Bože, príď mi na pomoc.
Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.
Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.
HYMNUS
I. Ak je posvätné čítanie v noci alebo včasráno:
Teraz je pre nás onen čas,
keď podľa Písma príde k nám
základ a hlava kráľovstva:
nebeský Ženích Kristus Pán.
V ústrety panny kráčajú,
jak počuť v evanjeliu,
nesú si jasné lampáše,
s radosťou veľkou spievajú.
No hlúpe, pravda, meškajú,
lampáše majú zhasnuté;
na bránu darmo búchajú,
dvere sú pre ne zamknuté.
A preto triezvi bedlime,
nesme si v mysli svetlo, jas,
by s piesňou v srdci Pánovi
v ústrety išiel každý z nás.
Urob nás, Pane, hodnými
mať účasť v tvojom kráľovstve,
aby sme mohli naveky
spievať ti vďačný chválospev. Amen.
II. Ak je posvätné čítanie cez deň:
Ó, život svätých, cesta, nádej, spása,
Ježišu Kriste, darca čností, krásy,
náš pokoj; Pane, tebe hlasom silným
spievame hymny.
Ty stelesňuješ svätosť, všetky čnosti,
čo svätí majú, po čom zbožní túžia
mysľou i citom; k tebe láska, Pane,
v srdci nám planie.
Udeľ nám pokoj, daj nám pevnú vieru,
ochraňuj slabých, zdvihni tých, čo klesli,
napokon daruj všetkým, mladým, starým,
nebeské dary.
Nech sa vždy vzdáva chvála, česť a sláva
Otcovi, tebe, Syn, Kráľ, Vykupiteľ;
Svätému Duchu zbožné piesne znejte
po celom svete. Amen.
PSALMÓDIA
Ant. 1 Nakloň ku mne svoj sluch, Pane, a zachráň ma.
Pane, v teba dúfam, nech nie som zahanbený naveky; *
vysloboď ma, veď si spravodlivý.
Nakloň ku mne svoj sluch, *
ponáhľaj sa a zachráň ma.
Buď mi skalou útočišťa, *
opevneným hradom mojej spásy.
Veď ty si moja sila a moje útočište, *
pre svoje meno budeš ma viesť a opatrovať.
Vyvedieš ma z osídla, čo mi nastrojili, *
lebo ty si moja sila.
Do tvojich rúk porúčam svojho ducha; *
ty si ma vykúpil, Pane, Bože verný.
Nenávidíš tých, čo si ctia márne modly; *
ale ja dúfam v Pána.
Plesám a teším sa, že si milosrdný, *
lebo si zhliadol na moju poníženosť.
Spoznal si tieseň mojej duše †
a nevydal si ma do rúk nepriateľa: *
moje nohy si postavil na šíre priestranstvo.
Ant. Nakloň ku mne svoj sluch, Pane, a zachráň ma.
Ant. 2 Pane, rozjasni svoju tvár nad svojím sluhom.
Zmiluj sa, Bože, nado mnou, lebo som v súžení; †
od zármutku mi chabne oko, *
duša i vnútro moje.
Život sa mi v strastiach míňa *
a roky v nárekoch.
Biedny som a slabnem *
a chradnú mi kosti.
Všetci moji nepriatelia mnou opovrhujú, †
susedom som na posmech a svojim známym som postrachom. *
Tí, čo ma vidia na ulici, utekajú predo mnou.
Vytrácam sa z ich pamäti ako mŕtvy, *
som sťa odhodená nádoba.
Veru čujem, ako ma mnohí hania: *
hrôza zo všetkých strán.
Spolčujú sa proti mne a radia sa o tom, *
ako ma zabiť.
Ja sa však spolieham na teba, Pane, †
a hovorím: „Ty si môj Boh, *
v tvojich rukách je môj osud.“
Vytrhni ma z rúk mojich nepriateľov *
a prenasledovateľov.
Rozjasni svoju tvár nad svojím sluhom *
a zachráň ma vo svojom milosrdenstve.
Ant. Pane, rozjasni svoju tvár nad svojím sluhom.
Ant. 3 Pane, buď zvelebený, že si mi preukázal milosrdenstvo.
Pane, tvoja dobrota je taká nesmierna, *
a vyhradil si ju bohabojným.
Preukazuješ ju tým, čo v teba dúfajú, *
pred zrakom ľudí.
Záclonou svojej tváre ich kryješ *
pred zúrivosťou ľudu.
V stánku ich chrániš *
pred svárlivými jazykmi.
Pane, buď zvelebený, *
že si mi preukázal milosrdenstvo v opevnenom meste.
