Posvätné čítanie
Bože, príď mi na pomoc.
Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.
Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.
HYMNUS
I. Ak je posvätné čítanie v noci alebo včasráno:
Ty, čo tak pevne riadiš svet,
v troch osobách Boh jediný,
prijmi náš vďačný chválospev
pri svite rannej hodiny!
Prebrali sme sa zo spánku,
kým zem si drieme v pokoji,
a prosíme ťa o balzam,
ktorý nám rany vyhojí.
Ak podvodný a temný duch
zviedol nás čarmi klamania,
nech lúče tvojej veleby
z nás temnôt stopu odstránia.
Nech našu myseľ i náš cit
vždy tvoje svetlo preniká,
by sme sa v dennom konaní
nešmykli z tvojho chodníka.
Láskavý Otče, pomôž nám
za tvojím Synom k výšinám,
kde s Duchom, darcom potechy,
nad všetkým vládneš naveky. Amen.
II. Ak je posvätné čítanie cez deň:
Zostávaj, Kriste, v srdciach nám,
nebeská láska spasených,
a do našich sŕdc vylievaj
vrúcnosť sĺz, plaču zbožný vzdych.
S hlbokou vierou pred tebou,
Ježišu Kriste, stojíme,
odpusť nám všetky prečiny,
s dôverou vrúcne prosíme.
Znamením kríža svätého
i svojím telom presvätým
chráň ľudí sveta celého
predrahou krvou spasených.
Kriste, kráľ dobrý, láskavý,
buď sláva tebe, Otcovi
i Duchu, ktorý bráni nás,
teraz i večne, v každý čas. Amen.
PSALMÓDIA
Ant. 1 Ustatý som od volania; unavili sa mi oči, čo tak vyzerám svojho Boha.
Zachráň ma, Bože, *
lebo voda mi vystúpila až po krk.
V bezodnom bahne viaznem a nemám pevnej pôdy pod nohami, *
dostal som sa do hlbín vôd a zalieva ma príval.
Ustatý som od volania, hrdlo mi zachríplo. *
Unavili sa mi oči, čo tak vyzerám svojho Boha.
Viac než mám vlasov na hlave, *
je tých, čo ma bez príčiny nenávidia.
Mocnejší sú tí, čo ma prenasledujú, sú to nepriatelia klamárski; *
musel som vrátiť, čo som neulúpil.
Bože, ty poznáš moju pochabosť *
a moje poklesky nie sú ti skryté.
Nech sa nemusia pýriť pre mňa tí, čo dúfajú v teba, *
Pane, Bože zástupov.
Nech sa nemusia hanbiť pre mňa tí, *
čo ťa hľadajú, Bože Izraela.
Pre teba znášam potupu *
a hanba mi pokrýva tvár.
Svojim bratom som sa stal cudzincom *
a synom svojej matky neznámym.
Stravuje ma horlivosť za tvoj dom, *
padajú na mňa urážky tých, čo ťa urážajú.
V pôstoch som si dušu vyplakal, *
no aj to mi bolo na potupu.
I vrecovinu som si obliekol *
a príslovečným som sa stal.
Utŕhajú si zo mňa tí, čo vysedávajú v bráne, *
a pri víne pospevujú o mne pijani.
Ant. Ustatý som od volania; unavili sa mi oči, čo tak vyzerám svojho Boha.
Ant. 2 Do jedla mi dali žlče a keď som bol smädný, napojili ma octom.
Ale ja, Pane, obraciam sa modlitbou k tebe *
v tomto čase milosti.
Vypočuj ma, Bože, pre svoju veľkú dobrotu, *
pre svoju vernosť mi pomôž.
Vytrhni ma z bahna, aby som sa nepohrúžil doň, †
a budem vytrhnutý z moci svojich nenávistníkov *
i z hlbokých vôd.
Nech ma nezatopí príval vôd, †
nech ma nepohltí hlbina *
a priepasť nezavrie nado mnou pažerák.
Vyslyš ma, Pane, veď si dobrotivý a láskavý; *
pre svoje veľké milosrdenstvo pohliadni na mňa.
Neodvracaj tvár od svojho služobníka, *
veď, hľa, trpím; čím skôr ma vyslyš.
Príď ku mne a zachráň ma, *
so zreteľom na mojich nepriateľov ma vysloboď.
