Posvätné čítanie
Bože, príď mi na pomoc.
Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.
Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.
HYMNUS
I. Ak je posvätné čítanie v noci alebo včasráno:
Účastník svetla Otcovho,
ty sám si svetlo svetla, deň,
keď v noci na spev vstávame,
stoj pri nás ako pochodeň.
Nech zmizne z mysle temrava,
démonov zberbu odožeň,
nech údy nie sú ťarbavé,
nech opustí nás nočný sen.
Nám, Kriste, milostivý buď,
nám, ktorí v teba veríme,
nech telu, duši osoží,
o čo ťa v piesňach prosíme.
Sláva buď, Kriste, kráľ dobrý,
tebe i Bohu Otcovi,
na večné veky sláva buď
aj Duchu Tešiteľovi. Amen.
II. Ak je posvätné čítanie cez deň:
Blažená Svätá Trojica,
ty všetko tvoríš, spravuješ;
na práce deň nám darúvaš
a noc na spánok určuješ.
Preto ti ráno, večer tiež
aj vo dne, v noci spievame;
nech tvoja sláva, dobrota
naveky s nami zostane.
Hľa, koríme sa v pokore
pred tebou trošku nesmelí,
spoj naše spevy so spevmi,
čo v nebi nôtia anjeli.
Vyslyš nás, Otče láskavý,
pomôž nám, Kriste, Kráľ slávy,
s Otcom i Duchom Boh pravý,
a vládni, kraľuj nad nami. Amen.
PSALMÓDIA
Ant. 1 Boh vstáva a spred jeho tváre utekajú tí, čo ho nenávidia.
Boh vstáva a jeho nepriatelia sa tratia, *
spred jeho tváre utekajú tí, čo ho nenávidia.
Ako sa rozplýva dym, tak ich rozháňa; †
ako sa vosk roztápa ohňom, *
tak spred Božej tváre miznú hriešnici.
Ale spravodliví sa môžu tešiť a jasať pred Božou tvárou *
a v radosti sa veseliť.
Spievajte Bohu a jeho meno žalmom velebte. †
Pripravte cestu tomu, čo sa vznáša nad oblakmi: *
jeho meno je Pán.
Plesajte pred ním; †
on je otec sirôt a záchranca vdov, *
on je Boh vo svojom svätom príbytku.
On je Boh, čo opusteným dáva prebývať v domoch, †
väzňov privádza k šťastiu, *
no odbojníci zostanú v zemi pustej.
Bože, keď si kráčal na čele svojho ľudu *
a prechádzal púšťou, zem sa zatriasla.
Pred tvárou Boha zo Sinaja sa rozpršala aj obloha, *
pred tvárou Boha Izraela.
Zoslal si, Bože, zúrodňujúci dážď *
a vzpružil si svoju ochabnutú krajinu.
Prebývajú v nej tvoje tvory, *
pre chudobného si ju pripravil vo svojej dobrote, Bože.
Ant. Boh vstáva a spred jeho tváre utekajú tí, čo ho nenávidia.
Ant. 2 Náš Boh je Boh spásy, on je Pán, čo zo smrti dáva uniknúť.
Pán vyslovuje slovo; *
nesmierny zástup panien ohlasuje dobrú zvesť:
„Utekajú králi, utekajú s vojskami *
a korisť delí krásavica domu.
Kým ste vy spali uprostred košiara, *
striebrom sa zaskveli krídla holubice a jej pierka žltým zlatom.
Keď tam Všemohúci rozháňal kráľov, *
snehom sa zabelel Selmon.“
Vrch bášanský je vrch Boží, *
pohorie Bášanu má veľa štítov.
Prečo vy, strmé štíty, závidíte vrchu, †
na ktorom sa Bohu zapáčilo prebývať? *
Veď Boh tam bude bývať naveky.
Božích vozov sú desaťtisíce tisícov: *
Pán tiahne zo Sinaja do svätyne.
Do výšav si vystúpil, so sebou si vzal zajatcov, †
ľudí si prijal do daru, *
aby u Pána Boha mohli bývať aj buriči.
Nech je velebený Pán deň čo deň; *
nesie nás Boh, naša spása.
Náš Boh je Boh spásy, *
on je Pán, čo zo smrti dáva uniknúť.
