16. marec 2024

Sobota, Pôstne obdobie, 4. týždeň
4. týždeň žaltára

Posvätné čítanie

Bože, príď mi na pomoc.

Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Sláva Otcu. Ako bolo.

HYMNUS

Nastal nám milostivý čas,

Boh nám ho dal a lieči nás:

lieči svet z mdloby, slabosti

zdravý liek zdržanlivosti.

Žiari deň, čo nás obnoví,

venčený svetlom Kristovým,

v ňom srdce, choré vinami,

pôst uzdraví a zachráni.

Nech očistí pôst vinníka

a túžba nech ho preniká:

za Kristom verne putovať

a večnú slávu v nebi mať.

Nech celé tvorstvo korí sa

tebe, láskavá Trojica;

my, obnovení milosťou,

spievajme pieseň s radosťou. Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Pán ich vyslobodil z rúk utláčateľov.

Žalm 78, 40-72
Božia dobrota a nevera ľudu v dejinách spásy
Toto sa stalo ako predobraz pre nás. (1 Kor 10, 6)
IV

Koľko ráz ho na púšti popudzovali *

a k hnevu na stepi podnecovali.

Znova a znova pokúšali Boha *

a roztrpčovali Svätého Izraela.

Už nepamätali na jeho činy, *

ani na deň, v ktorý ich vyslobodil z rúk utláčateľov.

V Egypte urobil svoje znamenia, *

svoje zázraky na pláni taniskej.

Na krv premenil ich rieky a potoky, *

že už nemali čo piť.

Zoslal na nich komáre, aby ich štípali, *

žaby, aby ich trápili.

Ich úrodu vydal húseniciam napospas *

a kobylkám plody ich námahy.

Vinice im zbil ľadovcom *

a moruše mrazom.

Ľadovcu vydal ich dobytok, *

ich čriedy bleskom ohnivým.

Zoslal na nich oheň svojho hnevu, †

rozhorčenie, hrôzu a strach *

ako poslov skazy.

Uvoľnil cestu svojmu hnevu, †

neušetril ich od smrti, *

ich život vydal moru napospas.

Pobil všetko prvorodené v Egypte, *

prvotiny mužskej sily v stanoch Chámových.

Ant. Pán ich vyslobodil z rúk utláčateľov.

Ant. 2 Pán ich priviedol na svoj svätý vrch.

V

Svoj ľud však ako ovce vyviedol *

a viedol ako stádo po púšti.

Viedol ich bezpečne a nemali strach, *

ich nepriateľov však more pokrylo.

A priviedol ich do svojej svätej zeme, *

na vrch, čo získala jeho pravica.

Pred nimi vyhnal kmene pohanské, †

meračským lanom im rozdelil dedičnú krajinu *

a v stanoch pohanov dal bývať kmeňom izraelským.

Ale oni pokúšali a popudzovali Najvyššieho, Boha, *

a nezachovávali jeho príkazy.

Odpadávali a boli neverní †

ako ich otcovia, *

sklamali ako pokazený luk.

Rozhnevali ho obradmi na výšinách *

a svojimi modlami vzbudili jeho žiarlivosť.

Počul to Boh a rozhneval sa *

a na Izraela veľmi zanevrel.

Opustil príbytok v Silo, *

stánok, v ktorom prebýval medzi ľuďmi.

Vydal svoju silu do zajatia, *

do rúk nepriateľa svoju nádheru.

Svoj ľud vydal meču napospas *

a hnevom zahorel proti svojmu dedičstvu.

Ich mládencov pohltil oheň, *

ich panny sa nemohli zasnúbiť.

Kňazi padli pod mečom *

a ich vdovy nemal kto oplakať.

Ant. Pán ich priviedol na svoj svätý vrch.

Ant. 3 Vyvolil si kmeň Júdov a svojho sluhu Dávida, aby pásol Izraela, jeho dedičstvo.

VI

Pán sa však prebral ako zo spánku, *

ako hrdina vínom zmorený.

Porazil utekajúcich nepriateľov, *

pokryl ich večnou potupou.

Zavrhol stánok Jozefov, *

ani Efraimov kmeň si nezvolil,

lež vyvolil si kmeň Júdov, *

vrch Sion, ten si obľúbil.

