16. október 2024

Streda, Cezročné obdobie, 28. týždeň
4. týždeň žaltára

Posvätné čítanie

Bože, príď mi na pomoc.

Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.

HYMNUS

I. Ak je posvätné čítanie v noci alebo včasráno:

Rozsievač vecí, obnoviteľ časov,

kráľ kráľov, Kriste, prísny sveta sudca,

modlitby naše, chvály nášho srdca

láskavo prijmi.

Kým beží noc, my vzdávame ti chvály,

kiež milé by ti boli, a tak mali

aj súhlas tvojej tváre neskonalý,

pôvodca svetla.

Nech dni nám plynú priaznivo a prajne,

nech život nebojí sa smrti márnej,

nech naše skutky tvoju venčia zdarne

večitú slávu.

Rozplameň srdcia, rozpáľ naše vnútro

plameňom božským, nech je duša bdelá,

aby sťa panna privítať ťa smela

s horiacou lampou.

Rovnaká na nebesiach Otcu sláva

aj tebe, Spasiteľ, kráľ, nech sa vzdáva,

Svätému Duchu nech zaznieva sláva

po celom svete. Amen.

II. Ak je posvätné čítanie cez deň:

Kriste, ty svetlo, život, láska naša,

ty radosť sveta, dobro nekonečné,

ty si nás svojou krvou oslobodil

z pút smrti večnej.

Vlož do sŕdc našich vrúcnu lásku k tebe,

zaplav nám myseľ svetlom živej viery,

daj, aby sme sa všetci mali radi

a žili v mieri.

Nech sa už od nás vzdiali satan zradný,

zdrvený silou, ktorá prúdi z teba;

nech je vždy s nami Tešiteľ, Duch Svätý,

zoslaný z neba.

Buď všetka sláva tebe, Otec večný,

Synovi tvojmu chvály nekonečné;

aj spoločnému Duchu Presvätému

na veky večné. Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Dobroreč, duša moja, Pánovi a nezabúdaj na jeho dobrodenia.

Žalm 103
Chvála Božieho milosrdenstva
Z hĺbky Božieho milosrdenstva navštívil nás Vychádzajúci z výsosti. (Porov. Lk 1, 78)
I

Dobroreč, duša moja, Pánovi *

a celé moje vnútro jeho menu svätému.

Dobroreč, duša moja, Pánovi *

a nezabúdaj na jeho dobrodenia.

Veď on ti odpúšťa všetky neprávosti, *

on lieči všetky tvoje neduhy;

on vykupuje tvoj život zo záhuby, *

on ťa venčí milosrdenstvom a milosťou;

on naplňuje dobrodeniami tvoje roky, *

preto sa ti mladosť obnovuje ako orlovi.

Pán koná spravodlivo *

a prisudzuje právo všetkým utláčaným.

Mojžišovi zjavil svoje cesty *

a synom Izraela svoje skutky.

Ant. Dobroreč, duša moja, Pánovi a nezabúdaj na jeho dobrodenia.

Ant. 2 Ako sa otec zmilúva nad deťmi, tak sa Pán zmilúva nad tými, čo sa ho boja.

II

Milostivý a milosrdný je Pán, *

zhovievavý a dobrotivý nesmierne.

Nevyčíta nám ustavične naše chyby, *

ani sa nehnevá naveky.

Nezaobchodí s nami podľa našich hriechov, *

ani nám neodpláca podľa našich neprávostí.

Lebo ako vysoko je nebo od zeme, *

také veľké je jeho zľutovanie voči tým, čo sa ho boja.

Ako je vzdialený východ od západu, *

tak vzďaľuje od nás našu neprávosť.

Ako sa otec zmilúva nad deťmi, *

tak sa Pán zmilúva nad tými, čo sa ho boja.

Veď on dobre vie, z čoho sme stvorení; *

pamätá, že sme iba prach.

Ako tráva sú dni človeka, *

odkvitá sťa poľný kvet.

Ledva ho vietor oveje, už ho niet, *

nezostane po ňom ani stopa.

Ant. Ako sa otec zmilúva nad deťmi, tak sa Pán zmilúva nad tými, čo sa ho boja.

Ant. 3 Dobrorečte Pánovi, všetky jeho diela.

III

No milosrdenstvo Pánovo je od večnosti až na večnosť †

voči tým, čo sa ho boja *

a jeho spravodlivosť chráni ich detné deti,

tie, čo zachovávajú jeho zmluvu, *

čo pamätajú na jeho prikázania a plnia ich.

