Posvätné čítanie
Bože, príď mi na pomoc.
Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.
Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.
HYMNUS
I. Ak je posvätné čítanie v noci alebo včasráno:
Dňa okrídlený posol nám
hlási, že svetlo už je tu.
Buditeľ našich myslí, sám
Kristus nás volá k životu.
Opusťte lôžka vábivé,
vzbuďte sa zo sna, nehlivte;
a čistí, svätí, striezliví
bedlite, lebo prichádzam.
Keď povievaním osvieži
zornička rannú oblohu,
nám pripraveným do práce
nech nádej udelí a jas.
Ježiša hlasno vzývajme,
prosme ho, triezvi vzlykajme,
pokorných prosieb dlhý rad
čistému srdcu nedá spať.
Odožeň, Kriste, temné sny,
pretrhni putá nočnej tmy,
hriech starý ráč nám odpustiť,
v nás nové svetlo zapáliť.
Buď sláva, Kriste láskavý,
tebe i tvojmu Otcovi
aj Duchu, ktorý teší nás
teraz a večne v každý čas. Amen.
II. Ak je posvätné čítanie cez deň:
Cit lásky v srdciach rozdúchaj,
k sebe nás veď a milosť daj,
a k našim srdciam dobrý buď,
z nich odstráň kal a nezdobu.
Tu ako cudzí kráčame,
jak vyhnanci tu vzlykáme,
ty prístav si a naša vlasť,
do večných siení priveď nás.
Len smädná láska smäd chce mať,
z prameňa pravdy pookriať;
blaha a slasti v očiach dosť
má ľud, čo myslí na milosť.
Nesmierna sláva patrí ti,
oslava hodna pamäti,
bez konca spolu slávia ju,
čo srdcia z nížin dvíhajú.
To daj nám, Otec láskavý,
Syn Otcu rovný, jediný
i s Duchom, ktorý teší nás
a vládne večne v každý čas. Amen.
PSALMÓDIA
Ant. 1 Nepomôže im vlastné rameno, ale tvoja pravica a jas tvojej tváre.
Bože, na vlastné uši sme počuli, †
naši otcovia nám rozprávali *
o dielach, ktoré si vykonal za ich dní, za dní pradávnych.
Ty si svojou rukou vyhnal pohanov a našich otcov si usadil, *
zničil si národy a našich otcov si rozmnožil.
Veď nie svojím mečom získali krajinu, *
nepomohlo im vlastné rameno,
ale tvoja pravica, tvoje rameno a jas tvojej tváre, *
lebo ich máš rád.
Ty si môj kráľ a môj Boh, *
ty pomáhaš Jakubovi.
Len s tebou sme zahnali nepriateľov *
a v tvojom mene zničili tých, čo sa vzbúrili proti nám.
Nespolieham sa veru na svoj luk, *
ani môj meč ma nezachráni.
Ty si nás zachránil pred utláčateľmi *
a zahanbil si tých, čo nás nenávideli.
V Bohu sa budeme chváliť celý deň *
a naveky budeme velebiť tvoje meno.
Ant. Nepomôže im vlastné rameno, ale tvoja pravica a jas tvojej tváre.
Ant. 2 Pán od vás neodvráti svoju tvár, ak sa obrátite k nemu.
Ale teraz si nás zavrhol a zahanbil, *
už netiahneš, Bože, s našimi vojmi.
Zahnal si nás na útek pred našimi nepriateľmi *
a sme korisťou tých, čo nás nenávidia.
Vydal si nás ako ovce na zabitie *
a roztrúsil si nás medzi pohanov.
Svoj ľud si predal bez zisku *
a neobohatil si sa jeho predajom.
Vystavil si nás na potupu susedom *
a na posmech i pohanu nášmu okoliu.
Urobil si z nás príslovie pre pohanov *
a národy krútia hlavou nad nami.
Celý deň mám pred očami svoju potupu *
a rumenec hanby mi pokrýva tvár,
keď počúvam potupné a posmešné hlasy, *
keď vidím, ako nepriateľ horí pomstou.
