Bože, príď mi na pomoc.
Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.
Sláva Otcu. Ako bolo.
HYMNUS
Nastal nám milostivý čas,
Boh nám ho dal a lieči nás:
lieči svet z mdloby, slabosti
zdravý liek zdržanlivosti.
Žiari deň, čo nás obnoví,
venčený svetlom Kristovým,
v ňom srdce, choré vinami,
pôst uzdraví a zachráni.
Nech očistí pôst vinníka
a túžba nech ho preniká:
za Kristom verne putovať
a večnú slávu v nebi mať.
Nech celé tvorstvo korí sa
tebe, láskavá Trojica;
my, obnovení milosťou,
spievajme pieseň s radosťou. Amen.
PSALMÓDIA
Ant. 1 Pán ich vyslobodil z rúk utláčateľov.
Koľko ráz ho na púšti popudzovali *
a k hnevu na stepi podnecovali.
Znova a znova pokúšali Boha *
a roztrpčovali Svätého Izraela.
Už nepamätali na jeho činy, *
ani na deň, v ktorý ich vyslobodil z rúk utláčateľov.
V Egypte urobil svoje znamenia, *
svoje zázraky na pláni taniskej.
Na krv premenil ich rieky a potoky, *
že už nemali čo piť.
Zoslal na nich komáre, aby ich štípali, *
žaby, aby ich trápili.
Ich úrodu vydal húseniciam napospas *
a kobylkám plody ich námahy.
Vinice im zbil ľadovcom *
a moruše mrazom.
Ľadovcu vydal ich dobytok, *
ich čriedy bleskom ohnivým.
Zoslal na nich oheň svojho hnevu, †
rozhorčenie, hrôzu a strach *
ako poslov skazy.
Uvoľnil cestu svojmu hnevu, †
neušetril ich od smrti, *
ich život vydal moru napospas.
Pobil všetko prvorodené v Egypte, *
prvotiny mužskej sily v stanoch Chámových.
Ant. Pán ich vyslobodil z rúk utláčateľov.
Ant. 2 Pán ich priviedol na svoj svätý vrch.
Svoj ľud však ako ovce vyviedol *
a viedol ako stádo po púšti.
Viedol ich bezpečne a nemali strach, *
ich nepriateľov však more pokrylo.
A priviedol ich do svojej svätej zeme, *
na vrch, čo získala jeho pravica.
Pred nimi vyhnal kmene pohanské, †
meračským lanom im rozdelil dedičnú krajinu *
a v stanoch pohanov dal bývať kmeňom izraelským.
Ale oni pokúšali a popudzovali Najvyššieho, Boha, *
a nezachovávali jeho príkazy.
Odpadávali a boli neverní †
ako ich otcovia, *
sklamali ako pokazený luk.
Rozhnevali ho obradmi na výšinách *
a svojimi modlami vzbudili jeho žiarlivosť.
Počul to Boh a rozhneval sa *
a na Izraela veľmi zanevrel.
Opustil príbytok v Silo, *
stánok, v ktorom prebýval medzi ľuďmi.
Vydal svoju silu do zajatia, *
do rúk nepriateľa svoju nádheru.
Svoj ľud vydal meču napospas *
a hnevom zahorel proti svojmu dedičstvu.
Ich mládencov pohltil oheň, *
ich panny sa nemohli zasnúbiť.
Kňazi padli pod mečom *
a ich vdovy nemal kto oplakať.
Ant. Pán ich priviedol na svoj svätý vrch.
Ant. 3 Vyvolil si kmeň Júdov a svojho sluhu Dávida, aby pásol Izraela, jeho dedičstvo.
Pán sa však prebral ako zo spánku, *
ako hrdina vínom zmorený.
Porazil utekajúcich nepriateľov, *
pokryl ich večnou potupou.
Zavrhol stánok Jozefov, *
ani Efraimov kmeň si nezvolil,
lež vyvolil si kmeň Júdov, *
vrch Sion, ten si obľúbil.
A vystavil si svätyňu ako nebo vysokú, *
ako zem, ktorú upevnil naveky.
