2. január 2024

Sv. Bazila Veľkého a Gregora Nazianzského,
biskupov a učiteľov Cirkvi

spomienka

Bazil sa narodil roku 330 v kresťanskej rodine v Cézarei v Kapadócii. Keď získal vzdelanie a pokročil v čnostiach, začal viesť pustovnícky život. Ale roku 370 sa stal biskupom v svojom rodnom meste. Bojoval proti ariánom. Napísal mnoho vynikajúcich diel, najmä mníšske pravidlá, podľa ktorých žijú mnohí východní mnísi ešte dnes. Veľkodušne pomáhal biednym. Zomrel 1. januára 379.
Aj Gregor sa narodil roku 330 neďaleko Nazianzu. Veľa cestoval, aby získal vedomosti. Nasledoval priateľa Bazila do samoty, ale vysvätili ho za kňaza a za biskupa. Roku 381 ho vyvolili za carihradského biskupa. No pre rozkoly, ktoré rozbíjali jeho cirkev, vrátil sa do Nazianzu a tam zomrel 25. januára 389 alebo 390. Pre vynikajúcu učenosť a výrečnosť nazvali ho „teológom“.

Posvätné čítanie

Bože, príď mi na pomoc.

Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.

HYMNUS

Predrahý Kriste, večný odblesk Božstva,

ty život náš a naše svetlo pravé,

prichádzaš s liekom, bo sme samá rana,

ty – spásna brána.

Zbor anjelov už nesie našej zemi

chýr z neba, hlása nový vek a blaho,

Otcovu slávu, pokoj – túžbu hrudí

smrteľných ľudí.

V jasličkách ležíš, hoc si vládca sveta,

plod prečistého lona svätej Panny.

Ujmi sa ľudstva, ktoré k tebe kvíli,

Ježišu milý.

Prichádzaš na zem, abys’ nám dal nebo,

si jeden z nás, máš telo, jak my máme;

obnov nám srdce, stuž v ňom lásky spoje,

nech je vždy tvoje.

Aj naše hlasy s radosťou sa družia

k anjelom, ktorí nadšene ťa slávia

i Otca s Duchom, aby Bohu vzdali

najkrajšie chvály. Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Pán bude podľa spravodlivosti súdiť chudobných.

Žalm 10
Vzdávanie vďaky
Blahoslavení chudobní, lebo vaše je Božie kráľovstvo. (Lk 6, 20)
I

Pane, prečo si tak ďaleko? *

Prečo sa skrývaš v časoch súženia?

Bezbožný vo svojej pýche sužuje bedára; *

nech sa chytí do nástrah, čo sám zosnoval.

Veď hriešnik sa chvastá svojou náruživosťou *

a lakomec sa vychvaľuje.

Hriešnik pohŕda Pánom a namyslene hovorí: *

„Boh nezasahuje; Boha niet.“

Také sú všetky jeho myšlienky *

a jeho cesty sú vždy úspešné.

Ďaleko je od myšlienky na tvoj súd *

a všetkých svojich odporcov nemá za nič.

V srdci si takto hovorí: „Mnou nič nepohne, *

ani mňa, ani moje pokolenie nezastihne nešťastie.“

Jeho ústa sú plné luhania, klamu a podvodu; *

pod jeho jazykom zločin a násilie.

Sedí na postriežke blízko osád, *

nevinného zákerne zabíja.

Očami sliedi za chudákom; *

ako lev v húštine číha v úkryte.

Číha, chce schvátiť bedára; *

chytá ho a hádže naňho sieť.

Prikrčí sa a vyrúti, i hynú chudáci *

v jeho násilných pazúroch.

V duchu si ešte hovorí: „Boh zabudol, *

odvrátil svoju tvár, vôbec sa nedíva.“

Ant. Pán bude podľa spravodlivosti súdiť chudobných.

Ant. 2 Ty, Pane, vidíš útrapy a žiaľ.

II

Povstaň, Pane, Bože, zdvihni svoju ruku, *

nezabúdaj na úbohých.

