrť zoslal, vtedy ho hľadali, *

obrátili sa a na úsvite prichádzali k nemu.

Rozpamätali sa, že Boh je ich pomoc, *

že Najvyšší, Boh, je ich záchranca.

No podvádzali ho svojimi ústami, *

svojím jazykom ho klamali.

Ich srdcia neboli k nemu úprimné, *

ani jeho zmluve neboli verní.

On sa predsa zľutoval *

a odpustil im vinu a nezničil ich.

Často svoj hnev potlačil *

a nedal celkom vzplanúť svojmu rozhorčeniu.

Veď pamätal, že sú len ľudia, *

závan, ktorý sa rozplynie a nevráti.

Ant. Rozpamätali sa, že Boh je ich pomoc a záchranca. Aleluja.

Z tvojho zmŕtvychvstania, Kriste. Aleluja.

Raduje sa nebo i zem. Aleluja.

PRVÉ ČÍTANIE

Z Knihy zjavenia svätého apoštola Jána

17, 1-18

Veľký Babylon

Ja, Ján, videl som, ako prišiel jeden zo siedmich anjelov, čo mali sedem čiaš, a prihovoril sa mi: „Poď, ukážem ti odsúdenie veľkej neviestky, ktorá sedí na mnohých vodách, s ktorou smilnili králi zeme a vínom jej smilstva sa opíjali obyvatelia zeme.“ V duchu ma preniesol na púšť. I videl som ženu sedieť na šarlátovej šelme so siedmimi hlavami a s desiatimi rohami, plnej rúhavých mien. Tá žena bola oblečená do purpuru a šarlátu, vyzdobená zlatom, drahými kameňmi a perlami a v rukách mala zlatý pohár, plný ohavností a nečistoty svojho smilstva. Na čele mala napísané meno, tajomstvo: „Veľký Babylon, matka smilstva a ohavností zeme.“

I videl som ženu spitú krvou svätých a krvou Ježišových mučeníkov. Keď som ju uvidel, veľmi som sa zadivil. Ale anjel mi povedal: „Prečo sa divíš? Ja ti poviem tajomstvo ženy a šelmy so siedmimi hlavami a s desiatimi rohami, ktorá ju nosí. Šelma, ktorú si videl, bola, a nie je; má vystúpiť z priepasti a pôjde do záhuby. A obyvatelia zeme, ktorých mená nie sú zapísané v knihe života od ustanovenia sveta, budú sa diviť, keď uvidia šelmu, že bola, a nie je, a zasa bude. Kto je múdry, tu má vysvetlenie: Sedem hláv je sedem vrchov, na ktorých žena sedí; aj kráľov je sedem: piati padli, jeden je, iný ešte neprišiel; a keď príde, bude smieť ostať len na krátky čas. Šelma, ktorá bola, a nie je, ona je ôsmy kráľ, je z tých siedmich a ide do záhuby. Desať rohov, ktoré si videl, je desať kráľov, ktorí ešte nedostali kráľovstvo, ale na jednu hodinu dostanú kráľovskú moc spolu so šelmou. Majú rovnaké zmýšľanie a svoju silu a moc dajú tej šelme. Budú bojovať proti Baránkovi a Baránok nad nimi zvíťazí, lebo on je Pán pánov a Kráľ kráľov; aj tí, čo sú s ním, povolaní, vyvolení a verní.“

A povedal mi: „Vody, ktoré si videl tam, kde sedí neviestka, to sú ľudia, zástupy, národy a jazyky. A desať rohov, ktoré si videl, aj šelma znenávidia smilnicu, spustošia ju a obnažia; budú jesť jej telo a spália ju ohňom. Lebo Boh im vložil do srdca, aby uskutočnili jeho zámer, aby mali rovnaké zmýšľanie a odovzdali šelme svoje kráľovstvo, kým sa nezavŕšia Božie slová. A žena, ktorú si videl, je veľké mesto, ktoré kraľuje nad kráľmi zeme.“

RESPONZÓRIUM

Zjv 17, 14; 6, 2

Králi zeme budú bojovať proti Baránkovi a Baránok nad nimi zvíťazí, * Lebo on je Pán pánov a Kráľ kráľov. Aleluja.