Veď Boh rozbíja hlavy svojim nepriateľom *
aj vlasaté temeno tým, čo zotrvávajú v hriechoch.
I povedal Pán: „Z vrchov Bášanu ich privediem, *
vyvediem ich z morských hlbín,
aby sa tvoja noha zmáčala v krvi *
a jazyky tvojich psov aby dostali podiel z nepriateľov.“
Ant. Náš Boh je Boh spásy, on je Pán, čo zo smrti dáva uniknúť.
Ant. 3 Spievajte Bohu, zemské kráľovstvá, na harfách hrajte Pánovi.
Prizerajú sa, Bože, ako vstupuješ, *
ako ty, môj Boh a kráľ, vstupuješ do svätyne.
Na čele idú speváci, †
na konci zasa harfisti *
a uprostred dievčatá bijúce na bubny.
„Na zhromaždeniach Boha velebte, *
velebte Pána, potomci Izraela.“
Vpredu ich vedie mladučký Benjamín, †
kniežatá Júdove v šíku bojovom, *
kniežatá Zabulonove, kniežatá Neftaliho.
Prejav, Bože, svoju moc, *
upevni, Bože, čo si v nás vykonal.
Nech pre tvoj chrám v Jeruzaleme *
králi prinášajú dary.
Zažeň obludu, čo sa skrýva v tŕstí, †
čriedu býkov s teľcami národov; *
nech sa ti s prútmi striebra pokoria.
Rozplaš národy, čo bažia za vojnou. †
Z Egypta prídu veľmoži, *
Etiópia vystrie svoje ruky k Bohu.
Spievajte Bohu, zemské kráľovstvá, na harfách hrajte Pánovi, †
hrajteže Bohu, čo sa nesie na odvekých nebesiach k východu; *
hľa, dvíha svoj hlas, svoj mocný hlas.
Uznajte Božiu moc. †
Nad Izraelom jeho veleba *
a jeho moc až nad oblaky.
Vznešený si, Bože, vo svojej svätyni. †
Boh Izraela sám dáva silu i statočnosť svojmu ľudu. *
Zvelebený buď, Bože.
Ant. Spievajte Bohu, zemské kráľovstvá, na harfách hrajte Pánovi.
Budem počúvať, čo povie Pán, Boh.
On ohlási pokoj svojmu ľudu.
PRVÉ ČÍTANIE
Z Knihy proroka Micheáša
3, 1-12
Pre hriechy kniežat bude zničený Jeruzalem
„Počúvajte, Jakubove kniežatá
a vodcovia Izraelovho domu:
Nie je vašou úlohou poznať právo?“
Ale vy nenávidíte dobro a milujete zlo.
Násilím z nich zdierate kožu
a mäso z ich kostí.
Oni požierajú mäso môjho ľudu
a sťahujú z nich kožu,
lámu im kosti
a sekajú ako upečené mäso v kotle,
ako mäso v hrnci.
Potom budú volať k Pánovi,
ale nevyslyší ich,
v tom čase
skryje svoju tvár pred nimi,
lebo páchali veľmi zlé skutky.
Toto hovorí Pán o prorokoch,
ktorí zvádzajú môj ľud,
ktorí hlásajú pokoj,
keď majú čo hrýzť svojimi zubami,
ale ak im niekto nedá nič do úst,
vyhlasujú proti nemu svätú vojnu.
Preto na vás príde noc bez videnia
a tma bez veštenia.
Zapadne nad prorokmi slnko
a zatmie sa nad nimi deň.
Zahanbia sa jasnovidci,
budú sa hanbiť veštci.
Všetci si zakryjú pery,
lebo niet Božej odpovede.
Ja som však naplnený
silou Pánovho Ducha,
právom i mocou,
aby som oznámil Jakubovi jeho zločin
a Izraelu jeho hriech.
Počúvajte toto, kniežatá Jakubovho domu
a sudcovia domu Izraelovho,
vy, ktorým sa prieči právo
a prevraciate všetko, čo je priame,
ktorí budujete Sion na krvi
a Jeruzalem na neprávosti.
Jeho kniežatá súdia za dary,
jeho kňazi učia za odmenu
a jeho proroci veštia za peniaze.
Pritom sa spoliehajú na Pána a hovoria:
„Či nie je medzi nami Pán?