A vystavil si svätyňu ako nebo vysokú, *

ako zem, ktorú upevnil naveky.

A vyvolil si svojho sluhu Dávida, †

od čriedy oviec ho vyzdvihol, *

vzal si ho od oviec, čo majú mláďatá,

aby pásol Jakuba, jeho ľud, *

a Izraela, jeho dedičstvo.

A on ich pásol so srdcom bez úhony *

a viedol ich rukou skúsenou.

Ant. Vyvolil si kmeň Júdov a svojho sluhu Dávida, aby pásol Izraela, jeho dedičstvo.

Kto koná pravdu, ide na svetlo,

Aby bolo vidieť jeho skutky.

PRVÉ ČÍTANIE

Z Knihy Numeri

20, 1-13; 21, 4-9

Vody Meríby. Medený had

V tých dňoch: V prvom mesiaci prišla celá izraelská pospolitosť na púšť Sin a ľud sa utáboril v Kádeši. Tam zomrela Mária a tam ju aj pochovali.

A keď nebolo vody pre ľud, zhŕkli sa proti Mojžišovi a proti Áronovi; búrili sa a hovorili: „Radšej sme mohli zahynúť so svojimi bratmi pred Pánom! Prečo ste vyviedli Pánovu pospolitosť na púšť? Aby sme pomreli i s naším dobytkom? Prečo ste nás vyviedli z Egypta a priviedli na toto zlé miesto, kde sa nedá siať, ktoré nerodí ani figy, ani hrozno, ani granátové jablká; ba ani vody na pitie tu niet?!“

Mojžiš a Áron opustili zhromaždenie, vošli do stánku stretnutia a vrhli sa na zem. Tu sa nad nimi zjavila Pánova veleba a Pán povedal Mojžišovi: „Vezmi si palicu a zhromaždi ľud; ty i tvoj brat Áron. Rozkážte skale pred ich očami a ona vydá vodu. Vyvedieš vodu zo skaly a napojíš pospolitosť i jej dobytok.“

Mojžiš vzal palicu, čo bola pred Pánom, ako mu prikázal. Mojžiš a Áron zhromaždili ľud pred skalu a povedal im: „Počujte, vy buriči: budeme vám môcť vyviesť vodu z tejto skaly?“ Potom Mojžiš zdvihol ruku a dva razy udrel palicou po skale; vtom vytryskla prúdom voda a napil sa ľud i dobytok.

Ale Pán povedal Mojžišovi a Áronovi: „Pretože ste mi neverili a neoslávili ste ma pred očami synov Izraela, nevovediete tento ľud do krajiny, ktorú im dám.“ To sú vody Meríby, kde sa synovia Izraela vadili s Pánom a kde on uprostred nich ukázal, že je svätý.

Potom tiahli od vrchu Hor po ceste, ktorá vedie k Červenému moru, aby obišli krajinu Edomčanov. Ľud začal chabnúť na ceste. Reptal proti Bohu i Mojžišovi: „Prečo ste nás vyviedli z Egypta? Aby sme umreli na púšti? Niet chleba, niet vody! A tento biedny pokrm sa nám už protiví.“

Preto Pán poslal na ľudí ohnivé hady. Ony hrýzli ľud a mnoho ľudí z Izraela zomrelo. Prišli k Mojžišovi a povedali: „Zhrešili sme, lebo sme reptali proti Pánovi a proti tebe. Pros Pána, aby nás oslobodil od hadov.“ Mojžiš sa modlil za ľud a Pán mu povedal: „Urob ohnivého hada a postav ho ako znamenie; ak sa pohryzený pozrie naň, ostane nažive.“ Mojžiš teda urobil medeného hada a postavil ho ako znamenie. A keď naň pohryzení pozreli, ozdraveli.

RESPONZÓRIUM

Jn 3, 14. 15. 17

Ako Mojžiš vyzdvihol na púšti hada, tak musí byť vyzdvihnutý aj Syn človeka, * Aby každý, kto verí, mal v ňom večný život.

Boh neposlal Syna na svet, aby svet odsúdil, ale aby sa skrze neho svet spasil. * Aby každý.