Ant. Pán od vás neodvráti svoju tvár, ak sa obrátite k nemu.
Ant. 3 Vstaň, Pane, a nezavrhni nás navždy.
Toto všetko nás postihlo, †
hoci sme nezabudli na teba *
a neporušili sme zmluvu s tebou.
Naše srdce sa neodvrátilo od teba, *
ani naše kroky nezišli z tvojej cesty,
a predsa si nás ponížil v kraji líšok *
a zahalil tôňou smrti.
Keby sme zabudli na meno nášho Boha *
a vzpínali ruky k bohu cudziemu,
či Boh na to nepríde? *
On predsa pozná tajnosti srdca.
Veď pre teba nás usmrcujú deň čo deň, *
pokladajú nás za ovce na zabitie.
Prebuď sa, Pane, prečo spíš? *
Vstaň a nezavrhni nás navždy.
Prečo odvraciaš svoju tvár? *
Vari môžeš zabudnúť na našu biedu a naše súženie?
Veď naša duša je pokorená až do prachu, *
naše telo je pritlačené k zemi.
Vstaň, Pane, pomôž nám *
a vykúp nás, veď si milosrdný.
Ant. Vstaň, Pane, a nezavrhni nás navždy.
Pane, vyjasni tvár nad svojím služobníkom.
A nauč ma svojim ustanoveniam.
PRVÉ ČÍTANIE
Z Knihy proroka Ezechiela
12, 1-16
Symbolickým úkonom sa naznačuje odvlečenie národa do zajatia
V tých dňoch Pán prehovoril ku mne takto: „Syn človeka, bývaš uprostred spurného domu: oči majú na videnie, no nevidia, uši na počúvanie, ale nepočujú, lebo je to spurný dom. Preto si urob, syn človeka, vyhnanecký batoh a budeš sa vo dne pred nimi sťahovať; budeš sa sťahovať zo svojho miesta na iné miesto pred ich očami. Azda si to všimnú; lebo je to spurný dom. Vo dne pred ich očami vynesieš von svoj batoh ako batoh vyhnanca, ale ty sám vyjdeš večer pred nimi, ako odchádza vyhnanec. Pred ich očami si preraz stenu a vylez cez ňu. Pred ich očami budeš niesť na pleciach batoh a odídeš potme; tvár si zahalíš, aby si nevidel krajinu, lebo som ťa dal domu Izraela ako znamenie.“
Ja som urobil, ako mi rozkázal Pán: vo dne som vyniesol svoj batoh ako batoh vyhnanca, večer som si rukou prerazil stenu a potme som vykročil s batohom na pleciach pred ich očami.
Ráno mi zaznelo Pánovo slovo: „Syn človeka, nepovedal ti dom Izraela, spurný dom: ‚Čo to robíš‘? Povedz im: Toto hovorí Pán, Boh: Takéto bremeno čaká na knieža v Jeruzaleme a na celý dom Izraela, čo v ňom žije. Povedz: Ja som pre vás znamenie; ako som ja robil, tak sa aj im stane: do vyhnanstva, do zajatia pôjdu. A knieža, čo je medzi nimi, ponesie batoh. Potme odíde, prerazia stenu, aby bol cez ňu priechod, tvár si zahalí, aby nevidel svojimi očami krajinu. I roztiahnem nad neho svoju sieť a chytí sa do môjho osídla. Zavediem ho do Babylonu, do chaldejskej krajiny, ale neuvidí ju a zomrie tam. A všetkých, čo sú okolo neho, jeho stráž i jeho vojská rozmecem do všetkých vetrov a vytasím za nimi meč. Tu spoznajú, že ja som Pán, keď ich rozptýlim medzi národy a rozsejem ich po krajinách. Niekoľko mužov z nich ponechám za mečom, hladom a morom, aby rozprávali o všetkých svojich zločinoch medzi národmi, ku ktorým prídu, a spoznajú, že ja som Pán.“
RESPONZÓRIUM
Ez 12, 15; Ž 89, 31. 33a
Keď ich rozptýlim medzi národy a rozsejem ich po krajinách, * Spoznajú, že ja som Pán.