Nepríde na nás nešťastie.“
Preto vašou vinou
rozorú Sion ako pole,
Jeruzalem bude ako hromada kamenia
a chrámový vrch ako zalesnená výšina.
RESPONZÓRIUM
Ž 79, 1; Dan 3, 42. 29a
Bože, pohania vtrhli do tvojho dedičstva, poškvrnili tvoj svätý chrám a Jeruzalem obrátili na rumy. * Nezahanbi nás, ale zaobchádzaj s nami podľa svojho veľkého milosrdenstva.
Pretože sme zhrešili a zločinne konali, odpadli sme od teba. * Nezahanbi nás.
DRUHÉ ČÍTANIE
Z Listov svätého biskupa a mučeníka Cypriána
(Epist. 10, 2-3. 5: CSEL 3, 491-492. 494-495)
Neochvejná viera
Akými chválami vás zahrnúť, statoční bratia?! Akým chválospevom zvelebiť pevnosť vášho srdca a vytrvalosť vo viere?! Vydržali ste to najtvrdšie mučenie až po dosiahnutie slávy a neustúpili ste pred mukami, ale muky ustúpili pred vami. Bolestiam neurobili koniec mučidlá, ale víťazné vence. Krvavé masakry trvali tak dlho nie preto, aby otriasli pevnou vierou, ale aby rýchlejšie poslali Božích ľudí k Pánovi.
Množstvo prítomných hľadelo s úžasom na nebeský zápas za Boha a duchovný boj za Krista, ako pevne stoja jeho služobníci a hovoria slobodne, s nenarušenou mysľou a božskou silou, zbavení síce svetských zbraní, ale vo viere ozbrojení zbraňami viery. Pri mučení boli statočnejší ako ich mučitelia a dobité a dotrhané údy zvíťazili nad bijúcimi a trhajúcimi pazúrmi.
Neochvejnú vieru nemohlo zlomiť ani dlhé a opakované zúrivé mučenie, hoci im vytŕhali vnútornosti a Božích služobníkov už nemučili údy, lež rany po nich. Tiekla krv, ktorá uhášala požiar prenasledovania a svojím slávnym prúdom udúšala pekelný plameň a oheň. Aké to bolo Pánovo divadlo, aké vznešené, aké veľkolepé, aká vzácna bola v Božích očiach prísaha a oddanosť jeho vojaka, ako sa píše v žalmoch, kde nám Duch Svätý hovorí a zároveň nás napomína: „V Božích očiach má veľkú cenu smrť jeho spravodlivých.“ Veľkú cenu má smrť, ktorá si za cenu svojej krvi kupuje nesmrteľnosť, ktorá dostáva za dokonalú čnosť Boží víťazný veniec.
Akú radosť tam mal Kristus, ako rád aj bojoval, aj zvíťazil v takých svojich služobníkoch. On, ochranca viery, ktorý dáva veriacim toľko, koľko sa kto odhodlá prijať. Bol pri svojom zápase a bojovníkov a obrancov svojho mena vzpružoval, posilňoval a nadchýnal. A ten, ktorý raz premohol smrť za nás, víťazí stále v nás.
Aká blahoslavená je naša Cirkev, keď ju takto osvecuje sláva Božej velebnosti, keď ju v našich časoch ožaruje slávna krv mučeníkov. Predtým bola v skutkoch bratov snehobiela, teraz sčervenala v krvi mučeníkov. Medzi jej kvetmi nechýbajú ani ľalie, ani ruže. Teraz nech všetci bojujú o najvyššiu hodnosť oboch vyznačení a prijmú buď bielu korunu za skutky, alebo purpurovú za utrpenie.
RESPONZÓRIUM
Keď v sile viery zápasíme, díva sa na nás Boh, dívajú sa anjeli, díva sa Kristus. * Aká to sláva a aké šťastie zápasiť v prítomnosti Boha a od Krista dostať víťaznú korunu.
Napnime všetky svoje sily a bojujme statočne až do konca s čistým srdcom, s pevnou vierou a vytrvalou láskou. * Aká to.
MODLITBA
Modlime sa.
Prosíme ťa, Pane, daj, aby obdivuhodná statočnosť svätých mučeníkov Ponciána a Hipolyta ustavične v nás rozmnožovala lásku k tebe a v našich srdciach upevňovala svätú vieru. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.
Amen.
Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.
© 1999-2023 J. Vidéky