Ako môže bezbožník Bohom pohŕdať? *

Ako si môže v duchu hovoriť: „Boh nezasiahne!“?

Ty vidíš, †

veď ty hľadíš na útrapy a žiaľ *

a berieš ich do svojich rúk.

Na teba sa chudák spolieha *

a sirote pomáhaš.

Rozmliažď rameno hriešnika a zločinca; *

budeš hľadať jeho hriech, a už ho nenájdeš.

Pán je kráľom navždy, na veky vekov. *

Pohania vymizli z jeho krajiny.

Pane, ty vyslýchaš túžbu úbožiakov, *

vzpružuješ im srdce, ucho si k nim nakláňaš.

Zastaň sa práva siroty a utláčaného, *

aby už nikdy nenaháňal hrôzu človek stvorený zo zeme.

Ant. Ty, Pane, vidíš útrapy a žiaľ.

Ant. 3 Pánove výroky sú rýdze jak striebro pretavené v ohni.

Žalm 12
Volanie o pomoc proti pyšným
Otec pre nás biednych poslal svojho Syna. (Sv. Augustín)

Pomôž mi, Pane, lebo niet už svätých, *

stratila sa vernosť medzi ľuďmi.

Falošnými slovami sa klamú všetci navzájom, *

hovoria úlisnými perami a srdce majú dvojtvárne.

Kiež Pán zničí všetky pery úlisné *

a vystatovačný jazyk;

lebo hovoria: „Náš jazyk nás preslávi, †

ústa sú nám zbraňou; *

ktože je pánom nad nami?“

„Pretože chudák biedu trie a úbožiak stoná, †

povstanem teda,“ hovorí Pán, *

„zachránim toho, ktorým opovrhujú.“

Pánove výroky sú rýdze *

jak striebro pretavené v ohni, bez hliny, sedem ráz čistené.

Pane, ty nás zachováš a ochrániš *

pred týmto pokolením naveky.

Navôkol chodia bezbožní *

a najhorší z ľudí sa vyvyšujú.

Ant. Pánove výroky sú rýdze jak striebro pretavené v ohni.

Spievajte Pánovi, velebte jeho meno.

Zvestujte jeho spásu deň čo deň.

PRVÉ ČÍTANIE

Z Listu Kolosanom

2, 16 – 3, 4

Nový život v Kristovi

Bratia, nech vás nik nesúdi pre pokrm ani pre nápoj, ani pre sviatok, novmesiac alebo soboty, lebo ony sú len tieňom budúcich vecí, no skutočnosť je Kristus. Nech vás nik nepripraví o víťaznú cenu samoľúbou poníženosťou, uctievaním anjelov a upútavaním pozornosti na to, čo videl, lebo to sa len márne nadúva vo svojom telesnom zmýšľaní, nedrží sa hlavy, z ktorej celé telo, vyživované a pospájané väzivami a spojivami, rastie Božím vzrastom.

Ak ste s Kristom odumreli živlom sveta, prečo sa, akoby ste ešte žili vo svete, podriaďujete nariadeniam: „Nechytaj, ani neokús, ani sa nedotýkaj!“? Veď to všetko sa má použiť, a tým zničiť – sú to ľudské príkazy a náuky. Vyzerá to ako múdrosť v predstieranej nábožnosti, poníženosti a prísnosti voči telu; ale nie je to nič čestné, iba na ukájanie tela.

Ak ste teda s Kristom vstali z mŕtvych, hľadajte, čo je hore, kde Kristus sedí po pravici Boha! Myslite na to, čo je hore, nie na to, čo je na zemi! Veď ste zomreli a váš život je s Kristom ukrytý v Bohu. A keď sa zjaví Kristus, váš život, vtedy sa aj vy zjavíte s ním v sláve.

RESPONZÓRIUM

Kol 3, 1-2; Lk 12, 34

Ak ste s Kristom vstali z mŕtvych, hľadajte, čo je hore, kde Kristus sedí po pravici Boha. * Myslite na to, čo je hore, nie na to, čo je na zemi.