Ty poznáš moju potupu, *
moju hanbu i moje zneuctenie.
Ty vidíš všetkých, čo ma sužujú. *
Potupa mi zlomila srdce a ochabol som.
Čakal som, že dakto bude mať so mnou súcit, no takého som nestretol; *
čakal som, že dakto ma poteší, ale taký sa nenašiel.
Do jedla mi dali žlče *
a keď som bol smädný, napojili ma octom.
Ant. Do jedla mi dali žlče a keď som bol smädný, napojili ma octom.
Ant. 3 Hľadajte Boha a srdce vám oživne.
Som úbožiak, plný bolesti; *
tvoja pomoc, Bože, ma pozdvihne.
Piesňou chcem Božie meno osláviť *
a velebiť ho chválospevmi.
A Pánovi to bude milšie, ako keby som obetoval býka, *
ako keby som obetoval junca, ktorému rastú rožky a ratice.
Nech zvedia o tom ponížení a nech sa potešia; *
hľadajte Boha a srdce vám oživne.
Lebo Pán vypočuje chudobných *
a nepohŕda svojimi, keď sú v zajatí.
Nech ho chvália nebesia i zem, *
moria a všetko, čo sa hýbe v nich.
Lebo Boh zachráni Sion †
a vybuduje mestá Júdove; *
usadia sa tam a budú ich majetkom.
A zdedia ho potomci jeho služobníkov *
a tí, čo milujú jeho meno, budú v ňom prebývať.
Ant. Hľadajte Boha a srdce vám oživne.
Pán nás poučí o svojich cestách.
A my budeme kráčať po jeho chodníkoch.
PRVÉ ČÍTANIE
Z Knihy Náreky
3, 1-33
Nárek a nádej
Ja som muž, ktorý okúsil svoju biedu
pod prútom jeho hnevu.
Hnal ma a viedol
do tmy, a nie na svetlo.
Len na mňa dvíha a obracia
svoju ruku celý deň.
Strávil moju kožu i moje telo,
rozdrvil moje kosti.
Postavil múr okolo mňa,
obkľúčil ma žlčou a námahou.
Usadil ma v temnotách
ako tých, čo sú mŕtvi naveky.
Postavil múr okolo mňa, aby som nevyšiel,
zaťažil moje okovy.
Ale aj keď budem kričať a prosiť,
vylúčil moju modlitbu,
zahatal mi cestu kamennými kvádrami,
podvrátil moje chodníky.
Stal sa mi číhajúcim medveďom,
levom v úkryte.
Podvrátil moje chodníky a rozdrvil ma,
urobil zo mňa púšť.
Natiahol svoj luk a postavil si ma
ako terč pre šíp.
Vystrieľal do mojich obličiek
strely svojho tulca.
Som na posmech všetkému svojmu ľudu,
celý deň si pospevujú o mne.
Nasýtil ma horčinami,
opojil ma palinou.
Na kremeni mi zuby vylomil,
zrazil ma do popola.
Moja duša je zbavená pokoja,
zabudol som, čo je blaho.
Povedal som: „Zanikla moja sláva
aj to, čo som dúfal od Pána.“
Spomeň si na moju chudobu a na moje blúdenie,
na palinu a jed.
Stále na to myslí
a chradne moja duša vo mne.
O tomto budem uvažovať vo svojom srdci,
preto budem dúfať.
Je Pánovo milosrdenstvo, že sme nevyhynuli,
že neprestalo jeho zľutovanie.
Každé ráno je nové;
veľká je tvoja vernosť.
„Pán je môj podiel, hovorí moja duša,
preto ho budem očakávať.“
Pán je dobrý k tým, čo v neho dúfajú,
k človeku, ktorý ho hľadá.
Dobre je v tichosti očakávať
Pánovu záchranu.
Dobre je mužovi, ktorý nesie
jarmo od svojej mladosti.
Bude sedieť sám a bude mlčať,
keď mu ho vložia.
Skloní svoje ústa do prachu,
azda je ešte nádej.
Nastaví líce tomu, kto ho bije,
nasýti sa potupami.
Lebo Pán
nezavrhuje naveky.
Keď zarmúti, aj sa zľutuje
pre svoje veľké milosrdenstvo.
Lebo on nerád ponižuje
a zarmucuje synov človeka.