Už som si v strachu hovoril: *
„Odvrhnutý som spred tvojich očí.“
No ty si vyslyšal moju hlasitú modlitbu, *
keď som volal k tebe.
Milujte Pána, všetci jeho svätí. †
Pán verných chráni, *
ale plnou mierou odpláca tým, čo si počínajú pyšne.
Vzmužte sa a majte srdce statočné, *
vy všetci, čo dúfate v Pána.
Ant. Pane, buď zvelebený, že si mi preukázal milosrdenstvo.
Veď ma, Pane, vo svojej pravde a uč ma.
Lebo ty si Boh, moja spása.
PRVÉ ČÍTANIE
Z Druhej knihy Samuelovej
15, 7-14. 24-30; 16, 5-13
Absolónova vzbura a Dávidov útek
V tých dňoch Absolón povedal kráľovi: „Chcel by som ísť, prosím, do Hebronu a splniť sľuby, ktoré som urobil Pánovi. Lebo tvoj služobník urobil sľub, keď bol v Gesure v Sýrii: Ak ma Pán privedie späť do Jeruzalema, prinesiem Pánovi obetu.“ Kráľ mu povedal: „Choď v pokoji.“ On vstal a odišiel do Hebronu.
Ale Absolón poslal vyzvedačov do všetkých kmeňov Izraela s odkazom: „Len čo začujete zvuk poľnice, zvolajte: ‚Absolón sa stal kráľom v Hebrone!‘“ S Absolónom šlo z Jeruzalema dvesto mužov, ktorí boli pozvaní; išli s úprimným srdcom a vôbec nič netušili. Kým Absolón prinášal obety, dal zavolať aj Dávidovho poradcu Gilončana Achitofela z jeho mesta Gilo. A bolo to veľké sprisahanie, lebo okolo Absolóna sa zbiehalo čoraz viac ľudu.
K Dávidovi prišiel posol so správou: „Všetci Izraeliti sa celým srdcom pridali k Absolónovi.“ Dávid povedal svojim sluhom, čo boli s ním v Jeruzaleme: „Poďte, utekajme; neostáva nám nič iné iba ujsť pred Absolónom. Poponáhľajte sa, nech nás neprekvapí a neprepadne, nech nás neuvrhne do nešťastia a mesto nevyhubí ostrím meča.“
Prišiel aj Sadok a všetci leviti s ním niesli archu Božej zmluvy. Božiu archu položili a kým všetok ľud nevyšiel z mesta, Abiatar priniesol obetu. Tu kráľ povedal Sadokovi: „Zanes Božiu archu späť do mesta. Ak nájdem milosť v Pánových očiach, privedie ma naspäť a ukáže mi ju aj svoj príbytok. Ale ak povie: ‚Nepáčiš sa mi,‘ som pripravený; nech urobí, čo sa jemu páči.“ A ešte povedal kráľ kňazovi Sadokovi: „Vidíš? Vráť sa v pokoji do mesta. A tvoj syn Achimaas a Abiatarov syn Jonatan, dvaja vaši synovia, nech idú s vami. Ja sa budem zdržiavať pri brodoch na púšti, kým mi od vás nedôjde nejaký odkaz.“ Sadok a Abiatar zaniesli teda Božiu archu do Jeruzalema a ostali tam.
Dávid potom vystupoval na Olivovú horu a plakal. Hlavu mal zahalenú a išiel bosý; aj všetok ľud, čo bol s ním, mal zahalenú hlavu, kráčal nahor a plakal.
Keď kráľ Dávid došiel až k Bahurim, práve stadiaľ vychádzal muž zo Saulovho príbuzenstva, Gérov syn menom Semei. Išiel opodiaľ, preklínal a hádzal kamene do Dávida a do sluhov kráľa Dávida, kým všetok ľud a všetci udatní muži kráčali po pravej i ľavej strane kráľa. A Semei takto preklínal kráľa: „Utekaj, utekaj, krvavý muž, Beliálov muž. Pán na teba uvalil všetku krv Saulovho domu, lebo si uchvátil jeho kráľovstvo a Pán dal kráľovstvo do ruky tvojho syna Absolóna. Teraz sa na teba valí nešťastie, lebo si krvilačný človek.“ Abisai, syn Sarvie, vravel kráľovi: „Prečo tento zdochnutý pes preklína môjho pána a kráľa? Idem a zrazím mu hlavu.“ Ale kráľ povedal: „Čo môžem ja alebo vy, synovia Sarvie? Ak preklína a ak mu Pán rozkázal preklínať Dávida, kto sa opováži povedať: ‚Prečo to robíš?‘“ A kráľ povedal Abisaimu a všetkým svojim sluhom: „Hľa, môj syn, ktorý vyšiel z mojich útrob, číha mi na život. O koľko viac môže toto robiť tento Benjamínec?! Nechajte ho, nech zlorečí, ako mu prikázal Pán. Možno Pán zhliadne na moje súženie a dá mi dobré za toto dnešné preklínanie.“ A Dávid i jeho sluhovia pokračovali v ceste. Ale Semei šiel opodiaľ po úbočí vrchu, preklínal, hádzal doň kamene a metal zem.
