Posvätné čítanie
Bože, príď mi na pomoc.
Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.
Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.
HYMNUS
I. Ak je posvätné čítanie v noci alebo včasráno:
Večné svetlo, mocná žiara,
deň, čo nikdy nezhasne,
víťaz nad tmou, nad tmou noci
tvoríš svetlo prekrásne,
rozháňaš noc, ničíš temno,
myseľ čistíš úžasne.
Keď sa zjavíš, precitneme,
keď zavoláš, vstávame,
keď nám svietiš, blažení sme,
a keď mizneš, padáme;
tvoj jas zničí vládu smrti,
v tvojom svetle jasáme.
S tebou i smrť premôžeme,
temnú noc a celý svet;
preto nám daj, kráľ náš večný,
ono svetlo jasavé,
ktoré noc už nezatemní,
ale bude piesňou znieť.
Sláva Otcu, sláva Tebe,
sláva Duchu Svätému,
v troch osobách jedinému
Bohu nášmu pravému,
životu a svetlu, láske,
sláva Menu milému. Amen.
II. Ak je posvätné čítanie cez deň:
Bože, čo sám si zo seba,
Bože, Syn, Otca veleba,
Bože, Duch, ktorý plynieš z nich,
príď ku nám, pomôž, čuj náš vzdych.
Ty nášho srdca túžba, jas,
ty láska, svätosť, krása krás,
ty radosť naša, pomôž nám
pozdvihnúť dušu k výšinám.
Otec, Pán všade na zemi,
so Synom z Panny zrodeným
spravuj nás v Duchu Presvätom,
veď kroky naše životom.
Trojica, žriedlo života,
aká je tvoja dobrota:
stvorila ľudstvo ponajprv,
obnovila ho skrze Krv.
Bo Jednota nás stvorila,
Kristova láska spasila,
on za nás trpel, mal nás rád:
sme Božie deti, on – náš brat.
Trojici Svätej radosť buď,
pokoj a moc a vláda, súd,
všemohúcnosť a ozdoba,
úcta a česť a veleba. Amen.
PSALMÓDIA
Ant. 1 Pán volá nebo i zem na súd nad svojím národom.
Zvrchovaný Boh, Pán, prehovoril *
a vyzval zem od východu slnka až po jeho západ.
Zo Siona plného nádhery zažiaril Boh; *
náš Boh prichádza a už nemlčí:
pred ním je žeravý oheň *
a vôkol neho búrka mohutná.
On nebo i zem volá z výšavy *
na súd nad svojím národom:
„Zhromaždite mi mojich svätých, *
čo zmluvu so mnou spečatili obetou.“
A nebesia zvestujú jeho spravodlivosť, *
veď sudcom je sám Boh.
Ant. Pán volá nebo i zem na súd nad svojím národom.
Ant. 2 Vzývaj ma v čase súženia a ja ťa zachránim.
„Počuj, ľud môj, chcem hovoriť; †
teba, Izrael, idem usvedčiť *
ja, Boh, čo tvojím Bohom som.
Neobviňujem ťa pre tvoje obety, *
veď tvoje žertvy stále sú predo mnou.
Viac z tvojho domu býčky neprijmem *
ani capov z tvojich čried.
Lebo mne patrí všetka lesná zver, *
tisícky horskej zveriny.
Poznám všetko vtáctvo lietavé, *
moje je i to, čo sa hýbe na poli.
Aj keď budem hladný, nebudem pýtať od teba; *
veď moja je zem i s tým, čo ju napĺňa.
Vari ja hovädzie mäso jedávam *
alebo pijem krv kozľaciu?
Obetuj Bohu obetu chvály *
a Najvyššiemu svoje sľuby splň.
A vzývaj ma v čase súženia: *
ja ťa zachránim a ty mi úctu vzdáš.“
Ant. Vzývaj ma v čase súženia a ja ťa zachránim.
Ant. 3 Kto prináša obetu chvály, ten ma ctí.
No hriešnikovi Boh hovorí: †
„Prečo odriekaš moje príkazy *
a moju zmluvu v ústach omieľaš?
Veď ty nenávidíš poriadok *
a moje slovo odmietaš.
Keď vidíš zlodeja, pridávaš sa k nemu *
a s cudzoložníkmi sa spolčuješ.
Zo svojich úst vypúšťaš zlo *
a klamstvá snuje tvoj jazyk.
Vysedávaš si a ohováraš svojho brata, *
syna svojej matky potupuješ.
Toto páchaš, a ja by som mal mlčať? †
Myslíš si, že ja som ako ty: *
teraz ťa obviňujem a hovorím ti to do očí.
Pochopte to, vy, čo zabúdate na Boha, *
inak vás zahubím a nik vám nepomôže.
Kto prináša obetu chvály, ten ma ctí; †
a kto kráča bez úhony, *
tomu ukážem Božiu spásu.“
Ant. Kto prináša obetu chvály, ten ma ctí.
Neprestávame sa za vás modliť a prosiť.
Aby ste boli naplnení poznaním Božej vôle.
