1. január 2024

PANNY MÁRIE BOHORODIČKY
slávnosť
(koniec Oktávy narodenia Pána)

Posvätné čítanie

Bože, príď mi na pomoc.

Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.

HYMNUS

Jesseho koreň kvitne, hľa,

ratolesť plod nám priniesla;

Rodičke chvíľa nastala

a matka pannou zostala.

Do jasieľ dať sa dovolil

ten, čo jas, svetlo vytvoril,

on s Otcom nebo založil,

a do plienok sa uložil.

Ten, čo dal zákon dejinám

a Desatoro určil nám,

neváhal stať sa človekom

a poddaný byť zákonom.

Svetlo a spása rodí sa,

noc temná aj smrť tratia sa;

národy, poďte, viďte, hľa:

Mária Boha zrodila.

Ježišu z Panny zrodený,

sláva ti, Bože útechy;

Otcovi, Duchu Svätému

nech sa česť vzdáva naveky. Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Vyvýšte sa, brány prastaré, lebo má vstúpiť Kráľ slávy.

Žalm 24
Pán prichádza do chrámu
Kristovi sa otvorili nebeské brány a bol vzatý do neba. (Sv. Irenej)

Pánova je zem i všetko, čo ju napĺňa, *

okruh zeme aj tí, čo bývajú na ňom.

Veď on sám položil jeho základy na moriach *

a upevnil ho na vodách.

Kto smie vystúpiť na vrch Pánov, *

kto smie stáť na jeho mieste posvätnom?

Ten, čo má ruky nevinné a srdce čisté, †

čo nedvíha svoju dušu k márnosti *

a neprisahá falošne.

Taký dostane požehnanie od Pána *

a odmenu od Boha, svojho spasiteľa.

To je pokolenie tých, čo ho hľadajú, *

čo hľadajú tvár Boha Jakubovho.

Zdvihnite, brány, svoje hlavice †

a vyvýšte sa, brány prastaré, *

lebo má vstúpiť kráľ slávy.

Kto je ten kráľ slávy? *

Pán silný a mocný, Pán mocný v boji.

Zdvihnite, brány, svoje hlavice, †

a vyvýšte sa, brány prastaré, *

lebo má vstúpiť kráľ slávy.

Kto je ten kráľ slávy? *

Pán zástupov, to je ten kráľ slávy.

Ant. Vyvýšte sa, brány prastaré, lebo má vstúpiť Kráľ slávy.

Ant. 2 Z Márie sa zrodil Bohočlovek; sám Najvyšší ju vyvolil.

Žalm 87
Jeruzalem, matka všetkých národov
Jeruzalem, ktorý je hore, to je tá slobodná, ktorá je našou matkou. (Gal 4, 26)

Základy má na posvätných vrchoch; †

brány Siona miluje Pán *

nad všetky stany Jakuba.

Slávne veci sa hovoria o tebe, *

mesto Božie.

Rahab a Babylon pripočítam k tým, čo ma poznajú; †

Filištínci, Týrčania a Etiópčania: *

tí všetci sa tam zrodili.

A o Sione sa bude hovoriť: „Ten i tamten sa na ňom narodil *

a sám Najvyšší mu dal pevné základy.“

Pán zaznačí do knihy národov: *

„Títo sa tam zrodili.“

A spievajú ako pri tanci: *

„V tebe sú všetky moje pramene.“

Ant. Z Márie sa zrodil Bohočlovek; sám Najvyšší ju vyvolil.

Ant. 3 Dnes sa narodil náš Spasiteľ, Pán, zrodený pred východom zornice a pred všetkými vekmi.

Žalm 99
Svätý je Pán, náš Boh
Ty, ktorý si nad cherubmi, stal si sa jedným z nás a zmenil si nešťastný údel zeme. (Sv. Atanáz)

Pán kraľuje, traste sa, národy; *

tróni nad cherubmi, chvej sa, zem.

Veľký je Pán na Sione *

a vyvýšený nad všetky národy.

Oslavujte jeho meno veľké a úžasné, *

lebo je sväté.

Mocný kráľ spravodlivosť miluje: †

ty si ustanovil, čo je správne, *

právo a spravodlivosť v Jakubovi ty vysluhuješ.

Velebte Pána, nášho Boha, †

a padnite k jeho nohám, *

lebo je svätý.

Mojžiš a Áron, jeho kňazi, *

a Samuel, ctiteľ jeho mena,

vzývali Pána a on ich vypočul, *

z oblačného stĺpa k nim hovoril.

A zachovávali jeho svedectvo *

a prikázania, ktoré im dal.

Pane, Bože náš, ty si ich vypočul, †

Bože, ty si bol k nim milostivý, *

no nenechal si bez trestu ich priestupky.

Velebte Pána, nášho Boha, †

na jeho svätom vrchu sa mu klaňajte, *

lebo svätý je Pán, Boh náš.

Ant. Dnes sa narodil náš Spasiteľ, Pán, zrodený pred východom zornice a pred všetkými vekmi.

Slovo sa telom stalo. Aleluja.

A prebývalo medzi nami. Aleluja.

