Posvätné čítanie
Bože, príď mi na pomoc.
Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.
Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.
HYMNUS
Nebeské Slovo, prúdiace
z Otca jak svetlo, Boží jas,
stáva sa telom a ide
v plnosti času spasiť nás.
Dušu nám svetlom rozjasni,
nech plameň lásky v srdci je;
správa o tvojej blízkosti
nech všetko nízke zaženie.
Keď ako sudca prídeš raz,
hlbiny srdca odhalíš:
hriešnikom tresty vymeriaš,
kráľovstvom dobrých odmeníš.
Nech srdce úzkosť nezovrie
pred večným trestom za viny,
lež odpusť nám a prijmi nás
do večnej Božej otčiny.
Sláva buď, Kriste, Kráľ dobrý,
tebe i Bohu Otcovi,
na večné veky sláva buď
aj Duchu Tešiteľovi. Amen.
PSALMÓDIA
Ant. 1 Pánovi zver svoje cesty; on sa už postará.
Nerozhorčuj sa nad ničomníkmi *
a nežiarli na tých, čo pášu neprávosť.
Veď oni uschnú rýchlo ako tráva *
a zvädnú ako zelená bylina.
Ale spoľahni sa na Pána a dobre rob *
a budeš bývať v svojej krajine a tešiť sa z bezpečia.
Hľadaj radosť v Pánovi *
a dá ti, za čím túži tvoje srdce.
Pánovi zver svoje cesty a jemu dôveruj, *
on sa už postará.
Tvoju spravodlivosť vyvedie na povrch ako svetlo *
a tvoje právo ako poludňajší jas.
Odovzdaj sa Pánovi a dúfaj v neho; †
nepretekaj sa s tým, čo kráča od úspechu k úspechu, *
a s človekom, čo strojí úklady.
Prestaň sa hnevať a zanechaj zlosť, *
nerozčuľuj sa, to vedie len k zlému.
Všetci ničomníci budú zničení, *
lež tí, čo dúfajú v Pána, stanú sa dedičmi zeme.
Ešte chvíľku a už nebude hriešnika; *
budeš hľadať jeho miesto, a nenájdeš.
Tichí však zdedia zem *
a budú žiť v šťastí a pokoji.
Ant. Pánovi zver svoje cesty; on sa už postará.
Ant. 2 Vyhýbaj zlu a dobre rob; spravodlivých posilňuje Pán.
Hriešnik snuje nástrahy spravodlivému *
a škrípe proti nemu zubami.
Ale Pán sa mu smeje, *
lebo už vidí, ako sa blíži jeho deň.
Hriešnici tasia meč *
a napínajú luk,
chcú zraziť bedára i chudáka *
a zavraždiť tých, čo kráčajú po správnej ceste.
Lenže ten meč vnikne do ich vlastného srdca *
a ten luk sa im doláme.
Lepšie to málo, čo má spravodlivý, *
než veľké bohatstvá hriešnikov.
Veď ramená hriešnikov budú polámané, *
no spravodlivých posilňuje Pán.
O život bezúhonných sa stará Pán *
a ich dedičstvo trvá naveky.
V nešťastí zahanbení nebudú *
a v čase hladu budú nasýtení.
Ale hriešnici, tí zahynú, †
nepriatelia Pána, tí sa pominú ako nádhera lúk *
a stratia sa ako dym.
Hriešnik si požičiava, a nevracia, *
lež spravodlivý má súcit a rozdáva.
Tí, ktorým žehná Pán, budú dedičmi zeme *
a tí, ktorým zlorečí, zahynú.
Pán upevňuje kroky človeka *
a sprevádza ho na ceste.
Ak padne, neostane ležať, *
veď Pán ho drží za ruku.
Bol som mladík, teraz som starec, †
a nevidel som spravodlivého, že by bol opustený, *
ani jeho deti žobrať o chlieb.
Pretože sa ustavične zľutúva a požičiava, *
na jeho potomstve požehnanie spočinie.
Vyhýbaj zlu a dobre rob *
a budeš mať domov naveky.
Lebo Pán miluje spravodlivosť *
a neopúšťa svojich svätých.
Nespravodlivci navždy vyhynú *
a pokolenie bezbožných bude zničené.
Lež spravodliví zdedia zem, *
budú ju obývať na veky vekov.