PRVÉ ČÍTANIE
Z Druhého listu Korinťanom
6, 1 – 7, 1
Pavlove súženia a povzbudenie na svätosť
Bratia, ako spolupracovníci vás napomíname, aby ste Božiu milosť neprijímali nadarmo. Veď hovorí:
„V milostivom čase som ťa vyslyšal
a v deň spásy som ti pomohol.“
Hľa, teraz je milostivý čas, teraz je deň spásy! Preto nikomu v ničom nedávame pohoršenie, aby táto služba bola bez hany. Vo všetkom sa odporúčame ako Boží služobníci: vo veľkej trpezlivosti, v súženiach, v núdzi, v úzkostiach, pod ranami, vo väzeniach, v nepokojoch, v námahách, v bdení a v pôstoch; v čistote, v poznaní, v zhovievavosti, v dobrote, v Duchu Svätom, v nepokryteckej láske, v slove pravdy, v Božej moci; zbraňami spravodlivosti v pravej i ľavej ruke, slávou aj potupou, zlou aj dobrou povesťou; ako zvodcovia, ale pravdiví, ako neznámi, a predsa dobre známi, akoby zomierajúci, a hľa, žijeme, ako trestaní, ale nie usmrtení, akoby smutní, no vždy sa radujeme, ako chudobní, a mnohých obohacujeme, akoby sme nič nemali, a pritom nám všetko patrí.
Pre vás, Korinťania, otvorili sa naše ústa a rozšírilo naše srdce. Nie v nás máte málo miesta, ale vo svojom srdci máte málo miesta. Hovorím ako svojim deťom: Odvďačte sa takisto, rozšírte sa aj vy.
Neťahajte jarmo s neveriacimi! Veď akú účasť má spravodlivosť na neprávosti?! Alebo čo má spoločné svetlo s tmou?! Aká zhoda je medzi Kristom a Beliarom?! Aký podiel má veriaci s neveriacim?! A ako súvisí Boží chrám s modlami?! A vy ste chrám živého Boha, ako hovorí Boh:
„Budem v nich prebývať a medzi nimi chodiť,
budem ich Bohom a oni budú mojím ľudom.
A preto vyjdite spomedzi nich,
oddeľte sa, hovorí Pán,
a nečistého sa nedotýkajte;
a ja vás prijmem
a budem vaším Otcom
a vy budete mojimi synmi a dcérami,
hovorí všemohúci Pán.“
Keď máme takéto prisľúbenia, milovaní, očisťujme sa od každej poškvrny tela i ducha a posväcujme sa v Božej bázni.
RESPONZÓRIUM
2 Kor 6, 14b. 16; 1 Kor 3, 16
Akú účasť má spravodlivosť na neprávosti?! Ako súvisí Boží chrám s modlami?! * A vy ste chrám živého Boha.
Neviete, že ste Boží chrám a že vo vás prebýva Boží Duch? * A vy ste.
DRUHÉ ČÍTANIE
Zo slovienskeho Života Konštantína a Života Metoda
(Život Konštantína, kap. 17, 5-10; Život Metoda, kap. 17, 1-6)
Slovienskych učeníkov vysvätili za kňazov
Keď pápež prijal slovienske knihy, vykonal nad nimi svätý obrad. Položil ich v chráme svätej Márie, ktorá sa volá Fatné, a slávili nad nimi svätú liturgiu.
Potom pápež prikázal dvom biskupom, Formózovi a Gauderichovi, aby vysvätili slovienskych učeníkov za kňazov.
Keď ich vysvätili, hneď spievali svätú liturgiu slovienskym jazykom v bazilike svätého Petra, na druhý deň v chráme svätej Petronely a na tretí deň u svätého Ondreja a potom zas v chráme apoštola Pavla, veľkého učiteľa národov; celú noc spievali chvály slovienskym jazykom a ráno konali liturgiu na jeho hrobe v prítomnosti biskupa Arzénia, jedného zo siedmich biskupov, a Anastáza, bibliotekára.
Filozof Konštantín neprestával so svojimi učeníkmi vzdávať vďaky Bohu za to, čo sa dialo. Metoda sa pred jeho smrťou, keď už očakával veniec spravodlivosti, opýtali učeníci: „Koho zo svojich učeníkov určuješ, otče a učiteľ ctihodný, aby v učiteľstve bol tvojím nástupcom?“
I ukázal im jedného zo svojich najbližších učeníkov, nazývaného Gorazdom, a povedal: „Tento je vašej zeme slobodný muž, najzbehlejší v latinských knihách a pravoverný. Toto nech je Božia vôľa a vaša láska, ako i moja.“
RESPONZÓRIUM
Mt 25, 21. 20
Správne, dobrý a verný sluha, bol si verný nad málom, ustanovím ťa nad mnohým. * Vojdi do radosti svojho pána.
Pane, päť talentov si mi odovzdal a hľa, ďalších päť som získal. * Vojdi.
MODLITBA
Modlime sa.
Všemohúci a milosrdný Bože, ty si povzbudzoval Metodovho učeníka Gorazda a jeho spoločníkov, aby pokračovali v apoštolskom diele našich vierozvestov; na ich orodovanie nám pomáhaj, aby sme aj my dnešnému svetu ohlasovali blahozvesť tvojho Syna a upevňovali jednotu Cirkvi. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.
Amen.
Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.
© 1999-2023 J. Vidéky