A vyvolil si svojho sluhu Dávida, †
od čriedy oviec ho vyzdvihol, *
vzal si ho od oviec, čo majú mláďatá,
aby pásol Jakuba, jeho ľud, *
a Izraela, jeho dedičstvo.
A on ich pásol so srdcom bez úhony *
a viedol ich rukou skúsenou.
Ant. Vyvolil si kmeň Júdov a svojho sluhu Dávida, aby pásol Izraela, jeho dedičstvo.
Kto koná pravdu, ide na svetlo,
Aby bolo vidieť jeho skutky.
PRVÉ ČÍTANIE
Z Knihy Numeri
20, 1-13; 21, 4-9
Vody Meríby. Medený had
V tých dňoch: V prvom mesiaci prišla celá izraelská pospolitosť na púšť Sin a ľud sa utáboril v Kádeši. Tam zomrela Mária a tam ju aj pochovali.
A keď nebolo vody pre ľud, zhŕkli sa proti Mojžišovi a proti Áronovi; búrili sa a hovorili: „Radšej sme mohli zahynúť so svojimi bratmi pred Pánom! Prečo ste vyviedli Pánovu pospolitosť na púšť? Aby sme pomreli i s naším dobytkom? Prečo ste nás vyviedli z Egypta a priviedli na toto zlé miesto, kde sa nedá siať, ktoré nerodí ani figy, ani hrozno, ani granátové jablká; ba ani vody na pitie tu niet?!“
Mojžiš a Áron opustili zhromaždenie, vošli do stánku stretnutia a vrhli sa na zem. Tu sa nad nimi zjavila Pánova veleba a Pán povedal Mojžišovi: „Vezmi si palicu a zhromaždi ľud; ty i tvoj brat Áron. Rozkážte skale pred ich očami a ona vydá vodu. Vyvedieš vodu zo skaly a napojíš pospolitosť i jej dobytok.“
Mojžiš vzal palicu, čo bola pred Pánom, ako mu prikázal. Mojžiš a Áron zhromaždili ľud pred skalu a povedal im: „Počujte, vy buriči: budeme vám môcť vyviesť vodu z tejto skaly?“ Potom Mojžiš zdvihol ruku a dva razy udrel palicou po skale; vtom vytryskla prúdom voda a napil sa ľud i dobytok.
Ale Pán povedal Mojžišovi a Áronovi: „Pretože ste mi neverili a neoslávili ste ma pred očami synov Izraela, nevovediete tento ľud do krajiny, ktorú im dám.“ To sú vody Meríby, kde sa synovia Izraela vadili s Pánom a kde on uprostred nich ukázal, že je svätý.
Potom tiahli od vrchu Hor po ceste, ktorá vedie k Červenému moru, aby obišli krajinu Edomčanov. Ľud začal chabnúť na ceste. Reptal proti Bohu i Mojžišovi: „Prečo ste nás vyviedli z Egypta? Aby sme umreli na púšti? Niet chleba, niet vody! A tento biedny pokrm sa nám už protiví.“
Preto Pán poslal na ľudí ohnivé hady. Ony hrýzli ľud a mnoho ľudí z Izraela zomrelo. Prišli k Mojžišovi a povedali: „Zhrešili sme, lebo sme reptali proti Pánovi a proti tebe. Pros Pána, aby nás oslobodil od hadov.“ Mojžiš sa modlil za ľud a Pán mu povedal: „Urob ohnivého hada a postav ho ako znamenie; ak sa pohryzený pozrie naň, ostane nažive.“ Mojžiš teda urobil medeného hada a postavil ho ako znamenie. A keď naň pohryzení pozreli, ozdraveli.
RESPONZÓRIUM
Jn 3, 14. 15. 17
Ako Mojžiš vyzdvihol na púšti hada, tak musí byť vyzdvihnutý aj Syn človeka, * Aby každý, kto verí, mal v ňom večný život.
Boh neposlal Syna na svet, aby svet odsúdil, ale aby sa skrze neho svet spasil. * Aby každý.