Kde je váš poklad, tam bude aj vaše srdce. * Myslite.

DRUHÉ ČÍTANIE

Z Rečí svätého biskupa Gregora Nazianzského

(Oratio 43, in laudem Basilii Magni, 15. 16-17. 19-21: PG 36, 514-523)

Akoby jedna duša oživovala dve telá

Túžba po vedomostiach nás viedla do rozdielnych krajín, ako keď sa tok nejakej rieky rozdvojí pri prameni, ale znova sme sa zišli, akoby dohovorení, v Aténach, v skutočnosti to však bolo Božie riadenie.

Vtedy som vzdal môjmu veľkému Bazilovi hold, lebo som videl vážnosť v jeho správaní a zrelosť i múdrosť v reči. A nielen ja sám, ale aj iných, ktorí ho ešte nepoznali, som presviedčal, aby urobili to isté. A mnohí si ho hneď veľmi vážili, najmä keď ho už poznali z počutia.

Čo z toho vzišlo? On azda jediný zo všetkých, čo prišli do Atén študovať – výnimka zo všeobecne platného poriadku –, získal si oveľa väčšiu úctu, než aká patrila začiatočníkovi. To bola predohra nášho priateľstva, tu bola prvá iskra našej vzájomnej náklonnosti; takto nás zranila obapolná láska.

Po čase sme sa navzájom priznali k svojej túžbe, k filozofii, ktorá nás oboch zaujala. Vtedy sme už boli jeden pre druhého všetkým: bývali sme pod jednou strechou, jedli sme pri jednom stole, spoločne sme pracovali. Mali sme jeden a ten istý cieľ a naša túžba nás spájala zo dňa na deň vrúcnejšie a pevnejšie.

Viedla nás rovnaká nádej na získanie vedomostí, čo ináč budí medzi ľuďmi najväčšiu závisť. Medzi nami však závisť nebola, ale zápolenie sme si cenili. A súperili sme nie v tom, kto z nás bude prvý, ale kto dopraje prvenstvo druhému, lebo každý pokladal slávu druhého za svoju.

Zdalo sa, akoby v oboch bola jedna duša, ktorá oživuje dve telá. Aj keď nemožno vôbec veriť tým, čo tvrdia, že všetko je prítomné vo všetkom, nám možno pokojne veriť, že sme boli každý v tom druhom a pri druhom.

Obaja sme sa namáhali a usilovali len o jedno, o čnosť a život pre budúcu nádej. A tak sme sa pripravovali vysťahovať sa z tohto sveta prv, ako ho budeme musieť opustiť. Toto sme mali pred očami a podľa toho sme usmerňovali svoj život i celú svoju činnosť: riadili sme sa Božími prikázaniami a jeden druhého povzbudzovali v úsilí o čnostný život. A nech to nik nepokladá za vystatovanie, keď poviem, že sme boli jeden pre druhého normou a pravidlom na rozlišovanie dobra a zla.

A kým iní majú všelijaké prímenia, či už po rodičoch alebo si ich sami získali svojou prácou a úsilím, pre nás existovala len jedna veľká vec a veľké meno: byť a menovať sa kresťanmi.

RESPONZÓRIUM

Dan 2, 21-22; 1 Kor 12, 11

Pán dáva múdrosť múdrym a poznanie tým, čo rozumejú životu. * On zjavuje hlboké a skryté veci a svetlo s ním prebýva.

Toto všetko pôsobí jeden a ten istý Duch, ktorý rozdeľuje každému, ako chce. * On zjavuje.

MODLITBA

Modlime sa.

Bože, ty si osvietil svoju Cirkev príkladom a náukou svätých biskupov Bazila a Gregora; dopraj, prosíme, aby sme v pokore prijali tvoju pravdu a verne o nej svedčili skutkami lásky. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.

Amen.

Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.

© 1999-2023 J. Vidéky