RESPONZÓRIUM
Ž 41, 10; Mk 14, 18b
Môj priateľ, ktorému som dôveroval * A ktorý jedával môj chlieb, zdvihol proti mne pätu.
Jeden z vás ma zradí, ten, čo je so mnou. * A ktorý.
DRUHÉ ČÍTANIE
Z Listu svätého pápeža Klementa Prvého Korinťanom
(Nn 46, 2 – 47, 4; 48, 1-6: Funk 1, 119-123)
Nech každý hľadá, čo osoží všetkým, a nie iba jemu
Je napísané: „Pripojte sa k svätým, lebo kto sa k nim primkne, ten sa posvätí.“ A znova na inom mieste: „S nevinným mužom budeš nevinný, s vyvoleným budeš vyvolený a pri zvrhlom sa pokazíš.“ Preto sa spájame aj my s nevinnými a spravodlivými, lebo oni sú Boží vyvolenci. Prečo sú medzi vami sváry, hnevy, rozbroje, roztržky a vojna? Nemáme jedného Boha, jedného Krista a jedného Ducha milosti, ktorý bol na nás vyliaty, a nie je jedno povolanie v Kristovi? Prečo trháme a kmášeme Kristove údy a búrime sa proti vlastnému telu a v tomto šialenstve ideme tak ďaleko, že až zabúdame, že sme si navzájom údmi?
Pamätajte na slová Ježiša, nášho Pána: „Beda tomu človekovi! Bolo by pre neho lepšie, keby sa nebol narodil, ako by mal pohoršiť jedného z mojich vyvolených. Pre toho by bolo lepšie, keby mu zavesili mlynský kameň a ponorili ho do mora, ako by mal pokaziť jedného z mojich vyvolených.“ Vaša roztržka mnohých pokazila, mnohých vohnala do malomyseľnosti, mnohých do neistoty a nás všetkých do zármutku; veru, všetkým nám spôsobila žiaľ. A vaša vzbura ešte stále trvá.
Vezmite do rúk list svätého apoštola Pavla. Čo vám píše ako prvé na začiatku evanjelia? Určite z Božieho vnuknutia vám v liste napísal o sebe, o Kéfasovi i Apollovi, lebo aj vtedy boli medzi vami rozkoly a snahy o vytváranie strán. Ale tamtie rozkoly boli menší hriech, lebo ste sa prikláňali k slávnym apoštolom, so žiarivým svedectvom a k mužovi, ktorého oni potvrdili.
Skončime to teda čím skôr! Hoďme sa Pánovi k nohám a s plačom ho pokorne prosme, aby bol milostivý, aby sa s nami zmieril a prinavrátil nás k nášmu prvotnému krásnemu a čistému životu v bratskej láske. Lebo toto je brána spravodlivosti otvorená pre život, ako je napísané: „Otvorte mi brány spravodlivosti, vojdem nimi a poďakujem sa Pánovi. Toto je brána Pánova; len spravodliví ňou vchádzajú.“ Aj keď je otvorených veľa brán, brána spravodlivosti je tá istá, čo je aj v Kristovi. Blahoslavení všetci, ktorí ňou vošli a nasmerovali svoju cestu k svätosti a spravodlivosti a robia všetko pokojne. Či je niekto veriaci, schopný vysloviť poznanie, či múdry v posudzovaní rečí, alebo čistý v skutkoch, musí byť tým poníženejší, čím sa zdá byť väčším, a musí hľadať, čo osoží všetkým, a nie iba jemu.
RESPONZÓRIUM
1 Kor 9, 19a. 22; Jób 29, 15-16a
Hoci som slobodný voči všetkým, stal som sa sluhom všetkých. Pre slabých som sa stal slabým. * Pre všetkých som sa stal všetkým, aby som zachránil aspoň niektorých.
Pre slepého som bol okom, pre chromého nohou; pre chudobného som bol otcom. * Pre všetkých.
MODLITBA
Modlime sa.
Bože, ty si pozdvihol padnuté ľudstvo uponížením sa tvojho Syna; daruj svätú radosť svojim verným, ktorých si vymanil z otroctva hriechu, a priveď ich do večnej blaženosti. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.
Amen.
Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.
© 1999-2023 J. Vidéky