Keď raz môj zákon opustia a nebudú kráčať podľa mojich príkazov, potom ich priestupok trstenicou potrescem. * Spoznajú.
DRUHÉ ČÍTANIE
Z Rečí svätého biskupa Augustína
(Sermo 340, 1: PL 38, 1483-1484)
Pre vás som biskup, s vami som kresťan
Odkedy mi položili na plecia toto bremeno, z ktorého sa ťažko vydáva počet, ustavične ma znepokojuje starosť vyplývajúca z môjho postavenia. A čo iné by ma lákalo na tomto úrade, ak nie to, aby nás netešilo viac, čo je na našom postavení nebezpečné, ako to, čo je osožné pre vašu spásu? Kde ma ľaká, čo som pre vás, tam ma potešuje, čo som s vami. Lebo pre vás som biskup, s vami som kresťan. Tamto je meno prijatého úradu, toto milosti; tamto je nebezpečné, toto spásne.
Slovom, akoby nami zmietala búrka na veľkom mori tej činnosti. Ale keď si uvedomíme, čou krvou sme boli vykúpení, akoby sme vchádzali do bezpečného prístavu pokojom tejto myšlienky. Ak sa namáhame, čo je vlastné tomuto úradu, nachádzame odpočinok v spoločnom dobrodení. Ak ma teda to, že som s vami vykúpený, teší viac, ako to, že som váš predstavený, potom budem väčšmi vaším sluhom, ako prikazuje Pán, aby som nebol nevďačný za cenu, za ktorú smiem byť vaším spolusluhom. Veď musím mať rád Vykupiteľa a viem, čo povedal Petrovi: „Peter, máš ma rád? Pas moje ovce.“ Pýtal sa to raz, druhý raz i tretí raz. Pýtal sa na lásku a ukladal ťažkú prácu, lebo kde je väčšia láska, tam je práca ľahšia.
„Čím sa odvďačím Pánovi za všetko, čo mi dal?“ Mám povedať, že sa odvďačím tým, že pasiem jeho ovce? Veď aj to robím „nie ja, ale Božia milosť so mnou“. Čím sa teda môžem odvďačiť, keď ma vo všetkom predchádza? A predsa čakáme odmenu, lebo zadarmo milujeme a ovce pasieme. A to už ako? To ide ako dohromady: zadarmo milujem, aby som pásol, a chcem odmenu za to, že pasiem? Nebolo by to nijako možné, nijako nemožno čakať odmenu od toho, koho milujeme zadarmo, keby nebol odmenou ten, koho milujeme. Veď ak sa za to, že nás vykúpil, odvďačíme tým, že pasieme jeho ovce, čím sa mu odvďačíme za to, že nás urobil pastiermi? Lebo zlými pastiermi, čo nech je od nás ďaleko, sme zo svojej zloby, ale dobrými, čo nech nám on dá, môžeme byť len z jeho milosti. A preto vám, bratia moji, „prikazujeme a prosíme, aby ste Božiu milosť neprijímali nadarmo“. Urobte našu službu užitočnou. „Vy ste Božia roľa.“ Zvonka prijímajte toho, ktorý sadí a polieva, vnútri zasa toho, ktorý dáva vzrast. Pomáhajte nám aj modlitbou, aj poslušnosťou, aby nás tešilo nie tak to, že vás vedieme, ako to, že vám osožíme.
RESPONZÓRIUM
Toto je pravý mučeník, ktorý prelial svoju krv pre Kristovo meno. * Nebál sa vyhrážok sudcov, ani nehľadal pozemskú slávu, a tak sa dostal do nebeského kráľovstva.
Pán viedol spravodlivého po rovných cestách a ukázal mu Božie kráľovstvo. * Nebál sa.
MODLITBA
Modlime sa.
Bože, v dnešný deň nám dovoľuješ osláviť mučeníctvo svätého biskupa Januára; daj, prosíme, aby sme sa tešili z jeho spoločenstva vo večnej blaženosti. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.
Amen.
Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.
© 1999-2023 J. Vidéky