Pán si pripravil trón v nebesiach; *

kraľuje a panuje nad všetkými.

Dobrorečte Pánovi, všetci jeho anjeli, †

udatní hrdinovia, čo počúvate na jeho slová *

a plníte jeho príkazy.

Dobrorečte Pánovi, všetky jeho zástupy, *

jeho služobníci, čo jeho vôľu plníte.

Dobrorečte Pánovi, všetky jeho diela, †

všade, kde on panuje. *

Dobroreč, duša moja, Pánovi.

Ant. Dobrorečte Pánovi, všetky jeho diela.

Pane, daj, aby som pochopil cestu tvojich príkazov.

A budem rozjímať o tvojich obdivuhodných skutkoch.

PRVÉ ČÍTANIE

Z Knihy proroka Zachariáša

3, 1 – 4, 14

Prísľuby kniežaťu Zorobábelovi a kňazovi Jozuemu

„Pán mi ukázal veľkňaza Jozueho, ako stojí pred Pánovým anjelom. Satan stál po jeho pravici, aby mu odporoval.

Tu povedal Pánov anjel satanovi: ‚Nech ťa Pán skára, satan. Nech ťa skára Pán, ktorý si vyvolil Jeruzalem. Či nie je ako poleno vytiahnuté z ohňa?‘ Jozue bol oblečený v špinavom odeve a stál pred anjelom, ktorý povedal tým, čo stáli okolo neho: ‚Vezmite z neho ten špinavý odev.‘ A jemu povedal: ‚Odstránil som z teba tvoju neprávosť a oblečiem ťa do slávnostného rúcha.‘ Tu povedal: ‚Položte mu na hlavu čistý turban.‘ I položili mu na hlavu čistý turban a obliekli ho do rúcha. A Pánov anjel stál pri tom.

Potom Pánov anjel uisťoval Jozueho: ‚Toto hovorí Pán zástupov: Ak budeš kráčať po mojich cestách a strážiť si moju službu, budeš aj ty súdiť môj dom a strážiť moje nádvoria a dám ti prístup medzi tých, čo tu teraz stoja.

Počúvaj, veľkňaz Jozue, ty aj tvoji priatelia, čo sedia pred tebou – veď sú to muži znamenia: Lebo ja privediem svojho sluhu Výhonok. Hľa, kameň, ktorý som položil pred Jozueho. Na jednom kameni je sedem očí. Ja vryjem doň nápis, hovorí Pán zástupov, a za jeden deň odstránim neprávosť tej krajiny. V ten deň, znie výrok Pána zástupov, pozve každý svojho priateľa pod vinič a pod figovník.‘

Tu sa anjel, čo so mnou hovoril, vrátil a zobudil ma, ako keď zobudia muža zo spánku. I povedal mi: ‚Čo vidíš?‘ Odpovedal som: ‚Vidím svietnik celý zo zlata, s nádobou na olej navrchu, na ňom sedem lámp a sedem lievikov k lampám, čo boli na ňom navrchu. Aj dve olivy na ňom, jednu na pravej strane nádoby a druhú na jej ľavej strane.‘

Potom som sa ozval a opýtal som sa anjela, čo hovoril so mnou: ‚Čo je to, môj pane?‘ Anjel, čo hovoril so mnou, mi povedal: ‚Ty nevieš, čo to je?‘ Vravel som: ‚Nie, môj pane.‘

Na to mi povedal: ‚Toto je Pánovo slovo Zorobábelovi: Nie vojskom ani silou, ale mojím duchom, hovorí Pán zástupov. Čo si ty, veľký vrch, pred Zorobábelom? Budeš rovinou. On vynesie hlavný kameň za volania: Aký je krásny! I zaznelo mi Pánovo slovo: Zorobábelove ruky položili základ tohto domu a jeho ruky ho dokončia a poznáte, že ma k vám poslal Pán zástupov. Lebo kto pohrdne dňom malých začiatkov? Budú sa veseliť, keď uvidia v Zorobábelovej ruke vybraný kameň. Tých sedem očí sú oči Pánove, ktoré sledujú celú zem.‘

Ja som mu povedal: ‚Čo sú tie dve olivy na pravej a ľavej strane svietnika?‘ A opýtal som sa ho aj druhý raz: ‚Čo sú dve olivové vetvy, ktoré cez dve zlaté rúrky vylievajú zo seba zlato?‘ On mi povedal: ‚Ty nevieš, čo to je?‘ Vravel som: ‚Nie, môj pane.‘ On povedal: ‚To sú dvaja synovia oleja, ktorí stoja pred Panovníkom celej zeme.‘“

RESPONZÓRIUM

Zjv 11, 4. porov. 3

Oni sú dve olivy a dva svietniky, * Čo stoja pred Pánom zeme.