DRUHÉ ČÍTANIE

Z pastorálnej konštitúcie Gaudium et spes Druhého vatikánskeho koncilu o Cirkvi v dnešnom svete

(Č. 37-38)

Všetku ľudskú činnosť treba očistiť veľkonočným tajomstvom

Sväté písmo učí ľudí — a skúsenosť vekov mu dáva za pravdu —, že ľudský pokrok je veľkým dobrodením pre človeka, ale prináša so sebou veľké pokušenie: stupnica hodnôt je narušená, zlo pomiešané s dobrom a jednotlivci i skupiny vidia len svoje záujmy a záujmy iných nie.

Takto svet už nie je miestom pravého bratstva a moc človeka tak vzrástla, že už hrozí zničiť samo ľudské pokolenie.

Ak sa niekto pýta, ako prekonať túto biedu, kresťania vyhlasujú, že treba všetku ľudskú činnosť, denne ohrozenú pýchou a sebectvom, očistiť a zdokonaliť Kristovým krížom a zmŕtvychvstaním.

Človek, ktorého Kristus vykúpil a ktorý sa v Duchu Svätom stáva novým stvorením, môže a má mať rád aj veci, ktoré Boh stvoril. Veď ich prijíma od Boha; hľadí na ne a váži si ich, akoby práve vychádzali z Božej ruky.

Vzdáva za ne vďaky Dobrodincovi, používa stvorené veci a teší sa z nich v duchu chudoby a slobody, a tak sa stáva pravým vlastníkom sveta, akoby nič nemal, a pritom mu všetko patrí. „Veď všetko je vaše, ale vy ste Kristovi a Kristus Boží.“

Samo Božie Slovo, skrze ktoré povstalo všetko, stalo sa telom a prebývalo na zemi medzi ľuďmi. Vstúpilo do dejín sveta ako dokonalý človek, osvojilo si ich a zjednotilo v sebe. Ono nám zjavuje, že „Boh je láska“, a zároveň nás učí, že základným zákonom ľudskej dokonalosti, a teda aj pretvorenia sveta, je nové prikázanie lásky.

A tak tým, čo veria Božej láske, dáva istotu, že všetci ľudia majú otvorenú cestu lásky a že nijaké úsilie o uskutočnenie všeobecného bratstva nie je márne. Ale hneď nás upozorňuje, že túto lásku treba praktizovať nielen pri veľkých príležitostiach, ale aj a predovšetkým v bežných okolnostiach života.

On podstúpil smrť za nás všetkých, hriešnikov, a svojím príkladom nás učí, že aj my máme niesť kríž, ktorý kladie telo a svet na plecia tým, čo sa usilujú o pokoj a spravodlivosť.

Kristus, ktorý bol svojím vzkriesením ustanovený za Pána a ktorému je daná všetka moc na nebi i na zemi, silou svojho Ducha už pôsobí v ľudských srdciach a nielenže vzbudzuje túžbu po budúcom veku, ale tým samým oživuje, očisťuje a posilňuje aj ušľachtilé úsilia ľudskej rodiny urobiť svoj život ľudskejším a tomuto cieľu podriadiť celú zem.

Ale dary Ducha sú rozličné: kým jedných volá, aby vydávali viditeľné svedectvo túžby po nebeskom príbytku a udržovali ju živú v ľudskej rodine, iných volá, aby sa zasvätili pozemskej službe človeku a touto svojou službou pripravovali podklad pre nebeské kráľovstvo.

Ale všetkých oslobodzuje, aby premáhali sebectvo, všetky sily zeme zapojili do služby ľudského života, a tak sa nasmerovali do budúcnosti, keď sa ľudstvo samo stane príjemnou obetou Bohu.

RESPONZÓRIUM

Porov. 2 Kor 5, 15; Rim 4, 25

Kristus zomrel za všetkých, * Aby aj tí, čo žijú, už nežili pre seba, ale pre toho, ktorý za nich zomrel a vstal z mŕtvych.

Bol vydaný za naše hriechy a vzkriesený pre naše ospravedlnenie. * Aby aj.

MODLITBA

Modlime sa.

Prosíme ťa, Pane, svojou milosrdnou láskou pritiahni k sebe naše srdcia, lebo bez tvojej milosti v nás nemôžeš mať zaľúbenie. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.

Amen.

Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.

© 1999-2023 J. Vidéky