Dostal veniec a vyšiel ako víťaz a aby víťazil. * Lebo on.

DRUHÉ ČÍTANIE

Z Listu svätého pápeža Klementa Prvého Korinťanom

(Cap. 36, 1-2. 37-38: Funk 1, 145-149)

Chodníky sú mnohé, Cesta jedna

Milovaní, toto je cesta, na ktorej nachádzame svoju spásu, Ježiša Krista, veľkňaza našich obiet, ochrancu a pomocníka v našej slabosti.

Skrze neho upierame zrak na nebeské výšiny; skrze neho hľadíme do nepoškvrnenej a vznešenej Božej tváre; skrze neho sa otvoria oči nášho srdca; skrze neho sa naša nemúdra a zatemnená myseľ dostala na svetlo; skrze neho nám Pán chcel dať okúsiť nesmrteľné poznanie, že „on je odblesk Božej veleby a stal sa o toľko vyšším od anjelov, o koľko vznešenejšie meno zdedil.“

Bojujme teda, bratia, zo všetkých síl podľa jeho príkazov.

Pozorujme vojakov, ktorí slúžia pod svojimi veliteľmi, ako presne, poslušne a ochotne plnia rozkazy. Nie všetci sú veliteľmi, ani plukovníkmi, ani stotníkmi, ani päťdesiatnikmi a tak ďalej. No každý podľa svojej hodnosti a postavenia plní rozkazy kráľa a vojvodcov. Veľkí nemôžu byť bez malých, malí bez veľkých; všetci sú navzájom pomiešaní a to je užitočné.

Nech nám slúži za príklad naše telo. Hlava bez nôh nie je ničím, a takisto ani nohy bez hlavy. Aj tie najmenšie údy nášho tela sú nevyhnutne potrebné a užitočné pre celé telo. Dokonca sú v súlade a navzájom sa podriaďujú, aby bolo celé telo zdravé.

Nech sa teda zachováva celé naše telo v Kristovi Ježišovi; a každý osve nech sa podriaďuje svojmu blížnemu podľa toho, aký dar milosti dostal.

Silný nech sa stará o slabého, slabý nech si ctí silného. Bohatý nech dá chudobnému, chudobný nech chváli Boha, že mu dal niekoho, kto mu v núdzi pomohol. Múdry nech dokazuje svoju múdrosť dobrými skutkami, a nie slovami. Pokorný nech nevydáva svedectvo o sebe sám, ale nech nechá, aby o ňom svedčil iný. Kto je čistý telom, nech sa nevystatuje, lebo vie, že to mu iný dal dar zdržanlivosti.

Uvážme teda, bratia, z čoho sme boli stvorení, čo sme boli a akí sme prišli na svet. Z akého hrobu a z akej tmy nás priviedol na svoj svet náš Pôvodca a Stvoriteľ, ktorý nám pripravil svoje dobrodenia prv, ako sme sa narodili.

Keď teda toto všetko máme od neho, musíme za všetko vzdávať vďaky tomu, ktorému sláva na veky vekov. Amen.

RESPONZÓRIUM

Kol 1, 18; 2, 12b. 9-10. 12a

On je hlavou tela, Cirkvi. On je počiatok, prvorodený z mŕtvych. * V ňom ste boli s ním aj vzkriesení vierou v moc Boha, ktorý ho vzkriesil z mŕtvych. Aleluja.

V ňom telesne prebýva celá plnosť božstva. V ňom ste aj vy naplnení; s ním ste boli pochovaní v krste. * V ňom ste.

MODLITBA

Modlime sa.

Bože, pôvodca našej slobody a spásy, ty si nás vykúpil predrahou krvou svojho Syna; vypočuj naše pokorné prosby a buď zdrojom nášho života, aby sme v tebe vždy nachádzali trvalú radosť a istotu. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.

Amen.

Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.

© 1999-2023 J. Vidéky