Pán pošle svojich dvoch svedkov a budú prorokovať. * Čo stoja.

DRUHÉ ČÍTANIE

Z Otázok svätého opáta Maxima Vyznávača Talásiovi

(Quaest. 63: PG 90, 667-670)

Svetlo, ktoré osvecuje každého človeka

Lampa postavená na svietnik je pravé Otcovo svetlo, „ktoré osvecuje každého človeka prichádzajúceho na svet“, náš Pán, Ježiš Kristus, ktorý si od nás vzal naše telo a tým sa stal a bol nazvaný lampou. To je tá Otcova prirodzená múdrosť a slovo, ktoré sa s nábožnou vierou ohlasuje v Božej Cirkvi, a život, ktorý je založený na zachovávaní prikázaní a vzhľadom na čnosť vyniká a skvie sa uprostred národov a svieti všetkým, čo sú v dome (totiž na tomto svete), ako sám Boh a Slovo na istom mieste hovorí: „Nik nezažne lampu a nepostaví ju pod mericu, ale na svietnik; a svieti všetkým, čo sú v dome.“ Sám sa zreteľne nazýva lampou ten, ktorý bol prirodzenosťou Boh a na základe rozhodnutia sa stal človekom.

A myslím si, že to chápal aj veľký Dávid takto, keď nazval Pána svetlom: „Tvoje slovo je svetlo pre moje nohy a pochodeň na mojich chodníkoch.“ Taký je totiž môj Spasiteľ a Boh, ktorý rozháňa temnoty nevedomosti a hriechu, a aj preto ho Písmo nazvalo svetlom.

Veď on jediný rozohnal ako lampa hmlu nevedomosti, odstránil tmu neprávosti a hriechu a stal sa pre všetkých cestou spásy. Čnosťou a poznaním vedie k Otcovi tých, čo sa odhodlajú plnením Božích prikázaní ísť cez neho akoby po ceste spravodlivosti. Svätú Cirkev nazval svietnikom, lebo v nej prostredníctvom ohlasovania svieti Božie slovo, jasom pravdy ožaruje všetkých, čo bývajú na tomto svete akoby v nejakom dome, a myseľ všetkých napĺňa Božím poznaním.

Pod nijakou mericou nijako nemožno udržať slovo, ktoré je najradšej na samom vrchole ako najväčšia ozdoba Cirkvi. A kým bolo slovo uzavreté literou zákona akoby pod mericou, obralo všetkých o večné svetlo. Veď zmysel, ktorý je ako zvodca schopný iba bludu a obdarený tou silou, že môže zachytiť nanajvýš pád a záhubu spriaznených tiel, neposkytne ani tým, čo sa usilujú vyslobodiť, duchovný rozhľad; iba to, čo je postavené na svietniku, ktorým je Cirkev, čiže na rozumnej úcte v duchu, osvecuje všetkých.

Litera totiž, ak ju nechápeme duchovne, má iba ten zmysel, ktorý jej vymedzuje jej vyslovenie, a nedovolí, aby prešla do ducha sila toho, čo je napísané.

Keď teda rozjímaním a ušľachtilou činnosťou zažneme lampu (totiž rozum, ktorý zapaľuje svetlo poznania), nepostavme ju pod mericu, aby sme neboli nakoniec odsúdení za to, že sme nevýslovnú silu múdrosti obmedzili literou. Ale na svietnik (čiže na svätú Cirkev), ktorá na vysokom vrchole pravého poznania podáva všetkým fakľu Božích právd.

RESPONZÓRIUM

Jn 12, 35b. 36; 9, 39a

Choďte, dokiaľ máte svetlo, aby vás nezastihla tma. * Dokiaľ máte svetlo, verte v svetlo, aby ste boli synmi svetla.

Prišiel som na tento svet, aby tí, čo nevidia, videli. * Dokiaľ.

MODLITBA

Modlime sa.

Prosíme ťa, Pane, nech nás tvoja milosť ustavične predchádza i sprevádza, aby sme vždy horlivo konali dobré skutky. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.

Amen.

Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.

© 1999-2023 J. Vidéky