PRVÉ ČÍTANIE

Z Listu Hebrejom

2, 9-17

Kristus vo všetkom podobný bratom

Bratia, vidíme, že ten, ktorý bol stvorený len o niečo menší od anjelov, Ježiš, bol ovenčený slávou a cťou, lebo pretrpel smrť, aby z Božej milosti okúsil smrť za všetkých.

Veď sa patrilo, aby ten, pre ktorého je všetko a skrze ktorého je všetko, ktorý priviedol mnoho synov do slávy, zdokonalil pôvodcu ich spásy utrpením. Lebo aj ten, čo posväcuje, aj tí, čo sú posväcovaní, všetci pochádzajú z jedného. Preto sa nehanbí volať ich bratmi, keď hovorí:

„Tvoje meno zvestujem svojim bratom

a uprostred zhromaždenia budem ťa velebiť.“

Ďalej: „Ja budem v neho dúfať.“

A zasa: „Hľa, ja i deti, ktoré mi dal Boh.“

A pretože deti majú účasť na krvi a tele, aj on mal podobne spoluúčasť na nich, aby smrťou zničil toho, ktorý vládol smrťou, čiže diabla, a vyslobodil tých, ktorých celý život zotročoval strach pred smrťou. Veď sa neujíma anjelov, ale ujíma sa Abrahámovho potomstva. Preto sa vo všetkom musel pripodobniť bratom, aby sa stal milosrdným a verným veľkňazom pred Bohom a odčinil hriechy ľudu.

RESPONZÓRIUM

Lk 1, 28

Šťastná si, Panna Mária; pod srdcom si nosila Pána, Stvoriteľa sveta. * Porodila si toho, ktorý ťa stvoril, a ostávaš pannou naveky.

Zdravas’, Mária, milosti plná, Pán s tebou. * Porodila si.

DRUHÉ ČÍTANIE

Z Listov svätého biskupa Atanáza

(Epist. ad Epictetum 5-9: PG 26, 1058. 1062-1066)

Slovo prijalo z Márie našu ľudskú prirodzenosť

Apoštol hovorí, že „Slovo sa ujalo Abrahámovho potomstva. Preto sa vo všetkom muselo pripodobniť bratom“ a vziať si telo podobné nášmu. Práve preto je tu Mária: aby si ho z nej vzal a ako vlastné obetoval za nás. Písmo spomína pôrod a hovorí: „Zavinula ho do plienok“, blahoslaví prsia, ktoré on požíval, a spomína aj to, že priniesli zaňho obetu ako za prvorodeného. A Gabriel jej obozretne a múdro hovorí. Nepovedal jednoducho „v tebe“ sa narodí, aby si nik nemohol myslieť, že telo bolo do nej vložené zvonka, ale povedal „z teba“, aby všetci verili, že to, čo porodila, z nej povstalo.

Práve o to išlo, že si Slovo vzalo našu ľudskú prirodzenosť, prinieslo ju na obetu a celkom ju zničilo. Potom nás odialo svojou prirodzenosťou. A tak mohol Apoštol povedať: „Toto porušiteľné telo si musí obliecť neporušiteľnosť a smrteľné si musí obliecť nesmrteľnosť.“

Ale to nie je len výmysel, ako hovoria niektorí. Nie! Spasiteľ sa naozaj stal človekom, a tak spasil celého človeka. Naša spása naozaj nie je nijaký prelud a netýka sa len tela; v Božom Slove bol spasený celý človek, teda aj duša, aj telo.

Z Márie podľa Písma vzišiel človek s pravou ľudskou prirodzenosťou, preto pravé bolo aj Pánovo telo; bolo pravé, pretože bolo také isté ako naše. Veď Mária je naša sestra, lebo všetci pochádzame od Adama.

Keď Ján hovorí: „Slovo sa telom stalo“, treba to chápať tak ako iné podobné výroky. Tak napríklad Pavol napísal: „Kristus sa za nás stal kliatbou.“ Ľudské telo získalo zo spoločenstva a zo spojenia so Slovom nesmierne bohatstvo: zo smrteľného sa stalo nesmrteľné, zo živočíšneho sa stalo duchovné a hoci bolo utvorené zo zeme, prešlo cez nebeskú bránu.

Ale Trojica, aj keď si Slovo vzalo telo z Márie, je stále Trojicou, nepozná nijaký prírastok ani úbytok; je stále úplne dokonalá: Trojica, a pritom jeden Boh. A tak Cirkev hlása, že je jeden Boh, Otec Slova.

RESPONZÓRIUM

Porov. Lk 1, 42

Svätá a nepoškvrnená Panna, neviem, akými chválami ťa zahrnúť. * Lebo ty si nosila v lone toho, ktorého nemôžu nebesia obsiahnuť.

Požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod tvojho života. * Lebo ty si.

HYMNUS TE DEUM

Teba, Bože, chválime.

MODLITBA

Modlime sa.

Bože, narodením tvojho Syna z preblahoslavenej Panny Márie poskytol si ľuďom večnú spásu; daj, prosíme, aby sme vždy aj v tomto novom roku pociťovali účinky jej orodovania, veď skrze ňu sme dostali Pôvodcu života, Ježiša Krista, tvojho Syna a nášho Pána. Lebo on je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.

Amen.

Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.

© 1999-2023 J. Vidéky