Ant. Vyhýbaj zlu a dobre rob; spravodlivých posilňuje Pán.
Ant. 3 Očakávaj Pána a jeho cesty sa pridŕžaj.
Z úst spravodlivého zaznieva múdrosť *
a jeho jazyk hovorí, čo je správne.
V jeho srdci je zákon Boží *
a jeho kroky nezakolíšu.
Hriešnik striehne na spravodlivého *
a usiluje sa ho usmrtiť;
lenže Pán mu ho v rukách nenechá, *
nedá ho odsúdiť, keď bude súdený.
Očakávaj Pána a jeho cesty sa pridŕžaj; †
on ťa povýši za dediča zeme *
a dožiješ sa záhuby hriešnikov.
Videl som bezbožného, ako sa vyťahoval *
a vypínal sťa céder košatý;
no sotva som prešiel, už ho tam nebolo, *
aj som ho hľadal, ale nenašiel.
Všímaj si nevinného a pozoruj spravodlivého, *
lebo budúcnosť patrí pokojamilovným.
Ale nespravodlivci všetci vyhynú *
a potomstvo bezbožných bude vyhubené.
Spása spravodlivých prichádza od Pána, *
on je ich ochrancom v čase súženia.
Pán im pomôže a oslobodí ich, †
vytrhne ich z rúk hriešnikov a zachráni ich, *
lebo sa spoliehajú na neho.
Ant. Očakávaj Pána a jeho cesty sa pridŕžaj.
Hlas volajúceho na púšti: Pripravte cestu Pánovi.
Vyrovnajte chodníky nášmu Bohu.
PRVÉ ČÍTANIE
Z Knihy proroka Izaiáša
24, 19 – 25, 5
Božie kráľovstvo. Pieseň vďaky
V ten deň sa pukne a rozlomí zem,
s rachotom sa zem roztrhne,
zem sa hrozivo otrasie,
zem sa bude kymácať ako opilec
a vlniť ako stan;
doľahne na ňu jej neprávosť,
padne a už viac nevstane.
V ten deň
Pán navštívi nebeské vojsko na výsostiach
a pozemských kráľov na zemi.
Budú zhromaždení a uväznení v jame,
budú zavretí v žalári;
a po mnohých dňoch budú potrestaní.
Zapýri sa mesiac a zahanbí sa slnko,
lebo Pán zástupov kraľuje
na vrchu Sion a v Jeruzaleme
a jeho sláva zažiari pred jeho staršími.
Pane, ty si môj Boh;
budem ťa velebiť, budem oslavovať tvoje meno,
lebo si urobil úžasné veci,
uskutočnil si pradávne rozhodnutia s neochvejnou vernosťou.
Mesto si premenil na hŕbu rozvalín,
opevnené mesto na zborenisko;
pevnosť namyslencov už nie je mestom
a nikdy nebude obnovené.
Preto ťa bude oslavovať mocný ľud,
báť sa ťa bude mesto mohutných národov,
lebo si sa stal pevnosťou chudobného,
záštitou úbohého v jeho súžení,
úkrytom pred búrkou,
tieňom pred páľavou;
lebo dych tyranov
je ako zimný dážď.
Ty pokoríš krik namyslencov
ako horúčava vyprahnutú zem;
ako horúčosť tôňou mraku
potlačíš pieseň násilníkov.
RESPONZÓRIUM
Iz 25, 1. 4
Pane, ty si môj Boh; budem ťa velebiť, budem oslavovať tvoje meno, * Lebo si urobil úžasné veci.
Stal si sa pevnosťou chudobného, záštitou úbohého v jeho súžení. * Lebo si.
DRUHÉ ČÍTANIE
Pracovný preklad:
Z listu svätého pápeža Jána Pavla Druhého pri 700. výročí Svätého domu v Lorete
(List Mons. P. Macchimu, 15. augusta 1993: Insegnamenti di Giovanni Paolo II, XVI/2, 526-537)
Mária je telesným a duchovným miestom vtelenia
Svätý dom v Lorete nie je iba relikviou, ale aj vzácnou a hmatateľnou ikonou. Táto ikona nezjavuje abstraktnú pravdu, ale konkrétnu udalosť a tajomstvo: vtelenie Slova.