RESPONZÓRIUM
Nár 3, 52. 54b. 56a. 57b. 58; Sk 21, 13b
Moji nepriatelia ma kruto bez príčiny ulovili. Povedal som: Už je po mne; ty, Pane, si počul môj hlas. * Povedal si: Neboj sa! Ty si viedol môj spor, vykúpil si môj život.
Ja som hotový nielen dať sa zviazať, ale aj umrieť pre meno Pána Ježiša. * Povedal si.
DRUHÉ ČÍTANIE
Z Homílií svätého biskupa Jána Zlatoústeho
(Ante exsilium, nn. 1-3: PG 52, 427*-430)
Pre mňa žiť je Kristus a zomrieť zisk
Hrozia veľké vlny a prudké víchrice. Ale nebojíme sa, že utonieme, lebo stojíme na skale. Nech besnie more, skalu rozrušiť nemôže. Nech sa vzdúvajú vlny, Ježišovu loď nemôžu potopiť. Čoho sa, prosím, bojíme? Smrti? „Pre mňa žiť je Kristus a zomrieť zisk.“ Vyhnanstva? Povedz mi! „Pánova je zem i všetko, čo ju napĺňa.“ Alebo zhabania majetku? „Nič sme si na svet nepriniesli a je isté, že si nič nemôžeme ani odniesť.“ Pohŕdam hrozbami tohto sveta a smejem sa jeho dobrotám. Chudoby sa nebojím a po bohatstve netúžim; zo smrti nemám strach a žiť sa mi nežiada, iba ak pre váš osoh. Preto myslím na prítomnosť a prosím vás: Majte dôveru.
Nepočuješ, ako hovorí Pán: „Kde sú dvaja alebo traja zhromaždení v mojom mene, tam som ja medzi nimi“? A kde je toľký ľud zviazaný putami lásky, tam by nebol on? Mám jeho záruku: budem sa spoliehať na vlastné sily? Mám jeho Písmo: ono je moja palica, ono je moja istota, ono je môj pokojný prístav. Aj keby sa rútil celý svet, mám doklad, čítam jeho list a on je moja hradba, on je moja ochrana. Aký list? „Ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta.“
Kristus je so mnou, koho sa mám báť? Aj keby sa proti mne vzbúrili vlny či more alebo aj zúrivosť mocnárov – to všetko mi pripadá slabšie ako pavučina. A keby ma nezdržiavala láska k vám, nedbal by som odísť hoci aj dnes inam. Veď stále hovorím: „Pane, nech sa stane tvoja vôľa.“ Nech nerobím to ani ono, ale čo ty chceš. To je moja veža, to je moja nepohnuteľná skala, to je moja spoľahlivá palica. Ak chce niečo Boh, nech sa to stane. Ak chce, aby som zostal tu, vďačne to prijímam. Kdekoľvek ma bude chcieť mať, budem mu vzdávať vďaky.
A tak kde som ja, tam ste aj vy; a kde ste vy, tam som zasa ja. Sme jedno telo. Ani telo od hlavy, ani hlavu od tela nemožno oddeliť. Miestom sme vzdialení, ale láska nás spája. Ani smrť nás nebude môcť odlúčiť. Lebo aj keď moje telo zomrie, duša bude žiť a bude pamätať na svoj ľud.
Vy ste moji spoluobčania, vy ste moji otcovia, moji bratia, moje deti, moje údy, moje telo, vy ste moje svetlo, ba milší ste mi ako toto svetlo. Veď čo mi dá nejaký ten lúč v porovnaní s vašou láskou? Zo svetelného lúča mám niečo v tomto živote, ale vaša láska mi vije veniec pre budúci.
RESPONZÓRIUM
2 Tim 2, 9-10a; Ž 27, 1a
Pre evanjelium znášam útrapy až po okovy ako nejaký zločinec. Ale Božie slovo nie je spútané. * Preto všetko znášam pre vyvolených.
Pán je moje svetlo a moja spása, koho sa mám báť? * Preto.
MODLITBA
Modlime sa.
Bože, sila dúfajúcich v teba, ty si dal svätému Jánovi Zlatoústemu obdivuhodnú výrečnosť a hrdinskú odvahu v prenasledovaniach; prosíme ťa, osvieť našu myseľ jeho slovom a našu vôľu povzbuď jeho nezdolnou trpezlivosťou. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.
Amen.
Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.
© 1999-2023 J. Vidéky