DRUHÉ ČÍTANIE
Z pastorálnej konštitúcie Gaudium et spes Druhého vatikánskeho koncilu o Cirkvi v dnešnom svete
(Č. 37-38)
Všetku ľudskú činnosť treba očistiť veľkonočným tajomstvom
Sväté písmo učí ľudí — a skúsenosť vekov mu dáva za pravdu —, že ľudský pokrok je veľkým dobrodením pre človeka, ale prináša so sebou veľké pokušenie: stupnica hodnôt je narušená, zlo pomiešané s dobrom a jednotlivci i skupiny vidia len svoje záujmy a záujmy iných nie.
Takto svet už nie je miestom pravého bratstva a moc človeka tak vzrástla, že už hrozí zničiť samo ľudské pokolenie.
Ak sa niekto pýta, ako prekonať túto biedu, kresťania vyhlasujú, že treba všetku ľudskú činnosť, denne ohrozenú pýchou a sebectvom, očistiť a zdokonaliť Kristovým krížom a zmŕtvychvstaním.
Človek, ktorého Kristus vykúpil a ktorý sa v Duchu Svätom stáva novým stvorením, môže a má mať rád aj veci, ktoré Boh stvoril. Veď ich prijíma od Boha; hľadí na ne a váži si ich, akoby práve vychádzali z Božej ruky.
Vzdáva za ne vďaky Dobrodincovi, používa stvorené veci a teší sa z nich v duchu chudoby a slobody, a tak sa stáva pravým vlastníkom sveta, akoby nič nemal, a pritom mu všetko patrí. „Veď všetko je vaše, ale vy ste Kristovi a Kristus Boží.“
Samo Božie Slovo, skrze ktoré povstalo všetko, stalo sa telom a prebývalo na zemi medzi ľuďmi. Vstúpilo do dejín sveta ako dokonalý človek, osvojilo si ich a zjednotilo v sebe. Ono nám zjavuje, že „Boh je láska“, a zároveň nás učí, že základným zákonom ľudskej dokonalosti, a teda aj pretvorenia sveta, je nové prikázanie lásky.
A tak tým, čo veria Božej láske, dáva istotu, že všetci ľudia majú otvorenú cestu lásky a že nijaké úsilie o uskutočnenie všeobecného bratstva nie je márne. Ale hneď nás upozorňuje, že túto lásku treba praktizovať nielen pri veľkých príležitostiach, ale aj a predovšetkým v bežných okolnostiach života.
On podstúpil smrť za nás všetkých, hriešnikov, a svojím príkladom nás učí, že aj my máme niesť kríž, ktorý kladie telo a svet na plecia tým, čo sa usilujú o pokoj a spravodlivosť.
Kristus, ktorý bol svojím vzkriesením ustanovený za Pána a ktorému je daná všetka moc na nebi i na zemi, silou svojho Ducha už pôsobí v ľudských srdciach a nielenže vzbudzuje túžbu po budúcom veku, ale tým samým oživuje, očisťuje a posilňuje aj ušľachtilé úsilia ľudskej rodiny urobiť svoj život ľudskejším a tomuto cieľu podriadiť celú zem.
Ale dary Ducha sú rozličné: kým jedných volá, aby vydávali viditeľné svedectvo túžby po nebeskom príbytku a udržovali ju živú v ľudskej rodine, iných volá, aby sa zasvätili pozemskej službe človeku a touto svojou službou pripravovali podklad pre nebeské kráľovstvo.
Ale všetkých oslobodzuje, aby premáhali sebectvo, všetky sily zeme zapojili do služby ľudského života, a tak sa nasmerovali do budúcnosti, keď sa ľudstvo samo stane príjemnou obetou Bohu.
RESPONZÓRIUM
Porov. 2 Kor 5, 15; Rim 4, 25
Kristus zomrel za všetkých, * Aby aj tí, čo žijú, už nežili pre seba, ale pre toho, ktorý za nich zomrel a vstal z mŕtvych.
Bol vydaný za naše hriechy a vzkriesený pre naše ospravedlnenie. * Aby aj.
MODLITBA
Modlime sa.
Prosíme ťa, Pane, svojou milosrdnou láskou pritiahni k sebe naše srdcia, lebo bez tvojej milosti v nás nemôžeš mať zaľúbenie. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.
Amen.
Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.
© 1999-2023 J. Vidéky