Vtelenie, ktoré nám tieto posvätné múry pripomínajú, naraz nadobúda svoj originálny biblický význam. Nejde o doktrínu božsko-ľudskej jednoty, ale skôr o udalosť, ktorá sa odohrala v konkrétnom čase a na konkrétnom mieste, ako to nádherne objasňujú slová apoštola: „Ale keď prišla plnosť času, Boh poslal svojho Syna, narodeného zo ženy“.
Tou ženou je Mária. Ona je, takpovediac, telesným a súčasne i duchovným „miestom“, v ktorom sa odohralo vtelenie. Hmatateľným odkazom na skutočnosť vtelenia je aj samotný dom, v ktorom Mária žila.
Spomienka na skrytý život v Nazarete vyvoláva veľmi konkrétne otázky, blízke skúsenosti každého muža a každej ženy. Táto spomienka obnovuje záujem o svätosť rodiny, keď v jednom okamihu odkrýva celý svet hodnôt, ktoré sú dnes tak napádané. Ide o vernosť, ochranu života, výchovu detí, modlitbu. Kresťanské rodiny ich môžu nanovo objaviť vo vnútri tohto svätého domu, tejto vzorovej a historicky prvej „domácej cirkvi“.
Tento svätý dom však zároveň pripomína aj význam povolania k zasvätenému životu a k panenstvu pre nebeské kráľovstvo, ktoré tu má svoj počiatok v osobe Márie, Panny a Matky.
Napokon aj nespočetným mladým, ktorí putujú do Matkinho domu, chcem zopakovať slová, ktoré som im adresoval pri inej príležitosti: „Kráčajte k Márii, kráčajte s Máriou... Nechajte zaznieť vo vašich srdciach jej: ,Fiat!‘ (Nech sa stane).“ Kiež by mladí dokázali podľa príkladu z Nazaretského domu lepšie napĺňať úlohu zverenú katolíckym laikom – znovu priniesť Krista do sŕdc, do rodín, do kultúry a do spoločnosti.
Dnešný oprávnený zápas o uznanie dôstojného postavenia ženy v Cirkvi a v spoločnosti práve tu nachádza najvhodnejší priestor na prehĺbenie. Keďže Boh „poslal svojho Syna narodeného zo ženy“, každá žena je v Márii povýšená na tak vysokú hodnosť, od akej vyššej niet.
Žiadna teoretická úvaha taktiež nemôže povýšiť dôstojnosť ľudskej práce väčšmi, než jednoduchá skutočnosť, že Boží Syn v Nazarete pracoval a nechal sa volať „synom tesára“.
Napokon nemožno nespomenúť rozhodnutie pre chudobu a jednoduchosť, ktoré Cirkev vykonala na koncile a následne ho stále jasnejšie zdôrazňovala. Jednoduché a skromné steny svätého domu nám názorne pripomínajú, že to sám Boh vnukol rovnaké rozhodnutie Márii, ktorá, ako to hovorí jeden koncilový text, „vyniká medzi poníženými a chudobnými Pána, ktorí od neho s dôverou očakávajú a prijímajú spásu“.
Pokiaľ ide o otázku chudoby a utrpenia, v histórii tejto svätyne mali vždy osobitné miesto chorí, ktorí sa ako prví vydávali na púť k svätému domu a rozšírili jeho slávu medzi ľuďmi. Veď kde inde by boli prijatí viac, než v dome tej, ktorú v samotných „loretánskych litániách“ vzývame ako „uzdravenie chorých“ a „útechu zarmútených“?
Ako povedal Ján XXIII.: „Nech sa táto svätyňa v Lorete stane pre svet vždy otvoreným oknom, cez ktoré nech znie tajomný hlas ohlasujúci posvätenie duší, rodín a národov.“
RESPONZÓRIUM
Naozaj si požehnaná medzi ženami, lebo v tebe sa Boh rozhodol prebývať. * Zasvätíš Pánovi mnohé národy.
Do svojho lona si prijala toho, ktorého nebesia nemôžu obsiahnuť. * Zasvätíš Pánovi mnohé národy.
MODLITBA
Modlime sa.
Bože, ty si splnil sľub daný našim otcom a vyvolil si preblahoslavenú Pannu Máriu za matku Spasiteľa; pomáhaj nám nasledovať jej príklad pokory, ktorá ti je milá, a poslušnosti, ktorá nám priniesla spásu. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.
Amen.
Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.
© 1999-2023 J. Vidéky